Rumunsko

OZNAMY A UPOZORNENIA PRED CESTOVANÍM

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky ponúka slovenským občanom bezplatnú službu poskytovania dôležitých informácií, včasného varovania pred hroziacim nebezpečenstvom v zahraničí a pomoci v núdzových situáciách pri cestách do zahraničia.

Využite tento systém pomoci vyplnením registračného formulára.

ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE
Vlajka
Svetadiel: Európa
Štátne zriadenie: republika
Oficiálny názov štátu:
slovensky Rumunsko
miestny názov Romania
miestny názov v latinke Romania
anglicky Romania
Rozloha: 238.391 km2
Počet obyvateľov: 19,96 mil.(údaj z roku 2013)
Hlavné mesto:
slovensky miestny názov anglicky
Bukurešť Bucureşti Bucharest
Počet obyvateľov hlavného mesta: 1 883 425 (údaj z roku 2011)
Úradný jazyk: rumunčina
Jazyky:
jazyk % zastúpenie
rumunský 90 %
maďarský 6,6 %
Mena: Leu (RON)
Dĺžka hraníc so susednými štátmi:
štát dĺžka hranice
Moldavská republika 681,3
Ukrajina 649,4
Bulharská republika 631,3
Maďarská republika 448
Srbská republika 546,4
Dĺžka pobrežia: 225
Administratívne územné členenie: 41 žúp, 263 miest, 2.685 strediskových obcí, 13.285 obcí
Telefónna predvoľba: 0040
Medzinárodná poznávacia značka: RO
Internetová doména: ro
HDP na obyvateľa: 9 465 USD (údaj z roku 2016)
Miera nezamestnanosti: 7,44% (údaj z roku jún 2010)
Národnostné zloženie:
národnosť % zastúpenie
Rumuni 83,4%
Maďari 6,1%
Rómovia 3%
Ukrajinci, Nemci, Turci 0,2%
Tatári, Rusi, Lipovania, Slováci 0,1%
Náboženstvá:
náboženstvo % zastúpenie
pravoslávna cirkev 86,7%
evanjelická cirkev 5,2%
rímskokatolícka cirkev 4,7%
gréckokatolícka cirkev 0,9%
Štátny sviatok
dátum sviatok
1.12. Deň zjednotenia Sedmohradska, Bukoviny a Moldavska s Rumunským kráľovstvom
Vznik štátu: 28.11.1918 (Romania Mare)
Hlava štátu: Klaus Werner Iohannis (21.12.2014)
Predseda vlády: Viorica Dancilaová (29.1.2018)
Minister zahraničných vecí: Ramona-Nicole Mănescu (24.7.2019)
Dátum konania posledných volieb: 11.12.2016
Výkonná moc v štáte: Vláda pozostáva z predsedu vlády, troch podpredsedov vlády, 24 ministrov a 2 delegovaných ministrov
Zákonodarný orgán: 2-komorový 466 členný: Snemovňa poslancov (329 poslancov) a Senát (136 senátorov)
Uznanie SR: 01.01.1993
Nadviazanie diplomatických vzťahov so SR: 01.01.1993
Časové pásmo: SEČ+1
Internetová stránka ministerstva zahraničných vecí: www.mae.ro
   
ZASTUPITEĽSKÉ ÚRADY SR

ZÚ Bukurešť

Name:
slovak native
The Embassy of the Slovak Republic in Bucharest
Street:
Town:
slovak native
ZIP:
State:
slovak native
Phone: +40 213006100, +40 213006107
Mobile phone:
Fax: +40 213006101
E-mail: emb.bucharest@mzv.sk
Internet: www.mzv.sk/web/bukurest
   
ZASTUPITEĽSKÉ ÚRADY KRAJINY PRE SR
HONORÁRNE KONZULÁTY
Consular Office of the Slovak Republic in Salonta
Consular Office of the Slovak Republic in Salonta
Konzul: Miroslav Iabloncsik
otvorený: 10.11.2006
adresa: Consular Office of the Slovak Republic
ul. 1. Decembra 5415500
Salonta
zupa Bihor
Romania

Mobil.: +40/ 742 013 012
Tel.: +40/ 259 373 027
Fax.: +40/ 259 373 028
E-mail.: office@slovakiakonzulat.ro
konzulárny obvod: severozápadná oblasť Rumunska župa Bihor, Maramures, Satu, Mare a Salaj
   
VÍZOVÉ, KONZULÁRNE, TURISTICKÉ A INÉ UŽITOČNÉ INFORMÁCIE
Podmienky vstupu: Po vstupe Rumunska do EÚ t. j. od 1.1.2007 vyplývajú pre občanov SR, ktorí sa krátkodobo alebo dlhodobo zdržujú na území Rumunska, dôležité zmeny. Pri vstupe občanov SR do Rumunska sa uplatňuje bežný cestovný režim platný pre členské krajiny EÚ. Doklady: Štátni občania SR môžu pricestovať do Rumunska s platným cestovným pasom alebo platným občianskym preukazom.
Občania EÚ a ich rodinní príslušníci majú povinnosť do 15 dní odo dňa vstupu na územie Rumunska prihlásiť sa na najbližšom útvare cudzineckej polície. Rovnaká lehota platí i pre oznámenie akejkoľvek relevantnej zmeny, ktorá u cudzinca nastane. Pokiaľ sa občan EÚ hodlá zdržiavať na území Rumunska maximálne 3 mesiace, nie je potrebné si vybavovať žiadne ďalšie formality. V prípade pobytu nad 3 mesiace je potrebné, aby si občan SR vybavil registráciu.
Miestne špecifiká: Ministerstvo zahraničných vecí SR informuje, že vláda Rumunska schválila vykonávaciu vyhlášku k mimoriadnemu nariadeniu vlády č. 195/2002 o premávke na verejných komunikáciách, ktorá nadobudla platnosť 1. decembra 2006. Vykonávacou vyhláškou došlo k zmenám, resp. doplneniu pôvodných pravidiel premávky na pozemných komunikáciách v Rumunsku. Najvýznamnejšia zmena v porovnaní s predchádzajúcimi pravidlami je v tom, že sa zaviedol tzv. bodový systém za porušenie dopravných predpisov. Podľa bodovania sú priestupky rozdelené do 5 skupín:1. 2-3 body sa dávajú za prekročenie povolenej rýchlosti o 10-30 km/hod, nedanie znamenia o zmene smeru jazdy, nerešpektovanie oranžového svetla, nepoužitie bezpečnostného pásu, za jazdu po električkových koľajach, telefonovanie počas jazdy, nečitateľnú ŠPZ, (a pokuta od 70-300 RON),2. 4-5 bodov sa dáva za prekročenie povolenej rýchlosti od 31- 40 km/hod, nedodržanie pokynu policajta pri riadení premávky, nerešpektovanie dopravných značiek, jazdu s nevhodnými pneumatikami, nesplnenie ekologických predpisov, za chýbajúcu lekárničku, hasiaci prístroj v aute a pod., za predbiehanie kolóny vozidiel stojacich na červenú, nedanie prednosti chodcovi na prechode, jazdu na červenú, jazdu s neplatným vodičským preukazom, (a pokuta od 150-500 RON),3. 6-8 bodov sa dáva za prekročenie povolenej rýchlosti od 41-50 km/hod, nedodržanie predpisov pri jazde v pruhoch, nedanie prednosti v jazde, nedovolené predbiehanie, ktoré zapríčinilo dopravnú nehodu, (a pokuta od 200-800 RON),4. 9-20 bodov sa dáva za prekročenie povolenej rýchlosti o viac ako 50 km/hod, za jazdu vo vozidle, ktorého technický stav nezodpovedá stanoveným podmienkam, bez ŠPZ, nedodržiavanie predpisov na diaľnicach, za nehodu, jazdenie pod vplyvom alkoholu,5. 21-100 bodov sú sankcie ukladané právnickým osobám.

