Predsedníctvo SR v Rade OECD na ministerskej úrovni (MCM)

Čo je OECD?

  • Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) je medzinárodná organizácia 36-tich ekonomicky najvyspelejších krajín sveta s vysokým mienkotvorným vplyvom. 
  • Zástupcovia vlád členských krajín a experti OECD hodnotia, porovnávajú a koordinujú svoju domácu a zahraničnú ekonomickú, obchodnú, sociálnu, vzdelávaciu, inovačnú a informačnú politiku, s cieľom vytvárať predpoklady pre optimálne podmienky života svojich občanov.
  • OECD si za roky svojej existencie vybudovala reputáciu odbornej inštitúcie, ktorú reprezentuje najmä vysoká úroveň analýz jednotlivých aspektov ekonomiky členských krajín, ale i procesov v globálnej ekonomike. 

 

Aký má význam členstvo v OECD pre Slovensko?

  • Slovensko si v roku 2020 pripomenie 20. výročie vstupu do OECD (14. 12. 2000). Získanie členstva v OECD malo pre Slovensko zásadný význam z hľadiska napĺňania našich integračných ambícií, najmä smerom k Európskej únii. 
  • Prijatie SR do klubu ekonomicky najvyspelejších krajín sveta predstavovalo nielen ekonomickú a politickú prestíž, ale aj možnosť angažovať sa v medzinárodnej spolupráci, pomohlo tiež pri transformácii ekonomiky, ale aj ďalších sektorových politík a priblížilo ich normám EÚ. 
  • Slovensko spolupracuje s OECD pri riešení celej škály otázok od hodnotenia rozvojovej spolupráce, politík pre udržateľný rozvoj, tvorby hĺbkového prehľadu energetického sektora, rozvoja v oblasti vzdelávania  a zručností a mnohých ďalších oblastiach, v ktorých využíva analytické kapacity tejto organizácie, jej komplexne spracované údaje a komparatívne štúdie. 
  • Ekonomické prehľady sa radia k najvýznamnejším výstupom, ktoré sú spojené s členstvom v OECD. OECD ich pripravuje v pravidelnom, zhruba dvojročnom intervale, a prostredníctvom týchto hodnotení sa snaží poskytnúť členským štátom objektívny pohľad na ich aktuálnu ekonomickú situáciu, vrátane odporúčaní pre najbližšie obdobie. V Ekonomickom prehľade OECD štandardne analyzuje aktuálny makroekonomický vývoj, fiškálnu a finančnú situáciu, ako aj štrukturálne výzvy krajiny. Výsledkom analýzy sú odporúčania OECD pre danú krajinu. V každom prehľade sú zároveň špecifické kapitoly, ktoré detailne hodnotia určitú oblasť, v ktorej má krajina nedostatky alebo očakáva zo strany OECD odporúčania. Posledný ekonomický prehľad venovaný Slovensku bol predstavený vo februári 2019 a zameral sa na otázky postavenia SR v globálnych hodnotových reťazcoch a integrácii Rómov.

 

Kedy bolo Slovensko do tejto pozície predsedajúcej krajiny zvolené a prečo práve v roku 2019?

  • S blížiacim sa 20-tym výročím plnoprávneho členstva v OECD SR bola pripravená potvrdiť, že vie nielen prijímať a spolupodieľať sa na rozhodovaní, ale aj viesť a udávať smer ako predsedajúca krajina. Išlo o historicky prvé predsedníctvo SR od jej vstupu do tejto organizácie. Zároveň bola SR prvou krajinou stredoeurópskeho regiónu, ktorá predsedala OECD.  
  • Predsedníctvo nie je založené na rotačnom princípe členských krajín OECD. Predložením kandidatúry Slovenská republika vyjadrila vôľu a ambíciu zhostiť sa tejto úlohy. 
  • Predsedníctvo zároveň otvorilo priestor aj na širšiu prezentáciu Slovenska na pôde organizácie.
  • Rozhodnutie o predložení kandidatúry SR na tento post schválila vláda SR 11. 4. 2018 uznesením č. 145/2018. Rada OECD kandidatúru SR jednomyseľne prijala 25. 5.  2018.  

 

Čomu presne Slovensko predsedalo a aká bola úloha predsedajúcej krajiny?

