Activities

{scopeGroupId=[10182], ddm/11341/vseobecny_autor_be_BY=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ru_RU=[odbor], ddm/11341/priorita_hu_HU=[top], ddm/11341/ddm-db-select4560_ru_RU=[006b4d0a-08e7-489f-9756-796b3d37ef68], ddm/11341/newsletter_de_DE=[false], ddm/11341/anotacia_sl_SL=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny.], ddm/11341/newsletter_fr_FR=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_en_US=[006b4d0a-08e7-489f-9756-796b3d37ef68], ddm/11341/datum_spravy_sl_SL=[20180619000000], ddm/11341/priorita_it_IT=[top], roleId=[10163, 10164], ddm/11341/newsletter_be_BY=[false], expirationDate=[2922789940817081255], ddm/11341/datum_spravy_uk_UA=[20180619000000], ddm/11341/anotacia_zh_CN=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny.], entryClassPK=[3275332], ddm/11341/ddm-gallery-field_ko_KR=[3275296], ddm/11341/newsletter_vi_VN=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_ko_KR=[006b4d0a-08e7-489f-9756-796b3d37ef68], content=[

Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok.

 

Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny. „Vo vzťahu k Východnému partnerstvu EÚ je potrebné ďalej budovať na cielenej stratégii, ktorú sme prijali v marci tohto roka, a ktorá definuje dvadsať konkrétnych výsledkov pre naše partnerské krajiny do roku 2020. Musíme tlačiť na reformy, ktoré naozaj prinesú hmatateľné benefity pre občanov týchto krajín,“ povedal I. Korčok.

 

Ministri ďalej diskutovali aj o nadchádzajúcom júlovom summite NATO, od ktorého Slovensko očakáva jednoznačný signál o jednote Aliancie a potvrdenie politiky otvorených dverí, osobitne v dozvukoch dosiahnutia dohody o názve krajiny medzi Macedónskom a Gréckom a aktivácie Akčného plánu pre členstvo (MAP) pre Bosnu a Hercegovinu. 

 

Štátny tajomník MZVaEZ SR v ďalšom segmente diskusie venovanom energetickej bezpečnosti prízvukoval, že situácia v tejto oblasti je diametrálne odlišná od tej v roku 2008, ale ešte nemôžeme byť spokojní. „Musíme urobiť všetko pre to, aby sme zabránili zopakovaniu situácie z roku 2008. Máme na to všetky predpoklady - vybudovali sme interkonektory na zásobovanie plynom zo západu na východ, pracujeme na severno-južnom prepojení. Naším cieľom musí byť energetická politika založená na diverzifikácii energetických zdrojov a prepravných trás, ale aj posilnenie trhu s energiami, aby bol odolnejší voči vonkajším vplyvom,“ povedal I. Korčok, pričom upriamil pozornosť na konkrétne kroky, ktoré Slovensko realizuje pri výstavbe interkonektorov, zvyšovaní prenosovej kapacity elektrickej sústavy V4 či sprevádzkovania reverzného toku plynu medzi Českom, Slovenskom, Rakúskom, Maďarskom a Ukrajinou. V tejto súvislosti tiež ministri diskutovali o projekte NordStream 2 – pripomenuli nutnosť zachovania tranzitu plynu cez Ukrajinu aj po roku 2019, a to nielen z politických, ale predovšetkým z bezpečnostných dôvodov.

 

Stretnutiu vo formáte V4+NB8 predchádzala koordinačná porada zástupcov rezortov diplomacie členských krajín Vyšehradskej štvorky, na ktorej I. Korčok stručne oboznámil partnerov s hlavnými bodmi programu slovenského predsedníctva vo V4, ktoré prevezmeme už o dva týždne, 1. júla 2018. Za základné míľniky označil štátny tajomník MZVaEZ SR aktívnu participáciu krajín V4 v rokovaniach o budúcom Viacročnom finančnom rámci EÚ, na príprave novej Strategickej agendy EÚ (2019-2024), v prípravách na odchod Spojeného kráľovstva z EÚ v marci 2019, a v neposlednom rade pri mobilizácii voličov do volieb do Európskeho parlamentu v máji 2019.

20180619000000 false odbor ["[\"3275296\"]"] ["[\"006b4d0a-08e7-489f-9756-796b3d37ef68\"]"] Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny. ["null"] null null false top null ], ddm/11341/newsletter_en_US=[false], viewCount_sortable=[1765], ddm/11341/anotacia_it_IT=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny.], ddm/11341/text_ru_RU=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny. „Vo vzťahu k Východnému partnerstvu EÚ je potrebné ďalej budovať na cielenej stratégii, ktorú sme prijali v marci tohto roka, a ktorá definuje dvadsať konkrétnych výsledkov pre naše partnerské krajiny do roku 2020. Musíme tlačiť na reformy, ktoré naozaj prinesú hmatateľné benefity pre občanov týchto krajín,“ povedal I. Korčok. Ministri ďalej diskutovali aj o nadchádzajúcom júlovom summite NATO, od ktorého Slovensko očakáva jednoznačný signál o jednote Aliancie a potvrdenie politiky otvorených dverí, osobitne v dozvukoch dosiahnutia dohody o názve krajiny medzi Macedónskom a Gréckom a aktivácie Akčného plánu pre členstvo (MAP) pre Bosnu a Hercegovinu. Štátny tajomník MZVaEZ SR v ďalšom segmente diskusie venovanom energetickej bezpečnosti prízvukoval, že situácia v tejto oblasti je diametrálne odlišná od tej v roku 2008, ale ešte nemôžeme byť spokojní. „Musíme urobiť všetko pre to, aby sme zabránili zopakovaniu situácie z roku 2008. Máme na to všetky predpoklady - vybudovali sme interkonektory na zásobovanie plynom zo západu na východ, pracujeme na severno-južnom prepojení. Naším cieľom musí byť energetická politika založená na diverzifikácii energetických zdrojov a prepravných trás, ale aj posilnenie trhu s energiami, aby bol odolnejší voči vonkajším vplyvom,“ povedal I. Korčok, pričom upriamil pozornosť na konkrétne kroky, ktoré Slovensko realizuje pri výstavbe interkonektorov, zvyšovaní prenosovej kapacity elektrickej sústavy V4 či sprevádzkovania reverzného toku plynu medzi Českom, Slovenskom, Rakúskom, Maďarskom a Ukrajinou. V tejto súvislosti tiež ministri diskutovali o projekte NordStream 2 – pripomenuli nutnosť zachovania tranzitu plynu cez Ukrajinu aj po roku 2019, a to nielen z politických, ale predovšetkým z bezpečnostných dôvodov. Stretnutiu vo formáte V4+NB8 predchádzala koordinačná porada zástupcov rezortov diplomacie členských krajín Vyšehradskej štvorky, na ktorej I. Korčok stručne oboznámil partnerov s hlavnými bodmi programu slovenského predsedníctva vo V4, ktoré prevezmeme už o dva týždne, 1. júla 2018. Za základné míľniky označil štátny tajomník MZVaEZ SR aktívnu participáciu krajín V4 v rokovaniach o budúcom Viacročnom finančnom rámci EÚ, na príprave novej Strategickej agendy EÚ (2019-2024), v prípravách na odchod Spojeného kráľovstva z EÚ v marci 2019, a v neposlednom rade pri mobilizácii voličov do volieb do Európskeho parlamentu v máji 2019.], viewCount=[1765], content_sk_SK=[

Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok.

 

Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny. „Vo vzťahu k Východnému partnerstvu EÚ je potrebné ďalej budovať na cielenej stratégii, ktorú sme prijali v marci tohto roka, a ktorá definuje dvadsať konkrétnych výsledkov pre naše partnerské krajiny do roku 2020. Musíme tlačiť na reformy, ktoré naozaj prinesú hmatateľné benefity pre občanov týchto krajín,“ povedal I. Korčok.

 

Ministri ďalej diskutovali aj o nadchádzajúcom júlovom summite NATO, od ktorého Slovensko očakáva jednoznačný signál o jednote Aliancie a potvrdenie politiky otvorených dverí, osobitne v dozvukoch dosiahnutia dohody o názve krajiny medzi Macedónskom a Gréckom a aktivácie Akčného plánu pre členstvo (MAP) pre Bosnu a Hercegovinu. 

 

Štátny tajomník MZVaEZ SR v ďalšom segmente diskusie venovanom energetickej bezpečnosti prízvukoval, že situácia v tejto oblasti je diametrálne odlišná od tej v roku 2008, ale ešte nemôžeme byť spokojní. „Musíme urobiť všetko pre to, aby sme zabránili zopakovaniu situácie z roku 2008. Máme na to všetky predpoklady - vybudovali sme interkonektory na zásobovanie plynom zo západu na východ, pracujeme na severno-južnom prepojení. Naším cieľom musí byť energetická politika založená na diverzifikácii energetických zdrojov a prepravných trás, ale aj posilnenie trhu s energiami, aby bol odolnejší voči vonkajším vplyvom,“ povedal I. Korčok, pričom upriamil pozornosť na konkrétne kroky, ktoré Slovensko realizuje pri výstavbe interkonektorov, zvyšovaní prenosovej kapacity elektrickej sústavy V4 či sprevádzkovania reverzného toku plynu medzi Českom, Slovenskom, Rakúskom, Maďarskom a Ukrajinou. V tejto súvislosti tiež ministri diskutovali o projekte NordStream 2 – pripomenuli nutnosť zachovania tranzitu plynu cez Ukrajinu aj po roku 2019, a to nielen z politických, ale predovšetkým z bezpečnostných dôvodov.

 

Stretnutiu vo formáte V4+NB8 predchádzala koordinačná porada zástupcov rezortov diplomacie členských krajín Vyšehradskej štvorky, na ktorej I. Korčok stručne oboznámil partnerov s hlavnými bodmi programu slovenského predsedníctva vo V4, ktoré prevezmeme už o dva týždne, 1. júla 2018. Za základné míľniky označil štátny tajomník MZVaEZ SR aktívnu participáciu krajín V4 v rokovaniach o budúcom Viacročnom finančnom rámci EÚ, na príprave novej Strategickej agendy EÚ (2019-2024), v prípravách na odchod Spojeného kráľovstva z EÚ v marci 2019, a v neposlednom rade pri mobilizácii voličov do volieb do Európskeho parlamentu v máji 2019.