Za niektoré priestupky je vodičovi odobratý vodičský preukaz, a to:- na 30 dní - ak vodič - predbehne kolónu vozidiel stojacich pred semaforom alebo pred prejazdom cez železničnú trať, nedá prednosť chodcom na vyznačenom mieste, nedá prednosť v jazde, nerešpektuje pravidlá predbiehania, nerešpektuje pokyny príslušníka policajného zboru riadiaceho premávku, - na 60 dní - ak vodič - nerešpektuje pravidlá prednosti, predbiehania alebo prejazdu na červenú farbu semaforu, čím spôsobí dopravnú nehodu, nerešpektuje dočasný zákaz jazdy na určitom úseku cesty, nerešpektuje pravidlá pri jazde oficiálnej kolóny alebo sa zaradí do tejto kolóny, jazdí v protismere, s výnimkou prípadov, pri ktorých sa takto jazdí podľa pokynu,- na 90 dní - ak vodič - riadi vozidlo pod vplyvom alkoholu, vozidlo má závažné poruchy brzdového systému, prekročí povolenú rýchlosť jazdy o viac ako 50 km/hod.
Uvedené dopravné predpisy platia aj pre cudzincov, t.j. i pre štátnych občanov SR.
Jeden bod sa rovná pokute vo výške 10 % minimálnej hrubej mzdy v Rumunsku, v súčasnosti 35,- RON. Pokutu možno zaplatiť priamo na mieste príslušníkovi dopravnej polície alebo v najbližšej pobočke štátnej sporiteľne (CEC). V prípade uloženia pokuty do výšky 20 trestných bodov, to je 700 RON, môže vodič zaplatiť pokutu priamo policajtovi, ktorý na mieste prejednal priestupok. Ak vodič uhradí pokutu do 24 hod. od spáchania priestupku, zaplatí polovicu z minimálnej sadzby pokuty stanovenej za daný priestupok, po 24 hod. musí zaplatiť celú pokutu. Na štátnych hraniciach Rumunska sa zavádza nový systém kontroly zaplatenia uložených pokút. V prípade, ak cudzinec nezaplatil pokutu do 6 mesiacov od spáchania priestupku, bude mu umožnený výstup z Rumunska, resp. opätovný vstup do Rumunska až po zaplatení pokuty.V prípade, ak vodič dostane v priebehu 6 mesiacov 15 bodov, môže mu byť zadržaný vodičský preukaz na dobu 30, 60 alebo 90 dní. Po uplynutí tejto lehoty sa mu vodiký preukaz vráti až po preskúšaní z pravidiel cestnej premávky. V odôvodnených prípadoch môže vodič požiadať o skrátenie doby zadržania vedúceho dopravnej polície podľa mieste, kde k dopravnému priestupku došlo.Vodičovi, ktorý pri kontrole nepredloží zákonné poistenie, sa zadrží technický preukaz a ŠPZ. Ak do 30 dní nepredloží potvrdenie o uzavretí zákonného poistenia, vozidlo nebude môcť jazdiť na pozemných komunikáciách.Koncentrácia alkoholu v krvi vodiča vyššia ako 8g/l je trestný čin a trestá sa odňatím slobody od 1 do 5 rokov.
Colné a devízové predpisy: Colné predpisy (od 1.1.2007)
Informácie o rumunských colných predpisoch, hraničných prechodoch apod. je možné nájsť na webovej stránke http://www.customs.ro/.
Od 1.1.2007 Rumunsko uplatňuje predpisy EÚ. Podľa colného zákona možno dovážať a vyvážať tovar v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorých je Rumunsko zmluvnou stranou. Pokiaľ sa vyváža alebo dováža tovar, ktorý neslúži na osobnú spotrebu alebo je vo väčšom množstve, je potrebné zaplatiť colný dlh.
Na vývoz a dovoz živých zvierat sa požaduje veterinárne osvedčenie a na vývoz a dovoz rastlín sa požaduje fytosanitárna správa. Colný dlh za dovoz, vývoz rastlín alebo zvierat za neobchodným účelom sa neplatí.
Doprava: Neexistuje priame vlakové spojenie. Je možné cestovať rýchlikom z Bratislavy do Budapešti, kde je potrebné prestúpiť na rýchlik z Viedne smerom do Bukurešti. Letecké spojenie: denne cez Viedeň, Prahu alebo Budapešť do Bukurešti na letisko Henri Coanda v Otopeni – 17 km od centra mesta spoločnosťami, ČSA, Austrian Airlines, Málev alebo Tarom. Let z Viedne do Bukurešti trvá asi hodinu a pol.Doprava automobilom: z Bratislavy najlepšie po dialnici M1 na Budapešť, obchvatom Budapešti po M0 na diaľnicu M5 na Szeged, odtiaľ smerom na hraničný priechod s Rumunskom Nadlak a po území Rumunska ďalej smerom na Arad, Devu, Sibiu, Ramnicu Valcea, Pitešť a Bukurešť. Cesta trvá asi 15 hodín. Doprava v Bukurešti: je veľmi prehustená s takmer trvalými dopravnými zápchami. Denne sa v obvode hlavného mesta pohybuje asi milión vozidiel. Jazda osobným vozidlom po meste si preto vyžaduje istú skúsenosť. V meste je výhodné cestovať metrom - cestovný lístok na dve jazdy stojí 2,3 RON. Metro má moderné súpravy, je rýchle, pohodlné a je bezpečné vzhľadom na stálu bezpečnostnú službu. Na prepravu (napr. z letiska a i.) je výhodným aj taxík – cena za 1 km je asi 3-4 RON (odporúčame využívať len riadne označené taxíky a dohodnúť cenu za odvoz vopred, rozdiely môžu byť niekoľko desiatok RON!). V meste je sieť električiek, trolejbusov, autobusov a minibusov. Parkovanie v meste, okrem víkendov, je veľmi komplikované. Parkovacie poplatky pre cudzincov sú 5 - 7 RON na hodinu.
Orientácia pri príjazde do Bukurešti: Veľvyslanectvo SR sa nachádza v centre Bukurešti v blízkosti Námestia Univerzity. Orientačný bod: výšková budova hotela Intercontinental na bulvári gen. Magheru, do ktorého ústi ulica Batiştei. Sídlo veľvyslanectva SR sa nachádza na ulici Oţetari (čítaj Ocetari) 3, t. j. na štvrtej ulici vpravo z ulice Batiştei. Cesta autom od vstupu do Bukurešti po ZÚ trvá podľa intenzity dopravy 30-60 minút, podobne i cesta z letiska.
Informácie pre vodičov -cesta motorovým vozidlom:
Pri ceste motorovým vozidlom sa vyžaduje zelená karta, platný vodičský preukaz a technický preukaz.Na rumunských pozemných komunikáciách sa jazdí po pravej strane vozovky. Povolená rýchlosť v meste je max. 50 km/hod., 90 km/hod mimo mesta a 120 km/hod na diaľnici. Používanie bezpečnostných pásov je povinné.
Na mnohých úsekoch cestných komunikácií je zlý stav vozoviek, i keď na hlavných európskych trasách už došlo k zlepšeniu. Na cestách je potrebné počítať s pomerne častou prítomnosťou chodcov, cyklistov a najmä v noci nebezpečných neosvetlených konských povozov. Odporúčame na minimum obmedziť jazdu v noci a na cestu plánovať dostatočnú časovú rezervu.Pri prejazde cez Bukurešť osobnými autami odporúčame prejsť centrom mesta a vyhnúť sa diaľničnému obchvatu, kde je vozovka na mnohých úsekoch v zlom stave. Bezprostredne po vjazde do Rumunska je potrebné si zakúpiť diaľničnú známku „rovinetu“, ktorou musia disponovať pri používaní rumunských ciest aj cudzinci, už aj za osobné automobily (pri doprave po štátnych komunikáciách). Cestnú známku je možné kúpiť v kanceláriách poisťovne ARDAF priamo na hraniciach, alebo na benzínových pumpách PETROM, ROMPETROL, MOL. Cudzinci môžu platiť za rovinetu v cudzej mene alebo v ROL na hraničných priechodoch alebo v RON vo vnútrozemí Rumunska.Poplatky za rovinetu sú stanovené podľa doby jazdy, resp. pobytu či parkovania, počtu náprav a euronoriem emisie výfukových plynov:1 deň – 0,6 eúr
