1. Home
  2. Diplomacy
  3. Témy
  4. Human rights
  5. Working Party on International Cooperation in Holocaust Education, Preservation and Research - ITF

Published 14.06.2022

Medzinárodná aliancia pre pripomínanie holokaustu (International Holocaust Rememberance Aliance – IHRA)

Medzinárodná aliancia pre pripomínanie holokaustu je medzivládne združenie (platforma) krajín, ktoré vzniklo pod názvom „Pracovná skupina pre medzinárodnú spoluprácu v oblasti vzdelávania, zachovania pamiatky a výskumu holokaustu“ – International Task Force ITF v roku 1998 z iniciatívy vtedajšieho premiéra Švédskeho kráľovstva Görana Perssona spoločne so Spojenými štátmi americkými a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska. Vzápätí sa pridalo Nemecko a Izrael.

Cieľom aliancie je posilnenie a podpora aktivít na poli výskumu, vzdelávania, pripomínania holokaustu a dodržiavania záväzkov Štokholmskej deklarácie z roku 2000 a ministerskej deklarácie z roku 2020. Sekretariát aliancie sídli v Berlíne, dlhoročnou výkonnou tajomníčkou je Dr. Kathrin Meyer (Nemecko). Aliancia združuje v súčasnosti (rok 2022) už 35 krajín, z toho 25 krajín EÚ, vrátane Slovenskej republiky.

V súčasnosti sa medzinárodná aliancia zameriava predovšetkým na boj proti prekrúcaniu holokaustu 

https://holocaustremembrance.com/sk/resources/working-definitions-charters/pracovna-definicia-popierania-skreslovania-holokaustu

https://www.holocaustremembrance.com/resources/reports/recognizing-countering-holocaust-distortion-recommendations )

a potrebu zachovania a zabezpečenia historických materiálov (safeguarding the historical record). Cieľom, víziou aliancie je „A world that remembers the Holocaust. A world without genocide.“ IHRA sa však zaoberá aj súčasnými problémami ako sú rastúci antisemitizmus (v roku 2016 bola v aliancii prijatá právne nezáväzná pracovná definícia antisemitizmu) či diskriminácia Rómov (aj v nadväznosti na stále málo preskúmanú rómsku genocídu počas II. sv. vojny).

V roku 2020 bola prijatá právne nezáväzná pracovná definícia anticigánizmu/protirómskeho rasizmu.

Aktivity aliancie sú zamerané na tri kľúčové oblasti – vzdelávanie o holokauste, zachovanie pamiatky, resp. pripomínanie holokaustu (vrátane múzeí a pamätníkov) a výskum holokaustu. V aliancii spolupracujú na medzinárodnej úrovni zástupcovia štátnych i neštátnych inštitúcií, akademici, odborníci a zástupcovia mimovládnych organizácií.

Slovenská republika je riadnym členom aliancie od roku 2005. Ako tzv. liaison country spolupracovala Slovenská republika s vtedajšou ITF už od roku 2000.  V slovenskej delegácii pri aliancii sú zastúpení nominanti Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, Ministerstva kultúry SR (Múzea židovskej kultúry – Slovenského národného múzea a Múzea holokaustu v Seredi MŽK-SNM) a Slovenskej akadémie vied.

 

História

Pre Slovensko je členstvo v tomto zoskupení obzvlášť dôležité, a to aj z dôvodu, že štyri desaťročia komunistického režimu negatívne ovplyvnili aj interpretáciu historických faktov vrátane problematiky holokaustu. Až po roku 1989 sa obnovilo vedecké bádanie na tomto poli bez ideologickej predpojatosti a biele miesta v slovenskej histórii sa začali postupne zapĺňať. Dnes sa realizujú projekty a programy, a to aj s podporou aliancie a ďalších partnerov, ktoré sú bežnou súčasťou a napomáhajú pripomínaniu pamiatky holokaustu.

Členstvo Slovenska v aliancii je vyjadrením vôle byť medzi štátmi, ktoré aktívne podporujú vyučovanie o holokauste, jeho pripomínanie a výskum. Holokaust zanechal hlboké stopy na Slovensku. V rokoch 1942 a 1944 bolo z územia vtedajšieho Slovenska deportovaných viac ako 70 000 Židov. Väčšina z nich zahynula v koncentračných táboroch. Aktívnu úlohu pri prenasledovaní židovského obyvateľstva, pri jeho postupnom úplnom vylúčení z hospodárskeho i politického života, ktoré vyvrcholilo pozbavením základných ľudských práv a deportáciami, zohrával fašistický režim vojnovej Slovenskej republiky. Jeho predstavitelia mali hlavný podiel zodpovednosti na týchto hrozných udalostiach.

Po obnovení demokracie v Československu vydala v decembri 1990 Slovenská národná rada a vláda SR vyhlásenie k deportáciám Židov zo Slovenska do koncentračných táborov v rokoch 1942 a 1944.

Vo vyhlásení prejavili poslanci a členovia vlády ako reprezentanti celého Slovenska svoju účasť židovským spoluobčanom a vyslovili ľútosť nad zločinmi na nich spáchanými a ospravedlnili sa za činy svojich predchodcov.