20180619000000 false odbor ["[\"3275296\"]"] ["[\"006b4d0a-08e7-489f-9756-796b3d37ef68\"]"] Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny. ["null"] null null false top null ], ddm/11341/anotacia_sr_RS=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny.], ddm/11341/text_sk_SK=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny. „Vo vzťahu k Východnému partnerstvu EÚ je potrebné ďalej budovať na cielenej stratégii, ktorú sme prijali v marci tohto roka, a ktorá definuje dvadsať konkrétnych výsledkov pre naše partnerské krajiny do roku 2020. Musíme tlačiť na reformy, ktoré naozaj prinesú hmatateľné benefity pre občanov týchto krajín,“ povedal I. Korčok. Ministri ďalej diskutovali aj o nadchádzajúcom júlovom summite NATO, od ktorého Slovensko očakáva jednoznačný signál o jednote Aliancie a potvrdenie politiky otvorených dverí, osobitne v dozvukoch dosiahnutia dohody o názve krajiny medzi Macedónskom a Gréckom a aktivácie Akčného plánu pre členstvo (MAP) pre Bosnu a Hercegovinu. Štátny tajomník MZVaEZ SR v ďalšom segmente diskusie venovanom energetickej bezpečnosti prízvukoval, že situácia v tejto oblasti je diametrálne odlišná od tej v roku 2008, ale ešte nemôžeme byť spokojní. „Musíme urobiť všetko pre to, aby sme zabránili zopakovaniu situácie z roku 2008. Máme na to všetky predpoklady - vybudovali sme interkonektory na zásobovanie plynom zo západu na východ, pracujeme na severno-južnom prepojení. Naším cieľom musí byť energetická politika založená na diverzifikácii energetických zdrojov a prepravných trás, ale aj posilnenie trhu s energiami, aby bol odolnejší voči vonkajším vplyvom,“ povedal I. Korčok, pričom upriamil pozornosť na konkrétne kroky, ktoré Slovensko realizuje pri výstavbe interkonektorov, zvyšovaní prenosovej kapacity elektrickej sústavy V4 či sprevádzkovania reverzného toku plynu medzi Českom, Slovenskom, Rakúskom, Maďarskom a Ukrajinou. V tejto súvislosti tiež ministri diskutovali o projekte NordStream 2 – pripomenuli nutnosť zachovania tranzitu plynu cez Ukrajinu aj po roku 2019, a to nielen z politických, ale predovšetkým z bezpečnostných dôvodov. Stretnutiu vo formáte V4+NB8 predchádzala koordinačná porada zástupcov rezortov diplomacie členských krajín Vyšehradskej štvorky, na ktorej I. Korčok stručne oboznámil partnerov s hlavnými bodmi programu slovenského predsedníctva vo V4, ktoré prevezmeme už o dva týždne, 1. júla 2018. Za základné míľniky označil štátny tajomník MZVaEZ SR aktívnu participáciu krajín V4 v rokovaniach o budúcom Viacročnom finančnom rámci EÚ, na príprave novej Strategickej agendy EÚ (2019-2024), v prípravách na odchod Spojeného kráľovstva z EÚ v marci 2019, a v neposlednom rade pri mobilizácii voličov do volieb do Európskeho parlamentu v máji 2019.], ddm/11341/only-zu_pt_BR=[false], ddm/11341/newsletter_ru_RU=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_be_BY=[006b4d0a-08e7-489f-9756-796b3d37ef68], ddm/11341/anotacia_uk_UA=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny.], ddm/11341/anotacia_pl_PL=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny.], ddm/11341/text_tr_TR=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny. „Vo vzťahu k Východnému partnerstvu EÚ je potrebné ďalej budovať na cielenej stratégii, ktorú sme prijali v marci tohto roka, a ktorá definuje dvadsať konkrétnych výsledkov pre naše partnerské krajiny do roku 2020. Musíme tlačiť na reformy, ktoré naozaj prinesú hmatateľné benefity pre občanov týchto krajín,“ povedal I. Korčok. Ministri ďalej diskutovali aj o nadchádzajúcom júlovom summite NATO, od ktorého Slovensko očakáva jednoznačný signál o jednote Aliancie a potvrdenie politiky otvorených dverí, osobitne v dozvukoch dosiahnutia dohody o názve krajiny medzi Macedónskom a Gréckom a aktivácie Akčného plánu pre členstvo (MAP) pre Bosnu a Hercegovinu. Štátny tajomník MZVaEZ SR v ďalšom segmente diskusie venovanom energetickej bezpečnosti prízvukoval, že situácia v tejto oblasti je diametrálne odlišná od tej v roku 2008, ale ešte nemôžeme byť spokojní. „Musíme urobiť všetko pre to, aby sme zabránili zopakovaniu situácie z roku 2008. Máme na to všetky predpoklady - vybudovali sme interkonektory na zásobovanie plynom zo západu na východ, pracujeme na severno-južnom prepojení. Naším cieľom musí byť energetická politika založená na diverzifikácii energetických zdrojov a prepravných trás, ale aj posilnenie trhu s energiami, aby bol odolnejší voči vonkajším vplyvom,“ povedal I. Korčok, pričom upriamil pozornosť na konkrétne kroky, ktoré Slovensko realizuje pri výstavbe interkonektorov, zvyšovaní prenosovej kapacity elektrickej sústavy V4 či sprevádzkovania reverzného toku plynu medzi Českom, Slovenskom, Rakúskom, Maďarskom a Ukrajinou. V tejto súvislosti tiež ministri diskutovali o projekte NordStream 2 – pripomenuli nutnosť zachovania tranzitu plynu cez Ukrajinu aj po roku 2019, a to nielen z politických, ale predovšetkým z bezpečnostných dôvodov. Stretnutiu vo formáte V4+NB8 predchádzala koordinačná porada zástupcov rezortov diplomacie členských krajín Vyšehradskej štvorky, na ktorej I. Korčok stručne oboznámil partnerov s hlavnými bodmi programu slovenského predsedníctva vo V4, ktoré prevezmeme už o dva týždne, 1. júla 2018. Za základné míľniky označil štátny tajomník MZVaEZ SR aktívnu participáciu krajín V4 v rokovaniach o budúcom Viacročnom finančnom rámci EÚ, na príprave novej Strategickej agendy EÚ (2019-2024), v prípravách na odchod Spojeného kráľovstva z EÚ v marci 2019, a v neposlednom rade pri mobilizácii voličov do volieb do Európskeho parlamentu v máji 2019.], ddm/11341/vseobecny_autor_es_ES=[odbor], ddm/11341/priorita_ko_KR=[top], ddm/11341/anotacia_es_ES=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny.], ddm/11341/text_ko_KR=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny. „Vo vzťahu k Východnému partnerstvu EÚ je potrebné ďalej budovať na cielenej stratégii, ktorú sme prijali v marci tohto roka, a ktorá definuje dvadsať konkrétnych výsledkov pre naše partnerské krajiny do roku 2020. Musíme tlačiť na reformy, ktoré naozaj prinesú hmatateľné benefity pre občanov týchto krajín,“ povedal I. Korčok. Ministri ďalej diskutovali aj o nadchádzajúcom júlovom summite NATO, od ktorého Slovensko očakáva jednoznačný signál o jednote Aliancie a potvrdenie politiky otvorených dverí, osobitne v dozvukoch dosiahnutia dohody o názve krajiny medzi Macedónskom a Gréckom a aktivácie Akčného plánu pre členstvo (MAP) pre Bosnu a Hercegovinu. Štátny tajomník MZVaEZ SR v ďalšom segmente diskusie venovanom energetickej bezpečnosti prízvukoval, že situácia v tejto oblasti je diametrálne odlišná od tej v roku 2008, ale ešte nemôžeme byť spokojní. „Musíme urobiť všetko pre to, aby sme zabránili zopakovaniu situácie z roku 2008. Máme na to všetky predpoklady - vybudovali sme interkonektory na zásobovanie plynom zo západu na východ, pracujeme na severno-južnom prepojení. Naším cieľom musí byť energetická politika založená na diverzifikácii energetických zdrojov a prepravných trás, ale aj posilnenie trhu s energiami, aby bol odolnejší voči vonkajším vplyvom,“ povedal I. Korčok, pričom upriamil pozornosť na konkrétne kroky, ktoré Slovensko realizuje pri výstavbe interkonektorov, zvyšovaní prenosovej kapacity elektrickej sústavy V4 či sprevádzkovania reverzného toku plynu medzi Českom, Slovenskom, Rakúskom, Maďarskom a Ukrajinou. V tejto súvislosti tiež ministri diskutovali o projekte NordStream 2 – pripomenuli nutnosť zachovania tranzitu plynu cez Ukrajinu aj po roku 2019, a to nielen z politických, ale predovšetkým z bezpečnostných dôvodov. Stretnutiu vo formáte V4+NB8 predchádzala koordinačná porada zástupcov rezortov diplomacie členských krajín Vyšehradskej štvorky, na ktorej I. Korčok stručne oboznámil partnerov s hlavnými bodmi programu slovenského predsedníctva vo V4, ktoré prevezmeme už o dva týždne, 1. júla 2018. Za základné míľniky označil štátny tajomník MZVaEZ SR aktívnu participáciu krajín V4 v rokovaniach o budúcom Viacročnom finančnom rámci EÚ, na príprave novej Strategickej agendy EÚ (2019-2024), v prípravách na odchod Spojeného kráľovstva z EÚ v marci 2019, a v neposlednom rade pri mobilizácii voličov do volieb do Európskeho parlamentu v máji 2019.], ddm/11341/only-zu_sk_SK=[false], ddm/11341/datum_spravy_fr_FR=[20180619000000], ddm/11341/ddm-gallery-field_sk_SK=[3275296], ddm/11341/text_pt_BR=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny. „Vo vzťahu k Východnému partnerstvu EÚ je potrebné ďalej budovať na cielenej stratégii, ktorú sme prijali v marci tohto roka, a ktorá definuje dvadsať konkrétnych výsledkov pre naše partnerské krajiny do roku 2020. Musíme tlačiť na reformy, ktoré naozaj prinesú hmatateľné benefity pre občanov týchto krajín,“ povedal I. Korčok. Ministri ďalej diskutovali aj o nadchádzajúcom júlovom summite NATO, od ktorého Slovensko očakáva jednoznačný signál o jednote Aliancie a potvrdenie politiky otvorených dverí, osobitne v dozvukoch dosiahnutia dohody o názve krajiny medzi Macedónskom a Gréckom a aktivácie Akčného plánu pre členstvo (MAP) pre Bosnu a Hercegovinu. Štátny tajomník MZVaEZ SR v ďalšom segmente diskusie venovanom energetickej bezpečnosti prízvukoval, že situácia v tejto oblasti je diametrálne odlišná od tej v roku 2008, ale ešte nemôžeme byť spokojní. „Musíme urobiť všetko pre to, aby sme zabránili zopakovaniu situácie z roku 2008. Máme na to všetky predpoklady - vybudovali sme interkonektory na zásobovanie plynom zo západu na východ, pracujeme na severno-južnom prepojení. Naším cieľom musí byť energetická politika založená na diverzifikácii energetických zdrojov a prepravných trás, ale aj posilnenie trhu s energiami, aby bol odolnejší voči vonkajším vplyvom,“ povedal I. Korčok, pričom upriamil pozornosť na konkrétne kroky, ktoré Slovensko realizuje pri výstavbe interkonektorov, zvyšovaní prenosovej kapacity elektrickej sústavy V4 či sprevádzkovania reverzného toku plynu medzi Českom, Slovenskom, Rakúskom, Maďarskom a Ukrajinou. V tejto súvislosti tiež ministri diskutovali o projekte NordStream 2 – pripomenuli nutnosť zachovania tranzitu plynu cez Ukrajinu aj po roku 2019, a to nielen z politických, ale predovšetkým z bezpečnostných dôvodov. Stretnutiu vo formáte V4+NB8 predchádzala koordinačná porada zástupcov rezortov diplomacie členských krajín Vyšehradskej štvorky, na ktorej I. Korčok stručne oboznámil partnerov s hlavnými bodmi programu slovenského predsedníctva vo V4, ktoré prevezmeme už o dva týždne, 1. júla 2018. Za základné míľniky označil štátny tajomník MZVaEZ SR aktívnu participáciu krajín V4 v rokovaniach o budúcom Viacročnom finančnom rámci EÚ, na príprave novej Strategickej agendy EÚ (2019-2024), v prípravách na odchod Spojeného kráľovstva z EÚ v marci 2019, a v neposlednom rade pri mobilizácii voličov do volieb do Európskeho parlamentu v máji 2019.], ddm/11341/anotacia_en_US=[The future of the European Union and the search for answers to foreign policy and security challenges, among which are hybrid threats and migration as well as, for instance, relations with Russia and the future of the Eastern Partnership, dominated the joint meeting of V4 foreign affairs ministers and five Nordic and three Baltic states in Stockholm today (19 June). The delegation of the Slovak Republic was led by Ivan Korčok, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic. The ministers stated that nowadays Europe cannot rely only on its own viability but that it is in its existential interest to also take care of the stability and security of its own neighbourhood – both at the east and south. It is high time to admit that in the EU neighbourhood there is a fight for positions with other strategic stakeholders, especially Russia, along with various external factors, including the unstable situation in eastern Ukraine and ongoing war in Syria as well as the existing war of propaganda happening at the same time. “In relation to the EU´s Eastern Partnership it is necessary to continue in building the targeted strategy we adopted in March this year, which defines twenty tangible outcomes for our partner countries by 2020. We must push for reforms that would really bring tangible benefits for citizens of these countries,” said Korčok.], ddm/11341/only-zu_ko_KR=[false], ddm/11341/newsletter_pt_BR=[false], ddm/11341/text_sr_RS=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny. „Vo vzťahu k Východnému partnerstvu EÚ je potrebné ďalej budovať na cielenej stratégii, ktorú sme prijali v marci tohto roka, a ktorá definuje dvadsať konkrétnych výsledkov pre naše partnerské krajiny do roku 2020. Musíme tlačiť na reformy, ktoré naozaj prinesú hmatateľné benefity pre občanov týchto krajín,“ povedal I. Korčok. Ministri ďalej diskutovali aj o nadchádzajúcom júlovom summite NATO, od ktorého Slovensko očakáva jednoznačný signál o jednote Aliancie a potvrdenie politiky otvorených dverí, osobitne v dozvukoch dosiahnutia dohody o názve krajiny medzi Macedónskom a Gréckom a aktivácie Akčného plánu pre členstvo (MAP) pre Bosnu a Hercegovinu. Štátny tajomník MZVaEZ SR v ďalšom segmente diskusie venovanom energetickej bezpečnosti prízvukoval, že situácia v tejto oblasti je diametrálne odlišná od tej v roku 2008, ale ešte nemôžeme byť spokojní. „Musíme urobiť všetko pre to, aby sme zabránili zopakovaniu situácie z roku 2008. Máme na to všetky predpoklady - vybudovali sme interkonektory na zásobovanie plynom zo západu na východ, pracujeme na severno-južnom prepojení. Naším cieľom musí byť energetická politika založená na diverzifikácii energetických zdrojov a prepravných trás, ale aj posilnenie trhu s energiami, aby bol odolnejší voči vonkajším vplyvom,“ povedal I. Korčok, pričom upriamil pozornosť na konkrétne kroky, ktoré Slovensko realizuje pri výstavbe interkonektorov, zvyšovaní prenosovej kapacity elektrickej sústavy V4 či sprevádzkovania reverzného toku plynu medzi Českom, Slovenskom, Rakúskom, Maďarskom a Ukrajinou. V tejto súvislosti tiež ministri diskutovali o projekte NordStream 2 – pripomenuli nutnosť zachovania tranzitu plynu cez Ukrajinu aj po roku 2019, a to nielen z politických, ale predovšetkým z bezpečnostných dôvodov. Stretnutiu vo formáte V4+NB8 predchádzala koordinačná porada zástupcov rezortov diplomacie členských krajín Vyšehradskej štvorky, na ktorej I. Korčok stručne oboznámil partnerov s hlavnými bodmi programu slovenského predsedníctva vo V4, ktoré prevezmeme už o dva týždne, 1. júla 2018. Za základné míľniky označil štátny tajomník MZVaEZ SR aktívnu participáciu krajín V4 v rokovaniach o budúcom Viacročnom finančnom rámci EÚ, na príprave novej Strategickej agendy EÚ (2019-2024), v prípravách na odchod Spojeného kráľovstva z EÚ v marci 2019, a v neposlednom rade pri mobilizácii voličov do volieb do Európskeho parlamentu v máji 2019.], ddm/11341/vseobecny_autor_hu_HU=[odbor], ddm/11341/newsletter_sr_RS=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_be_BY=[3275296], ddm/11341/priorita_fr_FR=[top], ddm/11341/ddm-gallery-field_vi_VN=[3275296], classNameId=[0], ddm/11341/priorita_de_DE=[top], priority=[0.0], ratings_sortable=[0.0], userName=[ľudmila balogová], ddm/11341/only-zu_ru_RU=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_zh_CN=[odbor], publishDate=[20180619143100], ddm/11341/anotacia_pt_BR=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny.], ddm/11341/datum_spravy_pt_BR=[20180619000000], ddm/11341/priorita_sk_SK=[top], title_en_US=[Korčok in Stockholm: “As for the EU´s Eastern Partnership we must push for reforms bringing tangible benefits for citizens of these countries”], ddm/11341/only-zu_vi_VN=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_sl_SL=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_uk_UA=[odbor], modified=[20180621071544], ddm/11341/vseobecny_autor_it_IT=[odbor], ddm/11341/anotacia_fr_FR=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny.], ddm/11341/ddm-gallery-field_tr_TR=[3275296], ddm/11341/datum_spravy_be_BY=[20180619000000], ddm/11341/anotacia_vi_VN=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny.], ddm/11341/ddm-gallery-field_fr_FR=[3275296], ddm/11341/text_pl_PL=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny. „Vo vzťahu k Východnému partnerstvu EÚ je potrebné ďalej budovať na cielenej stratégii, ktorú sme prijali v marci tohto roka, a ktorá definuje dvadsať konkrétnych výsledkov pre naše partnerské krajiny do roku 2020. Musíme tlačiť na reformy, ktoré naozaj prinesú hmatateľné benefity pre občanov týchto krajín,“ povedal I. Korčok. Ministri ďalej diskutovali aj o nadchádzajúcom júlovom summite NATO, od ktorého Slovensko očakáva jednoznačný signál o jednote Aliancie a potvrdenie politiky otvorených dverí, osobitne v dozvukoch dosiahnutia dohody o názve krajiny medzi Macedónskom a Gréckom a aktivácie Akčného plánu pre členstvo (MAP) pre Bosnu a Hercegovinu. Štátny tajomník MZVaEZ SR v ďalšom segmente diskusie venovanom energetickej bezpečnosti prízvukoval, že situácia v tejto oblasti je diametrálne odlišná od tej v roku 2008, ale ešte nemôžeme byť spokojní. „Musíme urobiť všetko pre to, aby sme zabránili zopakovaniu situácie z roku 2008. Máme na to všetky predpoklady - vybudovali sme interkonektory na zásobovanie plynom zo západu na východ, pracujeme na severno-južnom prepojení. Naším cieľom musí byť energetická politika založená na diverzifikácii energetických zdrojov a prepravných trás, ale aj posilnenie trhu s energiami, aby bol odolnejší voči vonkajším vplyvom,“ povedal I. Korčok, pričom upriamil pozornosť na konkrétne kroky, ktoré Slovensko realizuje pri výstavbe interkonektorov, zvyšovaní prenosovej kapacity elektrickej sústavy V4 či sprevádzkovania reverzného toku plynu medzi Českom, Slovenskom, Rakúskom, Maďarskom a Ukrajinou. V tejto súvislosti tiež ministri diskutovali o projekte NordStream 2 – pripomenuli nutnosť zachovania tranzitu plynu cez Ukrajinu aj po roku 2019, a to nielen z politických, ale predovšetkým z bezpečnostných dôvodov. Stretnutiu vo formáte V4+NB8 predchádzala koordinačná porada zástupcov rezortov diplomacie členských krajín Vyšehradskej štvorky, na ktorej I. Korčok stručne oboznámil partnerov s hlavnými bodmi programu slovenského predsedníctva vo V4, ktoré prevezmeme už o dva týždne, 1. júla 2018. Za základné míľniky označil štátny tajomník MZVaEZ SR aktívnu participáciu krajín V4 v rokovaniach o budúcom Viacročnom finančnom rámci EÚ, na príprave novej Strategickej agendy EÚ (2019-2024), v prípravách na odchod Spojeného kráľovstva z EÚ v marci 2019, a v neposlednom rade pri mobilizácii voličov do volieb do Európskeho parlamentu v máji 2019.], ddm/11341/ddm-db-select4560_uk_UA=[006b4d0a-08e7-489f-9756-796b3d37ef68], ddm/11341/vseobecny_autor_sr_RS=[odbor], ddm/11341/newsletter_hu_HU=[false], rootEntryClassPK=[3275332], ddm/11341/datum_spravy_pl_PL=[20180619000000], ddmTemplateKey=[19701], ddm/11341/only-zu_fr_FR=[false], ddm/11341/only-zu_tr_TR=[false], ddm/11341/text_es_ES=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny. „Vo vzťahu k Východnému partnerstvu EÚ je potrebné ďalej budovať na cielenej stratégii, ktorú sme prijali v marci tohto roka, a ktorá definuje dvadsať konkrétnych výsledkov pre naše partnerské krajiny do roku 2020. Musíme tlačiť na reformy, ktoré naozaj prinesú hmatateľné benefity pre občanov týchto krajín,“ povedal I. Korčok. Ministri ďalej diskutovali aj o nadchádzajúcom júlovom summite NATO, od ktorého Slovensko očakáva jednoznačný signál o jednote Aliancie a potvrdenie politiky otvorených dverí, osobitne v dozvukoch dosiahnutia dohody o názve krajiny medzi Macedónskom a Gréckom a aktivácie Akčného plánu pre členstvo (MAP) pre Bosnu a Hercegovinu. Štátny tajomník MZVaEZ SR v ďalšom segmente diskusie venovanom energetickej bezpečnosti prízvukoval, že situácia v tejto oblasti je diametrálne odlišná od tej v roku 2008, ale ešte nemôžeme byť spokojní. „Musíme urobiť všetko pre to, aby sme zabránili zopakovaniu situácie z roku 2008. Máme na to všetky predpoklady - vybudovali sme interkonektory na zásobovanie plynom zo západu na východ, pracujeme na severno-južnom prepojení. Naším cieľom musí byť energetická politika založená na diverzifikácii energetických zdrojov a prepravných trás, ale aj posilnenie trhu s energiami, aby bol odolnejší voči vonkajším vplyvom,“ povedal I. Korčok, pričom upriamil pozornosť na konkrétne kroky, ktoré Slovensko realizuje pri výstavbe interkonektorov, zvyšovaní prenosovej kapacity elektrickej sústavy V4 či sprevádzkovania reverzného toku plynu medzi Českom, Slovenskom, Rakúskom, Maďarskom a Ukrajinou. V tejto súvislosti tiež ministri diskutovali o projekte NordStream 2 – pripomenuli nutnosť zachovania tranzitu plynu cez Ukrajinu aj po roku 2019, a to nielen z politických, ale predovšetkým z bezpečnostných dôvodov. Stretnutiu vo formáte V4+NB8 predchádzala koordinačná porada zástupcov rezortov diplomacie členských krajín Vyšehradskej štvorky, na ktorej I. Korčok stručne oboznámil partnerov s hlavnými bodmi programu slovenského predsedníctva vo V4, ktoré prevezmeme už o dva týždne, 1. júla 2018. Za základné míľniky označil štátny tajomník MZVaEZ SR aktívnu participáciu krajín V4 v rokovaniach o budúcom Viacročnom finančnom rámci EÚ, na príprave novej Strategickej agendy EÚ (2019-2024), v prípravách na odchod Spojeného kráľovstva z EÚ v marci 2019, a v neposlednom rade pri mobilizácii voličov do volieb do Európskeho parlamentu v máji 2019.], ddm/11341/only-zu_hu_HU=[false], ddm/11341/datum_spravy_hu_HU=[20180619000000], ddm/11341/ddm-gallery-field_pt_BR=[3275296], ddm/11341/ddm-db-select4560_vi_VN=[006b4d0a-08e7-489f-9756-796b3d37ef68], treePath=[30303, 2982055, 3255894], ddm/11341/only-zu_be_BY=[false], ddm/11341/priorita_pt_BR=[top], ddm/11341/ddm-db-select4560_hu_HU=[006b4d0a-08e7-489f-9756-796b3d37ef68], ddm/11341/datum_spravy_es_ES=[20180619000000], ddm/11341/text_be_BY=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny. „Vo vzťahu k Východnému partnerstvu EÚ je potrebné ďalej budovať na cielenej stratégii, ktorú sme prijali v marci tohto roka, a ktorá definuje dvadsať konkrétnych výsledkov pre naše partnerské krajiny do roku 2020. Musíme tlačiť na reformy, ktoré naozaj prinesú hmatateľné benefity pre občanov týchto krajín,“ povedal I. Korčok. Ministri ďalej diskutovali aj o nadchádzajúcom júlovom summite NATO, od ktorého Slovensko očakáva jednoznačný signál o jednote Aliancie a potvrdenie politiky otvorených dverí, osobitne v dozvukoch dosiahnutia dohody o názve krajiny medzi Macedónskom a Gréckom a aktivácie Akčného plánu pre členstvo (MAP) pre Bosnu a Hercegovinu. Štátny tajomník MZVaEZ SR v ďalšom segmente diskusie venovanom energetickej bezpečnosti prízvukoval, že situácia v tejto oblasti je diametrálne odlišná od tej v roku 2008, ale ešte nemôžeme byť spokojní. „Musíme urobiť všetko pre to, aby sme zabránili zopakovaniu situácie z roku 2008. Máme na to všetky predpoklady - vybudovali sme interkonektory na zásobovanie plynom zo západu na východ, pracujeme na severno-južnom prepojení. Naším cieľom musí byť energetická politika založená na diverzifikácii energetických zdrojov a prepravných trás, ale aj posilnenie trhu s energiami, aby bol odolnejší voči vonkajším vplyvom,“ povedal I. Korčok, pričom upriamil pozornosť na konkrétne kroky, ktoré Slovensko realizuje pri výstavbe interkonektorov, zvyšovaní prenosovej kapacity elektrickej sústavy V4 či sprevádzkovania reverzného toku plynu medzi Českom, Slovenskom, Rakúskom, Maďarskom a Ukrajinou. V tejto súvislosti tiež ministri diskutovali o projekte NordStream 2 – pripomenuli nutnosť zachovania tranzitu plynu cez Ukrajinu aj po roku 2019, a to nielen z politických, ale predovšetkým z bezpečnostných dôvodov. Stretnutiu vo formáte V4+NB8 predchádzala koordinačná porada zástupcov rezortov diplomacie členských krajín Vyšehradskej štvorky, na ktorej I. Korčok stručne oboznámil partnerov s hlavnými bodmi programu slovenského predsedníctva vo V4, ktoré prevezmeme už o dva týždne, 1. júla 2018. Za základné míľniky označil štátny tajomník MZVaEZ SR aktívnu participáciu krajín V4 v rokovaniach o budúcom Viacročnom finančnom rámci EÚ, na príprave novej Strategickej agendy EÚ (2019-2024), v prípravách na odchod Spojeného kráľovstva z EÚ v marci 2019, a v neposlednom rade pri mobilizácii voličov do volieb do Európskeho parlamentu v máji 2019.], ddm/11341/newsletter_sl_SL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_sl_SL=[3275296], ddm/11341/ddm-db-select4560_es_ES=[006b4d0a-08e7-489f-9756-796b3d37ef68], ddm/11341/anotacia_ko_KR=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny.], ddm/11341/text_en_US=[The future of the European Union and the search for answers to foreign policy and security challenges, among which are hybrid threats and migration as well as, for instance, relations with Russia and the future of the Eastern Partnership, dominated the joint meeting of V4 foreign affairs ministers and five Nordic and three Baltic states in Stockholm today (19 June). The delegation of the Slovak Republic was led by Ivan Korčok, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic. The ministers stated that nowadays Europe cannot rely only on its own viability but that it is in its existential interest to also take care of the stability and security of its own neighbourhood – both at the east and south. It is high time to admit that in the EU neighbourhood there is a fight for positions with other strategic stakeholders, especially Russia, along with various external factors, including the unstable situation in eastern Ukraine and ongoing war in Syria as well as the existing war of propaganda happening at the same time. “In relation to the EU´s Eastern Partnership it is necessary to continue in building the targeted strategy we adopted in March this year, which defines twenty tangible outcomes for our partner countries by 2020. We must push for reforms that would really bring tangible benefits for citizens of these countries,” said Korčok. The ministers also discussed the upcoming NATO summit in July from which Slovakia expects a clear signal about the Alliance’s unity and confirmation of the open-door policy, especially in the aftermath of the agreement achieved between Macedonia and Greece and activation of the Bosnia and Herzegovina's Membership Action Plan (MAP). In the next segment of the discussion on energy security, State Secretary Korčok underlined that the developments in this area are considerably different from that in 2008 but that we still cannot be satisfied. “We must do everything to prevent the situation in 2008 from being repeated. We have all the prerequisites for it – we have built interconnectors for providing gas supplies from the west to the east and we are working on the north-south gas interconnection. Our objective must be an energy policy based on diversification of energy sources and transportation routes, as well as reinforcing the energy market to be more resilient to external influences,” stated Korčok, drawing attention to concrete steps Slovakia is realizing in construction of