Moldavsko

OZNAMY A UPOZORNENIA PRED CESTOVANÍM

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky ponúka slovenským občanom bezplatnú službu poskytovania dôležitých informácií, včasného varovania pred hroziacim nebezpečenstvom v zahraničí a pomoci v núdzových situáciách pri cestách do zahraničia.

Využite tento systém pomoci vyplnením registračného formulára.

ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE
Vlajka
Svetadiel: Európa
Štátne zriadenie: republika
Oficiálny názov štátu:
slovensky Moldavská republika
miestny názov Republica Moldova
miestny názov v latinke Republica Moldova
anglicky Moldova
Rozloha: 33 843 km2 km2
Počet obyvateľov: 3 550 852(údaj z roku 2017)
Hlavné mesto:
slovensky miestny názov anglicky
Kišiňov Chişinau Chishinev
Počet obyvateľov hlavného mesta: 820 500 (údaj z roku 2017)
Úradný jazyk: rumunský, ústava zabezpečuje taktiež používanie ruského, ukrajinského, gagauzského a ďalších menšinových jazykov
Jazyky:
jazyk % zastúpenie
rumunský 80%
gagauzský 4,4%
ruský 13%
Mena: moldavský leu (pl. lei), 1 EUR = 19,8255 MDL (k 4. 6. 2018) (MD) (MD)
Dĺžka hraníc so susednými štátmi:
štát dĺžka hranice
Ukrajina 939 km
Rumunsko 450 km
Dĺžka pobrežia: 0
Administratívne územné členenie: 32 rajónov, 5 municipalít (Bălţi, Benderi, Komrat, Kišiňov, Tiraspol), 1 autonómna územná jednotka (Gagauzsko) a 1 územná jednotka Podnestersko (Transnistria, t. j. ľavý breh Dnestra)
Telefónna predvoľba: +373
Medzinárodná poznávacia značka: MD
HDP na obyvateľa: 2 279 (údaj z roku 2017)
Miera nezamestnanosti: 4,1% (údaj z roku 2017)
Národnostné zloženie:
národnosť % zastúpenie
Moldavci/Rumuni 78%
Ukrajinci 8,4%
Rusi 5,9%
Gagauzi 4,4%
Bulhari 1,9%
Iné národnosti 1,4%
Náboženstvá:
náboženstvo % zastúpenie
kresťania pravoslávni
židia 1,5%
iné 0,5%
Štátny sviatok
dátum sviatok
27.8. Deň nezávislosti
Vznik štátu: 28.07.1991 (Republica Moldova)
História v skratke: Najstaršie osídlenie krajiny siaha do praveku – doby paleolitu. Prvým známym kmeňom na území dnešného Moldavska bolo roľnícke etnikum – tzv. Cucuteni (5 - 3. stor. pr. n. l.), neskôr vytlačené pastierskymi kmeňmi z Východu. V ďalších dobách krajinu osídlili Trákovia, po nich Getovia a Dákovia, ktorí na území východných Karpát založili prvý spoločný nadkmeňový štátny útvar pod vedením dáckeho vladára Burebistu. V 1. stor. krajinu dobyli Rimania, ktorí priniesli latinský jazyk, písmo aj kultúru, ktorá sa postupne rozšírila aj medzi podmanené obyvateľstvo. Cisár Traján dal vybudovať medzi riekmi Dnestrom a Prutom obranný val proti nájazdom barbarov, ktorý dodnes pripomína rímsku dobu. Po ústupe Rimanov prišla doba sťahovania národov, v rámci ktorej cez krajinu prešli Sarmati, Vandali, Góti, Huni a v 5. stor. prišli Slovania, ktorí sčasti ovplyvnili jazyk a kultúru usadeného obyvateľstva. Od 8. stor. materiálno-jazyková kultúra usadeného obyvateľstva sa začína označovať ako kultúra valašského etnika. Prvým známym miestnym vojvodom sa stal vládca krajiny Basarab (1324-1352), ktorý zavŕšil teritoriálne zjednotenie územia, známeho odvtedy ako rumunská krajina. Iným podobným zjednotiteľom časti krajiny okolo rieky Moldova, ktorá nakoniec dala pomenovanie celému regiónu a neskôr aj jeho obyvateľom, bol vojvoda Dragoš (Dragos Voda) Miestne rumunské obyvateľstvo oboch vojvodstiev