Výstava Jeden deň v Československu

27.5.2019 | Kultúrna diplomacia | Kultúrna prezentácia | Prezentácia Slovenska v zahraničí | Bulharsko

Zastupiteľský úrad SR v Sofii v spolupráci s Českým kultúrnym centrom v Sofii pripravili výstavu Jeden deň v Československu. Československý design od EXPO 1958 po okupáciu 1968. Vernisáž výstavy sa uskutočnila 24. apríla 2019. Výstava je kurátorským projektom olomouckého súkromného zberateľa Jána Jeništy. Za slovenskú stranu výstavu 24. apríla 2019 príhovorom otvoril Viktor Petrašovský, zástupca veľvyslanca SR v Sofii. V. Petrašovský vo svojom vystúpení vyzdvihol zostavenie výstavy, ktorej cieľom je bulharskému publiku predstaviť návrhy a práce najlepších slovenských a českých dizajnérov z obdobia medzi výstavou EXPO 1958 až po rok 1968. Zároveň ocenil, že bruselský štýl sa v uvedenom období rýchlo šírili nielen v celom Československu, ale prenikal aj do susedných krajín a významným spôsobom inšpiroval zahraničných tvorcov. Informácia o výstave bola okrem tlačených propagačných materiálov, sociálnych sietí veľvyslanectiev (vrátane Českého centra) a elektronickej distribúcie publikovaná na viacerých stránkach kultúrno-spoločenského života v Sofii, ako aj poskytnutej reportáže pre Bulharský rozhlas (BNR) a televíziu (BNT). Výstava bola sprístupnená do 23. mája 2019 celodenne, vždy od pondelka do piatku v Českom centre v Sofii. Vstup na podujatie bol voľný. Výstavu si prišlo pozrieť približne 1000 návštevníkov.

 

Sprievodný text výstavy: ... všetko sa začalo veľkým úspechom na svetovej výstave EXPO 1958 v Bruseli, kde sa Československo predstavilo ako moderná a harmonická krajina, ktorej na srdci leží blaho občanov. Československo tu  získalo najvyšší počet cien a vyznamenaní a stalo   sa   tak   absolútnym   víťazom    EXPO    58.    Výstava   pod   heslom    Jeden   deň  v Československu predstavovala idealizovaný obraz šťastného života v modernom socialistickom štáte, plného technických vymožeností, vysokého štandardu služieb, kvalitného moderného umenia a taktiež v ničom nezaostávajúcom za západným svetom. Skutočnosť však bola iná. V Bruseli ocenené výrobky predstavené ako bežná súčasť domácností boli v skutočnosti prototypy alebo malosériové produkty. Bežný československý občan sa s nimi nemal šancu stretnúť. Až po prvej vlne úspechu z EXPO 58 štátne podniky začali prechádzať na výrobu moderne tvarovaného nábytku, keramiky a skla a pozvoľna opúšťali zastarané vzory. Napriek faktu, že zmena na masové výrobky trvalo dlhý čas, priemyselní výtvarníci pokračovali v nastúpenom trende a k slovu sa taktiež dostala silná mladá generácia, ktorá sa vyznačovala nielen podivuhodnou kreativitou a originálnym videním sveta, ale aj schopnosťou improvizácie a prispôsobenia sa podmienkam neobratného centrálne riadeného hospodárstva. Československý design sa nakrátko vrátil medzi svetovú špičku a opäť získal renomé, ktoré dosiahol v medzivojnovom období. Politické uvoľnenie a kultúrny rozkvet 60. rokov však končí augustom 1968, keď aj na odvetvie designu dopadá vlna emigrácie a politických čistiek. Tvorcovia, ktorí emigrovali alebo boli politicky perzekuovaní, boli v rámci výstavy označení modrým bodom. Krehký a naivný sen o možnosti prerodu vazalského satelitu sovietskeho Veľkého brata a príkladnej krajiny socializmu s ľudskou tvárou skončil v roku 1968 viac ako dvadsaťročným obdobím okupácie a represií. Zostal však étos „zlatých let“, z ktorých čerpáme dodnes.