interconnectors, increasing the transfer capacity of the V4 electric power transmission system and getting reverse gas flow between Czechia, Slovakia, Austria, Hungary and Ukraine operational. In this regard the ministers also talked about the NordStream 2 project – they recalled the necessity to preserve gas transit through Ukraine also after 2019 not only due to political reasons but especially because of security reasons. The V4+NB8 meeting format was preceded by a coordination meeting of representatives of the V4 foreign affairs ministries during which Korčok briefly informed the partners about the core parts of Slovakia´s V4 Presidency, that will be taken over already in two weeks, from 1 July 2018. As its fundamental milestones, the State Secretary deemed active participation of the V4 countries in the talks on the future EU Multiannual Financial Framework, the new EU Strategic Agenda (2019-2024), preparations for Brexit in March 2019 and last but not least in mobilizing electorates for the European Parliament elections in May 2019. ], stagingGroup=[false], ddm/11341/only-zu_en_US=[false], ddm/11341/priorita_sl_SL=[top], ddm/11341/only-zu_uk_UA=[false], ddm/11341/priorita_en_US=[top], ddm/11341/ddm-gallery-field_en_US=[3275296], priority_sortable=[0.0], defaultLanguageId=[sk_SK], ddm/11341/text_uk_UA=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny. „Vo vzťahu k Východnému partnerstvu EÚ je potrebné ďalej budovať na cielenej stratégii, ktorú sme prijali v marci tohto roka, a ktorá definuje dvadsať konkrétnych výsledkov pre naše partnerské krajiny do roku 2020. Musíme tlačiť na reformy, ktoré naozaj prinesú hmatateľné benefity pre občanov týchto krajín,“ povedal I. Korčok. Ministri ďalej diskutovali aj o nadchádzajúcom júlovom summite NATO, od ktorého Slovensko očakáva jednoznačný signál o jednote Aliancie a potvrdenie politiky otvorených dverí, osobitne v dozvukoch dosiahnutia dohody o názve krajiny medzi Macedónskom a Gréckom a aktivácie Akčného plánu pre členstvo (MAP) pre Bosnu a Hercegovinu. Štátny tajomník MZVaEZ SR v ďalšom segmente diskusie venovanom energetickej bezpečnosti prízvukoval, že situácia v tejto oblasti je diametrálne odlišná od tej v roku 2008, ale ešte nemôžeme byť spokojní. „Musíme urobiť všetko pre to, aby sme zabránili zopakovaniu situácie z roku 2008. Máme na to všetky predpoklady - vybudovali sme interkonektory na zásobovanie plynom zo západu na východ, pracujeme na severno-južnom prepojení. Naším cieľom musí byť energetická politika založená na diverzifikácii energetických zdrojov a prepravných trás, ale aj posilnenie trhu s energiami, aby bol odolnejší voči vonkajším vplyvom,“ povedal I. Korčok, pričom upriamil pozornosť na konkrétne kroky, ktoré Slovensko realizuje pri výstavbe interkonektorov, zvyšovaní prenosovej kapacity elektrickej sústavy V4 či sprevádzkovania reverzného toku plynu medzi Českom, Slovenskom, Rakúskom, Maďarskom a Ukrajinou. V tejto súvislosti tiež ministri diskutovali o projekte NordStream 2 – pripomenuli nutnosť zachovania tranzitu plynu cez Ukrajinu aj po roku 2019, a to nielen z politických, ale predovšetkým z bezpečnostných dôvodov. Stretnutiu vo formáte V4+NB8 predchádzala koordinačná porada zástupcov rezortov diplomacie členských krajín Vyšehradskej štvorky, na ktorej I. Korčok stručne oboznámil partnerov s hlavnými bodmi programu slovenského predsedníctva vo V4, ktoré prevezmeme už o dva týždne, 1. júla 2018. Za základné míľniky označil štátny tajomník MZVaEZ SR aktívnu participáciu krajín V4 v rokovaniach o budúcom Viacročnom finančnom rámci EÚ, na príprave novej Strategickej agendy EÚ (2019-2024), v prípravách na odchod Spojeného kráľovstva z EÚ v marci 2019, a v neposlednom rade pri mobilizácii voličov do volieb do Európskeho parlamentu v máji 2019.], ddm/11341/ddm-gallery-field_sr_RS=[3275296], ddm/11341/vseobecny_autor_pl_PL=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_sr_RS=[006b4d0a-08e7-489f-9756-796b3d37ef68], ddm/11341/ddm-gallery-field_it_IT=[3275296], ddm/11341/only-zu_it_IT=[false], ddm/11341/newsletter_tr_TR=[false], portletId=[15], displayDate=[20180619143100], ddm/11341/ddm-db-select4560_de_DE=[006b4d0a-08e7-489f-9756-796b3d37ef68], ddm/11341/datum_spravy_vi_VN=[20180619000000], ddm/11341/priorita_tr_TR=[top], ddm/11341/only-zu_pl_PL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_zh_CN=[3275296], assetCategoryTitles=[aktivity štátnych tajomníkov, slovensko a v4], ddm/11341/newsletter_zh_CN=[false], assetCategoryIds=[22153, 22201], ddm/11341/ddm-db-select4560_pl_PL=[006b4d0a-08e7-489f-9756-796b3d37ef68], assetCategoryTitles_sk_SK=[aktivity štátnych tajomníkov, slovensko a v4], ratings=[0.0], title_sk_SK=[I. Korčok v Štokholme: “Vo vzťahu k Východnému partnerstvu EÚ musíme tlačiť na reformy, ktoré prinesú hmatateľné benefity pre občanov týchto krajín.“], ddm/11341/priorita_pl_PL=[top], localized_title_en_US=[korčok in stockholm: “as for the eu´s eastern partnership we must push for reforms bringing tangible benefits for citizens of these countries”], version=[1.2], folderId=[3255894], ddm/11341/ddm-gallery-field_hu_HU=[3275296], title=[I. Korčok v Štokholme: “Vo vzťahu k Východnému partnerstvu EÚ musíme tlačiť na reformy, ktoré prinesú hmatateľné benefity pre občanov týchto krajín.“], ddm/11341/only-zu_sr_RS=[false], ddm/11341/text_de_DE=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny. „Vo vzťahu k Východnému partnerstvu EÚ je potrebné ďalej budovať na cielenej stratégii, ktorú sme prijali v marci tohto roka, a ktorá definuje dvadsať konkrétnych výsledkov pre naše partnerské krajiny do roku 2020. Musíme tlačiť na reformy, ktoré naozaj prinesú hmatateľné benefity pre občanov týchto krajín,“ povedal I. Korčok. Ministri ďalej diskutovali aj o nadchádzajúcom júlovom summite NATO, od ktorého Slovensko očakáva jednoznačný signál o jednote Aliancie a potvrdenie politiky otvorených dverí, osobitne v dozvukoch dosiahnutia dohody o názve krajiny medzi Macedónskom a Gréckom a aktivácie Akčného plánu pre členstvo (MAP) pre Bosnu a Hercegovinu. Štátny tajomník MZVaEZ SR v ďalšom segmente diskusie venovanom energetickej bezpečnosti prízvukoval, že situácia v tejto oblasti je diametrálne odlišná od tej v roku 2008, ale ešte nemôžeme byť spokojní. „Musíme urobiť všetko pre to, aby sme zabránili zopakovaniu situácie z roku 2008. Máme na to všetky predpoklady - vybudovali sme interkonektory na zásobovanie plynom zo západu na východ, pracujeme na severno-južnom prepojení. Naším cieľom musí byť energetická politika založená na diverzifikácii energetických zdrojov a prepravných trás, ale aj posilnenie trhu s energiami, aby bol odolnejší voči vonkajším vplyvom,“ povedal I. Korčok, pričom upriamil pozornosť na konkrétne kroky, ktoré Slovensko realizuje pri výstavbe interkonektorov, zvyšovaní prenosovej kapacity elektrickej sústavy V4 či sprevádzkovania reverzného toku plynu medzi Českom, Slovenskom, Rakúskom, Maďarskom a Ukrajinou. V tejto súvislosti tiež ministri diskutovali o projekte NordStream 2 – pripomenuli nutnosť zachovania tranzitu plynu cez Ukrajinu aj po roku 2019, a to nielen z politických, ale predovšetkým z bezpečnostných dôvodov. Stretnutiu vo formáte V4+NB8 predchádzala koordinačná porada zástupcov rezortov diplomacie členských krajín Vyšehradskej štvorky, na ktorej I. Korčok stručne oboznámil partnerov s hlavnými bodmi programu slovenského predsedníctva vo V4, ktoré prevezmeme už o dva týždne, 1. júla 2018. Za základné míľniky označil štátny tajomník MZVaEZ SR aktívnu participáciu krajín V4 v rokovaniach o budúcom Viacročnom finančnom rámci EÚ, na príprave novej Strategickej agendy EÚ (2019-2024), v prípravách na odchod Spojeného kráľovstva z EÚ v marci 2019, a v neposlednom rade pri mobilizácii voličov do volieb do Európskeho parlamentu v máji 2019.], ddm/11341/priorita_uk_UA=[top], ddm/11341/ddm-db-select4560_fr_FR=[006b4d0a-08e7-489f-9756-796b3d37ef68], ddm/11341/text_fr_FR=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny. „Vo vzťahu k Východnému partnerstvu EÚ je potrebné ďalej budovať na cielenej stratégii, ktorú sme prijali v marci tohto roka, a ktorá definuje dvadsať konkrétnych výsledkov pre naše partnerské krajiny do roku 2020. Musíme tlačiť na reformy, ktoré naozaj prinesú hmatateľné benefity pre občanov týchto krajín,“ povedal I. Korčok. Ministri ďalej diskutovali aj o nadchádzajúcom júlovom summite NATO, od ktorého Slovensko očakáva jednoznačný signál o jednote Aliancie a potvrdenie politiky otvorených dverí, osobitne v dozvukoch dosiahnutia dohody o názve krajiny medzi Macedónskom a Gréckom a aktivácie Akčného plánu pre členstvo (MAP) pre Bosnu a Hercegovinu. Štátny tajomník MZVaEZ SR v ďalšom segmente diskusie venovanom energetickej bezpečnosti prízvukoval, že situácia v tejto oblasti je diametrálne odlišná od tej v roku 2008, ale ešte nemôžeme byť spokojní. „Musíme urobiť všetko pre to, aby sme zabránili zopakovaniu situácie z roku 2008. Máme na to všetky predpoklady - vybudovali sme interkonektory na zásobovanie plynom zo západu na východ, pracujeme na severno-južnom prepojení. Naším cieľom musí byť energetická politika založená na diverzifikácii energetických zdrojov a prepravných trás, ale aj posilnenie trhu s energiami, aby bol odolnejší voči vonkajším vplyvom,“ povedal I. Korčok, pričom upriamil pozornosť na konkrétne kroky, ktoré Slovensko realizuje pri výstavbe interkonektorov, zvyšovaní prenosovej kapacity elektrickej sústavy V4 či sprevádzkovania reverzného toku plynu medzi Českom, Slovenskom, Rakúskom, Maďarskom a Ukrajinou. V tejto súvislosti tiež ministri diskutovali o projekte NordStream 2 – pripomenuli nutnosť zachovania tranzitu plynu cez Ukrajinu aj po roku 2019, a to nielen z politických, ale predovšetkým z bezpečnostných dôvodov. Stretnutiu vo formáte V4+NB8 predchádzala koordinačná porada zástupcov rezortov diplomacie členských krajín Vyšehradskej štvorky, na ktorej I. Korčok stručne oboznámil partnerov s hlavnými bodmi programu slovenského predsedníctva vo V4, ktoré prevezmeme už o dva týždne, 1. júla 2018. Za základné míľniky označil štátny tajomník MZVaEZ SR aktívnu participáciu krajín V4 v rokovaniach o budúcom Viacročnom finančnom rámci EÚ, na príprave novej Strategickej agendy EÚ (2019-2024), v prípravách na odchod Spojeného kráľovstva z EÚ v marci 2019, a v neposlednom rade pri mobilizácii voličov do volieb do Európskeho parlamentu v máji 2019.], ddm/11341/ddm-db-select4560_sk_SK=[006b4d0a-08e7-489f-9756-796b3d37ef68], title_sortable=[i. korčok v štokholme: “vo vzťahu k východnému partnerstvu eú musíme tlačiť na reformy, ktoré prinesú hmatateľné benefity pre občanov týchto krajín.“], createDate=[20180621071541], entryClassName=[com.liferay.portlet.journal.model.JournalArticle], ddm/11341/only-zu_sl_SL=[false], ddm/11341/anotacia_de_DE=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny.], ddm/11341/datum_spravy_de_DE=[20180619000000], ddm/11341/vseobecny_autor_pt_BR=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ko_KR=[odbor], ddm/11341/anotacia_tr_TR=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny.], groupId=[10182], ddm/11341/priorita_be_BY=[top], ddm/11341/datum_spravy_ru_RU=[20180619000000], ddm/11341/only-zu_zh_CN=[false], ddm/11341/datum_spravy_sr_RS=[20180619000000], ddm/11341/anotacia_sk_SK=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny.], ddm/11341/ddm-db-select4560_tr_TR=[006b4d0a-08e7-489f-9756-796b3d37ef68], ddm/11341/ddm-db-select4560_it_IT=[006b4d0a-08e7-489f-9756-796b3d37ef68], uid=[15_PORTLET_3278458], ddm/11341/text_hu_HU=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny. „Vo vzťahu k Východnému partnerstvu EÚ je potrebné ďalej budovať na cielenej stratégii, ktorú sme prijali v marci tohto roka, a ktorá definuje dvadsať konkrétnych výsledkov pre naše partnerské krajiny do roku 2020. Musíme tlačiť na reformy, ktoré naozaj prinesú hmatateľné benefity pre občanov týchto krajín,“ povedal I. Korčok. Ministri ďalej diskutovali aj o nadchádzajúcom júlovom summite NATO, od ktorého Slovensko očakáva jednoznačný signál o jednote Aliancie a potvrdenie politiky otvorených dverí, osobitne v dozvukoch dosiahnutia dohody o názve krajiny medzi Macedónskom a Gréckom a aktivácie Akčného plánu pre členstvo (MAP) pre Bosnu a Hercegovinu. Štátny tajomník MZVaEZ SR v ďalšom segmente diskusie venovanom energetickej bezpečnosti prízvukoval, že situácia v tejto oblasti je diametrálne odlišná od tej v roku 2008, ale ešte nemôžeme byť spokojní. „Musíme urobiť všetko pre to, aby sme zabránili zopakovaniu situácie z roku 2008. Máme na to všetky predpoklady - vybudovali sme interkonektory na zásobovanie plynom zo západu na východ, pracujeme na severno-južnom prepojení. Naším cieľom musí byť energetická politika založená na diverzifikácii energetických zdrojov a prepravných trás, ale aj posilnenie trhu s energiami, aby bol odolnejší voči vonkajším vplyvom,“ povedal I. Korčok, pričom upriamil pozornosť na konkrétne kroky, ktoré Slovensko realizuje pri výstavbe interkonektorov, zvyšovaní prenosovej kapacity elektrickej sústavy V4 či sprevádzkovania reverzného toku plynu medzi Českom, Slovenskom, Rakúskom, Maďarskom a Ukrajinou. V tejto súvislosti tiež ministri diskutovali o projekte NordStream 2 – pripomenuli nutnosť zachovania tranzitu plynu cez Ukrajinu aj po roku 2019, a to nielen z politických, ale predovšetkým z bezpečnostných dôvodov. Stretnutiu vo formáte V4+NB8 predchádzala koordinačná porada zástupcov rezortov diplomacie členských krajín Vyšehradskej štvorky, na ktorej I. Korčok stručne oboznámil partnerov s hlavnými bodmi programu slovenského predsedníctva vo V4, ktoré prevezmeme už o dva týždne, 1. júla 2018. Za základné míľniky označil štátny tajomník MZVaEZ SR aktívnu participáciu krajín V4 v rokovaniach o budúcom Viacročnom finančnom rámci EÚ, na príprave novej Strategickej agendy EÚ (2019-2024), v prípravách na odchod Spojeného kráľovstva z EÚ v marci 2019, a v neposlednom rade pri mobilizácii voličov do volieb do Európskeho parlamentu v máji 2019.], ddm/11341/datum_spravy_sk_SK=[20180619000000], ddm/11341/anotacia_ru_RU=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny.], type=[press-release], articleId=[3275330], ddm/11341/priorita_ru_RU=[top], ddm/11341/newsletter_es_ES=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_ru_RU=[3275296], userId=[1595336], ddm/11341/datum_spravy_it_IT=[20180619000000], head=[true], ddm/11341/vseobecny_autor_en_US=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_de_DE=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_ko_KR=[20180619000000], ddm/11341/newsletter_it_IT=[false], status=[0], ddm/11341/vseobecny_autor_fr_FR=[odbor], ddm/11341/newsletter_pl_PL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_es_ES=[3275296], ddm/11341/datum_spravy_en_US=[20180619000000], ddm/11341/datum_spravy_tr_TR=[20180619000000], ddm/11341/anotacia_hu_HU=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny.], ddm/11341/ddm-db-select4560_sl_SL=[006b4d0a-08e7-489f-9756-796b3d37ef68], ddm/11341/newsletter_uk_UA=[false], ddm/11341/text_sl_SL=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny. „Vo vzťahu k Východnému partnerstvu EÚ je potrebné ďalej budovať na cielenej stratégii, ktorú sme prijali v marci tohto roka, a ktorá definuje dvadsať konkrétnych výsledkov pre naše partnerské krajiny do roku 2020. Musíme tlačiť na reformy, ktoré naozaj prinesú hmatateľné benefity pre občanov týchto krajín,“ povedal I. Korčok. Ministri ďalej diskutovali aj o nadchádzajúcom júlovom summite NATO, od ktorého Slovensko očakáva jednoznačný signál o jednote Aliancie a potvrdenie politiky otvorených dverí, osobitne v dozvukoch dosiahnutia dohody o názve krajiny medzi Macedónskom a Gréckom a aktivácie Akčného plánu pre členstvo (MAP) pre Bosnu a Hercegovinu. Štátny tajomník MZVaEZ SR v ďalšom segmente diskusie venovanom energetickej bezpečnosti prízvukoval, že situácia v tejto oblasti je diametrálne odlišná od tej v roku 2008, ale ešte nemôžeme byť spokojní. „Musíme urobiť všetko pre to, aby sme zabránili zopakovaniu situácie z roku 2008. Máme na to všetky predpoklady - vybudovali sme interkonektory na zásobovanie plynom zo západu na východ, pracujeme na severno-južnom prepojení. Naším cieľom musí byť energetická politika založená na diverzifikácii energetických zdrojov a prepravných trás, ale aj posilnenie trhu s energiami, aby bol odolnejší voči vonkajším vplyvom,“ povedal I. Korčok, pričom upriamil pozornosť na konkrétne kroky, ktoré Slovensko realizuje pri výstavbe interkonektorov, zvyšovaní prenosovej kapacity elektrickej sústavy V4 či sprevádzkovania reverzného toku plynu medzi Českom, Slovenskom, Rakúskom, Maďarskom a Ukrajinou. V tejto súvislosti tiež ministri diskutovali o projekte NordStream 2 – pripomenuli nutnosť zachovania tranzitu plynu cez Ukrajinu aj po roku 2019, a to nielen z politických, ale predovšetkým z bezpečnostných dôvodov. Stretnutiu vo formáte V4+NB8 predchádzala koordinačná porada zástupcov rezortov diplomacie členských krajín Vyšehradskej štvorky, na ktorej I. Korčok stručne oboznámil partnerov s hlavnými bodmi programu slovenského predsedníctva vo V4, ktoré prevezmeme už o dva týždne, 1. júla 2018. Za základné míľniky označil štátny tajomník MZVaEZ SR aktívnu participáciu krajín V4 v rokovaniach o budúcom Viacročnom finančnom rámci EÚ, na príprave novej Strategickej agendy EÚ (2019-2024), v prípravách na odchod Spojeného kráľovstva z EÚ v marci 2019, a v neposlednom rade pri mobilizácii voličov do volieb do Európskeho parlamentu v máji 2019.], ddm/11341/only-zu_es_ES=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_uk_UA=[3275296], ddm/11341/ddm-gallery-field_pl_PL=[3275296], ddm/11341/ddm-db-select4560_pt_BR=[006b4d0a-08e7-489f-9756-796b3d37ef68], ddm/11341/vseobecny_autor_sk_SK=[odbor], groupRoleId=[10182-10171], ddm/11341/text_zh_CN=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny. „Vo vzťahu k Východnému partnerstvu EÚ je potrebné ďalej budovať na cielenej stratégii, ktorú sme prijali v marci tohto roka, a ktorá definuje dvadsať konkrétnych výsledkov pre naše partnerské krajiny do roku 2020. Musíme tlačiť na reformy, ktoré naozaj prinesú hmatateľné benefity pre občanov týchto krajín,“ povedal I. Korčok. Ministri ďalej diskutovali aj o nadchádzajúcom júlovom summite NATO, od ktorého Slovensko očakáva jednoznačný signál o jednote Aliancie a potvrdenie politiky otvorených dverí, osobitne v dozvukoch dosiahnutia dohody o názve krajiny medzi Macedónskom a Gréckom a aktivácie Akčného plánu pre členstvo (MAP) pre Bosnu a Hercegovinu. Štátny tajomník MZVaEZ SR v ďalšom segmente diskusie venovanom energetickej bezpečnosti prízvukoval, že situácia v tejto oblasti je diametrálne odlišná od tej v roku 2008, ale ešte nemôžeme byť spokojní. „Musíme urobiť všetko pre to, aby sme zabránili zopakovaniu situácie z roku 2008. Máme na to všetky predpoklady - vybudovali sme interkonektory na zásobovanie plynom zo západu na východ, pracujeme na severno-južnom prepojení. Naším cieľom musí byť energetická politika založená na diverzifikácii energetických zdrojov a prepravných trás, ale aj posilnenie trhu s energiami, aby bol odolnejší voči vonkajším vplyvom,“ povedal I. Korčok, pričom upriamil pozornosť na konkrétne kroky, ktoré Slovensko realizuje pri výstavbe interkonektorov, zvyšovaní prenosovej kapacity elektrickej sústavy V4 či sprevádzkovania reverzného toku plynu medzi Českom, Slovenskom, Rakúskom, Maďarskom a Ukrajinou. V tejto súvislosti tiež ministri diskutovali o projekte NordStream 2 – pripomenuli nutnosť zachovania tranzitu plynu cez Ukrajinu aj po roku 2019, a to nielen z politických, ale predovšetkým z bezpečnostných dôvodov. Stretnutiu vo formáte V4+NB8 predchádzala koordinačná porada zástupcov rezortov diplomacie členských krajín Vyšehradskej štvorky, na ktorej I. Korčok stručne oboznámil partnerov s hlavnými bodmi programu slovenského predsedníctva vo V4, ktoré prevezmeme už o dva týždne, 1. júla 2018. Za základné míľniky označil štátny tajomník MZVaEZ SR aktívnu participáciu krajín V4 v rokovaniach o budúcom Viacročnom finančnom rámci EÚ, na príprave novej Strategickej agendy EÚ (2019-2024), v prípravách na odchod Spojeného kráľovstva z EÚ v marci 2019, a v neposlednom rade pri mobilizácii voličov do volieb do Európskeho parlamentu v máji 2019.], ddm/11341/text_it_IT=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny. „Vo vzťahu k Východnému partnerstvu EÚ je potrebné ďalej budovať na cielenej stratégii, ktorú sme prijali v marci tohto roka, a ktorá definuje dvadsať konkrétnych výsledkov pre naše partnerské krajiny do roku 2020. Musíme tlačiť na reformy, ktoré naozaj prinesú hmatateľné benefity pre občanov týchto krajín,“ povedal I. Korčok. Ministri ďalej diskutovali aj o nadchádzajúcom júlovom summite NATO, od ktorého Slovensko očakáva jednoznačný signál o jednote Aliancie a potvrdenie politiky otvorených dverí, osobitne v dozvukoch dosiahnutia dohody o názve krajiny medzi Macedónskom a Gréckom a aktivácie Akčného plánu pre členstvo (MAP) pre Bosnu a Hercegovinu. Štátny tajomník MZVaEZ SR v ďalšom segmente diskusie venovanom energetickej bezpečnosti prízvukoval, že situácia v tejto oblasti je diametrálne odlišná od tej v roku 2008, ale ešte nemôžeme byť spokojní. „Musíme urobiť všetko pre to, aby sme zabránili zopakovaniu situácie z roku 2008. Máme na to všetky predpoklady - vybudovali sme interkonektory na zásobovanie plynom zo západu na východ, pracujeme na severno-južnom prepojení. Naším cieľom musí byť energetická politika založená na diverzifikácii energetických zdrojov a prepravných trás, ale aj posilnenie trhu s energiami, aby bol odolnejší voči vonkajším vplyvom,“ povedal I. Korčok, pričom upriamil pozornosť na konkrétne kroky, ktoré Slovensko realizuje pri výstavbe interkonektorov, zvyšovaní prenosovej kapacity elektrickej sústavy V4 či sprevádzkovania reverzného toku plynu medzi Českom, Slovenskom, Rakúskom, Maďarskom a Ukrajinou. V tejto súvislosti tiež ministri diskutovali o projekte NordStream 2 – pripomenuli nutnosť zachovania tranzitu plynu cez Ukrajinu aj po roku 2019, a to nielen z politických, ale predovšetkým z bezpečnostných dôvodov. Stretnutiu vo formáte V4+NB8 predchádzala koordinačná porada zástupcov rezortov diplomacie členských krajín Vyšehradskej štvorky, na ktorej I. Korčok stručne oboznámil partnerov s hlavnými bodmi programu slovenského predsedníctva vo V4, ktoré prevezmeme už o dva týždne, 1. júla 2018. Za základné míľniky označil štátny tajomník MZVaEZ SR aktívnu participáciu krajín V4 v rokovaniach o budúcom Viacročnom finančnom rámci EÚ, na príprave novej Strategickej agendy EÚ (2019-2024), v prípravách na odchod Spojeného kráľovstva z EÚ v marci 2019, a v neposlednom rade pri mobilizácii voličov do volieb do Európskeho parlamentu v máji 2019.], ddm/11341/priorita_zh_CN=[top], ddm/11341/text_vi_VN=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny. „Vo vzťahu k Východnému partnerstvu EÚ je potrebné ďalej budovať na cielenej stratégii, ktorú sme prijali v marci tohto roka, a ktorá definuje dvadsať konkrétnych výsledkov pre naše partnerské krajiny do roku 2020. Musíme tlačiť na reformy, ktoré naozaj prinesú hmatateľné benefity pre občanov týchto krajín,“ povedal I. Korčok. Ministri ďalej diskutovali aj o nadchádzajúcom júlovom summite NATO, od ktorého Slovensko očakáva jednoznačný signál o jednote Aliancie a potvrdenie politiky otvorených dverí, osobitne v dozvukoch dosiahnutia dohody o názve krajiny medzi Macedónskom a Gréckom a aktivácie Akčného plánu pre členstvo (MAP) pre Bosnu a Hercegovinu. Štátny tajomník MZVaEZ SR v ďalšom segmente diskusie venovanom energetickej bezpečnosti prízvukoval, že situácia v tejto oblasti je diametrálne odlišná od tej v roku 2008, ale ešte nemôžeme byť spokojní. „Musíme urobiť všetko pre to, aby sme zabránili zopakovaniu situácie z roku 2008. Máme na to všetky predpoklady - vybudovali sme interkonektory na zásobovanie plynom zo západu na východ, pracujeme na severno-južnom prepojení. Naším cieľom musí byť energetická politika založená na diverzifikácii energetických zdrojov a prepravných trás, ale aj posilnenie trhu s energiami, aby bol odolnejší voči vonkajším vplyvom,“ povedal I. Korčok, pričom upriamil pozornosť na konkrétne kroky, ktoré Slovensko realizuje pri výstavbe interkonektorov, zvyšovaní prenosovej kapacity elektrickej sústavy V4 či sprevádzkovania reverzného toku plynu medzi Českom, Slovenskom, Rakúskom, Maďarskom a Ukrajinou. V tejto súvislosti tiež ministri diskutovali o projekte NordStream 2 – pripomenuli nutnosť zachovania tranzitu plynu cez Ukrajinu aj po roku 2019, a to nielen z politických, ale predovšetkým z bezpečnostných dôvodov. Stretnutiu vo formáte V4+NB8 predchádzala koordinačná porada zástupcov rezortov diplomacie členských krajín Vyšehradskej štvorky, na ktorej I. Korčok stručne oboznámil partnerov s hlavnými bodmi programu slovenského predsedníctva vo V4, ktoré prevezmeme už o dva týždne, 1. júla 2018. Za základné míľniky označil štátny tajomník MZVaEZ SR aktívnu participáciu krajín V4 v rokovaniach o budúcom Viacročnom finančnom rámci EÚ, na príprave novej Strategickej agendy EÚ (2019-2024), v prípravách na odchod Spojeného kráľovstva z EÚ v marci 2019, a v neposlednom rade pri mobilizácii voličov do volieb do Európskeho parlamentu v máji 2019.], ddmStructureKey=[19502], ddm/11341/anotacia_be_BY=[Otázky budúcnosti EÚ a hľadania odpovedí na spoločné zahraničnopolitické aj bezpečnostné výzvy, medzi ktoré patria hybridné hrozby, migrácia, ale napríklad aj vzťahy s Ruskom či budúcnosť Východného partnerstva dominovali dnes (19. júna) spoločnému zasadnutiu ministrov zahraničných vecí členských štátov V4, piatich severských a troch pobaltských krajín v Štokholme. Delegáciu Slovenskej republiky viedol na zasadnutí štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Ako to ministri konštatovali, dnes sa Európa nemôže spoliehať len na svoju vlastnú životaschopnosť, ale je v jej existenčnom záujme starať sa aj o stabilitu a bezpečnosť vlastného susedstva – na východe aj na juhu. Je čas priznať si, že v susedstve EÚ prebieha zápas o pozície s inými strategickými aktérmi - predovšetkým s Ruskom – a to na pozadí rozmanitých externých faktorov, vrátane nestabilnej situácie na východe Ukrajiny, prebiehajúcej vojny v Sýrii či prebiehajúcej propagandistickej vojny.], ddm/11341/priorita_es_ES=[top], ddm/11341/priorita_sr_RS=[top], ddm/11341/priorita_vi_VN=[top], localized_title=[i. korčok v štokholme: “vo vzťahu k východnému partnerstvu eú musíme tlačiť na reformy, ktoré prinesú hmatateľné benefity pre občanov týchto krajín.“], ddm/11341/ddm-gallery-field_de_DE=[3275296], classTypeId=[11341], localized_title_sk_SK=[i. korčok v štokholme: “vo vzťahu k východnému partnerstvu eú musíme tlačiť na reformy, ktoré prinesú hmatateľné benefity pre občanov týchto krajín.“], ddm/11341/vseobecny_autor_vi_VN=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_zh_CN=[20180619000000], ddm/11341/newsletter_sk_SK=[false], ddm/11341/newsletter_ko_KR=[false], content_en_US=[

