Mýty a fakty o Ukrajine

Už dlhšiu dobu je slovenský informačný priestor zaplavený dezinformáciami, ktorých cieľom je manipulovať verejnú mienku.

Od vypuknutia ruskej agresie voči Ukrajine vo februári 2022 sa tieto snahy stupňujú. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky sa rozhodlo zozbierať najčastejšie sa objavujúce klamlivé tvrdenia a konfrontovať ich s faktami.

Ruská vojenská operácia je vynútenou reakciou na provokáciu zo strany Ukrajiny a Západu

Aktualizované 19.02.2024
Publikované 02.11.2022

Mýtus, ktorý od začiatku vojny na Ukrajine šíri Rusko je, že agresia na Ukrajine je vynútenou reakciou na provokáciu zo strany Ukrajiny a Západu.

 

Fakty

Článok 2 Charty Organizácie Spojených národov, ktorej signátorom je aj Ruská federácia, však explicitne hovorí, že všetci členovia OSN riešia svoje medzinárodné spory mierovými prostriedkami a tak, aby neohrozili medzinárodný mier, bezpečnosť a spravodlivosť. Zároveň odmieta hrozbu silou alebo použitie sily, ktoré by narušilo územnú celistvosť alebo politickú nezávislosť každého štátu.

Jedinú výnimku predstavuje Článok 51 Charty OSN o sebaobrane v prípade, ak dôjde k ozbrojenému útoku proti členovi OSN. Ruská federácia sa však nemôže opierať o podobné odôvodnenie. Ukrajina na Rusko vojensky nezaútočila, a na rozdiel od Ruska samotného, nezhromažďovala vojská na jeho hraniciach za účelom útoku.

Rovnako neexistujú žiadne dôkazy o tom, že po rusky hovoriaci alebo etnickí ruskí obyvatelia východnej Ukrajiny čelili prenasledovaniu zo strany ukrajinských orgánov. To sa potvrdilo aj v správach, ktoré uverejnila Rada Európy, Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva a OBSE.

Všetky suverénne štáty, aj Ukrajina, si môžu slobodne určiť svoju vlastnú cestu, svoju zahraničnú orientáciu a bezpečnostnú politiku, spojenectvá a svoju účasť v medzinárodných organizáciách a vojenských alianciách. V neposlednom rade, neexistujú žiadne politické ani právne záväzky NATO, že aliancia sa nerozšíri za hranice znovuzjednoteného Nemecka, o ktorých Rusko tvrdí, že ich Západ porušil.

Všetky tieto tvrdenia majú preto jediný cieľ, odvrátiť pozornosť od zodpovednosti Ruska za nevyprovokovanú vojenskú agresiu voči Ukrajine.

Občania na okupovaných územiach Ukrajiny sa v referendách vyslovili za pripojenie k Rusku

Aktualizované 19.02.2024
Publikované 02.11.2022

V septembri 2022 sa na okupovaných územiach Ukrajiny odohrali narýchlo zorganizované referendá, v ktorých údajne viac ako 90 percent opýtaných obyvateľov rozhodlo, že chcú byť pripojení ku Rusku.

 

Fakty

Referendum je nástroj priamej demokracie, ktorým oprávnení voliči rozhodujú o prijatí alebo zamietnutí zákona, predpisu, návrhu, programu alebo inej otázke dôležitej pre spoločnosť. Táto téza platí za predpokladu, že ľudia hlasujú slobodne, nie pod hlavňami pušiek.

Takzvané referendá o pripojení ukrajinskej Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti (18 % ukrajinského územia) nespĺňajú podmienky legitimity. Už formulácia referendových otázok hrubo porušuje medzinárodné právo.

Takzvané referendá sú zásahom do zvrchovanosti, nezávislosti, suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny. Rusko tiež okupáciou území, ktorá nasledovala po takzvaných referendách závažne porušilo medzinárodné dohody, ktorých je signatárom, vrátane Charty OSN, Ženevského dohovoru či Budapeštianskeho memoranda, ktoré explicitne zakazujú hrozbu silou alebo použitie sily voči Ukrajine.

Referendá na Ukrajine sa navyše uskutočnili pod dohľadom cudzej vojenskej okupačnej moci, bez prítomnosti nezávislých pozorovateľov a bez nutnosti identifikácie voličov. Kvôli vojne z týchto oblastí zároveň utiekla alebo bola vysídlená značná časť obyvateľstva, ktorá sa tak z objektívnych príčin nemohla referenda zúčastniť.

