Pre správne fungovanie portálu musíte mať v prehliadači zapnutý Javaskript.

Preskoč na obsah

Často kladené otázky

Právne veci


Za akých podmienok môžu byť osoby právne zastupované advokátmi z členských krajín EU /pôsobenie slovenských advokátov v Českej republike/?

Podmienky právneho zastupovania osôb upravuje v ČR zákon č. 85/1996 Zb. z 13.3.1996 o advokácii v znení ďalších zákonov.
Zákon upravuje podmienky výkonu advokácie a v § 2 v písm. b) bod 1,2 sú presne vymedzené fyzické osoby, štátni príslušníci niektorých členských krajín EU alebo členských krajín Dohody o EHP a ktoré majú v ČR oprávnenie poskytovať právne služby pod profesným označením svojho domovského štátu.
Tretia časť zákona konkrétne upravuje podmienky činnosti tzv. európskeho advokáta, z ktorých vyplýva, že advokát zo SR, resp. inej krajiny EU pri poskytovaní právnych služieb je povinný dodržiavať predpisy domovského štátu. Pokiaľ poskytuje tieto služby v ČR bez prerušenia po dobu dlhšiu ako jeden mesiac, je povinný oznámiť Komore advokátov adresu, kde mu budú doručované písomnosti resp. adresu svojho splnomocnenca (ktorou je zvyčajne advokátska kancelária ČR). Komore ďalej predkladá doklady oprávňujúce ho k výkonu advokácie v domovskej krajine.
Druhou formou výkonu advokácie v ČR je advokát, ktorý je zapísaný do zoznamu európskych advokátov, ktorý vedie Komora advokátov ČR a v tomto prípade môže poskytovať právne služby v ČR nepretržite.
Z uvedeného vyplýva, že slovenský advokát môže zastupovať klienta v právnych veciach vrátane trestných, po splnení podmienok uvedených v zákone o advokácii ČR.

Ktorý orgán prijíma a rozhoduje o žiadosti na výkon trestu do SR?

Žiadosť o presun na výkon trestu do Slovenskej republiky je potrebné podať na príslušný český súd, ktorý v danej veci právoplatne rozhodol. Český súd komunikuje priamo s príslušným slovenským súdom.

Ktorý právny predpis stanovuje výšku kaucií v jednotlivých prípadoch /súd, zákon/?

Osobu vo vyšetrovacej väzbe je možné prepustiť na tzv. kauciu resp. peňažnú záruku v súlade so zákonom č. 141/1961 Zb. trestný poriadok, v znení neskorších zákonov, pričom § 73a presne stanovuje, ktoré trestné činy sú vyňaté z tejto možnosti (napr. vražda, teror, lúpež, znásilnenie).
O kauciu môže obvinený požiadať osobne alebo prostredníctvom svojho právneho zástupcu. O jej výške rozhodne Ministerstvo spravodlivosti ČR – príslušný súd resp. prokurátor. Výška kaucie nie je pritom v zákone presne stanovená, zodpovedá približne hodnote od 10.000 CZK vyššie. Príslušný súd musí preskúmať, či obžalovaný má dostatočné finančné prostriedky a predovšetkým či nepochádzajú z trestnej činnosti. Osoba, ktorej bola schválená kaucia sa musí zdržiavať na adrese, ktorú udala súdu, nesmie opustiť ČR a musí sa zúčastňovať na súdnych pojednávaniach. V opačnom prípade môže súd uplatniť svoje právo a prepustenie na peňažnú záruku zrušiť a nahradiť ho väzbou. So súhlasom obvineného môže kauciu zložiť aj iná osoba, súd preskúma či nejde o spolupáchateľa a či má dostatočné finančné prostriedky, ktoré nepochádzajú z trestnej činnosti.
O prepustení obvineného z väzby môže i bez žiadosti rozhodnúť štátny zástupca (prokurátor) už v prípravnom konaní. Môže taktiež o prepustení rozhodnúť aj bez peňažnej záruky, ktorú nahradí sľubom obvineného alebo dohľadom kurátora.

Aké sú podmienky prepustenia na kauciu?