The future of the European Union and the search for answers to foreign policy and security challenges, among which are hybrid threats and migration as well as, for instance, relations with Russia and the future of the Eastern Partnership, dominated the joint meeting of V4 foreign affairs ministers and five Nordic and three Baltic states in Stockholm today (19 June). The delegation of the Slovak Republic was led by Ivan Korčok, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic. The ministers stated that nowadays Europe cannot rely only on its own viability but that it is in its existential interest to also take care of the stability and security of its own neighbourhood – both at the east and south. It is high time to admit that in the EU neighbourhood there is a fight for positions with other strategic stakeholders, especially Russia, along with various external factors, including the unstable situation in eastern Ukraine and ongoing war in Syria as well as the existing war of propaganda happening at the same time. “In relation to the EU´s Eastern Partnership it is necessary to continue in building the targeted strategy we adopted in March this year, which defines twenty tangible outcomes for our partner countries by 2020. We must push for reforms that would really bring tangible benefits for citizens of these countries,” said Korčok.
 

The ministers also discussed the upcoming NATO summit in July from which Slovakia expects a clear signal about the Alliance’s unity and confirmation of the open-door policy, especially in the aftermath of the agreement achieved between Macedonia and Greece and activation of the Bosnia and Herzegovina's Membership Action Plan (MAP).
 

In the next segment of the discussion on energy security, State Secretary Korčok underlined that the developments in this area are considerably different from that in 2008 but that we still cannot be satisfied. “We must do everything to prevent the situation in 2008 from being repeated. We have all the prerequisites for it – we have built interconnectors for providing gas supplies from the west to the east and we are working on the north-south gas interconnection. Our objective must be an energy policy based on diversification of energy sources and transportation routes, as well as reinforcing the energy market to be more resilient to external influences,” stated Korčok, drawing attention to concrete steps Slovakia is realizing in construction of interconnectors, increasing the transfer capacity of the V4 electric power transmission system and getting reverse gas flow between Czechia, Slovakia, Austria, Hungary and Ukraine operational.  In this regard the ministers also talked about the NordStream 2 project – they recalled the necessity to preserve gas transit through Ukraine also after 2019 not only due to political reasons but especially because of security reasons. 
 

 

The V4+NB8 meeting format was preceded by a coordination meeting of representatives of the V4 foreign affairs ministries during which Korčok briefly informed the partners about the core parts of Slovakia´s V4 Presidency, that will be taken over already in two weeks, from 1 July 2018. As its fundamental milestones, the State Secretary deemed active participation of the V4 countries in the talks on the future EU Multiannual Financial Framework, the new EU Strategic Agenda (2019-2024), preparations for Brexit in March 2019 and last but not least in mobilizing electorates for the European Parliament elections in May 2019. 

 

20180619000000 false odbor ["[\"3275296\"]"] ["[\"006b4d0a-08e7-489f-9756-796b3d37ef68\"]"] The future of the European Union and the search for answers to foreign policy and security challenges, among which are hybrid threats and migration as well as, for instance, relations with Russia and the future of the Eastern Partnership, dominated the joint meeting of V4 foreign affairs ministers and five Nordic and three Baltic states in Stockholm today (19 June). The delegation of the Slovak Republic was led by Ivan Korčok, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic. The ministers stated that nowadays Europe cannot rely only on its own viability but that it is in its existential interest to also take care of the stability and security of its own neighbourhood – both at the east and south. It is high time to admit that in the EU neighbourhood there is a fight for positions with other strategic stakeholders, especially Russia, along with various external factors, including the unstable situation in eastern Ukraine and ongoing war in Syria as well as the existing war of propaganda happening at the same time. “In relation to the EU´s Eastern Partnership it is necessary to continue in building the targeted strategy we adopted in March this year, which defines twenty tangible outcomes for our partner countries by 2020. We must push for reforms that would really bring tangible benefits for citizens of these countries,” said Korčok. ["null"] null null false top null ], ddm/11341/only-zu_de_DE=[false], classPK=[0], companyId=[10155], ddm/11341/vseobecny_autor_tr_TR=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_zh_CN=[006b4d0a-08e7-489f-9756-796b3d37ef68]}
{scopeGroupId=[10182], ddm/11341/vseobecny_autor_be_BY=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ru_RU=[odbor], ddm/11341/priorita_hu_HU=[top], ddm/11341/ddm-db-select4560_ru_RU=[12f88c8f-b0a9-41c4-b6df-bfec73d566e5], ddm/11341/newsletter_de_DE=[false], ddm/11341/anotacia_sl_SL=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek.], ddm/11341/newsletter_fr_FR=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_en_US=[12f88c8f-b0a9-41c4-b6df-bfec73d566e5], ddm/11341/datum_spravy_sl_SL=[20180619000000], ddm/11341/priorita_it_IT=[top], roleId=[10163, 10164], ddm/11341/newsletter_be_BY=[false], expirationDate=[2922789940817081255], ddm/11341/datum_spravy_uk_UA=[20180619000000], ddm/11341/anotacia_zh_CN=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek.], entryClassPK=[3275601], ddm/11341/ddm-gallery-field_ko_KR=[3275520], ddm/11341/newsletter_vi_VN=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_ko_KR=[12f88c8f-b0a9-41c4-b6df-bfec73d566e5], content=[

Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19.  júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a  informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek. 

 

Štátny tajomník L. Parízek potvrdil značné očakávania Slovenska od nadchádzajúceho samitu NATO v Bruseli, kde je nutné vyslať jasný signál transatlantickej jednoty medzi spojencami a odhodlania čeliť bezpečnostným hrozbám z ktoréhokoľvek smeru. „Musíme priniesť konkrétne výsledky," podčiarkol štátny tajomník rezortu zahraničia. Zároveň uvítal posilňovanie spolupráce medzi EÚ a NATO, najmä po tom, ako sme sa rozhodli, že EÚ bude hrať silnejšiu úlohu v oblasti obrany. 

 

L. Parízek uviedol, že SR si od samitu sľubuje jasné posolstvá podpory zo strany spojencov v otázke rozširovania NATO, hlavne na západnom Balkáne. Ďalej vyjadril presvedčenie, že je potrebné povzbudiť všetky ašpirantské krajiny, ktoré sa chcú stať členmi NATO a vyslať im pozitívny signál, že oceňujeme pokrok, ktorý sa im podarilo dosiahnuť a že ich budúce členstvo v Aliancii je reálne.

20180619000000 false odbor ["[\"3275520\"]"] ["[\"12f88c8f-b0a9-41c4-b6df-bfec73d566e5\"]"] Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek. ["null"] null null false top null ], ddm/11341/newsletter_en_US=[false], viewCount_sortable=[2844], ddm/11341/anotacia_it_IT=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek.], ddm/11341/text_ru_RU=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek. Štátny tajomník L. Parízek potvrdil značné očakávania Slovenska od nadchádzajúceho samitu NATO v Bruseli, kde je nutné vyslať jasný signál transatlantickej jednoty medzi spojencami a odhodlania čeliť bezpečnostným hrozbám z ktoréhokoľvek smeru. „Musíme priniesť konkrétne výsledky," podčiarkol štátny tajomník rezortu zahraničia. Zároveň uvítal posilňovanie spolupráce medzi EÚ a NATO, najmä po tom, ako sme sa rozhodli, že EÚ bude hrať silnejšiu úlohu v oblasti obrany. L. Parízek uviedol, že SR si od samitu sľubuje jasné posolstvá podpory zo strany spojencov v otázke rozširovania NATO, hlavne na západnom Balkáne. Ďalej vyjadril presvedčenie, že je potrebné povzbudiť všetky ašpirantské krajiny, ktoré sa chcú stať členmi NATO a vyslať im pozitívny signál, že oceňujeme pokrok, ktorý sa im podarilo dosiahnuť a že ich budúce členstvo v Aliancii je reálne.], viewCount=[2844], content_sk_SK=[

Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19.  júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a  informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek. 