 

Antisemitizmus a pripomínanie holokaustu v SR

Za týmto vyhlásením nasledovalo postupne od roku 1992 na celom území Slovenska odhaľovanie pamätníkov a pamätných tabúľ venovaných pamiatke obetí holokaustu, vrátane Ústredného pamätníka holokaustu Židov na Slovensku, ktorý bol vybudovaný v Bratislave na mieste, kde pôvodne stála neologická synagóga. Pamätník bol slávnostne odhalený 28. augusta 1997. Pamätníky a pamätné tabule boli odhaľované z iniciatívy vlády SR, predstaviteľov obcí, židovských komunít, Ministerstva kultúry SR, Slovenského národného múzea - Múzea židovskej kultúry, mimovládnych organizácií a občianskej spoločnosti.

V roku 2001 schválila Národná rada Slovenskej republiky ustanovenie Pamätného dňa obetí holokaustu a rasového násilia. Tento deň pripomína 9. september 1941, kedy vydala vláda vojnovej Slovenskej republiky nariadenie – tzv. židovský kódex, ktoré odštartovalo prenasledovanie Židov na Slovensku. Pri tejto príležitosti sa každoročne koná viacero podujatí, ako napríklad kladenie vencov k Ústrednému pamätníku holokaustu pod záštitou prezidenta Slovenskej republiky, konanie konferencií, seminárov a prednášok o problematike holokaustu, rasového násilia i antisemitizmu. Od roku 2003 sa na základe pokynu Ministerstva školstva SR pripomína 9. september aj na základných a stredných školách v Slovenskej republike a to formou stretnutí s preživšími osobami, návštevou pamätných miest, besedami na tému holokaustu, antisemitizmu a rasizmu a pod.

Slovensko aktívne participuje na medzinárodnom projekte obnovy miesta pamäte v bývalom nacistickom vyhladzovacom tábore Sobibor, v ktorom zahynula značná časť slovenských Židov. Projekt obnovy miesta pamäte v bývalom nacistickom vyhladzovacom tábore je realizovaný v spolupráci Slovenskej republiky, Poľska, Holandska, Izraelu a finančnou podporou Nemecka. Cieľom je vybudovanie dôstojného pietneho miesta, múzea a adekvátnych vzdelávacích kapacít v areáli bývalého tábora Sobibor. Vláda SR v roku 2010 schválila vyčlenenie prostriedkov vo výške 150 tis. eur v rámci spolufinancovania projektu. Počet obetí zo SR sa odhaduje až na 25 tis., čím sa Sobibor stáva masovým cintorínom s najvyšším počtom slovenských občanov mimo SR.

V rámci predsedníctva SR v OBSE v roku 2019 organizovala SR pri príležitosti 27. januára - Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu – ako vôbec prvé high level predsednícke podujatie medzinárodnú konferenciu venovanú problému antisemitizmu v regióne OBSE (5. – 6. februára 2019, Bratislava).

V predvečer Pamätného dňa obetí holokaustu a rasového násilia 8. septembra 2021 minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok ocenil zlatou plaketou štyri osobnosti, ktoré sa angažovali v rozvoji kultúrneho a medzináboženského dialógu, v podpore tolerancie, vo vzdelávaní mladej generácie a v boji proti akejkoľvek diskriminácii v spoločnosti. Ocenenie získala prezidentka celoslovenskej organizácie židovských žien Združenie Ester Marta Györiová a hudobník a dirigent Jack Martin Händler. Ocenený bol tiež preživší holokaust Naftali Fürst, ktorý bol ako chlapec väznený v pracovnom a koncentračnom tábore v Seredi a v ďalších nacistických táboroch a dnes sa venuje vzdelávaniu mladej generácie o týchto hrôzach. Šéf slovenskej diplomacie ocenil aj in memoriam slovenského diplomata Jána Spišiaka, ktorý počas svojho pôsobenia v Budapešti v rozpore s oficiálnymi inštrukciami Slovenskej republiky pomohol vystavením dokladov a víz viacerým Židom. Súčasťou kultúrno-spomienkového podujatia v priestoroch ministerstva zahraničných vecí bol aj koncert Komorného orchestra Bruna Waltera pod taktovkou Jacka Martina Händlera. 

 

Definícia antisemitizmu 

Pracovná definícia antisemitizmu bola na pôde aliancie prijatá v máji 2016. Text definície pôvodne vypracovalo v roku 2005 Európske monitorovacie centrum pre rasizmus a xenofóbiu (predchodca Agentúry EÚ pre základné práva FRA) a ODIHR. Aliancia je prvou medzinárodnou inštitúciou, kde sa podarilo definíciu prijať na politickej úrovni. Európsky parlament v roku 2017 vyzval členské štáty EÚ a inštitúcie a agentúry EÚ na prevzatie tejto pracovnej definície a jej uplatňovanie s cieľom podporiť súdne orgány a orgány na presadzovanie práva v ich úsilí o účinnejšie a efektívnejšie odhaľovanie a stíhanie páchateľov antisemitských útokov. K predmetnej definícii sa prihlásila v roku 2018 aj Slovenská republika.