1 týždeň – 3 eurá (resp. 2,4 a 1,8 eúr pre vozidlá spĺňajúce normy znečistenia EURO 1,2)1 mesiac – 15 eúr (resp. 4,8 3,6)
6 mesiacov – 15 eúr (resp. 12 a 9 eúr)Vyššie uvedené ceny platia pre všetky druhy vozidiel.
Cestné známky s ročnou platnosťou sú rozdelené podľa druhu vozidla, maximálnej prípustnej celkovej váhy a plnenia normy znečistenia EURO):1. osobné automobily: 24 eúr (resp. 21 a 16,8 eúr pre vozidlá splňujúce normy znečistenia EURO 1,2)2. mikrobusy: 216 eúr (resp. 210 a 204 eúr)
3. autobusy: 510 (resp. 450 a 390 eúr)4. nákladné vozidlá do 3,5 tony: 90 eúr (resp. 78 a 60 eúr)
5. nákladné vozidlá od 3,5 tony do 7 ton: 240, (resp. 228 a 210 eúr)6. nákladné vozidlá od 7 ton do 12 ton: 540 (resp. 480 a 420 eúr)Za ďalšie nákladné vozidlá sa platí v závislosti od ich celkovej váhy, počtu osí a emisií od 450 do 930 eúr za rok. V prípade, že vozidlá tieto známky nemajú, hrozí pokuta od 3 000 000 až 7 000 000 ROL.
Poplatok za prejazd mostu cez Dunaj (mýto):
1. Most Giurgiu-Ruse (na ceste E70/E85 rumunsko-bulharská hranica) - motorky – 2 USD, osobné vozidlá 7 USD, minibusy, nákladné vozidlá do 5 t. – 15 USD, autobusy, nákladné vozidlá od 5 t. do 16 t. – 36 USD, nákladné vozidlá nad 16 t. – 55 USD2. Most Giurgeni – Vadul Oii – motorky 10 RON, osobné vozidlá – 20.RON, mikrobusy, nákladné vozidlá do hmotnosti 12 t. – 50.RON, autobusy, nákladné vozidlá s celkovou hmotnosťou väčšou alebo rovnajúcou sa 12 t. a s max. 3 osami - 80 RON, nákladné vozidlá s max. povolenou hmotnosťou väčšou alebo rovnajúcou sa 12 t. a s min. 4 osami – 150 RON.Pri platení poplatkov sa odporúča vodičom trvať na predložení písomného dokladu o zaplatení požadovanej sumy a hneď na mieste skontrolovať doklad o zaplatenej sume. Ďalšie informácie ohľadne mýtneho, ekologických poplatkov a poplatkov za dezinfekciu, ako i za nadváhu a prekročenie rozmerov vozidla možno nájsť na webovej stránke Národného zväzu cestných dopravcov v Rumunsku (http://www.untrr.ro/).
Obmedzenia pre nákladné vozidlá na území Rumunska:
Podľa nariadenia rumunskej vlády je obmedzená cestná doprava na niektorých úsekoch ciest pre nákladné vozidlá nad 7,5 t. (nevzťahuje sa na osobnú dopravu) počas soboty, nedele a sviatkov (od 6 do 22 hod). Sviatky v Rumunsku: 1.-2. január, prvý a druhý deň Veľkonočných sviatkov (podľa pravoslávneho kalendára), 1. máj, 1. december a 25. a 26. december.Z uvedeného nariadenia sú vyňaté vozidlá prevážajúce živé zvieratá, tovar podliehajúci skaze, mäso a mäsové výrobky, mlieko a mliečne výrobky, vajcia, ryby, pečivo a prevozy zosnulých.Podrobnejšiu informáciu o vyššie uvedených obmedzeniach cestnej dopravy na niektorých úsekoch ciest pre nákladné vozidlá nad 7,5 t. je možné nájsť na webovej stránke Národného zväzu cestných dopravcov v Rumunsku (http ://www.untrr.ro).
Na základe rozhodnutia vlády Rumunska č. 415/2005 je od 23.5.2005 pre medzinárodnú prepravu osôb a tovarov uzavretý hraničný prechod a Colný úrad Giurgiu (Rumunsko) - Ruse (Bulharsko) na km 489+500 (Ostrovul Mocănaşului) . Tento hraničný prechod slúžil pre malý pohraničný styk občanov Rumunska a Bulharska. Naďalej je otvorený hlavný hraničný prechod Giurgiu-Ruse.
Upozornenie :
Podľa vyjadrenia Cudzineckej a pohraničnej polície pracovníci pohraničnej polície nemajú oprávnenie stanovovať ani vyberať žiadne poplatky. V prípade, ak pasové, colné alebo iné orgány vyžadujú poplatky, ktoré nie sú v súlade s právnymi predpismi, keď sa úradníci chovajú nevhodne, odporúčame vždy si vyžiadať meno a služobné číslo dotyčného pracovníka, obrátiť sa na veliteľa hraničného prechodu alebo jeho zástupcu, alebo priamo na Generálny inšpektorát pohraničnej polície (tel.: 021/3121189, 021/4138963), resp. o prípade informovať veľvyslanectvo SR v Bukurešti. K operatívnemu vyriešeniu situácií tohto druhu je možné využiť i telefonické spojenie s konzulárnym oddelením veľvyslanectva, na tel. č. 004021/3006103, 3006106, 3006107.
Klimatické podmienky: Stredoeurópske kontinentálne pásmo; horúce letá (aj nad 40 stupňov Celsia) a studené zimy (aj do mínus 20°C).
Upozorňujeme na väčšie množstvo voľne sa pohybujúcich psov v mestách, ako i mimo nich. Aj keď väčšinou nie sú agresívní, doporučujeme opatrnosť.
Zdravotná starostlivosť: Úroveň zdravotnej starostlivosti: je v porovnaní so SR kvalitatívne nižšia s výnimkou súkromných kliník a ordinácií, ktoré sú porovnateľné s klinikami v SR. Pri využívaní štátnych zdravotníckych zariadení treba počítať s nižším štandardom služieb. Pre občana SR je nevyhnutné uzavrieť pri cestách a pobytoch v Rumunsku zdravotné poistenie (Európsky preukaz zdravotného poistenia, resp. i komerčné pripoistenie). Tel. č. pohotovosti je 0722/60261, resp. pri volaní z pevnej linky – 961.V Bukurešti je možné využiť služby dobre vybavených súkromných zdravotných kliník za úhradu. American medical centre, ul. Dragoş Vodă č. 70, tel. 021/210.27.06, 210.50.64, 210.00.96Medicover Medical Centre, ul. Eugen Lovinescu č. 16
t.č.(004021)2102706, 2104923 2234931, fax.č. 2227352
Bezpečnostná situácia a bezpečnostné opatrenia: Bezpečnostné podmienky sú štandardné. V niektorých mestských štvrtiach a sídlach, ako aj v miestach väčšej koncentrácie ľudí sa však odporúča zvýšená opatrnosť pri zabezpečení ochrany osobného majetku a osobných dokladov. Neodporúča sa meniť peniaze mimo oficiálnych zmenární, ktorých je dostatok, alebo bánk a nosiť so sebou väčšiu hotovosť. V prípade problémov je potrebné ihneď sa skontaktovať s políciou, resp. ZÚ. V súčasnosti sa už len výnimočne vyskytujú prípady falošných policajtov, ktorí kontrolujú doklady cudzincov alebo zastavujú ich autá. V prípade akéhokoľvek podozrenia sa odporúča nezastaviť, ale prihlásiť sa na najbližšej policajnej stanici.Mimo miest treba počítať s prítomnosťou voľne sa pohybujúcich zvierat, psov, stád oviec a hovädzieho dobytka.