odolávalo náporom početných dobyvateľov –Maďarov, Poliakov, Tatárov. V 15. stor. krajinu načas ochránil pred tureckými útokmi kráľ Štefan Veľký, známy početnými víťazstvami nad Turkami a zjednotením Moldavska, avšak už v 16. stor. sa dostala pod nadvládu Turkov, ktorej za začala zbavovať až po rusko-tureckých vojnách koncom 18. a začiatkom 19. stor. Po vytlačení Turkov moldavskú krajinu nazývanú aj Besarábia (v rumunskej terminológii Basarábia) opanovalo v r. 1812 cárske Rusko. Rusko začalo s potláčaním rumunského jazyka (úradne nazvaného moldavským) a kultúry obyvateľov tejto novej okrajovej provincie Ruska, čo postupne od začiatku 20. stor. vyvolávalo rezistenciu a zápas za národné oslobodenie. Ten vyvrcholil 21. 11. 1917 vznikom Celokrajinskej Rady (Sfatul Tarii) ako najvyššieho orgánu krajiny a utvorením Moldavskej demokratickej republiky (2. 12. 1917, ktorá 24. 1. 1918 vyhlásila svoju nezávislosť. Ešte v ten istý rok Celokrajinská Rada rozhodla o pripojení Moldavska - Besarábie k Rumunsku. 12. 10. 1924 boľševický režim v Rusku vytvoril na ľavom brehu rieky Dnester tzv. Autonómnu moldavskú sovietsku socialistickú republiku, (dnešné územie Podnesterska) ktorá sa stala predpolím pre prenikanie sovietskeho režimu do Moldavska a Rumunska. Besarábia zotrvala v rámci Rumunska až do podpísania nemecko-ruského paktu Ribbentrop-Molotov (1940), po čom bola anektovaná Sovietskym zväzom a pretvorená na Moldavskú sovietsku socialistickú republiku. K nej Stalin pripojil Podnestersko a odrhol 6 južných prímorských žúp, ktoré pripojil k Ukrajine. Napriek dočasnému zvráteniu situácie počas druhej svetovej vojny, po príchode Sovietskej armády v r. 1944 nastalo potvrdenie ruskej anexie krajiny a jej urýchlená sovietizácia, ktorá znamenala masové deportácie moldavského (rumunsky hovoriaceho) obyvateľstva, násilnú kolektivizáciu, ale aj príchod a usadzovanie sa rusofónneho obyvateľstva v budovaných priemyselných zónach a mestách. Obdobie do rozpadu ZSSR prinieslo industrializáciu a určitý ekonomický, vzdelanostný aj kultúrny rozvoj v podmienkach nedemokratického režimu, sprevádzaného pokračujúcou rusifikáciou obyvateľstva a potláčaním domácej kultúry a jazyka. Vznikajúci odpor demokratických a národných síl vyústil pri rozpade ZSSR do vyhlásenia suverenity Moldavskej republiky (23. 6. 1990) a následne 27. 8. 1991 k vyhláseniu nezávislosti krajiny. Vzápätí sa však Moldavsko dostalo do občianskej vojny, keď proti nemu vojensky vystúpili separatisti z Podnesterska. Krátka, no krvavá vojna viedla k rozdeleniu krajiny, trvajúcemu dodnes. Konflikt „zmrazili“ ruské vojská, ktoré dodnes patrolujú medzi znepriatelenými stranami. Rusko ekonomicky, vojensky, politicky aj morálne podporuje podnestrovských separatistov, odmietajúcich akékoľvek snahy o mierové zjednotenie krajiny.
Hlava štátu: Igor Dodon
Predseda vlády: Pavel Filip
Minister zahraničných vecí: Tudor Ulianovschi
Dátum konania posledných volieb: 30/11/2014
Výkonná moc v štáte: 13 členná vláda na čele s predsedom vlády, prezident
Zákonodarný orgán: jednokomorový Parlament Moldavskej republiky (101 poslancov volených na 4 roky)
Uznanie SR: 01.01.1993
Nadviazanie diplomatických vzťahov so SR: 16.02.1993
Časové pásmo: SEČ+1
Internetová stránka ministerstva zahraničných vecí: www.mfa.gov.md
   