 

Štátny tajomník L. Parízek potvrdil značné očakávania Slovenska od nadchádzajúceho samitu NATO v Bruseli, kde je nutné vyslať jasný signál transatlantickej jednoty medzi spojencami a odhodlania čeliť bezpečnostným hrozbám z ktoréhokoľvek smeru. „Musíme priniesť konkrétne výsledky," podčiarkol štátny tajomník rezortu zahraničia. Zároveň uvítal posilňovanie spolupráce medzi EÚ a NATO, najmä po tom, ako sme sa rozhodli, že EÚ bude hrať silnejšiu úlohu v oblasti obrany. 

 

L. Parízek uviedol, že SR si od samitu sľubuje jasné posolstvá podpory zo strany spojencov v otázke rozširovania NATO, hlavne na západnom Balkáne. Ďalej vyjadril presvedčenie, že je potrebné povzbudiť všetky ašpirantské krajiny, ktoré sa chcú stať členmi NATO a vyslať im pozitívny signál, že oceňujeme pokrok, ktorý sa im podarilo dosiahnuť a že ich budúce členstvo v Aliancii je reálne.

20180619000000 false odbor ["[\"3275520\"]"] ["[\"12f88c8f-b0a9-41c4-b6df-bfec73d566e5\"]"] Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek. ["null"] null null false top null ], ddm/11341/anotacia_sr_RS=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek.], ddm/11341/text_sk_SK=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek. Štátny tajomník L. Parízek potvrdil značné očakávania Slovenska od nadchádzajúceho samitu NATO v Bruseli, kde je nutné vyslať jasný signál transatlantickej jednoty medzi spojencami a odhodlania čeliť bezpečnostným hrozbám z ktoréhokoľvek smeru. „Musíme priniesť konkrétne výsledky," podčiarkol štátny tajomník rezortu zahraničia. Zároveň uvítal posilňovanie spolupráce medzi EÚ a NATO, najmä po tom, ako sme sa rozhodli, že EÚ bude hrať silnejšiu úlohu v oblasti obrany. L. Parízek uviedol, že SR si od samitu sľubuje jasné posolstvá podpory zo strany spojencov v otázke rozširovania NATO, hlavne na západnom Balkáne. Ďalej vyjadril presvedčenie, že je potrebné povzbudiť všetky ašpirantské krajiny, ktoré sa chcú stať členmi NATO a vyslať im pozitívny signál, že oceňujeme pokrok, ktorý sa im podarilo dosiahnuť a že ich budúce členstvo v Aliancii je reálne.], ddm/11341/only-zu_pt_BR=[false], ddm/11341/newsletter_ru_RU=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_be_BY=[12f88c8f-b0a9-41c4-b6df-bfec73d566e5], ddm/11341/anotacia_uk_UA=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek.], ddm/11341/anotacia_pl_PL=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek.], ddm/11341/text_tr_TR=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek. Štátny tajomník L. Parízek potvrdil značné očakávania Slovenska od nadchádzajúceho samitu NATO v Bruseli, kde je nutné vyslať jasný signál transatlantickej jednoty medzi spojencami a odhodlania čeliť bezpečnostným hrozbám z ktoréhokoľvek smeru. „Musíme priniesť konkrétne výsledky," podčiarkol štátny tajomník rezortu zahraničia. Zároveň uvítal posilňovanie spolupráce medzi EÚ a NATO, najmä po tom, ako sme sa rozhodli, že EÚ bude hrať silnejšiu úlohu v oblasti obrany. L. Parízek uviedol, že SR si od samitu sľubuje jasné posolstvá podpory zo strany spojencov v otázke rozširovania NATO, hlavne na západnom Balkáne. Ďalej vyjadril presvedčenie, že je potrebné povzbudiť všetky ašpirantské krajiny, ktoré sa chcú stať členmi NATO a vyslať im pozitívny signál, že oceňujeme pokrok, ktorý sa im podarilo dosiahnuť a že ich budúce členstvo v Aliancii je reálne.], ddm/11341/vseobecny_autor_es_ES=[odbor], ddm/11341/priorita_ko_KR=[top], ddm/11341/anotacia_es_ES=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek.], ddm/11341/text_ko_KR=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek. Štátny tajomník L. Parízek potvrdil značné očakávania Slovenska od nadchádzajúceho samitu NATO v Bruseli, kde je nutné vyslať jasný signál transatlantickej jednoty medzi spojencami a odhodlania čeliť bezpečnostným hrozbám z ktoréhokoľvek smeru. „Musíme priniesť konkrétne výsledky," podčiarkol štátny tajomník rezortu zahraničia. Zároveň uvítal posilňovanie spolupráce medzi EÚ a NATO, najmä po tom, ako sme sa rozhodli, že EÚ bude hrať silnejšiu úlohu v oblasti obrany. L. Parízek uviedol, že SR si od samitu sľubuje jasné posolstvá podpory zo strany spojencov v otázke rozširovania NATO, hlavne na západnom Balkáne. Ďalej vyjadril presvedčenie, že je potrebné povzbudiť všetky ašpirantské krajiny, ktoré sa chcú stať členmi NATO a vyslať im pozitívny signál, že oceňujeme pokrok, ktorý sa im podarilo dosiahnuť a že ich budúce členstvo v Aliancii je reálne.], ddm/11341/only-zu_sk_SK=[false], ddm/11341/datum_spravy_fr_FR=[20180619000000], ddm/11341/ddm-gallery-field_sk_SK=[3275520], ddm/11341/text_pt_BR=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek. Štátny tajomník L. Parízek potvrdil značné očakávania Slovenska od nadchádzajúceho samitu NATO v Bruseli, kde je nutné vyslať jasný signál transatlantickej jednoty medzi spojencami a odhodlania čeliť bezpečnostným hrozbám z ktoréhokoľvek smeru. „Musíme priniesť konkrétne výsledky," podčiarkol štátny tajomník rezortu zahraničia. Zároveň uvítal posilňovanie spolupráce medzi EÚ a NATO, najmä po tom, ako sme sa rozhodli, že EÚ bude hrať silnejšiu úlohu v oblasti obrany. L. Parízek uviedol, že SR si od samitu sľubuje jasné posolstvá podpory zo strany spojencov v otázke rozširovania NATO, hlavne na západnom Balkáne. Ďalej vyjadril presvedčenie, že je potrebné povzbudiť všetky ašpirantské krajiny, ktoré sa chcú stať členmi NATO a vyslať im pozitívny signál, že oceňujeme pokrok, ktorý sa im podarilo dosiahnuť a že ich budúce členstvo v Aliancii je reálne.], ddm/11341/anotacia_en_US=[Lukáš Parízek, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic and the Special Representative for the Slovakia’s Chairmanship of the Organization for Security and Co-operation in Europe (OSCE), met with James Appathurai, NATO´s Deputy Assistant Secretary General for Political Affairs and Security Policy, on 19 June 2018 and emphasized Slovakia´s adherence to Euro-Atlantic values and principles. “Slovakia remains a responsible ally,” he said and informed about increasing its defence expenditures to 1.6% of GDP by 2020 to achieve the 2% threshold in 2024. “Slovakia will use these resources for modernization of the crucial equipment of our armed forces," Parízek stressed.], ddm/11341/only-zu_ko_KR=[false], ddm/11341/newsletter_pt_BR=[false], ddm/11341/text_sr_RS=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek. Štátny tajomník L. Parízek potvrdil značné očakávania Slovenska od nadchádzajúceho samitu NATO v Bruseli, kde je nutné vyslať jasný signál transatlantickej jednoty medzi spojencami a odhodlania čeliť bezpečnostným hrozbám z ktoréhokoľvek smeru. „Musíme priniesť konkrétne výsledky," podčiarkol štátny tajomník rezortu zahraničia. Zároveň uvítal posilňovanie spolupráce medzi EÚ a NATO, najmä po tom, ako sme sa rozhodli, že EÚ bude hrať silnejšiu úlohu v oblasti obrany. L. Parízek uviedol, že SR si od samitu sľubuje jasné posolstvá podpory zo strany spojencov v otázke rozširovania NATO, hlavne na západnom Balkáne. Ďalej vyjadril presvedčenie, že je potrebné povzbudiť všetky ašpirantské krajiny, ktoré sa chcú stať členmi NATO a vyslať im pozitívny signál, že oceňujeme pokrok, ktorý sa im podarilo dosiahnuť a že ich budúce členstvo v Aliancii je reálne.], ddm/11341/vseobecny_autor_hu_HU=[odbor], ddm/11341/newsletter_sr_RS=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_be_BY=[3275520], ddm/11341/priorita_fr_FR=[top], ddm/11341/ddm-gallery-field_vi_VN=[3275520], classNameId=[0], ddm/11341/priorita_de_DE=[top], priority=[0.0], ratings_sortable=[0.0], userName=[ľudmila balogová], ddm/11341/only-zu_ru_RU=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_zh_CN=[odbor], publishDate=[20180619193300], ddm/11341/anotacia_pt_BR=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek.], ddm/11341/datum_spravy_pt_BR=[20180619000000], ddm/11341/priorita_sk_SK=[top], title_en_US=[Parízek: We must achieve tangible results at NATO summit in July], ddm/11341/only-zu_vi_VN=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_sl_SL=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_uk_UA=[odbor], modified=[20180621071502], ddm/11341/vseobecny_autor_it_IT=[odbor], ddm/11341/anotacia_fr_FR=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek.], ddm/11341/ddm-gallery-field_tr_TR=[3275520], ddm/11341/datum_spravy_be_BY=[20180619000000], ddm/11341/anotacia_vi_VN=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek.], ddm/11341/ddm-gallery-field_fr_FR=[3275520], ddm/11341/text_pl_PL=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek. Štátny tajomník L. Parízek potvrdil značné očakávania Slovenska od nadchádzajúceho samitu NATO v Bruseli, kde je nutné vyslať jasný signál transatlantickej jednoty medzi spojencami a odhodlania čeliť bezpečnostným hrozbám z ktoréhokoľvek smeru. „Musíme priniesť konkrétne výsledky," podčiarkol štátny tajomník rezortu zahraničia. Zároveň uvítal posilňovanie spolupráce medzi EÚ a NATO, najmä po tom, ako sme sa rozhodli, že EÚ bude hrať silnejšiu úlohu v oblasti obrany. L. Parízek uviedol, že SR si od samitu sľubuje jasné posolstvá podpory zo strany spojencov v otázke rozširovania NATO, hlavne na západnom Balkáne. Ďalej vyjadril presvedčenie, že je potrebné povzbudiť všetky ašpirantské krajiny, ktoré sa chcú stať členmi NATO a vyslať im pozitívny signál, že oceňujeme pokrok, ktorý sa im podarilo dosiahnuť a že ich budúce členstvo v Aliancii je reálne.], ddm/11341/ddm-db-select4560_uk_UA=[12f88c8f-b0a9-41c4-b6df-bfec73d566e5], ddm/11341/vseobecny_autor_sr_RS=[odbor], ddm/11341/newsletter_hu_HU=[false], rootEntryClassPK=[3275601], ddm/11341/datum_spravy_pl_PL=[20180619000000], ddmTemplateKey=[19701], ddm/11341/only-zu_fr_FR=[false], ddm/11341/only-zu_tr_TR=[false], ddm/11341/text_es_ES=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek. Štátny tajomník L. Parízek potvrdil značné očakávania Slovenska od nadchádzajúceho samitu NATO v Bruseli, kde je nutné vyslať jasný signál transatlantickej jednoty medzi spojencami a odhodlania čeliť bezpečnostným hrozbám z ktoréhokoľvek smeru. „Musíme priniesť konkrétne výsledky," podčiarkol štátny tajomník rezortu zahraničia. Zároveň uvítal posilňovanie spolupráce medzi EÚ a NATO, najmä po tom, ako sme sa rozhodli, že EÚ bude hrať silnejšiu úlohu v oblasti obrany. L. Parízek uviedol, že SR si od samitu sľubuje jasné posolstvá podpory zo strany spojencov v otázke rozširovania NATO, hlavne na západnom Balkáne. Ďalej vyjadril presvedčenie, že je potrebné povzbudiť všetky ašpirantské krajiny, ktoré sa chcú stať členmi NATO a vyslať im pozitívny signál, že oceňujeme pokrok, ktorý sa im podarilo dosiahnuť a že ich budúce členstvo v Aliancii je reálne.], ddm/11341/only-zu_hu_HU=[false], ddm/11341/datum_spravy_hu_HU=[20180619000000], ddm/11341/ddm-gallery-field_pt_BR=[3275520], ddm/11341/ddm-db-select4560_vi_VN=[12f88c8f-b0a9-41c4-b6df-bfec73d566e5], treePath=[30303, 2982055, 3255894], ddm/11341/only-zu_be_BY=[false], ddm/11341/priorita_pt_BR=[top], ddm/11341/ddm-db-select4560_hu_HU=[12f88c8f-b0a9-41c4-b6df-bfec73d566e5], ddm/11341/datum_spravy_es_ES=[20180619000000], ddm/11341/text_be_BY=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek. Štátny tajomník L. Parízek potvrdil značné očakávania Slovenska od nadchádzajúceho samitu NATO v Bruseli, kde je nutné vyslať jasný signál transatlantickej jednoty medzi spojencami a odhodlania čeliť bezpečnostným hrozbám z ktoréhokoľvek smeru. „Musíme priniesť konkrétne výsledky," podčiarkol štátny tajomník rezortu zahraničia. Zároveň uvítal posilňovanie spolupráce medzi EÚ a NATO, najmä po tom, ako sme sa rozhodli, že EÚ bude hrať silnejšiu úlohu v oblasti obrany. L. Parízek uviedol, že SR si od samitu sľubuje jasné posolstvá podpory zo strany spojencov v otázke rozširovania NATO, hlavne na západnom Balkáne. Ďalej vyjadril presvedčenie, že je potrebné povzbudiť všetky ašpirantské krajiny, ktoré sa chcú stať členmi NATO a vyslať im pozitívny signál, že oceňujeme pokrok, ktorý sa im podarilo dosiahnuť a že ich budúce členstvo v Aliancii je reálne.], ddm/11341/newsletter_sl_SL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_sl_SL=[3275520], ddm/11341/ddm-db-select4560_es_ES=[12f88c8f-b0a9-41c4-b6df-bfec73d566e5], ddm/11341/anotacia_ko_KR=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek.], ddm/11341/text_en_US=[Lukáš Parízek, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic and the Special Representative for the Slovakia’s Chairmanship of the Organization for Security and Co-operation in Europe (OSCE), met with James Appathurai, NATO´s Deputy Assistant Secretary General for Political Affairs and Security Policy, on 19 June 2018 and emphasized Slovakia´s adherence to Euro-Atlantic values and principles. “Slovakia remains a responsible ally,” he said and informed about increasing its defence expenditures to 1.6% of GDP by 2020 to achieve the 2% threshold in 2024. “Slovakia will use these resources for modernization of the crucial equipment of our armed forces," Parízek stressed. State Secretary Parízek confirmed Slovakia´s considerable expectations for the upcoming NATO summit in Brussels, during which it is necessary to send a clear signal about trans-Atlantic unity among the allies and about the resolve to face any security threats. “We must achieve tangible results,” highlighted the Foreign and European Affairs State Secretary. He also welcomed reinforcing EU-NATO cooperation, especially after it has been decided that the EU will play a stronger role in defence. Parízek stated that the Slovak Republic hopes the summit will bring clear messages from the allies regarding NATO´s enlargement, especially vis-à-vis the Western Balkans. He also expressed that he is convinced that it is necessary to encourage all the candidate countries that want to become NATO members and to also send a positive signal to them that we appreciate the progress they have managed to achieve and that their future membership in NATO is real.], stagingGroup=[false], ddm/11341/only-zu_en_US=[false], ddm/11341/priorita_sl_SL=[top], ddm/11341/only-zu_uk_UA=[false], ddm/11341/priorita_en_US=[top], ddm/11341/ddm-gallery-field_en_US=[3275520], priority_sortable=[0.0], defaultLanguageId=[sk_SK], ddm/11341/text_uk_UA=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek. Štátny tajomník L. Parízek potvrdil značné očakávania Slovenska od nadchádzajúceho samitu NATO v Bruseli, kde je nutné vyslať jasný signál transatlantickej jednoty medzi spojencami a odhodlania čeliť bezpečnostným hrozbám z ktoréhokoľvek smeru. „Musíme priniesť konkrétne výsledky," podčiarkol štátny tajomník rezortu zahraničia. Zároveň uvítal posilňovanie spolupráce medzi EÚ a NATO, najmä po tom, ako sme sa rozhodli, že EÚ bude hrať silnejšiu úlohu v oblasti obrany. L. Parízek uviedol, že SR si od samitu sľubuje jasné posolstvá podpory zo strany spojencov v otázke rozširovania NATO, hlavne na západnom Balkáne. Ďalej vyjadril presvedčenie, že je potrebné povzbudiť všetky ašpirantské krajiny, ktoré sa chcú stať členmi NATO a vyslať im pozitívny signál, že oceňujeme pokrok, ktorý sa im podarilo dosiahnuť a že ich budúce členstvo v Aliancii je reálne.], ddm/11341/ddm-gallery-field_sr_RS=[3275520], ddm/11341/vseobecny_autor_pl_PL=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_sr_RS=[12f88c8f-b0a9-41c4-b6df-bfec73d566e5], ddm/11341/ddm-gallery-field_it_IT=[3275520], ddm/11341/only-zu_it_IT=[false], ddm/11341/newsletter_tr_TR=[false], portletId=[15], displayDate=[20180619193300], ddm/11341/ddm-db-select4560_de_DE=[12f88c8f-b0a9-41c4-b6df-bfec73d566e5], ddm/11341/datum_spravy_vi_VN=[20180619000000], ddm/11341/priorita_tr_TR=[top], ddm/11341/only-zu_pl_PL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_zh_CN=[3275520], assetCategoryTitles=[aktivity štátnych tajomníkov, slovensko a nato], ddm/11341/newsletter_zh_CN=[false], assetCategoryIds=[22153, 22199], ddm/11341/ddm-db-select4560_pl_PL=[12f88c8f-b0a9-41c4-b6df-bfec73d566e5], assetCategoryTitles_sk_SK=[aktivity štátnych tajomníkov, slovensko a nato], ratings=[0.0], title_sk_SK=[L. Parízek: Musíme priniesť na júlovom samite NATO konkrétne výsledky], ddm/11341/priorita_pl_PL=[top], localized_title_en_US=[parízek: we must achieve tangible results at nato summit in july], version=[2.3], folderId=[3255894], ddm/11341/ddm-gallery-field_hu_HU=[3275520], title=[L. Parízek: Musíme priniesť na júlovom samite NATO konkrétne výsledky], ddm/11341/only-zu_sr_RS=[false], ddm/11341/text_de_DE=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek. Štátny tajomník L. Parízek potvrdil značné očakávania Slovenska od nadchádzajúceho samitu NATO v Bruseli, kde je nutné vyslať jasný signál transatlantickej jednoty medzi spojencami a odhodlania čeliť bezpečnostným hrozbám z ktoréhokoľvek smeru. „Musíme priniesť konkrétne výsledky," podčiarkol štátny tajomník rezortu zahraničia. Zároveň uvítal posilňovanie spolupráce medzi EÚ a NATO, najmä po tom, ako sme sa rozhodli, že EÚ bude hrať silnejšiu úlohu v oblasti obrany. L. Parízek uviedol, že SR si od samitu sľubuje jasné posolstvá podpory zo strany spojencov v otázke rozširovania NATO, hlavne na západnom Balkáne. Ďalej vyjadril presvedčenie, že je potrebné povzbudiť všetky ašpirantské krajiny, ktoré sa chcú stať členmi NATO a vyslať im pozitívny signál, že oceňujeme pokrok, ktorý sa im podarilo dosiahnuť a že ich budúce členstvo v Aliancii je reálne.], ddm/11341/priorita_uk_UA=[top], ddm/11341/ddm-db-select4560_fr_FR=[12f88c8f-b0a9-41c4-b6df-bfec73d566e5], ddm/11341/text_fr_FR=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek. Štátny tajomník L. Parízek potvrdil značné očakávania Slovenska od nadchádzajúceho samitu NATO v Bruseli, kde je nutné vyslať jasný signál transatlantickej jednoty medzi spojencami a odhodlania čeliť bezpečnostným hrozbám z ktoréhokoľvek smeru. „Musíme priniesť konkrétne výsledky," podčiarkol štátny tajomník rezortu zahraničia. Zároveň uvítal posilňovanie spolupráce medzi EÚ a NATO, najmä po tom, ako sme sa rozhodli, že EÚ bude hrať silnejšiu úlohu v oblasti obrany. L. Parízek uviedol, že SR si od samitu sľubuje jasné posolstvá podpory zo strany spojencov v otázke rozširovania NATO, hlavne na západnom Balkáne. Ďalej vyjadril presvedčenie, že je potrebné povzbudiť všetky ašpirantské krajiny, ktoré sa chcú stať členmi NATO a vyslať im pozitívny signál, že oceňujeme pokrok, ktorý sa im podarilo dosiahnuť a že ich budúce členstvo v Aliancii je reálne.], ddm/11341/ddm-db-select4560_sk_SK=[12f88c8f-b0a9-41c4-b6df-bfec73d566e5], title_sortable=[l. parízek: musíme priniesť na júlovom samite nato konkrétne výsledky], createDate=[20180621071500], entryClassName=[com.liferay.portlet.journal.model.JournalArticle], ddm/11341/only-zu_sl_SL=[false], ddm/11341/anotacia_de_DE=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek.], ddm/11341/datum_spravy_de_DE=[20180619000000], ddm/11341/vseobecny_autor_pt_BR=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ko_KR=[odbor], ddm/11341/anotacia_tr_TR=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek.], groupId=[10182], ddm/11341/priorita_be_BY=[top], ddm/11341/datum_spravy_ru_RU=[20180619000000], ddm/11341/only-zu_zh_CN=[false], ddm/11341/datum_spravy_sr_RS=[20180619000000], ddm/11341/anotacia_sk_SK=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek.], ddm/11341/ddm-db-select4560_tr_TR=[12f88c8f-b0a9-41c4-b6df-bfec73d566e5], ddm/11341/ddm-db-select4560_it_IT=[12f88c8f-b0a9-41c4-b6df-bfec73d566e5], uid=[15_PORTLET_3278446], ddm/11341/text_hu_HU=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek. Štátny tajomník L. Parízek potvrdil značné očakávania Slovenska od nadchádzajúceho samitu NATO v Bruseli, kde je nutné vyslať jasný signál transatlantickej jednoty medzi spojencami a odhodlania čeliť bezpečnostným hrozbám z ktoréhokoľvek smeru. „Musíme priniesť konkrétne výsledky," podčiarkol štátny tajomník rezortu zahraničia. Zároveň uvítal posilňovanie spolupráce medzi EÚ a NATO, najmä po tom, ako sme sa rozhodli, že EÚ bude hrať silnejšiu úlohu v oblasti obrany. L. Parízek uviedol, že SR si od samitu sľubuje jasné posolstvá podpory zo strany spojencov v otázke rozširovania NATO, hlavne na západnom Balkáne. Ďalej vyjadril presvedčenie, že je potrebné povzbudiť všetky ašpirantské krajiny, ktoré sa chcú stať členmi NATO a vyslať im pozitívny signál, že oceňujeme pokrok, ktorý sa im podarilo dosiahnuť a že ich budúce členstvo v Aliancii je reálne.], ddm/11341/datum_spravy_sk_SK=[20180619000000], ddm/11341/anotacia_ru_RU=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek.], type=[general], articleId=[3275599], ddm/11341/priorita_ru_RU=[top], ddm/11341/newsletter_es_ES=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_ru_RU=[3275520], userId=[1595336], ddm/11341/datum_spravy_it_IT=[20180619000000], head=[true], ddm/11341/vseobecny_autor_en_US=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_de_DE=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_ko_KR=[20180619000000], ddm/11341/newsletter_it_IT=[false], status=[0], ddm/11341/vseobecny_autor_fr_FR=[odbor], ddm/11341/newsletter_pl_PL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_es_ES=[3275520], ddm/11341/datum_spravy_en_US=[20180619000000], ddm/11341/datum_spravy_tr_TR=[20180619000000], ddm/11341/anotacia_hu_HU=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek.], ddm/11341/ddm-db-select4560_sl_SL=[12f88c8f-b0a9-41c4-b6df-bfec73d566e5], ddm/11341/newsletter_uk_UA=[false], ddm/11341/text_sl_SL=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek. Štátny tajomník L. Parízek potvrdil značné očakávania Slovenska od nadchádzajúceho samitu NATO v Bruseli, kde je nutné vyslať jasný signál transatlantickej jednoty medzi spojencami a odhodlania čeliť bezpečnostným hrozbám z ktoréhokoľvek smeru. „Musíme priniesť konkrétne výsledky," podčiarkol štátny tajomník rezortu zahraničia. Zároveň uvítal posilňovanie spolupráce medzi EÚ a NATO, najmä po tom, ako sme sa rozhodli, že EÚ bude hrať silnejšiu úlohu v oblasti obrany. L. Parízek uviedol, že SR si od samitu sľubuje jasné posolstvá podpory zo strany spojencov v otázke rozširovania NATO, hlavne na západnom Balkáne. Ďalej vyjadril presvedčenie, že je potrebné povzbudiť všetky ašpirantské krajiny, ktoré sa chcú stať členmi NATO a vyslať im pozitívny signál, že oceňujeme pokrok, ktorý sa im podarilo dosiahnuť a že ich budúce členstvo v Aliancii je reálne.], ddm/11341/only-zu_es_ES=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_uk_UA=[3275520], ddm/11341/ddm-gallery-field_pl_PL=[3275520], ddm/11341/ddm-db-select4560_pt_BR=[12f88c8f-b0a9-41c4-b6df-bfec73d566e5], ddm/11341/vseobecny_autor_sk_SK=[odbor], groupRoleId=[10182-10171], ddm/11341/text_zh_CN=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek. Štátny tajomník L. Parízek potvrdil značné očakávania Slovenska od nadchádzajúceho samitu NATO v Bruseli, kde je nutné vyslať jasný signál transatlantickej jednoty medzi spojencami a odhodlania čeliť bezpečnostným hrozbám z ktoréhokoľvek smeru. „Musíme priniesť konkrétne výsledky," podčiarkol štátny tajomník rezortu zahraničia. Zároveň uvítal posilňovanie spolupráce medzi EÚ a NATO, najmä po tom, ako sme sa rozhodli, že EÚ bude hrať silnejšiu úlohu v oblasti obrany. L. Parízek uviedol, že SR si od samitu sľubuje jasné posolstvá podpory zo strany spojencov v otázke rozširovania NATO, hlavne na západnom Balkáne. Ďalej vyjadril presvedčenie, že je potrebné povzbudiť všetky ašpirantské krajiny, ktoré sa chcú stať členmi NATO a vyslať im pozitívny signál, že oceňujeme pokrok, ktorý sa im podarilo dosiahnuť a že ich budúce členstvo v Aliancii je reálne.], ddm/11341/text_it_IT=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek. Štátny tajomník L. Parízek potvrdil značné očakávania Slovenska od nadchádzajúceho samitu NATO v Bruseli, kde je nutné vyslať jasný signál transatlantickej jednoty medzi spojencami a odhodlania čeliť bezpečnostným hrozbám z ktoréhokoľvek smeru. „Musíme priniesť konkrétne výsledky," podčiarkol štátny tajomník rezortu zahraničia. Zároveň uvítal posilňovanie spolupráce medzi EÚ a NATO, najmä po tom, ako sme sa rozhodli, že EÚ bude hrať silnejšiu úlohu v oblasti obrany. L. Parízek uviedol, že SR si od samitu sľubuje jasné posolstvá podpory zo strany spojencov v otázke rozširovania NATO, hlavne na západnom Balkáne. Ďalej vyjadril presvedčenie, že je potrebné povzbudiť všetky ašpirantské krajiny, ktoré sa chcú stať členmi NATO a vyslať im pozitívny signál, že oceňujeme pokrok, ktorý sa im podarilo dosiahnuť a že ich budúce členstvo v Aliancii je reálne.], ddm/11341/priorita_zh_CN=[top], ddm/11341/text_vi_VN=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek. Štátny tajomník L. Parízek potvrdil značné očakávania Slovenska od nadchádzajúceho samitu NATO v Bruseli, kde je nutné vyslať jasný signál transatlantickej jednoty medzi spojencami a odhodlania čeliť bezpečnostným hrozbám z ktoréhokoľvek smeru. „Musíme priniesť konkrétne výsledky," podčiarkol štátny tajomník rezortu zahraničia. Zároveň uvítal posilňovanie spolupráce medzi EÚ a NATO, najmä po tom, ako sme sa rozhodli, že EÚ bude hrať silnejšiu úlohu v oblasti obrany. L. Parízek uviedol, že SR si od samitu sľubuje jasné posolstvá podpory zo strany spojencov v otázke rozširovania NATO, hlavne na západnom Balkáne. Ďalej vyjadril presvedčenie, že je potrebné povzbudiť všetky ašpirantské krajiny, ktoré sa chcú stať členmi NATO a vyslať im pozitívny signál, že oceňujeme pokrok, ktorý sa im podarilo dosiahnuť a že ich budúce členstvo v Aliancii je reálne.], ddmStructureKey=[19502], ddm/11341/anotacia_be_BY=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a osobitný predstaviteľ ministra pre predsedníctvo v OBSE Lukáš Parízek v Bruseli na stretnutí (19. júna 2018) so zástupcom námestníka generálneho tajomníka NATO pre politické záležitosti a bezpečnostnú politiku Jamesa Appathuraia zdôraznil príslušnosť Slovenska k euroatlantickým hodnotám a princípom. „Slovensko ostáva aj naďalej zodpovedným spojencom," vysvetlil a informoval o navyšovaní obranných výdavkov na 1,6 % HDP do roku 2020 s cieľom dosiahnuť hranicu 2 % HDP v roku 2024. „Tieto prostriedky Slovensko využije najmä na modernizáciu najdôležitejšieho vybavenia našich ozbrojených síl, " zdôraznil L. Parízek.], ddm/11341/priorita_es_ES=[top], ddm/11341/priorita_sr_RS=[top], ddm/11341/priorita_vi_VN=[top], localized_title=[l. parízek: musíme priniesť na júlovom samite nato konkrétne výsledky], ddm/11341/ddm-gallery-field_de_DE=[3275520], classTypeId=[11341], localized_title_sk_SK=[l. parízek: musíme priniesť na júlovom samite nato konkrétne výsledky], ddm/11341/vseobecny_autor_vi_VN=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_zh_CN=[20180619000000], ddm/11341/newsletter_sk_SK=[false], ddm/11341/newsletter_ko_KR=[false], content_en_US=[