Upozorňujeme na pomerne častý jav – na voľne sa pohybujúcich psov bez majiteľa v meste i mimo mesta. Väčšinou nie sú agresívni, ale odporúčame zachovávať opatrnosť. Ročne je v Rumunsku zaznamenaných niekoľko sto prípadov uhryznutia psom.Pri ceste po Rumunsku zásadne neodporúčame parkovať alebo prespávať v autách na neosvetlených, neoznačených parkoviskách mimo mesta a pod. Zásadne neodporúčame meniť peniaze mimo oficiálnych zmenární alebo banky. Nenosiť pri sebe väčšiu hotovosť. Nestopovať. Mimoriadnu pozornosť venovať osobným dokladom.
Upozorňujeme na skutočnosť, že osobitne cudzinci sú objektom rôznych nekalých praktík - najmä pouličných krádeží, žobrania, ponúkania prostitúcie, „kontroly“ dokladov a valút falošnými policajtmi alebo zastavovania t falošnými policajnými hliadkami. Preto nikdy nevkladať peniaze do osobných alebo vodičských dokladov.
Práca v krajine: V prípade, že sa občan SR chce zamestnať v Rumunsku (resp. rumunský občan v SR), nepotrebuje k tomu povolenie na zamestnanie. Ak sa chce občan SR zdržiavať na území Rumunska dlhšie ako 3 mesiace, musí sa do 90 dní odo dňa vstupu prihlásiť na najbližšom útvare cudzineckej polície a zároveň splniť jednu z nasledujúcich podmienok účelu pobytu: zamestnanie alebo samostatná zárobková činnosť, finančná nezávislosť a zdravotné poistenie, štúdium, zlúčenie rodiny. Na základe nižšie uvedených dokladov bude občanovi EÚ vydaný ešte v ten istý deň potvrdenie o registrácii. To isté platí aj pre rodinných príslušníkov – občanov EÚ. Doklady potrebné pre jednotlivé účely pobytu: Zamestnanie: - vyplnená žiadosť, - platný cestovný doklad alebo občiansky preukaz v origináli i kópia, - pracovnú zmluva v origináli a v kópii alebo prehlásenie zamestnávateľa potvrdené oblastným inšpektorátom práce, - doklad o zaplatení poplatku, Samostatná zárobková činnosť: - vyplnená žiadosť, - platný cestovný doklad alebo občiansky preukaz v origináli i kópia, - povolenie k výkonu činnosti (živnostenský list), - doklad o zaplatení poplatku, Pobyt na základe dostatočných finančných prostriedkov: - vyplnená žiadosť, - platný cestovný doklad alebo občiansky preukaz v origináli i kópia, - doklad o finančných prostriedkoch vo výške rumunského životného minima (výpis z bankového účtu, potvrdenie o priznaní dôchodku, atď.) - doklad o zdravotnom poistení (buď v rámci rumunského zdravotného systému, alebo v inom členskom štáte EÚ - karta európskeho zdravotného poistenia), - doklad o zaplatení poplatku, Štúdium: - vyplnená žiadosť, - platný cestovný doklad alebo občiansky preukaz v origináli i kópia, - doklad o štúdiu v akreditovanej inštitúcii, - doklad o finančnom zabezpečení pobytu vo výške rumunského životného minima (výpis z bankového účtu, apod.), prípadne čestné prehlásenie, - doklad o zdravotnom poistení (buď v rámci rumunského zdravotného systému, alebo v inom členskom štáte EÚ - karta európskeho zdravotného poistenia), - doklad o zaplatení poplatku, Zlúčenie rodiny: - vyplnená žiadosť, - platný cestovný doklad alebo občiansky preukaz v origináli i kópia, - matričný doklad potvrdzujúci stupeň príbuzenstva (rodný list, sobášny list, apod.), - kópia potvrdenia o registrácii občana EÚ, s ktorým žiadateľ žije v spoločnej domácnosti, - doklad o finančných prostriedkoch na zabezpečenie pobytu vo výške rumunského životného minima (výpis z bankového účtu, apod.), - doklad o zdravotnom poistení (buď v rámci rumunského zdravotného systému, alebo v inom členskom štáte EÚ - karta európskeho zdravotného poistenia), - doklad o zaplatení poplatku, Poplatky za vydanie potvrdenia o registrácii sú: 1,- RON (kolok) + 4,-RON, platí sa oddelene na účet č. 21340202 v CEC (Štátna sporiteľňa). Poplatky za pobytové karty sú: 7,- RON (cena karty), platí sa na účet č.20330108 + 1,- RON (kolok) + 4,- RON, platí sa oddelene na účet č. 21340202 v CEC. Ak sa občan SR, či jeho rodinný príslušník zdržiava na území Rumunska nepretržite najmenej 5 rokov (zákon stanovuje výnimky z tejto doby a definuje nepretržitosť), má právo získať trvalý pobyt. O vydanie karty o trvalom pobyte je potrebné požiadať cudzineckú políciu, ktorá vydá kartu na základe žiadosti do 30 dní, resp. do 90 dní pre rodinného príslušníka, ktorý nie je občanom EÚ. Miestom, kde sa musia občania SR, či jeho rodinní príslušníci prihlásiť k pobytu, resp. požiadať o vydanie potvrdenia o registrácii, je AUTORITATEA PENTRU STRAINI (cudzinecká polícia). V Bukurešti sídli na adrese: Strada Nicolae Iorga 23, sector 1. Mimo Bukurešti sú sídla cudzineckých polícií vo všetkých župných mestách. Občania SR, ktorí mali v Rumunsku dlhodobý pobyt už pred 1.1.2007, boli povinní si povolenie na pobyt („permis de şedere“) vymeniť za nový doklad do konca r. 2007. Ďalšie informácie možno nájsť na webovej stránke Cudzineckej polície Rumunska http://aps.mai.gov.ro, ktoré sú aj v angličtine. Je možné si z nej stiahnuť i príslušné formuláre, informovať sa o dokladoch a poplatkoch za získanie pobytových dokladov.
Dôležité telefónne čísla: polícia - 955, SOS - 962, požiarnici – 981, informácie o telefónnych číslach - 931,
Jednotná núdzová linka 112
Pohotovosť 962 (Spitalul de Urgenta , Calea Floreasca č. 8)Záchranná služba 961
Vlakový cestovný poriadok 9521, www.cfr.roInformácie 931
   
