Čo je to Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE)?

Vznik OBSE siaha do 70. rokov 20. storočia, keď podpisom Záverečného helsinského aktu 1. augusta 1975 v Helsinkách vznikla Konferencia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (KBSE). Dokument obsahoval celý rad záväzkov v politicko-vojenskej, ekonomickej, environmentálnej a ľudskoprávnej oblasti. Nový kurz KBSE nabrala v 90. rokoch 20. storočia po skončení studenej vojny. Kľúčovú úlohu zohrala pri manažovaní historických zmien v Európe. Vznikli jej trvalé štruktúry vrátane sekretariátu a inštitúcií a zároveň prvé terénne operácie. Po rozpade bývalej Juhoslávie a nasledujúcom vojnovom konflikte bola KBSE v prvej línii pri manažovaní krízy a nastoľovaní opätovného mieru. V roku 1994 sa pretransformovala na súčasnú OBSE.

OBSE má 57 účastníckych štátov v Severnej Amerike, Európe a Ázii, je teda najväčšou regionálnou bezpečnostnou organizáciou na svete. Pracuje pre stabilitu, mier a demokraciu vyše miliardy ľudí a to pomocou politického dialógu, zdieľaných hodnôt a tiež skutočnou prácou. Bezpečnosť vníma komplexne a členstvo v nej je inkluzívne. Rozdiely medzi štátmi sa snaží odstraňovať spoluprácou na prevencii konfliktov, krízovým manažmentom a post-konfliktnou obnovou.

Ako OBSE funguje a akú ma štruktúru?

Činnosť OBSE v každej oblasti charakterizuje inklúzia. Všetky účastnícke štáty sú rovnocenné a rozhodnutia prijímajú konsenzom.

Rozhodovacie orgány

Každý týždeň sa veľvyslanci stretávajú na pravidelnej Stálej rade a Fóre pre bezpečnostnú spoluprácu, kde prijímajú rozhodnutia týkajúce sa vojenských aspektov bezpečnosti. Každý rok sa schádza Ministerská rada, čo je príležitosť na zhodnotenie činnosti OBSE za uplynulý rok a nastolenie ďalšieho smerovania organizácie. Uskutočňujú sa aj stretnutia hláv štátov a vlád na najvyššej úrovni, kde stanovujú priority organizácie. 

Predsedníctvo

Každý rok predsedá OBSE iný účastnícky štát a jeho minister zahraničných vecí sa na toto obdobie stáva výkonným predsedom organizácie a spolupracuje pritom s predošlým a nadchádzajúcim predsedníckym štátom – spolu tvoria tzv. Trojku. V súčasnosti organizácii predsedá Taliansko.

Sekretariát

Vo Viedni sídli Sekretariát OBSE na čele s generálnym tajomníkom, ktorý je podporou pre predsedníctvo. Sekretariát zahŕňa Centrum pre prevenciu konfliktov a odbory, ktoré sa zaoberajú bezpečnostnými, ekonomickými a environmentálnymi aktivitami, spoluprácou s partnerskými štátmi, rodovou rovnosťou, obchodovaním s ľuďmi a nadnárodnými hrozbami.

Inštitúcie

• Úrad pre demokratické inštitúcie  a ľudské práva (ODIHR) sídli vo Varšave a zaoberá sa rozvojom demokracie a ochranou ľudských práv. Jeho práca spočíva v pozorovaní volieb, v oblasti právneho štátu, propagácie tolerancie, boja proti diskriminácii a zlepšovaní situácie Rómov. 
• Vo Viedni sídli predstaviteľ pre slobodu médií, ktorý pozoruje vývoj v médiách a poskytuje včasné varovanie v prípadoch porušovania slobody prejavu a slobody médií. 
• Vysoký predstaviteľ pre otázky národnostných menšín so sídlom v Hágu je nástrojom na prevenciu konfliktov a využíva tzv. tichú diplomaciu pri riešení etnického napätia, ktoré môže ohroziť mier, bezpečnosť a stabilitu. 
• Parlamentné zhromaždenie združuje vyše 300 zákonodarcov z parlamentov účastníckych štátov OBSE pre uľahčenie dialógu a spolupráce. Tí zohrávajú dôležitú úlohu pri pozorovaní volieb, terénnych misiách a organizačnej reforme.

Ako vyzerá činnosť OBSE a čím sa zaoberá?

OBSE sa zaoberá bezpečnosťou v troch dimenziách:

Politicko-vojenská dimenzia

Vo vojenských otázkach sa snaží OBSE vytvárať väčšiu otvorenosť, transparentnosť a spoluprácu. Vytvorila najrozvinutejší režim kontroly zbrojenia a opatrení na budovanie dôvery. Do tejto dimenzie spadá reforma bezpečnostného sektoru, bezpečné uskladnenie a likvidácia ručných a ľahkých zbraní a konvenčnej munície. 