Lukáš Parízek, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic and the Special Representative for the Slovakia’s Chairmanship of the Organization for Security and Co-operation in Europe (OSCE), met with James Appathurai, NATO´s Deputy Assistant Secretary General for Political Affairs and Security Policy, on 19 June 2018 and emphasized Slovakia´s adherence to Euro-Atlantic values and principles. “Slovakia remains a responsible ally,” he said and informed about increasing its defence expenditures to 1.6% of GDP by 2020 to achieve the 2% threshold in 2024. “Slovakia will use these resources for modernization of the crucial equipment of our armed forces," Parízek stressed. 

 

State Secretary Parízek confirmed Slovakia´s considerable expectations for the upcoming NATO summit in Brussels, during which it is necessary to send a clear signal about trans-Atlantic unity among the allies and about the resolve to face any security threats. “We must achieve tangible results,” highlighted the Foreign and European Affairs State Secretary. He also welcomed reinforcing EU-NATO cooperation, especially after it has been decided that the EU will play a stronger role in defence.  

 

Parízek stated that the Slovak Republic hopes the summit will bring clear messages from the allies regarding NATO´s enlargement, especially vis-à-vis the Western Balkans. He also expressed that he is convinced that it is necessary to encourage all the candidate countries that want to become NATO members and to also send a positive signal to them that we appreciate the progress they have managed to achieve and that their future membership in NATO is real.

20180619000000 false odbor ["[\"3275520\"]"] ["[\"12f88c8f-b0a9-41c4-b6df-bfec73d566e5\"]"] Lukáš Parízek, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic and the Special Representative for the Slovakia’s Chairmanship of the Organization for Security and Co-operation in Europe (OSCE), met with James Appathurai, NATO´s Deputy Assistant Secretary General for Political Affairs and Security Policy, on 19 June 2018 and emphasized Slovakia´s adherence to Euro-Atlantic values and principles. “Slovakia remains a responsible ally,” he said and informed about increasing its defence expenditures to 1.6% of GDP by 2020 to achieve the 2% threshold in 2024. “Slovakia will use these resources for modernization of the crucial equipment of our armed forces," Parízek stressed. ["null"] null null false top null ], ddm/11341/only-zu_de_DE=[false], classPK=[0], companyId=[10155], ddm/11341/vseobecny_autor_tr_TR=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_zh_CN=[12f88c8f-b0a9-41c4-b6df-bfec73d566e5]}
{scopeGroupId=[10182], ddm/11341/vseobecny_autor_be_BY=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ru_RU=[odbor], ddm/11341/priorita_hu_HU=[top], ddm/11341/newsletter_de_DE=[false], ddm/11341/anotacia_sl_SL=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa 15.6. konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek.], ddm/11341/newsletter_fr_FR=[false], ddm/11341/datum_spravy_sl_SL=[20180615000000], ddm/11341/priorita_it_IT=[top], roleId=[10163, 10164], ddm/11341/newsletter_be_BY=[false], expirationDate=[2922789940817081255], ddm/11341/datum_spravy_uk_UA=[20180615000000], ddm/11341/anotacia_zh_CN=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa 15.6. konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek.], entryClassPK=[3271559], ddm/11341/ddm-gallery-field_ko_KR=[3271501], ddm/11341/newsletter_vi_VN=[false], content=[

Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa dnes (15.6.) konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. 

 

Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek, ktorý povedal: „Okrúhle výročia nám dávajú možnosť premýšľať o úspechoch Slovenska počas posledných dvoch desaťročí, ako aj ukázať našu vďačnosť za výhody a významný prínos oboch inštitúcií k posilneniu demokracie, právneho štátu a ochrany ľudských práv v SR.“ 

 

Od roku 1998 schválila CEB Slovenskej republike, financovanie 23 projektov v hodnote 1,2 miliardy eur. CEB sa zameriava na financovanie malých a stredných podnikov s podporou tvorby a zachovania pracovných miest, modernizáciu miest a vidieka, ochranu životného prostredia a boj proti klimatickým zmenám a poskytovanie bývania prostredníctvom vlády SR a Štátneho fondu rozvoja bývania, vzdelávanie a výskum.

 

Štátny tajomník L. Parízek tiež predstavil činnosť Slovenského inkluzívneho rastového fondu (SIGA), ktorého zámer je financovať technickú pomoc cieľovým krajinám CEB, a to najmä krajinám oprávneným na oficiálnu rozvojovú spoluprácu (ODA). Slovensko tak prispieva k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja s využitím skúseností Slovenskej republiky a naplneniu cieľa CEB podporovať inkluzívny rozvoj a udržateľnosť životného prostredia. Zároveň sa postupne stávame prispievateľskou a nie len prijímateľskou krajinou Rady Európy

20180615000000 false odbor ["[\"3271501\"]"] ["null"] Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa 15.6. konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek. ["null"] null null false top null ], ddm/11341/newsletter_en_US=[false], viewCount_sortable=[6448], ddm/11341/anotacia_it_IT=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa 15.6. konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek.], ddm/11341/text_ru_RU=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa dnes (15.6.) konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek, ktorý povedal: „Okrúhle výročia nám dávajú možnosť premýšľať o úspechoch Slovenska počas posledných dvoch desaťročí, ako aj ukázať našu vďačnosť za výhody a významný prínos oboch inštitúcií k posilneniu demokracie, právneho štátu a ochrany ľudských práv v SR.“ Od roku 1998 schválila CEB Slovenskej republike, financovanie 23 projektov v hodnote 1,2 miliardy eur. CEB sa zameriava na financovanie malých a stredných podnikov s podporou tvorby a zachovania pracovných miest, modernizáciu miest a vidieka, ochranu životného prostredia a boj proti klimatickým zmenám a poskytovanie bývania prostredníctvom vlády SR a Štátneho fondu rozvoja bývania, vzdelávanie a výskum. Štátny tajomník L. Parízek tiež predstavil činnosť Slovenského inkluzívneho rastového fondu (SIGA), ktorého zámer je financovať technickú pomoc cieľovým krajinám CEB, a to najmä krajinám oprávneným na oficiálnu rozvojovú spoluprácu (ODA). Slovensko tak prispieva k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja s využitím skúseností Slovenskej republiky a naplneniu cieľa CEB podporovať inkluzívny rozvoj a udržateľnosť životného prostredia. Zároveň sa postupne stávame prispievateľskou a nie len prijímateľskou krajinou Rady Európy], viewCount=[6448], content_sk_SK=[

Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa dnes (15.6.) konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. 

 

Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek, ktorý povedal: „Okrúhle výročia nám dávajú možnosť premýšľať o úspechoch Slovenska počas posledných dvoch desaťročí, ako aj ukázať našu vďačnosť za výhody a významný prínos oboch inštitúcií k posilneniu demokracie, právneho štátu a ochrany ľudských práv v SR.“ 

 

Od roku 1998 schválila CEB Slovenskej republike, financovanie 23 projektov v hodnote 1,2 miliardy eur. CEB sa zameriava na financovanie malých a stredných podnikov s podporou tvorby a zachovania pracovných miest, modernizáciu miest a vidieka, ochranu životného prostredia a boj proti klimatickým zmenám a poskytovanie bývania prostredníctvom vlády SR a Štátneho fondu rozvoja bývania, vzdelávanie a výskum.

