Ukraine in Focus

For a long time now, the Slovak information space has been flooded with disinformation, the aim of which is to manipulate public opinion. These efforts have intensified since the start of the Russian aggression against Ukraine. The Ministry collects the most common false claims and confronts them with facts.

Citizens in the Occupied Territories of Ukraine Voted in Favor of Joining Russia

Aktualizované 19.02.2024
Publikované 02.11.2022

V septembri 2022 sa na okupovaných územiach Ukrajiny odohrali narýchlo zorganizované referendá, v ktorých údajne viac ako 90 percent opýtaných obyvateľov rozhodlo, že chcú byť pripojení ku Rusku.

 

Fakty

Referendum je nástroj priamej demokracie, ktorým oprávnení voliči rozhodujú o prijatí alebo zamietnutí zákona, predpisu, návrhu, programu alebo inej otázke dôležitej pre spoločnosť. Táto téza platí za predpokladu, že ľudia hlasujú slobodne, nie pod hlavňami pušiek.

Takzvané referendá o pripojení ukrajinskej Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti (18 % ukrajinského územia) nespĺňajú podmienky legitimity. Už formulácia referendových otázok hrubo porušuje medzinárodné právo.

Takzvané referendá sú zásahom do zvrchovanosti, nezávislosti, suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny. Rusko tiež okupáciou území, ktorá nasledovala po takzvaných referendách závažne porušilo medzinárodné dohody, ktorých je signatárom, vrátane Charty OSN, Ženevského dohovoru či Budapeštianskeho memoranda, ktoré explicitne zakazujú hrozbu silou alebo použitie sily voči Ukrajine.

Referendá na Ukrajine sa navyše uskutočnili pod dohľadom cudzej vojenskej okupačnej moci, bez prítomnosti nezávislých pozorovateľov a bez nutnosti identifikácie voličov. Kvôli vojne z týchto oblastí zároveň utiekla alebo bola vysídlená značná časť obyvateľstva, ktorá sa tak z objektívnych príčin nemohla referenda zúčastniť.

Okrem toho neexistujú žiadne nezávislé a vierohodné prieskumy verejnej mienky z okupovaných území, pričom ruská armáda nekontroluje celé územia všetkých štyroch ukrajinských oblastí. Rovnaký postup Rusko použilo aj v roku 2014 pri referende a následnej nezákonnej anexii Krymského polostrova.

Nelegitímne referendá boli odsúdené v októbri Valným zhromaždením OSN (143 krajín potvrdilo v rezolúcii nelegálne anektovanie).

Za týchto okolností sa uvedené referendá nemôžu považovať za výkon práva národa na sebaurčenie.

The Russian Military Operation is a Forced Response to Provocation by Ukraine and the West

Aktualizované 19.02.2024
Publikované 02.11.2022

Mýtus, ktorý od začiatku vojny na Ukrajine šíri Rusko je, že agresia na Ukrajine je vynútenou reakciou na provokáciu zo strany Ukrajiny a Západu.

 

Fakty

Článok 2 Charty Organizácie Spojených národov, ktorej signátorom je aj Ruská federácia, však explicitne hovorí, že všetci členovia OSN riešia svoje medzinárodné spory mierovými prostriedkami a tak, aby neohrozili medzinárodný mier, bezpečnosť a spravodlivosť. Zároveň odmieta hrozbu silou alebo použitie sily, ktoré by narušilo územnú celistvosť alebo politickú nezávislosť každého štátu.

Jedinú výnimku predstavuje Článok 51 Charty OSN o sebaobrane v prípade, ak dôjde k ozbrojenému útoku proti členovi OSN. Ruská federácia sa však nemôže opierať o podobné odôvodnenie. Ukrajina na Rusko vojensky nezaútočila, a na rozdiel od Ruska samotného, nezhromažďovala vojská na jeho hraniciach za účelom útoku.

Rovnako neexistujú žiadne dôkazy o tom, že po rusky hovoriaci alebo etnickí ruskí obyvatelia východnej Ukrajiny čelili prenasledovaniu zo strany ukrajinských orgánov. To sa potvrdilo aj v správach, ktoré uverejnila Rada Európy, Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva a OBSE.

Všetky suverénne štáty, aj Ukrajina, si môžu slobodne určiť svoju vlastnú cestu, svoju zahraničnú orientáciu a bezpečnostnú politiku, spojenectvá a svoju účasť v medzinárodných organizáciách a vojenských alianciách. V neposlednom rade, neexistujú žiadne politické ani právne záväzky NATO, že aliancia sa nerozšíri za hranice znovuzjednoteného Nemecka, o ktorých Rusko tvrdí, že ich Západ porušil.

Všetky tieto tvrdenia majú preto jediný cieľ, odvrátiť pozornosť od zodpovednosti Ruska za nevyprovokovanú vojenskú agresiu voči Ukrajine.

There is a Genocide of the Russian-speaking Population in Ukraine

Aktualizované 19.02.2024
Publikované 02.11.2022

Už od anexie Krymu a začiatku vojny na Ukrajine v roku 2014 sa v konšpiračných kruhoch opakovane objavuje dezinformácia, že na Ukrajine dochádza ku genocíde rusko-hovoriacej populácie. Toto vymyslené tvrdenie bolo zneužité aj na ospravedlnenie ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.

