Posilňovanie odolnosti voči hybridným hrozbám

Obsah
    Updated 16.08.2022
    Published 13.06.2022

    Čo sú hybridné hrozby

    Hybridné nástroje sú tak staré ako samotné vojny a konflikty. Armády vždy používali aj iné ako vojenské metódy na získanie strategickej a taktickej výhody s cieľom poraziť nepriateľa bez alebo s minimálnymi stratami. Nepriame vojenské metódy zavádzania, propagandy, oslabovania morálky nepriateľa, využívania polovojenských skupín  či  obyvateľstva na území nepriateľa a  ďalších nekonvenčných nástrojov, respektíve  asymetrických metód, sú dôležitou súčasťou vojenskej taktiky a stratégie od dávnych čias až po dnes. V porovnaní s minulosťou v dnešnej modernej dobe je však výrazný rozdiel v rozsahu, rýchlosti a miery rizika hybridného pôsobenia. Vďaka prudkému rozvoju technológie, globalizácii, hyperkonektivite, digitalizácii a evolúcie konceptu asymetrickej vojny sa výrazne rozšírili možnosti hybridných nástrojov, ich efektivita a  dosah. V minulosti bol väčší dôraz kladený na vojenský aspekt hybridného pôsobenia ako aj používanie kombinácie konvenčných a nekonvenčných ozbrojených síl, spravodajských a diplomatických nástrojov s cieľom oslabiť alebo získať výhodu voči nepriateľovi. Dnes sú hybridné hrozby súčasťou každodenného súperenia štátov o politický, bezpečnostný a hospodársky vplyv aj bez toho, aby sa nachádzali otvorenom alebo nepriamom konflikte. Hybridné hrozby v súčasnej polarizovanej a konfrontačnej atmosfére vo veľkej miere určujú aj smerovanie ideologického stretu medzi demokratickým a nedemokratickým svetom.

    V našom regióne hybridné hrozby výrazne vstúpili do pozornosti predovšetkým po ruskej anexii Krymu v roku 2014. Definujeme ich ako súbor nátlakových a podvratných činností, konvenčných a nekonvenčných, vojenských a nevojenských metód, ktoré môžu štátne aj neštátne subjekty koordinovaným spôsobom využívať na dosiahnutie konkrétnych cieľov bez formálneho vyhlásenia vojny a pod prahom zvyčajnej reakcie (podľa Koncepcie boja SR proti hybridným hrozbám).V praxi sú ich častými aktivitami informačné a propagandistické operácie, zasahovanie do volebných procesov, podvratné aktivity, vytváranie energetickej závislosti, podpora polovojenských a extrémistických skupín, strategická korupcia či kybernetické útoky. Hybridné hrozby môžu zasahovať široké spektrum oblastí a inštitúcií štátu, od jeho politických štruktúr, obranných a spravodajských zložiek, inštitúcií verejnej správy a diplomacie, cez kritickú infraštruktúru, hospodárstvo a zahraničné investície, až po médiá, kultúru a históriu, ako aj spoločenské, vzdelávacie a výskumné inštitúcie. Jedným z typických charakteristických znakov hybridných aktivít je skrytý úmysel, ambivalentnosť, popierateľnosť a náročná identifikácia ich pôvodcu a zámer pôsobiť pod hranicou možného odhalenia a pod prahom ozbrojeného konfliktu.