ZASTUPITEĽSKÉ ÚRADY SR

ZÚ Kišiňov

Name:
slovak native
Embassy of the Slovak Republic in Chisinau
Street: Str. A. Sciusev 101
Town:
slovak native
Chisinau Chisinau
ZIP:
State:
slovak native
Phone: +373 22200252
Mobile phone:
Fax: +373 22200254
E-mail: emb.kisinov@mzv.sk
Internet: www.mzv.sk/web/kisinov
   
ZASTUPITEĽSKÉ ÚRADY KRAJINY PRE SR
HONORÁRNE KONZULÁTY
Consular Office of the Slovak Republic in Kishinev
Consular Office of the Slovak Republic in Kishinev
Konzul: Iurie Grigore Popovici
otvorený: 16.04.2003
adresa: Consular Office of the Slovak Republic
82/8 Albisoara Str., Of. 304
MD-2005 Chisinau
Republica Moldova

Mobil.: +373-69-142 373
Tel.: +373-22-623 052, 623 055
Fax.: +373-22-623 051
E-mail.: popoviciiurie.zu.sk@mail.ru
konzulárny obvod: Moldavsko
   
VÍZOVÉ, KONZULÁRNE, TURISTICKÉ A INÉ UŽITOČNÉ INFORMÁCIE
Podmienky vstupu:

Občania SR môžu cestovať do Moldavska do 90 dní bez víza. Platnosť pasu musí byť najmenej 3 mesiace po poslednom predpokladanom dni pobytu na území Moldavska. 


Vláda Moldavskej republiky svojím nariadením č. 395 zo 16. júna 2015 rozhodla, že občania členských štátov EÚ a Schengenu môžu vstupovať na územie Moldavskej republiky aj na občiansky preukaz formátu ID1 a ID2, vrátane biometrických občianskych preukazov. Nariadenie nadobudlo účinnosť zverejnením v Úradnom vestníku Moldavska 19. júna 2015. Občiansky preukaz musí byť pri vstupe do krajiny platný ešte najmenej tri mesiace po predpokladanom poslednom dni pobytu na území Moldavskej republiky. 
Od 28. apríla 2014 bola zrušená vízová povinnosť pre držiteľov moldavských biometrických pasov na krátkodobé cesty (do 90 dní v rámci 180 dní) do krajín Schengenskej zóny.

 

Colné a devízové predpisy:

Prepravu tovarov upravuje Zákon č. 1569-XV z 20.12.2002 o dovoze do Moldavskej republiky a vývoze z jej územia tovaru fyzickými osobami, Colný zákonník Moldavska a ďalšie normatívne akty. Dovoz a vývoz valút fyzickými osobami upravujú normatívne akty Národnej banky Moldavska. Informácie o colných a devízových predpisoch Moldavska je možné nájsť na webových stránkach www.docs.md a www.customs.md. Bez cla môže fyzická osoba dovážať do Moldavska veci osobnej potreby (osobný odev, obuv, kozmetika, parfuméria hygienické potreby a lieky, potraviny pre osobnú potrebu), ako i iný tovar, ktorého colná hodnota neprevyšuje 300 eúr, a ktoré neslúži na obchodnú alebo výrobnú činnosť. Fyzické osoby môžu ústne deklarovať colnému orgánu nasledovný tovar:
1. veci osobnej potreby, dovážané do Moldavska
2. iný tovar dovážaný do Moldavska, ktorého colná hodnota nie je väčšia ako 200 eúr, a ktorý neslúži na obchodnú alebo výrobnú činnosť 
3. tovar vyvážaný z Moldavska, colná hodnota ktorého neprevyšuje 1000 eúr, a ktorý neslúži na obchodnú alebo výrobnú činnosť