Pre viac informácií si prečítajte aj konzulárne informácie v sekcii Konzulárne informácie a navštívte stránku zastupiteľského úradu daného štátu v sekcii Všetky zastupiteľstvá .
   
OBCHODNO-EKONOMICKÉ VZŤAHY, INFORMÁCIE PRE PODNIKANIE
AKTUÁLNE SPRÁVY
  • 26.09.2019
    | Oznamy a upozornenia pred cestovaním | Rumunsko
    Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Bukurešti informuje o náraste infekčných ochorení v prímorských turistických oblastiach Rumunska.
  • ikonka galerie
    31.01.2019
    | Aktivity ministra | Rumunsko
    Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák sa dnes (31. januára 2019) zúčastnil na prvom dni neformálneho stretnutia ministrov zahraničných vecí členských krajín EÚ v Bukurešti, známeho aj ako Gymnich.
  • ikonka galerie
    25.09.2018
    | Aktivity veľvyslancov | Rumunsko
    Veľvyslanec SR v Rumunsku Karol Mistrík uskutočnil v dňoch 20. a 21.9.2018 pracovnú cestu do Ploiešti a Turdy. Veľvyslanec Karol Mistrík sa v Ploiešti zúčastnil na oslavách 10. výročia pôsobenia firmy Falck v Rumunsku.
  • ikonka galerie
    24.09.2018
    | Aktivity veľvyslancov | Rumunsko
    Veľvyslanec Karol Mistrík sa dňa 13.9.2018 za prítomnosti generálneho honorárneho konzula SR v Rumunsku Miroslava Iabloncsika (GHK) a predsedu Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku (DZSČR) Adriana Merku stretol s prefektom župy Ioanom Mihaiuom, predsedom župnej rady Sándorom Pásztorom a následne samostatne aj s primátorom mesta Oradea (Veľký Varadín) Ilie Bolojanom.
  • ikonka galerie
    13.09.2018
    | Aktivity veľvyslancov | Kultúrna diplomacia | Kultúrna prezentácia | Rumunsko
    Zastupiteľský úrad Slovenskej republiky v Bukurešti usporiadal 6. septembra 2018 slávnostnú recepciu k štátnemu sviatku (1. september, Deň Ústavy SR) za účasti zástupcov rumunských orgánov štátnej správy a samosprávy, poslancov rumunského parlamentu, členov diplomatického zboru, podnikateľských kruhov z Rumunska a Slovenska, ako aj predstaviteľov slovenskej menšiny žijúcej v Rumunsku.
  • ikonka galerie
    12.09.2018
    | Rumunsko
    Predseda vlády Slovenskej republiky Peter Pellegrini 11. septembra 2018 uskutočnil v sprievode ministra hospodárstva SR Petra Žigu a štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáša Parízka jednodňovú oficiálnu návštevu Rumunska. Stretol sa s predníčkou vlády Rumunska Vioricou Dancilaovou, prezidentom Klausom Wernerom Iohannisom, predsedom poslaneckej snemovne Liviom Dragneom a predsedom senátu Calinom Popescu-Tariceanom.
  • ikonka galerie
    06.09.2018
    | Aktivity veľvyslancov | Kultúrna prezentácia | Rumunsko
    6. septembra 2018 sa v Bukurešti na Univerzitnom námestí (Piata Universitate) uskutočnila vernisáž exteriérovej výstavy fotografií slovenského fotografa Ladislava Bielika, ktorý 21. augusta 1968 zdokumentoval prvé dni intervencie armád Varšavskej zmluvy v Bratislave.
  • ikonka galerie
    23.04.2018
    | Rumunsko
    Dňa 16.apríla 2018 sa na rezidencii veľvyslanca SR uskutočnila rozlúčková recepcia odchádzajúceho veľvyslanca J. Gábora s manželkou Dankou.
  • 03.10.2017
    | Oznamy a upozornenia pred cestovaním | Bulharsko | Rumunsko
    Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Sofii informuje, že 3. októbra 2017 bol oficiálne otvorený nový cestný hraničný priechod na bulharsko-rumunskej hranici Kajnardža-Lipnica.
  • ikonka galerie
    07.04.2017
    | Aktivity ministra | Rumunsko
    Slovensko je pripravené úzko spolupracovať a podeliť sa s Rumunskom o svoje skúsenosti s prípravou a priebehom predsedníctva v Rade EÚ, ktoré Bukurešť prevezme v prvom polroku 2019. Odznelo to dnes (7. apríla) v Bratislave na stretnutí ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslava Lajčáka s ministrom zahraničných vecí Rumunska Teodorom Meleşcanom.
  • ikonka galerie
    ikonka suboru
    17.03.2017
    | Aktivity štátnych tajomníkov | Rumunsko
    Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek sa dnes (17. marca) zúčastnil na slávnostnom odovzdávaní Ceny Ondreja Štefanka a otvoril medzinárodnú konferenciu ,,Národopisné aspekty v kultúre dolnozemských Slovákov“ v rumunskom Nadlaku.
  • ikonka galerie
    08.11.2016
    | Aktivity ministra | Slovensko a NATO | Rumunsko
    Bukurešť (8. novembra) – Posilňovanie východného krídla Severoatlantickej aliancie sa už rozbehlo a Aliancia bude na ňom naďalej pracovať v súlade so závermi Varšavského summitu. Na schôdzke v Bukurešti to konštatovali ministri zahraničných vecí členských krajín NATO zo strednej a východnej Európy. Slovensko na schôdzke, ktorá nadviazala na minuloročné stretnutie prezidentov v rovnakom formáte, zastupoval minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák. Na rokovaní ministrov sa zúčastnila aj nová zástupkyňa generálneho tajomníka NATO Rose Gotemoellerová.
  • 30.08.2016
    | Aktivity ministra | Predsedníctvo SR v Rade EÚ | Rumunsko
    Bukurešť (30. augusta) – Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák vystúpil v utorok v Bukurešti ako jediný zahraničný rečník na výročnej porade rumunských veľvyslancov, generálnych konzulov a riaditeľov kultúrnych inštitútov. Na podujatí sa zúčastnil na pozvanie rumunského rezortného kolegu Lazara Comănesca, s ktorým absolvoval aj bilaterálne rokovanie a následne spoločne vo verejnom parku v centre hlavného mesta odhalili bustu Alexandra Dubčeka. V rámci návštevy Rumunska prijal ministra M. Lajčáka aj prezident republiky Klaus Iohannis.
  • 15.04.2016
    | Ekonomické správy | Výstavy a veľtrhy | Rumunsko
    ​Zastupiteľský úrad SR v Bukurešti informuje podnikateľskú verejnosť o konaní 13. ročníka energetického fóra pod názvom „Bezpečná a trvaloudržateľná energia pre región“, ktoré sa uskutoční v dňoch 12. -16. júna 2016 v Costinesti, Rumunsko
  • 07.04.2016
    | Ekonomické správy | Obchodné a podnikateľské misie | Rumunsko
    Z iniciatívy Zastupiteľského úradu SR v Bukurešťi, Honorárneho konzulátu SR v Salonte/Oradei, Honorárneho konzulátu Rumunska v Starej Ľubovni a Honorárneho konzulátu Rumunska v Banskej Bystrici a v spolupráci so SARIO sa v termíne 26.-27. mája 2016 pripravuje slovensko-rumunská regionálna obchodná misia do východnej časti Slovenska (Stará Ľubovňa).
DÔLEŽITÉ ADRESY A LINKY
Internetová stránka MZV krajiny: http://www.mae.ro
Dôležité telefónne čísla: polícia - 955, SOS - 962, požiarnici – 981, informácie o telefónnych číslach - 931,
Jednotná núdzová linka 112
Pohotovosť 962 (Spitalul de Urgenta , Calea Floreasca č. 8)Záchranná služba 961
Vlakový cestovný poriadok 9521, www.cfr.roInformácie 931
MEDZINÁRODNÉ ZMLUVY
KULTÚRNA VÝMENA A KRAJANIA
Kultúrna výmena:

SPOLUPRÁCA V OBLASTI ŠKOLSTVA

Základom dvojstrannej slovensko-rumunskej spolupráce v oblasti školstva je Dohoda o spolupráci v oblasti vedy, školstva, kultúry a športu medzi vládou SR vládou Rumunska (3. 3. 1994), Program spolupráce medzi MŠ SR a Rumunska na roky 2007-2010 a Dohoda medzi vládou SR a vládou Rumunska o vzájomnom uznávaní časti štúdia a dokladov o vzdelaní vydaných v SR a v Rumunsku. Na Bukurešťskej univerzite je lektorát slovenského jazyka, na Univerzite Komenského v Bratislave je lektorát rumunského jazyka. Na výmenu študentov si partnerské rezorty poskytujú v rámci reciprocity 25 mesiacov ročne a na doktorandské štúdium a na vedecký výskum 20 mesiacov ročne.V zmysle Programu spolupráce na slovenských menšinových školách v Rumunsku pôsobia traja vyslaní pedagógovia zo Slovenska. SR taktiež každoročne poskytuje metodické doškoľovacie kurzy pre učiteľov, pôsobiacich na slovenských menšinových školách v Rumunsku. Obe strany si ročne poskytujú 5 štipendií na letné jazykové kurzy.Viac informácii je možné nájsť na adrese: www.education.gov.sk , www.edu.ro .

 

SPOLUPRÁCA V OBLASTI KULTÚRY

 

Základom kultúrnej spolupráce s Rumunskom je Dohoda o spolupráci v oblasti vedy, školstva, kultúry a športu medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Rumunska (3.3.1994) a Program spolupráce medzi Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky a Ministerstvom kultúry Rumunska.Viac informácii možno nájsť na adrese: www.culture.gov.sk , www.eurocult.ro

 

Počas dočasného útlmu činnosti Slovenského inštitútu v Bukurešti kultúrne akcie propagujúce Slovensko a slovenskú kultúru v zahraničí organizuje Veľvyslanectvo SR v Bukurešti.

 

Kultúrne aktivity SR v Bukurešti v rokoch 2005-2011

december 2004 - marec 2005 - Slovensko-maďarská reprezentačná výstava Stredoveké nástenné maľby v srdci Európy: Bukurešť, Sfântu Georghe, Kluž, Deva

23.3.2005 - Výstava karikatúr slovenského karikaturistu Kaza Kanalu – Tulcea

8.-9.4.2005 - Medzinárodný seminár Národný program komunikačnej stratégie prijatia do EÚ (organizovaný ZÚ krajín V4, Rumunskom a EK v Bukurešti

6.5.2005 v Bukurešti - Premietanie slovenského filmu od Zity Furkovej: „Jesenná, zato silná láska“ v rámci 9. ročníka medzinárodného festivalu európskeho filmu v Bukurešti, následne v mestách Kluž, Iaši, Timišoara, Sibiu

11.5.2005- Výstava o živote a diele slovenského hudobného skladateľa Jána Levoslava Bellu – Nadlak,

9.5. a 11.5.2005 - Hudobný recitál Miriam Brüllovej (gitara) a Ivice Encingerovej (flauta) na medzinárodnom hudobnom festivale Jeunesses musicales v Bukurešti

17.-18.5.2005 - Medzinárodná konferencia Skúsenosti štátov Višegrádskej skupiny po roku členstva v EÚ (organizovaná ZÚ krajín V4, Rumunska a EK v Bukurešti

4.6.2005 - Vystúpenie baletných umelcov A. Sukhanova a Nikolety Stehlíkovej z baletného súboru ŠD v Košiciach v rumunskej Národnej opere na premiére opery Don Quijote v rámci festivalu Dni opery a baletu v podunajských krajinách

jún 2005 - Výstava o živote a diele slovenského hudobného skladateľa Jána Levoslava Bellu –Bukurešť, Sibiu

15.7. – 25.7.2005 - Výstava modernej slovenskej grafiky, Bukurešť

26.7.-18.8.2005 - Výstava slovenských karikaturistov, Bukurešť október,

november 2005 - Organový koncert slovenského interpréta Mareka Vrábela, Bukurešť, Brašov, Máj 2006 - Uvedenie filmu M. Šulíka Slnečný štát na 10. ročníka Medzinárodného festivalu európskeho filmu v Bukurešti