    Hybridné hrozby ohrozujú fungovanie demokratických spoločností a pokúšajú ich oslabovať zvnútra s využitím ich zraniteľností, ale aj ich hlavných výdobytkov, vrátane slobody prejavu a vyjadrovania, nezávislosti médií, právneho štátu, verejnej kontroly inštitúcií a  demokratickej politickej súťaže alebo aj otvorenosti trhovej ekonomiky. Často ich zámerom je prehlbovanie  spoločenskej a politickej polarizácie na národnej aj medzinárodnej úrovni, politická destabilizáciapodnecovanie spoločenského napätiapodkopávanie dôveryhodnosti štátnych a verejných inštitúcií a celkové oslabovanie demokratického rozhodovania a hodnotovej orientácie spoločnosti. Hybridné aktivity sú spravidla zamerané aj na oslabovanie podpory verejnosti pre plnenie medzinárodných záväzkov štátu. Jedných z hlavných zámerov hybridného pôsobenia je oslabenie fungovania základných atribútov demokratických a otvorených spoločností.  Ich pôvodcom spravidla ide o spochybňovanie základných hodnôt a demokratického modelu spravovania štátu ako takého, o geopolitický vplyv a oslabovanie medzinárodných štruktúr združujúcich liberálne demokracie, ktorých sú členmi, vrátane EÚ a NATO. Kľúčovým atribútom je, že ide o synchrónne používanie viacerých hybridných nástrojov koordinovaným spôsobom so zámerom využiť zraniteľné miesta cieľovej krajiny a príležitosti, ktoré ponúkajú demokratické spoločnosti na presadenie svojich cieľov. Schopnosť krajín a spoločností, ktoré sú vystavené hybridným hrozbám, sa úspešne voči nim brániť a minimalizovať ich negatívny dopad, nie je len otázka bezpečnostných a obranných zložiek, ale týka sa všetkých vládnych inštitúcií a orgánov štátnej správy a v podstate celej spoločnosti.

    Najvýraznejším prejavom hybridného pôsobenia v Slovenskej republike je zámerné vytváranie a šírenie dezinformácií a čoraz intenzívnejšie a sofistikovanejšie kybernetické útoky.

     

    Slovensko a boj proti hybridným hrozbám

    V reakcii na hybridné ohrozenia schválila vláda SR v júli 2018 Koncepciu pre boj SR proti hybridným hrozbám, ktorá o.i. identifikuje inštitucionálny rámec pre túto oblasť. V zmysle koncepcie plní Situačné centrum (SITCEN) v Kancelárii Bezpečnostnej rady SR úlohu národného kontaktného miesta pre problematiku hybridných hrozieb. Národné bezpečnostné analytické centrum (NBAC) zase zastáva úlohu národného kooperačného centra pre hybridné hrozby, t.j. sústreďuje informácie o nich od orgánov štátnej správy a vyhodnocuje ich.

    Programové vyhlásenie vlády SR pre roky 2020-2024 zdôraznilo, že silnejúce hybridné ohrozenia si vyžadujú posilnenie kapacít na celoštátnej úrovni a aktívnu účasť SR na medzinárodnom úsilí pri odvracaní týchto hrozieb. Zároveň sa v ňom vláda zaviazala  pripraviť akčný plán na koordináciu boja proti hybridným hrozbám a šíreniu dezinformácií.

    Nárast významu hybridných hrozieb pre našu bezpečnosť  a potrebu systematicky posilňovať našu odolnosť voči nim odráža aj Bezpečnostná stratégia SR. V dokumente, ktorý spolu s  Obrannou stratégiou SR  vytvára strategický rámec pre formovanie bezpečnostnej a obrannej politiky štátu, je zdôraznené, že popri ozbrojenému útoku, ktorý pre bezpečnosť Slovenska naďalej zostáva najvážnejšou potenciálnou hrozbou, rastie význam nevojenských hrozieb a postupov, ktoré  štáty používajú pri presadzovaní svojich záujmov.

    Významným míľnikom v posilňovaní odolnosti bolo schválenie Akčného plánu koordinácie boja proti hybridným hrozbám vládou SR v marci 2022. Tento medzirezortný dokument obsahuje rad opatrení na posilňovanie kapacít štátu pre boj s hybridnými hrozbami, zavedenie koordinačných mechanizmov, posilnenie kapacít a koordinácie pre strategickú komunikáciu, vzdelávanie a posilňovanie povedomia o hybridných hrozbách, obmedzovanie cudzieho vplyvu v akademických inštitúciách, médiách, volebných procesoch a hospodárskej sfére.