 

Štátny tajomník L. Parízek tiež predstavil činnosť Slovenského inkluzívneho rastového fondu (SIGA), ktorého zámer je financovať technickú pomoc cieľovým krajinám CEB, a to najmä krajinám oprávneným na oficiálnu rozvojovú spoluprácu (ODA). Slovensko tak prispieva k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja s využitím skúseností Slovenskej republiky a naplneniu cieľa CEB podporovať inkluzívny rozvoj a udržateľnosť životného prostredia. Zároveň sa postupne stávame prispievateľskou a nie len prijímateľskou krajinou Rady Európy

20180615000000 false odbor ["[\"3271501\"]"] ["null"] Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa 15.6. konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek. ["null"] null null false top null ], ddm/11341/anotacia_sr_RS=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa 15.6. konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek.], ddm/11341/text_sk_SK=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa dnes (15.6.) konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek, ktorý povedal: „Okrúhle výročia nám dávajú možnosť premýšľať o úspechoch Slovenska počas posledných dvoch desaťročí, ako aj ukázať našu vďačnosť za výhody a významný prínos oboch inštitúcií k posilneniu demokracie, právneho štátu a ochrany ľudských práv v SR.“ Od roku 1998 schválila CEB Slovenskej republike, financovanie 23 projektov v hodnote 1,2 miliardy eur. CEB sa zameriava na financovanie malých a stredných podnikov s podporou tvorby a zachovania pracovných miest, modernizáciu miest a vidieka, ochranu životného prostredia a boj proti klimatickým zmenám a poskytovanie bývania prostredníctvom vlády SR a Štátneho fondu rozvoja bývania, vzdelávanie a výskum. Štátny tajomník L. Parízek tiež predstavil činnosť Slovenského inkluzívneho rastového fondu (SIGA), ktorého zámer je financovať technickú pomoc cieľovým krajinám CEB, a to najmä krajinám oprávneným na oficiálnu rozvojovú spoluprácu (ODA). Slovensko tak prispieva k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja s využitím skúseností Slovenskej republiky a naplneniu cieľa CEB podporovať inkluzívny rozvoj a udržateľnosť životného prostredia. Zároveň sa postupne stávame prispievateľskou a nie len prijímateľskou krajinou Rady Európy], ddm/11341/only-zu_pt_BR=[false], ddm/11341/newsletter_ru_RU=[false], ddm/11341/anotacia_uk_UA=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa 15.6. konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek.], ddm/11341/anotacia_pl_PL=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa 15.6. konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek.], ddm/11341/text_tr_TR=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa dnes (15.6.) konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek, ktorý povedal: „Okrúhle výročia nám dávajú možnosť premýšľať o úspechoch Slovenska počas posledných dvoch desaťročí, ako aj ukázať našu vďačnosť za výhody a významný prínos oboch inštitúcií k posilneniu demokracie, právneho štátu a ochrany ľudských práv v SR.“ Od roku 1998 schválila CEB Slovenskej republike, financovanie 23 projektov v hodnote 1,2 miliardy eur. CEB sa zameriava na financovanie malých a stredných podnikov s podporou tvorby a zachovania pracovných miest, modernizáciu miest a vidieka, ochranu životného prostredia a boj proti klimatickým zmenám a poskytovanie bývania prostredníctvom vlády SR a Štátneho fondu rozvoja bývania, vzdelávanie a výskum. Štátny tajomník L. Parízek tiež predstavil činnosť Slovenského inkluzívneho rastového fondu (SIGA), ktorého zámer je financovať technickú pomoc cieľovým krajinám CEB, a to najmä krajinám oprávneným na oficiálnu rozvojovú spoluprácu (ODA). Slovensko tak prispieva k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja s využitím skúseností Slovenskej republiky a naplneniu cieľa CEB podporovať inkluzívny rozvoj a udržateľnosť životného prostredia. Zároveň sa postupne stávame prispievateľskou a nie len prijímateľskou krajinou Rady Európy], ddm/11341/vseobecny_autor_es_ES=[odbor], ddm/11341/priorita_ko_KR=[top], ddm/11341/anotacia_es_ES=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa 15.6. konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek.], ddm/11341/text_ko_KR=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa dnes (15.6.) konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek, ktorý povedal: „Okrúhle výročia nám dávajú možnosť premýšľať o úspechoch Slovenska počas posledných dvoch desaťročí, ako aj ukázať našu vďačnosť za výhody a významný prínos oboch inštitúcií k posilneniu demokracie, právneho štátu a ochrany ľudských práv v SR.“ Od roku 1998 schválila CEB Slovenskej republike, financovanie 23 projektov v hodnote 1,2 miliardy eur. CEB sa zameriava na financovanie malých a stredných podnikov s podporou tvorby a zachovania pracovných miest, modernizáciu miest a vidieka, ochranu životného prostredia a boj proti klimatickým zmenám a poskytovanie bývania prostredníctvom vlády SR a Štátneho fondu rozvoja bývania, vzdelávanie a výskum. Štátny tajomník L. Parízek tiež predstavil činnosť Slovenského inkluzívneho rastového fondu (SIGA), ktorého zámer je financovať technickú pomoc cieľovým krajinám CEB, a to najmä krajinám oprávneným na oficiálnu rozvojovú spoluprácu (ODA). Slovensko tak prispieva k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja s využitím skúseností Slovenskej republiky a naplneniu cieľa CEB podporovať inkluzívny rozvoj a udržateľnosť životného prostredia. Zároveň sa postupne stávame prispievateľskou a nie len prijímateľskou krajinou Rady Európy], ddm/11341/only-zu_sk_SK=[false], ddm/11341/datum_spravy_fr_FR=[20180615000000], ddm/11341/ddm-gallery-field_sk_SK=[3271501], ddm/11341/text_pt_BR=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa dnes (15.6.) konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek, ktorý povedal: „Okrúhle výročia nám dávajú možnosť premýšľať o úspechoch Slovenska počas posledných dvoch desaťročí, ako aj ukázať našu vďačnosť za výhody a významný prínos oboch inštitúcií k posilneniu demokracie, právneho štátu a ochrany ľudských práv v SR.“ Od roku 1998 schválila CEB Slovenskej republike, financovanie 23 projektov v hodnote 1,2 miliardy eur. CEB sa zameriava na financovanie malých a stredných podnikov s podporou tvorby a zachovania pracovných miest, modernizáciu miest a vidieka, ochranu životného prostredia a boj proti klimatickým zmenám a poskytovanie bývania prostredníctvom vlády SR a Štátneho fondu rozvoja bývania, vzdelávanie a výskum. Štátny tajomník L. Parízek tiež predstavil činnosť Slovenského inkluzívneho rastového fondu (SIGA), ktorého zámer je financovať technickú pomoc cieľovým krajinám CEB, a to najmä krajinám oprávneným na oficiálnu rozvojovú spoluprácu (ODA). Slovensko tak prispieva k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja s využitím skúseností Slovenskej republiky a naplneniu cieľa CEB podporovať inkluzívny rozvoj a udržateľnosť životného prostredia. Zároveň sa postupne stávame prispievateľskou a nie len prijímateľskou krajinou Rady Európy], ddm/11341/anotacia_en_US=[On the occasion of the 25th anniversary of Slovakia joining the Council of Europe and also the 20th anniversary of the membership of the Slovak Republic in the Council of Europe Development Bank (CEB), the 53rd joint meeting of CEB bodies was held today (15 June) in Bratislava.], ddm/11341/only-zu_ko_KR=[false], ddm/11341/newsletter_pt_BR=[false], ddm/11341/text_sr_RS=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa dnes (15.6.) konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek, ktorý povedal: „Okrúhle výročia nám dávajú možnosť premýšľať o úspechoch Slovenska počas posledných dvoch desaťročí, ako aj ukázať našu vďačnosť za výhody a významný prínos oboch inštitúcií k posilneniu demokracie, právneho štátu a ochrany ľudských práv v SR.“ Od roku 1998 schválila CEB Slovenskej republike, financovanie 23 projektov v hodnote 1,2 miliardy eur. CEB sa zameriava na financovanie malých a stredných podnikov s podporou tvorby a zachovania pracovných miest, modernizáciu miest a vidieka, ochranu životného prostredia a boj proti klimatickým zmenám a poskytovanie bývania prostredníctvom vlády SR a Štátneho fondu rozvoja bývania, vzdelávanie a výskum. Štátny tajomník L. Parízek tiež predstavil činnosť Slovenského inkluzívneho rastového fondu (SIGA), ktorého zámer je financovať technickú pomoc cieľovým krajinám CEB, a to najmä krajinám oprávneným na oficiálnu rozvojovú spoluprácu (ODA). Slovensko tak prispieva k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja s využitím skúseností Slovenskej republiky a naplneniu cieľa CEB podporovať inkluzívny rozvoj a udržateľnosť životného prostredia. Zároveň sa postupne stávame prispievateľskou a nie len prijímateľskou krajinou Rady Európy], ddm/11341/vseobecny_autor_hu_HU=[odbor], ddm/11341/newsletter_sr_RS=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_be_BY=[3271501], ddm/11341/priorita_fr_FR=[top], ddm/11341/ddm-gallery-field_vi_VN=[3271501], classNameId=[0], ddm/11341/priorita_de_DE=[top], priority=[0.0], ratings_sortable=[0.0], userName=[ľudmila balogová], ddm/11341/only-zu_ru_RU=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_zh_CN=[odbor], publishDate=[20180615155700], ddm/11341/anotacia_pt_BR=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa 15.6. konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek.], ddm/11341/datum_spravy_pt_BR=[20180615000000], ddm/11341/priorita_sk_SK=[top], title_en_US=[Central European Bank holds meeting in Bratislava today], ddm/11341/only-zu_vi_VN=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_sl_SL=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_uk_UA=[odbor], modified=[20180618072825], ddm/11341/vseobecny_autor_it_IT=[odbor], ddm/11341/anotacia_fr_FR=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa 15.6. konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek.], ddm/11341/ddm-gallery-field_tr_TR=[3271501], ddm/11341/datum_spravy_be_BY=[20180615000000], ddm/11341/anotacia_vi_VN=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa 15.6. konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek.], ddm/11341/ddm-gallery-field_fr_FR=[3271501], ddm/11341/text_pl_PL=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa dnes (15.6.) konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek, ktorý povedal: „Okrúhle výročia nám dávajú možnosť premýšľať o úspechoch Slovenska počas posledných dvoch desaťročí, ako aj ukázať našu vďačnosť za výhody a významný prínos oboch inštitúcií k posilneniu demokracie, právneho štátu a ochrany ľudských práv v SR.“ Od roku 1998 schválila CEB Slovenskej republike, financovanie 23 projektov v hodnote 1,2 miliardy eur. CEB sa zameriava na financovanie malých a stredných podnikov s podporou tvorby a zachovania pracovných miest, modernizáciu miest a vidieka, ochranu životného prostredia a boj proti klimatickým zmenám a poskytovanie bývania prostredníctvom vlády SR a Štátneho fondu rozvoja bývania, vzdelávanie a výskum. Štátny tajomník L. Parízek tiež predstavil činnosť Slovenského inkluzívneho rastového fondu (SIGA), ktorého zámer je financovať technickú pomoc cieľovým krajinám CEB, a to najmä krajinám oprávneným na oficiálnu rozvojovú spoluprácu (ODA). Slovensko tak prispieva k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja s využitím skúseností Slovenskej republiky a naplneniu cieľa CEB podporovať inkluzívny rozvoj a udržateľnosť životného prostredia. Zároveň sa postupne stávame prispievateľskou a nie len prijímateľskou krajinou Rady Európy], ddm/11341/vseobecny_autor_sr_RS=[odbor], ddm/11341/newsletter_hu_HU=[false], rootEntryClassPK=[3271559], ddm/11341/datum_spravy_pl_PL=[20180615000000], ddmTemplateKey=[19701], ddm/11341/only-zu_fr_FR=[false], ddm/11341/only-zu_tr_TR=[false], ddm/11341/text_es_ES=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa dnes (15.6.) konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek, ktorý povedal: „Okrúhle výročia nám dávajú možnosť premýšľať o úspechoch Slovenska počas posledných dvoch desaťročí, ako aj ukázať našu vďačnosť za výhody a významný prínos oboch inštitúcií k posilneniu demokracie, právneho štátu a ochrany ľudských práv v SR.“ Od roku 1998 schválila CEB Slovenskej republike, financovanie 23 projektov v hodnote 1,2 miliardy eur. CEB sa zameriava na financovanie malých a stredných podnikov s podporou tvorby a zachovania pracovných miest, modernizáciu miest a vidieka, ochranu životného prostredia a boj proti klimatickým zmenám a poskytovanie bývania prostredníctvom vlády SR a Štátneho fondu rozvoja bývania, vzdelávanie a výskum. Štátny tajomník L. Parízek tiež predstavil činnosť Slovenského inkluzívneho rastového fondu (SIGA), ktorého zámer je financovať technickú pomoc cieľovým krajinám CEB, a to najmä krajinám oprávneným na oficiálnu rozvojovú spoluprácu (ODA). Slovensko tak prispieva k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja s využitím skúseností Slovenskej republiky a naplneniu cieľa CEB podporovať inkluzívny rozvoj a udržateľnosť životného prostredia. Zároveň sa postupne stávame prispievateľskou a nie len prijímateľskou krajinou Rady Európy], ddm/11341/only-zu_hu_HU=[false], ddm/11341/datum_spravy_hu_HU=[20180615000000], ddm/11341/ddm-gallery-field_pt_BR=[3271501], treePath=[30303, 2982055, 3255894], ddm/11341/only-zu_be_BY=[false], ddm/11341/priorita_pt_BR=[top], ddm/11341/datum_spravy_es_ES=[20180615000000], ddm/11341/text_be_BY=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa dnes (15.6.) konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek, ktorý povedal: „Okrúhle výročia nám dávajú možnosť premýšľať o úspechoch Slovenska počas posledných dvoch desaťročí, ako aj ukázať našu vďačnosť za výhody a významný prínos oboch inštitúcií k posilneniu demokracie, právneho štátu a ochrany ľudských práv v SR.“ Od roku 1998 schválila CEB Slovenskej republike, financovanie 23 projektov v hodnote 1,2 miliardy eur. CEB sa zameriava na financovanie malých a stredných podnikov s podporou tvorby a zachovania pracovných miest, modernizáciu miest a vidieka, ochranu životného prostredia a boj proti klimatickým zmenám a poskytovanie bývania prostredníctvom vlády SR a Štátneho fondu rozvoja bývania, vzdelávanie a výskum. Štátny tajomník L. Parízek tiež predstavil činnosť Slovenského inkluzívneho rastového fondu (SIGA), ktorého zámer je financovať technickú pomoc cieľovým krajinám CEB, a to najmä krajinám oprávneným na oficiálnu rozvojovú spoluprácu (ODA). Slovensko tak prispieva k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja s využitím skúseností Slovenskej republiky a naplneniu cieľa CEB podporovať inkluzívny rozvoj a udržateľnosť životného prostredia. Zároveň sa postupne stávame prispievateľskou a nie len prijímateľskou krajinou Rady Európy], ddm/11341/newsletter_sl_SL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_sl_SL=[3271501], ddm/11341/anotacia_ko_KR=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa 15.6. konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek.], ddm/11341/text_en_US=[On the occasion of the 25th anniversary of Slovakia joining the Council of Europe and also the 20th anniversary of the membership of the Slovak Republic in the Council of Europe Development Bank (CEB), the 53rd joint meeting of CEB bodies was held today (15 June) in Bratislava. Lukáš Parízek, State Secretary of the Foreign Affairs Ministry, delivered his opening remarks, recalling: “Anniversaries give us an opportunity to reflect on Slovakia’s success stories in the past two decades as well as to show our gratitude for both institutions’ outstanding contribution to the strengthening of democracy, the rule of law and protection of human rights in the Slovak Republic.” Since 1998, CEB has approved funding for 23 projects in the Slovak Republic, amounting to 1.2 billion euros. CEB focuses on the financing of SMEs with the aim to support the creating and maintaining of jobs, modernisation of municipal and rural areas, environmental protection and fighting climate change, and housing schemes via the Slovak Government and State Housing Development Fund, education and research. State Secretary Parízek also presented the activities of the Slovak Inclusive Growth Account (SIGA), the aim of which is to provide funding for technical assistance for CEB target countries, particularly to countries eligible for Official Development Assistance (ODA). This is how Slovakia contributes to achieving sustainable development goals while utilizing its own experience, and also to achieving the CEB goal to support inclusive development and environmental sustainability. Gradually, Slovakia is becoming a contributing, rather than just a receiving, country of the Council of Europe.], stagingGroup=[false], ddm/11341/only-zu_en_US=[false], ddm/11341/priorita_sl_SL=[top], ddm/11341/only-zu_uk_UA=[false], ddm/11341/priorita_en_US=[top], ddm/11341/ddm-gallery-field_en_US=[3271501], priority_sortable=[0.0], defaultLanguageId=[sk_SK], ddm/11341/text_uk_UA=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa dnes (15.6.) konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek, ktorý povedal: „Okrúhle výročia nám dávajú možnosť premýšľať o úspechoch Slovenska počas posledných dvoch desaťročí, ako aj ukázať našu vďačnosť za výhody a významný prínos oboch inštitúcií k posilneniu demokracie, právneho štátu a ochrany ľudských práv v SR.“ Od roku 1998 schválila CEB Slovenskej republike, financovanie 23 projektov v hodnote 1,2 miliardy eur. CEB sa zameriava na financovanie malých a stredných podnikov s podporou tvorby a zachovania pracovných miest, modernizáciu miest a vidieka, ochranu životného prostredia a boj proti klimatickým zmenám a poskytovanie bývania prostredníctvom vlády SR a Štátneho fondu rozvoja bývania, vzdelávanie a výskum. Štátny tajomník L. Parízek tiež predstavil činnosť Slovenského inkluzívneho rastového fondu (SIGA), ktorého zámer je financovať technickú pomoc cieľovým krajinám CEB, a to najmä krajinám oprávneným na oficiálnu rozvojovú spoluprácu (ODA). Slovensko tak prispieva k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja s využitím skúseností Slovenskej republiky a naplneniu cieľa CEB podporovať inkluzívny rozvoj a udržateľnosť životného prostredia. Zároveň sa postupne stávame prispievateľskou a nie len prijímateľskou krajinou Rady Európy], ddm/11341/ddm-gallery-field_sr_RS=[3271501], ddm/11341/vseobecny_autor_pl_PL=[odbor], ddm/11341/ddm-gallery-field_it_IT=[3271501], ddm/11341/only-zu_it_IT=[false], ddm/11341/newsletter_tr_TR=[false], portletId=[15], displayDate=[20180615155700], ddm/11341/datum_spravy_vi_VN=[20180615000000], ddm/11341/priorita_tr_TR=[top], ddm/11341/only-zu_pl_PL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_zh_CN=[3271501], assetCategoryTitles=[aktivity štátnych tajomníkov], ddm/11341/newsletter_zh_CN=[false], assetCategoryIds=[22153], assetCategoryTitles_sk_SK=[aktivity štátnych tajomníkov], ratings=[0.0], title_sk_SK=[Rozvojová banka Rady Európy dnes zasadala v Bratislave], ddm/11341/priorita_pl_PL=[top], localized_title_en_US=[central european bank holds meeting in bratislava today], version=[1.1], folderId=[3255894], ddm/11341/ddm-gallery-field_hu_HU=[3271501], title=[Rozvojová banka Rady Európy dnes zasadala v Bratislave], ddm/11341/only-zu_sr_RS=[false], ddm/11341/text_de_DE=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa dnes (15.6.) konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek, ktorý povedal: „Okrúhle výročia nám dávajú možnosť premýšľať o úspechoch Slovenska počas posledných dvoch desaťročí, ako aj ukázať našu vďačnosť za výhody a významný prínos oboch inštitúcií k posilneniu demokracie, právneho štátu a ochrany ľudských práv v SR.“ Od roku 1998 schválila CEB Slovenskej republike, financovanie 23 projektov v hodnote 1,2 miliardy eur. CEB sa zameriava na financovanie malých a stredných podnikov s podporou tvorby a zachovania pracovných miest, modernizáciu miest a vidieka, ochranu životného prostredia a boj proti klimatickým zmenám a poskytovanie bývania prostredníctvom vlády SR a Štátneho fondu rozvoja bývania, vzdelávanie a výskum. Štátny tajomník L. Parízek tiež predstavil činnosť Slovenského inkluzívneho rastového fondu (SIGA), ktorého zámer je financovať technickú pomoc cieľovým krajinám CEB, a to najmä krajinám oprávneným na oficiálnu rozvojovú spoluprácu (ODA). Slovensko tak prispieva k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja s využitím skúseností Slovenskej republiky a naplneniu cieľa CEB podporovať inkluzívny rozvoj a udržateľnosť životného prostredia. Zároveň sa postupne stávame prispievateľskou a nie len prijímateľskou krajinou Rady Európy], ddm/11341/priorita_uk_UA=[top], ddm/11341/text_fr_FR=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa dnes (15.6.) konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek, ktorý povedal: „Okrúhle výročia nám dávajú možnosť premýšľať o úspechoch Slovenska počas posledných dvoch desaťročí, ako aj ukázať našu vďačnosť za výhody a významný prínos oboch inštitúcií k posilneniu demokracie, právneho štátu a ochrany ľudských práv v SR.“ Od roku 1998 schválila CEB Slovenskej republike, financovanie 23 projektov v hodnote 1,2 miliardy eur. CEB sa zameriava na financovanie malých a stredných podnikov s podporou tvorby a zachovania pracovných miest, modernizáciu miest a vidieka, ochranu životného prostredia a boj proti klimatickým zmenám a poskytovanie bývania prostredníctvom vlády SR a Štátneho fondu rozvoja bývania, vzdelávanie a výskum. Štátny tajomník L. Parízek tiež predstavil činnosť Slovenského inkluzívneho rastového fondu (SIGA), ktorého zámer je financovať technickú pomoc cieľovým krajinám CEB, a to najmä krajinám oprávneným na oficiálnu rozvojovú spoluprácu (ODA). Slovensko tak prispieva k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja s využitím skúseností Slovenskej republiky a naplneniu cieľa CEB podporovať inkluzívny rozvoj a udržateľnosť životného prostredia. Zároveň sa postupne stávame prispievateľskou a nie len prijímateľskou krajinou Rady Európy], title_sortable=[rozvojová banka rady európy dnes zasadala v bratislave], createDate=[20180618072820], entryClassName=[com.liferay.portlet.journal.model.JournalArticle], ddm/11341/only-zu_sl_SL=[false], ddm/11341/anotacia_de_DE=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa 15.6. konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek.], ddm/11341/datum_spravy_de_DE=[20180615000000], ddm/11341/vseobecny_autor_pt_BR=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ko_KR=[odbor], ddm/11341/anotacia_tr_TR=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa 15.6. konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek.], groupId=[10182], ddm/11341/priorita_be_BY=[top], ddm/11341/datum_spravy_ru_RU=[20180615000000], ddm/11341/only-zu_zh_CN=[false], ddm/11341/datum_spravy_sr_RS=[20180615000000], ddm/11341/anotacia_sk_SK=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa 15.6. konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek.], uid=[15_PORTLET_3271590], ddm/11341/text_hu_HU=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa dnes (15.6.) konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek, ktorý povedal: „Okrúhle výročia nám dávajú možnosť premýšľať o úspechoch Slovenska počas posledných dvoch desaťročí, ako aj ukázať našu vďačnosť za výhody a významný prínos oboch inštitúcií k posilneniu demokracie, právneho štátu a ochrany ľudských práv v SR.“ Od roku 1998 schválila CEB Slovenskej republike, financovanie 23 projektov v hodnote 1,2 miliardy eur. CEB sa zameriava na financovanie malých a stredných podnikov s podporou tvorby a zachovania pracovných miest, modernizáciu miest a vidieka, ochranu životného prostredia a boj proti klimatickým zmenám a poskytovanie bývania prostredníctvom vlády SR a Štátneho fondu rozvoja bývania, vzdelávanie a výskum. Štátny tajomník L. Parízek tiež predstavil činnosť Slovenského inkluzívneho rastového fondu (SIGA), ktorého zámer je financovať technickú pomoc cieľovým krajinám CEB, a to najmä krajinám oprávneným na oficiálnu rozvojovú spoluprácu (ODA). Slovensko tak prispieva k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja s využitím skúseností Slovenskej republiky a naplneniu cieľa CEB podporovať inkluzívny rozvoj a udržateľnosť životného prostredia. Zároveň sa postupne stávame prispievateľskou a nie len prijímateľskou krajinou Rady Európy], ddm/11341/datum_spravy_sk_SK=[20180615000000], ddm/11341/anotacia_ru_RU=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa 15.6. konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek.], type=[general], articleId=[3271557], ddm/11341/priorita_ru_RU=[top], ddm/11341/newsletter_es_ES=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_ru_RU=[3271501], userId=[1595336], ddm/11341/datum_spravy_it_IT=[20180615000000], head=[true], ddm/11341/vseobecny_autor_en_US=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_de_DE=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_ko_KR=[20180615000000], ddm/11341/newsletter_it_IT=[false], status=[0], ddm/11341/vseobecny_autor_fr_FR=[odbor], ddm/11341/newsletter_pl_PL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_es_ES=[3271501], ddm/11341/datum_spravy_en_US=[20180615000000], ddm/11341/datum_spravy_tr_TR=[20180615000000], ddm/11341/anotacia_hu_HU=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa 15.6. konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek.], ddm/11341/newsletter_uk_UA=[false], ddm/11341/text_sl_SL=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa dnes (15.6.) konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek, ktorý povedal: „Okrúhle výročia nám dávajú možnosť premýšľať o úspechoch Slovenska počas posledných dvoch desaťročí, ako aj ukázať našu vďačnosť za výhody a významný prínos oboch inštitúcií k posilneniu demokracie, právneho štátu a ochrany ľudských práv v SR.“ Od roku 1998 schválila CEB Slovenskej republike, financovanie 23 projektov v hodnote 1,2 miliardy eur. CEB sa zameriava na financovanie malých a stredných podnikov s podporou tvorby a zachovania pracovných miest, modernizáciu miest a vidieka, ochranu životného prostredia a boj proti klimatickým zmenám a poskytovanie bývania prostredníctvom vlády SR a Štátneho fondu rozvoja bývania, vzdelávanie a výskum. Štátny tajomník L. Parízek tiež predstavil činnosť Slovenského inkluzívneho rastového fondu (SIGA), ktorého zámer je financovať technickú pomoc cieľovým krajinám CEB, a to najmä krajinám oprávneným na oficiálnu rozvojovú spoluprácu (ODA). Slovensko tak prispieva k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja s využitím skúseností Slovenskej republiky a naplneniu cieľa CEB podporovať inkluzívny rozvoj a udržateľnosť životného prostredia. Zároveň sa postupne stávame prispievateľskou a nie len prijímateľskou krajinou Rady Európy], ddm/11341/only-zu_es_ES=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_uk_UA=[3271501], ddm/11341/ddm-gallery-field_pl_PL=[3271501], ddm/11341/vseobecny_autor_sk_SK=[odbor], groupRoleId=[10182-10171], ddm/11341/text_zh_CN=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa dnes (15.6.) konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek, ktorý povedal: „Okrúhle výročia nám dávajú možnosť premýšľať o úspechoch Slovenska počas posledných dvoch desaťročí, ako aj ukázať našu vďačnosť za výhody a významný prínos oboch inštitúcií k posilneniu demokracie, právneho štátu a ochrany ľudských práv v SR.“ Od roku 1998 schválila CEB Slovenskej republike, financovanie 23 projektov v hodnote 1,2 miliardy eur. CEB sa zameriava na financovanie malých a stredných podnikov s podporou tvorby a zachovania pracovných miest, modernizáciu miest a vidieka, ochranu životného prostredia a boj proti klimatickým zmenám a poskytovanie bývania prostredníctvom vlády SR a Štátneho fondu rozvoja bývania, vzdelávanie a výskum. Štátny tajomník L. Parízek tiež predstavil činnosť Slovenského inkluzívneho rastového fondu (SIGA), ktorého zámer je financovať technickú pomoc cieľovým krajinám CEB, a to najmä krajinám oprávneným na oficiálnu rozvojovú spoluprácu (ODA). Slovensko tak prispieva k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja s využitím skúseností Slovenskej republiky a naplneniu cieľa CEB podporovať inkluzívny rozvoj a udržateľnosť životného prostredia. Zároveň sa postupne stávame prispievateľskou a nie len prijímateľskou krajinou Rady Európy], ddm/11341/text_it_IT=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa dnes (15.6.) konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek, ktorý povedal: „Okrúhle výročia nám dávajú možnosť premýšľať o úspechoch Slovenska počas posledných dvoch desaťročí, ako aj ukázať našu vďačnosť za výhody a významný prínos oboch inštitúcií k posilneniu demokracie, právneho štátu a ochrany ľudských práv v SR.“ Od roku 1998 schválila CEB Slovenskej republike, financovanie 23 projektov v hodnote 1,2 miliardy eur. CEB sa zameriava na financovanie malých a stredných podnikov s podporou tvorby a zachovania pracovných miest, modernizáciu miest a vidieka, ochranu životného prostredia a boj proti klimatickým zmenám a poskytovanie bývania prostredníctvom vlády SR a Štátneho fondu rozvoja bývania, vzdelávanie a výskum. Štátny tajomník L. Parízek tiež predstavil činnosť Slovenského inkluzívneho rastového fondu (SIGA), ktorého zámer je financovať technickú pomoc cieľovým krajinám CEB, a to najmä krajinám oprávneným na oficiálnu rozvojovú spoluprácu (ODA). Slovensko tak prispieva k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja s využitím skúseností Slovenskej republiky a naplneniu cieľa CEB podporovať inkluzívny rozvoj a udržateľnosť životného prostredia. Zároveň sa postupne stávame prispievateľskou a nie len prijímateľskou krajinou Rady Európy], ddm/11341/priorita_zh_CN=[top], ddm/11341/text_vi_VN=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa dnes (15.6.) konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek, ktorý povedal: „Okrúhle výročia nám dávajú možnosť premýšľať o úspechoch Slovenska počas posledných dvoch desaťročí, ako aj ukázať našu vďačnosť za výhody a významný prínos oboch inštitúcií k posilneniu demokracie, právneho štátu a ochrany ľudských práv v SR.“ Od roku 1998 schválila CEB Slovenskej republike, financovanie 23 projektov v hodnote 1,2 miliardy eur. CEB sa zameriava na financovanie malých a stredných podnikov s podporou tvorby a zachovania pracovných miest, modernizáciu miest a vidieka, ochranu životného prostredia a boj proti klimatickým zmenám a poskytovanie bývania prostredníctvom vlády SR a Štátneho fondu rozvoja bývania, vzdelávanie a výskum. Štátny tajomník L. Parízek tiež predstavil činnosť Slovenského inkluzívneho rastového fondu (SIGA), ktorého zámer je financovať technickú pomoc cieľovým krajinám CEB, a to najmä krajinám oprávneným na oficiálnu rozvojovú spoluprácu (ODA). Slovensko tak prispieva k dosiahnutiu cieľov udržateľného rozvoja s využitím skúseností Slovenskej republiky a naplneniu cieľa CEB podporovať inkluzívny rozvoj a udržateľnosť životného prostredia. Zároveň sa postupne stávame prispievateľskou a nie len prijímateľskou krajinou Rady Európy], ddmStructureKey=[19502], ddm/11341/anotacia_be_BY=[Pri príležitosti 25. výročia vstupu Slovenskej republiky do Rady Európy a zároveň 20. výročia členstva Slovenskej republiky v Rozvojovej banke Rady Európy (CEB) sa 15.6. konalo v Bratislave 53. spoločné zasadnutie orgánov CEB. Podujatie svojim príhovorom otvoril štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek.], ddm/11341/priorita_es_ES=[top], ddm/11341/priorita_sr_RS=[top], localized_title=[rozvojová banka rady európy dnes zasadala v bratislave], ddm/11341/priorita_vi_VN=[top], ddm/11341/ddm-gallery-field_de_DE=[3271501], classTypeId=[11341], localized_title_sk_SK=[rozvojová banka rady európy dnes zasadala v bratislave], ddm/11341/vseobecny_autor_vi_VN=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_zh_CN=[20180615000000], ddm/11341/newsletter_sk_SK=[false], ddm/11341/newsletter_ko_KR=[false], content_en_US=[

