Pre správne fungovanie portálu musíte mať v prehliadači zapnutý Javaskript.

Preskoč na obsah
Back

In memory of the Holocaust

V spomienke na holokaust

17.1.2019 | Krajania v zahraničí | Kultúrna diplomacia | Kultúrna prezentácia | Prezentácia Slovenska v zahraničí | Spojené kráľovstvo

Izraelské štátne vyznamenanie Spravodliví medzi národmi za nezištnú pomoc prenasledovaným Židom počas holokaustu získalo tento rok ďalších pätnásť Slovákov. Jedným z ocenených bol aj roľník zo Skalitého Ondrej Čanecký. V apríli 1944 našiel na svojom poli na smrť vyčerpaných väzňov, ktorí ušli z koncentračného tábora Osvienčim. Ondrej Čanecký riskoval vlastný život keď sa ich rozhodol zobrať do svojho domu a postarať sa o nich. Neskôr sa im podarilo zabezpečiť falošné doklady na mená Rudolf Vrba a Jozef Lánik. Až vďaka ich svedectvu sa svet prvýkrát dozvedel pravdu o hrôzach v tábore Osvienčim. Ich správa je jedným z najvýznamnejších dokumentov tragédie holokaustu a nazýva sa aj Protokol z Osvienčimu. 

 

Veľvyslanectvo SR v Londýne komunikuje v tejto súvislosti s profesorkou Gertou Vrbovou, ktorá je bývalou manželkou už nebohého Rudolfa Vrbu a pôsobila ako profesorka neurológie na slávnej londýnskej univerzite UCL. Profesorka Vrbová, ktorá svojim svedectvom podporila nomináciu Ondreja Čaneckého zaslala veľvyslancovi Ľubomírovi Rehákovi esej bratislavskej gymnazistky z Bratislavy, Nikol Rácovej. Nikol obsadila v súťaži stredných škôl o stratených susedoch 2. miesto a vďaka stále aktuálnemu odkazu, prinášame esej v plnom znení:

 

***
Na svete existuje päť typov ľudí :
tí, ktorí mlčia
tí, ktorí nehybne stoja a prizerajú sa
tí, ktorí sú ochotní pomôcť
tí, ktorí vytvárajú jednotu a solidaritu tí, ktorí riskujú svoj život, aby hi zachránili inému.
Takým človekom bol aj Slovák Ondrej Čanecký. Prvýkrát som o ňom počula pri vzhliadnutí filmu Kroky na hrane. Vtedy sa pre mňa príbehy z učebníc dejepisu stali konkrétnymi a reálnymi.
Tento muž zachránil dvoch utečencov z koncentračného tábora Auschwitz, Rudolfa Vrbu a Alfréda Wetzlera. Pretrpeli v koncentračnom tábore dva roky a 7.apríla 1944 sa im podarilo utiecť. Zúbožení, hladní, na pokraji síl ,v nohách 170 kilometrov, ocitli sa na poli pri Skalitom. Stretli tam oráča Čaneckého. Vzal ich do svojho domu, tri dni kŕmil, nechal vyspať a ošatil ich do svojich dedinských šiat. Potom ich odviedol do Čadce a odovzdal lekárovi dr. Pollákovi. V Žiline potom spísali dôležité svedectvo o veľkotovárni smrti s dôkazovým materiálom, ktorý z Auschwitzu doniesli.
V tom čase Nemci pomoc utečencom trestali smrťou. Čo teda viedlo skromného gazdu riskovať život svoj aj celej rodiny pri tejto pomoci?
Ako to, že jeho postojom bola záchrana neznámych mladých mužov? Dnes oceňujeme jeho pomoc a jeho meno sa spomína aj na každoročnom pochode, Memoriáli Vrba-Wetzler Po stopách hrdinov. Účastníci pochodu sa vždy s úctou zastavujú pri Čaneckého hrobe.
Vstup do koncentračných táborov znamenal smrť. Brutalita, násilie, hlad, choroby bolesť, strata ľudských práv a dôstojnosti - to všetko spôsobovali ľudia. Pretože mohli. Niektorí si považovali za národnú povinnosť zbavovať sa Židov, tak ich aj nabádal vtedajší prezident dr. Jozef Tiso. Mŕtvol tam bolo toľko, že ich .pece nestíhali spaľovať. Je ťažké uveriť, že  ľudská bytosť bola schopná niečoho takéhoto!
Dnes  niektorí ľudia pred pravdou minulosti zatvárajú oči. Aj my, mladí, žijeme prítomnosťou, staráme sa o dovolenky, šopingovanie, fotky na sociálnych sieťach. Ale  súčasťou nášho života musí byť aj vedomie o tom, čo sa tu stalo pred naším narodením. Je nutné o tom vyučovať na školách a rozprávať v rodinách. Študenti častokrát nemajú záujem o minulosť, ktorá sa už nedá zmeniť. Naozaj ide o minulosť? Nič také sa dnes neopakuje?
Myslím si, že máme poznať túto časť histórie, aby sme sa nenechali manipulovať rôznymi skupinami, ktoré ju spochybňujú, či dokonca aj popierajú holokaust. Vytrhávajú fakty z kontextu, klamú, zavádzajú, prekrúcajú, rozoštvávajú nás.
Mnohí ľudia sa sťažujú, že sa na Slovensku nič nemení, ale nemajú odvahu vystúpiť zo zóny pohodlnosti. Nemajú odvahu ani byť voličom, byť občanom s jeho povinnosťami. Veď nestačia len statusy na sociálnych sieťach či veľkohubé krčmové reči !
Ľudia ako Ondrej Čanecký neverili v rozdielnosť, ale v samotný život a preto pomohli. Veď na to, aby zvíťazilo zlo netreba veľa - stačí, aby aj dobrí ľudia neurobili nič...
Na svete existuje päť typov ľudí :
mlčiaci, prizerajúci sa, solidárni, pomáhajúci, zachraňujúci.
Akým človekom si Ty?
Nicol Rácová, Bratislava