     

    Aktivity ministerstva v boji proti hybridným hrozbám

    Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležistostí SR bolo prvým rezortom, ktorý v máji 2020 zriadil osobitný útvar pre túto agendu v podobe oddelenia pre posilňovanie odolnosti a hybridné hrozby. V problematike boja s hybridnými hrozbami sa tak ministerstvo angažuje v boji proti dezinformáciám týkajúcich sa zahraničnej politiky, v zahranično-politických aspektoch kybernetickej bezpečnosti, ako aj pri podpore medzinárodného úsilia v boji proti hybridným hrozbám, a to jednak zastupovaním SR v príslušných medzinárodných organizáciách, ako aj pri tvorbe nadnárodných politík a opatrení v tejto oblasti.

    Ministerstvo bolo zároveň prvým rezortom, ktorý v minulosti zriadil špecializovaný útvar pre strategickú komunikáciu. Jej účelom v podmienkach rezortu je vysvetľovať priority, zámery a kroky SR v oblasti zahraničnej politiky. Strategická komunikácia je tak zároveň jedným z najúčinnejších prostriedkov pre vyvracanie dezinformácií týkajúcich sa zahranično-politického smerovania SR.

     

    Prístup EÚ v boji proti hybridným hrozbám

    Budovanie odolnosti voči hybridným hrozbám, ich detekcia, prevencia a reakcia na ne ostávajú zodpovednosťou členských štátov. EÚ ich v tomto úsilí podporuje a dopĺňa. V roku 2016 schválila EÚ tzv. Spoločný rámec boja proti hybridným hrozbám, ktorý stanovuje 22 konkrétnych opatrení siahajúcich od posilňovania situačného prehľadu cez ochranu kritickej infraštruktúrykybernetickú bezpečnosť až po posilňovanie odolnosti spoločnosti a zintenzívnenie spolupráce s medzinárodnými partnermi, osobitne s NATO.

    V apríli 2017 vzniklo zo spoločnej iniciatívy EÚ a NATO Európske centrum výnimočnosti pre boj proti hybridným hrozbám v Helsinkách, v ktorom je sústredená expertná komunita oboch organizácií pre oblasť hybridných hrozieb. Slovensko j členom centra od augusta 2020.

    V júli 2019 zároveň zároveň vznikla v EÚ horizontálna pracovná skupina pre zvyšovanie odolnosti a boj proti hybridným hrozbám, ktorá analyzuje možnosti a identifikuje nástroje na posilnenie pripravenosti EÚ a jej ČS na hybridné hrozby a odolnosti voči nim.

    V júli 2020 bola schválená Stratégia pre bezpečnú EÚ, ktorá obsahuje konkrétne opatrenia pre oblasť boja s hybridnými hrozbami a jednoznačný záväzok začleniť hybridné aspekty do tvorby a realizácie úniových politík.

    V marci 2021 bol schválený Strategický kompas EÚ, ktorý o.i. stanovil aj ďalšie opatrenia v posilňovaní odolnosti voči hybridným hrozbám, vrátane prípravy súborov nástrojov EÚ proti hybridnému zasahovaniu, ako aj proti zahraničnému ovplyvňovaniu a zasahovaniu do informačného priestoru.

     

    NATO

    V roku 2015 schválilo NATO stratégiu pre boj proti hybridným hrozbám. Jej cieľom je zaistiť, aby Aliancia a spojenci boli pripravení čeliť hybridným útokom, odstrašiť ich a v prípade potreby brániť sa voči nim. NATO zároveň podporuje úsilie spojencov o identifikáciu zraniteľnosti jednotlivých štátov a posilnenie ich vlastnej odolnosti, ak o to požiadajú. Na samite vo Varšave v roku 2016 spojenci potvrdili, že aktivity vedené hybridným spôsobom môžu byť dôvodom pre aktiváciu čl. 5 Washingtonskej zmluvy. Na samite v roku 2018 sa spojenci dohodli na vytvorení podporných tímov pre boj proti hybridným hrozbám (Counter Hybrid Support Teams), ktoré na žiadosť spojenca poskytujú cielenú pomoc v príprave a reakcii na hybridné aktivity.