Zákon upravuje i dovoz/vývoz do/z Moldavska predmetov a bižutérie z drahých kovov, kultúrnych hodnôt, ako i dopravných prostriedkov. Pri prekročení hranice je možné mať 10 000 EUR na osobu, pri výjazde je možné mať 10 000 EUR bez preukázania pôvodu. Cudzinci môžu doviesť/vyviesť do/z Moldavska 2 l vína alebo iného alkoholického nápoju, 5 l piva, 200 ks cigariet, 50 ks cigár, 2 páry obuvi, 1 PC, 1 video.Pre dovoz a vývoz živých zvierat je potrebné veterinárne osvedčenie, pre dovoz a vývoz rastlín je potrebné fytosanitárne osvedčenie. Pre vývoz starožitností je potrebné mať súhlas Ministerstva kultúry Moldavskej republiky. 

Služby, ceny potravín a služieb, ceny jednotlivých druhov pohonných hmôt:

Mena – 1 moldavský leu (MDL), pl. lei, k 4. 6. 2018 bol kurz : 1 USD = 16.978 lei (MDL), 1 euro = 19,826 lei (MDL) Cena benzínu : 1 l bezolovnatého benzínu: 19 MDL, 1 l nafty cca 17 MDL. Ceny základných potravín sú porovnateľné alebo nižšie ako v SR. Cena jednolôžkovej izby v hoteli strednej kategórie v Kišiňove je cca 50 EUR.

Informácia pre motoristov:

Pri ceste do Moldavska autom, je potrebné mať platný vodičský a technický preukaz, zelenú kartu a v prípade cudzieho motorového vozidla doklad oprávňujúci k jeho riadeniu (napr. notársky ovečené splnomocnenie majiteľa).

Do Moldavskej republiky je možné cestovať autom, lietadlom alebo vlakom.

Cestovanie osobným automobilom zo SR je najrýchlejšie cez Maďarsko – Budapešť, Debrecín a maďarsko-rumunský hraničný priechod Biharkeresztes/Borş - Oradea a ďalej cez Rumunsko, trasa Cluj -Napoca, Bistriţa, Iaşi, Albiţa/Leuşeni (hlavný cestný hraničný rumunsko-moldavský prechod) – Kišiňov. Alternatívna trasa vedie od Budapešti cez Segedín na maďarsko-rumunský hraničný prechod Nadlak, Arad, Deva, Sibiu, Brašov, Buzău, Bârlad, Huşi, Albiţa/Leuşeni a Kišiňov. Obe uvedené hlavné trasy sú na maďarskom a rumunskom území v pomerne dobrom stave a bezpečné. Značnú časť tvorí cesta cez obce, kde je znížené povolená rýchlosť. Cesta od hraníc s Rumunskom po Kišiňov je dlhá asi 100 km. V zimnom období (november- marec) je však potrebné na tomto úseku počítať so snehovými závejmi, ktoré môžu aj na viac dní zablokovať dopravu.

Aj v hlavnom meste Kišiňove sú komunikácie dosť rozbité.

V Moldavskej republiky nie sú diaľnice.

Maximálna povolená rýchlosť je 50 km/h, mimo obec 90 km/h.

Bezpečnostná situácia a bezpečnostné opatrenia: Pri cestovaní osobným vozidlom sa odporúča opatrnosť vzhľadom na horší technický stav komunikácií. Napriek uspokojivej bezpečnostnej situácii v krajine sa neodporúča parkovať na odľahlých alebo osamelých miestach. V prípade dopravnej nehody, alebo inej zložitej situácie, je potrebné spojiť sa s políciou (902, možno sa dohovoriť aj v ruskom jazyku), s Veľvyslanectvom SR v Kišiňove (stála diplomatická služba +373-68-405 666, záložné spojenie +373-68-405 999) alebo s honorárnym konzulom SR v Kišiňove (+373-69-142 373).Špecifická bezpečnostná situácia je na území separatistického Podnesterska. Pred cestou do tohto regiónu, ktorý je mimo faktického mocenského vplyvu vlády v Kišiňove, je potrebné sa informovať o aktuálnej situácii a podmienkach cestovania na Veľvyslanectve SR v Kišiňove, resp. u honorárneho konzula SR v Kišiňove. Vzhľadom na napätý stav medzi Moldavskou republikou a jeho separatistickou provinciou – Podnesterskom treba počítať so zvýšenou kontrolou pohybu tovarov a osôb. Tento režim sa môže dotknúť aj slovenských firiem obchodujúcich s firmami na území Podnesterska. Možnosti poskytnutia účinnej konzulárnej ochrany zo strany veľvyslanectva sú na území Podnesterska značne obmedzené.