Ekonomická a environmentálna dimenzia

OBSE sa snaží prispievať k zlepšovaniu správy, boju s korupciou, povedomiu o životnom prostredí, zdieľaniu prírodných zdrojov a ich rozumnému využívaniu.

Ľudskoprávna dimenzia

Ľudské práva a základné slobody sú jadrom stabilnej spoločnosti. OBSE preto pomáha účastníckym štátom budovať demokratické inštitúcie, organizovať transparentné demokratické voľby, garantovať dodržiavanie ľudských práv, slobody médií, práv národnostných menšín, fungovanie právneho štátu a tolerancie.

Na širšej úrovni sa OBSE zaoberá témami, ktoré sú prierezové: zmena klímy, terorizmus, radikalizácia, násilný extrémizmus, organizovaný zločin, kybernetické hrozby, obchodovanie so zbraňami, drogami a ľuďmi. Činnosť OBSE zahŕňa oblasti rovnosti pohlaví, migrácie a tokov utečencov a zvyšuje povedomie o bezpečnosti medzi mladými ľuďmi. OBSE úzko spolupracuje s ďalšími medzinárodnými a regionálnymi organizáciami a stredomorskými a ázijskými partnerskými krajinami. 

Ako vyzerá práca OBSE  v teréne?

Väčšina zamestnancov OBSE a jej zdrojov  je rozmiestnená v terénnych operáciách v juhovýchodnej Európe, východnej Európe, na južnom Kaukaze a v strednej Ázii. Operácie sú organizované na pozvanie hostiteľských krajín a o ich mandáte rozhodujú účastnícke štáty konsenzom. Slúžia na podporu hostiteľských krajín a zodpovedajú ich potrebám. OBSE sprostredkúva rokovania s cieľom vyriešenia podnesterského konfliktu, konfliktu o Náhorný Karabach a po ukončení ozbrojených bojov v Gruzínsku OBSE spolupredsedá spolu s OSN a Európskou úniou tzv. ženevským medzinárodným diskusiám k stabilizácii situácie v krajine. 

Čo je to Stredomorská kontaktná skupina (MCG)?

OBSE udržiava osobitné vzťahy so šesticou stredomorských partnerov pre spoluprácu – Alžírskom, Egyptom, Izraelom, Jordánskom, Marokom a Tuniskom. Témy, na ktoré sa stredomorskí partneri kontinuálne zameriavajú, sú boj proti terorizmu, pohraničná bezpečnosť, vodný manažment, environmentálna bezpečnosť, migrácia, tolerancia a nediskriminácia. Za obdobie svojej existencie  OBSE partnerom odovzdávala svoje skúsenosti v celom rade oblastí:

• budovanie dôvery
• OBSE ako platforma pre dialóg a podporu noriem správania sa
• bezpečnostný model 21. storočia a nové hrozby pre bezpečnosť a stabilitu
• záväzky OBSE v oblasti ľudských práv
• ekonomická a environmentálna dimenzia OBSE
• médiá a nové technológie
• komplexný prístup k bezpečnosti
• migračné a integračné politiky

Vzťahy stredomorských partnerov a OBSE sa datujú od 70. rokov 20. storočia. Podpisom Helsinského záverečného aktu v roku 1975 sa Alžírsko, Egypt, Izrael, Maroko a Tunisko zapojili do takzvaného helsinského procesu, Jordánsko sa k partnerom pridalo v roku 1998. Stredomorská kontaktná skupina vznikla v roku 1994. Na úrovni veľvyslancov sa stretáva vo Viedni asi šesťkrát do roka. Predsedá jej účastnícky štát, ktorý bude predsedať samotnej OBSE v nadchádzajúcom roku – v roku 2018 to bolo Slovensko. 

Čo je to Fórum pre bezpečnostnú spoluprácu (FBS)?

FBS je jedným z dvoch rozhodovacích orgánov OBSE, ktoré pravidelne zasadajú. Bolo založené na samite v Helsinkách v roku 1992 s cieľom posilniť zameranie na politicko-vojenskú bezpečnosť pomocou rokovaní a konzultácií o vojenskej bezpečnosti a stabilite. Fórum je pre 57 účastníckych štátov OBSE jedinečnou platformou na diskusiu o aktuálnych bezpečnostných výzvach. Slovensko mu predsedalo v prvom štvrťroku 2018.

FBS pomáha uvádzať do praxe opatrenia na budovanie dôvery a bezpečnosti, ktoré slúžia na reguláciu výmeny vojenských informácií a vzájomného overovania vojenských dát medzi účastníckymi štátmi. Implementuje aj Kódex správania sa, kľúčový dokument zabezpečujúci demokratickú kontrolu ozbrojených síl. Fórum tiež poskytuje praktickú pomoc pri boji proti šíreniu nelegálnych ručných a ľahkých zbraní, zaoberá sa zákazom šírenia zbraní hromadného ničenia a dohliada na pravidelný kontakt, spoluprácu a zdieľanie vojenských informácií medzi účastníckymi štátmi OBSE.