Európska rada - informácie a závery z rokovaní

Európska rada dáva Európskej únii potrebné podnety na jej rozvoj a určuje jej všeobecné politické smerovanie a priority. Nevykonáva legislatívnu funkciu. Európska rada sa skladá z hláv štátov alebo predsedov vlád členských štátov, ako aj svojho predsedu a predsedu Európskej komisie. Jej práce sa zúčastňuje vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku.

 

 

 

BREXIT

Cieľom tejto informačnej Platformy je poskytnúť v jasnej a zrozumiteľnej forme praktické informácie občanom a podnikateľskej obci, ako aj poskytnúť im odporúčania a rady pre riešenie ich životnej či ekonomickej situácie zasiahnutej Brexitom.

 

 

 

 

Projekt #MYSMEEU je iniciatívou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, ktorý má za cieľ obnoviť širokú spoločenskú diskusiu na Slovensku o aktuálnych témach týkajúcich sa Európskej únie s osobitným dôrazom na jej budúcnosť a miesto Slovenska v nej.

 

 

 

Back

Štátny tajomník F. Ružička rokoval v Bruseli o viacročnom finančnom rámci EÚ, právnom štáte i agende októbrového samitu lídrov

Štátny tajomník F. Ružička rokoval v Bruseli o viacročnom finančnom rámci EÚ, právnom štáte i agende októbrového samitu lídrov

16.9.2019 | Aktivity štátnych tajomníkov | Slovensko a Európska únia

Ministri pre európske záležitosti členských štátov EÚ sa v pondelok (16. septembra 2019) stretli v Bruseli na rokovaní Rady pre všeobecné záležitosti. Slovenskú delegáciu viedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR František Ružička.

 

V úvode rokovania fínske predsedníctvo zrekapitulovalo doterajšie aktivity v rokovaniach o viacročnom finančnom rámci na roky 2021-2027 a načrtlo program na nasledujúce mesiace. Tejto téme bol venovaný aj pracovný obed ministrov. V rámci neho štátny tajomník F. Ružička označil politiku súdržnosti a spoločnú poľnohospodársku politiku za prioritné oblasti SR, z ktorých čerpáme viac ako 90% prostriedkov z rozpočtu EÚ. „Popri nových výzvach, do ktorých je potrebné smerovať adekvátne financie, musíme zabezpečiť, aby EÚ investovala dostatočné finančné zdroje aj na odstránenie zostávajúcich rozdielov medzi regiónmi a ich obyvateľmi. Taktiež musíme zvýšiť flexibilitu pre čerpanie prostriedkov z EÚ fondov, aby sme mohli efektívnejšie reagovať na potreby jednotlivých členských štátov,“ zdôraznil štátny tajomník. V oblasti poľnohospodárskej politiky tiež poukázal na potrebu vytvorenia férových podmienok pre farmárov v rámci celej EÚ a zohľadnenia vidieckeho charakteru danej krajiny pri rozdeľovaní prostriedkov na rozvoj vidieka.

 

Predmetom diskusie ministrov bola aj príprava októbrového zasadnutia Európskej rady (17.-18. októbra 2019), ktorá sa bude venovať implementácii Strategickej agendy na roky 2019-2024 prijatej lídrami na zasadnutí v júni, ako aj budúcemu rozpočtu EÚ. Štátny tajomník F. Ružička skonštatoval, že „Strategická agenda je vhodným odrazovým mostíkom k vypracovaniu legislatívneho programu a priorít novej Európskej komisie a Európskeho parlamentu a tiež polročných národných predsedníctiev v Rade. Len efektívnou spoluprácou všetkých troch inštitúcií založenou na vnútornej synergii ich programov pretavíme priority stanovené v Strategickej agende do reality.“  Slovensko na dnešnom zasadnutí ministrov EÚ zdôraznilo, aby téma rozširovania EÚ bola zaradená do programu októbrových stretnutí ministrov EÚ i európskych lídrov a pristúpilo sa k nej zodpovedne a s plnou vážnosťou, čo podporili i ďalšie členské štáty. Štátny tajomník F. Ružička podčiarkol, že "rozširovanie EÚ je úspešným nástrojom na podporu politických, hospodárskych a spoločenských reforiem a na upevňovanie mieru, stability a demokracie na celom kontinente. Som presvedčený, že otvorenie prístupových rozhovorov je zodpovedná cesta EÚ k partnerom západného Balkánu."

 

Je možné očakávať, že dominantným bodom októbrového samitu sa nakoniec vzhľadom na svoj dynamický vývoj stane téma brexitu.

 

Ministri sa venovali aj problematike posilňovania právneho štátu v EÚ. Slovensko uviedlo, že „princíp právneho štátu nemôžeme považovať za samozrejmosť, a preto potrebujeme silné preventívne opatrenia na jeho ochranu. Zároveň by sme sa však mali vyhnúť neželanej duplicite nástrojov a zaručiť, že nový mechanizmus bude v súlade so Zmluvami.“ Uskutočnilo sa tiež vypočutie Maďarska - prvé od začatia postupu podľa čl. 7 ods. 1 Zmluvy o EÚ v septembri 2018. Európska komisia taktiež informovala o aktuálnom stave konania voči Poľsku v otázke porušovania princípov právneho štátu.