Jedným zo základných poslaní OECD je prispievať k medzinárodnému ekonomickému rozvoju a blahobytu. V tejto súvislosti OECD neustále monitoruje a analyzuje vývoj svetovej ekonomiky, ako aj hospodárske trendy jednotlivých členských krajín OECD aj ostatných významných ekonomík. Za tieto aktivity zodpovedá ekonomický direktoriát OECD, ktorý vedie hlavný ekonóm OECD. Aktuálne po odchode Laurence Boone post dočasne zastáva Alvaro Pereira.

Najvýznamnejšou ekonomickou publikáciou OECD je Ekonomický výhľad, ktorý okrem popisu stavu svetovej ekonomiky obsahuje aj dvojročnú prognózu budúceho vývoja. Súčasťou výhľadu sú aj hodnotiace správy o vývoji v jednotlivých členských krajinách OECD a vybraných ekonomikách sveta. Výhľad je pravidelne aktualizovaný a zverejnený býva v júni a decembri.

Podľa OECD sa ekonomické dopady vojny a zvýšená neistota zaradili k dodatočným výzvam, ktorým musia tvorcovia politík čeliť v období rastúcich inflačných tlakov a nevyváženého zotavovania sa z pandémie. Vzhľadom na ponukový ekonomický šok s neistým trvaním a rozsahom by sa menová politika v dôsledku vyšších cien komodít mala naďalej zameriavať na zabezpečenie pevne ukotvených inflačných očakávaní. To si vyžaduje diferencovanú reakciu v rámci hlavných vyspelých ekonomík. Dodatočné, dočasné, včasné a dobre zacielené fiškálne opatrenia poskytujú najlepšiu možnosť fiškálnej politiky na zmiernenie bezprostredného dopadu šokov v cenách komodít a potravín na zraniteľné domácnosti a skupiny spoločnosti. 

Najvýznamnejším rizikom v spojitosti s pandémiou zostávajú prerušenia dodávateľských reťazcov v dôsledku pandemických opatrení Číny. OECD apeluje na to, aby firmy ponúkali flexibilné pracovné podmienky v zmysle napr. odpracovaných hodín a práce na diaľku, doplnené digitálnym školením a potrebnou infraštruktúrou. Dôležité bude aj zintenzívnenie aktívnych politík trhu práce na podporu rekvalifikácie a prerozdelenia pre uchádzačov o zamestnanie a pracovníkov, ktorí potrebujú rekvalifikáciu, aby pomohli pri riešení súčasného nedostatku (napríklad na miestach s nízkou kvalifikáciou) a podporili zelenú tranzíciu.

V rámci ekonomického monitoringu a hodnotenia jednotlivých členských krajín sú kľúčovými publikáciami OECD ekonomické prehľady, ktoré organizácia publikuje pre každú členskú krajinu na približne dvojročnej báze. Výsledkom komplexného hodnotenia OECD je na mieru šitá séria odporúčaní, ktoré majú napomôcť členskej krajine k ďalšiemu rozvoju a riešeniu reformných výziev, ktorým čelí. Ekonomický prehľad teda obsahuje jednak komplexný popis aktuálnej ekonomickej situácie, no zároveň sa jedna kapitola prehľadu podrobnejšie venuje vybranej špecifickej tematike. Spravidla sa jedná o oblasť, kde podľa OECD je vhodné vykonať štrukturálne reformy, ktoré môžu ekonomike členskej krajiny významne pomôcť. Ekonomický prehľad o Slovensku 2022 sa venoval v rámci špecifickej kapitole problému starnutia populácie a analyzoval jeho dopady na verejné financie, penzijný systém či sociálnu a zdravotnú starostlivosť.

Význam v postpandemickej obnove majú aj malé a stredné podniky (MSP), ktoré tvoria až 99,9 % firiem, 72 % pracovných miest a 58 % pridanej hodnoty slovenskej ekonomiky. Naviac majú malé a stredné podniky veľký potenciál prispievať k inkluzívnemu a udržateľnému rastu, tvorbe pracovných miest, budovaniu odolnosti a adaptácii na nízkouhlíkové hospodárstvo a digitálnu transformáciu.

OECD v tomto kontexte prijala v roku 2022 Odporúčanie OECD k politikám pre malé a stredné podniky a podnikanie, ktoré je súčasťou širšej stratégie OECD pre malé a stredné podniky.

OECD tiež analyzuje stav politík pre malé a stredné podniky a podnikanie v jednotlivých štátoch. Správa týkajúca sa Slovenska, zverejnená v roku 2021, je užitočným príspevkom do diskusie o nastavení pokrízovej obnovy a politík malých a stredných podnikov podnikania na Slovensku.

Pre hospodársku obnovu má tiež nezastupiteľné miesto otvorený a na pravidlách založený obchod. OECD vykonáva analýzu národných obchodných politík s cieľom posilňovať liberalizovaný obchod, uľahčiť multilaterálne obchodné rokovania na pôde Svetovej obchodnej organizácie (WTO) a dosiahnuť koherentnosť medzi obchodnou politikou a ostatnými národnými či medzinárodnými politikami. Organizácia sa venuje aj téme zvyšovania kvality priamych zahraničných investícií, zodpovedného podnikateľského správania, skúmaniu narušení a obmedzení zahraničného obchodu s tovarom a so službami. OECD tiež vplyvom pandémie zintenzívnila prácu v oblasti budovania odolnosti dodávateľských reťazcov zriadením interaktívneho online toolkitu, ktorý ponúka nástroje a možnosti v oblasti predpovedania rizika, minimalizácie vystavenia šokom, budovania dôvery a zabezpečenia otvorených trhov.

Viac o aktivitách OECD v oblasti obchodu