Mŕtvi vojaci, ako aj civilisti sú obeťami vojny, ktorú Rusko začalo na Ukrajine a ide o zdokumentovaný akt agresie ruských ozbrojených síl, ktorá trvá od februára 2014.

 

Fakty

Genocídu definuje Dohovor OSN o  genocíde, ktorý podpísalo aj Rusko, ako „činy spáchané s úmyslom úplne alebo čiastočne zničiť národnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu ako takú”.

Neexistuje žiaden dôkaz o systematickej perzekúcii rusko-hovoriacich občanov zo strany ukrajinských autorít. Rovnako neexistujú žiadne náznaky o systematickom zabíjaní na základe národnostných, rasových, náboženských, kultúrnych či jazykových príčin zo strany Ukrajiny.

Toto potvrdila ako Rada Európy, tak aj Vysoký predstaviteľ OSN pre ľudské práva a OBSE, ktorá mala od roku 2014 na Donbase pozorovateľskú misiu. Jej súčasťou boli aj ruskí pozorovatelia. V žiadnej zo správ misie OBSE nie je genocída rusko-hovoriaceho obyvateľstva spomenutá.

Navyše podľa článkov 10 a 11 ukrajinskej ústavy platí, že

Na Ukrajine je zaručený slobodný rozvoj, používanie a ochrana ruštiny a iných jazykov národnostných menšín Ukrajiny“ a „Štát podporuje upevňovanie a rozvoj ukrajinského národa, jeho historického vedomia, tradícií a kultúry, ako aj rozvoj etnickej, kultúrnej, jazykovej a náboženskej identity všetkých pôvodných obyvateľov a národnostných menšín Ukrajiny."

Ukraine Produces Biological Weapons

Aktualizované 19.02.2024
Publikované 02.11.2022

Súčasťou ruskej invázie na Ukrajinu je aj záplava dezinformácií a iných manipulácií, ktorých cieľom je ospravedlniť túto vojnu. Medzi tieto dezinformácie patrí aj rozšírené tvrdenie o údajnej výrobe biologických zbraní v ukrajinských biologických laboratóriách.

 

Fakty

Je pravda, že na Ukrajine sa nachádzajú biologické laboratóriá, tak ako v každej krajine, Slovensko nevynímajúc. Tvrdenia o výrobe a vývoji biologických zbraní však nevychádzajú z objektívnej reality.

Proti týmto obvineniam sa postavili aj predstavitelia OSN, ktorí konštatovali, že si nie sú vedomí žiadnych programov zameraných na vývoj biologických zbraní na území Ukrajiny.

V arzenáli ruskej propagandy nejde o nič nové a Rusko už dlhšie vznáša podobné obvinenia proti Ukrajine a iným bývalým sovietskym štátom. Tvrdenia o výrobe biologických zbraní na Ukrajine však ožili po roku 2014, keď Rusko ilegálne anektovalo Krym a začalo vojnu na Donbase.

Táto rétorika sa zameriava najmä na ruské obyvateľstvo, na vytváranie obrazu Ruska obklopeného nepriateľmi a čeliaceho existenčnej hrozbe, čo v ich očiach môže ospravedlniť vojenskú akciu.


Slovak humanitarian aid for Ukraine
PDF 246.2 kB, 16.6.2023, 302 stiahnutí
Stiahnuť
Slovak stands with Ukraine
PDF 259.4 kB, 16.6.2023, 303 stiahnutí
Stiahnuť

News

26.03.2024

V Ľubľane sa dnes (26. marca 2024) uskutočnilo stretnutie ministrov zahraničných vecí štátov neformálnej skupiny Central 5 (C5). Pozvanie slovinskej šéfky diplomacie Tanji Fajonovej prijal aj minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Juraj Blanár, ktorý sa zúčastnil na rokovaniach spolu s partnermi z Česka (minister Jan Lipavský), Maďarska (minister Péter Szijjártó), Rakúska (minister Alexander Schallenberg) a Slovinska (ministerka Tanja Fajon).

18.03.2024

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Juraj Blanár sa 18. marca 2024 zúčastnil v Bruseli na otvorení Európskeho humanitárneho fóra a následne na marcovom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci. Hlavnými témami rokovania šéfov diplomacie členských krajín EÚ boli pokračujúca pomoc Ukrajine, situácia na Blízkom východe a v Bielorusku.

24.02.2024

Veľvyslanec Dušan Krištofík sa pripojil k sviečkovej spomienke na obete vojny na Ukrajine, ktorá sa konala 24. februára 2024 na Senátnom námestí v Helsinkách.

24.02.2024

Dnes (24. februára 2024) si svet pripomína 2. výročie začiatku pokračujúcej vojenskej invázie Ruskej federácie proti Ukrajine, ktorej výsledkom je množstvo obetí a hospodárska, kultúrna a environmentálna devastácia nášho východného suseda.