Spojené štáty

BEZVÍZOVÝ PROGRAM PRE SLOVENSKÝCH OBČANOV CESTUJÚCICH DO USA

Elektronický formulár cestovnej autorizácie ESTA

• schválenia – do 72 hodín od zaplatenia správneho poplatku a zaslania žiadosti na rozhodnutie,
• zamietnutia žiadosti – musíte požiadať o vízum na veľvyslanectve USA.

VÍZA DO USA

Od začiatku roku 2004 pracovníci Colnej a pohraničnej ochrany USA (US CBP) vyžadujú otlačky prstov a fotografujú tvár (s výnimkou držiteľov víza A1, A2, G1, G2, NATO1-4) na vstupných letiskách a prístavoch. Postupne dochádza k stotožňovaniu týchto údajov na vybraných letiskách a prístavoch pri odchode z USA.

Orgány prisťahovalectva (US BCP – Border and Customs Protection) už pred vstupom do USA (napr. v lietadle) vyžadujú vyplniť formulár 6059B teda colnú deklaráciu. Až na hranici sa rozhodne o povolení vstupu alebo zamietnutí vstupu do krajiny, i keď americké veľvyslanectvo vízum udelilo.

Informácie pre návštevníkov USA pre turistov, podnikateľov alebo študentov sú na oficiálnej webstránke vlády USA.

alebo na webstránke US Citizenship and Immigration Service

Pred nástupom do lietadla smerujúceho do USA je treba počítať s uskutočnením krátkeho pohovoru ohľadom účelu pobytu v USA a dôkladnou kontrolou príručných elektronických zariadení. 

https://www.austrian.com/Info/Flightinformation/Travel%20Alerts.aspx?sc_lang=sk&cc=SK

Ďalšie informácie k podmienkam vstupu a pobytu v krajine sú dostupné na stránke Ministerstva zahraničných vecí USA www.travel.state.gov.

Spojené štáty americké sú krajinou s otvorenou ekonomikou a zvýšenou vládnou reguláciou dovozu po teroristických útokoch na USA Okrem cla, ktoré je vyrubované podľa HS colného sadzobníka USA, sa uplatňujú aj prísne obchodno-technické predpisy pri dovoze potravinárskych výrobkov, niektorých liekov, zvierat a živočíšnych produktov, zbraní a munície, ovocia, zeleniny, orechov, mäsa a mäsových výrobkov, mlieka a mliečnych výrobkov, rastlín a tovarov rastlinného pôvodu, hydiny a hydinových výrobkov, ropy a ropných výrobkov. Niektoré kategórie vyššie uvedených tovarov môžu byť pri dovoze úplne zakázané.

Dátum poslednej aktualizácie: 11/05/2018

Vzhľadom na veľkosť krajiny je v USA veľmi rozšírená letecká doprava, ktorá je aj cenovo veľmi dostupná. V USA okrem veľkých známych leteckých spoločností pôsobia mnohé omnoho lacnejšie aerolínie - tzv. low-cost airlines. Často sa oplatí zabezpečiť si letenky prostredníctvom internetových cestovných kancelárií, ktoré poskytujú letenky, či ubytovanie za mimoriadne výhodné ceny.
Obľúbené je aj cestovanie autom, prípadne lacnejšia alternatíva - cestovanie autobusmi. Železničná doprava je pomerne drahá, často je výhodnejšie využiť leteckú dopravu.

Na rozdiel od SR verejná doprava v rámci väčšiny miest v USA nie je celoplošná. Linky MHD vo Washingtone a mnohých iných mestách sú vedené iba do tých častí, kde sa predpokladá ich využitie, t.j. nedochádza k výrazným stratám pre dopravcu. Uplatňovaním princípu minimálnych strát na MHD dochádza k javu, že mnohé časti miest sú bez pokrytia MHD. Jedná sa spravidla o oblasti, kde je MHD nepotrebná - väčšina obyvateľov cestuje svojím vlastným automobilom. Naviac, frekvencia liniek MHD býva obvykle nižšia ako napr. v SR. Veľmi dobré je pokrytie MHD v New Yorku, kde funguje rozsiahla sieť liniek metra a autobusov, ale aj lodí, ktoré spájajú jednotlivé ostrovy v meste. Pomerne zlá situácia v MHD je v Kalifornii a najmä v Los Angeles, kde sú aj najhoršie dopravné zápchy v USA.

