Pre správne fungovanie portálu musíte mať v prehliadači zapnutý Javaskript.

Preskoč na obsah

Správy

Back

Spomienkové podujatie k 80. výročiu Mníchovskej dohody

Spomienkové podujatie k 80. výročiu Mníchovskej dohody

27.9.2018 | Slováci naprieč storočím | Nemecko

Pri príležitosti 80. výročia podpísania Mníchovskej dohody usporiadalo Dokumentačné centrum pre históriu nacizmu v Mníchove v spolupráci s Collegium Carolinum, s Českým centrom v Mníchove a s generálnymi konzulátmi Českej republiky a Slovenskej republiky v Mníchove spomienkové podujatie, na ktorom vystúpili českí, slovenskí a nemeckí historici s referátmi na tému dôsledkov Mníchovskej dohody pre Československo a Európu. 

 

Podujatie otvorila riaditeľka Dokumentačného centra pre históriu nacizmu Mirjam Zadoff a vystúpili na ňom s krátkymi príhovormi aj generálni konzuli Českej republiky a Slovenskej republiky v Mníchove Kristina Larischová a Ján Voderadský. Ten podčiarkol, že krátkozraká politika appeasementu s tragickými následkami nielen pre Československo, ale pre celú Európu by mala byť zdrojom poučenia aj pre dnešných politických lídrov v rôznych častiach sveta, ktorí zo strachu, z taktických dôvodov alebo kvôli vlastnému prospechu váhajú s jednoznačným odsúdením nedemokratických praktík, útlaku, ba aj otvorenej agresie.

 

Po vystúpeniach generálnych konzulov nasledovali referáty pozvaných historikov z Nemecka, Veľkej Británie, ČR a SR a napokon pódiová diskusia. Nemecký historik z ústavu pre štúdium dejín Čiech a Slovenska Collegium Carolinum v Mníchove Volker Zimmermann sa v príspevku venoval situácii v pohraničných oblastiach Československa pred vypuknutím 2. svetovej vojny, predovšetkým pôsobeniu Sudetonemeckej strany Konrada Henleina a jej aktivít v prospech pripojenia území obývaných Sudetskými Nemcami k Nemecku. Česká historička Anna Hájková pôsobiaca na britskej univerzite vo Warwicku sa zamerala na prenasledovanie príslušníkov menšín a inak zmýšľajúcich obyvateľov na sudetských územiach a priblížila pohnuté osudy českých vlastencov a ľavicových intelektuálov na týchto územiach. Riaditeľ kultúrno-vzdelávacej a vedeckej inštitúcie Collegium Bohemicum so sídlom v Ústí nad Labem Petr Koura sa sústredil na Mníchovskú dohodu ako neuralgický bod českých dejín i českej historiografie 20. storočia, pričom sa zameral na rozdielne podoby vnímania „Mníchova“ v českej spoločnosti v priebehu uplynulých ôsmich desaťročí. Slovenský historik Michal Schvarc z Historického ústavu SAV v Bratislave analyzoval reakcie slovenských politických strán na Mníchovskú dohodu a priblížil jej vplyv na slovenskú autonómiu a neskorší vznik samostatného Slovenského štátu. V nasledujúcej pódiovej diskusii sa prítomní historici zhodli na tom, že Mníchovská dohoda mala ďalekosiahle dôsledky pre ďalší osud Československa a celej strednej Európy. Pre Slovensko okrem iného znamenala konanie Viedenskej arbitráže, ktorá rozhodla o zabratí častí územia Slovenska Maďarskom.   

 

Súčasťou podujatia bola aj spoločná fotografia zástupcov generálnych konzulátov SR a ČR, predstaviteľov Dokumentačného centra pre históriu nacizmu a historikov pred pamätnou tabuľou umiestnenou na budove, v ktorej predsedovia vlád Veľkej Británie, Francúzska, Talianska a Nemecka podpísali Mníchovskú dohodu. V budove dnes sídli Vysoká škola hudby a divadla. V sprievode kvestora tejto vysokej školy Alexandra Krauseho si prítomní pozreli miestnosť, v ktorej došlo v noci z 29. na 30. septembra 1938 k podpisu Mníchovskej dohody. 
   

Podujatie k 80. výročiu Mníchovskej dohody bolo dôstojným pripomenutím si tejto smutnej historickej udalosti, ktorá viedla k rozbitiu demokratického Československa a predznamenala začiatok 2. svetovej vojny.