12.12.2006 - Prezentácia dokumentárneho filmu J. Vojteka „My zdes“ v Cinema Studio v Bukurešti a odovzdanie ceny za najlepší európsky dokumentárny film na 8. ročníku medzinárodného filmového festivalu Astra Film Fest v Sibiu

20.4.-1.7.2007- Účasť na európskom projekte organizovanom ZÚ Nemecka v Bukurešti počas nemeckého predsedníctva EÚ „1001 básní. Diverzita v európskej lyrike“ – poézia 22 ČK EÚ prezentovaná na paneloch na hlavných staniciach bukurešťského metra – v rámci ktorého SR prezentovala báseň M. Rúfusa „Vážka“ v origináli a v preklade C. Barboricu

3. 6. 2007 - uvedenie predstavenia M. Šindelku (Caspar Ester) „Toaletárka alebo Štvrté želanie“ v prevedení rusínskeho divadla A. Duchnoviča z Prešova na medzinárodnom divadelnom festivale v Sibiu a otvorenie výstavy Tradičná slovenská svadba na Dolnej zemi zo zbierok SNM v Bratislave. Kurátor výstavy: Jarmila Gerbócová.

26.-27. 9. 2007 - Dni slovenskej kultúry v Sibiu venované hudobnému odkazu J. L. Bellu, skladateľovi, ktorý v meste Sibiu prežil 40 tvorivých rokov: Otvorenie dokumentárnej výstavy o živote a diele J. L. Bellu (kurátor Edita Bugálová), dva koncerty z jeho diel a diel slovenských skladateľov v podaní poprednej rumunskej klavírnej umelkyne Ilinky Dumitrescu a fagotistu Vasile Macovei a známeho slovenského organistu Mareka Vrábela v Evanjelickej katedrále v Sibiu.

11. 10. 2007 vernisáž reprezentatívnej výstavy súčasného slovenského výtvarného umenia zo zbierok Prvej slovenskej investičnej skupiny a. s. v rámci Dní slovenskej kultúry v Sibiu. Kurátor výstavy: PhDr. Zuzana Bartošová.

19. 10. 2007 – krst výberu z poviedkovej tvorby Dušana Mitanu pod názvom Horúce popoludnie (O după-amiază caniculară) a z poézie Milana Rúfusa Básne (Poezii), vydavateľstvo Paralela 45, v preklade Cornelia Barboricu

23. 10. 2007 – krst knihy antológie staršej slovanskej poézie – „Niet krajšej víly“ v preklade Cornelia Barboricu

11.5.2008 – uvedenie filmu Martina Repku „Návrat bocianov“ na Medzinárodnom festivale európskeho filmu v Bukurešti

3. 9. 2008 – účasť Pavlíny Fichta Čiernej na medzinárodnom Bienále mladých umelcov v Bukurešti5. 9. 2008 – vernisáž výstavy „Magická osmička v dejinách Slovenska“ v Rumunskom národnom historickom múzeu v Bukurešti

15. 9. 2008 – Koncert tradičných židovských piesní vo Veľkej synagoge v Bukurešti v podaní Ervína Schönahusera (spev) a Milana Dubovského (klavír) na okraj medzinárodnej konferencie o antisemitizme v Bukurešti

13. 10. 2008 – účasť slovenských historikov PhDr. S. Sikoru, CSc. a PhDr. M. Londáka, CSc. na medzinárodnej konferencii „Československo v r. 1968“ v Bukurešti

20. 10. 2008 – vernisáž výstavy „Magická osmička v dejinách Slovenska“ v Alba Iulii

28. 10. 2008 – vernisáž výstavy „Magická osmička v dejinách Slovenska“ v Kluži

18. 10. 2008 – Divadlo jedného herca „Neveľo nás idze, neveľo nás treba“ Milky Zimkovej v bihorskej obci Bodonoš

16. 11. 2008 – uvedenie improvizácie na skladbu M. Schneidera Trnavského „Matka Božia Trnavská“ v Talianskom kostole v Bukurešti v prevedení amerického organistu Davida di Fiore

17. a 19. 11. 2008 – koncert slovenského akordeonistu Tibora Ivána v Bukurešti za sprievodu rumunského pianistu Štefana Donigu

20. 11. 2008 – vystúpenie baletu Štátnej opery v Banskej Bystrici s tanečnou tragikomédiou „Gypsy Roots“ v rámci medzinárodného festivalu klasickej hudby, operety a baletu v Bukurešti

13. 1. 2009 – gitarový koncert Miriam Brüllovej na rezidencii veľvyslankyne v Bukurešti k vstupu SR do eurozóny

20.-21.3.2009 – „Štefankove dni“ v Nadlaku v súčinnosti s krajanskou komunitou v Nadlaku

23. - 25.3.2009 – Dni slovenského filmu v Kluži

9.5.2009 – uvedenie Slovenského filmu “Slepé lásky” v rámci 13. Medzinárodného festivalu európskeho filmu v Bukurešti29.5.2009 – Výstava grafiky Ivana Kováčika v Bukurešti

11.6.2009 – Výstava Regióny V4 a ich sídelné mestá

17.6.2009 – Recitál Daniela Buranovského (klavír) v Bukurešti

30. a 31.10.2009- Vystúpenie míma Milana Sládka v divadle Maska v Bukurešti

18.11. a 21.11.2009 - v rámci II. ročníka medzinárodného festivalu scénických umení „Život je krásny„ vystúpenie v Divadle operety Iona Daciana v Bukurešti baletu Slovenského národného divadla s baletným predstavením Mária Radačovského „Bolero a viac“ a Štátnej opery Banská Bystrica s predstavením Franza Lehára „Veselá vdova“

28.1.2010 – slávnostné podujatie a koncert Československého komorného dua Zuzana Berešová (klavír), Pavel Burdych (husle) pri príležitosti 90. výročia nadviazania diplomatických stykov medzi Československom a Rumunskom

10.-11.5.2010 - vystúpenie jazzovej skupiny Mila Suchomela na Európskom jazzovom festivale v Bukurešti

14.5.2010 – premietanie filmu Pokoj v duši za účasti režiséra Vladimíra Balka v rámci Európskeho filmového festivalu v Bukurešti

15.6.2010 – koncert klaviristu Daniela Buranovského v Bukurešti

11.08.2010 - Účasť slovenského folklórneho súboru Zemplín na Medzinárodnom folklórnom festivale Doina Covoroluilui Galati 2010

25.01.2011 - Koncert židovských piesní v podaní Erwina Schoenhausera v rámci spomienkového podujatia k 70. výročiu protižidovského pogromu v Bukurešti

27.01.2011 - Uvedenie rumunského prekladu knihy Alfréda Wetzlera „Čo nevidel Dante – Svedectvo z Osvienčimu“ v preklade Nicolae Vulpasina

15. a 17.02.2011 - Koncert V4 jazzového kvinteta pod vedením Miloslava Suchomela v Bukurešti a v Kišiňove k 20. výročiu vzniku V4

5.5.2011 - Slávnostné odovzdanie ocenenia Matice slovenskej za celoživotné dielo – prof. Corneliu Barborica

máj 2011 - Premietanie slovenského filmu Tango s komármi na Európskom filmovom festivale v Bukurešti, Temešvári a v Kišiňove

