Pre správne fungovanie portálu musíte mať v prehliadači zapnutý Javaskript.

Preskoč na obsah

Správy

Back

Medzinárodná konferencia „Viacjazyčnosť v Dunajskom priestore pred a po roku 1918“ na Viedenskej univerzite

Medzinárodná konferencia „Viacjazyčnosť v Dunajskom priestore pred a po roku 1918“ na Viedenskej univerzite

10.5.2018 | Aktivity veľvyslancov | Kultúrna diplomacia | Kultúrna prezentácia | Prezentácia Slovenska v zahraničí | Rakúsko

V rámci projektov venovaných výročiam 1918 – 2018 zorganizoval Slovenský inštitút vo Viedni v spolupráci s Institut für Ungarische Geschichstsforschung in Wien/Collegium Hungaricum/Maďarským inštitútom pre historický výskum/ a Viedenskou univerzitou 3. mája medzinárodnú konferenciu  o unikátnom charaktere dunajského priestoru z hľadiska jazykovej vybavenosti jeho obyvateľov. K tejto téme vyšla na Slovensku kniha Doc. Jozefa Tancera „Rozviazané jazyky“, ktorá bola hlavnou inšpiráciou pre prípravu konferencie. Na príprave a realizácii konferencie participoval Institut für Donauraum und Mitteleuropa a Institut für Österreichische Geschichsforschung.

 

Konferenciu otvoril veľvyslanec SR v Rakúsku Peter Mišík a veľvyslanec Maďarska v Rakúsku János Perényi.  Prvý panel moderoval Univ. Prof. Dr. Dr. h. c. Thomas Winkelbauer z Viedenskej univerzity a vystúpili v ňom:  rakúsky historik Univ. Prof. Dr. Karl Vocelka na tému reč ľudu a reč cisárskeho dvora, jazykové schopnosti ako schopnosť riadenia medzinárodného života; český historik  PhD. Petr Maťa na tému Česká šľachta v 17. storočí – viacjazyčná spoločnosť; a slovenská historička SAV PhD. Anna Fundárková s témou Fenomén viacjazyčnosti uhorskej šľachty. Po skončení prezentácií nasledovala diskusia najmä k aktuálnej situácii výučby cudzích jazykov na školách, spôsobu komunikácie, pretrvávaní kultúrneho a duchovného dedičstva k.u.k. Po pauze nasledoval druhý panel, ktorý moderoval prof. Vocelka a v ktorom vystúpil: slovenský historik SAV Prof. Dr. Roman Holec na tému Viacjazyčnosť šľachtickej rodiny Friesenhof, a ich priaznivcov a priateľov, slovenských národovcov J.M. Hurbana a ruškej šľachty. Na tému Výhoda alebo nevýhoda Viacjazyčnosť v nacionalistickom Uhorsku pred Prvou svetovou vojnou vystúpil svojou prezentáciou Dr. Iván Bertényi. Poukázal najmä na nevýhody a negatívne dôsledky “maďarizácie” územia vtedajšieho Uhorska aj voči nášmu slovenskému národu. Dr. habil Andás F. Balogh sa zameral na relatívnu hodnotu viacjazyčnosti , jej používanie v dennom živote, ale aj v umeleckej tvorbe – najmä v poézii pred a po 1918 roku v strednej Európe. Záverečná téma Ani mýty, ani skutočnosť, k fenoménu trojjazyčnej Bratislavy po roku 1918 patrila vedúcemu Katedry germanistiky a škandinavistiky UK v Bratislave Doc. Jozefovi Tancerovi, PhD.  Na záver sa uskutočnila diskusia na túto tému, spomienky viac ako 100 návštevníkov širokej verejnosti na časy, keď bola nemčina, maďarčina a slovenčina komunikačným jazykom nášho regiónu.

Konferencia s mimoriadnym vedeckým zastúpením aj vysokou návštevnosťou v reprezentatívnych priestoroch Viedenskej univerzity priniesla množstvo informácií o lingvistickom vývine nášho územia s odkazom pre dnešok v EÚ. Tak ako to vyjadril vo svojej otváracej reči veľvyslanec SR v Rakúsku Peter Mišík - koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom - sa potvrdilo pri všetkých prezentáciách, ktoré vyústili do konštatácie, že viacjazyčnosť našich predkov patrila k najväčšiemu kultúrnemu fenoménu tých čias v kontexte celosvetovom.