Okrem toho neexistujú žiadne nezávislé a vierohodné prieskumy verejnej mienky z okupovaných území, pričom ruská armáda nekontroluje celé územia všetkých štyroch ukrajinských oblastí. Rovnaký postup Rusko použilo aj v roku 2014 pri referende a následnej nezákonnej anexii Krymského polostrova.

Nelegitímne referendá boli odsúdené v októbri Valným zhromaždením OSN (143 krajín potvrdilo v rezolúcii nelegálne anektovanie).

Za týchto okolností sa uvedené referendá nemôžu považovať za výkon práva národa na sebaurčenie.

Na Ukrajine prebieha genocída rusko-jazyčného obyvateľstva

Aktualizované 19.02.2024
Publikované 02.11.2022

Už od anexie Krymu a začiatku vojny na Ukrajine v roku 2014 sa v konšpiračných kruhoch opakovane objavuje dezinformácia, že na Ukrajine dochádza ku genocíde rusko-hovoriacej populácie. Toto vymyslené tvrdenie bolo zneužité aj na ospravedlnenie ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.

Mŕtvi vojaci, ako aj civilisti sú obeťami vojny, ktorú Rusko začalo na Ukrajine a ide o zdokumentovaný akt agresie ruských ozbrojených síl, ktorá trvá od februára 2014.

 

Fakty

Genocídu definuje Dohovor OSN o  genocíde, ktorý podpísalo aj Rusko, ako „činy spáchané s úmyslom úplne alebo čiastočne zničiť národnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu ako takú”.

Neexistuje žiaden dôkaz o systematickej perzekúcii rusko-hovoriacich občanov zo strany ukrajinských autorít. Rovnako neexistujú žiadne náznaky o systematickom zabíjaní na základe národnostných, rasových, náboženských, kultúrnych či jazykových príčin zo strany Ukrajiny.

Toto potvrdila ako Rada Európy, tak aj Vysoký predstaviteľ OSN pre ľudské práva a OBSE, ktorá mala od roku 2014 na Donbase pozorovateľskú misiu. Jej súčasťou boli aj ruskí pozorovatelia. V žiadnej zo správ misie OBSE nie je genocída rusko-hovoriaceho obyvateľstva spomenutá.

Navyše podľa článkov 10 a 11 ukrajinskej ústavy platí, že

Na Ukrajine je zaručený slobodný rozvoj, používanie a ochrana ruštiny a iných jazykov národnostných menšín Ukrajiny“ a „Štát podporuje upevňovanie a rozvoj ukrajinského národa, jeho historického vedomia, tradícií a kultúry, ako aj rozvoj etnickej, kultúrnej, jazykovej a náboženskej identity všetkých pôvodných obyvateľov a národnostných menšín Ukrajiny."

Ukrajina vyrába biologické zbrane

Aktualizované 19.02.2024
Publikované 02.11.2022

Súčasťou ruskej invázie na Ukrajinu je aj záplava dezinformácií a iných manipulácií, ktorých cieľom je ospravedlniť túto vojnu. Medzi tieto dezinformácie patrí aj rozšírené tvrdenie o údajnej výrobe biologických zbraní v ukrajinských biologických laboratóriách.

 

Fakty

Je pravda, že na Ukrajine sa nachádzajú biologické laboratóriá, tak ako v každej krajine, Slovensko nevynímajúc. Tvrdenia o výrobe a vývoji biologických zbraní však nevychádzajú z objektívnej reality.

Proti týmto obvineniam sa postavili aj predstavitelia OSN, ktorí konštatovali, že si nie sú vedomí žiadnych programov zameraných na vývoj biologických zbraní na území Ukrajiny.

V arzenáli ruskej propagandy nejde o nič nové a Rusko už dlhšie vznáša podobné obvinenia proti Ukrajine a iným bývalým sovietskym štátom. Tvrdenia o výrobe biologických zbraní na Ukrajine však ožili po roku 2014, keď Rusko ilegálne anektovalo Krym a začalo vojnu na Donbase.

Táto rétorika sa zameriava najmä na ruské obyvateľstvo, na vytváranie obrazu Ruska obklopeného nepriateľmi a čeliaceho existenčnej hrozbe, čo v ich očiach môže ospravedlniť vojenskú akciu.