On the occasion of the 25th anniversary of Slovakia joining the Council of Europe and also the 20th anniversary of the membership of the Slovak Republic in the Council of Europe Development Bank (CEB), the 53rd joint meeting of CEB bodies was held today (15 June) in Bratislava.
 

Lukáš Parízek, State Secretary of the Foreign Affairs Ministry, delivered his opening remarks, recalling: “Anniversaries give us an opportunity to reflect on Slovakia’s success stories in the past two decades as well as to show our gratitude for both institutions’ outstanding contribution to the strengthening of democracy, the rule of law and protection of human rights in the Slovak Republic.”
 

Since 1998, CEB has approved funding for 23 projects in the Slovak Republic, amounting to 1.2 billion euros. CEB focuses on the financing of SMEs with the aim to support the creating and maintaining of jobs, modernisation of municipal and rural areas, environmental protection and fighting climate change, and housing schemes via the Slovak Government and State Housing Development Fund, education and research.
 

State Secretary Parízek also presented the activities of the Slovak Inclusive Growth Account (SIGA), the aim of which is to provide funding for technical assistance for CEB target countries, particularly to countries eligible for Official Development Assistance (ODA). This is how Slovakia contributes to achieving sustainable development goals while utilizing its own experience, and also to achieving the CEB goal to support inclusive development and environmental sustainability. Gradually, Slovakia is becoming a contributing, rather than just a receiving, country of the Council of Europe.

20180615000000 false odbor ["[\"3271501\"]"] ["null"] On the occasion of the 25th anniversary of Slovakia joining the Council of Europe and also the 20th anniversary of the membership of the Slovak Republic in the Council of Europe Development Bank (CEB), the 53rd joint meeting of CEB bodies was held today (15 June) in Bratislava. ["null"] null null false top null ], classPK=[0], ddm/11341/only-zu_de_DE=[false], companyId=[10155], ddm/11341/vseobecny_autor_tr_TR=[odbor]}
  • 19.06.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov | Slovensko a V4
    The future of the European Union and the search for answers to foreign policy and security challenges, among which are hybrid threats and migration as well as, for instance, relations with Russia and the future of the Eastern Partnership, dominated the joint meeting of V4 foreign affairs ministers and five Nordic and three Baltic states in Stockholm today (19 June). The delegation of the Slovak Republic was led by Ivan Korčok, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic. The ministers stated that nowadays Europe cannot rely only on its own viability but that it is in its existential interest to also take care of the stability and security of its own neighbourhood – both at the east and south. It is high time to admit that in the EU neighbourhood there is a fight for positions with other strategic stakeholders, especially Russia, along with various external factors, including the unstable situation in eastern Ukraine and ongoing war in Syria as well as the existing war of propaganda happening at the same time. “In relation to the EU´s Eastern Partnership it is necessary to continue in building the targeted strategy we adopted in March this year, which defines twenty tangible outcomes for our partner countries by 2020. We must push for reforms that would really bring tangible benefits for citizens of these countries,” said Korčok.
  • 19.06.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov | Slovensko a NATO
    Lukáš Parízek, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic and the Special Representative for the Slovakia’s Chairmanship of the Organization for Security and Co-operation in Europe (OSCE), met with James Appathurai, NATO´s Deputy Assistant Secretary General for Political Affairs and Security Policy, on 19 June 2018 and emphasized Slovakia´s adherence to Euro-Atlantic values and principles. “Slovakia remains a responsible ally,” he said and informed about increasing its defence expenditures to 1.6% of GDP by 2020 to achieve the 2% threshold in 2024. “Slovakia will use these resources for modernization of the crucial equipment of our armed forces," Parízek stressed.
  • 15.06.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov
    On the occasion of the 25th anniversary of Slovakia joining the Council of Europe and also the 20th anniversary of the membership of the Slovak Republic in the Council of Europe Development Bank (CEB), the 53rd joint meeting of CEB bodies was held today (15 June) in Bratislava.
  • 14.06.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov | SR v medzinárodných organizáciách
    Addressing the security needs of Jewish communities was the focus of an event co-organized by the OSCE Office for Democratic Institutions and Human Rights (ODIHR) and the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic, in co-operation with the Ministry of Interior of the Slovak Republic, the Jewish Community of Bratislava/Slovakia and the Museum of Jewish Culture, on 14 June 2018. The event brought together Slovak law-enforcement and Jewish community representatives, as well as officials from other relevant Ministries and NGOs, to raise awareness on issues related to ensuring security for Jewish communities. Discussions focused on co-operation between law-enforcement agencies and Jewish communities in Slovakia and the challenges, opportunities and recommendations for such co-operation in the future.
  • 13.06.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov |
    Lukáš Parízek, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic, received Dato' Ganeson Sivagurunathan, designated Ambassador of Malaysia to the Slovak Republic, on the occasion of presentation of copies of his credentials on 13 June 2018.
  • 13.06.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov |
    Ivan Korčok, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic, met today (13 June) at the Slovak Foreign and European Affairs Ministry with Christophe Léonzi, Ambassador of France, to talk about current European topics to be tabled during the June European Council in Brussels (28-29 June). They highlighted migration as a topic dividing the European Union and that resolution to it is necessary to come as soon as possible.
  • 11.06.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov
    “Slovakia will continue in its engagement and share its expertise from the accession process with the Western Balkans and the Eastern Partnership countries as the vision of EU membership remains the core propeller of positive changes in the countries with EU integration ambitions,” stated Lukáš Parízek, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic, at the annual meeting of the Ministers of Foreign Affairs of the Central European Initiative (CEI) in Split. The Central European Initiative (CEI) is a regional grouping geared towards political, economic and cultural cooperation, with the aim to support the process of transformation and EU integration.
  • 07.06.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov
    The Košice Regional Chamber of the Slovak Chamber of Commerce and Industry met on 7 June 2018 under the auspices of Lukáš Parízek, State Secretary of the Slovak Foreign and European Affairs Ministry, and focused on opportunities for export activities by Slovak entrepreneurs. The meeting in Košice was the second within the discussions among financial institutions and ministries, regional chambers and entrepreneurs entitled Together for Slovakia. From the Regions to the World. It is a unique format for meetings with companies in Slovakia’s regions to identify real needs of small and medium-sized businesses and to search for the ways to meet them.
  • 07.06.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov
    Ivan Korčok, State Secretary of the Slovak Foreign and European Affairs Ministry, received today (7 June 2018) a delegation of business leaders from Ireland who arrived for a two-day visit to the Slovak Republic to deepen trade relations at the SME level. The mission of the Irish entrepreneurs represents the biggest and the most influential association of retailers that joins together more than 1,700 companies.
  • 05.06.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov
    Ivan Korčok, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic, today (5 June 2018) visited the Holocaust Museum in Sereď. The Holocaust Museum is located in the premises of the former labour and concentration camp and represents an authentic place tied to the tragic fate of Jews in Slovakia during World War II.