Vzhľadom na veľkosť USA, klimatické podmienky sú rôznorodé - od studeného severu (Aljaška) až po stále teplý juh (Florida či Kalifornia), kde milovníci slnka cestujú počas celého roka. Všeobecne je počasie dosť premenlivé, vyskytuje sa obrovské kolísanie teplôt.

Napr. hlavné mesto USA Washington D.C. sa nachádza na 39. rovnobežke SZŠ a 77. poludníku ZZD, teda v obdobnej zemepisnej šírke, v akých sa v Európe nachádza mesto Palermo na Sicílii alebo Gibraltár. Aj keď by sa na základe takéhoto porovnania mohlo predpokladať, že ide o príjemné teplé pásmo, skutočnosť je iná. Letá (máj- september) sú v hlavnom meste USA horúce, ale predovšetkým (pre obyvateľov strednej Európy/Slovenska), nezvyčajne vlhké. Teploty vzduchu presahujú 35 st. Celzia, pri vlhkosti 90 - 100 %. Tieto podmienky si bezpodmienečne vyžadujú klimatizovať všetky priestory (byty, úrady, ale aj autá). U osôb nezvyknutých na dlhý bezprostredný vplyv klimatizácie (predovšetkým prudké zmeny teploty medzi vonkajšími a klimatizovanými priestormi) môžu nastať zdravotné ťažkosti (bolesti kĺbov, nádcha, zápal priedušiek, zápaly očných spojiviek, možné prejavy alergie a pod.). Prechodne sa tieto ťažkosti môžu vyskytnúť aj u menej citlivých jedincov.

Pomerne stabilné a príjemné počasie je aj v zimných mesiacoch na Floride, či v Kalifornii, keď sa denné teploty pohybujú okolo 20 stupňov Celzia. Naopak v horských oblastiach Skalnatých hôr, či na východnom pobreží vo Vermonte sa dá výborne lyžovať aj v marci. 
Pobrežné juhovýchodné časti USA bývajú často zasiahnuté tropickými búrkami a silnými hurikánmi vyskytujúcimi sa každoročne v tzv. období hurikánov v Atlantiku a Karibiku od júna do novembra. V oblasti vnútrozemia USA nie sú zriedkavé ani tornáda alebo twistery. 
Negatívne ovplyvniť cestovanie v USA môžu tiež snehové búrky, či prudké dažďové a veterné búrky spojené so zosuvmi pôdy, ako aj lesné požiare v suchých oblastiach, sopky a zemetrasenia.

V prípade, ak sa nachádzate v oblasti zasiahnutej extrémnymi prírodnými a/alebo meteorologickými javmi odporúčame postupovať a riadiť sa pokynmi miestnych úradov a zložiek krízového manažmentu. Postup blížiacich sa tropických búrok/hurikánov možno sledovať na webovej stránke národného hurikánového centra (US National Hurricane Center) alebo stránke Federálnej agentúry pre krízové situácie (Federal Emergency Management Agency - FEMA), kde sa nachádzajú aj informácie, ako sa pripraviť na extrémne klimatické podmienky a ako postupovať v prípade evakuácie.

Dátum poslednej aktualizácie: 08/06/2018

Občanom SR neodporúčame cestovať do USA bez uzavretia poistnej zmluvy pokrývajúcej liečebné a úrazové náklady. V USA je zdravotná starostlivosť na vysokej odbornej úrovni, je však aj veľmi drahá. Špičkové technické vybavenie zdravotných zariadení a odborná zdatnosť lekárov umožňujú zvládnuť akýkoľvek potrebný lekársky úkon v oblasti súčasnej medicíny.

Lekárske ošetrenie je v USA finančne uhrádzané buď poisťovňou alebo pacientom. Výška prípadnej platby pacienta je závislá od podmienok poistnej zmluvy pacienta a charaktere lekárskeho ošetrenia. Pacient, ktorý nie je poistený vôbec, hradí plnú výšku lekárskeho ošetrenia, bez ohľadu na jeho charakter. Každý pacient, ktorý sa ide podrobiť lekárskemu ošetreniu, je povinný sa pred samotným ošetrením preukázať platnou poistnou zmluvou, platiacou pre daný lekársky úkon. V prípade, že pacient takúto poistku nemá, je povinný zložiť adekvátnu finančnú zálohu na lekársky úkon. Záloha sa najčastejšie realizuje kreditnou kartou alebo bankovým šekom. Vyššie uvedené pravidlá platia aj pre zubné ošetrenie.

