1. Domov
  2. OBSE
  3. Predsedníctvo v OBSE

Predsedníctvo v OBSE

Slovensko 2019: Pre ľudí, dialóg a stabilitu – motto 

Slovenská republika (ďalej SR) predsedala OBSE v roku 2019. Ku schváleniu kandidatúry SR na predsedníctvo v OBSE došlo na stretnutí ministrov zahraničných vecí OBSE v decembri 2016 v Hamburgu.

 

Cieľom slovenského predsedníctva v OBSE v roku 2019 bolo nadviazať na prácu predchádzajúcich predsedníctiev a reflektovať aktuálnu bezpečnostnú situáciu v regióne OBSE, vrátane ozbrojených a zmrazených konfliktov. Zameralo sa na oblasti, v ktorých je perspektíva priblíženia názorov, resp. dosiahnutia konsenzu a podpory dialógu a dôvery. Jednou z mála takýchto oblastí bol štruktúrovaný dialóg, diskusia o súčasných a budúcich výzvach a hrozbách v priestore OBSE. Slovenské predsedníctvo v OBSE podporilo existujúce formáty zaoberajúce sa hľadaním riešenia zmrazených a pretrvávajúcich konfliktov – Trilaterálnu kontaktnú skupinu, Normandský formát a Osobitnú pozorovaciu misiu (SMM) na Ukrajine, Ženevské medzinárodné diskusie týkajúce sa konfliktu v Gruzínsku, rokovania 5+2 o konflikte v Moldavsku a Minský proces týkajúci sa konfliktu v Náhornom Karabachu. Taktiež podporilo aktivity podporujúce prevenciu násilného extrémizmu a radikalizáciu vedúcu k terorizmu ako aj posilnenie medzinárodnej spolupráce v oblasti kybernetickej bezpečnosti. SR rovnako venovala náležitú pozornosť aj energetickej bezpečnosti, konektivite a rozšíreniu spolupráce v oblasti vodného manažmentu v ére nových technológií. SR tiež presadzovala agendu tolerancie, nediskriminácie, rešpektovaním druhých bez ohľadu na ich vieru či náboženstvo. Preventívne, vzdelávacie aktivity, podpora rešpektovania ľudských práv sú základom pre komplexnú bezpečnosť, na čo je potrebné spolupracovať s občianskou spoločnosťou a využívať mandát a skúseností autonómnych inštitúcií OBSE.

 

Predsedníctvo SR v Skupine Ázijských partnerov pre spoluprácu s OBSE

V roku 2020 predsedala Slovenská republika v rámci predsedníckych štruktúr OBSE Skupine Ázijských partnerov pre spoluprácu s OBSE (APCG).

Počas tohto predsedníctva sa uskutočnilo päť zasadnutí, ktoré spoluorganizovalo SR v spolupráci s konkrétnou partnerskou krajinou. Zasadnutia tematicky vychádzali z priorít predsedníctva SR v OBSE 2019, zahraničnej politiky SR a ich prieniku s prioritami jednotlivých partnerských krajín.

Podujatia boli vzhľadom na pandémiu COVID-19 presunuté do virtuálneho priestoru. Tematicky sa zamerali na:

 

  • peacekeeping a peacebuilding

  • boj proti korupcii

  • rozvoj obchodu prostredníctvom koridoru Lapis Lazuli

  • ženy, mier a bezpečnosť (rezolúcia BR OSN 1325)

  • kybernetickú bezpečnosť

 

Okrem týchto tematických zasadnutí sa uskutočnilo aj vrcholné podujatie - Výročná Ázijská konferencia, ktorá sa konala v dňoch 12.- 13. októbra 2020 a ktorej hostiteľom v online priestore bola Kórejská republika. Konferencia sa zamerala na zdôraznenie potreby mutilateralizmu ako efektívneho nástroja riešenia aktuálnych bezpečnostných a environmentálnych výziev vo svete, ako aj nedeliteľnosť bezpečnosti a potrebu hľadania spoločných riešení globálnych hrozieb.

Predsedníctvo SR v Skupine Ázijských partnerov pre spoluprácu s OBSE významnou mierou prispelo k zapojeniu ázijských partnerov OBSE pre spoluprácu do diskusie a zdieľania skúseností s ú.š. v bezpečnostných a ekonomických témach, ktoré v roku 2020 rezonovali v OBSE.

Priority slovenského predsedníctva

SR mala počas svojho predsedníctva v OBSE tri hlavné priority:

Prevencia a zmierňovanie následkov konfliktov
  • Aktívny prístup v otázkach prevencie a zmierňovania následkov konfliktov
  • Ukrajina a Osobitná monitorovacia misia na Ukrajine (SMM)
  • Zmrazené konflikty
  • Štruktúrovaný dialóg a opatrenia na budovanie dôvery a bezpečnosti
  • Správa a reforma bezpečnostného sektora (SSG/R)
  • Spolupráca na západnom Balkáne 
 
Bezpečná budúcnosť
  • Prevencia radikalizácie, podpora tolerancie a nediskriminácie
  • Mládež
  • Kybernetická bezpečnosť
  • 4. priemyselná revolúcia 
 
Efektívny multilateralizmus
  • Spolupráca medzinárodných organizácií, strategické partnerstvá a implementácia cieľov udržateľného rozvoja OSN (SDGs)
  • Strategický prístup k prioritizácii aktivít OBSE 
  • mplementácia záväzkov
 

 

Prevencia a zmierňovanie následkov konfliktov

OBSE je primárne orientovaná na predchádzanie vzniku nových konfliktov, pomoc pri hľadaní trvalého politického riešenia už existujúcich, ako aj na podporu budovania mieru a postkonfliktnú rehabilitáciu. Zameranie slovenského predsedníctva v OBSR (ďalej SK OBSE) na túto oblasť bolo potvrdením dlhodobej aktívnej angažovanosti slovenskej zahraničnej politiky v tejto oblasti. 
 

Ukrajina a Osobitná monitorovacia misia na Ukrajine (SMM)

Prebiehajúci konflikt na území Ukrajiny je pre európsku bezpečnostnú architektúru a Slovensko ako susednú krajinu kľúčovou prioritou. Napriek tomu, že ide o konflikt, ktorého riešenie je závislé od vonkajších faktorov, aktívnym prístupom predsedníctva k podpore Osobitnej monitorovacej misie na Ukrajine (SMM) a Trilaterálnej kontaktnej skupiny (TCG) je možné podporiť strany pri rokovaniach o jednotlivých prvkoch riešenia konfliktu, hľadať malé kroky vpred, zabrániť jeho prípadnej eskalácii a uľahčiť život obyvateľom zasiahnutým pôsobením znepriatelených strán. 
 
Počas slovenského predsedníctva vykonal úradujúci predseda OBSE štyri návštevy Ukrajiny, z toho dvakrát navštívil líniu dotyku (Stanicu Luhanska). Priaznivý politický kontext po prezidentských voľbách výrazne ovplyvnil úspešnosť napĺňania CBMs navrhnutých slovenským predsedníctvom. Zúčastnené strany odsunuli vojská a výzbroj v troch dohodnutých lokalitách – Stanica Luhanska, Zolote a Petrivske – a zavŕšili proces humanitárneho odmínovania uvedených priestorov. Ukrajinská strana opravila poškodenú časť mosta v Stanici Luhanskej a tým naplnila aj jeden zo symbolických cieľov SK OBSE na prospech trpiaceho miestneho obyvateľstva. 
 
Ďalším opatrením, ku ktorému sa v priaznivej atmosfére strany odhodlali, bola výmena 70 zadržiavaných osôb medzi Ukrajinou a Ruskom. Neskôr došlo k rozsiahlejšej výmene zadržiavaných osôb medzi Ukrajinou a územiami dočasne mimo kontroly ukrajinskej vlády. Ukrajina na pôde Trojstrannej kontaktnej skupiny odsúhlasila zaradenie „Steinmeierovho vzorca“ do svojej legislatívy. V decembri 2019 sa v Paríži konal dlho očakávaný samit „Normandskej štvorky“, ktorý bol vnímaný ako významný impulz na ceste k riešeniu konfliktu, jeho hlavný výsledok - dohoda o zastavení paľby ešte v roku 2019 - sa však nerealizovali. Svojim aktívnym prístupom v prospech realizácie Minských dohôd ako aj prostredníctvom  intenzívnych kontaktov s členmi Normandskej štvorky a neúnavným úsilím o zlepšenie humanitárnej situácie, Slovensko výrazne prispelo k dosiahnutiu novej dynamiky v mierovom procese po prezidentských a parlamentných voľbách na Ukrajine a k posilneniu nádeje pre ďalšiu deeskaláciu a realizáciu kľúčových krokov smerom k politickému usporiadaniu konfliktu, vrátanie pokračovania odsunu vojsk a techniky od kontaktnej línie, ukončenia výmeny zajatcov ako aj riešenia osobitného štatútu a kontroly nad Ukrajinsko-ruskými hranicami.
 

Zmrazené konflikty 

SK OBSE venovalo náležitú pozornosť aj hľadaniu ďalšieho posunu pri urovnaní Podnesterského konfliktu. Prostredníctvom osobitného predstaviteľa úradujúceho predsedu OBSE, misie OBSE v Moldavsku i Veľvyslanectva SR v Kišiňove sledovalo vývoj a predkladalo konkrétne návrhy zúčastneným stranám. Napriek dynamickému politickému vývoju v krajine sa podarilo zabezpečiť pokračovanie v implementácii malých ale dôležitých opatrení zameraných na zlepšenie životných podmienok obyvateľstva na oboch brehoch rieky Dnester. Aj týmto SR prispela k udržaniu pozitívnej dynamiky negociácií a prekonanie viacerých kríz v rámci negociačného procesu. V októbri 2019 sa v Bratislave uskutočnilo zasadnutie v tzv. formáte 5+2. Rokovania boli zložité a napriek snahám slovenského predsedníctva i vedúceho Misie OBSE v Moldavsku sa nepodarilo dospieť k plnej zhode o texte tzv. „Bratislavského protokolu“. 
 
Okrem Ukrajiny a Podnesterska SK OSBE podporilo aj ďalšie existujúce formáty zaoberajúce sa hľadaním riešenia pretrvávajúcich konfliktov – Ženevské medzinárodné rozhovory, týkajúce sa konfliktu v Gruzínsku, Minský proces, týkajúci sa náhornokarabašského konfliktu.
 
Ako v konflikte v Gruzínsku, tak aj v krízovom regióne Náhorného Karabachu dochádzalo počas roka pravidelne k narúšaniu prímeria. Minister Lajčák v pozícii úradujúceho predsedu OBSE navštívil v marci 2019 oba regióny a pravidelne využíval rôzne medzinárodné fóra na zbližovanie pozícií predstaviteľov strán konfliktu. Niekoľkokrát musel osobne intervenovať k upokojeniu napätej situácie medzi aktérmi. Slovenské predsedníctvo využilo aj finančné nástroje vo forme mimorozpočtových projektov OBSE na cielenú pomoc najviac postihnutým skupinám obyvateľstva. Príkladom je finančný príspevok na posilnenie ekonomického postavenia žien v regióne Syunik a ďalších oblastiach Arménska. 
 
Novou iniciatívou, ktorú slovenské predsedníctvo v spolupráci so Sekretariátom OBSE zorganizovalo, bolo tzv. mediačné stretnutie osobných a osobitných predstaviteľov úradujúceho predsedu OBSE v Bratislave. Cieľom bolo iniciovanie tradície pravidelných stretnutí úradujúceho predsedu OBSE s predstaviteľmi OBSE v konfliktných regiónoch ako platformy na zdieľanie ich skúseností a príkladov úspešnej praxe zo sprostredkovania dialógu medzi znepriatelenými stranami.
 

Štruktúrovaný dialóg a opatrenia na budovanie dôvery a bezpečnosti

SR v nadväznosti na svoje predsedníctvo vo Fóre OBSE pre bezpečnostnú spoluprácu pokračovala  v podpore existujúcich opatrení na posilnenie dôvery a bezpečnosti, ktoré prispievajú k posilneniu kontroly zbrojenia a zvýšeniu transparentnosti ozbrojených síl účastníckych štátov OBSE, k dodržiavaniu existujúcich záväzkov a zlepšeniu ich implementácie. Štruktúrovaný dialóg o súčasných a budúcich výzvach a hrozbách v priestore OBSE postavený na Hamburskej deklarácii je perspektívnym neformálnym formátom, ktorý v 1. dimenzii (politicko-vojenskej) prináša oživenie diskusií stagnujúcich v iných fórach OBSE s perspektívou navodiť priaznivejšiu atmosféru ku konsenzuálnym riešeniam. 
 
Rozsah témy a jej zameranie si pri jej uplatňovaní vyžiadal spoločnú angažovanosť rezortov obrany a diplomacie. Slovenské predsedníctvo malo ambíciu v prvom rade využiť existujúce štandardné formáty organizované v sídle OBSE vo Viedni (napr. Výročná bezpečnostná konferencia, Fórum pre bezpečnostnú spoluprácu alebo Bezpečnostné dni OBSE), ako aj podujatia za účasti delegátov priamo z účastníckych štátov organizované na území SR. Príkladom bolo tzv. mil-to-mil podujatie k problematike implementácie Viedenského dokumentu 2011. SK OBSE rovnako spoluorganizovalo podujatie k 25. výročiu prijatia Kódexu správania v politicko-vojenských aspektoch bezpečnosti počas predsedníctva Švajčiarska vo Fóre pre bezpečnostnú spoluprácu.
 

Správa a reforma bezpečnostného sektora (SSG/R)

Slovenská republika počas svojho predsedníctva zorganizovala množstvo diskusií venovaných multidimenzionálnej povahe SSG/R, úlohe SSG/R v jednotlivých fázach konfliktného cyklu, s dôrazom na významnú úlohu SSG/R pri prevencii konfliktov, či príspevku SSG/R do implementácie Agendy 2030. SR tiež organizovala regionálne podujatia naprieč priestorom OBSE s cieľom zozbierať a poukázať na národné a regionálne špecifiká, rôzne prístupy k SSG/R a ilustrovať fakt, že procesy SSG/R prebiehajú vo všetkých krajinách bez ohľadu na ich rozvojový, politický či kultúrny status. Okrem toho SR vyžiadala od GT OBSE T. Gremingera vypracovanie historicky prvej správy generáleho tajomníka OBSE o prístupe OBSE k SSG/R, ktorá poskytuje komplexný prehľad aktivít Sekretariátu, misií a autonómnych inštitúcií OBSE v oblasti SSG/R.
 
Vyvrcholením úsilia slovenského predsedníctva bolo predstavenie spoločného vyhlásenia na Ministerskej rade OBSE v Bratislave, ktoré si získalo bezprecedentnú podporu 44 účastníckych štátov. Vyhlásenie zhrnulo závery z diskusií v priebehu roka a predstavuje základné elementy prístupu OBSE k SSG/R. V podobe tohto vyhlásenia zanechalo SK OBSE solídnu bázu pre ďalší rozvoj agendy SSG/R v OBSE.
 

Bezpečná budúcnosť

Prevencia radikalizácie, podpora tolerancie a nediskriminácie 
 
Medzi aktuálne hrozby, ktorým čelí celý priestor OBSE, patrí bezpochyby radikalizácia a násilný extrémizmus, ktoré potenciálne vedú k terorizmu. Terorizmus, tak ako ostatné cezhraničné hrozby, nepozná a nerešpektuje hranice, a preto tento fenomén vyžaduje komplexný prístup naprieč všetkými dimenziami OBSE a spoluprácu založenú na zdieľaní informácií a skúseností v boji proti teroristickej hrozbe. Ide o problematiku, ktorej riešenie je v záujme všetkých ú. š. V tomto širokom spektre problémov sa slovenské predsedníctvo zameralo na predchádzanie radikalizácii a násilnému extrémizmu a v priebehu predsedníckeho roka kládlo dôraz najmä na prácu s mládežou s osobitným zameraním na oblasť vzdelávania. Odrazom tohto úsilia bola Medzinárodná konferencia OBSE o boji proti terorizmu, v marci 2019 v Bratislave. Podujatie potvrdilo nevyhnutnosť ďalšieho úsilia o dosiahnutie efektívnejšej inkluzívnej medzinárodnej spolupráce, ktorú si súčasná hrozba terorizmu vyžaduje. K úspechu podujatia významnou mierou prispela aktívna účasť odborníkov Ministerstva vnútra SR. ak širokej verejnosti. 
 

Mládež

Podporou práce OBSE pre mládež a s mládežou sa slovenské predsedníctvo snažilo o zvýšenie odolnosti spoločnosti a tým prispieť k prevencii konfliktov, ako aj postkonfliktnej rehabilitácii. Agenda mládeže, mieru a bezpečnosti (Youth, Peace and Security) zohráva dôležitú úlohu aj na pôde OSN (rezolúcia OSN), pričom sa stáva prierezovou v kontexte Cieľov udržateľného rozvoja (Agendy 2030). Úradujúci predseda OBSE na podporu diskusie na túto tému a jej presadzovanie v praxi vymenoval dvoch osobitných predstaviteľov - Samuela Godu (SK) a Albu Brojkovú (AL). 
Doterajšie výsledky spolupráce a aktuálne pôsobenie osobitných predstaviteľov úradujúceho predsedu SK OIBSE sa pretavili do realizácie projektu „#perspectives2030“. Súčasťou projektu bolo i konanie Mládežníckeho fóra OBSE v Bratislave 28. – 29. októbra 2019. Podujatie bolo zamerané na diskusiu mládežníckych delegátov účastníckych štátov a partnerských krajín OBSE s cieľom posilnenia postavenia a zapojenia mladých ľudí ako tvorcov zmien pre bezpečnejšiu budúcnosť v regióne OBSE.
 

Kybernetická bezpečnosť

Široká paleta možných spôsobov zneužitia a poškodenia elektronických informačných, komunikačných a riadiacich systémov, ako aj negatívneho ovplyvnenia spoločenských a hospodárskych procesov radí útoky v kybernetickom priestore medzi závažné globálne hrozby, ako sú terorizmus alebo zbrane hromadného ničenia. Napriek nesúladu a odlišným stanoviskám jednotlivých krajín k tomuto fenoménu (na pôde OSN, NATO, EÚ, OBSE a pod.) SK OBSE pokračovalo v dialógu a nadviazalo na implementáciu dobrovoľne prijatých opatrení na budovanie dôvery (CBMs) v oblasti kybernetickej bezpečnosti a vyvinulo úsilie na koordináciu týchto aktivít v rámci medzinárodných organizácií.
 
Slovenské predsedníctvo napomohlo svojimi aktivitami k zintenzívneniu procesu implementácie šestnástich opatrení na budovanie dôvery, prijatých na pôde OBSE, v oblasti kybernetickej bezpečnosti s dôrazom na ochranu kritickej infraštruktúry.
 
Medzinárodná konferencia SK OBSE o bezpečnosti informačno-komunikačných technológií (IKT) v kybernetickom priestore (17.-18. 6. 2019) v Bratislave bola zameraná na témy ochrany kritickej infraštruktúry, bezpečnosti využívania umelej inteligencie a v spolupráci s medzinárodnými organizáciami, akademickou obcou a súkromným sektorom. Na okraji konferencie sa uskutočnili prvé regionálne konzultácie OBSE s novovytvorenou skupinou vládnych expertov OSN pre rozvoj v oblasti informácií a telekomunikácií. SK OBSE finančne prispelo na mimorozpočtové projekty OBSE, napr. v oblasti zvýšenia kybernetickej bezpečnosti a transparentnosti volebných procesov na Ukrajine, zvýšenia kybernetickej bezpečnosti v Moldavsku alebo posilnenia práce krízovej komunikačnej siete kontaktných bodov krajín OBSE. Konferencia preukázala, že OBSE pôsobí ako dôležitý inkubátor pre nové myšlienky a praktické úsilie v oblasti kybernetických/informačných a komunikačných technológií.   
 
 

4. priemyselná revolúcia

Vzhľadom na to, že aj priority Predsedníctva SR v OECD v roku 2019 boli zamerané na oblasť digitálnej transformácie, mala SR jedinečnú možnosť využiť výsledky diskusií na pôde OECD ako pridanú hodnotu k témam digitalizácie a jej vplyvu, ktoré boli predmetom rokovaní v rámci ekonomicko-enviromentálnej dimenzie OBSE. 
 
Ekonomické a enviromentálne fórum pozostávalo z dvoch prípravných a jedného záverečného zasadnutia, ktoré sa každoročne konali na jeseň v Prahe. V rámci hlavnej témy - Podpora hospodárskeho pokroku a bezpečnosti v priestore OBSE prostredníctvom energetickej spolupráce a konektivity, nových technológií a dobrej správy vecí verejných v digitálnej ére boli v Prahe zhrnuté idey a odporúčania, ktoré vyplynuli z diskusií počas celého roka.
 

Efektívny multilateralizmus

OBSE ako najväčšia regionálna organizácia podľa kapitoly VIII Charty OSN zaujíma dôležité miesto v medzinárodnej bezpečnostnej architektúre. Široký záber činností OBSE sa prelína s činnosťami iných medzinárodných organizácií.  
 
Slovenské predsedníctvo podporovalo rozvíjanie strategických partnerstiev OBSE s inými medzinárodnými organizáciami (EÚ, Rada Európy, OSN). Odzrkadlilo sa to v účasti medzinárodných rečníkov na podujatiach predsedníctva (EÚ, OSN, Medzinárodný Červený kríž, Rady Európy a.i.) a zviditeľňovaním OBSE na pôde iných medzinárodných organizácií. Tak napr. minister Lajčák viedol dialógy s predstaviteľmi EÚ v Bruseli, vystúpil v Rade Európy, pred Bezpečnostnou radou OSN a Severoatlantickou radou NATO.
 
Za konkrétny výsledok a úspech SK OBSE možno považovať revíziu existujúceho rámca spolupráce medzi OBSE a OSN, zavŕšenú výmenou listov medzi GT OSN a úradujúcim predsedom OBSE v decembri 2019. SK OBSE zorganizovalo tiež na pôde OSN v New Yorku osobitné zasadnutie o spolupráci medzinárodných organizácií v agende ľudských práv. 
 
Okrem posilnenej spolupráce s inými medzinárodnými organizáciami podporilo slovenské predsedníctvo pokračovanie, resp. zlepšenie komunikácie s ďalšími relevantnými aktérmi, ako think-tanky, médiá či občianska spoločnosť. Presadzovali sme širokú účasť mimovládnych organizácií na zasadnutiach OBSE, rešpektujúc pritom existujúce pravidlá OBSE. Počas návštev účastníckych krajín povzbudzoval úradujúci predseda k angažovaniu mimovládnych organizácii a k rozvoju dialógu štátnych orgánov s občianskou spoločnosťou. Predsedníctvo prispelo (aj finančne) k účasti predstaviteľov mimovládnych organizácií na zasadnutiach OBSE, ako aj k organizácii paralelnej konferencie občianskej spoločnosti na okraji Ministerskej rady v Bratislave (4. december 2019). Minister ZV EZ SR ocenil striebornou plaketou niekoľko slovenských osobností za ich dlhoročnú angažovanosť v oblastiach činnosti OBSE, resp. za príspevok k zviditeľneniu práce tejto organizácie.