Národná rada SR prijala 28. novembra 2018 pracovnú definíciu antisemitizmu z dielne aliancie a deklarovala úsilie kultivovať diskusiu vo verejnom priestore, ktoré za každých okolností bude odsudzovať antisemitské a nenávistné vyjadrenia i prejavy a bude prinášať racionálne protiargumenty. Následne 13. decembra 2018 prijal pracovnú definíciu antisemitizmu poradný orgán vlády SR – Rada vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.

 

Medzinárodné fórum k pripomínaniu holokaustu a boju proti antisemitizmu

Malmö, 13. októbra 2021

Pripomínanie holokaustu - vzdelávanie o holokauste - antisemitizmus na sociálnych médiách a platformách a boj proti antisemitizmu a iným formám rasizmu vo všetkých sférach života tvorili ťažiskovú diskusiu na vysokej úrovni k pripomínaniu holokaustu a boju proti antisemitizmu vo švédskom Malmö. Na rozdiel od predchádzajúcich, tematicky obdobných podujatí bolo Malmö fórum 2021 orientované predovšetkým na budúcnosť – Remember - ReAct - na potrebu konať a reagovať na základe faktov na nárast nenávistných prejavov, antisemitizmu a najmä na potrebu vzdelávania, nielen mladej generácie, ale celého medzinárodného spoločenstva. Malmö fórum koncentrovalo k téme holokaustu a rasového násilia 50 krajín z celého sveta a 30 medzinárodných (OSN, EÚ, OBSE, IHRA, UNESCO) a mimovládnych organizácií a inštitúcií, vrátane veľkých internetových spoločností. (Odkaz na

Slovenskú republiku na tomto dôležitom medzinárodnom podujatí zastupoval predseda vlády SR Eduard Heger, ktorý prezentoval dobrovoľné prísľuby a záväzky schválené uznesením vlády Slovenskej republiky č. 566 zo 7. októbra 2021

Vo švédskom Malmö výrazne pozitívne zarezonovala informácia premiéra Eduarda Hegera o prijatí vyhlásenia vlády SR z 8. septembra 2021 a ospravedlnení sa za zločiny a zneužitie legislatívy na dehumanizáciu, porušovanie ľudských a občianskych práv tzv. Židovským kódexom. Vyhlásenie vláda SR prijala pri príležitosti tragického 80. výročia prijatia Židovského kódexu. (odkaz na  )

 

Genocída Rómov

2. augusta si Slovenská republika pripomína Pamätný deň rómskeho holokaustu. Tento pamätný deň vyhlásil v roku 2015 Európsky parlament ako spomienku na obete Rómov počas druhej svetovej vojny. Tento dátum pripomína tragickú likvidáciu tzv. cigánskeho tábora v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau 2. augusta 1944, pri ktorej bolo v plynových komorách zavraždených takmer tritisíc rómskych mužov a žien, seniorov a detí. Počas druhej svetovej vojny dochádzalo k prenasledovaniu a vraždeniu Rómov aj na území dnešného Slovenska.

Prvé iniciatívy súvisiace s pripomínaním si tragédie Rómov počas 2. sv. vojny sa na Slovensku uskutočnili až na začiatku 90-tych rokov. Témou sa zaoberala predovšetkým Nadácia Milana Šimečku, ktorá v rámci projektu „Osudy tých, ktorí prežili“ zaznamenala popri židovských svedectvách aj svedectvá slovenských Rómov. Táto téma bola ďalej spracovaná v publikácii „Rómovia a 2. svetová vojna“, ktorá vyšla v r. 2006. Následne sa tejto téme venovali aj ďalšie slovenské mimovládne organizácie a inštitúcie.

Aktuálne je v procese prípravy návrh odporúčaní aliancie pre výučbu a vzdelávanie o genocíde Rómov, ktoré doplnia už existujúce Odporúčania alianciie pre výučbu a vzdelávanie o holokauste (k dispozícii aj v slovenskom preklade 

 

80. výročie začiatku deportácií slovenských Židov

Národná rada Slovenskej republiky prijala pri príležitosti 80. výročia začiatku deportácií slovenských Židov do nacistických koncentračných táborov vyhlásenie, v ktorom označila deportácie za zvlášť odsúdeniahodné, odsúdila konanie vtedajšej štátnej moci a vyjadrila hlbokú ľútosť nad tragédiou obetí. Podobne ako vo vyhlásení vlády SR k 80. výročiu Židovského kódexu, ktoré vláda prijala v septembri 2021, bola vyjadrená ľútosť, poprosené o odpustenie a vyjadrená úcta tým, ktorí pomáhali.

 

Múzeum holokaustu v Seredi

Múzeum holokaustu v Seredi (súčasť Múzea židovskej kultúry – Slovenského národného  múzea) je od roku 2016 kľúčovou aktivitou SR vo vzťahu k pripomínaniu holokaustu a vzdelávaniu o ňom. Nachádza sa v priestoroch bývalého pracovného a koncentračného tábora v Seredi. Počas 2. sv. vojny prešlo táborom viac ako 16 tis. slovenských Židov.