Pokiaľ orgán rozhodujúci o väzbe rozhodne, že prijatie peňažitej záruky je prípustné, môže zároveň rozhodnúť o uložení obmedzenia spočívajúceho v zákaze vycestovania do zahraničia.
Súd a v prípravnom konaní na návrh štátneho zástupcu sudca rozhodne, že peňažná záruka pripadá štátu, ak obvinený ujde, skrýva sa alebo neoznámi zmenu svojho pobytu, a znemožní tak doručenie predvolania alebo iné písomnosti súdu, štátneho zástupcu alebo policajného orgánu, zámerne sa nedostaví na predvolanie k úkonu trestného konania, ktorého vykonanie je bez jeho prítomnosti vylúčené, opakuje trestnú činnosť alebo sa pokúsi dokonať trestný čin, ktorý skôr nedokonal alebo ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil, alebo sa vyhýba výkonu uloženého trestu odňatia slobody alebo peňažného trestu alebo výkonu náhradného trestu odňatia slobody za peňažný trest.

Možnosti odškodnenia trestného činu, ktorý sa stal v Českej republike ?

Odškodnenie obetiam trestnej činnosti v ČR upravuje zákon č. 209/1997 Zb. o poskytnutí peňažnej pomoci obetiam trestnej činnosti v znení zmien a doplnení ďalších zákonov; zákon č. 82/1998 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci alebo nesprávnym úradným konaním a zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii.

V zmysle zákona č. 209/1997 Zb. sa obeťou rozumie fyzická osoba, ktorej vznikla v dôsledku trestného činu škoda na zdraví alebo živote. Odškodnenie je v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti ČR a miestne príslušný je okresný súd, v obvode ktorého došlo k predmetnej skutočnosti alebo Obvodný súd pre Prahu 2, ktorý je všeobecným súdom štátu v prípade, ak v mene ČR koná Ministerstvo spravodlivosti ČR.
Inou možnosťou je tzv. mimosúdne uspokojenie nárokov obete, ktoré prebieha na neformálnom jednaní a nemá povahu správneho konania. Ak žiadateľ neuspeje, podáva žalobu v zmysle uvedeného zákona a vyvolá občianske súdne konanie.
Obeť si musí podať žiadosť o odškodnenie po tom, ako bolo o vine páchateľa trestného činu, ktorým bola spáchaná ujma na jeho zdraví, rozhodnuté odsudzujúcim rozsudkom alebo rozsudkom, ktorým bol páchateľ pre nepríčetnosť zbavený obžaloby.
Poskytovanie pomoci obetiam trestnej činnosti sa vzťahuje aj na cudzincov, teda aj na občanov SR, ak sa zdržiavajú na území ČR po dobu dlhšiu ako 90 dní alebo ak požiadali o azyl alebo ktorým bol azyl v ČR už udelený.

Dedičské veci


Ktoré orgány sú príslušné v Českej republike prerokovávať dedičstvá?

Dedičské konanie prebieha na základe poverenia súdu po úmrtí osoby. Príslušný súd dostane od matričného úradu, ktorý zaregistruje úmrtie, úmrtný list. Na základe toho súd poverí príslušný notársky úrad k vykonaniu všetkých potrebných úkonov spojených s vybavením dedičstva. Vzhľadom k potrebe objektivity a nestrannosti v konaní prideľuje notára súd.
V prípade existencie závetu vo forme notárskeho zápisu, je táto evidovaná v Centrálnej evidencii závetí, ktorú vedie Notárska komora ČR a originál je uložený u notára. Dedič zo závetu má prednosť pred dedičom zo zákona, výnimkou sú tzv. neopomenuteľní dedičia (potomkovia).

Úlohou notára je zistiť okruh dedičov, rozsah majetku a následne rozdelenie dedičstva medzi dedičov.
Pre dedičské konanie v ČR nie je rozhodujúce, či je dedičom občan ČR alebo občan iného štátu. Dedičské konanie sa koná po zomrelom v ČR podľa príslušnosti okresného súdu a podľa miesta pobytu zosnulého v ČR.
V prípade, že sa dedičstvo nachádza na území druhého štátu, závisí postup od medzinárodných dohôd. V zásade platí, že každý štát prerokováva dedičstvo ohľadne majetku, ktorý sa nachádza na jeho území, čo platí najmä pri nehnuteľnostiach. Vždy je prioritné prerokovanie dedičstva súdom štátu, ktorého bola zosnulá osoba štátnym občanom.