13.-17.6.2011 - Účasť slovenskej študentskej tvorby na medzinárodnom študentskom festivale krátkometrážnej dokumentárnej a animovanej tvorby Hyperion – získanie 4 ocenení

18.-25.8.2011 - Účasť slovenských filmov Mŕtvola musí zomrieť (Jozef Paštéka), Slepé lásky (Juraj Lehotský) a Ako sa varia dejiny (Peter Kerekeš) na Medzinárodnom festivale degustácie filmového a kulinárskeho umenia v Cetate. Účasť herečky Zuzany Frenglovej a PR manažérky Trigon Production Ivety Pospíšilovej

10.-20.9.2011 - Účasť slovenského sochára Mariána Králika na výstave East Meets West: A Cultural Book Exchange v rumunských Jašoch

30.9.-31.10.2011 - Výstava Osobnosti vedy a techniky na Slovensku – výstava Slovenského technického múzea v Košiciach v Národnom technickom múzeu D. Leonida v Bukurešti

3.– 31.10. 2011 - Výstava ÚĽUV – ľudového umelca Michala Hanulu Točenô a výstava umeleckej fotografie Matúša Zajaca „Slovenská menšina na Bihore“ v Múzeu ľudových krojov v Bukurešti

3.10.2011 - Prezentácia slovenskej a českej národnostnej menšiny, združenej v Demokratickom zväze Slovákov a Čechov v Rumunsku väčšinovému obyvateľstvu – Parlamentný palác v Bukurešti, sála Brancusi

3.10.2011 - Večer slovenského dokumentárneho filmu v Českom kultúrnom centre v Bukurešti – krátke dokumentárne filmy VŠMÚ „Bird of Prey“, „Obraz do Ameriky“, „Ticho“, celovečerný dokumentárny film Juraja Lehotského „Slepé lásky“

5.10.2011 - Koncert Moyzesovho kvarteta v Sala Tinerimea v Bukurešti

Výstava ilustrácií Bienále ilustrácií Bratislava – Grand Prix 1967-2009

6.10.2011 - Koncert Moyzesovho kvarteta v Knižnici Astra v Sibiu

Výstava ilustrácií Bienále ilustrácií Bratislava – Najlepší ocenení slovenskí autori 1967-2009

10.-28.10.2011 - Účasť slovenského sochára Mariána Králika na výstave East Meets West: A Cultural Book Exchange Parlamentnom paláci v Bukurešti

7.12.-31.1.2012 – Výstava „Krajiny Vyšehradskej skupiny na známkach a fotografiách“ v Bukurešti pri príležitosti 20. výročia V4

Krajania a krajanské komunity:

Slovenské osídlenie v Rumunsku súvisí so sťahovaním slovenských roľníkov na tzv. Dolnú zem a prebiehalo v 18. storočí. Slováci žijú v západnej časti Rumunska (v župách Bihor, Arad, Timiš, Salaj, Satu Mare a Hunedoara) v troch hlavných oblastiach: tzv. nadlackej (župa Arad), bihorskej (župy Bihor a Sălaj) a banátskej (okolie Temešváru).

Podľa sčítania obyvateľstva v roku 2002 sa k slovenskej národnosti v Rumunsku prihlásilo vyše 17 tisíc osôb.

Jedinou organizáciou slovenskej menšiny v Rumunsku, ktorá zastupuje nielen slovenskú, ale aj českú menšinu vo vzťahu k rumunským orgánom, je Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku (DZSČR).

Vzhľadom na spoločnú organizáciu majú Slováci a Česi v Rumunsku jedného poslanca v rumunskom parlamente – p. Adriana Merku, obyvateľa slovenskej obce Čerpotok v župe Bihor a zároveň predsedu DZSČR.

Slovenská komunita je regionálne i konfesionálne členená: bihorskí Slováci sú prevažne katolíci, nadlackí sú z veľkej časti evanjelici.

Líšia sa aj sociálnou úrovňou - chudobnejší je kopaničiarsky Bihor, relatívne bohatší a kompaktnejší je Nadlak.

Životná úroveň slovenskej menšiny v Rumunsku dosahuje v rámci Rumunska lepší priemer. Tradičným povolaním Slovákov na Dolnej zemi bolo obrábanie pôdy a remeslá. Po reštitúcii pôdy (do výmery 10 ha) buď hospodária sami alebo spoločne.

Najúspešnejšou poľnohospodárskou spoločnosťou je Agroslávia a. s. v Nadlaku, ktorá hospodári na cca 800 ha pôdy a má okolo 250 členov. Agroslávia vznikla v roku 1992 ako voľná súčasť obchodnej spoločnosti Slávia, od ktorej sa v roku 1995 osamostatnila. Hlavnou činnosťou obchodnej spoločnosti Slávia je t. č. vydavateľská činnosť.

V Bihorskej oblasti v lokalite Gemelčička - Făget bola za pomoci švajčiarskych sponzorov vybudovaná moderná výrobňa masla a syrov. Po zatvorení baní a sklární sa bihorskí Slováci museli preorientovať na obrábanie pôdy a rozvíjajúci sa ropný priemysel.

Slovenská menšina si zachovala kontinuitu vzdelávania v materinskom jazyku. V súčasnosti má dve stredné školy - Všeobecnovzdelávacie Lýceum (gymnázium) Jozefa Gregora Tajovského v Nadlaku (1947), v rámci ktorého sa každých päť rokov otvára aj Pedagogické lýceum na prípravu učiteľov pre základné školy s vyučovacím jazykom slovenským (a českým), Teoretické lýceum Jozefa Kozáčka v Bodonoši (1997), päť základných osemročných škôl, šesť štvorročných škôl a desať škôlok. Slovenské školy v Rumunsku sa nachádzajú v župách Arad, Bihor, Sălaj. Na slovenských menšinových školách v Rumunsku t.č. pôsobia 3 vyslaní učitelia zo SR.

V oblasti kultúry patrí slovenská menšina k najaktívnejších menšinám v Rumunsku. Vyvíja bohatú publikačnú činnosť v oblasti historického, etnografického a jazykovedného výskumu, vydáva pôvodnú tvorbu. V Nadlaku pôsobí Literárny krúžok Ivana Krasku a Kultúrna a vedecká spoločnosť Ivana Krasku (KVSIK). V rokoch 1978-1999 vychádzal literárny zborník z diel slovenských autorov v Rumunsku – „Variácie“. V súčasnosti funguje Vydavateľstvo KVISK, kde vyšlo viac ako 100 titulov pôvodnej tvorby v slovenskom jazyku, prekladov a publikácií. KVSIK od roku 1996 vydáva 4x ročne dvojjazyčný slovensko-rumunský literárny časopis „Rovnobežné zrkadlá“ a spolu so Slovákmi z Maďarska a Juhoslávie časopis „Dolnozemský Slovák“. DZSČR vydáva mesačník „Naše snahy“ a časopis organizácie Slovenskej mládeže v Rumunsku „MY“. V Nadlaku je Dom slovenskej kultúry s cennými etnografickými zbierkami.