Doprava:

Do Moldavskej republiky je možné cestovať autom, lietadlom alebo vlakom.

Letecky je možné sa dopraviť do Kišiňova priamou linkou z Viedne. Medzi Viedňou a Kišiňovom zabezpečuje každý deň priame letecké spojenie spoločnosť Austrian Airlines. Od apríla 2015 lieta do Viedne v pondelok, stredu a piatok aj spoločnosť Air Moldova. Vlakom je možné cestovať do Kišiňova z Bratislavy cez Budapešť a Bukurešť, resp. cez Čop a Žmerynku na Ukrajine. Celkový čas pri oboch spojeniach je približne 36 hodín. 

Klimatické podmienky: Stredoeurópske kontinentálne pásmo, ovplyvňované už východoeurópskym počasím; horúce letá, mierne jesene a dlhé, tuhé zimy.
Zdravotná starostlivosť: Úroveň zdravotnej starostlivosti: je v porovnaní so SR kvalitatívne nižšia. Najmä štátne zdravotnícke zariadenia sú slabo dotované, úroveň prístrojového vybavenia zdravotníckych zariadení a poskytovaná starostlivosť o pacientov z hľadiska porovnania so SR nie je dostatočná. Vzhľadom na ekonomickú situáciu v krajine bola obmedzená činnosť mnohých zdravotníckych zariadení. Pre občana SR sa odporúča vybaviť si na cestu do Moldavskej republiky komerčné zdravotné poistenie do zahraničia. Vzhľadom na to, že medzi SR a Moldavskom nie je uzavretá dohoda o poskytovaní vzájomnej zdravotnej starostlivosti, cudzinec, pokiaľ nie je poistený, musí hradiť ošetrenie a lekársku pomoc z vlastných prostriedkov.
Bezpečnostná situácia a bezpečnostné opatrenia:

Pri cestovaní vlastným vozidlom sa odporúča opatrnosť vzhľadom na technický stav komunikácií. Napriek vcelku uspokojivej bezpečnostnej situácii v krajine sa neodporúča parkovať na odľahlých alebo osamelých miestach. V miestach zvýšeného pohybu osôb (trhoviská, prostriedky MHD a i.) a v niektorých sídlach treba počítať s nebezpečím drobnej kriminality. V prípade dopravnej nehody, alebo inej zložitej situácie je potrebné spojiť sa s políciou (možno sa dohovoriť aj v ruskom jazyku), Veľvyslanectvom Slovenskej republiky v Kišiňove alebo s honorárnym konzulom SR v Kišiňove Ing. Iuriem Popovicim.
Špecifická bezpečnostná situácia je na území separatistického Podnesterska. Pred cestou do tohto regiónu je potrebné sa informovať o aktuálnej situácii a podmienkach cestovania na veľvyslanectve Moldavskej republiky vo Viedni, na Veľvyslanectve Slovenskej republiky v Kišiňove alebo u honorárneho konzula SR v Kišiňove. Možnosti poskytnutia konzulárnej pomoci na území Podnesterska sú výrazne obmedzené.

Dôležité telefónne čísla: Jednotné tiesňové telefónne číslo 112. Informácie o telefónnych číslach 1188
   
Pre viac informácií si prečítajte aj konzulárne informácie v sekcii Konzulárne informácie a navštívte stránku zastupiteľského úradu daného štátu v sekcii Všetky zastupiteľstvá .
   