Úmrtia


Aký je postup pri vybavovaní náležitostí spojených s úmrtím slovenského občana v Českej republike ?

V prípade úmrtia slovenského občana v Českej republike informuje veľvyslanectvo prostredníctvom Operačného strediska Polície SR o tejto skutočnosti príbuzných v Slovenskej republike, pričom im poskytne kontaktné údaje na príslušné české orgány. Príbuzní ďalej vybavujú potrebné náležitosti v priamom kontakte s českými orgánmi a vybranou pohrebnou službou. Pohrebná služba zabezpečí doklady súvisiace s úmrtím a v prípade žiadosti príbuzných aj prevoz telesných pozostatkov na územie SR. Zabezpečí tiež sprievodný list na prepravu telesných pozostatkov, ktorý vydáva príslušná krajská hygienická stanica v ČR. Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Prahe teda tento doklad nevydáva.
Na prevoz spopolnených telesných pozostatkov uložených v urne sa nevyžaduje žiadne špeciálne povolenie.

Sobáš


Aké druhy sobášov sú v Českej republike uzatvárané /civilný, cirkevný/?

V zmysle platnej legislatívy je možné uzatvoriť v ČR sobáš občiansky alebo cirkevný. Zákon o rodine od 1.7.1992 zrovnoprávnil v českom právnom poriadku postavenie civilného a cirkevného sobáša a po právnej stránke majú obe formy rovnakú váhu a záväznosť. V prípade cirkevného sobáša vydáva matričný úrad, v obvode ktorého má byť manželstvo uzavreté osvedčenie o tom, že snúbenci splnili všetky požiadavky k uzavretiu manželstva.

Aké sú podmienky platnosti uzatvorenia manželstva?

Snúbenci musia spĺňať limit veku, ktorým je dovŕšenie 18 rokov. (Výnimočne, ak je to v súlade so spoločenským účelom manželstva, môže súd povoliť uzavretie manželstva neplnoletej osobe staršej ako 16 rokov.)
Do nového manželstva nemôže vstúpiť osoba, ktorá je stále viazaná predchádzajúcim manželstvom.
Manželstvo nemôže uzavrieť osoba zbavená spôsobilosti k právnym úkonom, zatiaľ čo osoba, ktorá je len obmedzená v spôsobilosti k právnym úkonom manželstvo uzavrieť môže, avšak s povolením súdu.
Manželstvo nemôže byť uzavreté medzi predkami a potomkami a medzi súrodencami. Toto obmedzenie sa vzťahuje aj na vzťahy založené osvojením.
Nesplnenie týchto podmienok zakladá buď neplatnosť manželstva, ktorú vysloví súd, alebo neexistenciu manželstva (tzv. nonmatrimonium).

Konzulárny sobáš


Považuje Česká republika konzulárny sobáš za platný v prípade ak je jeden zo snúbencov českým občanom ?

Nie. Zákon č. 91/2012 Sb. o medzinárodnom práve súkromnom v § 48 odsek 4 explicitne stanovuje, že štátny občan Českej republiky nemôže uzatvoriť manželstvo na zastupiteľskom úrade cudzieho štátu v Českej republike.

Životné partnerstvo osôb rovnakého pohlavia


Uznáva Česká republika životné partnerstvo osôb rovnakého pohlavia?

Áno. V zmysle českej legislatívy je registrované partnerstvo trvalé spoločenstvo dvoch osôb rovnakého pohlavia, ktoré vzniklo spôsobom stanoveným zákonom č. 115/2006 Sb., o registrovaném partnerství a o změně některých souvisejících zákonů, ve znění pozdějších předpisů.
Podmienkou vstupu do partnerstva je, aby aspoň jedna z osôb vstupujúcich do partnerstva bola štátnym občanom Českej republiky.

Dátum poslednej aktualizácie: 26. novembra 2014