  • SR predsedala Rade OECD na ministerskej úrovni. 
  • Rada OECD je najvyšším rozhodovacím orgánom OECD. Raz ročne, obyčajne na prelome mája a júna, zasadá na úrovni ministrov (tzv. zasadnutie Rady OECD na ministerskej úrovni - MCM). 
  • Cieľom MCM je prediskutovať vybrané kľúčové témy, hľadať v nich spoločné konsenzuálne riešenia a stanoviť priority pre prácu OECD na nadchádzajúce ročné obdobie. 
  • Hoci z hľadiska viditeľnosti ide o krátke, dvojdňové predsedníctvo (v roku 2019 sa MCM  konalo 22. a 23. mája 2019), predsednícka krajina koordinuje prípravu predsedníctva po celý rok. Prizýva si k tomu, okrem sekretariátu OECD, dve podpredsednícke krajiny zohľadňujúc regionálne vyváženie členstva OECD. SR si ako podpredsedov prizvala Kanadu a Kórejskú republiku.

 

Aké boli ciele slovenského predsedníctva v MCM?

  • Slovensko si kládlo za cieľ podporovať inkluzívny proces príprav ministerského zasadnutia s participáciou všetkých relevantných hráčov, avšak pri zachovaní vlastníctva agendy, procesu a celkových výsledkov. Dôraz sme položili aj na  komplementaritu s prioritami a cieľmi G20 a G7, keďže OECD má kľúčový analytický význam pri formovaní ich záverov.
  • Dosiahli sme konkrétne výsledky a výstupy MCM. To sa podarilo zrealizovať v podobe štyroch právnych nástrojov OECD. Odporúčanie OECD k umelej inteligencii, ktoré je vôbec prvým medzivládnym dohovorom v tejto oblasti. Boli schválené tiež revidované Liberalizačné kódy,  Odporúčanie k pravidlám v boji proti korupcii a za integráciu v štátnych podnikoch a Deklarácia o inováciách vo verejnom sektore. Nadviazali sme na výstupy OECD, ktoré vyplynuli z marcového Digitálneho summitu OECD.
  • Za úspech považujeme dosiahnutie spoločného Ministerského vyhlásenia zameraného na zvolenú tému predsedníctva, s dôrazom na komparatívne výhody OECD. Rada prijala aj rozšírenejšie vyhlásenia predsedníckej krajiny reflektujúce aj niektoré ďalšie diskutované otázky ako budúcnosť práce, rozvoj zručností, digitálny obchod, nastavenie pravidiel zdaňovania digitálnej ekonomiky, globálny obchodný systém, či klimatická zmena.
  • Na akú tému sa Slovensko v rámci predsedníctva zameralo?
  • Veľmi dôležitým aspektom predsedníctva je téma, ktorú určuje predsednícka krajina a následne ju schvaľuje Rada OECD.  
  • Ako tému predsedníctva sme si zvolili „Využitie digitálnej transformácie pre udržateľný rozvoj: príležitosti a výzvy“. Téma bola určená s cieľom reflektovať najaktuálnejšie dianie okolo nás. Je zrejmé, že digitalizácia zásadne mení spoločenstvo a ekonomiku globálne, aj u nás. Na tieto zmeny potrebujeme reagovať. 
  • Technológie, digitalizácia a inovácie ovplyvňujú život ľudí v mnohých aspektoch, nevynímajúc vzdelávanie, prácu a vzájomnú komunikáciu. Vytvárajú potenciál na zlepšenie sociálno-ekonomických podmienok, kvality života, prístupu k informáciám a službám. Dokážu ľudí spájať, ale aj rozdeľovať v kontexte prehlbovania rozdielov v rámci spoločnosti, či medzi krajinami a regiónmi. To, či bude vplyv nových technológií na spoločnosť pozitívny, do značnej miery závisí od prijímaných politík na národnej, ale aj medzinárodnej úrovni.
  • V agende nášho predsedníctva sme sa najskôr zamerali na úlohu vlád pri vytváraní potrebného rámca na naštartovanie potenciálu pre digitálnu transformáciu a rast. Skúmali sme ako sa dajú zlepšiť služby a znížiť náklady pre občanov. Identifikovali sme výzvy, ale aj príležitosti, ktoré digitalizácia predstavuje pre tvorcov politík a dobré spravovanie vecí verejných.
  • Taktiež by sme sa snažili rozprúdiť debatu o potrebe nových zručností a vzdelávania pre zamestnania budúcnosti. Mnohí už dnes majú obavu, že v dôsledku digitalizácie a nových technológií stratia svoje tradičné zamestnania. No je tu rovnaká, ak nie väčšia šanca, že vzniknú nové príležitosti, pracovné pozície, vyžadujúce nové zručnosti a vedomosti. Preto bolo potrebné pozrieť sa aj na to, ako prispôsobiť vzdelávanie meniacemu sa prostrediu a požiadavkám. 
  • Okrem toho naše predsedníctvo malo ambíciu  zamyslieť sa nad tým, ako využiť digitalizáciu na podporu udržateľného rozvoja a zvyšovania životnej úrovne, blahobytu. OSN Agenda 2030 je serióznym záväzkom medzinárodného spoločenstva, ku ktorému aj SR pristupuje zodpovedne. Nielen občania, ale aj firmy berú na zreteľ 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja, rešpekt k životnému prostrediu, majú snahu o tvorbu  zelenej ekonomiky, obnoviteľnosť zdrojov. Tento trend treba podporiť. 
  • No a nakoniec sme vyhodnotili, aké politiky sú potrebné pre maximálne využitie prínosov  digitálneho obchodu a ako bude možné merať úspešnosť podniknutých opatrení. 

 

Ako prebiehala príprava na predsedníctvo?

  • Na príprave predsedníctva sa okrem Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a Stálej misie SR pri OECD v Paríži podieľali aj ďalšie rezorty spolupracujúce v na to vytvorenej Medzirezortnej pracovnej skupine (MPS). Jej  prácu koordinovalo MZVEZ SR. 
  • V rámci pravidelných zasadnutí MPS boli prijaté všetky dôležité rozhodnutia súvisiace s výkonom predsedníctva. Zároveň tak boli zapojené rezorty  informované o aktuálnom dianí v Paríži, diskutovali o možnostiach prezentácie SR, podieľali sa na úlohách súvisiacich s logistickým zabezpečením, sprievodnými podujatiami, propagáciou a zostavovaním delegácie SR v rámci OECD Týždňa. Pozn.: OECD Týždeň tvorí Fórum (mimovládna časť, privátny sektor, akademická komunita) a samotné zasadnutie Rady na ministerskej úrovni. 
  • Slovensko, ako predsednícka krajina, zohralo vedúcu úlohu v tvorbe anotovanej agendy ministerského zasadnutia, ktorá bola široko konzultovaná v rámci predsedníckej trojky, so Sekretariátom OECD a s členskými krajinami.   

 

Aké iné úlohy sme v súvislosti s predsedníctvom realizovali?

  • Povinnosťou predsedníckej krajiny MCM bolo zorganizovať ešte pred konaním MCM jednodňovú návštevu predstaviteľov Poradného výboru OECD pre podnikanie (BIAC - Business and Industry Advisory Committee) a Poradného výboru pre odbory a odborové zväzy (TUAC - Trade Union Advisory Committee) v členskej krajine, ktorá predsedá MCM. 
  • S uvedeným cieľom navštívila Slovensko delegácia OECD vedená generálnym tajomníkom OECD Ángelom Gurríom v  dňoch 2. – 4. apríla 2019. Po prvý raz sa takýchto konzultácií v predsedníckej krajine zúčastnili aj veľvyslanci 36 členských krajín OECD. Bol to úspešný, inovatívny prvok v príprave MCM. 
  • Rokovania v Bratislave za účasti podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu 
  • R. Rašiho, ministerky školstva M. Lubyovej, ministra hospodárstva P. Žigu a štátneho tajomníka ministerstva  hospodárstva R. Chovanca boli úzko prepojené s témou slovenského predsedníctva. Diskusie sa zamerali na otázky úlohy vlád a medzinárodnej spolupráce pri rozširovaní potenciálu digitálnej transformácie, obchodu v digitálnej ére, posilňovania všetkých hráčov v digitálnej spoločnosti so zreteľom na vzdelanie, zručnosti a pracovné príležitosti, ako aj celkový prínos digitalizácie pre udržateľnosť a kvalitu života.
  • Súčasťou programu návštevy bola aj prezentácia potenciálu SR v oblasti inovácií, digitalizácie, informatizácie. Hosťom boli prezentované úspešné slovenské firmy.

 

Čo je OECD Fórum a akú úlohu zohrala predsednícka krajina?

  • Zasadnutiu Rady OECD predchádzalo dvojdňové Fórum OECD, ktoré už po 20 rokov predstavuje interaktívne zasadnutie mimovládneho sektora, akademickej komunity, privátneho sektora. 
  • Jednou z najdôležitejších častí/pridaných hodnôt Fóra OECD je blízke prepojenie medzi ministrami (verejného sektora) a občianskou spoločnosťou (tzv. „aktéri skutočného sveta“), ktoré predstavuje možnosť ich vzájomnej interakcie. Je dôležité pre formuláciu a implementáciu politík. 
  • Hoci túto časť OECD Týždňa pripravuje Sekretariát organizácie, Slovensko ako predsednícka krajina,  poskytlo svoje návrhy na účastníkov: vystupujúcich, moderátorov zo súkromného sektora, akademickej obce, či občianskej spoločnosti. Cieľom bolo dosiahnuť čo najširšie zapojenie zástupcov SR v tematických panelových diskusiách Fóra. 
  • OECD Fórum oslovuje široké publikum, dbá na rodovú, vekovú a regionálnu vyváženosť, pozýva overených odborníkov, ale má záujem aj o začínajúce firmy 
  • a mladých ľudí s víziou riešenia problémov budúcnosti, ktoré predstavujú zároveň aj najväčšie podnikateľské príležitosti. OECD pozýva svetových lídrov, aj zástupcov regiónov, miest a obcí. 
  • Tento rok sa na Fóre zúčastnil rekordný počet účastníkov, viac ako 4500 z vyše 100 krajín, z rečníkov tvorilo 49% žien, uskutočnilo sa viac ako 90 zasadnutí vo formáte inovatívnych panelov, neformálnych prezentácií, okrúhlych stolov, či workshopov zameraných na hľadanie riešení súčasného sveta. 
  • Pod tohoročným motívom OECD Fóra – World in (E)motion, otvoril podujatie primátor mesta Bratislava M. Vallo. Zo SR organizátorov OECD Fóra najviac zaujali tento rok zástupcovia slovenského súkromného a mimovládneho sektora, a to spoločnosť Medirex, Cviker, Virtual Medicine a občianske združenie Cvernovka, ako inšpiratívni regionálni lídri oblasti digitalizácie či inovácií.
  • Vystúpenia sú prístupné na stránke: www.oecd.org/forum/

 

Existujú prepojenia medzi jednotlivými predsedníctvami, ktoré SR v roku 2019 vykonávalo?

  • SR mala možnosť prepojiť výsledky diskusií na pôde OECD k témam digitalizácie a jej vplyvu s agendou ekonomicko-enviromentálnej dimenzie OBSE. 
  • Ťažiskom OBSE v oblasti digitalizácie sú prednostne bezpečnostné dôsledky zmien, ktoré svetu a priestoru OBSE prinášajú. Na jednej strane musíme hľadať spôsoby, ako podporiť pozitívny vplyv nových technológií na rozvoj našich spoločností a na druhej strane zabrániť ich zneužitiu či štátnymi alebo neštátnymi aktérmi. 
  • Dôraz sme kládli na výmenu informácií a skúseností a podporu medzinárodnej spolupráce pri implementácii osvedčených postupov dobrej a transparentnej správy vecí verejných zameraných na budovanie mierových, spravodlivých a inkluzívnych spoločností.    
  • Nad rámec témy digitalizácie bolo potrebné sa venovať aj regionálnym programom a aktivitám OECD vo vzťahu k Ukrajine, Eurázii a juhovýchodnej Európe. OECD sa samozrejme nezameriava na otázky bezpečnosti a riešenia konfliktov, ale podporuje budovanie trhovej ekonomiky a dobrého vládnutia, čo prispieva priamo k stabilite štátov v regióne. Pre OBSE ako aj OECD sú relevantné taktiež témy migrácie a pracovného trhu.
  • Niekoľko prijatých dokumentov poslúži ako podklad pre ďalšiu prácu na pôde medzinárodných platforiem ako je G7, G20 či WTO. 
  • V rámci predsedníctva vo Vyšehradskej skupine, kde SR ukončí svoj mandát 30. júna 2019, sa korelácie objavovali hlavne v rámci 3. programovej priority V4 SK PRES – inteligentné riešenia. Obe predsedníctva sa snažili reagovať na výzvy digitálnej transformácie, definovať súčasné inovatívne technologické trendy, stimulovať diskusiu o politikách v tejto oblasti a hľadať podporu pre investície do inovačného potenciálu členských krajín. 

 

Čoho sa mohli médiá a verejnosť zúčastniť?

  • OECD Fórum poskytlo široký priestor na účasť médií, každoročne je otvorené pre všetkých a vytvára priestor pre rozhovory novinárov s ministrami, zástupcami slovenských subjektov, čo priamo môžu informovať z jednotlivých podujatí. 
  • Medzivládne rokovania prebiehajúce počas MCM nie sú prístupné pre médiá, s výnimkou slávnostného otvorenia. Bol však vytvorený priestor pre usporiadanie tlačových konferencií a brífingov so zástupcami vlád ako aj čelnými predstaviteľmi OECD, s cieľom prinášať verejnosti aktuálne pozície a pokroky v rokovaniach. 
  • Vďaka zariadeniam podporujúcim živý prenos rozhovorov a satelitom, boli plenárne zasadnutia dostupné na webovej stránke http://www.oecd.org/. 
  • Tlačové správy, vytlačené Ministerské vyhlásenie, verejné dokumenty a informácie pre médiá boli zverejnené na webstránke OECD ako aj na stránkach zapojených ústredných orgánov štátnej správy SR. Informácie o priebehu zasadnutí podávala prostredníctvom sociálnych sietí aj Stála misia SR pri OECD. 

 

Čo možno považovať za úspech a prínos predsedníctva SR v MCM?

  • Slovenskú delegáciu na MCM viedol predseda vlády SR P. Pellegrini, ktorý spolu s generálnym tajomníkom OECD Á. Gurríom (GT OECD) podujatie otvorili.  GT OECD poďakoval za aktívny prístup vlády SR k OECD a predsedníctvu a za podporu multilateralizmu. P. Pellegrini vo svojom vystúpení pripomenul koncept digitálneho humanizmu, ktorý predstavil na marcovom Digitálnom samite OECD.
  • Členmi delegácie SR na MCM boli podpredseda vlády SR pre informatizáciu a investície, R. Raši, minister financií SR L. Kamenický, ministerka školstva SR M. Lubyová, minister hospodárstva SR P. Žiga a štátny tajomník ministerstva životného prostredia SR N. Kurilla, ktorí predsedali jednotlivým panelom a diskusným skupinám. Podujatia sa zúčastnil aj bývalý minister financií P. Kažimír.
  • Generálny tajomník OECD Á. Gurría  označil za najvýznamnejší výstup MCM prijatie OECD Odporúčania o umelej inteligencii, čo je vôbec prvým medzivládnym dohovorom v tejto oblasti. Nakoľko vývoj v tejto oblasti je príliš rýchly, považuje stanovenie princípov k umelej inteligencii, ktoré budú globálne rešpektované, za lepší spôsob, ako snahu o reguláciu v tejto oblasti. Ambíciou OECD je, aby Odporúčania o umelej inteligencii boli podporené lídrami G20 na samite G20 v 2019, čím by sa stali globálnym štandardom. 
  • Dôležitým výstupom MCM bolo aj prijatie OECD Deklarácie o inováciách vo verejnom sektore. Jej prijatím bol vyslaný silný signál medzinárodnému spoločenstvu, že inovácie vo verejnom sektore sú dôležité a hodné pozornosti a podpory.
  • Medzi ďalšie úspechy MCM OECD 2019 patrí aj prijatie revidovaných Liberalizačných kódov OECD a Odporúčanie OECD k pravidlám v boji proti korupcii a za integritu v štátnych podnikoch. 
  • Prijatá bola aj Správa o pokroku v hodnotení Národných kontaktných bodov. Členské krajiny tiež povzbudili OECD v úsilí pri revízii Odporúčania na ochranu detí online z roku 2012 a Odporúčania na ochranu kritickej informačnej infraštruktúry z roku 2008. 
  • MCM taktiež poskytlo priestor vyhodnoteniu dosiahnutého pokroku v zdaňovaní digitálnej ekonomiky. OECD predloží svoje zistenia v tejto oblasti lídrom G20 v roku 2020. 
  • Hlavnou prioritou MCM OECD 2019 bolo dosiahnutie spoločného Ministerského vyhlásenia, čo sa vďaka angažovanému a inkluzívnemu prístupu SK PRES podarilo. Konsenzuálne vyhlásenie je výrazom spoločnej vízie členov na mandát OECD a v neposlednom rade posunie vopred aj širší cyklus globálnych fór zaoberajúcich sa digitálnou transformáciou. (Pozn.: ČK OECD sa za posledné 2 roky nepodarilo na MCM dosiahnuť konsenzus kvôli rozdielnym pohľadom na otázky klimatickej zmeny, či globálneho obchodu). 
  • Týmto, ale aj ďalším témam diskutovaným v rámci MCM sa SR bližšie venovalo v rozšírenom vyhlásení predsedníckej krajiny. 

 

 

www.oecd.org/

www.oecd.org/forum/

www.facebook.com/theOECD

www.facebook.com/SlovakMissionOECD/

www.facebook.com/EkonomickaDiplomaciaSR/

 

 

Dátum poslednej aktualizácie: 20.6.2019 Dátum vytvorenia: 7.5.2019