OBCHODNO-EKONOMICKÉ VZŤAHY, INFORMÁCIE PRE PODNIKANIE
AKTUÁLNE SPRÁVY
  • ikonka galerie
    11.12.2018
    | Aktivity veľvyslancov | Prezentácia Slovenska v zahraničí | Slováci naprieč storočím | Moldavsko
    Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky v Moldavskej republike Dušan Dacho 10. decembra 2018 pracovne navštívil Gagauzskú autonómnu oblasť.
  • ikonka galerie
    05.12.2018
    | Aktivity veľvyslancov | Kultúrna diplomacia | Kultúrna prezentácia | Moldavsko
    Veľvyslanec Slovenskej republiky v Moldavskej republike Dušan Dacho a rektor Univerzity európskych štúdií v Kišiňove Iurie Sedlețchi 4. decembra 2018 na pôde Univerzity európskych štúdií v Kišiňove spoločne otvorili výstavu „100 rokov slovenskej diplomacie“ pripravenú Odborom kultúrnej diplomacie rezortu zahraničia v spolupráci s Historickým ústavom Slovenskej akadémie vied.
  • ikonka galerie
    29.11.2018
    | Aktivity veľvyslancov | Oficiálna rozvojová pomoc | Moldavsko
    Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky v Moldavskej republike Dušan Dacho sa 28. novembra 2018 zúčastnil na slávnostnom spustení prevádzky vodovodu v obci Voronkovo v okrese Rybnica.
  • ikonka galerie
    20.11.2018
    | Oficiálna rozvojová pomoc | Prezentácia Slovenska v zahraničí | Moldavsko
    V sobotu 17. novembra 2018 sa v Kišiňove uskutočnila slávnostná premiéra dokumentárneho filmu „Slovacia mea cu Svetlana Bellová“ (Moje Slovensko so Svetlanou Bellovou).
  • ikonka galerie
    12.11.2018
    | Aktivity veľvyslancov | Kultúrna diplomacia | Kultúrna prezentácia | Moldavsko
    ​Slovenská a česká komunita v Kišiňove si v spoločnosti zástupcov diplomatického zboru a moldavskej spoločnosti 12. novembra 2018 pripomenuli 100. výročie založenia Československej republiky.
DÔLEŽITÉ ADRESY A LINKY
Internetová stránka MZV krajiny: http://www.mfa.gov.md
Dôležité telefónne čísla: Jednotné tiesňové telefónne číslo 112. Informácie o telefónnych číslach 1188
MEDZINÁRODNÉ ZMLUVY
KULTÚRNA VÝMENA A KRAJANIA
Kultúrna výmena:

V oblasti školstva sa vzájomná spolupráca rozvíja na základe Programu spolupráce medzi Ministerstvom školstva SR a Ministerstvom školstva a mládeže v oblasti vzdelávania na r. 2007-2010. SR poskytuje moldavským uchádzačom v rámci štipendií vlády 1 miesto ročne na magisterské štúdium. Viac informácií na adrese: www.education.gov.sk . <br/>Napriek tomu, že medzi oboma krajinami nie je uzavretá medzirezortná dohoda o kultúrnej spolupráci, vzájomná kultúrna výmena v posledných rokoch mierne vzrástla. Z moldavskej strany hosťovali v r. 2004 v SR populárne moldavské hudobné skupiny O-Zone a Zdob şi zdub. V rámci Majstrovstiev Európy v tancoch v Bratislavy sa zúčastnilo aj družstvo moldavských tanečníkov – majstrov Európy. Väčšina kultúrnych aktivít bola sprostredkovaná z veľkej časti ZÚ SR v Bukurešti (vystúpenie slovenskej speváckej dvojice Tweens na hudobnom festivale v Kišiňove, koncert slovenského interpreta E. Schönhausera a pianistu M. Dubovského v Kišiňove, výstava slovenského výtvarníka Miroslava Cipára v Kišiňove).V spolupráci so ZÚ SR v Bukurešti a honorárnym konzulom SR v Kišiňove boli v apríli 2005 v Kišiňove otvorené: výstava súčasnej slovensko-rumunskej karikatúry a autorská výstava slovenských grafikov Igora Piačka a Mariana Klimáčka.

Krajania a krajanské komunity: