Pre správne fungovanie portálu musíte mať v prehliadači zapnutý Javaskript.

Preskoč na obsah

Správy

{scopeGroupId=[10182], ddm/11341/vseobecny_autor_be_BY=[odbor], ddm/11341/foto_hu_HU=[{"groupId":10182,"uuid":"ca9e03cc-977f-4c86-9cea-434106a5c141","version":"1.0"}], ddm/11341/vseobecny_autor_ru_RU=[odbor], ddm/11341/priorita_hu_HU=[top], ddm/11341/ddm-db-select4560_ru_RU=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/newsletter_de_DE=[false], ddm/11341/anotacia_sl_SL=[Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák sa dnes (10. decembra 2018) zúčastnil na pravidelnom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. Z politického hľadiska bola najdôležitejšou diskusia k aktuálnej situácii v Azovskom mori, v súvislosti ruským vojenským útokom na ukrajinské lode v Kerčskom prielive, ku ktorému došlo 25. novembra tohto roku. Ministri odsúdili tento útok, zdôraznili plnú podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajine a apelovali na prepustenie zajatých a neprávom odsúdených ukrajinských námorníkov, ako aj na garantovanie voľného prechodu cez Kerčský prieliv pre všetky lode. „Incident v Kerčskom prielive bol priamym dôsledkom anexie Krymu. Slovensko ako nadchádzajúca predsednícka krajina OBSE má silný záujem na dosiahnutí udržateľného mierového riešenia, ktoré bude založené na Minských dohodách a územnej celistvosti Ukrajiny," uviedol v tejto súvislosti minister Lajčák. Situáciu následne detailne rozdiskutovali s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Pavlom Klimkinom, vrátane možností EÚ posilniť ekonomickú podporu pre regióny východnej Ukrajiny najviac postihnuté konfliktom.], ddm/11341/newsletter_fr_FR=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_en_US=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/datum_spravy_sl_SL=[20181210000000], ddm/11341/priorita_it_IT=[top], roleId=[10163, 10164], ddm/11341/newsletter_be_BY=[false], expirationDate=[2922789940817081255], ddm/11341/datum_spravy_uk_UA=[20181210000000], ddm/11341/anotacia_zh_CN=[Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák sa dnes (10. decembra 2018) zúčastnil na pravidelnom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. Z politického hľadiska bola najdôležitejšou diskusia k aktuálnej situácii v Azovskom mori, v súvislosti ruským vojenským útokom na ukrajinské lode v Kerčskom prielive, ku ktorému došlo 25. novembra tohto roku. Ministri odsúdili tento útok, zdôraznili plnú podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajine a apelovali na prepustenie zajatých a neprávom odsúdených ukrajinských námorníkov, ako aj na garantovanie voľného prechodu cez Kerčský prieliv pre všetky lode. „Incident v Kerčskom prielive bol priamym dôsledkom anexie Krymu. Slovensko ako nadchádzajúca predsednícka krajina OBSE má silný záujem na dosiahnutí udržateľného mierového riešenia, ktoré bude založené na Minských dohodách a územnej celistvosti Ukrajiny," uviedol v tejto súvislosti minister Lajčák. Situáciu následne detailne rozdiskutovali s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Pavlom Klimkinom, vrátane možností EÚ posilniť ekonomickú podporu pre regióny východnej Ukrajiny najviac postihnuté konfliktom.], entryClassPK=[3490371], ddm/11341/ddm-gallery-field_ko_KR=[3488599], ddm/11341/newsletter_vi_VN=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_ko_KR=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], content=[

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák sa dnes (10. decembra 2018) zúčastnil na pravidelnom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. Z politického hľadiska bola najdôležitejšou diskusia k aktuálnej situácii v Azovskom mori, v súvislosti ruským vojenským útokom na ukrajinské lode v Kerčskom prielive, ku ktorému došlo 25. novembra tohto roku. Ministri odsúdili tento útok, zdôraznili plnú podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajine a apelovali na prepustenie zajatých a neprávom odsúdených ukrajinských námorníkov, ako aj na garantovanie voľného prechodu cez Kerčský prieliv pre všetky lode. „Incident v Kerčskom prielive bol priamym dôsledkom anexie Krymu. Slovensko ako nadchádzajúca predsednícka krajina OBSE má silný záujem na dosiahnutí udržateľného mierového riešenia, ktoré bude založené na Minských dohodách a územnej celistvosti Ukrajiny," uviedol v tejto súvislosti minister Lajčák. Situáciu následne detailne rozdiskutovali s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Pavlom Klimkinom, vrátane možností EÚ posilniť ekonomickú podporu pre regióny východnej Ukrajiny najviac postihnuté konfliktom.

 

V rámci hodnotenia politickej situácie v regióne Západného Balkánu sa ministri venovali primárne povolebnej situácii v Bosne a Hercegovine, vývoju dialógu medzi Belehradom a Prištinou, ako aj možnosti otvorenia prístupových rokovaní s Macedónskom a Albánskom, pričom zdôraznili, že je nevyhnutné, aby všetky krajiny Západného Balkánu pokračovali v reformnom procese. „Slovensko podporuje reformné úsilie a prístupové rokovania krajín Západného Balkánu v súlade s ich európskou perspektívou. Žiaľ v regióne je stále potenciál pre napätie a stagnáciu, preto sa EÚ musí naďalej silne angažovať," uviedol šéf slovenskej diplomacie.

 

Rada sa zaoberala aj situáciou vo Venezuele a návrhom vytvoriť osobitnú Medzinárodnú kontaktnú skupinu pre Venezuelu. „Podporujeme hľadanie politického mierového riešenia krízy obnovením národného dialógu medzi venezuelskou vládou a opozíciou pri rešpektovaní zákonnosti, ústavnosti a princípu inkluzívnosti. Zároveň hľadáme spôsob, ako pomôcť riešeniu humanitárnej krízy v krajine,“ skonštatoval M. Lajčák.

 

Ministri sa venovali aj obsahovej príprave januárového, vôbec prvého ministerského zasadania EÚ a Africkej únie (AÚ), ktoré sa má zamerať na posilnenie vzájomnej spolupráce v politicko-bezpečnostnej a ekonomickej oblasti a v rámci multilateralizmu.

 

Šéfovia európskych diplomacií nakoniec vyhodnotili stav relácie s Iránom, v súvislosti s udržaním platnosti jadrovej JCPOA dohody a pôsobením Iránu v regióne. V reakcii na nedávne nelegálne tzv. voľby v Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny členské štáty rozšírili sankčný zoznam o ďalších deväť osôb. Na Rade prijali závery o stratégii EÚ k Indii, o Mjanmarsku, o Líbyi ako aj o ženách, mieri a bezpečnosti.

 

20181210000000 false odbor ["[\"3488599\"]"] ["[\"c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740\"]"] Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák sa dnes (10. decembra 2018) zúčastnil na pravidelnom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. Z politického hľadiska bola najdôležitejšou diskusia k aktuálnej situácii v Azovskom mori, v súvislosti ruským vojenským útokom na ukrajinské lode v Kerčskom prielive, ku ktorému došlo 25. novembra tohto roku. Ministri odsúdili tento útok, zdôraznili plnú podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajine a apelovali na prepustenie zajatých a neprávom odsúdených ukrajinských námorníkov, ako aj na garantovanie voľného prechodu cez Kerčský prieliv pre všetky lode. „Incident v Kerčskom prielive bol priamym dôsledkom anexie Krymu. Slovensko ako nadchádzajúca predsednícka krajina OBSE má silný záujem na dosiahnutí udržateľného mierového riešenia, ktoré bude založené na Minských dohodách a územnej celistvosti Ukrajiny," uviedol v tejto súvislosti minister Lajčák. Situáciu následne detailne rozdiskutovali s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Pavlom Klimkinom, vrátane možností EÚ posilniť ekonomickú podporu pre regióny východnej Ukrajiny najviac postihnuté konfliktom. ["null"] null {"groupId":10182,"uuid":"ca9e03cc-977f-4c86-9cea-434106a5c141","version":"1.0"} false top null ], ddm/11341/foto_pl_PL=[{"groupId":10182,"uuid":"ca9e03cc-977f-4c86-9cea-434106a5c141","version":"1.0"}], ddm/11341/newsletter_en_US=[false], ddm/11341/anotacia_it_IT=[Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák sa dnes (10. decembra 2018) zúčastnil na pravidelnom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. Z politického hľadiska bola najdôležitejšou diskusia k aktuálnej situácii v Azovskom mori, v súvislosti ruským vojenským útokom na ukrajinské lode v Kerčskom prielive, ku ktorému došlo 25. novembra tohto roku. Ministri odsúdili tento útok, zdôraznili plnú podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajine a apelovali na prepustenie zajatých a neprávom odsúdených ukrajinských námorníkov, ako aj na garantovanie voľného prechodu cez Kerčský prieliv pre všetky lode. „Incident v Kerčskom prielive bol priamym dôsledkom anexie Krymu. Slovensko ako nadchádzajúca predsednícka krajina OBSE má silný záujem na dosiahnutí udržateľného mierového riešenia, ktoré bude založené na Minských dohodách a územnej celistvosti Ukrajiny," uviedol v tejto súvislosti minister Lajčák. Situáciu následne detailne rozdiskutovali s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Pavlom Klimkinom, vrátane možností EÚ posilniť ekonomickú podporu pre regióny východnej Ukrajiny najviac postihnuté konfliktom.], viewCount_sortable=[76], ddm/11341/text_ru_RU=[Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák sa dnes (10. decembra 2018) zúčastnil na pravidelnom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. Z politického hľadiska bola najdôležitejšou diskusia k aktuálnej situácii v Azovskom mori, v súvislosti ruským vojenským útokom na ukrajinské lode v Kerčskom prielive, ku ktorému došlo 25. novembra tohto roku. Ministri odsúdili tento útok, zdôraznili plnú podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajine a apelovali na prepustenie zajatých a neprávom odsúdených ukrajinských námorníkov, ako aj na garantovanie voľného prechodu cez Kerčský prieliv pre všetky lode. „Incident v Kerčskom prielive bol priamym dôsledkom anexie Krymu. Slovensko ako nadchádzajúca predsednícka krajina OBSE má silný záujem na dosiahnutí udržateľného mierového riešenia, ktoré bude založené na Minských dohodách a územnej celistvosti Ukrajiny," uviedol v tejto súvislosti minister Lajčák. Situáciu následne detailne rozdiskutovali s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Pavlom Klimkinom, vrátane možností EÚ posilniť ekonomickú podporu pre regióny východnej Ukrajiny najviac postihnuté konfliktom. V rámci hodnotenia politickej situácie v regióne Západného Balkánu sa ministri venovali primárne povolebnej situácii v Bosne a Hercegovine, vývoju dialógu medzi Belehradom a Prištinou, ako aj možnosti otvorenia prístupových rokovaní s Macedónskom a Albánskom, pričom zdôraznili, že je nevyhnutné, aby všetky krajiny Západného Balkánu pokračovali v reformnom procese. „Slovensko podporuje reformné úsilie a prístupové rokovania krajín Západného Balkánu v súlade s ich európskou perspektívou. Žiaľ v regióne je stále potenciál pre napätie a stagnáciu, preto sa EÚ musí naďalej silne angažovať," uviedol šéf slovenskej diplomacie. Rada sa zaoberala aj situáciou vo Venezuele a návrhom vytvoriť osobitnú Medzinárodnú kontaktnú skupinu pre Venezuelu. „Podporujeme hľadanie politického mierového riešenia krízy obnovením národného dialógu medzi venezuelskou vládou a opozíciou pri rešpektovaní zákonnosti, ústavnosti a princípu inkluzívnosti. Zároveň hľadáme spôsob, ako pomôcť riešeniu humanitárnej krízy v krajine,“ skonštatoval M. Lajčák. Ministri sa venovali aj obsahovej príprave januárového, vôbec prvého ministerského zasadania EÚ a Africkej únie (AÚ), ktoré sa má zamerať na posilnenie vzájomnej spolupráce v politicko-bezpečnostnej a ekonomickej oblasti a v rámci multilateralizmu. Šéfovia európskych diplomacií nakoniec vyhodnotili stav relácie s Iránom, v súvislosti s udržaním platnosti jadrovej JCPOA dohody a pôsobením Iránu v regióne. V reakcii na nedávne nelegálne tzv. voľby v Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny členské štáty rozšírili sankčný zoznam o ďalších deväť osôb. Na Rade prijali závery o stratégii EÚ k Indii, o Mjanmarsku, o Líbyi ako aj o ženách, mieri a bezpečnosti. ], viewCount=[76], content_sk_SK=[

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák sa dnes (10. decembra 2018) zúčastnil na pravidelnom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. Z politického hľadiska bola najdôležitejšou diskusia k aktuálnej situácii v Azovskom mori, v súvislosti ruským vojenským útokom na ukrajinské lode v Kerčskom prielive, ku ktorému došlo 25. novembra tohto roku. Ministri odsúdili tento útok, zdôraznili plnú podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajine a apelovali na prepustenie zajatých a neprávom odsúdených ukrajinských námorníkov, ako aj na garantovanie voľného prechodu cez Kerčský prieliv pre všetky lode. „Incident v Kerčskom prielive bol priamym dôsledkom anexie Krymu. Slovensko ako nadchádzajúca predsednícka krajina OBSE má silný záujem na dosiahnutí udržateľného mierového riešenia, ktoré bude založené na Minských dohodách a územnej celistvosti Ukrajiny," uviedol v tejto súvislosti minister Lajčák. Situáciu následne detailne rozdiskutovali s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Pavlom Klimkinom, vrátane možností EÚ posilniť ekonomickú podporu pre regióny východnej Ukrajiny najviac postihnuté konfliktom.

 

V rámci hodnotenia politickej situácie v regióne Západného Balkánu sa ministri venovali primárne povolebnej situácii v Bosne a Hercegovine, vývoju dialógu medzi Belehradom a Prištinou, ako aj možnosti otvorenia prístupových rokovaní s Macedónskom a Albánskom, pričom zdôraznili, že je nevyhnutné, aby všetky krajiny Západného Balkánu pokračovali v reformnom procese. „Slovensko podporuje reformné úsilie a prístupové rokovania krajín Západného Balkánu v súlade s ich európskou perspektívou. Žiaľ v regióne je stále potenciál pre napätie a stagnáciu, preto sa EÚ musí naďalej silne angažovať," uviedol šéf slovenskej diplomacie.

 

Rada sa zaoberala aj situáciou vo Venezuele a návrhom vytvoriť osobitnú Medzinárodnú kontaktnú skupinu pre Venezuelu. „Podporujeme hľadanie politického mierového riešenia krízy obnovením národného dialógu medzi venezuelskou vládou a opozíciou pri rešpektovaní zákonnosti, ústavnosti a princípu inkluzívnosti. Zároveň hľadáme spôsob, ako pomôcť riešeniu humanitárnej krízy v krajine,“ skonštatoval M. Lajčák.

 

Ministri sa venovali aj obsahovej príprave januárového, vôbec prvého ministerského zasadania EÚ a Africkej únie (AÚ), ktoré sa má zamerať na posilnenie vzájomnej spolupráce v politicko-bezpečnostnej a ekonomickej oblasti a v rámci multilateralizmu.

 

Šéfovia európskych diplomacií nakoniec vyhodnotili stav relácie s Iránom, v súvislosti s udržaním platnosti jadrovej JCPOA dohody a pôsobením Iránu v regióne. V reakcii na nedávne nelegálne tzv. voľby v Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny členské štáty rozšírili sankčný zoznam o ďalších deväť osôb. Na Rade prijali závery o stratégii EÚ k Indii, o Mjanmarsku, o Líbyi ako aj o ženách, mieri a bezpečnosti.

 

20181210000000 false odbor ["[\"3488599\"]"] ["[\"c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740\"]"] Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák sa dnes (10. decembra 2018) zúčastnil na pravidelnom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. Z politického hľadiska bola najdôležitejšou diskusia k aktuálnej situácii v Azovskom mori, v súvislosti ruským vojenským útokom na ukrajinské lode v Kerčskom prielive, ku ktorému došlo 25. novembra tohto roku. Ministri odsúdili tento útok, zdôraznili plnú podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajine a apelovali na prepustenie zajatých a neprávom odsúdených ukrajinských námorníkov, ako aj na garantovanie voľného prechodu cez Kerčský prieliv pre všetky lode. „Incident v Kerčskom prielive bol priamym dôsledkom anexie Krymu. Slovensko ako nadchádzajúca predsednícka krajina OBSE má silný záujem na dosiahnutí udržateľného mierového riešenia, ktoré bude založené na Minských dohodách a územnej celistvosti Ukrajiny," uviedol v tejto súvislosti minister Lajčák. Situáciu následne detailne rozdiskutovali s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Pavlom Klimkinom, vrátane možností EÚ posilniť ekonomickú podporu pre regióny východnej Ukrajiny najviac postihnuté konfliktom. ["null"] null {"groupId":10182,"uuid":"ca9e03cc-977f-4c86-9cea-434106a5c141","version":"1.0"} false top null ], ddm/11341/anotacia_sr_RS=[Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák sa dnes (10. decembra 2018) zúčastnil na pravidelnom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. Z politického hľadiska bola najdôležitejšou diskusia k aktuálnej situácii v Azovskom mori, v súvislosti ruským vojenským útokom na ukrajinské lode v Kerčskom prielive, ku ktorému došlo 25. novembra tohto roku. Ministri odsúdili tento útok, zdôraznili plnú podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajine a apelovali na prepustenie zajatých a neprávom odsúdených ukrajinských námorníkov, ako aj na garantovanie voľného prechodu cez Kerčský prieliv pre všetky lode. „Incident v Kerčskom prielive bol priamym dôsledkom anexie Krymu. Slovensko ako nadchádzajúca predsednícka krajina OBSE má silný záujem na dosiahnutí udržateľného mierového riešenia, ktoré bude založené na Minských dohodách a územnej celistvosti Ukrajiny," uviedol v tejto súvislosti minister Lajčák. Situáciu následne detailne rozdiskutovali s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Pavlom Klimkinom, vrátane možností EÚ posilniť ekonomickú podporu pre regióny východnej Ukrajiny najviac postihnuté konfliktom.], ddm/11341/text_sk_SK=[Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák sa dnes (10. decembra 2018) zúčastnil na pravidelnom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. Z politického hľadiska bola najdôležitejšou diskusia k aktuálnej situácii v Azovskom mori, v súvislosti ruským vojenským útokom na ukrajinské lode v Kerčskom prielive, ku ktorému došlo 25. novembra tohto roku. Ministri odsúdili tento útok, zdôraznili plnú podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajine a apelovali na prepustenie zajatých a neprávom odsúdených ukrajinských námorníkov, ako aj na garantovanie voľného prechodu cez Kerčský prieliv pre všetky lode. „Incident v Kerčskom prielive bol priamym dôsledkom anexie Krymu. Slovensko ako nadchádzajúca predsednícka krajina OBSE má silný záujem na dosiahnutí udržateľného mierového riešenia, ktoré bude založené na Minských dohodách a územnej celistvosti Ukrajiny," uviedol v tejto súvislosti minister Lajčák. Situáciu následne detailne rozdiskutovali s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Pavlom Klimkinom, vrátane možností EÚ posilniť ekonomickú podporu pre regióny východnej Ukrajiny najviac postihnuté konfliktom. V rámci hodnotenia politickej situácie v regióne Západného Balkánu sa ministri venovali primárne povolebnej situácii v Bosne a Hercegovine, vývoju dialógu medzi Belehradom a Prištinou, ako aj možnosti otvorenia prístupových rokovaní s Macedónskom a Albánskom, pričom zdôraznili, že je nevyhnutné, aby všetky krajiny Západného Balkánu pokračovali v reformnom procese. „Slovensko podporuje reformné úsilie a prístupové rokovania krajín Západného Balkánu v súlade s ich európskou perspektívou. Žiaľ v regióne je stále potenciál pre napätie a stagnáciu, preto sa EÚ musí naďalej silne angažovať," uviedol šéf slovenskej diplomacie. Rada sa zaoberala aj situáciou vo Venezuele a návrhom vytvoriť osobitnú Medzinárodnú kontaktnú skupinu pre Venezuelu. „Podporujeme hľadanie politického mierového riešenia krízy obnovením národného dialógu medzi venezuelskou vládou a opozíciou pri rešpektovaní zákonnosti, ústavnosti a princípu inkluzívnosti. Zároveň hľadáme spôsob, ako pomôcť riešeniu humanitárnej krízy v krajine,“ skonštatoval M. Lajčák. Ministri sa venovali aj obsahovej príprave januárového, vôbec prvého ministerského zasadania EÚ a Africkej únie (AÚ), ktoré sa má zamerať na posilnenie vzájomnej spolupráce v politicko-bezpečnostnej a ekonomickej oblasti a v rámci multilateralizmu. Šéfovia európskych diplomacií nakoniec vyhodnotili stav relácie s Iránom, v súvislosti s udržaním platnosti jadrovej JCPOA dohody a pôsobením Iránu v regióne. V reakcii na nedávne nelegálne tzv. voľby v Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny členské štáty rozšírili sankčný zoznam o ďalších deväť osôb. Na Rade prijali závery o stratégii EÚ k Indii, o Mjanmarsku, o Líbyi ako aj o ženách, mieri a bezpečnosti. ], ddm/11341/only-zu_pt_BR=[false], ddm/11341/newsletter_ru_RU=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_be_BY=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/anotacia_uk_UA=[Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák sa dnes (10. decembra 2018) zúčastnil na pravidelnom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. Z politického hľadiska bola najdôležitejšou diskusia k aktuálnej situácii v Azovskom mori, v súvislosti ruským vojenským útokom na ukrajinské lode v Kerčskom prielive, ku ktorému došlo 25. novembra tohto roku. Ministri odsúdili tento útok, zdôraznili plnú podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajine a apelovali na prepustenie zajatých a neprávom odsúdených ukrajinských námorníkov, ako aj na garantovanie voľného prechodu cez Kerčský prieliv pre všetky lode. „Incident v Kerčskom prielive bol priamym dôsledkom anexie Krymu. Slovensko ako nadchádzajúca predsednícka krajina OBSE má silný záujem na dosiahnutí udržateľného mierového riešenia, ktoré bude založené na Minských dohodách a územnej celistvosti Ukrajiny," uviedol v tejto súvislosti minister Lajčák. Situáciu následne detailne rozdiskutovali s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Pavlom Klimkinom, vrátane možností EÚ posilniť ekonomickú podporu pre regióny východnej Ukrajiny najviac postihnuté konfliktom.], ddm/11341/anotacia_pl_PL=[Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák sa dnes (10. decembra 2018) zúčastnil na pravidelnom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. Z politického hľadiska bola najdôležitejšou diskusia k aktuálnej situácii v Azovskom mori, v súvislosti ruským vojenským útokom na ukrajinské lode v Kerčskom prielive, ku ktorému došlo 25. novembra tohto roku. Ministri odsúdili tento útok, zdôraznili plnú podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajine a apelovali na prepustenie zajatých a neprávom odsúdených ukrajinských námorníkov, ako aj na garantovanie voľného prechodu cez Kerčský prieliv pre všetky lode. „Incident v Kerčskom prielive bol priamym dôsledkom anexie Krymu. Slovensko ako nadchádzajúca predsednícka krajina OBSE má silný záujem na dosiahnutí udržateľného mierového riešenia, ktoré bude založené na Minských dohodách a územnej celistvosti Ukrajiny," uviedol v tejto súvislosti minister Lajčák. Situáciu následne detailne rozdiskutovali s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Pavlom Klimkinom, vrátane možností EÚ posilniť ekonomickú podporu pre regióny východnej Ukrajiny najviac postihnuté konfliktom.], ddm/11341/foto_de_DE=[{"groupId":10182,"uuid":"ca9e03cc-977f-4c86-9cea-434106a5c141","version":"1.0"}], ddm/11341/text_tr_TR=[Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák sa dnes (10. decembra 2018) zúčastnil na pravidelnom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. Z politického hľadiska bola najdôležitejšou diskusia k aktuálnej situácii v Azovskom mori, v súvislosti ruským vojenským útokom na ukrajinské lode v Kerčskom prielive, ku ktorému došlo 25. novembra tohto roku. Ministri odsúdili tento útok, zdôraznili plnú podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajine a apelovali na prepustenie zajatých a neprávom odsúdených ukrajinských námorníkov, ako aj na garantovanie voľného prechodu cez Kerčský prieliv pre všetky lode. „Incident v Kerčskom prielive bol priamym dôsledkom anexie Krymu. Slovensko ako nadchádzajúca predsednícka krajina OBSE má silný záujem na dosiahnutí udržateľného mierového riešenia, ktoré bude založené na Minských dohodách a územnej celistvosti Ukrajiny," uviedol v tejto súvislosti minister Lajčák. Situáciu následne detailne rozdiskutovali s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Pavlom Klimkinom, vrátane možností EÚ posilniť ekonomickú podporu pre regióny východnej Ukrajiny najviac postihnuté konfliktom. V rámci hodnotenia politickej situácie v regióne Západného Balkánu sa ministri venovali primárne povolebnej situácii v Bosne a Hercegovine, vývoju dialógu medzi Belehradom a Prištinou, ako aj možnosti otvorenia prístupových rokovaní s Macedónskom a Albánskom, pričom zdôraznili, že je nevyhnutné, aby všetky krajiny Západného Balkánu pokračovali v reformnom procese. „Slovensko podporuje reformné úsilie a prístupové rokovania krajín Západného Balkánu v súlade s ich európskou perspektívou. Žiaľ v regióne je stále potenciál pre napätie a stagnáciu, preto sa EÚ musí naďalej silne angažovať," uviedol šéf slovenskej diplomacie. Rada sa zaoberala aj situáciou vo Venezuele a návrhom vytvoriť osobitnú Medzinárodnú kontaktnú skupinu pre Venezuelu. „Podporujeme hľadanie politického mierového riešenia krízy obnovením národného dialógu medzi venezuelskou vládou a opozíciou pri rešpektovaní zákonnosti, ústavnosti a princípu inkluzívnosti. Zároveň hľadáme spôsob, ako pomôcť riešeniu humanitárnej krízy v krajine,“ skonštatoval M. Lajčák. Ministri sa venovali aj obsahovej príprave januárového, vôbec prvého ministerského zasadania EÚ a Africkej únie (AÚ), ktoré sa má zamerať na posilnenie vzájomnej spolupráce v politicko-bezpečnostnej a ekonomickej oblasti a v rámci multilateralizmu. Šéfovia európskych diplomacií nakoniec vyhodnotili stav relácie s Iránom, v súvislosti s udržaním platnosti jadrovej JCPOA dohody a pôsobením Iránu v regióne. V reakcii na nedávne nelegálne tzv. voľby v Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny členské štáty rozšírili sankčný zoznam o ďalších deväť osôb. Na Rade prijali závery o stratégii EÚ k Indii, o Mjanmarsku, o Líbyi ako aj o ženách, mieri a bezpečnosti. ], ddm/11341/vseobecny_autor_es_ES=[odbor], ddm/11341/priorita_ko_KR=[top], ddm/11341/anotacia_es_ES=[Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák sa dnes (10. decembra 2018) zúčastnil na pravidelnom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. Z politického hľadiska bola najdôležitejšou diskusia k aktuálnej situácii v Azovskom mori, v súvislosti ruským vojenským útokom na ukrajinské lode v Kerčskom prielive, ku ktorému došlo 25. novembra tohto roku. Ministri odsúdili tento útok, zdôraznili plnú podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajine a apelovali na prepustenie zajatých a neprávom odsúdených ukrajinských námorníkov, ako aj na garantovanie voľného prechodu cez Kerčský prieliv pre všetky lode. „Incident v Kerčskom prielive bol priamym dôsledkom anexie Krymu. Slovensko ako nadchádzajúca predsednícka krajina OBSE má silný záujem na dosiahnutí udržateľného mierového riešenia, ktoré bude založené na Minských dohodách a územnej celistvosti Ukrajiny," uviedol v tejto súvislosti minister Lajčák. Situáciu následne detailne rozdiskutovali s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Pavlom Klimkinom, vrátane možností EÚ posilniť ekonomickú podporu pre regióny východnej Ukrajiny najviac postihnuté konfliktom.], ddm/11341/text_ko_KR=[Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák sa dnes (10. decembra 2018) zúčastnil na pravidelnom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. Z politického hľadiska bola najdôležitejšou diskusia k aktuálnej situácii v Azovskom mori, v súvislosti ruským vojenským útokom na ukrajinské lode v Kerčskom prielive, ku ktorému došlo 25. novembra tohto roku. Ministri odsúdili tento útok, zdôraznili plnú podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajine a apelovali na prepustenie zajatých a neprávom odsúdených ukrajinských námorníkov, ako aj na garantovanie voľného prechodu cez Kerčský prieliv pre všetky lode. „Incident v Kerčskom prielive bol priamym dôsledkom anexie Krymu. Slovensko ako nadchádzajúca predsednícka krajina OBSE má silný záujem na dosiahnutí udržateľného mierového riešenia, ktoré bude založené na Minských dohodách a územnej celistvosti Ukrajiny," uviedol v tejto súvislosti minister Lajčák. Situáciu následne detailne rozdiskutovali s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Pavlom Klimkinom, vrátane možností EÚ posilniť ekonomickú podporu pre regióny východnej Ukrajiny najviac postihnuté konfliktom. V rámci hodnotenia politickej situácie v regióne Západného Balkánu sa ministri venovali primárne povolebnej situácii v Bosne a Hercegovine, vývoju dialógu medzi Belehradom a Prištinou, ako aj možnosti otvorenia prístupových rokovaní s Macedónskom a Albánskom, pričom zdôraznili, že je nevyhnutné, aby všetky krajiny Západného Balkánu pokračovali v reformnom procese. „Slovensko podporuje reformné úsilie a prístupové rokovania krajín Západného Balkánu v súlade s ich európskou perspektívou. Žiaľ v regióne je stále potenciál pre napätie a stagnáciu, preto sa EÚ musí naďalej silne angažovať," uviedol šéf slovenskej diplomacie. Rada sa zaoberala aj situáciou vo Venezuele a návrhom vytvoriť osobitnú Medzinárodnú kontaktnú skupinu pre Venezuelu. „Podporujeme hľadanie politického mierového riešenia krízy obnovením národného dialógu medzi venezuelskou vládou a opozíciou pri rešpektovaní zákonnosti, ústavnosti a princípu inkluzívnosti. Zároveň hľadáme spôsob, ako pomôcť riešeniu humanitárnej krízy v krajine,“ skonštatoval M. Lajčák. Ministri sa venovali aj obsahovej príprave januárového, vôbec prvého ministerského zasadania EÚ a Africkej únie (AÚ), ktoré sa má zamerať na posilnenie vzájomnej spolupráce v politicko-bezpečnostnej a ekonomickej oblasti a v rámci multilateralizmu. Šéfovia európskych diplomacií nakoniec vyhodnotili stav relácie s Iránom, v súvislosti s udržaním platnosti jadrovej JCPOA dohody a pôsobením Iránu v regióne. V reakcii na nedávne nelegálne tzv. voľby v Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny členské štáty rozšírili sankčný zoznam o ďalších deväť osôb. Na Rade prijali závery o stratégii EÚ k Indii, o Mjanmarsku, o Líbyi ako aj o ženách, mieri a bezpečnosti. ], ddm/11341/only-zu_sk_SK=[false], ddm/11341/foto_sr_RS=[{"groupId":10182,"uuid":"ca9e03cc-977f-4c86-9cea-434106a5c141","version":"1.0"}], ddm/11341/datum_spravy_fr_FR=[20181210000000], ddm/11341/ddm-gallery-field_sk_SK=[3488599], ddm/11341/text_pt_BR=[Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák sa dnes (10. decembra 2018) zúčastnil na pravidelnom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. Z politického hľadiska bola najdôležitejšou diskusia k aktuálnej situácii v Azovskom mori, v súvislosti ruským vojenským útokom na ukrajinské lode v Kerčskom prielive, ku ktorému došlo 25. novembra tohto roku. Ministri odsúdili tento útok, zdôraznili plnú podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajine a apelovali na prepustenie zajatých a neprávom odsúdených ukrajinských námorníkov, ako aj na garantovanie voľného prechodu cez Kerčský prieliv pre všetky lode. „Incident v Kerčskom prielive bol priamym dôsledkom anexie Krymu. Slovensko ako nadchádzajúca predsednícka krajina OBSE má silný záujem na dosiahnutí udržateľného mierového riešenia, ktoré bude založené na Minských dohodách a územnej celistvosti Ukrajiny," uviedol v tejto súvislosti minister Lajčák. Situáciu následne detailne rozdiskutovali s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Pavlom Klimkinom, vrátane možností EÚ posilniť ekonomickú podporu pre regióny východnej Ukrajiny najviac postihnuté konfliktom. V rámci hodnotenia politickej situácie v regióne Západného Balkánu sa ministri venovali primárne povolebnej situácii v Bosne a Hercegovine, vývoju dialógu medzi Belehradom a Prištinou, ako aj možnosti otvorenia prístupových rokovaní s Macedónskom a Albánskom, pričom zdôraznili, že je nevyhnutné, aby všetky krajiny Západného Balkánu pokračovali v reformnom procese. „Slovensko podporuje reformné úsilie a prístupové rokovania krajín Západného Balkánu v súlade s ich európskou perspektívou. Žiaľ v regióne je stále potenciál pre napätie a stagnáciu, preto sa EÚ musí naďalej silne angažovať," uviedol šéf slovenskej diplomacie. Rada sa zaoberala aj situáciou vo Venezuele a návrhom vytvoriť osobitnú Medzinárodnú kontaktnú skupinu pre Venezuelu. „Podporujeme hľadanie politického mierového riešenia krízy obnovením národného dialógu medzi venezuelskou vládou a opozíciou pri rešpektovaní zákonnosti, ústavnosti a princípu inkluzívnosti. Zároveň hľadáme spôsob, ako pomôcť riešeniu humanitárnej krízy v krajine,“ skonštatoval M. Lajčák. Ministri sa venovali aj obsahovej príprave januárového, vôbec prvého ministerského zasadania EÚ a Africkej únie (AÚ), ktoré sa má zamerať na posilnenie vzájomnej spolupráce v politicko-bezpečnostnej a ekonomickej oblasti a v rámci multilateralizmu. Šéfovia európskych diplomacií nakoniec vyhodnotili stav relácie s Iránom, v súvislosti s udržaním platnosti jadrovej JCPOA dohody a pôsobením Iránu v regióne. V reakcii na nedávne nelegálne tzv. voľby v Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny členské štáty rozšírili sankčný zoznam o ďalších deväť osôb. Na Rade prijali závery o stratégii EÚ k Indii, o Mjanmarsku, o Líbyi ako aj o ženách, mieri a bezpečnosti. ], ddm/11341/anotacia_en_US=[Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák sa dnes (10. decembra 2018) zúčastnil na pravidelnom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. Z politického hľadiska bola najdôležitejšou diskusia k aktuálnej situácii v Azovskom mori, v súvislosti ruským vojenským útokom na ukrajinské lode v Kerčskom prielive, ku ktorému došlo 25. novembra tohto roku. Ministri odsúdili tento útok, zdôraznili plnú podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajine a apelovali na prepustenie zajatých a neprávom odsúdených ukrajinských námorníkov, ako aj na garantovanie voľného prechodu cez Kerčský prieliv pre všetky lode. „Incident v Kerčskom prielive bol priamym dôsledkom anexie Krymu. Slovensko ako nadchádzajúca predsednícka krajina OBSE má silný záujem na dosiahnutí udržateľného mierového riešenia, ktoré bude založené na Minských dohodách a územnej celistvosti Ukrajiny," uviedol v tejto súvislosti minister Lajčák. Situáciu následne detailne rozdiskutovali s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Pavlom Klimkinom, vrátane možností EÚ posilniť ekonomickú podporu pre regióny východnej Ukrajiny najviac postihnuté konfliktom.], ddm/11341/only-zu_ko_KR=[false], ddm/11341/foto_sk_SK=[{"groupId":10182,"uuid":"ca9e03cc-977f-4c86-9cea-434106a5c141","version":"1.0"}], ddm/11341/text_sr_RS=[Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák sa dnes (10. decembra 2018) zúčastnil na pravidelnom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. Z politického hľadiska bola najdôležitejšou diskusia k aktuálnej situácii v Azovskom mori, v súvislosti ruským vojenským útokom na ukrajinské lode v Kerčskom prielive, ku ktorému došlo 25. novembra tohto roku. Ministri odsúdili tento útok, zdôraznili plnú podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajine a apelovali na prepustenie zajatých a neprávom odsúdených ukrajinských námorníkov, ako aj na garantovanie voľného prechodu cez Kerčský prieliv pre všetky lode. „Incident v Kerčskom prielive bol priamym dôsledkom anexie Krymu. Slovensko ako nadchádzajúca predsednícka krajina OBSE má silný záujem na dosiahnutí udržateľného mierového riešenia, ktoré bude založené na Minských dohodách a územnej celistvosti Ukrajiny," uviedol v tejto súvislosti minister Lajčák. Situáciu následne detailne rozdiskutovali s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Pavlom Klimkinom, vrátane možností EÚ posilniť ekonomickú podporu pre regióny východnej Ukrajiny najviac postihnuté konfliktom. V rámci hodnotenia politickej situácie v regióne Západného Balkánu sa ministri venovali primárne povolebnej situácii v Bosne a Hercegovine, vývoju dialógu medzi Belehradom a Prištinou, ako aj možnosti otvorenia prístupových rokovaní s Macedónskom a Albánskom, pričom zdôraznili, že je nevyhnutné, aby všetky krajiny Západného Balkánu pokračovali v reformnom procese. „Slovensko podporuje reformné úsilie a prístupové rokovania krajín Západného Balkánu v súlade s ich európskou perspektívou. Žiaľ v regióne je stále potenciál pre napätie a stagnáciu, preto sa EÚ musí naďalej silne angažovať," uviedol šéf slovenskej diplomacie. Rada sa zaoberala aj situáciou vo Venezuele a návrhom vytvoriť osobitnú Medzinárodnú kontaktnú skupinu pre Venezuelu. „Podporujeme hľadanie politického mierového riešenia krízy obnovením národného dialógu medzi venezuelskou vládou a opozíciou pri rešpektovaní zákonnosti, ústavnosti a princípu inkluzívnosti. Zároveň hľadáme spôsob, ako pomôcť riešeniu humanitárnej krízy v krajine,“ skonštatoval M. Lajčák. Ministri sa venovali aj obsahovej príprave januárového, vôbec prvého ministerského zasadania EÚ a Africkej únie (AÚ), ktoré sa má zamerať na posilnenie vzájomnej spolupráce v politicko-bezpečnostnej a ekonomickej oblasti a v rámci multilateralizmu. Šéfovia európskych diplomacií nakoniec vyhodnotili stav relácie s Iránom, v súvislosti s udržaním platnosti jadrovej JCPOA dohody a pôsobením Iránu v regióne. V reakcii na nedávne nelegálne tzv. voľby v Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny členské štáty rozšírili sankčný zoznam o ďalších deväť osôb. Na Rade prijali závery o stratégii EÚ k Indii, o Mjanmarsku, o Líbyi ako aj o ženách, mieri a bezpečnosti. ], ddm/11341/newsletter_pt_BR=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_hu_HU=[odbor], ddm/11341/newsletter_sr_RS=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_be_BY=[3488599], ddm/11341/priorita_fr_FR=[top], ddm/11341/foto_es_ES=[{"groupId":10182,"uuid":"ca9e03cc-977f-4c86-9cea-434106a5c141","version":"1.0"}], ddm/11341/ddm-gallery-field_vi_VN=[3488599], classNameId=[0], ddm/11341/priorita_de_DE=[top], ddm/11341/foto_sl_SL=[{"groupId":10182,"uuid":"ca9e03cc-977f-4c86-9cea-434106a5c141","version":"1.0"}], ddm/11341/foto_tr_TR=[{"groupId":10182,"uuid":"ca9e03cc-977f-4c86-9cea-434106a5c141","version":"1.0"}], priority=[0.0], ratings_sortable=[0.0], userName=[kristína spišáková], ddm/11341/only-zu_ru_RU=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_zh_CN=[odbor], publishDate=[20181210162600], ddm/11341/anotacia_pt_BR=[Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák sa dnes (10. decembra 2018) zúčastnil na pravidelnom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. Z politického hľadiska bola najdôležitejšou diskusia k aktuálnej situácii v Azovskom mori, v súvislosti ruským vojenským útokom na ukrajinské lode v Kerčskom prielive, ku ktorému došlo 25. novembra tohto roku. Ministri odsúdili tento útok, zdôraznili plnú podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajine a apelovali na prepustenie zajatých a neprávom odsúdených ukrajinských námorníkov, ako aj na garantovanie voľného prechodu cez Kerčský prieliv pre všetky lode. „Incident v Kerčskom prielive bol priamym dôsledkom anexie Krymu. Slovensko ako nadchádzajúca predsednícka krajina OBSE má silný záujem na dosiahnutí udržateľného mierového riešenia, ktoré bude založené na Minských dohodách a územnej celistvosti Ukrajiny," uviedol v tejto súvislosti minister Lajčák. Situáciu následne detailne rozdiskutovali s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Pavlom Klimkinom, vrátane možností EÚ posilniť ekonomickú podporu pre regióny východnej Ukrajiny najviac postihnuté konfliktom.], ddm/11341/datum_spravy_pt_BR=[20181210000000], ddm/11341/priorita_sk_SK=[top], ddm/11341/only-zu_vi_VN=[false], ddm/11341/foto_ko_KR=[{"groupId":10182,"uuid":"ca9e03cc-977f-4c86-9cea-434106a5c141","version":"1.0"}], ddm/11341/vseobecny_autor_sl_SL=[odbor], ddm/11341/foto_pt_BR=[{"groupId":10182,"uuid":"ca9e03cc-977f-4c86-9cea-434106a5c141","version":"1.0"}], ddm/11341/vseobecny_autor_uk_UA=[odbor], modified=[20181210204810], ddm/11341/vseobecny_autor_it_IT=[odbor], ddm/11341/anotacia_fr_FR=[Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák sa dnes (10. decembra 2018) zúčastnil na pravidelnom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. Z politického hľadiska bola najdôležitejšou diskusia k aktuálnej situácii v Azovskom mori, v súvislosti ruským vojenským útokom na ukrajinské lode v Kerčskom prielive, ku ktorému došlo 25. novembra tohto roku. Ministri odsúdili tento útok, zdôraznili plnú podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajine a apelovali na prepustenie zajatých a neprávom odsúdených ukrajinských námorníkov, ako aj na garantovanie voľného prechodu cez Kerčský prieliv pre všetky lode. „Incident v Kerčskom prielive bol priamym dôsledkom anexie Krymu. Slovensko ako nadchádzajúca predsednícka krajina OBSE má silný záujem na dosiahnutí udržateľného mierového riešenia, ktoré bude založené na Minských dohodách a územnej celistvosti Ukrajiny," uviedol v tejto súvislosti minister Lajčák. Situáciu následne detailne rozdiskutovali s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Pavlom Klimkinom, vrátane možností EÚ posilniť ekonomickú podporu pre regióny východnej Ukrajiny najviac postihnuté konfliktom.], ddm/11341/ddm-gallery-field_tr_TR=[3488599], ddm/11341/foto_zh_CN=[{"groupId":10182,"uuid":"ca9e03cc-977f-4c86-9cea-434106a5c141","version":"1.0"}], ddm/11341/datum_spravy_be_BY=[20181210000000], ddm/11341/anotacia_vi_VN=[Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák sa dnes (10. decembra 2018) zúčastnil na pravidelnom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. Z politického hľadiska bola najdôležitejšou diskusia k aktuálnej situácii v Azovskom mori, v súvislosti ruským vojenským útokom na ukrajinské lode v Kerčskom prielive, ku ktorému došlo 25. novembra tohto roku. Ministri odsúdili tento útok, zdôraznili plnú podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajine a apelovali na prepustenie zajatých a neprávom odsúdených ukrajinských námorníkov, ako aj na garantovanie voľného prechodu cez Kerčský prieliv pre všetky lode. „Incident v Kerčskom prielive bol priamym dôsledkom anexie Krymu. Slovensko ako nadchádzajúca predsednícka krajina OBSE má silný záujem na dosiahnutí udržateľného mierového riešenia, ktoré bude založené na Minských dohodách a územnej celistvosti Ukrajiny," uviedol v tejto súvislosti minister Lajčák. Situáciu následne detailne rozdiskutovali s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Pavlom Klimkinom, vrátane možností EÚ posilniť ekonomickú podporu pre regióny východnej Ukrajiny najviac postihnuté konfliktom.], ddm/11341/ddm-gallery-field_fr_FR=[3488599], ddm/11341/text_pl_PL=[Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák sa dnes (10. decembra 2018) zúčastnil na pravidelnom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. Z politického hľadiska bola najdôležitejšou diskusia k aktuálnej situácii v Azovskom mori, v súvislosti ruským vojenským útokom na ukrajinské lode v Kerčskom prielive, ku ktorému došlo 25. novembra tohto roku. Ministri odsúdili tento útok, zdôraznili plnú podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajine a apelovali na prepustenie zajatých a neprávom odsúdených ukrajinských námorníkov, ako aj na garantovanie voľného prechodu cez Kerčský prieliv pre všetky lode. „Incident v Kerčskom prielive bol priamym dôsledkom anexie Krymu. Slovensko ako nadchádzajúca predsednícka krajina OBSE má silný záujem na dosiahnutí udržateľného mierového riešenia, ktoré bude založené na Minských dohodách a územnej celistvosti Ukrajiny," uviedol v tejto súvislosti minister Lajčák. Situáciu následne detailne rozdiskutovali s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Pavlom Klimkinom, vrátane možností EÚ posilniť ekonomickú podporu pre regióny východnej Ukrajiny najviac postihnuté konfliktom. V rámci hodnotenia politickej situácie v regióne Západného Balkánu sa ministri venovali primárne povolebnej situácii v Bosne a Hercegovine, vývoju dialógu medzi Belehradom a Prištinou, ako aj možnosti otvorenia prístupových rokovaní s Macedónskom a Albánskom, pričom zdôraznili, že je nevyhnutné, aby všetky krajiny Západného Balkánu pokračovali v reformnom procese. „Slovensko podporuje reformné úsilie a prístupové rokovania krajín Západného Balkánu v súlade s ich európskou perspektívou. Žiaľ v regióne je stále potenciál pre napätie a stagnáciu, preto sa EÚ musí naďalej silne angažovať," uviedol šéf slovenskej diplomacie. Rada sa zaoberala aj situáciou vo Venezuele a návrhom vytvoriť osobitnú Medzinárodnú kontaktnú skupinu pre Venezuelu. „Podporujeme hľadanie politického mierového riešenia krízy obnovením národného dialógu medzi venezuelskou vládou a opozíciou pri rešpektovaní zákonnosti, ústavnosti a princípu inkluzívnosti. Zároveň hľadáme spôsob, ako pomôcť riešeniu humanitárnej krízy v krajine,“ skonštatoval M. Lajčák. Ministri sa venovali aj obsahovej príprave januárového, vôbec prvého ministerského zasadania EÚ a Africkej únie (AÚ), ktoré sa má zamerať na posilnenie vzájomnej spolupráce v politicko-bezpečnostnej a ekonomickej oblasti a v rámci multilateralizmu. Šéfovia európskych diplomacií nakoniec vyhodnotili stav relácie s Iránom, v súvislosti s udržaním platnosti jadrovej JCPOA dohody a pôsobením Iránu v regióne. V reakcii na nedávne nelegálne tzv. voľby v Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny členské štáty rozšírili sankčný zoznam o ďalších deväť osôb. Na Rade prijali závery o stratégii EÚ k Indii, o Mjanmarsku, o Líbyi ako aj o ženách, mieri a bezpečnosti. ], ddm/11341/ddm-db-select4560_uk_UA=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/vseobecny_autor_sr_RS=[odbor], ddm/11341/newsletter_hu_HU=[false], rootEntryClassPK=[3490371], ddm/11341/datum_spravy_pl_PL=[20181210000000], ddmTemplateKey=[19701], ddm/11341/only-zu_fr_FR=[false], ddm/11341/only-zu_tr_TR=[false], ddm/11341/text_es_ES=[Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák sa dnes (10. decembra 2018) zúčastnil na pravidelnom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. Z politického hľadiska bola najdôležitejšou diskusia k aktuálnej situácii v Azovskom mori, v súvislosti ruským vojenským útokom na ukrajinské lode v Kerčskom prielive, ku ktorému došlo 25. novembra tohto roku. Ministri odsúdili tento útok, zdôraznili plnú podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajine a apelovali na prepustenie zajatých a neprávom odsúdených ukrajinských námorníkov, ako aj na garantovanie voľného prechodu cez Kerčský prieliv pre všetky lode. „Incident v Kerčskom prielive bol priamym dôsledkom anexie Krymu. Slovensko ako nadchádzajúca predsednícka krajina OBSE má silný záujem na dosiahnutí udržateľného mierového riešenia, ktoré bude založené na Minských dohodách a územnej celistvosti Ukrajiny," uviedol v tejto súvislosti minister Lajčák. Situáciu následne detailne rozdiskutovali s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Pavlom Klimkinom, vrátane možností EÚ posilniť ekonomickú podporu pre regióny východnej Ukrajiny najviac postihnuté konfliktom. V rámci hodnotenia politickej situácie v regióne Západného Balkánu sa ministri venovali primárne povolebnej situácii v Bosne a Hercegovine, vývoju dialógu medzi Belehradom a Prištinou, ako aj možnosti otvorenia prístupových rokovaní s Macedónskom a Albánskom, pričom zdôraznili, že je nevyhnutné, aby všetky krajiny Západného Balkánu pokračovali v reformnom procese. „Slovensko podporuje reformné úsilie a prístupové rokovania krajín Západného Balkánu v súlade s ich európskou perspektívou. Žiaľ v regióne je stále potenciál pre napätie a stagnáciu, preto sa EÚ musí naďalej silne angažovať," uviedol šéf slovenskej diplomacie. Rada sa zaoberala aj situáciou vo Venezuele a návrhom vytvoriť osobitnú Medzinárodnú kontaktnú skupinu pre Venezuelu. „Podporujeme hľadanie politického mierového riešenia krízy obnovením národného dialógu medzi venezuelskou vládou a opozíciou pri rešpektovaní zákonnosti, ústavnosti a princípu inkluzívnosti. Zároveň hľadáme spôsob, ako pomôcť riešeniu humanitárnej krízy v krajine,“ skonštatoval M. Lajčák. Ministri sa venovali aj obsahovej príprave januárového, vôbec prvého ministerského zasadania EÚ a Africkej únie (AÚ), ktoré sa má zamerať na posilnenie vzájomnej spolupráce v politicko-bezpečnostnej a ekonomickej oblasti a v rámci multilateralizmu. Šéfovia európskych diplomacií nakoniec vyhodnotili stav relácie s Iránom, v súvislosti s udržaním platnosti jadrovej JCPOA dohody a pôsobením Iránu v regióne. V reakcii na nedávne nelegálne tzv. voľby v Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny členské štáty rozšírili sankčný zoznam o ďalších deväť osôb. Na Rade prijali závery o stratégii EÚ k Indii, o Mjanmarsku, o Líbyi ako aj o ženách, mieri a bezpečnosti. ], ddm/11341/only-zu_hu_HU=[false], ddm/11341/datum_spravy_hu_HU=[20181210000000], ddm/11341/ddm-db-select4560_vi_VN=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/ddm-gallery-field_pt_BR=[3488599], treePath=[30303, 2982055, 3477194], ddm/11341/only-zu_be_BY=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_hu_HU=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/priorita_pt_BR=[top], ddm/11341/text_be_BY=[Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák sa dnes (10. decembra 2018) zúčastnil na pravidelnom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. Z politického hľadiska bola najdôležitejšou diskusia k aktuálnej situácii v Azovskom mori, v súvislosti ruským vojenským útokom na ukrajinské lode v Kerčskom prielive, ku ktorému došlo 25. novembra tohto roku. Ministri odsúdili tento útok, zdôraznili plnú podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajine a apelovali na prepustenie zajatých a neprávom odsúdených ukrajinských námorníkov, ako aj na garantovanie voľného prechodu cez Kerčský prieliv pre všetky lode. „Incident v Kerčskom prielive bol priamym dôsledkom anexie Krymu. Slovensko ako nadchádzajúca predsednícka krajina OBSE má silný záujem na dosiahnutí udržateľného mierového riešenia, ktoré bude založené na Minských dohodách a územnej celistvosti Ukrajiny," uviedol v tejto súvislosti minister Lajčák. Situáciu následne detailne rozdiskutovali s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Pavlom Klimkinom, vrátane možností EÚ posilniť ekonomickú podporu pre regióny východnej Ukrajiny najviac postihnuté konfliktom. V rámci hodnotenia politickej situácie v regióne Západného Balkánu sa ministri venovali primárne povolebnej situácii v Bosne a Hercegovine, vývoju dialógu medzi Belehradom a Prištinou, ako aj možnosti otvorenia prístupových rokovaní s Macedónskom a Albánskom, pričom zdôraznili, že je nevyhnutné, aby všetky krajiny Západného Balkánu pokračovali v reformnom procese. „Slovensko podporuje reformné úsilie a prístupové rokovania krajín Západného Balkánu v súlade s ich európskou perspektívou. Žiaľ v regióne je stále potenciál pre napätie a stagnáciu, preto sa EÚ musí naďalej silne angažovať," uviedol šéf slovenskej diplomacie. Rada sa zaoberala aj situáciou vo Venezuele a návrhom vytvoriť osobitnú Medzinárodnú kontaktnú skupinu pre Venezuelu. „Podporujeme hľadanie politického mierového riešenia krízy obnovením národného dialógu medzi venezuelskou vládou a opozíciou pri rešpektovaní zákonnosti, ústavnosti a princípu inkluzívnosti. Zároveň hľadáme spôsob, ako pomôcť riešeniu humanitárnej krízy v krajine,“ skonštatoval M. Lajčák. Ministri sa venovali aj obsahovej príprave januárového, vôbec prvého ministerského zasadania EÚ a Africkej únie (AÚ), ktoré sa má zamerať na posilnenie vzájomnej spolupráce v politicko-bezpečnostnej a ekonomickej oblasti a v rámci multilateralizmu. Šéfovia európskych diplomacií nakoniec vyhodnotili stav relácie s Iránom, v súvislosti s udržaním platnosti jadrovej JCPOA dohody a pôsobením Iránu v regióne. V reakcii na nedávne nelegálne tzv. voľby v Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny členské štáty rozšírili sankčný zoznam o ďalších deväť osôb. Na Rade prijali závery o stratégii EÚ k Indii, o Mjanmarsku, o Líbyi ako aj o ženách, mieri a bezpečnosti. ], ddm/11341/datum_spravy_es_ES=[20181210000000], ddm/11341/ddm-db-select4560_es_ES=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/ddm-gallery-field_sl_SL=[3488599], ddm/11341/newsletter_sl_SL=[false], ddm/11341/anotacia_ko_KR=[Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák sa dnes (10. decembra 2018) zúčastnil na pravidelnom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. Z politického hľadiska bola najdôležitejšou diskusia k aktuálnej situácii v Azovskom mori, v súvislosti ruským vojenským útokom na ukrajinské lode v Kerčskom prielive, ku ktorému došlo 25. novembra tohto roku. Ministri odsúdili tento útok, zdôraznili plnú podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajine a apelovali na prepustenie zajatých a neprávom odsúdených ukrajinských námorníkov, ako aj na garantovanie voľného prechodu cez Kerčský prieliv pre všetky lode. „Incident v Kerčskom prielive bol priamym dôsledkom anexie Krymu. Slovensko ako nadchádzajúca predsednícka krajina OBSE má silný záujem na dosiahnutí udržateľného mierového riešenia, ktoré bude založené na Minských dohodách a územnej celistvosti Ukrajiny," uviedol v tejto súvislosti minister Lajčák. Situáciu následne detailne rozdiskutovali s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Pavlom Klimkinom, vrátane možností EÚ posilniť ekonomickú podporu pre regióny východnej Ukrajiny najviac postihnuté konfliktom.], ddm/11341/text_en_US=[Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák sa dnes (10. decembra 2018) zúčastnil na pravidelnom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. Z politického hľadiska bola najdôležitejšou diskusia k aktuálnej situácii v Azovskom mori, v súvislosti ruským vojenským útokom na ukrajinské lode v Kerčskom prielive, ku ktorému došlo 25. novembra tohto roku. Ministri odsúdili tento útok, zdôraznili plnú podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajine a apelovali na prepustenie zajatých a neprávom odsúdených ukrajinských námorníkov, ako aj na garantovanie voľného prechodu cez Kerčský prieliv pre všetky lode. „Incident v Kerčskom prielive bol priamym dôsledkom anexie Krymu. Slovensko ako nadchádzajúca predsednícka krajina OBSE má silný záujem na dosiahnutí udržateľného mierového riešenia, ktoré bude založené na Minských dohodách a územnej celistvosti Ukrajiny," uviedol v tejto súvislosti minister Lajčák. Situáciu následne detailne rozdiskutovali s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Pavlom Klimkinom, vrátane možností EÚ posilniť ekonomickú podporu pre regióny východnej Ukrajiny najviac postihnuté konfliktom. V rámci hodnotenia politickej situácie v regióne Západného Balkánu sa ministri venovali primárne povolebnej situácii v Bosne a Hercegovine, vývoju dialógu medzi Belehradom a Prištinou, ako aj možnosti otvorenia prístupových rokovaní s Macedónskom a Albánskom, pričom zdôraznili, že je nevyhnutné, aby všetky krajiny Západného Balkánu pokračovali v reformnom procese. „Slovensko podporuje reformné úsilie a prístupové rokovania krajín Západného Balkánu v súlade s ich európskou perspektívou. Žiaľ v regióne je stále potenciál pre napätie a stagnáciu, preto sa EÚ musí naďalej silne angažovať," uviedol šéf slovenskej diplomacie. Rada sa zaoberala aj situáciou vo Venezuele a návrhom vytvoriť osobitnú Medzinárodnú kontaktnú skupinu pre Venezuelu. „Podporujeme hľadanie politického mierového riešenia krízy obnovením národného dialógu medzi venezuelskou vládou a opozíciou pri rešpektovaní zákonnosti, ústavnosti a princípu inkluzívnosti. Zároveň hľadáme spôsob, ako pomôcť riešeniu humanitárnej krízy v krajine,“ skonštatoval M. Lajčák. Ministri sa venovali aj obsahovej príprave januárového, vôbec prvého ministerského zasadania EÚ a Africkej únie (AÚ), ktoré sa má zamerať na posilnenie vzájomnej spolupráce v politicko-bezpečnostnej a ekonomickej oblasti a v rámci multilateralizmu. Šéfovia európskych diplomacií nakoniec vyhodnotili stav relácie s Iránom, v súvislosti s udržaním platnosti jadrovej JCPOA dohody a pôsobením Iránu v regióne. V reakcii na nedávne nelegálne tzv. voľby v Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny členské štáty rozšírili sankčný zoznam o ďalších deväť osôb. Na Rade prijali závery o stratégii EÚ k Indii, o Mjanmarsku, o Líbyi ako aj o ženách, mieri a bezpečnosti. ], stagingGroup=[false], ddm/11341/only-zu_en_US=[false], ddm/11341/priorita_sl_SL=[top], ddm/11341/only-zu_uk_UA=[false], ddm/11341/priorita_en_US=[top], ddm/11341/ddm-gallery-field_en_US=[3488599], priority_sortable=[0.0], defaultLanguageId=[sk_SK], ddm/11341/text_uk_UA=[Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák sa dnes (10. decembra 2018) zúčastnil na pravidelnom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. Z politického hľadiska bola najdôležitejšou diskusia k aktuálnej situácii v Azovskom mori, v súvislosti ruským vojenským útokom na ukrajinské lode v Kerčskom prielive, ku ktorému došlo 25. novembra tohto roku. Ministri odsúdili tento útok, zdôraznili plnú podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajine a apelovali na prepustenie zajatých a neprávom odsúdených ukrajinských námorníkov, ako aj na garantovanie voľného prechodu cez Kerčský prieliv pre všetky lode. „Incident v Kerčskom prielive bol priamym dôsledkom anexie Krymu. Slovensko ako nadchádzajúca predsednícka krajina OBSE má silný záujem na dosiahnutí udržateľného mierového riešenia, ktoré bude založené na Minských dohodách a územnej celistvosti Ukrajiny," uviedol v tejto súvislosti minister Lajčák. Situáciu následne detailne rozdiskutovali s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Pavlom Klimkinom, vrátane možností EÚ posilniť ekonomickú podporu pre regióny východnej Ukrajiny najviac postihnuté konfliktom. V rámci hodnotenia politickej situácie v regióne Západného Balkánu sa ministri venovali primárne povolebnej situácii v Bosne a Hercegovine, vývoju dialógu medzi Belehradom a Prištinou, ako aj možnosti otvorenia prístupových rokovaní s Macedónskom a Albánskom, pričom zdôraznili, že je nevyhnutné, aby všetky krajiny Západného Balkánu pokračovali v reformnom procese. „Slovensko podporuje reformné úsilie a prístupové rokovania krajín Západného Balkánu v súlade s ich európskou perspektívou. Žiaľ v regióne je stále potenciál pre napätie a stagnáciu, preto sa EÚ musí naďalej silne angažovať," uviedol šéf slovenskej diplomacie. Rada sa zaoberala aj situáciou vo Venezuele a návrhom vytvoriť osobitnú Medzinárodnú kontaktnú skupinu pre Venezuelu. „Podporujeme hľadanie politického mierového riešenia krízy obnovením národného dialógu medzi venezuelskou vládou a opozíciou pri rešpektovaní zákonnosti, ústavnosti a princípu inkluzívnosti. Zároveň hľadáme spôsob, ako pomôcť riešeniu humanitárnej krízy v krajine,“ skonštatoval M. Lajčák. Ministri sa venovali aj obsahovej príprave januárového, vôbec prvého ministerského zasadania EÚ a Africkej únie (AÚ), ktoré sa má zamerať na posilnenie vzájomnej spolupráce v politicko-bezpečnostnej a ekonomickej oblasti a v rámci multilateralizmu. Šéfovia európskych diplomacií nakoniec vyhodnotili stav relácie s Iránom, v súvislosti s udržaním platnosti jadrovej JCPOA dohody a pôsobením Iránu v regióne. V reakcii na nedávne nelegálne tzv. voľby v Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny členské štáty rozšírili sankčný zoznam o ďalších deväť osôb. Na Rade prijali závery o stratégii EÚ k Indii, o Mjanmarsku, o Líbyi ako aj o ženách, mieri a bezpečnosti. ], ddm/11341/ddm-gallery-field_sr_RS=[3488599], ddm/11341/vseobecny_autor_pl_PL=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_sr_RS=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/ddm-gallery-field_it_IT=[3488599], ddm/11341/only-zu_it_IT=[false], ddm/11341/newsletter_tr_TR=[false], portletId=[15], displayDate=[20181210162600], ddm/11341/ddm-db-select4560_de_DE=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/datum_spravy_vi_VN=[20181210000000], ddm/11341/priorita_tr_TR=[top], ddm/11341/only-zu_pl_PL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_zh_CN=[3488599], ddm/11341/foto_it_IT=[{"groupId":10182,"uuid":"ca9e03cc-977f-4c86-9cea-434106a5c141","version":"1.0"}], assetCategoryTitles=[aktivity ministra, slovensko a európska únia], ddm/11341/newsletter_zh_CN=[false], assetCategoryIds=[22150, 22198], ddm/11341/ddm-db-select4560_pl_PL=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], assetCategoryTitles_sk_SK=[aktivity ministra, slovensko a európska únia], ratings=[0.0], title_sk_SK=[Miroslav Lajčák sa zúčastnil na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci], ddm/11341/priorita_pl_PL=[top], version=[1.4], folderId=[3477194], ddm/11341/ddm-gallery-field_hu_HU=[3488599], title=[Miroslav Lajčák sa zúčastnil na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci], ddm/11341/only-zu_sr_RS=[false], ddm/11341/text_de_DE=[Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák sa dnes (10. decembra 2018) zúčastnil na pravidelnom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. Z politického hľadiska bola najdôležitejšou diskusia k aktuálnej situácii v Azovskom mori, v súvislosti ruským vojenským útokom na ukrajinské lode v Kerčskom prielive, ku ktorému došlo 25. novembra tohto roku. Ministri odsúdili tento útok, zdôraznili plnú podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajine a apelovali na prepustenie zajatých a neprávom odsúdených ukrajinských námorníkov, ako aj na garantovanie voľného prechodu cez Kerčský prieliv pre všetky lode. „Incident v Kerčskom prielive bol priamym dôsledkom anexie Krymu. Slovensko ako nadchádzajúca predsednícka krajina OBSE má silný záujem na dosiahnutí udržateľného mierového riešenia, ktoré bude založené na Minských dohodách a územnej celistvosti Ukrajiny," uviedol v tejto súvislosti minister Lajčák. Situáciu následne detailne rozdiskutovali s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Pavlom Klimkinom, vrátane možností EÚ posilniť ekonomickú podporu pre regióny východnej Ukrajiny najviac postihnuté konfliktom. V rámci hodnotenia politickej situácie v regióne Západného Balkánu sa ministri venovali primárne povolebnej situácii v Bosne a Hercegovine, vývoju dialógu medzi Belehradom a Prištinou, ako aj možnosti otvorenia prístupových rokovaní s Macedónskom a Albánskom, pričom zdôraznili, že je nevyhnutné, aby všetky krajiny Západného Balkánu pokračovali v reformnom procese. „Slovensko podporuje reformné úsilie a prístupové rokovania krajín Západného Balkánu v súlade s ich európskou perspektívou. Žiaľ v regióne je stále potenciál pre napätie a stagnáciu, preto sa EÚ musí naďalej silne angažovať," uviedol šéf slovenskej diplomacie. Rada sa zaoberala aj situáciou vo Venezuele a návrhom vytvoriť osobitnú Medzinárodnú kontaktnú skupinu pre Venezuelu. „Podporujeme hľadanie politického mierového riešenia krízy obnovením národného dialógu medzi venezuelskou vládou a opozíciou pri rešpektovaní zákonnosti, ústavnosti a princípu inkluzívnosti. Zároveň hľadáme spôsob, ako pomôcť riešeniu humanitárnej krízy v krajine,“ skonštatoval M. Lajčák. Ministri sa venovali aj obsahovej príprave januárového, vôbec prvého ministerského zasadania EÚ a Africkej únie (AÚ), ktoré sa má zamerať na posilnenie vzájomnej spolupráce v politicko-bezpečnostnej a ekonomickej oblasti a v rámci multilateralizmu. Šéfovia európskych diplomacií nakoniec vyhodnotili stav relácie s Iránom, v súvislosti s udržaním platnosti jadrovej JCPOA dohody a pôsobením Iránu v regióne. V reakcii na nedávne nelegálne tzv. voľby v Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny členské štáty rozšírili sankčný zoznam o ďalších deväť osôb. Na Rade prijali závery o stratégii EÚ k Indii, o Mjanmarsku, o Líbyi ako aj o ženách, mieri a bezpečnosti. ], ddm/11341/priorita_uk_UA=[top], ddm/11341/foto_uk_UA=[{"groupId":10182,"uuid":"ca9e03cc-977f-4c86-9cea-434106a5c141","version":"1.0"}], ddm/11341/ddm-db-select4560_fr_FR=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/text_fr_FR=[Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák sa dnes (10. decembra 2018) zúčastnil na pravidelnom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. Z politického hľadiska bola najdôležitejšou diskusia k aktuálnej situácii v Azovskom mori, v súvislosti ruským vojenským útokom na ukrajinské lode v Kerčskom prielive, ku ktorému došlo 25. novembra tohto roku. Ministri odsúdili tento útok, zdôraznili plnú podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajine a apelovali na prepustenie zajatých a neprávom odsúdených ukrajinských námorníkov, ako aj na garantovanie voľného prechodu cez Kerčský prieliv pre všetky lode. „Incident v Kerčskom prielive bol priamym dôsledkom anexie Krymu. Slovensko ako nadchádzajúca predsednícka krajina OBSE má silný záujem na dosiahnutí udržateľného mierového riešenia, ktoré bude založené na Minských dohodách a územnej celistvosti Ukrajiny," uviedol v tejto súvislosti minister Lajčák. Situáciu následne detailne rozdiskutovali s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Pavlom Klimkinom, vrátane možností EÚ posilniť ekonomickú podporu pre regióny východnej Ukrajiny najviac postihnuté konfliktom. V rámci hodnotenia politickej situácie v regióne Západného Balkánu sa ministri venovali primárne povolebnej situácii v Bosne a Hercegovine, vývoju dialógu medzi Belehradom a Prištinou, ako aj možnosti otvorenia prístupových rokovaní s Macedónskom a Albánskom, pričom zdôraznili, že je nevyhnutné, aby všetky krajiny Západného Balkánu pokračovali v reformnom procese. „Slovensko podporuje reformné úsilie a prístupové rokovania krajín Západného Balkánu v súlade s ich európskou perspektívou. Žiaľ v regióne je stále potenciál pre napätie a stagnáciu, preto sa EÚ musí naďalej silne angažovať," uviedol šéf slovenskej diplomacie. Rada sa zaoberala aj situáciou vo Venezuele a návrhom vytvoriť osobitnú Medzinárodnú kontaktnú skupinu pre Venezuelu. „Podporujeme hľadanie politického mierového riešenia krízy obnovením národného dialógu medzi venezuelskou vládou a opozíciou pri rešpektovaní zákonnosti, ústavnosti a princípu inkluzívnosti. Zároveň hľadáme spôsob, ako pomôcť riešeniu humanitárnej krízy v krajine,“ skonštatoval M. Lajčák. Ministri sa venovali aj obsahovej príprave januárového, vôbec prvého ministerského zasadania EÚ a Africkej únie (AÚ), ktoré sa má zamerať na posilnenie vzájomnej spolupráce v politicko-bezpečnostnej a ekonomickej oblasti a v rámci multilateralizmu. Šéfovia európskych diplomacií nakoniec vyhodnotili stav relácie s Iránom, v súvislosti s udržaním platnosti jadrovej JCPOA dohody a pôsobením Iránu v regióne. V reakcii na nedávne nelegálne tzv. voľby v Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny členské štáty rozšírili sankčný zoznam o ďalších deväť osôb. Na Rade prijali závery o stratégii EÚ k Indii, o Mjanmarsku, o Líbyi ako aj o ženách, mieri a bezpečnosti. ], ddm/11341/ddm-db-select4560_sk_SK=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], title_sortable=[miroslav lajčák sa zúčastnil na zasadnutí rady eú pre zahraničné veci], createDate=[20181210204810], entryClassName=[com.liferay.portlet.journal.model.JournalArticle], ddm/11341/only-zu_sl_SL=[false], ddm/11341/anotacia_de_DE=[Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák sa dnes (10. decembra 2018) zúčastnil na pravidelnom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. Z politického hľadiska bola najdôležitejšou diskusia k aktuálnej situácii v Azovskom mori, v súvislosti ruským vojenským útokom na ukrajinské lode v Kerčskom prielive, ku ktorému došlo 25. novembra tohto roku. Ministri odsúdili tento útok, zdôraznili plnú podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajine a apelovali na prepustenie zajatých a neprávom odsúdených ukrajinských námorníkov, ako aj na garantovanie voľného prechodu cez Kerčský prieliv pre všetky lode. „Incident v Kerčskom prielive bol priamym dôsledkom anexie Krymu. Slovensko ako nadchádzajúca predsednícka krajina OBSE má silný záujem na dosiahnutí udržateľného mierového riešenia, ktoré bude založené na Minských dohodách a územnej celistvosti Ukrajiny," uviedol v tejto súvislosti minister Lajčák. Situáciu následne detailne rozdiskutovali s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Pavlom Klimkinom, vrátane možností EÚ posilniť ekonomickú podporu pre regióny východnej Ukrajiny najviac postihnuté konfliktom.], ddm/11341/datum_spravy_de_DE=[20181210000000], ddm/11341/vseobecny_autor_pt_BR=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ko_KR=[odbor], ddm/11341/foto_vi_VN=[{"groupId":10182,"uuid":"ca9e03cc-977f-4c86-9cea-434106a5c141","version":"1.0"}], ddm/11341/anotacia_tr_TR=[Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák sa dnes (10. decembra 2018) zúčastnil na pravidelnom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. Z politického hľadiska bola najdôležitejšou diskusia k aktuálnej situácii v Azovskom mori, v súvislosti ruským vojenským útokom na ukrajinské lode v Kerčskom prielive, ku ktorému došlo 25. novembra tohto roku. Ministri odsúdili tento útok, zdôraznili plnú podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajine a apelovali na prepustenie zajatých a neprávom odsúdených ukrajinských námorníkov, ako aj na garantovanie voľného prechodu cez Kerčský prieliv pre všetky lode. „Incident v Kerčskom prielive bol priamym dôsledkom anexie Krymu. Slovensko ako nadchádzajúca predsednícka krajina OBSE má silný záujem na dosiahnutí udržateľného mierového riešenia, ktoré bude založené na Minských dohodách a územnej celistvosti Ukrajiny," uviedol v tejto súvislosti minister Lajčák. Situáciu následne detailne rozdiskutovali s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Pavlom Klimkinom, vrátane možností EÚ posilniť ekonomickú podporu pre regióny východnej Ukrajiny najviac postihnuté konfliktom.], groupId=[10182], ddm/11341/priorita_be_BY=[top], ddm/11341/datum_spravy_ru_RU=[20181210000000], ddm/11341/only-zu_zh_CN=[false], ddm/11341/datum_spravy_sr_RS=[20181210000000], ddm/11341/anotacia_sk_SK=[Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák sa dnes (10. decembra 2018) zúčastnil na pravidelnom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. Z politického hľadiska bola najdôležitejšou diskusia k aktuálnej situácii v Azovskom mori, v súvislosti ruským vojenským útokom na ukrajinské lode v Kerčskom prielive, ku ktorému došlo 25. novembra tohto roku. Ministri odsúdili tento útok, zdôraznili plnú podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajine a apelovali na prepustenie zajatých a neprávom odsúdených ukrajinských námorníkov, ako aj na garantovanie voľného prechodu cez Kerčský prieliv pre všetky lode. „Incident v Kerčskom prielive bol priamym dôsledkom anexie Krymu. Slovensko ako nadchádzajúca predsednícka krajina OBSE má silný záujem na dosiahnutí udržateľného mierového riešenia, ktoré bude založené na Minských dohodách a územnej celistvosti Ukrajiny," uviedol v tejto súvislosti minister Lajčák. Situáciu následne detailne rozdiskutovali s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Pavlom Klimkinom, vrátane možností EÚ posilniť ekonomickú podporu pre regióny východnej Ukrajiny najviac postihnuté konfliktom.], ddm/11341/ddm-db-select4560_tr_TR=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/ddm-db-select4560_it_IT=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], uid=[15_PORTLET_3490976], ddm/11341/text_hu_HU=[Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák sa dnes (10. decembra 2018) zúčastnil na pravidelnom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. Z politického hľadiska bola najdôležitejšou diskusia k aktuálnej situácii v Azovskom mori, v súvislosti ruským vojenským útokom na ukrajinské lode v Kerčskom prielive, ku ktorému došlo 25. novembra tohto roku. Ministri odsúdili tento útok, zdôraznili plnú podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajine a apelovali na prepustenie zajatých a neprávom odsúdených ukrajinských námorníkov, ako aj na garantovanie voľného prechodu cez Kerčský prieliv pre všetky lode. „Incident v Kerčskom prielive bol priamym dôsledkom anexie Krymu. Slovensko ako nadchádzajúca predsednícka krajina OBSE má silný záujem na dosiahnutí udržateľného mierového riešenia, ktoré bude založené na Minských dohodách a územnej celistvosti Ukrajiny," uviedol v tejto súvislosti minister Lajčák. Situáciu následne detailne rozdiskutovali s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Pavlom Klimkinom, vrátane možností EÚ posilniť ekonomickú podporu pre regióny východnej Ukrajiny najviac postihnuté konfliktom. V rámci hodnotenia politickej situácie v regióne Západného Balkánu sa ministri venovali primárne povolebnej situácii v Bosne a Hercegovine, vývoju dialógu medzi Belehradom a Prištinou, ako aj možnosti otvorenia prístupových rokovaní s Macedónskom a Albánskom, pričom zdôraznili, že je nevyhnutné, aby všetky krajiny Západného Balkánu pokračovali v reformnom procese. „Slovensko podporuje reformné úsilie a prístupové rokovania krajín Západného Balkánu v súlade s ich európskou perspektívou. Žiaľ v regióne je stále potenciál pre napätie a stagnáciu, preto sa EÚ musí naďalej silne angažovať," uviedol šéf slovenskej diplomacie. Rada sa zaoberala aj situáciou vo Venezuele a návrhom vytvoriť osobitnú Medzinárodnú kontaktnú skupinu pre Venezuelu. „Podporujeme hľadanie politického mierového riešenia krízy obnovením národného dialógu medzi venezuelskou vládou a opozíciou pri rešpektovaní zákonnosti, ústavnosti a princípu inkluzívnosti. Zároveň hľadáme spôsob, ako pomôcť riešeniu humanitárnej krízy v krajine,“ skonštatoval M. Lajčák. Ministri sa venovali aj obsahovej príprave januárového, vôbec prvého ministerského zasadania EÚ a Africkej únie (AÚ), ktoré sa má zamerať na posilnenie vzájomnej spolupráce v politicko-bezpečnostnej a ekonomickej oblasti a v rámci multilateralizmu. Šéfovia európskych diplomacií nakoniec vyhodnotili stav relácie s Iránom, v súvislosti s udržaním platnosti jadrovej JCPOA dohody a pôsobením Iránu v regióne. V reakcii na nedávne nelegálne tzv. voľby v Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny členské štáty rozšírili sankčný zoznam o ďalších deväť osôb. Na Rade prijali závery o stratégii EÚ k Indii, o Mjanmarsku, o Líbyi ako aj o ženách, mieri a bezpečnosti. ], ddm/11341/foto_en_US=[{"groupId":10182,"uuid":"ca9e03cc-977f-4c86-9cea-434106a5c141","version":"1.0"}], ddm/11341/foto_fr_FR=[{"groupId":10182,"uuid":"ca9e03cc-977f-4c86-9cea-434106a5c141","version":"1.0"}], ddm/11341/datum_spravy_sk_SK=[20181210000000], ddm/11341/anotacia_ru_RU=[Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák sa dnes (10. decembra 2018) zúčastnil na pravidelnom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. Z politického hľadiska bola najdôležitejšou diskusia k aktuálnej situácii v Azovskom mori, v súvislosti ruským vojenským útokom na ukrajinské lode v Kerčskom prielive, ku ktorému došlo 25. novembra tohto roku. Ministri odsúdili tento útok, zdôraznili plnú podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajine a apelovali na prepustenie zajatých a neprávom odsúdených ukrajinských námorníkov, ako aj na garantovanie voľného prechodu cez Kerčský prieliv pre všetky lode. „Incident v Kerčskom prielive bol priamym dôsledkom anexie Krymu. Slovensko ako nadchádzajúca predsednícka krajina OBSE má silný záujem na dosiahnutí udržateľného mierového riešenia, ktoré bude založené na Minských dohodách a územnej celistvosti Ukrajiny," uviedol v tejto súvislosti minister Lajčák. Situáciu následne detailne rozdiskutovali s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Pavlom Klimkinom, vrátane možností EÚ posilniť ekonomickú podporu pre regióny východnej Ukrajiny najviac postihnuté konfliktom.], type=[general], articleId=[3490369], ddm/11341/priorita_ru_RU=[top], ddm/11341/newsletter_es_ES=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_ru_RU=[3488599], userId=[1595130], ddm/11341/datum_spravy_it_IT=[20181210000000], head=[true], ddm/11341/vseobecny_autor_en_US=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_de_DE=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_ko_KR=[20181210000000], ddm/11341/newsletter_it_IT=[false], status=[0], ddm/11341/vseobecny_autor_fr_FR=[odbor], ddm/11341/newsletter_pl_PL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_es_ES=[3488599], ddm/11341/datum_spravy_en_US=[20181210000000], ddm/11341/datum_spravy_tr_TR=[20181210000000], ddm/11341/anotacia_hu_HU=[Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák sa dnes (10. decembra 2018) zúčastnil na pravidelnom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. Z politického hľadiska bola najdôležitejšou diskusia k aktuálnej situácii v Azovskom mori, v súvislosti ruským vojenským útokom na ukrajinské lode v Kerčskom prielive, ku ktorému došlo 25. novembra tohto roku. Ministri odsúdili tento útok, zdôraznili plnú podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajine a apelovali na prepustenie zajatých a neprávom odsúdených ukrajinských námorníkov, ako aj na garantovanie voľného prechodu cez Kerčský prieliv pre všetky lode. „Incident v Kerčskom prielive bol priamym dôsledkom anexie Krymu. Slovensko ako nadchádzajúca predsednícka krajina OBSE má silný záujem na dosiahnutí udržateľného mierového riešenia, ktoré bude založené na Minských dohodách a územnej celistvosti Ukrajiny," uviedol v tejto súvislosti minister Lajčák. Situáciu následne detailne rozdiskutovali s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Pavlom Klimkinom, vrátane možností EÚ posilniť ekonomickú podporu pre regióny východnej Ukrajiny najviac postihnuté konfliktom.], ddm/11341/ddm-db-select4560_sl_SL=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/newsletter_uk_UA=[false], ddm/11341/text_sl_SL=[Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák sa dnes (10. decembra 2018) zúčastnil na pravidelnom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. Z politického hľadiska bola najdôležitejšou diskusia k aktuálnej situácii v Azovskom mori, v súvislosti ruským vojenským útokom na ukrajinské lode v Kerčskom prielive, ku ktorému došlo 25. novembra tohto roku. Ministri odsúdili tento útok, zdôraznili plnú podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajine a apelovali na prepustenie zajatých a neprávom odsúdených ukrajinských námorníkov, ako aj na garantovanie voľného prechodu cez Kerčský prieliv pre všetky lode. „Incident v Kerčskom prielive bol priamym dôsledkom anexie Krymu. Slovensko ako nadchádzajúca predsednícka krajina OBSE má silný záujem na dosiahnutí udržateľného mierového riešenia, ktoré bude založené na Minských dohodách a územnej celistvosti Ukrajiny," uviedol v tejto súvislosti minister Lajčák. Situáciu následne detailne rozdiskutovali s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Pavlom Klimkinom, vrátane možností EÚ posilniť ekonomickú podporu pre regióny východnej Ukrajiny najviac postihnuté konfliktom. V rámci hodnotenia politickej situácie v regióne Západného Balkánu sa ministri venovali primárne povolebnej situácii v Bosne a Hercegovine, vývoju dialógu medzi Belehradom a Prištinou, ako aj možnosti otvorenia prístupových rokovaní s Macedónskom a Albánskom, pričom zdôraznili, že je nevyhnutné, aby všetky krajiny Západného Balkánu pokračovali v reformnom procese. „Slovensko podporuje reformné úsilie a prístupové rokovania krajín Západného Balkánu v súlade s ich európskou perspektívou. Žiaľ v regióne je stále potenciál pre napätie a stagnáciu, preto sa EÚ musí naďalej silne angažovať," uviedol šéf slovenskej diplomacie. Rada sa zaoberala aj situáciou vo Venezuele a návrhom vytvoriť osobitnú Medzinárodnú kontaktnú skupinu pre Venezuelu. „Podporujeme hľadanie politického mierového riešenia krízy obnovením národného dialógu medzi venezuelskou vládou a opozíciou pri rešpektovaní zákonnosti, ústavnosti a princípu inkluzívnosti. Zároveň hľadáme spôsob, ako pomôcť riešeniu humanitárnej krízy v krajine,“ skonštatoval M. Lajčák. Ministri sa venovali aj obsahovej príprave januárového, vôbec prvého ministerského zasadania EÚ a Africkej únie (AÚ), ktoré sa má zamerať na posilnenie vzájomnej spolupráce v politicko-bezpečnostnej a ekonomickej oblasti a v rámci multilateralizmu. Šéfovia európskych diplomacií nakoniec vyhodnotili stav relácie s Iránom, v súvislosti s udržaním platnosti jadrovej JCPOA dohody a pôsobením Iránu v regióne. V reakcii na nedávne nelegálne tzv. voľby v Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny členské štáty rozšírili sankčný zoznam o ďalších deväť osôb. Na Rade prijali závery o stratégii EÚ k Indii, o Mjanmarsku, o Líbyi ako aj o ženách, mieri a bezpečnosti. ], ddm/11341/only-zu_es_ES=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_pl_PL=[3488599], ddm/11341/ddm-gallery-field_uk_UA=[3488599], ddm/11341/ddm-db-select4560_pt_BR=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], groupRoleId=[10182-10171], ddm/11341/vseobecny_autor_sk_SK=[odbor], ddm/11341/text_it_IT=[Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák sa dnes (10. decembra 2018) zúčastnil na pravidelnom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. Z politického hľadiska bola najdôležitejšou diskusia k aktuálnej situácii v Azovskom mori, v súvislosti ruským vojenským útokom na ukrajinské lode v Kerčskom prielive, ku ktorému došlo 25. novembra tohto roku. Ministri odsúdili tento útok, zdôraznili plnú podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajine a apelovali na prepustenie zajatých a neprávom odsúdených ukrajinských námorníkov, ako aj na garantovanie voľného prechodu cez Kerčský prieliv pre všetky lode. „Incident v Kerčskom prielive bol priamym dôsledkom anexie Krymu. Slovensko ako nadchádzajúca predsednícka krajina OBSE má silný záujem na dosiahnutí udržateľného mierového riešenia, ktoré bude založené na Minských dohodách a územnej celistvosti Ukrajiny," uviedol v tejto súvislosti minister Lajčák. Situáciu následne detailne rozdiskutovali s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Pavlom Klimkinom, vrátane možností EÚ posilniť ekonomickú podporu pre regióny východnej Ukrajiny najviac postihnuté konfliktom. V rámci hodnotenia politickej situácie v regióne Západného Balkánu sa ministri venovali primárne povolebnej situácii v Bosne a Hercegovine, vývoju dialógu medzi Belehradom a Prištinou, ako aj možnosti otvorenia prístupových rokovaní s Macedónskom a Albánskom, pričom zdôraznili, že je nevyhnutné, aby všetky krajiny Západného Balkánu pokračovali v reformnom procese. „Slovensko podporuje reformné úsilie a prístupové rokovania krajín Západného Balkánu v súlade s ich európskou perspektívou. Žiaľ v regióne je stále potenciál pre napätie a stagnáciu, preto sa EÚ musí naďalej silne angažovať," uviedol šéf slovenskej diplomacie. Rada sa zaoberala aj situáciou vo Venezuele a návrhom vytvoriť osobitnú Medzinárodnú kontaktnú skupinu pre Venezuelu. „Podporujeme hľadanie politického mierového riešenia krízy obnovením národného dialógu medzi venezuelskou vládou a opozíciou pri rešpektovaní zákonnosti, ústavnosti a princípu inkluzívnosti. Zároveň hľadáme spôsob, ako pomôcť riešeniu humanitárnej krízy v krajine,“ skonštatoval M. Lajčák. Ministri sa venovali aj obsahovej príprave januárového, vôbec prvého ministerského zasadania EÚ a Africkej únie (AÚ), ktoré sa má zamerať na posilnenie vzájomnej spolupráce v politicko-bezpečnostnej a ekonomickej oblasti a v rámci multilateralizmu. Šéfovia európskych diplomacií nakoniec vyhodnotili stav relácie s Iránom, v súvislosti s udržaním platnosti jadrovej JCPOA dohody a pôsobením Iránu v regióne. V reakcii na nedávne nelegálne tzv. voľby v Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny členské štáty rozšírili sankčný zoznam o ďalších deväť osôb. Na Rade prijali závery o stratégii EÚ k Indii, o Mjanmarsku, o Líbyi ako aj o ženách, mieri a bezpečnosti. ], ddm/11341/text_zh_CN=[Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák sa dnes (10. decembra 2018) zúčastnil na pravidelnom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. Z politického hľadiska bola najdôležitejšou diskusia k aktuálnej situácii v Azovskom mori, v súvislosti ruským vojenským útokom na ukrajinské lode v Kerčskom prielive, ku ktorému došlo 25. novembra tohto roku. Ministri odsúdili tento útok, zdôraznili plnú podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajine a apelovali na prepustenie zajatých a neprávom odsúdených ukrajinských námorníkov, ako aj na garantovanie voľného prechodu cez Kerčský prieliv pre všetky lode. „Incident v Kerčskom prielive bol priamym dôsledkom anexie Krymu. Slovensko ako nadchádzajúca predsednícka krajina OBSE má silný záujem na dosiahnutí udržateľného mierového riešenia, ktoré bude založené na Minských dohodách a územnej celistvosti Ukrajiny," uviedol v tejto súvislosti minister Lajčák. Situáciu následne detailne rozdiskutovali s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Pavlom Klimkinom, vrátane možností EÚ posilniť ekonomickú podporu pre regióny východnej Ukrajiny najviac postihnuté konfliktom. V rámci hodnotenia politickej situácie v regióne Západného Balkánu sa ministri venovali primárne povolebnej situácii v Bosne a Hercegovine, vývoju dialógu medzi Belehradom a Prištinou, ako aj možnosti otvorenia prístupových rokovaní s Macedónskom a Albánskom, pričom zdôraznili, že je nevyhnutné, aby všetky krajiny Západného Balkánu pokračovali v reformnom procese. „Slovensko podporuje reformné úsilie a prístupové rokovania krajín Západného Balkánu v súlade s ich európskou perspektívou. Žiaľ v regióne je stále potenciál pre napätie a stagnáciu, preto sa EÚ musí naďalej silne angažovať," uviedol šéf slovenskej diplomacie. Rada sa zaoberala aj situáciou vo Venezuele a návrhom vytvoriť osobitnú Medzinárodnú kontaktnú skupinu pre Venezuelu. „Podporujeme hľadanie politického mierového riešenia krízy obnovením národného dialógu medzi venezuelskou vládou a opozíciou pri rešpektovaní zákonnosti, ústavnosti a princípu inkluzívnosti. Zároveň hľadáme spôsob, ako pomôcť riešeniu humanitárnej krízy v krajine,“ skonštatoval M. Lajčák. Ministri sa venovali aj obsahovej príprave januárového, vôbec prvého ministerského zasadania EÚ a Africkej únie (AÚ), ktoré sa má zamerať na posilnenie vzájomnej spolupráce v politicko-bezpečnostnej a ekonomickej oblasti a v rámci multilateralizmu. Šéfovia európskych diplomacií nakoniec vyhodnotili stav relácie s Iránom, v súvislosti s udržaním platnosti jadrovej JCPOA dohody a pôsobením Iránu v regióne. V reakcii na nedávne nelegálne tzv. voľby v Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny členské štáty rozšírili sankčný zoznam o ďalších deväť osôb. Na Rade prijali závery o stratégii EÚ k Indii, o Mjanmarsku, o Líbyi ako aj o ženách, mieri a bezpečnosti. ], ddm/11341/foto_be_BY=[{"groupId":10182,"uuid":"ca9e03cc-977f-4c86-9cea-434106a5c141","version":"1.0"}], ddm/11341/priorita_zh_CN=[top], ddm/11341/text_vi_VN=[Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák sa dnes (10. decembra 2018) zúčastnil na pravidelnom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. Z politického hľadiska bola najdôležitejšou diskusia k aktuálnej situácii v Azovskom mori, v súvislosti ruským vojenským útokom na ukrajinské lode v Kerčskom prielive, ku ktorému došlo 25. novembra tohto roku. Ministri odsúdili tento útok, zdôraznili plnú podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajine a apelovali na prepustenie zajatých a neprávom odsúdených ukrajinských námorníkov, ako aj na garantovanie voľného prechodu cez Kerčský prieliv pre všetky lode. „Incident v Kerčskom prielive bol priamym dôsledkom anexie Krymu. Slovensko ako nadchádzajúca predsednícka krajina OBSE má silný záujem na dosiahnutí udržateľného mierového riešenia, ktoré bude založené na Minských dohodách a územnej celistvosti Ukrajiny," uviedol v tejto súvislosti minister Lajčák. Situáciu následne detailne rozdiskutovali s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Pavlom Klimkinom, vrátane možností EÚ posilniť ekonomickú podporu pre regióny východnej Ukrajiny najviac postihnuté konfliktom. V rámci hodnotenia politickej situácie v regióne Západného Balkánu sa ministri venovali primárne povolebnej situácii v Bosne a Hercegovine, vývoju dialógu medzi Belehradom a Prištinou, ako aj možnosti otvorenia prístupových rokovaní s Macedónskom a Albánskom, pričom zdôraznili, že je nevyhnutné, aby všetky krajiny Západného Balkánu pokračovali v reformnom procese. „Slovensko podporuje reformné úsilie a prístupové rokovania krajín Západného Balkánu v súlade s ich európskou perspektívou. Žiaľ v regióne je stále potenciál pre napätie a stagnáciu, preto sa EÚ musí naďalej silne angažovať," uviedol šéf slovenskej diplomacie. Rada sa zaoberala aj situáciou vo Venezuele a návrhom vytvoriť osobitnú Medzinárodnú kontaktnú skupinu pre Venezuelu. „Podporujeme hľadanie politického mierového riešenia krízy obnovením národného dialógu medzi venezuelskou vládou a opozíciou pri rešpektovaní zákonnosti, ústavnosti a princípu inkluzívnosti. Zároveň hľadáme spôsob, ako pomôcť riešeniu humanitárnej krízy v krajine,“ skonštatoval M. Lajčák. Ministri sa venovali aj obsahovej príprave januárového, vôbec prvého ministerského zasadania EÚ a Africkej únie (AÚ), ktoré sa má zamerať na posilnenie vzájomnej spolupráce v politicko-bezpečnostnej a ekonomickej oblasti a v rámci multilateralizmu. Šéfovia európskych diplomacií nakoniec vyhodnotili stav relácie s Iránom, v súvislosti s udržaním platnosti jadrovej JCPOA dohody a pôsobením Iránu v regióne. V reakcii na nedávne nelegálne tzv. voľby v Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny členské štáty rozšírili sankčný zoznam o ďalších deväť osôb. Na Rade prijali závery o stratégii EÚ k Indii, o Mjanmarsku, o Líbyi ako aj o ženách, mieri a bezpečnosti. ], ddmStructureKey=[19502], ddm/11341/anotacia_be_BY=[Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák sa dnes (10. decembra 2018) zúčastnil na pravidelnom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. Z politického hľadiska bola najdôležitejšou diskusia k aktuálnej situácii v Azovskom mori, v súvislosti ruským vojenským útokom na ukrajinské lode v Kerčskom prielive, ku ktorému došlo 25. novembra tohto roku. Ministri odsúdili tento útok, zdôraznili plnú podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajine a apelovali na prepustenie zajatých a neprávom odsúdených ukrajinských námorníkov, ako aj na garantovanie voľného prechodu cez Kerčský prieliv pre všetky lode. „Incident v Kerčskom prielive bol priamym dôsledkom anexie Krymu. Slovensko ako nadchádzajúca predsednícka krajina OBSE má silný záujem na dosiahnutí udržateľného mierového riešenia, ktoré bude založené na Minských dohodách a územnej celistvosti Ukrajiny," uviedol v tejto súvislosti minister Lajčák. Situáciu následne detailne rozdiskutovali s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Pavlom Klimkinom, vrátane možností EÚ posilniť ekonomickú podporu pre regióny východnej Ukrajiny najviac postihnuté konfliktom.], ddm/11341/priorita_es_ES=[top], ddm/11341/priorita_sr_RS=[top], ddm/11341/priorita_vi_VN=[top], localized_title=[miroslav lajčák sa zúčastnil na zasadnutí rady eú pre zahraničné veci], ddm/11341/ddm-gallery-field_de_DE=[3488599], classTypeId=[11341], localized_title_sk_SK=[miroslav lajčák sa zúčastnil na zasadnutí rady eú pre zahraničné veci], ddm/11341/vseobecny_autor_vi_VN=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_zh_CN=[20181210000000], ddm/11341/newsletter_sk_SK=[false], ddm/11341/newsletter_ko_KR=[false], ddm/11341/only-zu_de_DE=[false], classPK=[0], companyId=[10155], ddm/11341/foto_ru_RU=[{"groupId":10182,"uuid":"ca9e03cc-977f-4c86-9cea-434106a5c141","version":"1.0"}], ddm/11341/vseobecny_autor_tr_TR=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_zh_CN=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740]}
$resList.get(1)
$resList.get(2)
  • ikonka galerie
    10.12.2018
    | Aktivity ministra | Slovensko a Európska únia
    Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák sa dnes (10. decembra 2018) zúčastnil na pravidelnom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. Z politického hľadiska bola najdôležitejšou diskusia k aktuálnej situácii v Azovskom mori, v súvislosti ruským vojenským útokom na ukrajinské lode v Kerčskom prielive, ku ktorému došlo 25. novembra tohto roku. Ministri odsúdili tento útok, zdôraznili plnú podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajine a apelovali na prepustenie zajatých a neprávom odsúdených ukrajinských námorníkov, ako aj na garantovanie voľného prechodu cez Kerčský prieliv pre všetky lode. „Incident v Kerčskom prielive bol priamym dôsledkom anexie Krymu. Slovensko ako nadchádzajúca predsednícka krajina OBSE má silný záujem na dosiahnutí udržateľného mierového riešenia, ktoré bude založené na Minských dohodách a územnej celistvosti Ukrajiny," uviedol v tejto súvislosti minister Lajčák. Situáciu následne detailne rozdiskutovali s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Pavlom Klimkinom, vrátane možností EÚ posilniť ekonomickú podporu pre regióny východnej Ukrajiny najviac postihnuté konfliktom.