Teroristické útoky 11. 9. 2001 v New Yorku a Washingtone úplne zmenili prístup americkej administratívy i verejnosti k otázkam národnej bezpečnosti. Podstatne sa sprísnili a posilnili bezpečnostné opatrenia na hraniciach pri vstupe a odchode z USA, na letiskách, železničných staniciach, federálnych budovách (vrátane múzeí a knižníc), ale aj v mestách, či pri vydávaní víz.

Pri cestovaní je potrebné dodržiavať určitú dávku opatrnosti, vyhýbať sa najmä v noci neznámym štvrtiam a osobám. Kriminalita v USA je miestami vysoká, aj keď v ostatných rokoch bol zaznamenaný klesajúci trend zločinnosti.

V prípade, že pri jazde motorovým vozidlom je vodič zastavený policajtom, je potrebné, aby vodič zostal sedieť vo vozidle (vystupovať z vozidla iba na pokyn policajta), riadil sa pokynmi policajta a nevykonával nečakané prudké pohyby, ani keď si siaha do vreciek pre doklady.

Kultúrna výmena s USA vzhľadom na atraktívnosť krajiny a priaznivé podmienky dopytu po všetkých formách kultúry a umenia sa intenzívne rozvíja na všetkých úrovniach (vládnej, mimovládnej, individuálnej). Kultúrne a spoločenské aktivity v USA organizované ZÚ, GK, či SM pri OSN majú za cieľ prezentovať a posiľňovať pozitívny obraz SR predovšetkým u americkej verejnosti , v médiách a v krajanskej komunite. Významnými aktivitami boli napr. tematizované oslavy 10. a 20. výročia vzniku Slovenskej republiky, alebo otvorenie novej budovy veľvyslanectva SR vo Washingtone v r. 2001, ktoré v súčasnosti disponuje aj samostatnou Galériou Kolomana Sokola s premietacou sálou slúžiacou na kultúrno-spoločenské podujatia a prezentáciu slovenskej kultúry a umenia (výstavy slovenských výtvarníkov a fotografov ako napr. K. Kállaya, J. Zoričáka a.i.). V jeho rámci aktívne pôsobí slovenský filmový klub, kde sa premietajú filmy slovenskej produkcie. Slovenské umenie a kultúra je v USA prezentovaná aj vystúpeniami operných spevákov (P.Dvorský, S. Kopčák), populárnymi koncertnými turné slovenských hudobníkov (M. Žbirka, P.Lipa), ako aj vystúpeniami folklórnych a umeleckých telies (Lúčnica, SĽUK, Šarišan, Zemplín). Významnou je aj spolupráca GK a krajanských organizácií keď napr.v novembri 2005 bolo v Los Angeles otvorené Slovensko-americké centrum. V SR počas návštevy prezidenta USA G.W. Busha vo februári 2005 bolo v Bratislave otvorené Americké kultúrne a informačné centrum.

Slováci v USA

Podľa výsledkov ostatného sčítania obyvateľstva v USA v r. 2002 (zdroj US Census 2002) sa k slovenskému pôvodu hlási 800 756. Federálny súpis z r. 1990 registruje 1 882 915 osôb slovenského pôvodu. Pri porovnaní výsledkov sčítania obyvateľstva je zrejmý dramatický pokles. Prevažná väčšina osôb, ktoré v súčasnosti deklarujú svoj neamerický pôvod, sa k nemu hlási na základe pôvodnej etnickej príslušnosti predkov, slovenských prisťahovalcov z konca 19. a začiatku 20. storočia.

Geografické rozvrstvenie krajanov

Hoci sa Slováci usadzovali vo všetkých lokalitách USA, ich najväčšia koncentrácia sa sústredila do štátov Pennsylvania, Ohio, New York, New Jersey a Illinois, kde sídlia takmer tri štvrtiny z nich, pričom najviac Slovákov pôsobí v nasledovných mestách: Pittsburgh, Braddock, Allegheny, Bethlehem, Hazleton, Allentown, Monessen, Johnstown, Olyphant, Wilkes Barre, Mc Keesport, Cleveland, Toledo, Youngstown, Acron, Chicago, Berwyn, Cicero, Streator, New York City, Buffalo, Yonkers, Binghampton, Little Falls, Newark, Passaic, Perth Amboy, Jersey City, Trenton.

Svetový kongres Slovákov

Americko-slovenské spolky podporili v r. 1971 vznik Svetového kongresu Slovákov v New Yorku. Jeho prvým predsedom bol Štefan Roman a ústredie sídlilo v Toronte. Programom SKS bolo uplatnenie práva na sebaurčenie Slovákov a požiadavka slovenskej štátnosti. Vo svojom programe pokračoval až do vzniku Slovenskej republiky v r. 1993. Po vzniku samostatnej SR sa naplnil hlavný programový cieľ Svetového kongresu Slovákov, čo v praxi prinieslo stagnáciu jeho činnosti. V súčasnosti sídli v Kalifornii a jeho predsedom je Paul Rusnak.

Slovenská liga v Amerike

Slovenská liga v Amerike združuje niekoľko organizácií a spolkov Slovákov v USA. Vznikla v roku 1907 v Clevelande, v jednom z najväčších slovenských stredísk v Amerike. Jej generálnou tajomníčkou je Nina Holý. Liga každoročne organizuje Festival slovenského kultúrneho dedičstva v štáte New Jersey.

Médiá

Noviny a časopisy slúžili už v prvých štádiách vysťahovalectva americkým Slovákom ako významný zdroj informácií a most spájajúci ich so starou vlasťou. Vrcholným obdobím vo vydávaní slovenských novín a časopisov v Amerike boli 30. roky 20. storočia, kedy vychádzalo približne 51 novín a časopisov. V ďalších obdobiach už počet periodík klesal. V USA v súčasnosti vychádza okolo 20 titulov americko-slovenských novín a časopisov, ktoré sú väčšinou tlačovými orgánmi spolkov.

Slovenská komunita v USA

Porovnanie štatistických výsledkov z r. 1990 (1 882 915 osôb), z r. 2000 (821 325 osôb) a z roku 2002 (800 756) o počte osôb hlásiacich sa k slovenskému pôvodu jasne naznačuje trend, akým sa uberá slovenská komunita v USA. Výrazný pokles je skôr výsledkom vplyvu doby ako prejavom necitlivosti a nezáujmu slovenských vysťahovalcov o svoj slovenský pôvod. Na stav slovenskej komunity, na jej organizovanosť a národné prejavy výrazne vplýva aj skladba Slovákov, ktorí sa do USA v rôznych obdobiach vysťahovali.

Súčasná situácia je charakterizovaná paradoxom, keď na jednej strane tretia a následné generácie pôvodných vysťahovalcov už neovládajú slovenčinu, ale v mnohých prípadoch sa snažia udržať svoje korene a na strane druhej, vysťahovalecká vlna po r. 1989 neprejavuje veľký záujem o organizovanie sa v spolkoch. Generáciu vysťahovalcov po páde komunizmu nepochybne ovplyvňuje aj väčšia sloboda pohybu a možnosť uplatnenia. Je to teda skôr generácia silných individualít. Potešujúce je, že v posledných rokoch sa aj táto skupina väčšinou mladých Slovákov začala stretávať v rámci skupiny „Mladých slovenských profesionálov“ v New Yorku a neskôr aj v iných väčších mestách USA. Vytvorili tiež internetový portál www.slovakinfo.com , organizujú stretnutia dvakrát do mesiaca, ako aj kultúrne a spoločenské podujatia aj v spolupráci s GK New York a ZÚ Washington. Ide o veľmi progresívnu skupinu mladých ľudí, z ktorých viacerí sa po absolvovaní štúdií na prestížnych univerzitách a odbornej praxi v USA vrátili na Slovensko, kde sa snažia vytvoriť podobné fórum pre výmenu informácií a poznatkov z pobytu v zahraničí.

Vo Washingtone, DC pôsobí združenie „Friends of Slovakia“, ktoré sa usiluje propagovať vzťahy medzi USA a SR nad rámec slovenskej komunity. Aktivity tejto organizácie sa sústredia predovšetkým na rozvoj politických, hospodárskych a kultúrno-spoločenských vzťahov. Medzi členmi predstavenstva figuruje bývalý veľvyslanec USA v SR Amb. Theodore Russell. <br/>