Pre správne fungovanie portálu musíte mať v prehliadači zapnutý Javaskript.

Preskoč na obsah

Správy

{ddm/11341/prislusnost-k-statu_vi_VN=[33821], scopeGroupId=[10182], ddm/11341/vseobecny_autor_be_BY=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ru_RU=[odbor], ddm/11341/priorita_hu_HU=[top], ddm/11341/ddm-db-select4560_ru_RU=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/newsletter_de_DE=[false], ddm/11341/anotacia_sl_SL=[Európska únia ostro odsudzuje používanie chemických zbraní sýrskym režimom, vrátane nedávneho útoku na Dúmu, ktoré sú hrubým porušením medzinárodného práva. Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ vnímajú cielené útoky spojencov na vojenské ciele v Sýrii ako špecifické opatrenia s cieľom zabrániť ďalšiemu použitiu chemických zbraní sýrskym režimom proti vlastnému obyvateľstvu. Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré dnes (16. apríla) prijala Rada ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ v Luxemburgu.], ddm/11341/newsletter_fr_FR=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_en_US=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/prislusnost-k-statu_de_DE=[33821], ddm/11341/datum_spravy_sl_SL=[20180416000000], ddm/11341/priorita_it_IT=[top], roleId=[10163, 10164], ddm/11341/newsletter_be_BY=[false], expirationDate=[2922789940817081255], ddm/11341/datum_spravy_uk_UA=[20180416000000], ddm/11341/anotacia_zh_CN=[Európska únia ostro odsudzuje používanie chemických zbraní sýrskym režimom, vrátane nedávneho útoku na Dúmu, ktoré sú hrubým porušením medzinárodného práva. Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ vnímajú cielené útoky spojencov na vojenské ciele v Sýrii ako špecifické opatrenia s cieľom zabrániť ďalšiemu použitiu chemických zbraní sýrskym režimom proti vlastnému obyvateľstvu. Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré dnes (16. apríla) prijala Rada ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ v Luxemburgu.], entryClassPK=[3193860], ddm/11341/ddm-gallery-field_ko_KR=[3193613], ddm/11341/newsletter_vi_VN=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_ko_KR=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], content=[

Európska únia ostro odsudzuje používanie chemických zbraní sýrskym režimom, vrátane nedávneho útoku na Dúmu, ktoré sú hrubým porušením medzinárodného práva. Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ vnímajú cielené útoky spojencov na vojenské ciele v Sýrii ako špecifické opatrenia s cieľom zabrániť ďalšiemu použitiu chemických zbraní sýrskym režimom proti vlastnému obyvateľstvu. Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré dnes (16. apríla) prijala Rada ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ v Luxemburgu. Slovenskú delegáciu na zasadnutí viedol štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok. „Použitie chemických zbraní v Dúme je ďalším flagrantným porušením medzinárodného práva, ktoré nemôže zostať bez odozvy. Je potrebné, aby sme mali vo veciach jasno: na pôde Bezpečnostnej rady bolo predložených 12 rezolúcií k Sýrii, z toho 6 týkajúcich sa použitia chemických zbraní proti civilnému obyvateľstvu. Všetky boli zablokované. A tak vznikla situácia, keď medzinárodné spoločenstvo jednoducho muselo zareagovať na zločiny sýrskeho režimu, ktorý od roku 2013 porušuje rezolúcie BR OSN a používa chemické zbrane proti vlastným občanom. Popri tom je jasné, že problém Sýrie sa musí riešiť politicky a ženevský proces v rámci OSN nemá alternatívu. Preto je potrebné maximálne zintenzívniť diplomatické úsilie smerujúce k obnoveniu rokovaní o mierovej budúcnosti Sýrie,“ uviedol vo svojom vystúpení I. Korčok.

 

Popri aktuálnom vývoji ministri tiež rokovali o príprave druhej bruselskej konferencie k Sýrii, ktorá sa má konať koncom apríla, a ktorej hlavnými témami budú humanitárna pomoc, obnova povojnovej Sýrie a politická podpora Ženevského procesu.

 

Druhým bodom rokovania Rady bol Irán, kde ministri diskutovali o znepokojivých aktivitách Teheránu v regióne Blízkeho východu, predovšetkým v Sýrii. Ako to konštatoval I. Korčok, je nutné, aby sme dbali na vyvážený prístup, kde na jednej strane nemôžme zatvárať oči nad pôsobením Iránu v regióne, vrátane Sýrie ako i jeho balistickým programom. Na druhej strane musíme udržať Teherán v rámci fungujúcej jadrovej dohody (JCPOA). „Stabilita v regióne je našim spoločným cieľom, preto podporujeme hľadanie spôsobov a ciest, ako reflektovať na tieto obavy a zároveň podporiť Irán v zohrávaní konštruktívnej úlohy v regióne. Plne rozumieme snahám našich európskych partnerov reagovať na znepokojujúce aktivity Iránu v regióne,“ uviedol I. Korčok.

 

Ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ po prvý raz za ostatné dva roky diskutovali o Rusku. Od roku 2014 sa vzájomné vzťahy zhoršujú a dosiaľ nedošlo k zásadnému pokroku v otvorených otázkach ako je anexia Krymu, resp. riešenie situácie na Donbase. Záujmom EÚ je pokračovanie dialógu s Ruskom na základe 5 princípov - implementácia Minských dohôd, tesnejšia spolupráca s krajinami Východného partnerstva, posilnenie odolnosti EÚ voči hybridným hrozbám, selektívna spolupráca s Ruskom vo vybraných otázkach ako je napríklad boj proti terorizmu a podpora priamych kontaktov občanov EÚ a Ruska.

 

Témou pracovného obeda bol západný Balkán – ministri potvrdili, že tento región je pre EÚ dôležitý z hľadiska bezpečnosti i prosperity a preto je s jeho krajinami potrebné udržiavať neustály politický dialóg. V tomto smere diskusia potvrdila dôležitosť májového summitu EÚ-západný Balkán, ktorý sa bude konať v Sofii. „Je to práve západný Balkán, kde EÚ môže preukázať svoje líderstvo v procese stabilizácie, demokratizácie a rozvoja. V regióne rastie vplyv tradičných aktérov ako je Rusko či Turecko a pribúdajú noví ako Čína či arabské krajiny. Prihovárame sa za silnejšiu politickú dimenziu vzájomných vzťahov Európskej únie a krajín západného Balkánu, čím ale neoslabujeme povinnosť krajín regiónu uskutočňovať reformy v súlade s procesom integrácie,“ uviedol v tejto téme I. Korčok.

20180416000000 false odbor ["[\"3193613\"]"] ["[\"c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740\"]"] Európska únia ostro odsudzuje používanie chemických zbraní sýrskym režimom, vrátane nedávneho útoku na Dúmu, ktoré sú hrubým porušením medzinárodného práva. Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ vnímajú cielené útoky spojencov na vojenské ciele v Sýrii ako špecifické opatrenia s cieľom zabrániť ďalšiemu použitiu chemických zbraní sýrskym režimom proti vlastnému obyvateľstvu. Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré dnes (16. apríla) prijala Rada ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ v Luxemburgu. ["[\"33821\"]"] null null false top null ], ddm/11341/newsletter_en_US=[false], ddm/11341/prislusnost-k-statu_zh_CN=[33821], ddm/11341/anotacia_it_IT=[Európska únia ostro odsudzuje používanie chemických zbraní sýrskym režimom, vrátane nedávneho útoku na Dúmu, ktoré sú hrubým porušením medzinárodného práva. Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ vnímajú cielené útoky spojencov na vojenské ciele v Sýrii ako špecifické opatrenia s cieľom zabrániť ďalšiemu použitiu chemických zbraní sýrskym režimom proti vlastnému obyvateľstvu. Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré dnes (16. apríla) prijala Rada ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ v Luxemburgu.], viewCount_sortable=[2261], ddm/11341/text_ru_RU=[Európska únia ostro odsudzuje používanie chemických zbraní sýrskym režimom, vrátane nedávneho útoku na Dúmu, ktoré sú hrubým porušením medzinárodného práva. Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ vnímajú cielené útoky spojencov na vojenské ciele v Sýrii ako špecifické opatrenia s cieľom zabrániť ďalšiemu použitiu chemických zbraní sýrskym režimom proti vlastnému obyvateľstvu. Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré dnes (16. apríla) prijala Rada ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ v Luxemburgu. Slovenskú delegáciu na zasadnutí viedol štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok. „Použitie chemických zbraní v Dúme je ďalším flagrantným porušením medzinárodného práva, ktoré nemôže zostať bez odozvy. Je potrebné, aby sme mali vo veciach jasno: na pôde Bezpečnostnej rady bolo predložených 12 rezolúcií k Sýrii, z toho 6 týkajúcich sa použitia chemických zbraní proti civilnému obyvateľstvu. Všetky boli zablokované. A tak vznikla situácia, keď medzinárodné spoločenstvo jednoducho muselo zareagovať na zločiny sýrskeho režimu, ktorý od roku 2013 porušuje rezolúcie BR OSN a používa chemické zbrane proti vlastným občanom. Popri tom je jasné, že problém Sýrie sa musí riešiť politicky a ženevský proces v rámci OSN nemá alternatívu. Preto je potrebné maximálne zintenzívniť diplomatické úsilie smerujúce k obnoveniu rokovaní o mierovej budúcnosti Sýrie,“ uviedol vo svojom vystúpení I. Korčok. Popri aktuálnom vývoji ministri tiež rokovali o príprave druhej bruselskej konferencie k Sýrii, ktorá sa má konať koncom apríla, a ktorej hlavnými témami budú humanitárna pomoc, obnova povojnovej Sýrie a politická podpora Ženevského procesu. Druhým bodom rokovania Rady bol Irán, kde ministri diskutovali o znepokojivých aktivitách Teheránu v regióne Blízkeho východu, predovšetkým v Sýrii. Ako to konštatoval I. Korčok, je nutné, aby sme dbali na vyvážený prístup, kde na jednej strane nemôžme zatvárať oči nad pôsobením Iránu v regióne, vrátane Sýrie ako i jeho balistickým programom. Na druhej strane musíme udržať Teherán v rámci fungujúcej jadrovej dohody (JCPOA). „Stabilita v regióne je našim spoločným cieľom, preto podporujeme hľadanie spôsobov a ciest, ako reflektovať na tieto obavy a zároveň podporiť Irán v zohrávaní konštruktívnej úlohy v regióne. Plne rozumieme snahám našich európskych partnerov reagovať na znepokojujúce aktivity Iránu v regióne,“ uviedol I. Korčok. Ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ po prvý raz za ostatné dva roky diskutovali o Rusku. Od roku 2014 sa vzájomné vzťahy zhoršujú a dosiaľ nedošlo k zásadnému pokroku v otvorených otázkach ako je anexia Krymu, resp. riešenie situácie na Donbase. Záujmom EÚ je pokračovanie dialógu s Ruskom na základe 5 princípov - implementácia Minských dohôd, tesnejšia spolupráca s krajinami Východného partnerstva, posilnenie odolnosti EÚ voči hybridným hrozbám, selektívna spolupráca s Ruskom vo vybraných otázkach ako je napríklad boj proti terorizmu a podpora priamych kontaktov občanov EÚ a Ruska. Témou pracovného obeda bol západný Balkán – ministri potvrdili, že tento región je pre EÚ dôležitý z hľadiska bezpečnosti i prosperity a preto je s jeho krajinami potrebné udržiavať neustály politický dialóg. V tomto smere diskusia potvrdila dôležitosť májového summitu EÚ-západný Balkán, ktorý sa bude konať v Sofii. „Je to práve západný Balkán, kde EÚ môže preukázať svoje líderstvo v procese stabilizácie, demokratizácie a rozvoja. V regióne rastie vplyv tradičných aktérov ako je Rusko či Turecko a pribúdajú noví ako Čína či arabské krajiny. Prihovárame sa za silnejšiu politickú dimenziu vzájomných vzťahov Európskej únie a krajín západného Balkánu, čím ale neoslabujeme povinnosť krajín regiónu uskutočňovať reformy v súlade s procesom integrácie,“ uviedol v tejto téme I. Korčok.], viewCount=[2261], content_sk_SK=[

Európska únia ostro odsudzuje používanie chemických zbraní sýrskym režimom, vrátane nedávneho útoku na Dúmu, ktoré sú hrubým porušením medzinárodného práva. Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ vnímajú cielené útoky spojencov na vojenské ciele v Sýrii ako špecifické opatrenia s cieľom zabrániť ďalšiemu použitiu chemických zbraní sýrskym režimom proti vlastnému obyvateľstvu. Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré dnes (16. apríla) prijala Rada ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ v Luxemburgu. Slovenskú delegáciu na zasadnutí viedol štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok. „Použitie chemických zbraní v Dúme je ďalším flagrantným porušením medzinárodného práva, ktoré nemôže zostať bez odozvy. Je potrebné, aby sme mali vo veciach jasno: na pôde Bezpečnostnej rady bolo predložených 12 rezolúcií k Sýrii, z toho 6 týkajúcich sa použitia chemických zbraní proti civilnému obyvateľstvu. Všetky boli zablokované. A tak vznikla situácia, keď medzinárodné spoločenstvo jednoducho muselo zareagovať na zločiny sýrskeho režimu, ktorý od roku 2013 porušuje rezolúcie BR OSN a používa chemické zbrane proti vlastným občanom. Popri tom je jasné, že problém Sýrie sa musí riešiť politicky a ženevský proces v rámci OSN nemá alternatívu. Preto je potrebné maximálne zintenzívniť diplomatické úsilie smerujúce k obnoveniu rokovaní o mierovej budúcnosti Sýrie,“ uviedol vo svojom vystúpení I. Korčok.

 

Popri aktuálnom vývoji ministri tiež rokovali o príprave druhej bruselskej konferencie k Sýrii, ktorá sa má konať koncom apríla, a ktorej hlavnými témami budú humanitárna pomoc, obnova povojnovej Sýrie a politická podpora Ženevského procesu.

 

Druhým bodom rokovania Rady bol Irán, kde ministri diskutovali o znepokojivých aktivitách Teheránu v regióne Blízkeho východu, predovšetkým v Sýrii. Ako to konštatoval I. Korčok, je nutné, aby sme dbali na vyvážený prístup, kde na jednej strane nemôžme zatvárať oči nad pôsobením Iránu v regióne, vrátane Sýrie ako i jeho balistickým programom. Na druhej strane musíme udržať Teherán v rámci fungujúcej jadrovej dohody (JCPOA). „Stabilita v regióne je našim spoločným cieľom, preto podporujeme hľadanie spôsobov a ciest, ako reflektovať na tieto obavy a zároveň podporiť Irán v zohrávaní konštruktívnej úlohy v regióne. Plne rozumieme snahám našich európskych partnerov reagovať na znepokojujúce aktivity Iránu v regióne,“ uviedol I. Korčok.

 

Ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ po prvý raz za ostatné dva roky diskutovali o Rusku. Od roku 2014 sa vzájomné vzťahy zhoršujú a dosiaľ nedošlo k zásadnému pokroku v otvorených otázkach ako je anexia Krymu, resp. riešenie situácie na Donbase. Záujmom EÚ je pokračovanie dialógu s Ruskom na základe 5 princípov - implementácia Minských dohôd, tesnejšia spolupráca s krajinami Východného partnerstva, posilnenie odolnosti EÚ voči hybridným hrozbám, selektívna spolupráca s Ruskom vo vybraných otázkach ako je napríklad boj proti terorizmu a podpora priamych kontaktov občanov EÚ a Ruska.

 

Témou pracovného obeda bol západný Balkán – ministri potvrdili, že tento región je pre EÚ dôležitý z hľadiska bezpečnosti i prosperity a preto je s jeho krajinami potrebné udržiavať neustály politický dialóg. V tomto smere diskusia potvrdila dôležitosť májového summitu EÚ-západný Balkán, ktorý sa bude konať v Sofii. „Je to práve západný Balkán, kde EÚ môže preukázať svoje líderstvo v procese stabilizácie, demokratizácie a rozvoja. V regióne rastie vplyv tradičných aktérov ako je Rusko či Turecko a pribúdajú noví ako Čína či arabské krajiny. Prihovárame sa za silnejšiu politickú dimenziu vzájomných vzťahov Európskej únie a krajín západného Balkánu, čím ale neoslabujeme povinnosť krajín regiónu uskutočňovať reformy v súlade s procesom integrácie,“ uviedol v tejto téme I. Korčok.

20180416000000 false odbor ["[\"3193613\"]"] ["[\"c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740\"]"] Európska únia ostro odsudzuje používanie chemických zbraní sýrskym režimom, vrátane nedávneho útoku na Dúmu, ktoré sú hrubým porušením medzinárodného práva. Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ vnímajú cielené útoky spojencov na vojenské ciele v Sýrii ako špecifické opatrenia s cieľom zabrániť ďalšiemu použitiu chemických zbraní sýrskym režimom proti vlastnému obyvateľstvu. Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré dnes (16. apríla) prijala Rada ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ v Luxemburgu. ["[\"33821\"]"] null null false top null ], ddm/11341/anotacia_sr_RS=[Európska únia ostro odsudzuje používanie chemických zbraní sýrskym režimom, vrátane nedávneho útoku na Dúmu, ktoré sú hrubým porušením medzinárodného práva. Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ vnímajú cielené útoky spojencov na vojenské ciele v Sýrii ako špecifické opatrenia s cieľom zabrániť ďalšiemu použitiu chemických zbraní sýrskym režimom proti vlastnému obyvateľstvu. Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré dnes (16. apríla) prijala Rada ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ v Luxemburgu.], ddm/11341/text_sk_SK=[Európska únia ostro odsudzuje používanie chemických zbraní sýrskym režimom, vrátane nedávneho útoku na Dúmu, ktoré sú hrubým porušením medzinárodného práva. Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ vnímajú cielené útoky spojencov na vojenské ciele v Sýrii ako špecifické opatrenia s cieľom zabrániť ďalšiemu použitiu chemických zbraní sýrskym režimom proti vlastnému obyvateľstvu. Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré dnes (16. apríla) prijala Rada ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ v Luxemburgu. Slovenskú delegáciu na zasadnutí viedol štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok. „Použitie chemických zbraní v Dúme je ďalším flagrantným porušením medzinárodného práva, ktoré nemôže zostať bez odozvy. Je potrebné, aby sme mali vo veciach jasno: na pôde Bezpečnostnej rady bolo predložených 12 rezolúcií k Sýrii, z toho 6 týkajúcich sa použitia chemických zbraní proti civilnému obyvateľstvu. Všetky boli zablokované. A tak vznikla situácia, keď medzinárodné spoločenstvo jednoducho muselo zareagovať na zločiny sýrskeho režimu, ktorý od roku 2013 porušuje rezolúcie BR OSN a používa chemické zbrane proti vlastným občanom. Popri tom je jasné, že problém Sýrie sa musí riešiť politicky a ženevský proces v rámci OSN nemá alternatívu. Preto je potrebné maximálne zintenzívniť diplomatické úsilie smerujúce k obnoveniu rokovaní o mierovej budúcnosti Sýrie,“ uviedol vo svojom vystúpení I. Korčok. Popri aktuálnom vývoji ministri tiež rokovali o príprave druhej bruselskej konferencie k Sýrii, ktorá sa má konať koncom apríla, a ktorej hlavnými témami budú humanitárna pomoc, obnova povojnovej Sýrie a politická podpora Ženevského procesu. Druhým bodom rokovania Rady bol Irán, kde ministri diskutovali o znepokojivých aktivitách Teheránu v regióne Blízkeho východu, predovšetkým v Sýrii. Ako to konštatoval I. Korčok, je nutné, aby sme dbali na vyvážený prístup, kde na jednej strane nemôžme zatvárať oči nad pôsobením Iránu v regióne, vrátane Sýrie ako i jeho balistickým programom. Na druhej strane musíme udržať Teherán v rámci fungujúcej jadrovej dohody (JCPOA). „Stabilita v regióne je našim spoločným cieľom, preto podporujeme hľadanie spôsobov a ciest, ako reflektovať na tieto obavy a zároveň podporiť Irán v zohrávaní konštruktívnej úlohy v regióne. Plne rozumieme snahám našich európskych partnerov reagovať na znepokojujúce aktivity Iránu v regióne,“ uviedol I. Korčok. Ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ po prvý raz za ostatné dva roky diskutovali o Rusku. Od roku 2014 sa vzájomné vzťahy zhoršujú a dosiaľ nedošlo k zásadnému pokroku v otvorených otázkach ako je anexia Krymu, resp. riešenie situácie na Donbase. Záujmom EÚ je pokračovanie dialógu s Ruskom na základe 5 princípov - implementácia Minských dohôd, tesnejšia spolupráca s krajinami Východného partnerstva, posilnenie odolnosti EÚ voči hybridným hrozbám, selektívna spolupráca s Ruskom vo vybraných otázkach ako je napríklad boj proti terorizmu a podpora priamych kontaktov občanov EÚ a Ruska. Témou pracovného obeda bol západný Balkán – ministri potvrdili, že tento región je pre EÚ dôležitý z hľadiska bezpečnosti i prosperity a preto je s jeho krajinami potrebné udržiavať neustály politický dialóg. V tomto smere diskusia potvrdila dôležitosť májového summitu EÚ-západný Balkán, ktorý sa bude konať v Sofii. „Je to práve západný Balkán, kde EÚ môže preukázať svoje líderstvo v procese stabilizácie, demokratizácie a rozvoja. V regióne rastie vplyv tradičných aktérov ako je Rusko či Turecko a pribúdajú noví ako Čína či arabské krajiny. Prihovárame sa za silnejšiu politickú dimenziu vzájomných vzťahov Európskej únie a krajín západného Balkánu, čím ale neoslabujeme povinnosť krajín regiónu uskutočňovať reformy v súlade s procesom integrácie,“ uviedol v tejto téme I. Korčok.], ddm/11341/only-zu_pt_BR=[false], ddm/11341/newsletter_ru_RU=[false], ddm/11341/prislusnost-k-statu_be_BY=[33821], ddm/11341/ddm-db-select4560_be_BY=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/anotacia_uk_UA=[Európska únia ostro odsudzuje používanie chemických zbraní sýrskym režimom, vrátane nedávneho útoku na Dúmu, ktoré sú hrubým porušením medzinárodného práva. Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ vnímajú cielené útoky spojencov na vojenské ciele v Sýrii ako špecifické opatrenia s cieľom zabrániť ďalšiemu použitiu chemických zbraní sýrskym režimom proti vlastnému obyvateľstvu. Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré dnes (16. apríla) prijala Rada ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ v Luxemburgu.], ddm/11341/anotacia_pl_PL=[Európska únia ostro odsudzuje používanie chemických zbraní sýrskym režimom, vrátane nedávneho útoku na Dúmu, ktoré sú hrubým porušením medzinárodného práva. Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ vnímajú cielené útoky spojencov na vojenské ciele v Sýrii ako špecifické opatrenia s cieľom zabrániť ďalšiemu použitiu chemických zbraní sýrskym režimom proti vlastnému obyvateľstvu. Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré dnes (16. apríla) prijala Rada ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ v Luxemburgu.], ddm/11341/prislusnost-k-statu_sk_SK=[33821], ddm/11341/text_tr_TR=[Európska únia ostro odsudzuje používanie chemických zbraní sýrskym režimom, vrátane nedávneho útoku na Dúmu, ktoré sú hrubým porušením medzinárodného práva. Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ vnímajú cielené útoky spojencov na vojenské ciele v Sýrii ako špecifické opatrenia s cieľom zabrániť ďalšiemu použitiu chemických zbraní sýrskym režimom proti vlastnému obyvateľstvu. Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré dnes (16. apríla) prijala Rada ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ v Luxemburgu. Slovenskú delegáciu na zasadnutí viedol štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok. „Použitie chemických zbraní v Dúme je ďalším flagrantným porušením medzinárodného práva, ktoré nemôže zostať bez odozvy. Je potrebné, aby sme mali vo veciach jasno: na pôde Bezpečnostnej rady bolo predložených 12 rezolúcií k Sýrii, z toho 6 týkajúcich sa použitia chemických zbraní proti civilnému obyvateľstvu. Všetky boli zablokované. A tak vznikla situácia, keď medzinárodné spoločenstvo jednoducho muselo zareagovať na zločiny sýrskeho režimu, ktorý od roku 2013 porušuje rezolúcie BR OSN a používa chemické zbrane proti vlastným občanom. Popri tom je jasné, že problém Sýrie sa musí riešiť politicky a ženevský proces v rámci OSN nemá alternatívu. Preto je potrebné maximálne zintenzívniť diplomatické úsilie smerujúce k obnoveniu rokovaní o mierovej budúcnosti Sýrie,“ uviedol vo svojom vystúpení I. Korčok. Popri aktuálnom vývoji ministri tiež rokovali o príprave druhej bruselskej konferencie k Sýrii, ktorá sa má konať koncom apríla, a ktorej hlavnými témami budú humanitárna pomoc, obnova povojnovej Sýrie a politická podpora Ženevského procesu. Druhým bodom rokovania Rady bol Irán, kde ministri diskutovali o znepokojivých aktivitách Teheránu v regióne Blízkeho východu, predovšetkým v Sýrii. Ako to konštatoval I. Korčok, je nutné, aby sme dbali na vyvážený prístup, kde na jednej strane nemôžme zatvárať oči nad pôsobením Iránu v regióne, vrátane Sýrie ako i jeho balistickým programom. Na druhej strane musíme udržať Teherán v rámci fungujúcej jadrovej dohody (JCPOA). „Stabilita v regióne je našim spoločným cieľom, preto podporujeme hľadanie spôsobov a ciest, ako reflektovať na tieto obavy a zároveň podporiť Irán v zohrávaní konštruktívnej úlohy v regióne. Plne rozumieme snahám našich európskych partnerov reagovať na znepokojujúce aktivity Iránu v regióne,“ uviedol I. Korčok. Ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ po prvý raz za ostatné dva roky diskutovali o Rusku. Od roku 2014 sa vzájomné vzťahy zhoršujú a dosiaľ nedošlo k zásadnému pokroku v otvorených otázkach ako je anexia Krymu, resp. riešenie situácie na Donbase. Záujmom EÚ je pokračovanie dialógu s Ruskom na základe 5 princípov - implementácia Minských dohôd, tesnejšia spolupráca s krajinami Východného partnerstva, posilnenie odolnosti EÚ voči hybridným hrozbám, selektívna spolupráca s Ruskom vo vybraných otázkach ako je napríklad boj proti terorizmu a podpora priamych kontaktov občanov EÚ a Ruska. Témou pracovného obeda bol západný Balkán – ministri potvrdili, že tento región je pre EÚ dôležitý z hľadiska bezpečnosti i prosperity a preto je s jeho krajinami potrebné udržiavať neustály politický dialóg. V tomto smere diskusia potvrdila dôležitosť májového summitu EÚ-západný Balkán, ktorý sa bude konať v Sofii. „Je to práve západný Balkán, kde EÚ môže preukázať svoje líderstvo v procese stabilizácie, demokratizácie a rozvoja. V regióne rastie vplyv tradičných aktérov ako je Rusko či Turecko a pribúdajú noví ako Čína či arabské krajiny. Prihovárame sa za silnejšiu politickú dimenziu vzájomných vzťahov Európskej únie a krajín západného Balkánu, čím ale neoslabujeme povinnosť krajín regiónu uskutočňovať reformy v súlade s procesom integrácie,“ uviedol v tejto téme I. Korčok.], ddm/11341/vseobecny_autor_es_ES=[odbor], ddm/11341/priorita_ko_KR=[top], ddm/11341/anotacia_es_ES=[Európska únia ostro odsudzuje používanie chemických zbraní sýrskym režimom, vrátane nedávneho útoku na Dúmu, ktoré sú hrubým porušením medzinárodného práva. Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ vnímajú cielené útoky spojencov na vojenské ciele v Sýrii ako špecifické opatrenia s cieľom zabrániť ďalšiemu použitiu chemických zbraní sýrskym režimom proti vlastnému obyvateľstvu. Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré dnes (16. apríla) prijala Rada ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ v Luxemburgu.], ddm/11341/text_ko_KR=[Európska únia ostro odsudzuje používanie chemických zbraní sýrskym režimom, vrátane nedávneho útoku na Dúmu, ktoré sú hrubým porušením medzinárodného práva. Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ vnímajú cielené útoky spojencov na vojenské ciele v Sýrii ako špecifické opatrenia s cieľom zabrániť ďalšiemu použitiu chemických zbraní sýrskym režimom proti vlastnému obyvateľstvu. Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré dnes (16. apríla) prijala Rada ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ v Luxemburgu. Slovenskú delegáciu na zasadnutí viedol štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok. „Použitie chemických zbraní v Dúme je ďalším flagrantným porušením medzinárodného práva, ktoré nemôže zostať bez odozvy. Je potrebné, aby sme mali vo veciach jasno: na pôde Bezpečnostnej rady bolo predložených 12 rezolúcií k Sýrii, z toho 6 týkajúcich sa použitia chemických zbraní proti civilnému obyvateľstvu. Všetky boli zablokované. A tak vznikla situácia, keď medzinárodné spoločenstvo jednoducho muselo zareagovať na zločiny sýrskeho režimu, ktorý od roku 2013 porušuje rezolúcie BR OSN a používa chemické zbrane proti vlastným občanom. Popri tom je jasné, že problém Sýrie sa musí riešiť politicky a ženevský proces v rámci OSN nemá alternatívu. Preto je potrebné maximálne zintenzívniť diplomatické úsilie smerujúce k obnoveniu rokovaní o mierovej budúcnosti Sýrie,“ uviedol vo svojom vystúpení I. Korčok. Popri aktuálnom vývoji ministri tiež rokovali o príprave druhej bruselskej konferencie k Sýrii, ktorá sa má konať koncom apríla, a ktorej hlavnými témami budú humanitárna pomoc, obnova povojnovej Sýrie a politická podpora Ženevského procesu. Druhým bodom rokovania Rady bol Irán, kde ministri diskutovali o znepokojivých aktivitách Teheránu v regióne Blízkeho východu, predovšetkým v Sýrii. Ako to konštatoval I. Korčok, je nutné, aby sme dbali na vyvážený prístup, kde na jednej strane nemôžme zatvárať oči nad pôsobením Iránu v regióne, vrátane Sýrie ako i jeho balistickým programom. Na druhej strane musíme udržať Teherán v rámci fungujúcej jadrovej dohody (JCPOA). „Stabilita v regióne je našim spoločným cieľom, preto podporujeme hľadanie spôsobov a ciest, ako reflektovať na tieto obavy a zároveň podporiť Irán v zohrávaní konštruktívnej úlohy v regióne. Plne rozumieme snahám našich európskych partnerov reagovať na znepokojujúce aktivity Iránu v regióne,“ uviedol I. Korčok. Ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ po prvý raz za ostatné dva roky diskutovali o Rusku. Od roku 2014 sa vzájomné vzťahy zhoršujú a dosiaľ nedošlo k zásadnému pokroku v otvorených otázkach ako je anexia Krymu, resp. riešenie situácie na Donbase. Záujmom EÚ je pokračovanie dialógu s Ruskom na základe 5 princípov - implementácia Minských dohôd, tesnejšia spolupráca s krajinami Východného partnerstva, posilnenie odolnosti EÚ voči hybridným hrozbám, selektívna spolupráca s Ruskom vo vybraných otázkach ako je napríklad boj proti terorizmu a podpora priamych kontaktov občanov EÚ a Ruska. Témou pracovného obeda bol západný Balkán – ministri potvrdili, že tento región je pre EÚ dôležitý z hľadiska bezpečnosti i prosperity a preto je s jeho krajinami potrebné udržiavať neustály politický dialóg. V tomto smere diskusia potvrdila dôležitosť májového summitu EÚ-západný Balkán, ktorý sa bude konať v Sofii. „Je to práve západný Balkán, kde EÚ môže preukázať svoje líderstvo v procese stabilizácie, demokratizácie a rozvoja. V regióne rastie vplyv tradičných aktérov ako je Rusko či Turecko a pribúdajú noví ako Čína či arabské krajiny. Prihovárame sa za silnejšiu politickú dimenziu vzájomných vzťahov Európskej únie a krajín západného Balkánu, čím ale neoslabujeme povinnosť krajín regiónu uskutočňovať reformy v súlade s procesom integrácie,“ uviedol v tejto téme I. Korčok.], ddm/11341/only-zu_sk_SK=[false], ddm/11341/datum_spravy_fr_FR=[20180416000000], ddm/11341/ddm-gallery-field_sk_SK=[3193613], ddm/11341/text_pt_BR=[Európska únia ostro odsudzuje používanie chemických zbraní sýrskym režimom, vrátane nedávneho útoku na Dúmu, ktoré sú hrubým porušením medzinárodného práva. Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ vnímajú cielené útoky spojencov na vojenské ciele v Sýrii ako špecifické opatrenia s cieľom zabrániť ďalšiemu použitiu chemických zbraní sýrskym režimom proti vlastnému obyvateľstvu. Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré dnes (16. apríla) prijala Rada ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ v Luxemburgu. Slovenskú delegáciu na zasadnutí viedol štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok. „Použitie chemických zbraní v Dúme je ďalším flagrantným porušením medzinárodného práva, ktoré nemôže zostať bez odozvy. Je potrebné, aby sme mali vo veciach jasno: na pôde Bezpečnostnej rady bolo predložených 12 rezolúcií k Sýrii, z toho 6 týkajúcich sa použitia chemických zbraní proti civilnému obyvateľstvu. Všetky boli zablokované. A tak vznikla situácia, keď medzinárodné spoločenstvo jednoducho muselo zareagovať na zločiny sýrskeho režimu, ktorý od roku 2013 porušuje rezolúcie BR OSN a používa chemické zbrane proti vlastným občanom. Popri tom je jasné, že problém Sýrie sa musí riešiť politicky a ženevský proces v rámci OSN nemá alternatívu. Preto je potrebné maximálne zintenzívniť diplomatické úsilie smerujúce k obnoveniu rokovaní o mierovej budúcnosti Sýrie,“ uviedol vo svojom vystúpení I. Korčok. Popri aktuálnom vývoji ministri tiež rokovali o príprave druhej bruselskej konferencie k Sýrii, ktorá sa má konať koncom apríla, a ktorej hlavnými témami budú humanitárna pomoc, obnova povojnovej Sýrie a politická podpora Ženevského procesu. Druhým bodom rokovania Rady bol Irán, kde ministri diskutovali o znepokojivých aktivitách Teheránu v regióne Blízkeho východu, predovšetkým v Sýrii. Ako to konštatoval I. Korčok, je nutné, aby sme dbali na vyvážený prístup, kde na jednej strane nemôžme zatvárať oči nad pôsobením Iránu v regióne, vrátane Sýrie ako i jeho balistickým programom. Na druhej strane musíme udržať Teherán v rámci fungujúcej jadrovej dohody (JCPOA). „Stabilita v regióne je našim spoločným cieľom, preto podporujeme hľadanie spôsobov a ciest, ako reflektovať na tieto obavy a zároveň podporiť Irán v zohrávaní konštruktívnej úlohy v regióne. Plne rozumieme snahám našich európskych partnerov reagovať na znepokojujúce aktivity Iránu v regióne,“ uviedol I. Korčok. Ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ po prvý raz za ostatné dva roky diskutovali o Rusku. Od roku 2014 sa vzájomné vzťahy zhoršujú a dosiaľ nedošlo k zásadnému pokroku v otvorených otázkach ako je anexia Krymu, resp. riešenie situácie na Donbase. Záujmom EÚ je pokračovanie dialógu s Ruskom na základe 5 princípov - implementácia Minských dohôd, tesnejšia spolupráca s krajinami Východného partnerstva, posilnenie odolnosti EÚ voči hybridným hrozbám, selektívna spolupráca s Ruskom vo vybraných otázkach ako je napríklad boj proti terorizmu a podpora priamych kontaktov občanov EÚ a Ruska. Témou pracovného obeda bol západný Balkán – ministri potvrdili, že tento región je pre EÚ dôležitý z hľadiska bezpečnosti i prosperity a preto je s jeho krajinami potrebné udržiavať neustály politický dialóg. V tomto smere diskusia potvrdila dôležitosť májového summitu EÚ-západný Balkán, ktorý sa bude konať v Sofii. „Je to práve západný Balkán, kde EÚ môže preukázať svoje líderstvo v procese stabilizácie, demokratizácie a rozvoja. V regióne rastie vplyv tradičných aktérov ako je Rusko či Turecko a pribúdajú noví ako Čína či arabské krajiny. Prihovárame sa za silnejšiu politickú dimenziu vzájomných vzťahov Európskej únie a krajín západného Balkánu, čím ale neoslabujeme povinnosť krajín regiónu uskutočňovať reformy v súlade s procesom integrácie,“ uviedol v tejto téme I. Korčok.], ddm/11341/anotacia_en_US=[The European Union strongly condemns the use of chemical weapons by the Syrian regime, including the recent attack on Douma that is a gross violation of international law. EU Ministers of Foreign Affairs view the targeted strikes of allies on military targets in Syria as specific measures with the aim to prevent further use of chemical weapons by the Syrian regime against its own population. This was said today (16 April) in the statement endorsed by the Foreign Affairs Council of EU member states in Luxembourg. The Slovak delegation at the meeting was led by Ivan Korčok, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs. “The use of chemical weapons in Douma is another flagrant violation of international law which cannot go unheeded. It is necessary that we are clear about this: there were 12 resolutions on Syria submitted to the (UN) Security Council, six of which dealt with the use of chemical weapons against the civilian population. All of them were blocked. In this way a situation has evolved when the international community simply had to react to the crimes of the Syrian regime, which since 2013 has been violating UN SC resolutions and using chemical weapons against its own citizens. At the same time, it is clear that the issue of Syria must be resolved politically, and the Geneva process has no alternative. Therefore, it is necessary to intensify diplomatic efforts as much as possible, leading to the resumption of negotiations on the future peace of Syria,” said Korčok in his remarks.], ddm/11341/only-zu_ko_KR=[false], ddm/11341/text_sr_RS=[Európska únia ostro odsudzuje používanie chemických zbraní sýrskym režimom, vrátane nedávneho útoku na Dúmu, ktoré sú hrubým porušením medzinárodného práva. Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ vnímajú cielené útoky spojencov na vojenské ciele v Sýrii ako špecifické opatrenia s cieľom zabrániť ďalšiemu použitiu chemických zbraní sýrskym režimom proti vlastnému obyvateľstvu. Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré dnes (16. apríla) prijala Rada ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ v Luxemburgu. Slovenskú delegáciu na zasadnutí viedol štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok. „Použitie chemických zbraní v Dúme je ďalším flagrantným porušením medzinárodného práva, ktoré nemôže zostať bez odozvy. Je potrebné, aby sme mali vo veciach jasno: na pôde Bezpečnostnej rady bolo predložených 12 rezolúcií k Sýrii, z toho 6 týkajúcich sa použitia chemických zbraní proti civilnému obyvateľstvu. Všetky boli zablokované. A tak vznikla situácia, keď medzinárodné spoločenstvo jednoducho muselo zareagovať na zločiny sýrskeho režimu, ktorý od roku 2013 porušuje rezolúcie BR OSN a používa chemické zbrane proti vlastným občanom. Popri tom je jasné, že problém Sýrie sa musí riešiť politicky a ženevský proces v rámci OSN nemá alternatívu. Preto je potrebné maximálne zintenzívniť diplomatické úsilie smerujúce k obnoveniu rokovaní o mierovej budúcnosti Sýrie,“ uviedol vo svojom vystúpení I. Korčok. Popri aktuálnom vývoji ministri tiež rokovali o príprave druhej bruselskej konferencie k Sýrii, ktorá sa má konať koncom apríla, a ktorej hlavnými témami budú humanitárna pomoc, obnova povojnovej Sýrie a politická podpora Ženevského procesu. Druhým bodom rokovania Rady bol Irán, kde ministri diskutovali o znepokojivých aktivitách Teheránu v regióne Blízkeho východu, predovšetkým v Sýrii. Ako to konštatoval I. Korčok, je nutné, aby sme dbali na vyvážený prístup, kde na jednej strane nemôžme zatvárať oči nad pôsobením Iránu v regióne, vrátane Sýrie ako i jeho balistickým programom. Na druhej strane musíme udržať Teherán v rámci fungujúcej jadrovej dohody (JCPOA). „Stabilita v regióne je našim spoločným cieľom, preto podporujeme hľadanie spôsobov a ciest, ako reflektovať na tieto obavy a zároveň podporiť Irán v zohrávaní konštruktívnej úlohy v regióne. Plne rozumieme snahám našich európskych partnerov reagovať na znepokojujúce aktivity Iránu v regióne,“ uviedol I. Korčok. Ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ po prvý raz za ostatné dva roky diskutovali o Rusku. Od roku 2014 sa vzájomné vzťahy zhoršujú a dosiaľ nedošlo k zásadnému pokroku v otvorených otázkach ako je anexia Krymu, resp. riešenie situácie na Donbase. Záujmom EÚ je pokračovanie dialógu s Ruskom na základe 5 princípov - implementácia Minských dohôd, tesnejšia spolupráca s krajinami Východného partnerstva, posilnenie odolnosti EÚ voči hybridným hrozbám, selektívna spolupráca s Ruskom vo vybraných otázkach ako je napríklad boj proti terorizmu a podpora priamych kontaktov občanov EÚ a Ruska. Témou pracovného obeda bol západný Balkán – ministri potvrdili, že tento región je pre EÚ dôležitý z hľadiska bezpečnosti i prosperity a preto je s jeho krajinami potrebné udržiavať neustály politický dialóg. V tomto smere diskusia potvrdila dôležitosť májového summitu EÚ-západný Balkán, ktorý sa bude konať v Sofii. „Je to práve západný Balkán, kde EÚ môže preukázať svoje líderstvo v procese stabilizácie, demokratizácie a rozvoja. V regióne rastie vplyv tradičných aktérov ako je Rusko či Turecko a pribúdajú noví ako Čína či arabské krajiny. Prihovárame sa za silnejšiu politickú dimenziu vzájomných vzťahov Európskej únie a krajín západného Balkánu, čím ale neoslabujeme povinnosť krajín regiónu uskutočňovať reformy v súlade s procesom integrácie,“ uviedol v tejto téme I. Korčok.], ddm/11341/newsletter_pt_BR=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_hu_HU=[odbor], ddm/11341/newsletter_sr_RS=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_be_BY=[3193613], ddm/11341/priorita_fr_FR=[top], ddm/11341/ddm-gallery-field_vi_VN=[3193613], classNameId=[0], ddm/11341/priorita_de_DE=[top], priority=[0.0], ratings_sortable=[0.0], userName=[ľudmila balogová], ddm/11341/only-zu_ru_RU=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_zh_CN=[odbor], publishDate=[20180416165100], ddm/11341/anotacia_pt_BR=[Európska únia ostro odsudzuje používanie chemických zbraní sýrskym režimom, vrátane nedávneho útoku na Dúmu, ktoré sú hrubým porušením medzinárodného práva. Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ vnímajú cielené útoky spojencov na vojenské ciele v Sýrii ako špecifické opatrenia s cieľom zabrániť ďalšiemu použitiu chemických zbraní sýrskym režimom proti vlastnému obyvateľstvu. Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré dnes (16. apríla) prijala Rada ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ v Luxemburgu.], ddm/11341/datum_spravy_pt_BR=[20180416000000], ddm/11341/priorita_sk_SK=[top], title_en_US=[Korčok at meeting of EU Foreign Affairs Ministers in Luxembourg: “Military intervention in Syria: Let us not confuse cause and effect.”], ddm/11341/only-zu_vi_VN=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_sl_SL=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_uk_UA=[odbor], ddm/11341/prislusnost-k-statu_es_ES=[33821], modified=[20180417095641], ddm/11341/vseobecny_autor_it_IT=[odbor], ddm/11341/anotacia_fr_FR=[Európska únia ostro odsudzuje používanie chemických zbraní sýrskym režimom, vrátane nedávneho útoku na Dúmu, ktoré sú hrubým porušením medzinárodného práva. Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ vnímajú cielené útoky spojencov na vojenské ciele v Sýrii ako špecifické opatrenia s cieľom zabrániť ďalšiemu použitiu chemických zbraní sýrskym režimom proti vlastnému obyvateľstvu. Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré dnes (16. apríla) prijala Rada ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ v Luxemburgu.], ddm/11341/ddm-gallery-field_tr_TR=[3193613], ddm/11341/datum_spravy_be_BY=[20180416000000], ddm/11341/prislusnost-k-statu_en_US=[33821], ddm/11341/anotacia_vi_VN=[Európska únia ostro odsudzuje používanie chemických zbraní sýrskym režimom, vrátane nedávneho útoku na Dúmu, ktoré sú hrubým porušením medzinárodného práva. Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ vnímajú cielené útoky spojencov na vojenské ciele v Sýrii ako špecifické opatrenia s cieľom zabrániť ďalšiemu použitiu chemických zbraní sýrskym režimom proti vlastnému obyvateľstvu. Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré dnes (16. apríla) prijala Rada ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ v Luxemburgu.], ddm/11341/ddm-gallery-field_fr_FR=[3193613], ddm/11341/text_pl_PL=[Európska únia ostro odsudzuje používanie chemických zbraní sýrskym režimom, vrátane nedávneho útoku na Dúmu, ktoré sú hrubým porušením medzinárodného práva. Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ vnímajú cielené útoky spojencov na vojenské ciele v Sýrii ako špecifické opatrenia s cieľom zabrániť ďalšiemu použitiu chemických zbraní sýrskym režimom proti vlastnému obyvateľstvu. Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré dnes (16. apríla) prijala Rada ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ v Luxemburgu. Slovenskú delegáciu na zasadnutí viedol štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok. „Použitie chemických zbraní v Dúme je ďalším flagrantným porušením medzinárodného práva, ktoré nemôže zostať bez odozvy. Je potrebné, aby sme mali vo veciach jasno: na pôde Bezpečnostnej rady bolo predložených 12 rezolúcií k Sýrii, z toho 6 týkajúcich sa použitia chemických zbraní proti civilnému obyvateľstvu. Všetky boli zablokované. A tak vznikla situácia, keď medzinárodné spoločenstvo jednoducho muselo zareagovať na zločiny sýrskeho režimu, ktorý od roku 2013 porušuje rezolúcie BR OSN a používa chemické zbrane proti vlastným občanom. Popri tom je jasné, že problém Sýrie sa musí riešiť politicky a ženevský proces v rámci OSN nemá alternatívu. Preto je potrebné maximálne zintenzívniť diplomatické úsilie smerujúce k obnoveniu rokovaní o mierovej budúcnosti Sýrie,“ uviedol vo svojom vystúpení I. Korčok. Popri aktuálnom vývoji ministri tiež rokovali o príprave druhej bruselskej konferencie k Sýrii, ktorá sa má konať koncom apríla, a ktorej hlavnými témami budú humanitárna pomoc, obnova povojnovej Sýrie a politická podpora Ženevského procesu. Druhým bodom rokovania Rady bol Irán, kde ministri diskutovali o znepokojivých aktivitách Teheránu v regióne Blízkeho východu, predovšetkým v Sýrii. Ako to konštatoval I. Korčok, je nutné, aby sme dbali na vyvážený prístup, kde na jednej strane nemôžme zatvárať oči nad pôsobením Iránu v regióne, vrátane Sýrie ako i jeho balistickým programom. Na druhej strane musíme udržať Teherán v rámci fungujúcej jadrovej dohody (JCPOA). „Stabilita v regióne je našim spoločným cieľom, preto podporujeme hľadanie spôsobov a ciest, ako reflektovať na tieto obavy a zároveň podporiť Irán v zohrávaní konštruktívnej úlohy v regióne. Plne rozumieme snahám našich európskych partnerov reagovať na znepokojujúce aktivity Iránu v regióne,“ uviedol I. Korčok. Ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ po prvý raz za ostatné dva roky diskutovali o Rusku. Od roku 2014 sa vzájomné vzťahy zhoršujú a dosiaľ nedošlo k zásadnému pokroku v otvorených otázkach ako je anexia Krymu, resp. riešenie situácie na Donbase. Záujmom EÚ je pokračovanie dialógu s Ruskom na základe 5 princípov - implementácia Minských dohôd, tesnejšia spolupráca s krajinami Východného partnerstva, posilnenie odolnosti EÚ voči hybridným hrozbám, selektívna spolupráca s Ruskom vo vybraných otázkach ako je napríklad boj proti terorizmu a podpora priamych kontaktov občanov EÚ a Ruska. Témou pracovného obeda bol západný Balkán – ministri potvrdili, že tento región je pre EÚ dôležitý z hľadiska bezpečnosti i prosperity a preto je s jeho krajinami potrebné udržiavať neustály politický dialóg. V tomto smere diskusia potvrdila dôležitosť májového summitu EÚ-západný Balkán, ktorý sa bude konať v Sofii. „Je to práve západný Balkán, kde EÚ môže preukázať svoje líderstvo v procese stabilizácie, demokratizácie a rozvoja. V regióne rastie vplyv tradičných aktérov ako je Rusko či Turecko a pribúdajú noví ako Čína či arabské krajiny. Prihovárame sa za silnejšiu politickú dimenziu vzájomných vzťahov Európskej únie a krajín západného Balkánu, čím ale neoslabujeme povinnosť krajín regiónu uskutočňovať reformy v súlade s procesom integrácie,“ uviedol v tejto téme I. Korčok.], ddm/11341/ddm-db-select4560_uk_UA=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/vseobecny_autor_sr_RS=[odbor], ddm/11341/newsletter_hu_HU=[false], rootEntryClassPK=[3193860], ddm/11341/datum_spravy_pl_PL=[20180416000000], ddm/11341/prislusnost-k-statu_tr_TR=[33821], ddm/11341/prislusnost-k-statu_sl_SL=[33821], ddmTemplateKey=[19701], ddm/11341/only-zu_fr_FR=[false], ddm/11341/only-zu_tr_TR=[false], ddm/11341/text_es_ES=[Európska únia ostro odsudzuje používanie chemických zbraní sýrskym režimom, vrátane nedávneho útoku na Dúmu, ktoré sú hrubým porušením medzinárodného práva. Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ vnímajú cielené útoky spojencov na vojenské ciele v Sýrii ako špecifické opatrenia s cieľom zabrániť ďalšiemu použitiu chemických zbraní sýrskym režimom proti vlastnému obyvateľstvu. Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré dnes (16. apríla) prijala Rada ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ v Luxemburgu. Slovenskú delegáciu na zasadnutí viedol štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok. „Použitie chemických zbraní v Dúme je ďalším flagrantným porušením medzinárodného práva, ktoré nemôže zostať bez odozvy. Je potrebné, aby sme mali vo veciach jasno: na pôde Bezpečnostnej rady bolo predložených 12 rezolúcií k Sýrii, z toho 6 týkajúcich sa použitia chemických zbraní proti civilnému obyvateľstvu. Všetky boli zablokované. A tak vznikla situácia, keď medzinárodné spoločenstvo jednoducho muselo zareagovať na zločiny sýrskeho režimu, ktorý od roku 2013 porušuje rezolúcie BR OSN a používa chemické zbrane proti vlastným občanom. Popri tom je jasné, že problém Sýrie sa musí riešiť politicky a ženevský proces v rámci OSN nemá alternatívu. Preto je potrebné maximálne zintenzívniť diplomatické úsilie smerujúce k obnoveniu rokovaní o mierovej budúcnosti Sýrie,“ uviedol vo svojom vystúpení I. Korčok. Popri aktuálnom vývoji ministri tiež rokovali o príprave druhej bruselskej konferencie k Sýrii, ktorá sa má konať koncom apríla, a ktorej hlavnými témami budú humanitárna pomoc, obnova povojnovej Sýrie a politická podpora Ženevského procesu. Druhým bodom rokovania Rady bol Irán, kde ministri diskutovali o znepokojivých aktivitách Teheránu v regióne Blízkeho východu, predovšetkým v Sýrii. Ako to konštatoval I. Korčok, je nutné, aby sme dbali na vyvážený prístup, kde na jednej strane nemôžme zatvárať oči nad pôsobením Iránu v regióne, vrátane Sýrie ako i jeho balistickým programom. Na druhej strane musíme udržať Teherán v rámci fungujúcej jadrovej dohody (JCPOA). „Stabilita v regióne je našim spoločným cieľom, preto podporujeme hľadanie spôsobov a ciest, ako reflektovať na tieto obavy a zároveň podporiť Irán v zohrávaní konštruktívnej úlohy v regióne. Plne rozumieme snahám našich európskych partnerov reagovať na znepokojujúce aktivity Iránu v regióne,“ uviedol I. Korčok. Ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ po prvý raz za ostatné dva roky diskutovali o Rusku. Od roku 2014 sa vzájomné vzťahy zhoršujú a dosiaľ nedošlo k zásadnému pokroku v otvorených otázkach ako je anexia Krymu, resp. riešenie situácie na Donbase. Záujmom EÚ je pokračovanie dialógu s Ruskom na základe 5 princípov - implementácia Minských dohôd, tesnejšia spolupráca s krajinami Východného partnerstva, posilnenie odolnosti EÚ voči hybridným hrozbám, selektívna spolupráca s Ruskom vo vybraných otázkach ako je napríklad boj proti terorizmu a podpora priamych kontaktov občanov EÚ a Ruska. Témou pracovného obeda bol západný Balkán – ministri potvrdili, že tento región je pre EÚ dôležitý z hľadiska bezpečnosti i prosperity a preto je s jeho krajinami potrebné udržiavať neustály politický dialóg. V tomto smere diskusia potvrdila dôležitosť májového summitu EÚ-západný Balkán, ktorý sa bude konať v Sofii. „Je to práve západný Balkán, kde EÚ môže preukázať svoje líderstvo v procese stabilizácie, demokratizácie a rozvoja. V regióne rastie vplyv tradičných aktérov ako je Rusko či Turecko a pribúdajú noví ako Čína či arabské krajiny. Prihovárame sa za silnejšiu politickú dimenziu vzájomných vzťahov Európskej únie a krajín západného Balkánu, čím ale neoslabujeme povinnosť krajín regiónu uskutočňovať reformy v súlade s procesom integrácie,“ uviedol v tejto téme I. Korčok.], ddm/11341/only-zu_hu_HU=[false], ddm/11341/datum_spravy_hu_HU=[20180416000000], ddm/11341/ddm-gallery-field_pt_BR=[3193613], ddm/11341/ddm-db-select4560_vi_VN=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], treePath=[30303, 2982055, 3181035], ddm/11341/only-zu_be_BY=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_hu_HU=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/priorita_pt_BR=[top], ddm/11341/text_be_BY=[Európska únia ostro odsudzuje používanie chemických zbraní sýrskym režimom, vrátane nedávneho útoku na Dúmu, ktoré sú hrubým porušením medzinárodného práva. Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ vnímajú cielené útoky spojencov na vojenské ciele v Sýrii ako špecifické opatrenia s cieľom zabrániť ďalšiemu použitiu chemických zbraní sýrskym režimom proti vlastnému obyvateľstvu. Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré dnes (16. apríla) prijala Rada ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ v Luxemburgu. Slovenskú delegáciu na zasadnutí viedol štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok. „Použitie chemických zbraní v Dúme je ďalším flagrantným porušením medzinárodného práva, ktoré nemôže zostať bez odozvy. Je potrebné, aby sme mali vo veciach jasno: na pôde Bezpečnostnej rady bolo predložených 12 rezolúcií k Sýrii, z toho 6 týkajúcich sa použitia chemických zbraní proti civilnému obyvateľstvu. Všetky boli zablokované. A tak vznikla situácia, keď medzinárodné spoločenstvo jednoducho muselo zareagovať na zločiny sýrskeho režimu, ktorý od roku 2013 porušuje rezolúcie BR OSN a používa chemické zbrane proti vlastným občanom. Popri tom je jasné, že problém Sýrie sa musí riešiť politicky a ženevský proces v rámci OSN nemá alternatívu. Preto je potrebné maximálne zintenzívniť diplomatické úsilie smerujúce k obnoveniu rokovaní o mierovej budúcnosti Sýrie,“ uviedol vo svojom vystúpení I. Korčok. Popri aktuálnom vývoji ministri tiež rokovali o príprave druhej bruselskej konferencie k Sýrii, ktorá sa má konať koncom apríla, a ktorej hlavnými témami budú humanitárna pomoc, obnova povojnovej Sýrie a politická podpora Ženevského procesu. Druhým bodom rokovania Rady bol Irán, kde ministri diskutovali o znepokojivých aktivitách Teheránu v regióne Blízkeho východu, predovšetkým v Sýrii. Ako to konštatoval I. Korčok, je nutné, aby sme dbali na vyvážený prístup, kde na jednej strane nemôžme zatvárať oči nad pôsobením Iránu v regióne, vrátane Sýrie ako i jeho balistickým programom. Na druhej strane musíme udržať Teherán v rámci fungujúcej jadrovej dohody (JCPOA). „Stabilita v regióne je našim spoločným cieľom, preto podporujeme hľadanie spôsobov a ciest, ako reflektovať na tieto obavy a zároveň podporiť Irán v zohrávaní konštruktívnej úlohy v regióne. Plne rozumieme snahám našich európskych partnerov reagovať na znepokojujúce aktivity Iránu v regióne,“ uviedol I. Korčok. Ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ po prvý raz za ostatné dva roky diskutovali o Rusku. Od roku 2014 sa vzájomné vzťahy zhoršujú a dosiaľ nedošlo k zásadnému pokroku v otvorených otázkach ako je anexia Krymu, resp. riešenie situácie na Donbase. Záujmom EÚ je pokračovanie dialógu s Ruskom na základe 5 princípov - implementácia Minských dohôd, tesnejšia spolupráca s krajinami Východného partnerstva, posilnenie odolnosti EÚ voči hybridným hrozbám, selektívna spolupráca s Ruskom vo vybraných otázkach ako je napríklad boj proti terorizmu a podpora priamych kontaktov občanov EÚ a Ruska. Témou pracovného obeda bol západný Balkán – ministri potvrdili, že tento región je pre EÚ dôležitý z hľadiska bezpečnosti i prosperity a preto je s jeho krajinami potrebné udržiavať neustály politický dialóg. V tomto smere diskusia potvrdila dôležitosť májového summitu EÚ-západný Balkán, ktorý sa bude konať v Sofii. „Je to práve západný Balkán, kde EÚ môže preukázať svoje líderstvo v procese stabilizácie, demokratizácie a rozvoja. V regióne rastie vplyv tradičných aktérov ako je Rusko či Turecko a pribúdajú noví ako Čína či arabské krajiny. Prihovárame sa za silnejšiu politickú dimenziu vzájomných vzťahov Európskej únie a krajín západného Balkánu, čím ale neoslabujeme povinnosť krajín regiónu uskutočňovať reformy v súlade s procesom integrácie,“ uviedol v tejto téme I. Korčok.], ddm/11341/datum_spravy_es_ES=[20180416000000], ddm/11341/ddm-db-select4560_es_ES=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/ddm-gallery-field_sl_SL=[3193613], ddm/11341/newsletter_sl_SL=[false], ddm/11341/prislusnost-k-statu_hu_HU=[33821], ddm/11341/anotacia_ko_KR=[Európska únia ostro odsudzuje používanie chemických zbraní sýrskym režimom, vrátane nedávneho útoku na Dúmu, ktoré sú hrubým porušením medzinárodného práva. Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ vnímajú cielené útoky spojencov na vojenské ciele v Sýrii ako špecifické opatrenia s cieľom zabrániť ďalšiemu použitiu chemických zbraní sýrskym režimom proti vlastnému obyvateľstvu. Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré dnes (16. apríla) prijala Rada ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ v Luxemburgu.], ddm/11341/text_en_US=[The European Union strongly condemns the use of chemical weapons by the Syrian regime, including the recent attack on Douma that is a gross violation of international law. EU Ministers of Foreign Affairs view the targeted strikes of allies on military targets in Syria as specific measures with the aim to prevent further use of chemical weapons by the Syrian regime against its own population. This was said today (16 April) in the statement endorsed by the Foreign Affairs Council of EU member states in Luxembourg. The Slovak delegation at the meeting was led by Ivan Korčok, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs. “The use of chemical weapons in Douma is another flagrant violation of international law which cannot go unheeded. It is necessary that we are clear about this: there were 12 resolutions on Syria submitted to the (UN) Security Council, six of which dealt with the use of chemical weapons against the civilian population. All of them were blocked. In this way a situation has evolved when the international community simply had to react to the crimes of the Syrian regime, which since 2013 has been violating UN SC resolutions and using chemical weapons against its own citizens. At the same time, it is clear that the issue of Syria must be resolved politically, and the Geneva process has no alternative. Therefore, it is necessary to intensify diplomatic efforts as much as possible, leading to the resumption of negotiations on the future peace of Syria,” said Korčok in his remarks. In addition to these current developments, the ministers also discussed preparation for the second Brussels Conference on Syria which should be taking place at the end of April, with key topics being humanitarian aid, reconstruction of post-war Syria and political support of the Geneva process. The second item of the Council meeting was Iran, with the ministers discussing the disquieting activities of Tehran in the Near East region, particularly in Syria. As Korčok stated, it is necessary to see a balanced approach where on one hand we cannot close our eyes to Iran’s activities in the region, including Syria, as well as to its ballistic programme. On the other hand, we must keep Tehran in the framework of the functional nuclear agreement (JCPOA). “Stability in the region is our common goal, therefore we support the seeking of ways and routes that reflect upon these concerns and, at the same time, support Iran in playing a constructive role in the region. We fully understand the endeavours of our European partners to react to the disquieting activities of Iran in the region. For the first time in the past two years, the Ministers of Foreign Affairs of EU member states held talks regarding Russia. Since 2014 mutual relations have been deteriorating and until now no significant progress has been made regarding outstanding issues such as the annexation of Crimea or resolution of the situation in Donbas. The interest of the EU is to continue in dialogue with Russia based on five principles – implementation of the Minsk agreements, closer cooperation with countries of the Eastern partnership, strengthening EU resistance against hybrid threats, selective cooperation with Russia, particularly regarding issues such as the fight against terrorism, and support of direct contacts between EU and Russian citizens. The Western Balkans was the theme of a working lunch – the ministers reiterated that this region is important for the EU from the viewpoint of security and prosperity and therefore it is necessary to maintain the ongoing political dialogue with the countries in the region. In this respect, the discussion confirmed the significance of the EU-Western Balkans Summit that will be held in May in Sofia. “It is the region of the Western Balkans where the EU may demonstrate its leadership in the process of stabilisation, democratisation and development. Traditional players in the region such as Russia or Turkey have been gaining influence and new players have been stepping in such as China and Arab countries. We advocate a stronger political dimension of mutual relations between the EU and the countries of the Western Balkans; however, by doing so we do not mean to weaken their duty to carry out reforms in line with the integration process,” stated Korčok on this topic. ], stagingGroup=[false], ddm/11341/only-zu_en_US=[false], ddm/11341/priorita_sl_SL=[top], ddm/11341/only-zu_uk_UA=[false], ddm/11341/priorita_en_US=[top], ddm/11341/ddm-gallery-field_en_US=[3193613], priority_sortable=[0.0], defaultLanguageId=[sk_SK], ddm/11341/text_uk_UA=[Európska únia ostro odsudzuje používanie chemických zbraní sýrskym režimom, vrátane nedávneho útoku na Dúmu, ktoré sú hrubým porušením medzinárodného práva. Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ vnímajú cielené útoky spojencov na vojenské ciele v Sýrii ako špecifické opatrenia s cieľom zabrániť ďalšiemu použitiu chemických zbraní sýrskym režimom proti vlastnému obyvateľstvu. Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré dnes (16. apríla) prijala Rada ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ v Luxemburgu. Slovenskú delegáciu na zasadnutí viedol štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok. „Použitie chemických zbraní v Dúme je ďalším flagrantným porušením medzinárodného práva, ktoré nemôže zostať bez odozvy. Je potrebné, aby sme mali vo veciach jasno: na pôde Bezpečnostnej rady bolo predložených 12 rezolúcií k Sýrii, z toho 6 týkajúcich sa použitia chemických zbraní proti civilnému obyvateľstvu. Všetky boli zablokované. A tak vznikla situácia, keď medzinárodné spoločenstvo jednoducho muselo zareagovať na zločiny sýrskeho režimu, ktorý od roku 2013 porušuje rezolúcie BR OSN a používa chemické zbrane proti vlastným občanom. Popri tom je jasné, že problém Sýrie sa musí riešiť politicky a ženevský proces v rámci OSN nemá alternatívu. Preto je potrebné maximálne zintenzívniť diplomatické úsilie smerujúce k obnoveniu rokovaní o mierovej budúcnosti Sýrie,“ uviedol vo svojom vystúpení I. Korčok. Popri aktuálnom vývoji ministri tiež rokovali o príprave druhej bruselskej konferencie k Sýrii, ktorá sa má konať koncom apríla, a ktorej hlavnými témami budú humanitárna pomoc, obnova povojnovej Sýrie a politická podpora Ženevského procesu. Druhým bodom rokovania Rady bol Irán, kde ministri diskutovali o znepokojivých aktivitách Teheránu v regióne Blízkeho východu, predovšetkým v Sýrii. Ako to konštatoval I. Korčok, je nutné, aby sme dbali na vyvážený prístup, kde na jednej strane nemôžme zatvárať oči nad pôsobením Iránu v regióne, vrátane Sýrie ako i jeho balistickým programom. Na druhej strane musíme udržať Teherán v rámci fungujúcej jadrovej dohody (JCPOA). „Stabilita v regióne je našim spoločným cieľom, preto podporujeme hľadanie spôsobov a ciest, ako reflektovať na tieto obavy a zároveň podporiť Irán v zohrávaní konštruktívnej úlohy v regióne. Plne rozumieme snahám našich európskych partnerov reagovať na znepokojujúce aktivity Iránu v regióne,“ uviedol I. Korčok. Ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ po prvý raz za ostatné dva roky diskutovali o Rusku. Od roku 2014 sa vzájomné vzťahy zhoršujú a dosiaľ nedošlo k zásadnému pokroku v otvorených otázkach ako je anexia Krymu, resp. riešenie situácie na Donbase. Záujmom EÚ je pokračovanie dialógu s Ruskom na základe 5 princípov - implementácia Minských dohôd, tesnejšia spolupráca s krajinami Východného partnerstva, posilnenie odolnosti EÚ voči hybridným hrozbám, selektívna spolupráca s Ruskom vo vybraných otázkach ako je napríklad boj proti terorizmu a podpora priamych kontaktov občanov EÚ a Ruska. Témou pracovného obeda bol západný Balkán – ministri potvrdili, že tento región je pre EÚ dôležitý z hľadiska bezpečnosti i prosperity a preto je s jeho krajinami potrebné udržiavať neustály politický dialóg. V tomto smere diskusia potvrdila dôležitosť májového summitu EÚ-západný Balkán, ktorý sa bude konať v Sofii. „Je to práve západný Balkán, kde EÚ môže preukázať svoje líderstvo v procese stabilizácie, demokratizácie a rozvoja. V regióne rastie vplyv tradičných aktérov ako je Rusko či Turecko a pribúdajú noví ako Čína či arabské krajiny. Prihovárame sa za silnejšiu politickú dimenziu vzájomných vzťahov Európskej únie a krajín západného Balkánu, čím ale neoslabujeme povinnosť krajín regiónu uskutočňovať reformy v súlade s procesom integrácie,“ uviedol v tejto téme I. Korčok.], ddm/11341/ddm-gallery-field_sr_RS=[3193613], ddm/11341/prislusnost-k-statu_pl_PL=[33821], ddm/11341/vseobecny_autor_pl_PL=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_sr_RS=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/ddm-gallery-field_it_IT=[3193613], ddm/11341/only-zu_it_IT=[false], ddm/11341/newsletter_tr_TR=[false], portletId=[15], displayDate=[20180416165100], ddm/11341/ddm-db-select4560_de_DE=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/datum_spravy_vi_VN=[20180416000000], ddm/11341/priorita_tr_TR=[top], ddm/11341/only-zu_pl_PL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_zh_CN=[3193613], assetCategoryTitles=[aktivity štátnych tajomníkov, sr a eú, slovensko a európska únia], ddm/11341/newsletter_zh_CN=[false], assetCategoryIds=[22153, 22195, 22198], ddm/11341/ddm-db-select4560_pl_PL=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], assetCategoryTitles_sk_SK=[aktivity štátnych tajomníkov, sr a eú, slovensko a európska únia], ratings=[0.0], title_sk_SK=[I. Korčok na rokovaní ministrov zahraničných vecí EÚ v Luxemburgu: „Vojenský zásah v Sýrii: nemýľme si príčinu a následok.“], ddm/11341/priorita_pl_PL=[top], localized_title_en_US=[korčok at meeting of eu foreign affairs ministers in luxembourg: “military intervention in syria: let us not confuse cause and effect.”], version=[1.1], folderId=[3181035], ddm/11341/ddm-gallery-field_hu_HU=[3193613], title=[I. Korčok na rokovaní ministrov zahraničných vecí EÚ v Luxemburgu: „Vojenský zásah v Sýrii: nemýľme si príčinu a následok.“], ddm/11341/only-zu_sr_RS=[false], ddm/11341/text_de_DE=[Európska únia ostro odsudzuje používanie chemických zbraní sýrskym režimom, vrátane nedávneho útoku na Dúmu, ktoré sú hrubým porušením medzinárodného práva. Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ vnímajú cielené útoky spojencov na vojenské ciele v Sýrii ako špecifické opatrenia s cieľom zabrániť ďalšiemu použitiu chemických zbraní sýrskym režimom proti vlastnému obyvateľstvu. Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré dnes (16. apríla) prijala Rada ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ v Luxemburgu. Slovenskú delegáciu na zasadnutí viedol štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok. „Použitie chemických zbraní v Dúme je ďalším flagrantným porušením medzinárodného práva, ktoré nemôže zostať bez odozvy. Je potrebné, aby sme mali vo veciach jasno: na pôde Bezpečnostnej rady bolo predložených 12 rezolúcií k Sýrii, z toho 6 týkajúcich sa použitia chemických zbraní proti civilnému obyvateľstvu. Všetky boli zablokované. A tak vznikla situácia, keď medzinárodné spoločenstvo jednoducho muselo zareagovať na zločiny sýrskeho režimu, ktorý od roku 2013 porušuje rezolúcie BR OSN a používa chemické zbrane proti vlastným občanom. Popri tom je jasné, že problém Sýrie sa musí riešiť politicky a ženevský proces v rámci OSN nemá alternatívu. Preto je potrebné maximálne zintenzívniť diplomatické úsilie smerujúce k obnoveniu rokovaní o mierovej budúcnosti Sýrie,“ uviedol vo svojom vystúpení I. Korčok. Popri aktuálnom vývoji ministri tiež rokovali o príprave druhej bruselskej konferencie k Sýrii, ktorá sa má konať koncom apríla, a ktorej hlavnými témami budú humanitárna pomoc, obnova povojnovej Sýrie a politická podpora Ženevského procesu. Druhým bodom rokovania Rady bol Irán, kde ministri diskutovali o znepokojivých aktivitách Teheránu v regióne Blízkeho východu, predovšetkým v Sýrii. Ako to konštatoval I. Korčok, je nutné, aby sme dbali na vyvážený prístup, kde na jednej strane nemôžme zatvárať oči nad pôsobením Iránu v regióne, vrátane Sýrie ako i jeho balistickým programom. Na druhej strane musíme udržať Teherán v rámci fungujúcej jadrovej dohody (JCPOA). „Stabilita v regióne je našim spoločným cieľom, preto podporujeme hľadanie spôsobov a ciest, ako reflektovať na tieto obavy a zároveň podporiť Irán v zohrávaní konštruktívnej úlohy v regióne. Plne rozumieme snahám našich európskych partnerov reagovať na znepokojujúce aktivity Iránu v regióne,“ uviedol I. Korčok. Ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ po prvý raz za ostatné dva roky diskutovali o Rusku. Od roku 2014 sa vzájomné vzťahy zhoršujú a dosiaľ nedošlo k zásadnému pokroku v otvorených otázkach ako je anexia Krymu, resp. riešenie situácie na Donbase. Záujmom EÚ je pokračovanie dialógu s Ruskom na základe 5 princípov - implementácia Minských dohôd, tesnejšia spolupráca s krajinami Východného partnerstva, posilnenie odolnosti EÚ voči hybridným hrozbám, selektívna spolupráca s Ruskom vo vybraných otázkach ako je napríklad boj proti terorizmu a podpora priamych kontaktov občanov EÚ a Ruska. Témou pracovného obeda bol západný Balkán – ministri potvrdili, že tento región je pre EÚ dôležitý z hľadiska bezpečnosti i prosperity a preto je s jeho krajinami potrebné udržiavať neustály politický dialóg. V tomto smere diskusia potvrdila dôležitosť májového summitu EÚ-západný Balkán, ktorý sa bude konať v Sofii. „Je to práve západný Balkán, kde EÚ môže preukázať svoje líderstvo v procese stabilizácie, demokratizácie a rozvoja. V regióne rastie vplyv tradičných aktérov ako je Rusko či Turecko a pribúdajú noví ako Čína či arabské krajiny. Prihovárame sa za silnejšiu politickú dimenziu vzájomných vzťahov Európskej únie a krajín západného Balkánu, čím ale neoslabujeme povinnosť krajín regiónu uskutočňovať reformy v súlade s procesom integrácie,“ uviedol v tejto téme I. Korčok.], ddm/11341/priorita_uk_UA=[top], ddm/11341/ddm-db-select4560_fr_FR=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/text_fr_FR=[Európska únia ostro odsudzuje používanie chemických zbraní sýrskym režimom, vrátane nedávneho útoku na Dúmu, ktoré sú hrubým porušením medzinárodného práva. Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ vnímajú cielené útoky spojencov na vojenské ciele v Sýrii ako špecifické opatrenia s cieľom zabrániť ďalšiemu použitiu chemických zbraní sýrskym režimom proti vlastnému obyvateľstvu. Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré dnes (16. apríla) prijala Rada ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ v Luxemburgu. Slovenskú delegáciu na zasadnutí viedol štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok. „Použitie chemických zbraní v Dúme je ďalším flagrantným porušením medzinárodného práva, ktoré nemôže zostať bez odozvy. Je potrebné, aby sme mali vo veciach jasno: na pôde Bezpečnostnej rady bolo predložených 12 rezolúcií k Sýrii, z toho 6 týkajúcich sa použitia chemických zbraní proti civilnému obyvateľstvu. Všetky boli zablokované. A tak vznikla situácia, keď medzinárodné spoločenstvo jednoducho muselo zareagovať na zločiny sýrskeho režimu, ktorý od roku 2013 porušuje rezolúcie BR OSN a používa chemické zbrane proti vlastným občanom. Popri tom je jasné, že problém Sýrie sa musí riešiť politicky a ženevský proces v rámci OSN nemá alternatívu. Preto je potrebné maximálne zintenzívniť diplomatické úsilie smerujúce k obnoveniu rokovaní o mierovej budúcnosti Sýrie,“ uviedol vo svojom vystúpení I. Korčok. Popri aktuálnom vývoji ministri tiež rokovali o príprave druhej bruselskej konferencie k Sýrii, ktorá sa má konať koncom apríla, a ktorej hlavnými témami budú humanitárna pomoc, obnova povojnovej Sýrie a politická podpora Ženevského procesu. Druhým bodom rokovania Rady bol Irán, kde ministri diskutovali o znepokojivých aktivitách Teheránu v regióne Blízkeho východu, predovšetkým v Sýrii. Ako to konštatoval I. Korčok, je nutné, aby sme dbali na vyvážený prístup, kde na jednej strane nemôžme zatvárať oči nad pôsobením Iránu v regióne, vrátane Sýrie ako i jeho balistickým programom. Na druhej strane musíme udržať Teherán v rámci fungujúcej jadrovej dohody (JCPOA). „Stabilita v regióne je našim spoločným cieľom, preto podporujeme hľadanie spôsobov a ciest, ako reflektovať na tieto obavy a zároveň podporiť Irán v zohrávaní konštruktívnej úlohy v regióne. Plne rozumieme snahám našich európskych partnerov reagovať na znepokojujúce aktivity Iránu v regióne,“ uviedol I. Korčok. Ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ po prvý raz za ostatné dva roky diskutovali o Rusku. Od roku 2014 sa vzájomné vzťahy zhoršujú a dosiaľ nedošlo k zásadnému pokroku v otvorených otázkach ako je anexia Krymu, resp. riešenie situácie na Donbase. Záujmom EÚ je pokračovanie dialógu s Ruskom na základe 5 princípov - implementácia Minských dohôd, tesnejšia spolupráca s krajinami Východného partnerstva, posilnenie odolnosti EÚ voči hybridným hrozbám, selektívna spolupráca s Ruskom vo vybraných otázkach ako je napríklad boj proti terorizmu a podpora priamych kontaktov občanov EÚ a Ruska. Témou pracovného obeda bol západný Balkán – ministri potvrdili, že tento región je pre EÚ dôležitý z hľadiska bezpečnosti i prosperity a preto je s jeho krajinami potrebné udržiavať neustály politický dialóg. V tomto smere diskusia potvrdila dôležitosť májového summitu EÚ-západný Balkán, ktorý sa bude konať v Sofii. „Je to práve západný Balkán, kde EÚ môže preukázať svoje líderstvo v procese stabilizácie, demokratizácie a rozvoja. V regióne rastie vplyv tradičných aktérov ako je Rusko či Turecko a pribúdajú noví ako Čína či arabské krajiny. Prihovárame sa za silnejšiu politickú dimenziu vzájomných vzťahov Európskej únie a krajín západného Balkánu, čím ale neoslabujeme povinnosť krajín regiónu uskutočňovať reformy v súlade s procesom integrácie,“ uviedol v tejto téme I. Korčok.], ddm/11341/ddm-db-select4560_sk_SK=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], title_sortable=[i. korčok na rokovaní ministrov zahraničných vecí eú v luxemburgu: „vojenský zásah v sýrii: nemýľme si príčinu a následok.“], createDate=[20180417095639], entryClassName=[com.liferay.portlet.journal.model.JournalArticle], ddm/11341/only-zu_sl_SL=[false], ddm/11341/anotacia_de_DE=[Európska únia ostro odsudzuje používanie chemických zbraní sýrskym režimom, vrátane nedávneho útoku na Dúmu, ktoré sú hrubým porušením medzinárodného práva. Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ vnímajú cielené útoky spojencov na vojenské ciele v Sýrii ako špecifické opatrenia s cieľom zabrániť ďalšiemu použitiu chemických zbraní sýrskym režimom proti vlastnému obyvateľstvu. Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré dnes (16. apríla) prijala Rada ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ v Luxemburgu.], ddm/11341/datum_spravy_de_DE=[20180416000000], ddm/11341/vseobecny_autor_pt_BR=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ko_KR=[odbor], ddm/11341/anotacia_tr_TR=[Európska únia ostro odsudzuje používanie chemických zbraní sýrskym režimom, vrátane nedávneho útoku na Dúmu, ktoré sú hrubým porušením medzinárodného práva. Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ vnímajú cielené útoky spojencov na vojenské ciele v Sýrii ako špecifické opatrenia s cieľom zabrániť ďalšiemu použitiu chemických zbraní sýrskym režimom proti vlastnému obyvateľstvu. Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré dnes (16. apríla) prijala Rada ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ v Luxemburgu.], groupId=[10182], ddm/11341/priorita_be_BY=[top], ddm/11341/datum_spravy_ru_RU=[20180416000000], ddm/11341/prislusnost-k-statu_ru_RU=[33821], ddm/11341/only-zu_zh_CN=[false], ddm/11341/datum_spravy_sr_RS=[20180416000000], ddm/11341/anotacia_sk_SK=[Európska únia ostro odsudzuje používanie chemických zbraní sýrskym režimom, vrátane nedávneho útoku na Dúmu, ktoré sú hrubým porušením medzinárodného práva. Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ vnímajú cielené útoky spojencov na vojenské ciele v Sýrii ako špecifické opatrenia s cieľom zabrániť ďalšiemu použitiu chemických zbraní sýrskym režimom proti vlastnému obyvateľstvu. Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré dnes (16. apríla) prijala Rada ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ v Luxemburgu.], ddm/11341/ddm-db-select4560_tr_TR=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/ddm-db-select4560_it_IT=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], uid=[15_PORTLET_3194548], ddm/11341/text_hu_HU=[Európska únia ostro odsudzuje používanie chemických zbraní sýrskym režimom, vrátane nedávneho útoku na Dúmu, ktoré sú hrubým porušením medzinárodného práva. Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ vnímajú cielené útoky spojencov na vojenské ciele v Sýrii ako špecifické opatrenia s cieľom zabrániť ďalšiemu použitiu chemických zbraní sýrskym režimom proti vlastnému obyvateľstvu. Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré dnes (16. apríla) prijala Rada ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ v Luxemburgu. Slovenskú delegáciu na zasadnutí viedol štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok. „Použitie chemických zbraní v Dúme je ďalším flagrantným porušením medzinárodného práva, ktoré nemôže zostať bez odozvy. Je potrebné, aby sme mali vo veciach jasno: na pôde Bezpečnostnej rady bolo predložených 12 rezolúcií k Sýrii, z toho 6 týkajúcich sa použitia chemických zbraní proti civilnému obyvateľstvu. Všetky boli zablokované. A tak vznikla situácia, keď medzinárodné spoločenstvo jednoducho muselo zareagovať na zločiny sýrskeho režimu, ktorý od roku 2013 porušuje rezolúcie BR OSN a používa chemické zbrane proti vlastným občanom. Popri tom je jasné, že problém Sýrie sa musí riešiť politicky a ženevský proces v rámci OSN nemá alternatívu. Preto je potrebné maximálne zintenzívniť diplomatické úsilie smerujúce k obnoveniu rokovaní o mierovej budúcnosti Sýrie,“ uviedol vo svojom vystúpení I. Korčok. Popri aktuálnom vývoji ministri tiež rokovali o príprave druhej bruselskej konferencie k Sýrii, ktorá sa má konať koncom apríla, a ktorej hlavnými témami budú humanitárna pomoc, obnova povojnovej Sýrie a politická podpora Ženevského procesu. Druhým bodom rokovania Rady bol Irán, kde ministri diskutovali o znepokojivých aktivitách Teheránu v regióne Blízkeho východu, predovšetkým v Sýrii. Ako to konštatoval I. Korčok, je nutné, aby sme dbali na vyvážený prístup, kde na jednej strane nemôžme zatvárať oči nad pôsobením Iránu v regióne, vrátane Sýrie ako i jeho balistickým programom. Na druhej strane musíme udržať Teherán v rámci fungujúcej jadrovej dohody (JCPOA). „Stabilita v regióne je našim spoločným cieľom, preto podporujeme hľadanie spôsobov a ciest, ako reflektovať na tieto obavy a zároveň podporiť Irán v zohrávaní konštruktívnej úlohy v regióne. Plne rozumieme snahám našich európskych partnerov reagovať na znepokojujúce aktivity Iránu v regióne,“ uviedol I. Korčok. Ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ po prvý raz za ostatné dva roky diskutovali o Rusku. Od roku 2014 sa vzájomné vzťahy zhoršujú a dosiaľ nedošlo k zásadnému pokroku v otvorených otázkach ako je anexia Krymu, resp. riešenie situácie na Donbase. Záujmom EÚ je pokračovanie dialógu s Ruskom na základe 5 princípov - implementácia Minských dohôd, tesnejšia spolupráca s krajinami Východného partnerstva, posilnenie odolnosti EÚ voči hybridným hrozbám, selektívna spolupráca s Ruskom vo vybraných otázkach ako je napríklad boj proti terorizmu a podpora priamych kontaktov občanov EÚ a Ruska. Témou pracovného obeda bol západný Balkán – ministri potvrdili, že tento región je pre EÚ dôležitý z hľadiska bezpečnosti i prosperity a preto je s jeho krajinami potrebné udržiavať neustály politický dialóg. V tomto smere diskusia potvrdila dôležitosť májového summitu EÚ-západný Balkán, ktorý sa bude konať v Sofii. „Je to práve západný Balkán, kde EÚ môže preukázať svoje líderstvo v procese stabilizácie, demokratizácie a rozvoja. V regióne rastie vplyv tradičných aktérov ako je Rusko či Turecko a pribúdajú noví ako Čína či arabské krajiny. Prihovárame sa za silnejšiu politickú dimenziu vzájomných vzťahov Európskej únie a krajín západného Balkánu, čím ale neoslabujeme povinnosť krajín regiónu uskutočňovať reformy v súlade s procesom integrácie,“ uviedol v tejto téme I. Korčok.], ddm/11341/prislusnost-k-statu_fr_FR=[33821], ddm/11341/datum_spravy_sk_SK=[20180416000000], ddm/11341/prislusnost-k-statu_pt_BR=[33821], ddm/11341/anotacia_ru_RU=[Európska únia ostro odsudzuje používanie chemických zbraní sýrskym režimom, vrátane nedávneho útoku na Dúmu, ktoré sú hrubým porušením medzinárodného práva. Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ vnímajú cielené útoky spojencov na vojenské ciele v Sýrii ako špecifické opatrenia s cieľom zabrániť ďalšiemu použitiu chemických zbraní sýrskym režimom proti vlastnému obyvateľstvu. Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré dnes (16. apríla) prijala Rada ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ v Luxemburgu.], type=[general], articleId=[3193858], ddm/11341/priorita_ru_RU=[top], ddm/11341/newsletter_es_ES=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_ru_RU=[3193613], userId=[1595336], ddm/11341/prislusnost-k-statu_ko_KR=[33821], ddm/11341/datum_spravy_it_IT=[20180416000000], head=[true], ddm/11341/vseobecny_autor_en_US=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_de_DE=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_ko_KR=[20180416000000], ddm/11341/newsletter_it_IT=[false], status=[0], ddm/11341/vseobecny_autor_fr_FR=[odbor], ddm/11341/newsletter_pl_PL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_es_ES=[3193613], ddm/11341/datum_spravy_en_US=[20180416000000], ddm/11341/datum_spravy_tr_TR=[20180416000000], ddm/11341/anotacia_hu_HU=[Európska únia ostro odsudzuje používanie chemických zbraní sýrskym režimom, vrátane nedávneho útoku na Dúmu, ktoré sú hrubým porušením medzinárodného práva. Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ vnímajú cielené útoky spojencov na vojenské ciele v Sýrii ako špecifické opatrenia s cieľom zabrániť ďalšiemu použitiu chemických zbraní sýrskym režimom proti vlastnému obyvateľstvu. Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré dnes (16. apríla) prijala Rada ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ v Luxemburgu.], ddm/11341/ddm-db-select4560_sl_SL=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/prislusnost-k-statu_it_IT=[33821], ddm/11341/newsletter_uk_UA=[false], ddm/11341/text_sl_SL=[Európska únia ostro odsudzuje používanie chemických zbraní sýrskym režimom, vrátane nedávneho útoku na Dúmu, ktoré sú hrubým porušením medzinárodného práva. Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ vnímajú cielené útoky spojencov na vojenské ciele v Sýrii ako špecifické opatrenia s cieľom zabrániť ďalšiemu použitiu chemických zbraní sýrskym režimom proti vlastnému obyvateľstvu. Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré dnes (16. apríla) prijala Rada ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ v Luxemburgu. Slovenskú delegáciu na zasadnutí viedol štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok. „Použitie chemických zbraní v Dúme je ďalším flagrantným porušením medzinárodného práva, ktoré nemôže zostať bez odozvy. Je potrebné, aby sme mali vo veciach jasno: na pôde Bezpečnostnej rady bolo predložených 12 rezolúcií k Sýrii, z toho 6 týkajúcich sa použitia chemických zbraní proti civilnému obyvateľstvu. Všetky boli zablokované. A tak vznikla situácia, keď medzinárodné spoločenstvo jednoducho muselo zareagovať na zločiny sýrskeho režimu, ktorý od roku 2013 porušuje rezolúcie BR OSN a používa chemické zbrane proti vlastným občanom. Popri tom je jasné, že problém Sýrie sa musí riešiť politicky a ženevský proces v rámci OSN nemá alternatívu. Preto je potrebné maximálne zintenzívniť diplomatické úsilie smerujúce k obnoveniu rokovaní o mierovej budúcnosti Sýrie,“ uviedol vo svojom vystúpení I. Korčok. Popri aktuálnom vývoji ministri tiež rokovali o príprave druhej bruselskej konferencie k Sýrii, ktorá sa má konať koncom apríla, a ktorej hlavnými témami budú humanitárna pomoc, obnova povojnovej Sýrie a politická podpora Ženevského procesu. Druhým bodom rokovania Rady bol Irán, kde ministri diskutovali o znepokojivých aktivitách Teheránu v regióne Blízkeho východu, predovšetkým v Sýrii. Ako to konštatoval I. Korčok, je nutné, aby sme dbali na vyvážený prístup, kde na jednej strane nemôžme zatvárať oči nad pôsobením Iránu v regióne, vrátane Sýrie ako i jeho balistickým programom. Na druhej strane musíme udržať Teherán v rámci fungujúcej jadrovej dohody (JCPOA). „Stabilita v regióne je našim spoločným cieľom, preto podporujeme hľadanie spôsobov a ciest, ako reflektovať na tieto obavy a zároveň podporiť Irán v zohrávaní konštruktívnej úlohy v regióne. Plne rozumieme snahám našich európskych partnerov reagovať na znepokojujúce aktivity Iránu v regióne,“ uviedol I. Korčok. Ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ po prvý raz za ostatné dva roky diskutovali o Rusku. Od roku 2014 sa vzájomné vzťahy zhoršujú a dosiaľ nedošlo k zásadnému pokroku v otvorených otázkach ako je anexia Krymu, resp. riešenie situácie na Donbase. Záujmom EÚ je pokračovanie dialógu s Ruskom na základe 5 princípov - implementácia Minských dohôd, tesnejšia spolupráca s krajinami Východného partnerstva, posilnenie odolnosti EÚ voči hybridným hrozbám, selektívna spolupráca s Ruskom vo vybraných otázkach ako je napríklad boj proti terorizmu a podpora priamych kontaktov občanov EÚ a Ruska. Témou pracovného obeda bol západný Balkán – ministri potvrdili, že tento región je pre EÚ dôležitý z hľadiska bezpečnosti i prosperity a preto je s jeho krajinami potrebné udržiavať neustály politický dialóg. V tomto smere diskusia potvrdila dôležitosť májového summitu EÚ-západný Balkán, ktorý sa bude konať v Sofii. „Je to práve západný Balkán, kde EÚ môže preukázať svoje líderstvo v procese stabilizácie, demokratizácie a rozvoja. V regióne rastie vplyv tradičných aktérov ako je Rusko či Turecko a pribúdajú noví ako Čína či arabské krajiny. Prihovárame sa za silnejšiu politickú dimenziu vzájomných vzťahov Európskej únie a krajín západného Balkánu, čím ale neoslabujeme povinnosť krajín regiónu uskutočňovať reformy v súlade s procesom integrácie,“ uviedol v tejto téme I. Korčok.], ddm/11341/only-zu_es_ES=[false], ddm/11341/prislusnost-k-statu_sr_RS=[33821], ddm/11341/prislusnost-k-statu_uk_UA=[33821], ddm/11341/ddm-gallery-field_pl_PL=[3193613], ddm/11341/ddm-gallery-field_uk_UA=[3193613], ddm/11341/ddm-db-select4560_pt_BR=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], groupRoleId=[10182-10171], ddm/11341/vseobecny_autor_sk_SK=[odbor], ddm/11341/text_it_IT=[Európska únia ostro odsudzuje používanie chemických zbraní sýrskym režimom, vrátane nedávneho útoku na Dúmu, ktoré sú hrubým porušením medzinárodného práva. Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ vnímajú cielené útoky spojencov na vojenské ciele v Sýrii ako špecifické opatrenia s cieľom zabrániť ďalšiemu použitiu chemických zbraní sýrskym režimom proti vlastnému obyvateľstvu. Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré dnes (16. apríla) prijala Rada ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ v Luxemburgu. Slovenskú delegáciu na zasadnutí viedol štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok. „Použitie chemických zbraní v Dúme je ďalším flagrantným porušením medzinárodného práva, ktoré nemôže zostať bez odozvy. Je potrebné, aby sme mali vo veciach jasno: na pôde Bezpečnostnej rady bolo predložených 12 rezolúcií k Sýrii, z toho 6 týkajúcich sa použitia chemických zbraní proti civilnému obyvateľstvu. Všetky boli zablokované. A tak vznikla situácia, keď medzinárodné spoločenstvo jednoducho muselo zareagovať na zločiny sýrskeho režimu, ktorý od roku 2013 porušuje rezolúcie BR OSN a používa chemické zbrane proti vlastným občanom. Popri tom je jasné, že problém Sýrie sa musí riešiť politicky a ženevský proces v rámci OSN nemá alternatívu. Preto je potrebné maximálne zintenzívniť diplomatické úsilie smerujúce k obnoveniu rokovaní o mierovej budúcnosti Sýrie,“ uviedol vo svojom vystúpení I. Korčok. Popri aktuálnom vývoji ministri tiež rokovali o príprave druhej bruselskej konferencie k Sýrii, ktorá sa má konať koncom apríla, a ktorej hlavnými témami budú humanitárna pomoc, obnova povojnovej Sýrie a politická podpora Ženevského procesu. Druhým bodom rokovania Rady bol Irán, kde ministri diskutovali o znepokojivých aktivitách Teheránu v regióne Blízkeho východu, predovšetkým v Sýrii. Ako to konštatoval I. Korčok, je nutné, aby sme dbali na vyvážený prístup, kde na jednej strane nemôžme zatvárať oči nad pôsobením Iránu v regióne, vrátane Sýrie ako i jeho balistickým programom. Na druhej strane musíme udržať Teherán v rámci fungujúcej jadrovej dohody (JCPOA). „Stabilita v regióne je našim spoločným cieľom, preto podporujeme hľadanie spôsobov a ciest, ako reflektovať na tieto obavy a zároveň podporiť Irán v zohrávaní konštruktívnej úlohy v regióne. Plne rozumieme snahám našich európskych partnerov reagovať na znepokojujúce aktivity Iránu v regióne,“ uviedol I. Korčok. Ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ po prvý raz za ostatné dva roky diskutovali o Rusku. Od roku 2014 sa vzájomné vzťahy zhoršujú a dosiaľ nedošlo k zásadnému pokroku v otvorených otázkach ako je anexia Krymu, resp. riešenie situácie na Donbase. Záujmom EÚ je pokračovanie dialógu s Ruskom na základe 5 princípov - implementácia Minských dohôd, tesnejšia spolupráca s krajinami Východného partnerstva, posilnenie odolnosti EÚ voči hybridným hrozbám, selektívna spolupráca s Ruskom vo vybraných otázkach ako je napríklad boj proti terorizmu a podpora priamych kontaktov občanov EÚ a Ruska. Témou pracovného obeda bol západný Balkán – ministri potvrdili, že tento región je pre EÚ dôležitý z hľadiska bezpečnosti i prosperity a preto je s jeho krajinami potrebné udržiavať neustály politický dialóg. V tomto smere diskusia potvrdila dôležitosť májového summitu EÚ-západný Balkán, ktorý sa bude konať v Sofii. „Je to práve západný Balkán, kde EÚ môže preukázať svoje líderstvo v procese stabilizácie, demokratizácie a rozvoja. V regióne rastie vplyv tradičných aktérov ako je Rusko či Turecko a pribúdajú noví ako Čína či arabské krajiny. Prihovárame sa za silnejšiu politickú dimenziu vzájomných vzťahov Európskej únie a krajín západného Balkánu, čím ale neoslabujeme povinnosť krajín regiónu uskutočňovať reformy v súlade s procesom integrácie,“ uviedol v tejto téme I. Korčok.], ddm/11341/text_zh_CN=[Európska únia ostro odsudzuje používanie chemických zbraní sýrskym režimom, vrátane nedávneho útoku na Dúmu, ktoré sú hrubým porušením medzinárodného práva. Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ vnímajú cielené útoky spojencov na vojenské ciele v Sýrii ako špecifické opatrenia s cieľom zabrániť ďalšiemu použitiu chemických zbraní sýrskym režimom proti vlastnému obyvateľstvu. Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré dnes (16. apríla) prijala Rada ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ v Luxemburgu. Slovenskú delegáciu na zasadnutí viedol štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok. „Použitie chemických zbraní v Dúme je ďalším flagrantným porušením medzinárodného práva, ktoré nemôže zostať bez odozvy. Je potrebné, aby sme mali vo veciach jasno: na pôde Bezpečnostnej rady bolo predložených 12 rezolúcií k Sýrii, z toho 6 týkajúcich sa použitia chemických zbraní proti civilnému obyvateľstvu. Všetky boli zablokované. A tak vznikla situácia, keď medzinárodné spoločenstvo jednoducho muselo zareagovať na zločiny sýrskeho režimu, ktorý od roku 2013 porušuje rezolúcie BR OSN a používa chemické zbrane proti vlastným občanom. Popri tom je jasné, že problém Sýrie sa musí riešiť politicky a ženevský proces v rámci OSN nemá alternatívu. Preto je potrebné maximálne zintenzívniť diplomatické úsilie smerujúce k obnoveniu rokovaní o mierovej budúcnosti Sýrie,“ uviedol vo svojom vystúpení I. Korčok. Popri aktuálnom vývoji ministri tiež rokovali o príprave druhej bruselskej konferencie k Sýrii, ktorá sa má konať koncom apríla, a ktorej hlavnými témami budú humanitárna pomoc, obnova povojnovej Sýrie a politická podpora Ženevského procesu. Druhým bodom rokovania Rady bol Irán, kde ministri diskutovali o znepokojivých aktivitách Teheránu v regióne Blízkeho východu, predovšetkým v Sýrii. Ako to konštatoval I. Korčok, je nutné, aby sme dbali na vyvážený prístup, kde na jednej strane nemôžme zatvárať oči nad pôsobením Iránu v regióne, vrátane Sýrie ako i jeho balistickým programom. Na druhej strane musíme udržať Teherán v rámci fungujúcej jadrovej dohody (JCPOA). „Stabilita v regióne je našim spoločným cieľom, preto podporujeme hľadanie spôsobov a ciest, ako reflektovať na tieto obavy a zároveň podporiť Irán v zohrávaní konštruktívnej úlohy v regióne. Plne rozumieme snahám našich európskych partnerov reagovať na znepokojujúce aktivity Iránu v regióne,“ uviedol I. Korčok. Ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ po prvý raz za ostatné dva roky diskutovali o Rusku. Od roku 2014 sa vzájomné vzťahy zhoršujú a dosiaľ nedošlo k zásadnému pokroku v otvorených otázkach ako je anexia Krymu, resp. riešenie situácie na Donbase. Záujmom EÚ je pokračovanie dialógu s Ruskom na základe 5 princípov - implementácia Minských dohôd, tesnejšia spolupráca s krajinami Východného partnerstva, posilnenie odolnosti EÚ voči hybridným hrozbám, selektívna spolupráca s Ruskom vo vybraných otázkach ako je napríklad boj proti terorizmu a podpora priamych kontaktov občanov EÚ a Ruska. Témou pracovného obeda bol západný Balkán – ministri potvrdili, že tento región je pre EÚ dôležitý z hľadiska bezpečnosti i prosperity a preto je s jeho krajinami potrebné udržiavať neustály politický dialóg. V tomto smere diskusia potvrdila dôležitosť májového summitu EÚ-západný Balkán, ktorý sa bude konať v Sofii. „Je to práve západný Balkán, kde EÚ môže preukázať svoje líderstvo v procese stabilizácie, demokratizácie a rozvoja. V regióne rastie vplyv tradičných aktérov ako je Rusko či Turecko a pribúdajú noví ako Čína či arabské krajiny. Prihovárame sa za silnejšiu politickú dimenziu vzájomných vzťahov Európskej únie a krajín západného Balkánu, čím ale neoslabujeme povinnosť krajín regiónu uskutočňovať reformy v súlade s procesom integrácie,“ uviedol v tejto téme I. Korčok.], ddm/11341/priorita_zh_CN=[top], ddm/11341/text_vi_VN=[Európska únia ostro odsudzuje používanie chemických zbraní sýrskym režimom, vrátane nedávneho útoku na Dúmu, ktoré sú hrubým porušením medzinárodného práva. Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ vnímajú cielené útoky spojencov na vojenské ciele v Sýrii ako špecifické opatrenia s cieľom zabrániť ďalšiemu použitiu chemických zbraní sýrskym režimom proti vlastnému obyvateľstvu. Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré dnes (16. apríla) prijala Rada ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ v Luxemburgu. Slovenskú delegáciu na zasadnutí viedol štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok. „Použitie chemických zbraní v Dúme je ďalším flagrantným porušením medzinárodného práva, ktoré nemôže zostať bez odozvy. Je potrebné, aby sme mali vo veciach jasno: na pôde Bezpečnostnej rady bolo predložených 12 rezolúcií k Sýrii, z toho 6 týkajúcich sa použitia chemických zbraní proti civilnému obyvateľstvu. Všetky boli zablokované. A tak vznikla situácia, keď medzinárodné spoločenstvo jednoducho muselo zareagovať na zločiny sýrskeho režimu, ktorý od roku 2013 porušuje rezolúcie BR OSN a používa chemické zbrane proti vlastným občanom. Popri tom je jasné, že problém Sýrie sa musí riešiť politicky a ženevský proces v rámci OSN nemá alternatívu. Preto je potrebné maximálne zintenzívniť diplomatické úsilie smerujúce k obnoveniu rokovaní o mierovej budúcnosti Sýrie,“ uviedol vo svojom vystúpení I. Korčok. Popri aktuálnom vývoji ministri tiež rokovali o príprave druhej bruselskej konferencie k Sýrii, ktorá sa má konať koncom apríla, a ktorej hlavnými témami budú humanitárna pomoc, obnova povojnovej Sýrie a politická podpora Ženevského procesu. Druhým bodom rokovania Rady bol Irán, kde ministri diskutovali o znepokojivých aktivitách Teheránu v regióne Blízkeho východu, predovšetkým v Sýrii. Ako to konštatoval I. Korčok, je nutné, aby sme dbali na vyvážený prístup, kde na jednej strane nemôžme zatvárať oči nad pôsobením Iránu v regióne, vrátane Sýrie ako i jeho balistickým programom. Na druhej strane musíme udržať Teherán v rámci fungujúcej jadrovej dohody (JCPOA). „Stabilita v regióne je našim spoločným cieľom, preto podporujeme hľadanie spôsobov a ciest, ako reflektovať na tieto obavy a zároveň podporiť Irán v zohrávaní konštruktívnej úlohy v regióne. Plne rozumieme snahám našich európskych partnerov reagovať na znepokojujúce aktivity Iránu v regióne,“ uviedol I. Korčok. Ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ po prvý raz za ostatné dva roky diskutovali o Rusku. Od roku 2014 sa vzájomné vzťahy zhoršujú a dosiaľ nedošlo k zásadnému pokroku v otvorených otázkach ako je anexia Krymu, resp. riešenie situácie na Donbase. Záujmom EÚ je pokračovanie dialógu s Ruskom na základe 5 princípov - implementácia Minských dohôd, tesnejšia spolupráca s krajinami Východného partnerstva, posilnenie odolnosti EÚ voči hybridným hrozbám, selektívna spolupráca s Ruskom vo vybraných otázkach ako je napríklad boj proti terorizmu a podpora priamych kontaktov občanov EÚ a Ruska. Témou pracovného obeda bol západný Balkán – ministri potvrdili, že tento región je pre EÚ dôležitý z hľadiska bezpečnosti i prosperity a preto je s jeho krajinami potrebné udržiavať neustály politický dialóg. V tomto smere diskusia potvrdila dôležitosť májového summitu EÚ-západný Balkán, ktorý sa bude konať v Sofii. „Je to práve západný Balkán, kde EÚ môže preukázať svoje líderstvo v procese stabilizácie, demokratizácie a rozvoja. V regióne rastie vplyv tradičných aktérov ako je Rusko či Turecko a pribúdajú noví ako Čína či arabské krajiny. Prihovárame sa za silnejšiu politickú dimenziu vzájomných vzťahov Európskej únie a krajín západného Balkánu, čím ale neoslabujeme povinnosť krajín regiónu uskutočňovať reformy v súlade s procesom integrácie,“ uviedol v tejto téme I. Korčok.], ddmStructureKey=[19502], ddm/11341/anotacia_be_BY=[Európska únia ostro odsudzuje používanie chemických zbraní sýrskym režimom, vrátane nedávneho útoku na Dúmu, ktoré sú hrubým porušením medzinárodného práva. Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ vnímajú cielené útoky spojencov na vojenské ciele v Sýrii ako špecifické opatrenia s cieľom zabrániť ďalšiemu použitiu chemických zbraní sýrskym režimom proti vlastnému obyvateľstvu. Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré dnes (16. apríla) prijala Rada ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ v Luxemburgu.], ddm/11341/priorita_es_ES=[top], ddm/11341/priorita_sr_RS=[top], ddm/11341/priorita_vi_VN=[top], localized_title=[i. korčok na rokovaní ministrov zahraničných vecí eú v luxemburgu: „vojenský zásah v sýrii: nemýľme si príčinu a následok.“], ddm/11341/ddm-gallery-field_de_DE=[3193613], classTypeId=[11341], localized_title_sk_SK=[i. korčok na rokovaní ministrov zahraničných vecí eú v luxemburgu: „vojenský zásah v sýrii: nemýľme si príčinu a následok.“], ddm/11341/vseobecny_autor_vi_VN=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_zh_CN=[20180416000000], ddm/11341/newsletter_sk_SK=[false], ddm/11341/newsletter_ko_KR=[false], content_en_US=[

The European Union strongly condemns the use of chemical weapons by the Syrian regime, including the recent attack on Douma that is a gross violation of international law. EU Ministers of Foreign Affairs view the targeted strikes of allies on military targets in Syria as specific measures with the aim to prevent further use of chemical weapons by the Syrian regime against its own population. This was said today (16 April) in the statement endorsed by the Foreign Affairs Council of EU member states in Luxembourg. The Slovak delegation at the meeting was led by Ivan Korčok, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs. “The use of chemical weapons in Douma is another flagrant violation of international law which cannot go unheeded. It is necessary that we are clear about this: there were 12 resolutions on Syria submitted to the (UN) Security Council, six of which dealt with the use of chemical weapons against the civilian population. All of them were blocked. In this way a situation has evolved when the international community simply had to react to the crimes of the Syrian regime, which since 2013 has been violating UN SC resolutions and using chemical weapons against its own citizens. At the same time, it is clear that the issue of Syria must be resolved politically, and the Geneva process has no alternative. Therefore, it is necessary to intensify diplomatic efforts as much as possible, leading to the resumption of negotiations on the future peace of Syria,” said Korčok in his remarks. 
 

 

In addition to these current developments, the ministers also discussed preparation for the second  Brussels Conference on Syria which should be taking place at the end of April, with key topics being humanitarian aid, reconstruction of post-war Syria and political support of the Geneva process.


 

The second item of the Council meeting was Iran, with the ministers discussing the disquieting activities of Tehran in the Near East region, particularly in Syria. As Korčok stated, it is necessary to see a balanced approach where on one hand we cannot close our eyes to Iran’s activities in the region, including Syria, as well as to its ballistic programme. On the other hand, we must keep Tehran in the framework of the functional nuclear agreement (JCPOA). “Stability in the region is our common goal, therefore we support the seeking of ways and routes that reflect upon these concerns and, at the same time, support Iran in playing a constructive role in the region. We fully understand the endeavours of our European partners to react to the disquieting activities of Iran in the region.
 

 

For the first time in the past two years, the Ministers of Foreign Affairs of EU member states held talks regarding Russia. Since 2014 mutual relations have been deteriorating and until now no significant progress has been made regarding outstanding issues such as the annexation of Crimea or resolution of the situation in Donbas. The interest of the EU is to continue in dialogue with Russia based on five principles – implementation of the Minsk agreements, closer cooperation with countries of the Eastern partnership, strengthening EU resistance against hybrid threats, selective cooperation with Russia, particularly regarding issues such as the fight against terrorism, and support of direct contacts between EU and Russian citizens.
 

 

The Western Balkans was the theme of a working lunch – the ministers reiterated that this region is important for the EU from the viewpoint of security and prosperity and therefore it is necessary to maintain the ongoing political dialogue with the countries in the region. In this respect, the discussion confirmed the significance of the EU-Western Balkans Summit that will be held in May in Sofia. “It is the region of the Western Balkans where the EU may demonstrate its leadership in the process of stabilisation, democratisation and development. Traditional players in the region such as Russia or Turkey have been gaining influence and new players have been stepping in such as China and Arab countries. We advocate a stronger political dimension of mutual relations between the EU and the countries of the Western Balkans; however, by doing so we do not mean to weaken their duty to carry out reforms in line with the integration process,” stated Korčok on this topic.

 

20180416000000 false odbor ["[\"3193613\"]"] ["[\"c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740\"]"] The European Union strongly condemns the use of chemical weapons by the Syrian regime, including the recent attack on Douma that is a gross violation of international law. EU Ministers of Foreign Affairs view the targeted strikes of allies on military targets in Syria as specific measures with the aim to prevent further use of chemical weapons by the Syrian regime against its own population. This was said today (16 April) in the statement endorsed by the Foreign Affairs Council of EU member states in Luxembourg. The Slovak delegation at the meeting was led by Ivan Korčok, State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs. “The use of chemical weapons in Douma is another flagrant violation of international law which cannot go unheeded. It is necessary that we are clear about this: there were 12 resolutions on Syria submitted to the (UN) Security Council, six of which dealt with the use of chemical weapons against the civilian population. All of them were blocked. In this way a situation has evolved when the international community simply had to react to the crimes of the Syrian regime, which since 2013 has been violating UN SC resolutions and using chemical weapons against its own citizens. At the same time, it is clear that the issue of Syria must be resolved politically, and the Geneva process has no alternative. Therefore, it is necessary to intensify diplomatic efforts as much as possible, leading to the resumption of negotiations on the future peace of Syria,” said Korčok in his remarks. ["[\"33821\"]"] null null false top null ], ddm/11341/only-zu_de_DE=[false], classPK=[0], companyId=[10155], ddm/11341/vseobecny_autor_tr_TR=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_zh_CN=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740]}
{scopeGroupId=[10182], ddm/11341/vseobecny_autor_be_BY=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ru_RU=[odbor], ddm/11341/priorita_hu_HU=[bezna], ddm/11341/ddm-db-select4560_ru_RU=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/newsletter_de_DE=[false], ddm/11341/anotacia_sl_SL=[Luxemburg (12. apríla 2018) – Vyrovnávanie regionálnych rozdielov prostredníctvom eurofondov aj po roku 2020 bolo hlavnou témou dnešného rokovania Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Luxemburgu. Vicepremiér pre investície a informatizáciu Richard Raši trvá na zachovaní eurofondovej politiky aj v nasledujúcom programovom období, žiada však zásadné zjednodušenie pravidiel. Zároveň sa zasadzuje za to, aby Slovensko dostalo v budúcom programovom období čo najväčší balík peňazí.], ddm/11341/newsletter_fr_FR=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_en_US=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/datum_spravy_sl_SL=[20180413000000], ddm/11341/priorita_it_IT=[bezna], roleId=[10163, 10164], ddm/11341/newsletter_be_BY=[false], expirationDate=[2922789940817081255], ddm/11341/datum_spravy_uk_UA=[20180413000000], ddm/11341/anotacia_zh_CN=[Luxemburg (12. apríla 2018) – Vyrovnávanie regionálnych rozdielov prostredníctvom eurofondov aj po roku 2020 bolo hlavnou témou dnešného rokovania Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Luxemburgu. Vicepremiér pre investície a informatizáciu Richard Raši trvá na zachovaní eurofondovej politiky aj v nasledujúcom programovom období, žiada však zásadné zjednodušenie pravidiel. Zároveň sa zasadzuje za to, aby Slovensko dostalo v budúcom programovom období čo najväčší balík peňazí.], entryClassPK=[3192064], ddm/11341/ddm-gallery-field_ko_KR=[3192031], ddm/11341/newsletter_vi_VN=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_ko_KR=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], content=[

Luxemburg (12. apríla 2018) – Vyrovnávanie regionálnych rozdielov prostredníctvom eurofondov aj po roku 2020 bolo hlavnou témou dnešného rokovania Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Luxemburgu. Vicepremiér pre investície a informatizáciu Richard Raši trvá na zachovaní eurofondovej politiky aj v nasledujúcom programovom období, žiada však zásadné zjednodušenie pravidiel. Zároveň sa zasadzuje za to, aby Slovensko dostalo v budúcom programovom období čo najväčší balík peňazí. 

 

„Politika súdržnosti, teda potieranie regionálnych rozdielov v rámci Európskej únie, v súčasnosti čelí veľkým výzvam, z ktorých najvážnejšou je vystúpenie Veľkej Británie z EÚ. So štíhlejším rozpočtom musia prísť nové pravidlá, hlavne dôraz na efektivitu a flexibilnosť. Vyrovnávanie regionálnych rozdielov, teda podpora menej rozvinutých oblastí, však musí ostať absolútnou prioritou,“ vyhlásil Richard Raši. Dodal, že toto pevné stanovisko zdieľajú všetky krajiny V4+4, medzi nimi aj Bulharsko, ktoré aktuálne predsedá Rade EÚ. R. Raši zdôraznil, že „rovnaké podmienky na život, dostupnosť infraštruktúry, služieb, napríklad rýchleho internetu, musia mať obyvatelia Svidníka, Bratislavy aj Paríža“. 

 

V nasledujúcom programovom období očakáva podpredseda vlády R. Raši viac financií pre oblasť inovácií, informačno-komunikačných technológií, obehovej a zelenej ekonomiky a podporu prispôsobovania sa zmene klímy. Popri tom však musí aj naďalej pokračovať rozvoj dopravnej infraštruktúry a podpora pre vzdelávanie, sociálnu inklúziu a ďalšie opatrenia pre rast a zamestnanosť.  

 

„Pre Slovensko je dôležité zachovanie súčasnej miery maximálnej výšky spolufinancovania, ako aj sedemročné trvanie viacročného finančného rámca EÚ. Zmena, po ktorej voláme, je zásadné zjednodušenie systému implementácie a kontroly eurofondov. Musíme znížiť hlavne administratívnu záťaž a proces využívania budúcich eurofondov založiť na dosahovaní stanovených výsledkov,“ uzavrel vicepremiér. 

20180413000000 false odbor ["3192031"] ["c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740"] Luxemburg (12. apríla 2018) – Vyrovnávanie regionálnych rozdielov prostredníctvom eurofondov aj po roku 2020 bolo hlavnou témou dnešného rokovania Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Luxemburgu. Vicepremiér pre investície a informatizáciu Richard Raši trvá na zachovaní eurofondovej politiky aj v nasledujúcom programovom období, žiada však zásadné zjednodušenie pravidiel. Zároveň sa zasadzuje za to, aby Slovensko dostalo v budúcom programovom období čo najväčší balík peňazí. null null null true bezna null ], ddm/11341/newsletter_en_US=[false], viewCount_sortable=[305], ddm/11341/anotacia_it_IT=[Luxemburg (12. apríla 2018) – Vyrovnávanie regionálnych rozdielov prostredníctvom eurofondov aj po roku 2020 bolo hlavnou témou dnešného rokovania Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Luxemburgu. Vicepremiér pre investície a informatizáciu Richard Raši trvá na zachovaní eurofondovej politiky aj v nasledujúcom programovom období, žiada však zásadné zjednodušenie pravidiel. Zároveň sa zasadzuje za to, aby Slovensko dostalo v budúcom programovom období čo najväčší balík peňazí.], ddm/11341/text_ru_RU=[Luxemburg (12. apríla 2018) – Vyrovnávanie regionálnych rozdielov prostredníctvom eurofondov aj po roku 2020 bolo hlavnou témou dnešného rokovania Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Luxemburgu. Vicepremiér pre investície a informatizáciu Richard Raši trvá na zachovaní eurofondovej politiky aj v nasledujúcom programovom období, žiada však zásadné zjednodušenie pravidiel. Zároveň sa zasadzuje za to, aby Slovensko dostalo v budúcom programovom období čo najväčší balík peňazí. „Politika súdržnosti, teda potieranie regionálnych rozdielov v rámci Európskej únie, v súčasnosti čelí veľkým výzvam, z ktorých najvážnejšou je vystúpenie Veľkej Británie z EÚ. So štíhlejším rozpočtom musia prísť nové pravidlá, hlavne dôraz na efektivitu a flexibilnosť. Vyrovnávanie regionálnych rozdielov, teda podpora menej rozvinutých oblastí, však musí ostať absolútnou prioritou,“ vyhlásil Richard Raši. Dodal, že toto pevné stanovisko zdieľajú všetky krajiny V4+4, medzi nimi aj Bulharsko, ktoré aktuálne predsedá Rade EÚ. R. Raši zdôraznil, že „rovnaké podmienky na život, dostupnosť infraštruktúry, služieb, napríklad rýchleho internetu, musia mať obyvatelia Svidníka, Bratislavy aj Paríža“. V nasledujúcom programovom období očakáva podpredseda vlády R. Raši viac financií pre oblasť inovácií, informačno-komunikačných technológií, obehovej a zelenej ekonomiky a podporu prispôsobovania sa zmene klímy. Popri tom však musí aj naďalej pokračovať rozvoj dopravnej infraštruktúry a podpora pre vzdelávanie, sociálnu inklúziu a ďalšie opatrenia pre rast a zamestnanosť. „Pre Slovensko je dôležité zachovanie súčasnej miery maximálnej výšky spolufinancovania, ako aj sedemročné trvanie viacročného finančného rámca EÚ. Zmena, po ktorej voláme, je zásadné zjednodušenie systému implementácie a kontroly eurofondov. Musíme znížiť hlavne administratívnu záťaž a proces využívania budúcich eurofondov založiť na dosahovaní stanovených výsledkov,“ uzavrel vicepremiér. ], viewCount=[305], content_sk_SK=[

Luxemburg (12. apríla 2018) – Vyrovnávanie regionálnych rozdielov prostredníctvom eurofondov aj po roku 2020 bolo hlavnou témou dnešného rokovania Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Luxemburgu. Vicepremiér pre investície a informatizáciu Richard Raši trvá na zachovaní eurofondovej politiky aj v nasledujúcom programovom období, žiada však zásadné zjednodušenie pravidiel. Zároveň sa zasadzuje za to, aby Slovensko dostalo v budúcom programovom období čo najväčší balík peňazí. 

 

„Politika súdržnosti, teda potieranie regionálnych rozdielov v rámci Európskej únie, v súčasnosti čelí veľkým výzvam, z ktorých najvážnejšou je vystúpenie Veľkej Británie z EÚ. So štíhlejším rozpočtom musia prísť nové pravidlá, hlavne dôraz na efektivitu a flexibilnosť. Vyrovnávanie regionálnych rozdielov, teda podpora menej rozvinutých oblastí, však musí ostať absolútnou prioritou,“ vyhlásil Richard Raši. Dodal, že toto pevné stanovisko zdieľajú všetky krajiny V4+4, medzi nimi aj Bulharsko, ktoré aktuálne predsedá Rade EÚ. R. Raši zdôraznil, že „rovnaké podmienky na život, dostupnosť infraštruktúry, služieb, napríklad rýchleho internetu, musia mať obyvatelia Svidníka, Bratislavy aj Paríža“. 

 

V nasledujúcom programovom období očakáva podpredseda vlády R. Raši viac financií pre oblasť inovácií, informačno-komunikačných technológií, obehovej a zelenej ekonomiky a podporu prispôsobovania sa zmene klímy. Popri tom však musí aj naďalej pokračovať rozvoj dopravnej infraštruktúry a podpora pre vzdelávanie, sociálnu inklúziu a ďalšie opatrenia pre rast a zamestnanosť.  

 

„Pre Slovensko je dôležité zachovanie súčasnej miery maximálnej výšky spolufinancovania, ako aj sedemročné trvanie viacročného finančného rámca EÚ. Zmena, po ktorej voláme, je zásadné zjednodušenie systému implementácie a kontroly eurofondov. Musíme znížiť hlavne administratívnu záťaž a proces využívania budúcich eurofondov založiť na dosahovaní stanovených výsledkov,“ uzavrel vicepremiér. 

20180413000000 false odbor ["3192031"] ["c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740"] Luxemburg (12. apríla 2018) – Vyrovnávanie regionálnych rozdielov prostredníctvom eurofondov aj po roku 2020 bolo hlavnou témou dnešného rokovania Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Luxemburgu. Vicepremiér pre investície a informatizáciu Richard Raši trvá na zachovaní eurofondovej politiky aj v nasledujúcom programovom období, žiada však zásadné zjednodušenie pravidiel. Zároveň sa zasadzuje za to, aby Slovensko dostalo v budúcom programovom období čo najväčší balík peňazí. null null null true bezna null ], ddm/11341/anotacia_sr_RS=[Luxemburg (12. apríla 2018) – Vyrovnávanie regionálnych rozdielov prostredníctvom eurofondov aj po roku 2020 bolo hlavnou témou dnešného rokovania Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Luxemburgu. Vicepremiér pre investície a informatizáciu Richard Raši trvá na zachovaní eurofondovej politiky aj v nasledujúcom programovom období, žiada však zásadné zjednodušenie pravidiel. Zároveň sa zasadzuje za to, aby Slovensko dostalo v budúcom programovom období čo najväčší balík peňazí.], ddm/11341/text_sk_SK=[Luxemburg (12. apríla 2018) – Vyrovnávanie regionálnych rozdielov prostredníctvom eurofondov aj po roku 2020 bolo hlavnou témou dnešného rokovania Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Luxemburgu. Vicepremiér pre investície a informatizáciu Richard Raši trvá na zachovaní eurofondovej politiky aj v nasledujúcom programovom období, žiada však zásadné zjednodušenie pravidiel. Zároveň sa zasadzuje za to, aby Slovensko dostalo v budúcom programovom období čo najväčší balík peňazí. „Politika súdržnosti, teda potieranie regionálnych rozdielov v rámci Európskej únie, v súčasnosti čelí veľkým výzvam, z ktorých najvážnejšou je vystúpenie Veľkej Británie z EÚ. So štíhlejším rozpočtom musia prísť nové pravidlá, hlavne dôraz na efektivitu a flexibilnosť. Vyrovnávanie regionálnych rozdielov, teda podpora menej rozvinutých oblastí, však musí ostať absolútnou prioritou,“ vyhlásil Richard Raši. Dodal, že toto pevné stanovisko zdieľajú všetky krajiny V4+4, medzi nimi aj Bulharsko, ktoré aktuálne predsedá Rade EÚ. R. Raši zdôraznil, že „rovnaké podmienky na život, dostupnosť infraštruktúry, služieb, napríklad rýchleho internetu, musia mať obyvatelia Svidníka, Bratislavy aj Paríža“. V nasledujúcom programovom období očakáva podpredseda vlády R. Raši viac financií pre oblasť inovácií, informačno-komunikačných technológií, obehovej a zelenej ekonomiky a podporu prispôsobovania sa zmene klímy. Popri tom však musí aj naďalej pokračovať rozvoj dopravnej infraštruktúry a podpora pre vzdelávanie, sociálnu inklúziu a ďalšie opatrenia pre rast a zamestnanosť. „Pre Slovensko je dôležité zachovanie súčasnej miery maximálnej výšky spolufinancovania, ako aj sedemročné trvanie viacročného finančného rámca EÚ. Zmena, po ktorej voláme, je zásadné zjednodušenie systému implementácie a kontroly eurofondov. Musíme znížiť hlavne administratívnu záťaž a proces využívania budúcich eurofondov založiť na dosahovaní stanovených výsledkov,“ uzavrel vicepremiér. ], ddm/11341/only-zu_pt_BR=[true], ddm/11341/newsletter_ru_RU=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_be_BY=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/anotacia_uk_UA=[Luxemburg (12. apríla 2018) – Vyrovnávanie regionálnych rozdielov prostredníctvom eurofondov aj po roku 2020 bolo hlavnou témou dnešného rokovania Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Luxemburgu. Vicepremiér pre investície a informatizáciu Richard Raši trvá na zachovaní eurofondovej politiky aj v nasledujúcom programovom období, žiada však zásadné zjednodušenie pravidiel. Zároveň sa zasadzuje za to, aby Slovensko dostalo v budúcom programovom období čo najväčší balík peňazí.], ddm/11341/anotacia_pl_PL=[Luxemburg (12. apríla 2018) – Vyrovnávanie regionálnych rozdielov prostredníctvom eurofondov aj po roku 2020 bolo hlavnou témou dnešného rokovania Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Luxemburgu. Vicepremiér pre investície a informatizáciu Richard Raši trvá na zachovaní eurofondovej politiky aj v nasledujúcom programovom období, žiada však zásadné zjednodušenie pravidiel. Zároveň sa zasadzuje za to, aby Slovensko dostalo v budúcom programovom období čo najväčší balík peňazí.], ddm/11341/text_tr_TR=[Luxemburg (12. apríla 2018) – Vyrovnávanie regionálnych rozdielov prostredníctvom eurofondov aj po roku 2020 bolo hlavnou témou dnešného rokovania Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Luxemburgu. Vicepremiér pre investície a informatizáciu Richard Raši trvá na zachovaní eurofondovej politiky aj v nasledujúcom programovom období, žiada však zásadné zjednodušenie pravidiel. Zároveň sa zasadzuje za to, aby Slovensko dostalo v budúcom programovom období čo najväčší balík peňazí. „Politika súdržnosti, teda potieranie regionálnych rozdielov v rámci Európskej únie, v súčasnosti čelí veľkým výzvam, z ktorých najvážnejšou je vystúpenie Veľkej Británie z EÚ. So štíhlejším rozpočtom musia prísť nové pravidlá, hlavne dôraz na efektivitu a flexibilnosť. Vyrovnávanie regionálnych rozdielov, teda podpora menej rozvinutých oblastí, však musí ostať absolútnou prioritou,“ vyhlásil Richard Raši. Dodal, že toto pevné stanovisko zdieľajú všetky krajiny V4+4, medzi nimi aj Bulharsko, ktoré aktuálne predsedá Rade EÚ. R. Raši zdôraznil, že „rovnaké podmienky na život, dostupnosť infraštruktúry, služieb, napríklad rýchleho internetu, musia mať obyvatelia Svidníka, Bratislavy aj Paríža“. V nasledujúcom programovom období očakáva podpredseda vlády R. Raši viac financií pre oblasť inovácií, informačno-komunikačných technológií, obehovej a zelenej ekonomiky a podporu prispôsobovania sa zmene klímy. Popri tom však musí aj naďalej pokračovať rozvoj dopravnej infraštruktúry a podpora pre vzdelávanie, sociálnu inklúziu a ďalšie opatrenia pre rast a zamestnanosť. „Pre Slovensko je dôležité zachovanie súčasnej miery maximálnej výšky spolufinancovania, ako aj sedemročné trvanie viacročného finančného rámca EÚ. Zmena, po ktorej voláme, je zásadné zjednodušenie systému implementácie a kontroly eurofondov. Musíme znížiť hlavne administratívnu záťaž a proces využívania budúcich eurofondov založiť na dosahovaní stanovených výsledkov,“ uzavrel vicepremiér. ], ddm/11341/vseobecny_autor_es_ES=[odbor], ddm/11341/priorita_ko_KR=[bezna], ddm/11341/anotacia_es_ES=[Luxemburg (12. apríla 2018) – Vyrovnávanie regionálnych rozdielov prostredníctvom eurofondov aj po roku 2020 bolo hlavnou témou dnešného rokovania Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Luxemburgu. Vicepremiér pre investície a informatizáciu Richard Raši trvá na zachovaní eurofondovej politiky aj v nasledujúcom programovom období, žiada však zásadné zjednodušenie pravidiel. Zároveň sa zasadzuje za to, aby Slovensko dostalo v budúcom programovom období čo najväčší balík peňazí.], ddm/11341/text_ko_KR=[Luxemburg (12. apríla 2018) – Vyrovnávanie regionálnych rozdielov prostredníctvom eurofondov aj po roku 2020 bolo hlavnou témou dnešného rokovania Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Luxemburgu. Vicepremiér pre investície a informatizáciu Richard Raši trvá na zachovaní eurofondovej politiky aj v nasledujúcom programovom období, žiada však zásadné zjednodušenie pravidiel. Zároveň sa zasadzuje za to, aby Slovensko dostalo v budúcom programovom období čo najväčší balík peňazí. „Politika súdržnosti, teda potieranie regionálnych rozdielov v rámci Európskej únie, v súčasnosti čelí veľkým výzvam, z ktorých najvážnejšou je vystúpenie Veľkej Británie z EÚ. So štíhlejším rozpočtom musia prísť nové pravidlá, hlavne dôraz na efektivitu a flexibilnosť. Vyrovnávanie regionálnych rozdielov, teda podpora menej rozvinutých oblastí, však musí ostať absolútnou prioritou,“ vyhlásil Richard Raši. Dodal, že toto pevné stanovisko zdieľajú všetky krajiny V4+4, medzi nimi aj Bulharsko, ktoré aktuálne predsedá Rade EÚ. R. Raši zdôraznil, že „rovnaké podmienky na život, dostupnosť infraštruktúry, služieb, napríklad rýchleho internetu, musia mať obyvatelia Svidníka, Bratislavy aj Paríža“. V nasledujúcom programovom období očakáva podpredseda vlády R. Raši viac financií pre oblasť inovácií, informačno-komunikačných technológií, obehovej a zelenej ekonomiky a podporu prispôsobovania sa zmene klímy. Popri tom však musí aj naďalej pokračovať rozvoj dopravnej infraštruktúry a podpora pre vzdelávanie, sociálnu inklúziu a ďalšie opatrenia pre rast a zamestnanosť. „Pre Slovensko je dôležité zachovanie súčasnej miery maximálnej výšky spolufinancovania, ako aj sedemročné trvanie viacročného finančného rámca EÚ. Zmena, po ktorej voláme, je zásadné zjednodušenie systému implementácie a kontroly eurofondov. Musíme znížiť hlavne administratívnu záťaž a proces využívania budúcich eurofondov založiť na dosahovaní stanovených výsledkov,“ uzavrel vicepremiér. ], ddm/11341/only-zu_sk_SK=[true], ddm/11341/datum_spravy_fr_FR=[20180413000000], ddm/11341/ddm-gallery-field_sk_SK=[3192031], ddm/11341/text_pt_BR=[Luxemburg (12. apríla 2018) – Vyrovnávanie regionálnych rozdielov prostredníctvom eurofondov aj po roku 2020 bolo hlavnou témou dnešného rokovania Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Luxemburgu. Vicepremiér pre investície a informatizáciu Richard Raši trvá na zachovaní eurofondovej politiky aj v nasledujúcom programovom období, žiada však zásadné zjednodušenie pravidiel. Zároveň sa zasadzuje za to, aby Slovensko dostalo v budúcom programovom období čo najväčší balík peňazí. „Politika súdržnosti, teda potieranie regionálnych rozdielov v rámci Európskej únie, v súčasnosti čelí veľkým výzvam, z ktorých najvážnejšou je vystúpenie Veľkej Británie z EÚ. So štíhlejším rozpočtom musia prísť nové pravidlá, hlavne dôraz na efektivitu a flexibilnosť. Vyrovnávanie regionálnych rozdielov, teda podpora menej rozvinutých oblastí, však musí ostať absolútnou prioritou,“ vyhlásil Richard Raši. Dodal, že toto pevné stanovisko zdieľajú všetky krajiny V4+4, medzi nimi aj Bulharsko, ktoré aktuálne predsedá Rade EÚ. R. Raši zdôraznil, že „rovnaké podmienky na život, dostupnosť infraštruktúry, služieb, napríklad rýchleho internetu, musia mať obyvatelia Svidníka, Bratislavy aj Paríža“. V nasledujúcom programovom období očakáva podpredseda vlády R. Raši viac financií pre oblasť inovácií, informačno-komunikačných technológií, obehovej a zelenej ekonomiky a podporu prispôsobovania sa zmene klímy. Popri tom však musí aj naďalej pokračovať rozvoj dopravnej infraštruktúry a podpora pre vzdelávanie, sociálnu inklúziu a ďalšie opatrenia pre rast a zamestnanosť. „Pre Slovensko je dôležité zachovanie súčasnej miery maximálnej výšky spolufinancovania, ako aj sedemročné trvanie viacročného finančného rámca EÚ. Zmena, po ktorej voláme, je zásadné zjednodušenie systému implementácie a kontroly eurofondov. Musíme znížiť hlavne administratívnu záťaž a proces využívania budúcich eurofondov založiť na dosahovaní stanovených výsledkov,“ uzavrel vicepremiér. ], ddm/11341/anotacia_en_US=[Luxemburg (12. apríla 2018) – Vyrovnávanie regionálnych rozdielov prostredníctvom eurofondov aj po roku 2020 bolo hlavnou témou dnešného rokovania Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Luxemburgu. Vicepremiér pre investície a informatizáciu Richard Raši trvá na zachovaní eurofondovej politiky aj v nasledujúcom programovom období, žiada však zásadné zjednodušenie pravidiel. Zároveň sa zasadzuje za to, aby Slovensko dostalo v budúcom programovom období čo najväčší balík peňazí.], ddm/11341/only-zu_ko_KR=[true], ddm/11341/newsletter_pt_BR=[false], ddm/11341/text_sr_RS=[Luxemburg (12. apríla 2018) – Vyrovnávanie regionálnych rozdielov prostredníctvom eurofondov aj po roku 2020 bolo hlavnou témou dnešného rokovania Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Luxemburgu. Vicepremiér pre investície a informatizáciu Richard Raši trvá na zachovaní eurofondovej politiky aj v nasledujúcom programovom období, žiada však zásadné zjednodušenie pravidiel. Zároveň sa zasadzuje za to, aby Slovensko dostalo v budúcom programovom období čo najväčší balík peňazí. „Politika súdržnosti, teda potieranie regionálnych rozdielov v rámci Európskej únie, v súčasnosti čelí veľkým výzvam, z ktorých najvážnejšou je vystúpenie Veľkej Británie z EÚ. So štíhlejším rozpočtom musia prísť nové pravidlá, hlavne dôraz na efektivitu a flexibilnosť. Vyrovnávanie regionálnych rozdielov, teda podpora menej rozvinutých oblastí, však musí ostať absolútnou prioritou,“ vyhlásil Richard Raši. Dodal, že toto pevné stanovisko zdieľajú všetky krajiny V4+4, medzi nimi aj Bulharsko, ktoré aktuálne predsedá Rade EÚ. R. Raši zdôraznil, že „rovnaké podmienky na život, dostupnosť infraštruktúry, služieb, napríklad rýchleho internetu, musia mať obyvatelia Svidníka, Bratislavy aj Paríža“. V nasledujúcom programovom období očakáva podpredseda vlády R. Raši viac financií pre oblasť inovácií, informačno-komunikačných technológií, obehovej a zelenej ekonomiky a podporu prispôsobovania sa zmene klímy. Popri tom však musí aj naďalej pokračovať rozvoj dopravnej infraštruktúry a podpora pre vzdelávanie, sociálnu inklúziu a ďalšie opatrenia pre rast a zamestnanosť. „Pre Slovensko je dôležité zachovanie súčasnej miery maximálnej výšky spolufinancovania, ako aj sedemročné trvanie viacročného finančného rámca EÚ. Zmena, po ktorej voláme, je zásadné zjednodušenie systému implementácie a kontroly eurofondov. Musíme znížiť hlavne administratívnu záťaž a proces využívania budúcich eurofondov založiť na dosahovaní stanovených výsledkov,“ uzavrel vicepremiér. ], ddm/11341/vseobecny_autor_hu_HU=[odbor], ddm/11341/newsletter_sr_RS=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_be_BY=[3192031], ddm/11341/priorita_fr_FR=[bezna], ddm/11341/ddm-gallery-field_vi_VN=[3192031], classNameId=[0], ddm/11341/priorita_de_DE=[bezna], priority=[0.0], ratings_sortable=[0.0], userName=[michaela dunajská], ddm/11341/only-zu_ru_RU=[true], ddm/11341/vseobecny_autor_zh_CN=[odbor], publishDate=[20180413151100], ddm/11341/anotacia_pt_BR=[Luxemburg (12. apríla 2018) – Vyrovnávanie regionálnych rozdielov prostredníctvom eurofondov aj po roku 2020 bolo hlavnou témou dnešného rokovania Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Luxemburgu. Vicepremiér pre investície a informatizáciu Richard Raši trvá na zachovaní eurofondovej politiky aj v nasledujúcom programovom období, žiada však zásadné zjednodušenie pravidiel. Zároveň sa zasadzuje za to, aby Slovensko dostalo v budúcom programovom období čo najväčší balík peňazí.], ddm/11341/datum_spravy_pt_BR=[20180413000000], ddm/11341/priorita_sk_SK=[bezna], ddm/11341/only-zu_vi_VN=[true], ddm/11341/vseobecny_autor_sl_SL=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_uk_UA=[odbor], modified=[20180413151157], ddm/11341/vseobecny_autor_it_IT=[odbor], ddm/11341/anotacia_fr_FR=[Luxemburg (12. apríla 2018) – Vyrovnávanie regionálnych rozdielov prostredníctvom eurofondov aj po roku 2020 bolo hlavnou témou dnešného rokovania Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Luxemburgu. Vicepremiér pre investície a informatizáciu Richard Raši trvá na zachovaní eurofondovej politiky aj v nasledujúcom programovom období, žiada však zásadné zjednodušenie pravidiel. Zároveň sa zasadzuje za to, aby Slovensko dostalo v budúcom programovom období čo najväčší balík peňazí.], ddm/11341/ddm-gallery-field_tr_TR=[3192031], ddm/11341/datum_spravy_be_BY=[20180413000000], ddm/11341/anotacia_vi_VN=[Luxemburg (12. apríla 2018) – Vyrovnávanie regionálnych rozdielov prostredníctvom eurofondov aj po roku 2020 bolo hlavnou témou dnešného rokovania Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Luxemburgu. Vicepremiér pre investície a informatizáciu Richard Raši trvá na zachovaní eurofondovej politiky aj v nasledujúcom programovom období, žiada však zásadné zjednodušenie pravidiel. Zároveň sa zasadzuje za to, aby Slovensko dostalo v budúcom programovom období čo najväčší balík peňazí.], ddm/11341/ddm-gallery-field_fr_FR=[3192031], ddm/11341/text_pl_PL=[Luxemburg (12. apríla 2018) – Vyrovnávanie regionálnych rozdielov prostredníctvom eurofondov aj po roku 2020 bolo hlavnou témou dnešného rokovania Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Luxemburgu. Vicepremiér pre investície a informatizáciu Richard Raši trvá na zachovaní eurofondovej politiky aj v nasledujúcom programovom období, žiada však zásadné zjednodušenie pravidiel. Zároveň sa zasadzuje za to, aby Slovensko dostalo v budúcom programovom období čo najväčší balík peňazí. „Politika súdržnosti, teda potieranie regionálnych rozdielov v rámci Európskej únie, v súčasnosti čelí veľkým výzvam, z ktorých najvážnejšou je vystúpenie Veľkej Británie z EÚ. So štíhlejším rozpočtom musia prísť nové pravidlá, hlavne dôraz na efektivitu a flexibilnosť. Vyrovnávanie regionálnych rozdielov, teda podpora menej rozvinutých oblastí, však musí ostať absolútnou prioritou,“ vyhlásil Richard Raši. Dodal, že toto pevné stanovisko zdieľajú všetky krajiny V4+4, medzi nimi aj Bulharsko, ktoré aktuálne predsedá Rade EÚ. R. Raši zdôraznil, že „rovnaké podmienky na život, dostupnosť infraštruktúry, služieb, napríklad rýchleho internetu, musia mať obyvatelia Svidníka, Bratislavy aj Paríža“. V nasledujúcom programovom období očakáva podpredseda vlády R. Raši viac financií pre oblasť inovácií, informačno-komunikačných technológií, obehovej a zelenej ekonomiky a podporu prispôsobovania sa zmene klímy. Popri tom však musí aj naďalej pokračovať rozvoj dopravnej infraštruktúry a podpora pre vzdelávanie, sociálnu inklúziu a ďalšie opatrenia pre rast a zamestnanosť. „Pre Slovensko je dôležité zachovanie súčasnej miery maximálnej výšky spolufinancovania, ako aj sedemročné trvanie viacročného finančného rámca EÚ. Zmena, po ktorej voláme, je zásadné zjednodušenie systému implementácie a kontroly eurofondov. Musíme znížiť hlavne administratívnu záťaž a proces využívania budúcich eurofondov založiť na dosahovaní stanovených výsledkov,“ uzavrel vicepremiér. ], ddm/11341/ddm-db-select4560_uk_UA=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/vseobecny_autor_sr_RS=[odbor], ddm/11341/newsletter_hu_HU=[false], rootEntryClassPK=[3192064], ddm/11341/datum_spravy_pl_PL=[20180413000000], ddmTemplateKey=[19701], ddm/11341/only-zu_fr_FR=[true], ddm/11341/only-zu_tr_TR=[true], ddm/11341/text_es_ES=[Luxemburg (12. apríla 2018) – Vyrovnávanie regionálnych rozdielov prostredníctvom eurofondov aj po roku 2020 bolo hlavnou témou dnešného rokovania Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Luxemburgu. Vicepremiér pre investície a informatizáciu Richard Raši trvá na zachovaní eurofondovej politiky aj v nasledujúcom programovom období, žiada však zásadné zjednodušenie pravidiel. Zároveň sa zasadzuje za to, aby Slovensko dostalo v budúcom programovom období čo najväčší balík peňazí. „Politika súdržnosti, teda potieranie regionálnych rozdielov v rámci Európskej únie, v súčasnosti čelí veľkým výzvam, z ktorých najvážnejšou je vystúpenie Veľkej Británie z EÚ. So štíhlejším rozpočtom musia prísť nové pravidlá, hlavne dôraz na efektivitu a flexibilnosť. Vyrovnávanie regionálnych rozdielov, teda podpora menej rozvinutých oblastí, však musí ostať absolútnou prioritou,“ vyhlásil Richard Raši. Dodal, že toto pevné stanovisko zdieľajú všetky krajiny V4+4, medzi nimi aj Bulharsko, ktoré aktuálne predsedá Rade EÚ. R. Raši zdôraznil, že „rovnaké podmienky na život, dostupnosť infraštruktúry, služieb, napríklad rýchleho internetu, musia mať obyvatelia Svidníka, Bratislavy aj Paríža“. V nasledujúcom programovom období očakáva podpredseda vlády R. Raši viac financií pre oblasť inovácií, informačno-komunikačných technológií, obehovej a zelenej ekonomiky a podporu prispôsobovania sa zmene klímy. Popri tom však musí aj naďalej pokračovať rozvoj dopravnej infraštruktúry a podpora pre vzdelávanie, sociálnu inklúziu a ďalšie opatrenia pre rast a zamestnanosť. „Pre Slovensko je dôležité zachovanie súčasnej miery maximálnej výšky spolufinancovania, ako aj sedemročné trvanie viacročného finančného rámca EÚ. Zmena, po ktorej voláme, je zásadné zjednodušenie systému implementácie a kontroly eurofondov. Musíme znížiť hlavne administratívnu záťaž a proces využívania budúcich eurofondov založiť na dosahovaní stanovených výsledkov,“ uzavrel vicepremiér. ], ddm/11341/only-zu_hu_HU=[true], ddm/11341/datum_spravy_hu_HU=[20180413000000], ddm/11341/ddm-gallery-field_pt_BR=[3192031], ddm/11341/ddm-db-select4560_vi_VN=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], treePath=[30303, 1731033, 1731043], ddm/11341/only-zu_be_BY=[true], ddm/11341/priorita_pt_BR=[bezna], ddm/11341/ddm-db-select4560_hu_HU=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/datum_spravy_es_ES=[20180413000000], ddm/11341/text_be_BY=[Luxemburg (12. apríla 2018) – Vyrovnávanie regionálnych rozdielov prostredníctvom eurofondov aj po roku 2020 bolo hlavnou témou dnešného rokovania Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Luxemburgu. Vicepremiér pre investície a informatizáciu Richard Raši trvá na zachovaní eurofondovej politiky aj v nasledujúcom programovom období, žiada však zásadné zjednodušenie pravidiel. Zároveň sa zasadzuje za to, aby Slovensko dostalo v budúcom programovom období čo najväčší balík peňazí. „Politika súdržnosti, teda potieranie regionálnych rozdielov v rámci Európskej únie, v súčasnosti čelí veľkým výzvam, z ktorých najvážnejšou je vystúpenie Veľkej Británie z EÚ. So štíhlejším rozpočtom musia prísť nové pravidlá, hlavne dôraz na efektivitu a flexibilnosť. Vyrovnávanie regionálnych rozdielov, teda podpora menej rozvinutých oblastí, však musí ostať absolútnou prioritou,“ vyhlásil Richard Raši. Dodal, že toto pevné stanovisko zdieľajú všetky krajiny V4+4, medzi nimi aj Bulharsko, ktoré aktuálne predsedá Rade EÚ. R. Raši zdôraznil, že „rovnaké podmienky na život, dostupnosť infraštruktúry, služieb, napríklad rýchleho internetu, musia mať obyvatelia Svidníka, Bratislavy aj Paríža“. V nasledujúcom programovom období očakáva podpredseda vlády R. Raši viac financií pre oblasť inovácií, informačno-komunikačných technológií, obehovej a zelenej ekonomiky a podporu prispôsobovania sa zmene klímy. Popri tom však musí aj naďalej pokračovať rozvoj dopravnej infraštruktúry a podpora pre vzdelávanie, sociálnu inklúziu a ďalšie opatrenia pre rast a zamestnanosť. „Pre Slovensko je dôležité zachovanie súčasnej miery maximálnej výšky spolufinancovania, ako aj sedemročné trvanie viacročného finančného rámca EÚ. Zmena, po ktorej voláme, je zásadné zjednodušenie systému implementácie a kontroly eurofondov. Musíme znížiť hlavne administratívnu záťaž a proces využívania budúcich eurofondov založiť na dosahovaní stanovených výsledkov,“ uzavrel vicepremiér. ], ddm/11341/newsletter_sl_SL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_sl_SL=[3192031], ddm/11341/ddm-db-select4560_es_ES=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/anotacia_ko_KR=[Luxemburg (12. apríla 2018) – Vyrovnávanie regionálnych rozdielov prostredníctvom eurofondov aj po roku 2020 bolo hlavnou témou dnešného rokovania Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Luxemburgu. Vicepremiér pre investície a informatizáciu Richard Raši trvá na zachovaní eurofondovej politiky aj v nasledujúcom programovom období, žiada však zásadné zjednodušenie pravidiel. Zároveň sa zasadzuje za to, aby Slovensko dostalo v budúcom programovom období čo najväčší balík peňazí.], ddm/11341/text_en_US=[Luxemburg (12. apríla 2018) – Vyrovnávanie regionálnych rozdielov prostredníctvom eurofondov aj po roku 2020 bolo hlavnou témou dnešného rokovania Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Luxemburgu. Vicepremiér pre investície a informatizáciu Richard Raši trvá na zachovaní eurofondovej politiky aj v nasledujúcom programovom období, žiada však zásadné zjednodušenie pravidiel. Zároveň sa zasadzuje za to, aby Slovensko dostalo v budúcom programovom období čo najväčší balík peňazí. „Politika súdržnosti, teda potieranie regionálnych rozdielov v rámci Európskej únie, v súčasnosti čelí veľkým výzvam, z ktorých najvážnejšou je vystúpenie Veľkej Británie z EÚ. So štíhlejším rozpočtom musia prísť nové pravidlá, hlavne dôraz na efektivitu a flexibilnosť. Vyrovnávanie regionálnych rozdielov, teda podpora menej rozvinutých oblastí, však musí ostať absolútnou prioritou,“ vyhlásil Richard Raši. Dodal, že toto pevné stanovisko zdieľajú všetky krajiny V4+4, medzi nimi aj Bulharsko, ktoré aktuálne predsedá Rade EÚ. R. Raši zdôraznil, že „rovnaké podmienky na život, dostupnosť infraštruktúry, služieb, napríklad rýchleho internetu, musia mať obyvatelia Svidníka, Bratislavy aj Paríža“. V nasledujúcom programovom období očakáva podpredseda vlády R. Raši viac financií pre oblasť inovácií, informačno-komunikačných technológií, obehovej a zelenej ekonomiky a podporu prispôsobovania sa zmene klímy. Popri tom však musí aj naďalej pokračovať rozvoj dopravnej infraštruktúry a podpora pre vzdelávanie, sociálnu inklúziu a ďalšie opatrenia pre rast a zamestnanosť. „Pre Slovensko je dôležité zachovanie súčasnej miery maximálnej výšky spolufinancovania, ako aj sedemročné trvanie viacročného finančného rámca EÚ. Zmena, po ktorej voláme, je zásadné zjednodušenie systému implementácie a kontroly eurofondov. Musíme znížiť hlavne administratívnu záťaž a proces využívania budúcich eurofondov založiť na dosahovaní stanovených výsledkov,“ uzavrel vicepremiér. ], stagingGroup=[false], ddm/11341/only-zu_en_US=[true], ddm/11341/priorita_sl_SL=[bezna], ddm/11341/only-zu_uk_UA=[true], ddm/11341/priorita_en_US=[bezna], ddm/11341/ddm-gallery-field_en_US=[3192031], priority_sortable=[0.0], defaultLanguageId=[sk_SK], ddm/11341/text_uk_UA=[Luxemburg (12. apríla 2018) – Vyrovnávanie regionálnych rozdielov prostredníctvom eurofondov aj po roku 2020 bolo hlavnou témou dnešného rokovania Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Luxemburgu. Vicepremiér pre investície a informatizáciu Richard Raši trvá na zachovaní eurofondovej politiky aj v nasledujúcom programovom období, žiada však zásadné zjednodušenie pravidiel. Zároveň sa zasadzuje za to, aby Slovensko dostalo v budúcom programovom období čo najväčší balík peňazí. „Politika súdržnosti, teda potieranie regionálnych rozdielov v rámci Európskej únie, v súčasnosti čelí veľkým výzvam, z ktorých najvážnejšou je vystúpenie Veľkej Británie z EÚ. So štíhlejším rozpočtom musia prísť nové pravidlá, hlavne dôraz na efektivitu a flexibilnosť. Vyrovnávanie regionálnych rozdielov, teda podpora menej rozvinutých oblastí, však musí ostať absolútnou prioritou,“ vyhlásil Richard Raši. Dodal, že toto pevné stanovisko zdieľajú všetky krajiny V4+4, medzi nimi aj Bulharsko, ktoré aktuálne predsedá Rade EÚ. R. Raši zdôraznil, že „rovnaké podmienky na život, dostupnosť infraštruktúry, služieb, napríklad rýchleho internetu, musia mať obyvatelia Svidníka, Bratislavy aj Paríža“. V nasledujúcom programovom období očakáva podpredseda vlády R. Raši viac financií pre oblasť inovácií, informačno-komunikačných technológií, obehovej a zelenej ekonomiky a podporu prispôsobovania sa zmene klímy. Popri tom však musí aj naďalej pokračovať rozvoj dopravnej infraštruktúry a podpora pre vzdelávanie, sociálnu inklúziu a ďalšie opatrenia pre rast a zamestnanosť. „Pre Slovensko je dôležité zachovanie súčasnej miery maximálnej výšky spolufinancovania, ako aj sedemročné trvanie viacročného finančného rámca EÚ. Zmena, po ktorej voláme, je zásadné zjednodušenie systému implementácie a kontroly eurofondov. Musíme znížiť hlavne administratívnu záťaž a proces využívania budúcich eurofondov založiť na dosahovaní stanovených výsledkov,“ uzavrel vicepremiér. ], ddm/11341/ddm-gallery-field_sr_RS=[3192031], ddm/11341/vseobecny_autor_pl_PL=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_sr_RS=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/ddm-gallery-field_it_IT=[3192031], ddm/11341/only-zu_it_IT=[true], ddm/11341/newsletter_tr_TR=[false], portletId=[15], displayDate=[20180413151100], ddm/11341/ddm-db-select4560_de_DE=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/datum_spravy_vi_VN=[20180413000000], ddm/11341/priorita_tr_TR=[bezna], ddm/11341/only-zu_pl_PL=[true], ddm/11341/ddm-gallery-field_zh_CN=[3192031], ddm/11341/newsletter_zh_CN=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_pl_PL=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ratings=[0.0], title_sk_SK=[Slovensko v Rade EÚ bojuje za nový eurofondový balík], ddm/11341/priorita_pl_PL=[bezna], version=[1.0], folderId=[1731043], ddm/11341/ddm-gallery-field_hu_HU=[3192031], title=[Slovensko v Rade EÚ bojuje za nový eurofondový balík], ddm/11341/only-zu_sr_RS=[true], ddm/11341/text_de_DE=[Luxemburg (12. apríla 2018) – Vyrovnávanie regionálnych rozdielov prostredníctvom eurofondov aj po roku 2020 bolo hlavnou témou dnešného rokovania Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Luxemburgu. Vicepremiér pre investície a informatizáciu Richard Raši trvá na zachovaní eurofondovej politiky aj v nasledujúcom programovom období, žiada však zásadné zjednodušenie pravidiel. Zároveň sa zasadzuje za to, aby Slovensko dostalo v budúcom programovom období čo najväčší balík peňazí. „Politika súdržnosti, teda potieranie regionálnych rozdielov v rámci Európskej únie, v súčasnosti čelí veľkým výzvam, z ktorých najvážnejšou je vystúpenie Veľkej Británie z EÚ. So štíhlejším rozpočtom musia prísť nové pravidlá, hlavne dôraz na efektivitu a flexibilnosť. Vyrovnávanie regionálnych rozdielov, teda podpora menej rozvinutých oblastí, však musí ostať absolútnou prioritou,“ vyhlásil Richard Raši. Dodal, že toto pevné stanovisko zdieľajú všetky krajiny V4+4, medzi nimi aj Bulharsko, ktoré aktuálne predsedá Rade EÚ. R. Raši zdôraznil, že „rovnaké podmienky na život, dostupnosť infraštruktúry, služieb, napríklad rýchleho internetu, musia mať obyvatelia Svidníka, Bratislavy aj Paríža“. V nasledujúcom programovom období očakáva podpredseda vlády R. Raši viac financií pre oblasť inovácií, informačno-komunikačných technológií, obehovej a zelenej ekonomiky a podporu prispôsobovania sa zmene klímy. Popri tom však musí aj naďalej pokračovať rozvoj dopravnej infraštruktúry a podpora pre vzdelávanie, sociálnu inklúziu a ďalšie opatrenia pre rast a zamestnanosť. „Pre Slovensko je dôležité zachovanie súčasnej miery maximálnej výšky spolufinancovania, ako aj sedemročné trvanie viacročného finančného rámca EÚ. Zmena, po ktorej voláme, je zásadné zjednodušenie systému implementácie a kontroly eurofondov. Musíme znížiť hlavne administratívnu záťaž a proces využívania budúcich eurofondov založiť na dosahovaní stanovených výsledkov,“ uzavrel vicepremiér. ], ddm/11341/priorita_uk_UA=[bezna], ddm/11341/ddm-db-select4560_fr_FR=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/text_fr_FR=[Luxemburg (12. apríla 2018) – Vyrovnávanie regionálnych rozdielov prostredníctvom eurofondov aj po roku 2020 bolo hlavnou témou dnešného rokovania Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Luxemburgu. Vicepremiér pre investície a informatizáciu Richard Raši trvá na zachovaní eurofondovej politiky aj v nasledujúcom programovom období, žiada však zásadné zjednodušenie pravidiel. Zároveň sa zasadzuje za to, aby Slovensko dostalo v budúcom programovom období čo najväčší balík peňazí. „Politika súdržnosti, teda potieranie regionálnych rozdielov v rámci Európskej únie, v súčasnosti čelí veľkým výzvam, z ktorých najvážnejšou je vystúpenie Veľkej Británie z EÚ. So štíhlejším rozpočtom musia prísť nové pravidlá, hlavne dôraz na efektivitu a flexibilnosť. Vyrovnávanie regionálnych rozdielov, teda podpora menej rozvinutých oblastí, však musí ostať absolútnou prioritou,“ vyhlásil Richard Raši. Dodal, že toto pevné stanovisko zdieľajú všetky krajiny V4+4, medzi nimi aj Bulharsko, ktoré aktuálne predsedá Rade EÚ. R. Raši zdôraznil, že „rovnaké podmienky na život, dostupnosť infraštruktúry, služieb, napríklad rýchleho internetu, musia mať obyvatelia Svidníka, Bratislavy aj Paríža“. V nasledujúcom programovom období očakáva podpredseda vlády R. Raši viac financií pre oblasť inovácií, informačno-komunikačných technológií, obehovej a zelenej ekonomiky a podporu prispôsobovania sa zmene klímy. Popri tom však musí aj naďalej pokračovať rozvoj dopravnej infraštruktúry a podpora pre vzdelávanie, sociálnu inklúziu a ďalšie opatrenia pre rast a zamestnanosť. „Pre Slovensko je dôležité zachovanie súčasnej miery maximálnej výšky spolufinancovania, ako aj sedemročné trvanie viacročného finančného rámca EÚ. Zmena, po ktorej voláme, je zásadné zjednodušenie systému implementácie a kontroly eurofondov. Musíme znížiť hlavne administratívnu záťaž a proces využívania budúcich eurofondov založiť na dosahovaní stanovených výsledkov,“ uzavrel vicepremiér. ], ddm/11341/ddm-db-select4560_sk_SK=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], title_sortable=[slovensko v rade eú bojuje za nový eurofondový balík], createDate=[20180413151157], entryClassName=[com.liferay.portlet.journal.model.JournalArticle], ddm/11341/only-zu_sl_SL=[true], ddm/11341/anotacia_de_DE=[Luxemburg (12. apríla 2018) – Vyrovnávanie regionálnych rozdielov prostredníctvom eurofondov aj po roku 2020 bolo hlavnou témou dnešného rokovania Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Luxemburgu. Vicepremiér pre investície a informatizáciu Richard Raši trvá na zachovaní eurofondovej politiky aj v nasledujúcom programovom období, žiada však zásadné zjednodušenie pravidiel. Zároveň sa zasadzuje za to, aby Slovensko dostalo v budúcom programovom období čo najväčší balík peňazí.], ddm/11341/datum_spravy_de_DE=[20180413000000], ddm/11341/vseobecny_autor_pt_BR=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ko_KR=[odbor], ddm/11341/anotacia_tr_TR=[Luxemburg (12. apríla 2018) – Vyrovnávanie regionálnych rozdielov prostredníctvom eurofondov aj po roku 2020 bolo hlavnou témou dnešného rokovania Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Luxemburgu. Vicepremiér pre investície a informatizáciu Richard Raši trvá na zachovaní eurofondovej politiky aj v nasledujúcom programovom období, žiada však zásadné zjednodušenie pravidiel. Zároveň sa zasadzuje za to, aby Slovensko dostalo v budúcom programovom období čo najväčší balík peňazí.], groupId=[10182], ddm/11341/priorita_be_BY=[bezna], ddm/11341/datum_spravy_ru_RU=[20180413000000], ddm/11341/only-zu_zh_CN=[true], ddm/11341/datum_spravy_sr_RS=[20180413000000], ddm/11341/anotacia_sk_SK=[Luxemburg (12. apríla 2018) – Vyrovnávanie regionálnych rozdielov prostredníctvom eurofondov aj po roku 2020 bolo hlavnou témou dnešného rokovania Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Luxemburgu. Vicepremiér pre investície a informatizáciu Richard Raši trvá na zachovaní eurofondovej politiky aj v nasledujúcom programovom období, žiada však zásadné zjednodušenie pravidiel. Zároveň sa zasadzuje za to, aby Slovensko dostalo v budúcom programovom období čo najväčší balík peňazí.], ddm/11341/ddm-db-select4560_tr_TR=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/ddm-db-select4560_it_IT=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], uid=[15_PORTLET_3192063], ddm/11341/text_hu_HU=[Luxemburg (12. apríla 2018) – Vyrovnávanie regionálnych rozdielov prostredníctvom eurofondov aj po roku 2020 bolo hlavnou témou dnešného rokovania Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Luxemburgu. Vicepremiér pre investície a informatizáciu Richard Raši trvá na zachovaní eurofondovej politiky aj v nasledujúcom programovom období, žiada však zásadné zjednodušenie pravidiel. Zároveň sa zasadzuje za to, aby Slovensko dostalo v budúcom programovom období čo najväčší balík peňazí. „Politika súdržnosti, teda potieranie regionálnych rozdielov v rámci Európskej únie, v súčasnosti čelí veľkým výzvam, z ktorých najvážnejšou je vystúpenie Veľkej Británie z EÚ. So štíhlejším rozpočtom musia prísť nové pravidlá, hlavne dôraz na efektivitu a flexibilnosť. Vyrovnávanie regionálnych rozdielov, teda podpora menej rozvinutých oblastí, však musí ostať absolútnou prioritou,“ vyhlásil Richard Raši. Dodal, že toto pevné stanovisko zdieľajú všetky krajiny V4+4, medzi nimi aj Bulharsko, ktoré aktuálne predsedá Rade EÚ. R. Raši zdôraznil, že „rovnaké podmienky na život, dostupnosť infraštruktúry, služieb, napríklad rýchleho internetu, musia mať obyvatelia Svidníka, Bratislavy aj Paríža“. V nasledujúcom programovom období očakáva podpredseda vlády R. Raši viac financií pre oblasť inovácií, informačno-komunikačných technológií, obehovej a zelenej ekonomiky a podporu prispôsobovania sa zmene klímy. Popri tom však musí aj naďalej pokračovať rozvoj dopravnej infraštruktúry a podpora pre vzdelávanie, sociálnu inklúziu a ďalšie opatrenia pre rast a zamestnanosť. „Pre Slovensko je dôležité zachovanie súčasnej miery maximálnej výšky spolufinancovania, ako aj sedemročné trvanie viacročného finančného rámca EÚ. Zmena, po ktorej voláme, je zásadné zjednodušenie systému implementácie a kontroly eurofondov. Musíme znížiť hlavne administratívnu záťaž a proces využívania budúcich eurofondov založiť na dosahovaní stanovených výsledkov,“ uzavrel vicepremiér. ], ddm/11341/datum_spravy_sk_SK=[20180413000000], ddm/11341/anotacia_ru_RU=[Luxemburg (12. apríla 2018) – Vyrovnávanie regionálnych rozdielov prostredníctvom eurofondov aj po roku 2020 bolo hlavnou témou dnešného rokovania Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Luxemburgu. Vicepremiér pre investície a informatizáciu Richard Raši trvá na zachovaní eurofondovej politiky aj v nasledujúcom programovom období, žiada však zásadné zjednodušenie pravidiel. Zároveň sa zasadzuje za to, aby Slovensko dostalo v budúcom programovom období čo najväčší balík peňazí.], type=[general], articleId=[3192062], ddm/11341/priorita_ru_RU=[bezna], ddm/11341/newsletter_es_ES=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_ru_RU=[3192031], userId=[1595347], ddm/11341/datum_spravy_it_IT=[20180413000000], head=[true], ddm/11341/vseobecny_autor_en_US=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_de_DE=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_ko_KR=[20180413000000], ddm/11341/newsletter_it_IT=[false], status=[0], ddm/11341/vseobecny_autor_fr_FR=[odbor], ddm/11341/newsletter_pl_PL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_es_ES=[3192031], ddm/11341/datum_spravy_en_US=[20180413000000], ddm/11341/datum_spravy_tr_TR=[20180413000000], ddm/11341/anotacia_hu_HU=[Luxemburg (12. apríla 2018) – Vyrovnávanie regionálnych rozdielov prostredníctvom eurofondov aj po roku 2020 bolo hlavnou témou dnešného rokovania Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Luxemburgu. Vicepremiér pre investície a informatizáciu Richard Raši trvá na zachovaní eurofondovej politiky aj v nasledujúcom programovom období, žiada však zásadné zjednodušenie pravidiel. Zároveň sa zasadzuje za to, aby Slovensko dostalo v budúcom programovom období čo najväčší balík peňazí.], ddm/11341/ddm-db-select4560_sl_SL=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/newsletter_uk_UA=[false], ddm/11341/text_sl_SL=[Luxemburg (12. apríla 2018) – Vyrovnávanie regionálnych rozdielov prostredníctvom eurofondov aj po roku 2020 bolo hlavnou témou dnešného rokovania Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Luxemburgu. Vicepremiér pre investície a informatizáciu Richard Raši trvá na zachovaní eurofondovej politiky aj v nasledujúcom programovom období, žiada však zásadné zjednodušenie pravidiel. Zároveň sa zasadzuje za to, aby Slovensko dostalo v budúcom programovom období čo najväčší balík peňazí. „Politika súdržnosti, teda potieranie regionálnych rozdielov v rámci Európskej únie, v súčasnosti čelí veľkým výzvam, z ktorých najvážnejšou je vystúpenie Veľkej Británie z EÚ. So štíhlejším rozpočtom musia prísť nové pravidlá, hlavne dôraz na efektivitu a flexibilnosť. Vyrovnávanie regionálnych rozdielov, teda podpora menej rozvinutých oblastí, však musí ostať absolútnou prioritou,“ vyhlásil Richard Raši. Dodal, že toto pevné stanovisko zdieľajú všetky krajiny V4+4, medzi nimi aj Bulharsko, ktoré aktuálne predsedá Rade EÚ. R. Raši zdôraznil, že „rovnaké podmienky na život, dostupnosť infraštruktúry, služieb, napríklad rýchleho internetu, musia mať obyvatelia Svidníka, Bratislavy aj Paríža“. V nasledujúcom programovom období očakáva podpredseda vlády R. Raši viac financií pre oblasť inovácií, informačno-komunikačných technológií, obehovej a zelenej ekonomiky a podporu prispôsobovania sa zmene klímy. Popri tom však musí aj naďalej pokračovať rozvoj dopravnej infraštruktúry a podpora pre vzdelávanie, sociálnu inklúziu a ďalšie opatrenia pre rast a zamestnanosť. „Pre Slovensko je dôležité zachovanie súčasnej miery maximálnej výšky spolufinancovania, ako aj sedemročné trvanie viacročného finančného rámca EÚ. Zmena, po ktorej voláme, je zásadné zjednodušenie systému implementácie a kontroly eurofondov. Musíme znížiť hlavne administratívnu záťaž a proces využívania budúcich eurofondov založiť na dosahovaní stanovených výsledkov,“ uzavrel vicepremiér. ], ddm/11341/only-zu_es_ES=[true], ddm/11341/ddm-gallery-field_uk_UA=[3192031], ddm/11341/ddm-gallery-field_pl_PL=[3192031], ddm/11341/ddm-db-select4560_pt_BR=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/vseobecny_autor_sk_SK=[odbor], groupRoleId=[10182-10171], ddm/11341/text_zh_CN=[Luxemburg (12. apríla 2018) – Vyrovnávanie regionálnych rozdielov prostredníctvom eurofondov aj po roku 2020 bolo hlavnou témou dnešného rokovania Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Luxemburgu. Vicepremiér pre investície a informatizáciu Richard Raši trvá na zachovaní eurofondovej politiky aj v nasledujúcom programovom období, žiada však zásadné zjednodušenie pravidiel. Zároveň sa zasadzuje za to, aby Slovensko dostalo v budúcom programovom období čo najväčší balík peňazí. „Politika súdržnosti, teda potieranie regionálnych rozdielov v rámci Európskej únie, v súčasnosti čelí veľkým výzvam, z ktorých najvážnejšou je vystúpenie Veľkej Británie z EÚ. So štíhlejším rozpočtom musia prísť nové pravidlá, hlavne dôraz na efektivitu a flexibilnosť. Vyrovnávanie regionálnych rozdielov, teda podpora menej rozvinutých oblastí, však musí ostať absolútnou prioritou,“ vyhlásil Richard Raši. Dodal, že toto pevné stanovisko zdieľajú všetky krajiny V4+4, medzi nimi aj Bulharsko, ktoré aktuálne predsedá Rade EÚ. R. Raši zdôraznil, že „rovnaké podmienky na život, dostupnosť infraštruktúry, služieb, napríklad rýchleho internetu, musia mať obyvatelia Svidníka, Bratislavy aj Paríža“. V nasledujúcom programovom období očakáva podpredseda vlády R. Raši viac financií pre oblasť inovácií, informačno-komunikačných technológií, obehovej a zelenej ekonomiky a podporu prispôsobovania sa zmene klímy. Popri tom však musí aj naďalej pokračovať rozvoj dopravnej infraštruktúry a podpora pre vzdelávanie, sociálnu inklúziu a ďalšie opatrenia pre rast a zamestnanosť. „Pre Slovensko je dôležité zachovanie súčasnej miery maximálnej výšky spolufinancovania, ako aj sedemročné trvanie viacročného finančného rámca EÚ. Zmena, po ktorej voláme, je zásadné zjednodušenie systému implementácie a kontroly eurofondov. Musíme znížiť hlavne administratívnu záťaž a proces využívania budúcich eurofondov založiť na dosahovaní stanovených výsledkov,“ uzavrel vicepremiér. ], ddm/11341/text_it_IT=[Luxemburg (12. apríla 2018) – Vyrovnávanie regionálnych rozdielov prostredníctvom eurofondov aj po roku 2020 bolo hlavnou témou dnešného rokovania Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Luxemburgu. Vicepremiér pre investície a informatizáciu Richard Raši trvá na zachovaní eurofondovej politiky aj v nasledujúcom programovom období, žiada však zásadné zjednodušenie pravidiel. Zároveň sa zasadzuje za to, aby Slovensko dostalo v budúcom programovom období čo najväčší balík peňazí. „Politika súdržnosti, teda potieranie regionálnych rozdielov v rámci Európskej únie, v súčasnosti čelí veľkým výzvam, z ktorých najvážnejšou je vystúpenie Veľkej Británie z EÚ. So štíhlejším rozpočtom musia prísť nové pravidlá, hlavne dôraz na efektivitu a flexibilnosť. Vyrovnávanie regionálnych rozdielov, teda podpora menej rozvinutých oblastí, však musí ostať absolútnou prioritou,“ vyhlásil Richard Raši. Dodal, že toto pevné stanovisko zdieľajú všetky krajiny V4+4, medzi nimi aj Bulharsko, ktoré aktuálne predsedá Rade EÚ. R. Raši zdôraznil, že „rovnaké podmienky na život, dostupnosť infraštruktúry, služieb, napríklad rýchleho internetu, musia mať obyvatelia Svidníka, Bratislavy aj Paríža“. V nasledujúcom programovom období očakáva podpredseda vlády R. Raši viac financií pre oblasť inovácií, informačno-komunikačných technológií, obehovej a zelenej ekonomiky a podporu prispôsobovania sa zmene klímy. Popri tom však musí aj naďalej pokračovať rozvoj dopravnej infraštruktúry a podpora pre vzdelávanie, sociálnu inklúziu a ďalšie opatrenia pre rast a zamestnanosť. „Pre Slovensko je dôležité zachovanie súčasnej miery maximálnej výšky spolufinancovania, ako aj sedemročné trvanie viacročného finančného rámca EÚ. Zmena, po ktorej voláme, je zásadné zjednodušenie systému implementácie a kontroly eurofondov. Musíme znížiť hlavne administratívnu záťaž a proces využívania budúcich eurofondov založiť na dosahovaní stanovených výsledkov,“ uzavrel vicepremiér. ], ddm/11341/priorita_zh_CN=[bezna], ddm/11341/text_vi_VN=[Luxemburg (12. apríla 2018) – Vyrovnávanie regionálnych rozdielov prostredníctvom eurofondov aj po roku 2020 bolo hlavnou témou dnešného rokovania Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Luxemburgu. Vicepremiér pre investície a informatizáciu Richard Raši trvá na zachovaní eurofondovej politiky aj v nasledujúcom programovom období, žiada však zásadné zjednodušenie pravidiel. Zároveň sa zasadzuje za to, aby Slovensko dostalo v budúcom programovom období čo najväčší balík peňazí. „Politika súdržnosti, teda potieranie regionálnych rozdielov v rámci Európskej únie, v súčasnosti čelí veľkým výzvam, z ktorých najvážnejšou je vystúpenie Veľkej Británie z EÚ. So štíhlejším rozpočtom musia prísť nové pravidlá, hlavne dôraz na efektivitu a flexibilnosť. Vyrovnávanie regionálnych rozdielov, teda podpora menej rozvinutých oblastí, však musí ostať absolútnou prioritou,“ vyhlásil Richard Raši. Dodal, že toto pevné stanovisko zdieľajú všetky krajiny V4+4, medzi nimi aj Bulharsko, ktoré aktuálne predsedá Rade EÚ. R. Raši zdôraznil, že „rovnaké podmienky na život, dostupnosť infraštruktúry, služieb, napríklad rýchleho internetu, musia mať obyvatelia Svidníka, Bratislavy aj Paríža“. V nasledujúcom programovom období očakáva podpredseda vlády R. Raši viac financií pre oblasť inovácií, informačno-komunikačných technológií, obehovej a zelenej ekonomiky a podporu prispôsobovania sa zmene klímy. Popri tom však musí aj naďalej pokračovať rozvoj dopravnej infraštruktúry a podpora pre vzdelávanie, sociálnu inklúziu a ďalšie opatrenia pre rast a zamestnanosť. „Pre Slovensko je dôležité zachovanie súčasnej miery maximálnej výšky spolufinancovania, ako aj sedemročné trvanie viacročného finančného rámca EÚ. Zmena, po ktorej voláme, je zásadné zjednodušenie systému implementácie a kontroly eurofondov. Musíme znížiť hlavne administratívnu záťaž a proces využívania budúcich eurofondov založiť na dosahovaní stanovených výsledkov,“ uzavrel vicepremiér. ], ddmStructureKey=[19502], ddm/11341/anotacia_be_BY=[Luxemburg (12. apríla 2018) – Vyrovnávanie regionálnych rozdielov prostredníctvom eurofondov aj po roku 2020 bolo hlavnou témou dnešného rokovania Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Luxemburgu. Vicepremiér pre investície a informatizáciu Richard Raši trvá na zachovaní eurofondovej politiky aj v nasledujúcom programovom období, žiada však zásadné zjednodušenie pravidiel. Zároveň sa zasadzuje za to, aby Slovensko dostalo v budúcom programovom období čo najväčší balík peňazí.], ddm/11341/priorita_es_ES=[bezna], ddm/11341/priorita_sr_RS=[bezna], ddm/11341/priorita_vi_VN=[bezna], localized_title=[slovensko v rade eú bojuje za nový eurofondový balík], ddm/11341/ddm-gallery-field_de_DE=[3192031], classTypeId=[11341], localized_title_sk_SK=[slovensko v rade eú bojuje za nový eurofondový balík], ddm/11341/vseobecny_autor_vi_VN=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_zh_CN=[20180413000000], ddm/11341/newsletter_sk_SK=[false], ddm/11341/newsletter_ko_KR=[false], ddm/11341/only-zu_de_DE=[true], classPK=[0], companyId=[10155], ddm/11341/vseobecny_autor_tr_TR=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_zh_CN=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740]}
{scopeGroupId=[10182], ddm/11341/vseobecny_autor_be_BY=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ru_RU=[odbor], ddm/11341/priorita_hu_HU=[top], ddm/11341/ddm-db-select4560_ru_RU=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/newsletter_de_DE=[false], ddm/11341/anotacia_sl_SL=[Rada EÚ pre všeobecné záležitosti sa dnes (20. marca) venovala návrhu záverov Európskej rady, ktorá sa zíde koncom týždňa v Bruseli. Delegáciu SR na uvedenom zasadnutí viedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok.Jednou z kľúčových otázok, o ktorých budú rokovať lídri vo štvrtok, bude medzinárodný obchod, „ktorý pre nás predstavuje zdroj rastu a pracovných miest. Aj preto považujeme ohlásené kroky vo veci zavedenia ciel zo strany USA za neopodstatnené z ekonomického hľadiska, navyše nás poškodia aj politicky. Špirála protiopatrení je to posledné, čo potrebujeme." I. Korčok tiež potvrdil podporu aktuálne prebiehajúcim rokovaniam komisárky Malmström vo Washingtone o výnimke pre EÚ ako celok.], ddm/11341/newsletter_fr_FR=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_en_US=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/datum_spravy_sl_SL=[20180320000000], ddm/11341/priorita_it_IT=[top], roleId=[10163, 10164], ddm/11341/newsletter_be_BY=[false], expirationDate=[2922789940817081255], ddm/11341/datum_spravy_uk_UA=[20180320000000], ddm/11341/anotacia_zh_CN=[Rada EÚ pre všeobecné záležitosti sa dnes (20. marca) venovala návrhu záverov Európskej rady, ktorá sa zíde koncom týždňa v Bruseli. Delegáciu SR na uvedenom zasadnutí viedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok.Jednou z kľúčových otázok, o ktorých budú rokovať lídri vo štvrtok, bude medzinárodný obchod, „ktorý pre nás predstavuje zdroj rastu a pracovných miest. Aj preto považujeme ohlásené kroky vo veci zavedenia ciel zo strany USA za neopodstatnené z ekonomického hľadiska, navyše nás poškodia aj politicky. Špirála protiopatrení je to posledné, čo potrebujeme." I. Korčok tiež potvrdil podporu aktuálne prebiehajúcim rokovaniam komisárky Malmström vo Washingtone o výnimke pre EÚ ako celok.], entryClassPK=[3090372], ddm/11341/ddm-gallery-field_ko_KR=[3090291], ddm/11341/newsletter_vi_VN=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_ko_KR=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], content=[

Rada EÚ pre všeobecné záležitosti sa dnes (20. marca) venovala návrhu záverov Európskej rady, ktorá sa zíde koncom týždňa v Bruseli. Delegáciu SR na uvedenom zasadnutí viedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Jednou z kľúčových otázok, o ktorých budú rokovať lídri vo štvrtok, bude medzinárodný obchod, „ktorý pre nás predstavuje zdroj rastu a pracovných miest. Aj preto považujeme ohlásené kroky vo veci zavedenia ciel zo strany USA za neopodstatnené z ekonomického hľadiska, navyše nás poškodia aj politicky. Špirála protiopatrení je to posledné, čo potrebujeme." I. Korčok tiež potvrdil podporu aktuálne prebiehajúcim rokovaniam komisárky Malmström vo Washingtone o výnimke pre EÚ ako celok.

 

Hlavy štátov a vlád budú vo štvrtok tiež diskutovať o prípravách Samitu EÚ a západného Balkánu, ktorý sa uskutoční v máji v Sofii. V tomto kontexte štátny tajomník vyzdvihol dôležitosť úspešného výsledku samitu a správne nastavenej komunikačnej línie. „Toto stretnutie musí predstavovať politický stimul pre udržanie motivácie krajín západného Balkánu v reformných procesoch. Samit bude úspechom, ak dosiahneme rovnováhu medzi tým, čo môžeme štátom regiónu poskytnúť a tým, čo od nás očakávajú,” podčiarkol I. Korčok.

 

Ďalšou témou Rady bola otázka dodržiavania princípov právneho štátu v Poľsku, pričom Európska komisia informovala o aktuálnom stave rokovaní s poľskou vládou. Poľský zástupca prisľúbil doručenie reakcie na odporúčanie Komisie v priebehu dnešného dňa, kedy uplynie trojmesačná lehota. „Je potrebné poskytnúť poľskej vláde priestor pre naformulovanie odpovede, ktorá rozptýli obavy Komisie a členských štátov. Stále existuje vôľa vec riešiť a tým pádom aj možnosť vyhnúť sa hlasovaniu v tak zásadnej veci, ktorá by rozdelila členské štáty," komentoval priebeh diskusie I. Korčok.

 

Vo formáte EÚ27 lídri v piatok posúdia aktuálny stav negociácií so Spojeným kráľovstvom o vystúpení z EÚ, pričom sa očakáva schválenie usmernení k rámcu budúcich vzťahov. V tejto súvislosti štátny tajomník I. Korčok vyzdvihol výsledky v oblasti prechodného obdobia: „Podarilo sa nám zabezpečiť parametre práv našich občanov aj počas prechodného obdobia, teda do konca roka 2020. To je možné prezentovať ako konkrétny výsledok jednoty EÚ27.”

20180320000000 false odbor ["[\"3090291\"]"] ["[\"c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740\"]"] Rada EÚ pre všeobecné záležitosti sa dnes (20. marca) venovala návrhu záverov Európskej rady, ktorá sa zíde koncom týždňa v Bruseli. Delegáciu SR na uvedenom zasadnutí viedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok.Jednou z kľúčových otázok, o ktorých budú rokovať lídri vo štvrtok, bude medzinárodný obchod, „ktorý pre nás predstavuje zdroj rastu a pracovných miest. Aj preto považujeme ohlásené kroky vo veci zavedenia ciel zo strany USA za neopodstatnené z ekonomického hľadiska, navyše nás poškodia aj politicky. Špirála protiopatrení je to posledné, čo potrebujeme." I. Korčok tiež potvrdil podporu aktuálne prebiehajúcim rokovaniam komisárky Malmström vo Washingtone o výnimke pre EÚ ako celok. ["null"] null null false top null ], ddm/11341/newsletter_en_US=[false], viewCount_sortable=[14890], ddm/11341/anotacia_it_IT=[Rada EÚ pre všeobecné záležitosti sa dnes (20. marca) venovala návrhu záverov Európskej rady, ktorá sa zíde koncom týždňa v Bruseli. Delegáciu SR na uvedenom zasadnutí viedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok.Jednou z kľúčových otázok, o ktorých budú rokovať lídri vo štvrtok, bude medzinárodný obchod, „ktorý pre nás predstavuje zdroj rastu a pracovných miest. Aj preto považujeme ohlásené kroky vo veci zavedenia ciel zo strany USA za neopodstatnené z ekonomického hľadiska, navyše nás poškodia aj politicky. Špirála protiopatrení je to posledné, čo potrebujeme." I. Korčok tiež potvrdil podporu aktuálne prebiehajúcim rokovaniam komisárky Malmström vo Washingtone o výnimke pre EÚ ako celok.], ddm/11341/text_ru_RU=[Rada EÚ pre všeobecné záležitosti sa dnes (20. marca) venovala návrhu záverov Európskej rady, ktorá sa zíde koncom týždňa v Bruseli. Delegáciu SR na uvedenom zasadnutí viedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Jednou z kľúčových otázok, o ktorých budú rokovať lídri vo štvrtok, bude medzinárodný obchod, „ktorý pre nás predstavuje zdroj rastu a pracovných miest. Aj preto považujeme ohlásené kroky vo veci zavedenia ciel zo strany USA za neopodstatnené z ekonomického hľadiska, navyše nás poškodia aj politicky. Špirála protiopatrení je to posledné, čo potrebujeme." I. Korčok tiež potvrdil podporu aktuálne prebiehajúcim rokovaniam komisárky Malmström vo Washingtone o výnimke pre EÚ ako celok. Hlavy štátov a vlád budú vo štvrtok tiež diskutovať o prípravách Samitu EÚ a západného Balkánu, ktorý sa uskutoční v máji v Sofii. V tomto kontexte štátny tajomník vyzdvihol dôležitosť úspešného výsledku samitu a správne nastavenej komunikačnej línie. „Toto stretnutie musí predstavovať politický stimul pre udržanie motivácie krajín západného Balkánu v reformných procesoch. Samit bude úspechom, ak dosiahneme rovnováhu medzi tým, čo môžeme štátom regiónu poskytnúť a tým, čo od nás očakávajú,” podčiarkol I. Korčok. Ďalšou témou Rady bola otázka dodržiavania princípov právneho štátu v Poľsku, pričom Európska komisia informovala o aktuálnom stave rokovaní s poľskou vládou. Poľský zástupca prisľúbil doručenie reakcie na odporúčanie Komisie v priebehu dnešného dňa, kedy uplynie trojmesačná lehota. „Je potrebné poskytnúť poľskej vláde priestor pre naformulovanie odpovede, ktorá rozptýli obavy Komisie a členských štátov. Stále existuje vôľa vec riešiť a tým pádom aj možnosť vyhnúť sa hlasovaniu v tak zásadnej veci, ktorá by rozdelila členské štáty," komentoval priebeh diskusie I. Korčok. Vo formáte EÚ27 lídri v piatok posúdia aktuálny stav negociácií so Spojeným kráľovstvom o vystúpení z EÚ, pričom sa očakáva schválenie usmernení k rámcu budúcich vzťahov. V tejto súvislosti štátny tajomník I. Korčok vyzdvihol výsledky v oblasti prechodného obdobia: „Podarilo sa nám zabezpečiť parametre práv našich občanov aj počas prechodného obdobia, teda do konca roka 2020. To je možné prezentovať ako konkrétny výsledok jednoty EÚ27.”], viewCount=[14890], content_sk_SK=[

Rada EÚ pre všeobecné záležitosti sa dnes (20. marca) venovala návrhu záverov Európskej rady, ktorá sa zíde koncom týždňa v Bruseli. Delegáciu SR na uvedenom zasadnutí viedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Jednou z kľúčových otázok, o ktorých budú rokovať lídri vo štvrtok, bude medzinárodný obchod, „ktorý pre nás predstavuje zdroj rastu a pracovných miest. Aj preto považujeme ohlásené kroky vo veci zavedenia ciel zo strany USA za neopodstatnené z ekonomického hľadiska, navyše nás poškodia aj politicky. Špirála protiopatrení je to posledné, čo potrebujeme." I. Korčok tiež potvrdil podporu aktuálne prebiehajúcim rokovaniam komisárky Malmström vo Washingtone o výnimke pre EÚ ako celok.

 

Hlavy štátov a vlád budú vo štvrtok tiež diskutovať o prípravách Samitu EÚ a západného Balkánu, ktorý sa uskutoční v máji v Sofii. V tomto kontexte štátny tajomník vyzdvihol dôležitosť úspešného výsledku samitu a správne nastavenej komunikačnej línie. „Toto stretnutie musí predstavovať politický stimul pre udržanie motivácie krajín západného Balkánu v reformných procesoch. Samit bude úspechom, ak dosiahneme rovnováhu medzi tým, čo môžeme štátom regiónu poskytnúť a tým, čo od nás očakávajú,” podčiarkol I. Korčok.

 

Ďalšou témou Rady bola otázka dodržiavania princípov právneho štátu v Poľsku, pričom Európska komisia informovala o aktuálnom stave rokovaní s poľskou vládou. Poľský zástupca prisľúbil doručenie reakcie na odporúčanie Komisie v priebehu dnešného dňa, kedy uplynie trojmesačná lehota. „Je potrebné poskytnúť poľskej vláde priestor pre naformulovanie odpovede, ktorá rozptýli obavy Komisie a členských štátov. Stále existuje vôľa vec riešiť a tým pádom aj možnosť vyhnúť sa hlasovaniu v tak zásadnej veci, ktorá by rozdelila členské štáty," komentoval priebeh diskusie I. Korčok.

 

Vo formáte EÚ27 lídri v piatok posúdia aktuálny stav negociácií so Spojeným kráľovstvom o vystúpení z EÚ, pričom sa očakáva schválenie usmernení k rámcu budúcich vzťahov. V tejto súvislosti štátny tajomník I. Korčok vyzdvihol výsledky v oblasti prechodného obdobia: „Podarilo sa nám zabezpečiť parametre práv našich občanov aj počas prechodného obdobia, teda do konca roka 2020. To je možné prezentovať ako konkrétny výsledok jednoty EÚ27.”

20180320000000 false odbor ["[\"3090291\"]"] ["[\"c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740\"]"] Rada EÚ pre všeobecné záležitosti sa dnes (20. marca) venovala návrhu záverov Európskej rady, ktorá sa zíde koncom týždňa v Bruseli. Delegáciu SR na uvedenom zasadnutí viedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok.Jednou z kľúčových otázok, o ktorých budú rokovať lídri vo štvrtok, bude medzinárodný obchod, „ktorý pre nás predstavuje zdroj rastu a pracovných miest. Aj preto považujeme ohlásené kroky vo veci zavedenia ciel zo strany USA za neopodstatnené z ekonomického hľadiska, navyše nás poškodia aj politicky. Špirála protiopatrení je to posledné, čo potrebujeme." I. Korčok tiež potvrdil podporu aktuálne prebiehajúcim rokovaniam komisárky Malmström vo Washingtone o výnimke pre EÚ ako celok. ["null"] null null false top null ], ddm/11341/anotacia_sr_RS=[Rada EÚ pre všeobecné záležitosti sa dnes (20. marca) venovala návrhu záverov Európskej rady, ktorá sa zíde koncom týždňa v Bruseli. Delegáciu SR na uvedenom zasadnutí viedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok.Jednou z kľúčových otázok, o ktorých budú rokovať lídri vo štvrtok, bude medzinárodný obchod, „ktorý pre nás predstavuje zdroj rastu a pracovných miest. Aj preto považujeme ohlásené kroky vo veci zavedenia ciel zo strany USA za neopodstatnené z ekonomického hľadiska, navyše nás poškodia aj politicky. Špirála protiopatrení je to posledné, čo potrebujeme." I. Korčok tiež potvrdil podporu aktuálne prebiehajúcim rokovaniam komisárky Malmström vo Washingtone o výnimke pre EÚ ako celok.], ddm/11341/text_sk_SK=[Rada EÚ pre všeobecné záležitosti sa dnes (20. marca) venovala návrhu záverov Európskej rady, ktorá sa zíde koncom týždňa v Bruseli. Delegáciu SR na uvedenom zasadnutí viedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Jednou z kľúčových otázok, o ktorých budú rokovať lídri vo štvrtok, bude medzinárodný obchod, „ktorý pre nás predstavuje zdroj rastu a pracovných miest. Aj preto považujeme ohlásené kroky vo veci zavedenia ciel zo strany USA za neopodstatnené z ekonomického hľadiska, navyše nás poškodia aj politicky. Špirála protiopatrení je to posledné, čo potrebujeme." I. Korčok tiež potvrdil podporu aktuálne prebiehajúcim rokovaniam komisárky Malmström vo Washingtone o výnimke pre EÚ ako celok. Hlavy štátov a vlád budú vo štvrtok tiež diskutovať o prípravách Samitu EÚ a západného Balkánu, ktorý sa uskutoční v máji v Sofii. V tomto kontexte štátny tajomník vyzdvihol dôležitosť úspešného výsledku samitu a správne nastavenej komunikačnej línie. „Toto stretnutie musí predstavovať politický stimul pre udržanie motivácie krajín západného Balkánu v reformných procesoch. Samit bude úspechom, ak dosiahneme rovnováhu medzi tým, čo môžeme štátom regiónu poskytnúť a tým, čo od nás očakávajú,” podčiarkol I. Korčok. Ďalšou témou Rady bola otázka dodržiavania princípov právneho štátu v Poľsku, pričom Európska komisia informovala o aktuálnom stave rokovaní s poľskou vládou. Poľský zástupca prisľúbil doručenie reakcie na odporúčanie Komisie v priebehu dnešného dňa, kedy uplynie trojmesačná lehota. „Je potrebné poskytnúť poľskej vláde priestor pre naformulovanie odpovede, ktorá rozptýli obavy Komisie a členských štátov. Stále existuje vôľa vec riešiť a tým pádom aj možnosť vyhnúť sa hlasovaniu v tak zásadnej veci, ktorá by rozdelila členské štáty," komentoval priebeh diskusie I. Korčok. Vo formáte EÚ27 lídri v piatok posúdia aktuálny stav negociácií so Spojeným kráľovstvom o vystúpení z EÚ, pričom sa očakáva schválenie usmernení k rámcu budúcich vzťahov. V tejto súvislosti štátny tajomník I. Korčok vyzdvihol výsledky v oblasti prechodného obdobia: „Podarilo sa nám zabezpečiť parametre práv našich občanov aj počas prechodného obdobia, teda do konca roka 2020. To je možné prezentovať ako konkrétny výsledok jednoty EÚ27.”], ddm/11341/only-zu_pt_BR=[false], ddm/11341/newsletter_ru_RU=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_be_BY=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/anotacia_uk_UA=[Rada EÚ pre všeobecné záležitosti sa dnes (20. marca) venovala návrhu záverov Európskej rady, ktorá sa zíde koncom týždňa v Bruseli. Delegáciu SR na uvedenom zasadnutí viedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok.Jednou z kľúčových otázok, o ktorých budú rokovať lídri vo štvrtok, bude medzinárodný obchod, „ktorý pre nás predstavuje zdroj rastu a pracovných miest. Aj preto považujeme ohlásené kroky vo veci zavedenia ciel zo strany USA za neopodstatnené z ekonomického hľadiska, navyše nás poškodia aj politicky. Špirála protiopatrení je to posledné, čo potrebujeme." I. Korčok tiež potvrdil podporu aktuálne prebiehajúcim rokovaniam komisárky Malmström vo Washingtone o výnimke pre EÚ ako celok.], ddm/11341/anotacia_pl_PL=[Rada EÚ pre všeobecné záležitosti sa dnes (20. marca) venovala návrhu záverov Európskej rady, ktorá sa zíde koncom týždňa v Bruseli. Delegáciu SR na uvedenom zasadnutí viedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok.Jednou z kľúčových otázok, o ktorých budú rokovať lídri vo štvrtok, bude medzinárodný obchod, „ktorý pre nás predstavuje zdroj rastu a pracovných miest. Aj preto považujeme ohlásené kroky vo veci zavedenia ciel zo strany USA za neopodstatnené z ekonomického hľadiska, navyše nás poškodia aj politicky. Špirála protiopatrení je to posledné, čo potrebujeme." I. Korčok tiež potvrdil podporu aktuálne prebiehajúcim rokovaniam komisárky Malmström vo Washingtone o výnimke pre EÚ ako celok.], ddm/11341/text_tr_TR=[Rada EÚ pre všeobecné záležitosti sa dnes (20. marca) venovala návrhu záverov Európskej rady, ktorá sa zíde koncom týždňa v Bruseli. Delegáciu SR na uvedenom zasadnutí viedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Jednou z kľúčových otázok, o ktorých budú rokovať lídri vo štvrtok, bude medzinárodný obchod, „ktorý pre nás predstavuje zdroj rastu a pracovných miest. Aj preto považujeme ohlásené kroky vo veci zavedenia ciel zo strany USA za neopodstatnené z ekonomického hľadiska, navyše nás poškodia aj politicky. Špirála protiopatrení je to posledné, čo potrebujeme." I. Korčok tiež potvrdil podporu aktuálne prebiehajúcim rokovaniam komisárky Malmström vo Washingtone o výnimke pre EÚ ako celok. Hlavy štátov a vlád budú vo štvrtok tiež diskutovať o prípravách Samitu EÚ a západného Balkánu, ktorý sa uskutoční v máji v Sofii. V tomto kontexte štátny tajomník vyzdvihol dôležitosť úspešného výsledku samitu a správne nastavenej komunikačnej línie. „Toto stretnutie musí predstavovať politický stimul pre udržanie motivácie krajín západného Balkánu v reformných procesoch. Samit bude úspechom, ak dosiahneme rovnováhu medzi tým, čo môžeme štátom regiónu poskytnúť a tým, čo od nás očakávajú,” podčiarkol I. Korčok. Ďalšou témou Rady bola otázka dodržiavania princípov právneho štátu v Poľsku, pričom Európska komisia informovala o aktuálnom stave rokovaní s poľskou vládou. Poľský zástupca prisľúbil doručenie reakcie na odporúčanie Komisie v priebehu dnešného dňa, kedy uplynie trojmesačná lehota. „Je potrebné poskytnúť poľskej vláde priestor pre naformulovanie odpovede, ktorá rozptýli obavy Komisie a členských štátov. Stále existuje vôľa vec riešiť a tým pádom aj možnosť vyhnúť sa hlasovaniu v tak zásadnej veci, ktorá by rozdelila členské štáty," komentoval priebeh diskusie I. Korčok. Vo formáte EÚ27 lídri v piatok posúdia aktuálny stav negociácií so Spojeným kráľovstvom o vystúpení z EÚ, pričom sa očakáva schválenie usmernení k rámcu budúcich vzťahov. V tejto súvislosti štátny tajomník I. Korčok vyzdvihol výsledky v oblasti prechodného obdobia: „Podarilo sa nám zabezpečiť parametre práv našich občanov aj počas prechodného obdobia, teda do konca roka 2020. To je možné prezentovať ako konkrétny výsledok jednoty EÚ27.”], ddm/11341/vseobecny_autor_es_ES=[odbor], ddm/11341/priorita_ko_KR=[top], ddm/11341/anotacia_es_ES=[Rada EÚ pre všeobecné záležitosti sa dnes (20. marca) venovala návrhu záverov Európskej rady, ktorá sa zíde koncom týždňa v Bruseli. Delegáciu SR na uvedenom zasadnutí viedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok.Jednou z kľúčových otázok, o ktorých budú rokovať lídri vo štvrtok, bude medzinárodný obchod, „ktorý pre nás predstavuje zdroj rastu a pracovných miest. Aj preto považujeme ohlásené kroky vo veci zavedenia ciel zo strany USA za neopodstatnené z ekonomického hľadiska, navyše nás poškodia aj politicky. Špirála protiopatrení je to posledné, čo potrebujeme." I. Korčok tiež potvrdil podporu aktuálne prebiehajúcim rokovaniam komisárky Malmström vo Washingtone o výnimke pre EÚ ako celok.], ddm/11341/text_ko_KR=[Rada EÚ pre všeobecné záležitosti sa dnes (20. marca) venovala návrhu záverov Európskej rady, ktorá sa zíde koncom týždňa v Bruseli. Delegáciu SR na uvedenom zasadnutí viedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Jednou z kľúčových otázok, o ktorých budú rokovať lídri vo štvrtok, bude medzinárodný obchod, „ktorý pre nás predstavuje zdroj rastu a pracovných miest. Aj preto považujeme ohlásené kroky vo veci zavedenia ciel zo strany USA za neopodstatnené z ekonomického hľadiska, navyše nás poškodia aj politicky. Špirála protiopatrení je to posledné, čo potrebujeme." I. Korčok tiež potvrdil podporu aktuálne prebiehajúcim rokovaniam komisárky Malmström vo Washingtone o výnimke pre EÚ ako celok. Hlavy štátov a vlád budú vo štvrtok tiež diskutovať o prípravách Samitu EÚ a západného Balkánu, ktorý sa uskutoční v máji v Sofii. V tomto kontexte štátny tajomník vyzdvihol dôležitosť úspešného výsledku samitu a správne nastavenej komunikačnej línie. „Toto stretnutie musí predstavovať politický stimul pre udržanie motivácie krajín západného Balkánu v reformných procesoch. Samit bude úspechom, ak dosiahneme rovnováhu medzi tým, čo môžeme štátom regiónu poskytnúť a tým, čo od nás očakávajú,” podčiarkol I. Korčok. Ďalšou témou Rady bola otázka dodržiavania princípov právneho štátu v Poľsku, pričom Európska komisia informovala o aktuálnom stave rokovaní s poľskou vládou. Poľský zástupca prisľúbil doručenie reakcie na odporúčanie Komisie v priebehu dnešného dňa, kedy uplynie trojmesačná lehota. „Je potrebné poskytnúť poľskej vláde priestor pre naformulovanie odpovede, ktorá rozptýli obavy Komisie a členských štátov. Stále existuje vôľa vec riešiť a tým pádom aj možnosť vyhnúť sa hlasovaniu v tak zásadnej veci, ktorá by rozdelila členské štáty," komentoval priebeh diskusie I. Korčok. Vo formáte EÚ27 lídri v piatok posúdia aktuálny stav negociácií so Spojeným kráľovstvom o vystúpení z EÚ, pričom sa očakáva schválenie usmernení k rámcu budúcich vzťahov. V tejto súvislosti štátny tajomník I. Korčok vyzdvihol výsledky v oblasti prechodného obdobia: „Podarilo sa nám zabezpečiť parametre práv našich občanov aj počas prechodného obdobia, teda do konca roka 2020. To je možné prezentovať ako konkrétny výsledok jednoty EÚ27.”], ddm/11341/only-zu_sk_SK=[false], ddm/11341/datum_spravy_fr_FR=[20180320000000], ddm/11341/ddm-gallery-field_sk_SK=[3090291], ddm/11341/text_pt_BR=[Rada EÚ pre všeobecné záležitosti sa dnes (20. marca) venovala návrhu záverov Európskej rady, ktorá sa zíde koncom týždňa v Bruseli. Delegáciu SR na uvedenom zasadnutí viedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Jednou z kľúčových otázok, o ktorých budú rokovať lídri vo štvrtok, bude medzinárodný obchod, „ktorý pre nás predstavuje zdroj rastu a pracovných miest. Aj preto považujeme ohlásené kroky vo veci zavedenia ciel zo strany USA za neopodstatnené z ekonomického hľadiska, navyše nás poškodia aj politicky. Špirála protiopatrení je to posledné, čo potrebujeme." I. Korčok tiež potvrdil podporu aktuálne prebiehajúcim rokovaniam komisárky Malmström vo Washingtone o výnimke pre EÚ ako celok. Hlavy štátov a vlád budú vo štvrtok tiež diskutovať o prípravách Samitu EÚ a západného Balkánu, ktorý sa uskutoční v máji v Sofii. V tomto kontexte štátny tajomník vyzdvihol dôležitosť úspešného výsledku samitu a správne nastavenej komunikačnej línie. „Toto stretnutie musí predstavovať politický stimul pre udržanie motivácie krajín západného Balkánu v reformných procesoch. Samit bude úspechom, ak dosiahneme rovnováhu medzi tým, čo môžeme štátom regiónu poskytnúť a tým, čo od nás očakávajú,” podčiarkol I. Korčok. Ďalšou témou Rady bola otázka dodržiavania princípov právneho štátu v Poľsku, pričom Európska komisia informovala o aktuálnom stave rokovaní s poľskou vládou. Poľský zástupca prisľúbil doručenie reakcie na odporúčanie Komisie v priebehu dnešného dňa, kedy uplynie trojmesačná lehota. „Je potrebné poskytnúť poľskej vláde priestor pre naformulovanie odpovede, ktorá rozptýli obavy Komisie a členských štátov. Stále existuje vôľa vec riešiť a tým pádom aj možnosť vyhnúť sa hlasovaniu v tak zásadnej veci, ktorá by rozdelila členské štáty," komentoval priebeh diskusie I. Korčok. Vo formáte EÚ27 lídri v piatok posúdia aktuálny stav negociácií so Spojeným kráľovstvom o vystúpení z EÚ, pričom sa očakáva schválenie usmernení k rámcu budúcich vzťahov. V tejto súvislosti štátny tajomník I. Korčok vyzdvihol výsledky v oblasti prechodného obdobia: „Podarilo sa nám zabezpečiť parametre práv našich občanov aj počas prechodného obdobia, teda do konca roka 2020. To je možné prezentovať ako konkrétny výsledok jednoty EÚ27.”], ddm/11341/anotacia_en_US=[Today (20th March), the Council of the EU for General Affairs dealt with the proposal of conclusions of the EU Council meeting that will be held at the end of the week in Brussels. At the GAC meeting, the Slovak delegation was led by Ivan Korčok, State Secretary of the Slovak Ministry of Foreign and European Affairs. One of the key issues to be negotiated by leaders on Thursday is international trade “which, for us, is a source of growth and jobs. That is also the reason why we consider the announced action to introduce import tariffs by the US unfounded from the economic viewpoint, moreover such action is going to harm us also politically. A spiral of counter-measures is the last thing we need,” stated Korčok. Korčok also confirmed support to currently held negotiations of Commissioner Malmström in Washington on an exemption for the EU as a whole.], ddm/11341/only-zu_ko_KR=[false], ddm/11341/newsletter_pt_BR=[false], ddm/11341/text_sr_RS=[Rada EÚ pre všeobecné záležitosti sa dnes (20. marca) venovala návrhu záverov Európskej rady, ktorá sa zíde koncom týždňa v Bruseli. Delegáciu SR na uvedenom zasadnutí viedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Jednou z kľúčových otázok, o ktorých budú rokovať lídri vo štvrtok, bude medzinárodný obchod, „ktorý pre nás predstavuje zdroj rastu a pracovných miest. Aj preto považujeme ohlásené kroky vo veci zavedenia ciel zo strany USA za neopodstatnené z ekonomického hľadiska, navyše nás poškodia aj politicky. Špirála protiopatrení je to posledné, čo potrebujeme." I. Korčok tiež potvrdil podporu aktuálne prebiehajúcim rokovaniam komisárky Malmström vo Washingtone o výnimke pre EÚ ako celok. Hlavy štátov a vlád budú vo štvrtok tiež diskutovať o prípravách Samitu EÚ a západného Balkánu, ktorý sa uskutoční v máji v Sofii. V tomto kontexte štátny tajomník vyzdvihol dôležitosť úspešného výsledku samitu a správne nastavenej komunikačnej línie. „Toto stretnutie musí predstavovať politický stimul pre udržanie motivácie krajín západného Balkánu v reformných procesoch. Samit bude úspechom, ak dosiahneme rovnováhu medzi tým, čo môžeme štátom regiónu poskytnúť a tým, čo od nás očakávajú,” podčiarkol I. Korčok. Ďalšou témou Rady bola otázka dodržiavania princípov právneho štátu v Poľsku, pričom Európska komisia informovala o aktuálnom stave rokovaní s poľskou vládou. Poľský zástupca prisľúbil doručenie reakcie na odporúčanie Komisie v priebehu dnešného dňa, kedy uplynie trojmesačná lehota. „Je potrebné poskytnúť poľskej vláde priestor pre naformulovanie odpovede, ktorá rozptýli obavy Komisie a členských štátov. Stále existuje vôľa vec riešiť a tým pádom aj možnosť vyhnúť sa hlasovaniu v tak zásadnej veci, ktorá by rozdelila členské štáty," komentoval priebeh diskusie I. Korčok. Vo formáte EÚ27 lídri v piatok posúdia aktuálny stav negociácií so Spojeným kráľovstvom o vystúpení z EÚ, pričom sa očakáva schválenie usmernení k rámcu budúcich vzťahov. V tejto súvislosti štátny tajomník I. Korčok vyzdvihol výsledky v oblasti prechodného obdobia: „Podarilo sa nám zabezpečiť parametre práv našich občanov aj počas prechodného obdobia, teda do konca roka 2020. To je možné prezentovať ako konkrétny výsledok jednoty EÚ27.”], ddm/11341/vseobecny_autor_hu_HU=[odbor], ddm/11341/newsletter_sr_RS=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_be_BY=[3090291], ddm/11341/priorita_fr_FR=[top], ddm/11341/ddm-gallery-field_vi_VN=[3090291], classNameId=[0], ddm/11341/priorita_de_DE=[top], priority=[0.0], ratings_sortable=[0.0], userName=[kristína spišáková], ddm/11341/only-zu_ru_RU=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_zh_CN=[odbor], publishDate=[20180320182500], ddm/11341/anotacia_pt_BR=[Rada EÚ pre všeobecné záležitosti sa dnes (20. marca) venovala návrhu záverov Európskej rady, ktorá sa zíde koncom týždňa v Bruseli. Delegáciu SR na uvedenom zasadnutí viedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok.Jednou z kľúčových otázok, o ktorých budú rokovať lídri vo štvrtok, bude medzinárodný obchod, „ktorý pre nás predstavuje zdroj rastu a pracovných miest. Aj preto považujeme ohlásené kroky vo veci zavedenia ciel zo strany USA za neopodstatnené z ekonomického hľadiska, navyše nás poškodia aj politicky. Špirála protiopatrení je to posledné, čo potrebujeme." I. Korčok tiež potvrdil podporu aktuálne prebiehajúcim rokovaniam komisárky Malmström vo Washingtone o výnimke pre EÚ ako celok.], ddm/11341/datum_spravy_pt_BR=[20180320000000], ddm/11341/priorita_sk_SK=[top], title_en_US=[Korčok at General Affairs Council meeting in Brussels], ddm/11341/only-zu_vi_VN=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_sl_SL=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_uk_UA=[odbor], modified=[20180326090206], ddm/11341/vseobecny_autor_it_IT=[odbor], ddm/11341/anotacia_fr_FR=[Rada EÚ pre všeobecné záležitosti sa dnes (20. marca) venovala návrhu záverov Európskej rady, ktorá sa zíde koncom týždňa v Bruseli. Delegáciu SR na uvedenom zasadnutí viedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok.Jednou z kľúčových otázok, o ktorých budú rokovať lídri vo štvrtok, bude medzinárodný obchod, „ktorý pre nás predstavuje zdroj rastu a pracovných miest. Aj preto považujeme ohlásené kroky vo veci zavedenia ciel zo strany USA za neopodstatnené z ekonomického hľadiska, navyše nás poškodia aj politicky. Špirála protiopatrení je to posledné, čo potrebujeme." I. Korčok tiež potvrdil podporu aktuálne prebiehajúcim rokovaniam komisárky Malmström vo Washingtone o výnimke pre EÚ ako celok.], ddm/11341/ddm-gallery-field_tr_TR=[3090291], ddm/11341/datum_spravy_be_BY=[20180320000000], ddm/11341/anotacia_vi_VN=[Rada EÚ pre všeobecné záležitosti sa dnes (20. marca) venovala návrhu záverov Európskej rady, ktorá sa zíde koncom týždňa v Bruseli. Delegáciu SR na uvedenom zasadnutí viedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok.Jednou z kľúčových otázok, o ktorých budú rokovať lídri vo štvrtok, bude medzinárodný obchod, „ktorý pre nás predstavuje zdroj rastu a pracovných miest. Aj preto považujeme ohlásené kroky vo veci zavedenia ciel zo strany USA za neopodstatnené z ekonomického hľadiska, navyše nás poškodia aj politicky. Špirála protiopatrení je to posledné, čo potrebujeme." I. Korčok tiež potvrdil podporu aktuálne prebiehajúcim rokovaniam komisárky Malmström vo Washingtone o výnimke pre EÚ ako celok.], ddm/11341/ddm-gallery-field_fr_FR=[3090291], ddm/11341/text_pl_PL=[Rada EÚ pre všeobecné záležitosti sa dnes (20. marca) venovala návrhu záverov Európskej rady, ktorá sa zíde koncom týždňa v Bruseli. Delegáciu SR na uvedenom zasadnutí viedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Jednou z kľúčových otázok, o ktorých budú rokovať lídri vo štvrtok, bude medzinárodný obchod, „ktorý pre nás predstavuje zdroj rastu a pracovných miest. Aj preto považujeme ohlásené kroky vo veci zavedenia ciel zo strany USA za neopodstatnené z ekonomického hľadiska, navyše nás poškodia aj politicky. Špirála protiopatrení je to posledné, čo potrebujeme." I. Korčok tiež potvrdil podporu aktuálne prebiehajúcim rokovaniam komisárky Malmström vo Washingtone o výnimke pre EÚ ako celok. Hlavy štátov a vlád budú vo štvrtok tiež diskutovať o prípravách Samitu EÚ a západného Balkánu, ktorý sa uskutoční v máji v Sofii. V tomto kontexte štátny tajomník vyzdvihol dôležitosť úspešného výsledku samitu a správne nastavenej komunikačnej línie. „Toto stretnutie musí predstavovať politický stimul pre udržanie motivácie krajín západného Balkánu v reformných procesoch. Samit bude úspechom, ak dosiahneme rovnováhu medzi tým, čo môžeme štátom regiónu poskytnúť a tým, čo od nás očakávajú,” podčiarkol I. Korčok. Ďalšou témou Rady bola otázka dodržiavania princípov právneho štátu v Poľsku, pričom Európska komisia informovala o aktuálnom stave rokovaní s poľskou vládou. Poľský zástupca prisľúbil doručenie reakcie na odporúčanie Komisie v priebehu dnešného dňa, kedy uplynie trojmesačná lehota. „Je potrebné poskytnúť poľskej vláde priestor pre naformulovanie odpovede, ktorá rozptýli obavy Komisie a členských štátov. Stále existuje vôľa vec riešiť a tým pádom aj možnosť vyhnúť sa hlasovaniu v tak zásadnej veci, ktorá by rozdelila členské štáty," komentoval priebeh diskusie I. Korčok. Vo formáte EÚ27 lídri v piatok posúdia aktuálny stav negociácií so Spojeným kráľovstvom o vystúpení z EÚ, pričom sa očakáva schválenie usmernení k rámcu budúcich vzťahov. V tejto súvislosti štátny tajomník I. Korčok vyzdvihol výsledky v oblasti prechodného obdobia: „Podarilo sa nám zabezpečiť parametre práv našich občanov aj počas prechodného obdobia, teda do konca roka 2020. To je možné prezentovať ako konkrétny výsledok jednoty EÚ27.”], ddm/11341/ddm-db-select4560_uk_UA=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/vseobecny_autor_sr_RS=[odbor], ddm/11341/newsletter_hu_HU=[false], rootEntryClassPK=[3090372], ddm/11341/datum_spravy_pl_PL=[20180320000000], ddmTemplateKey=[19701], ddm/11341/only-zu_fr_FR=[false], ddm/11341/only-zu_tr_TR=[false], ddm/11341/text_es_ES=[Rada EÚ pre všeobecné záležitosti sa dnes (20. marca) venovala návrhu záverov Európskej rady, ktorá sa zíde koncom týždňa v Bruseli. Delegáciu SR na uvedenom zasadnutí viedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Jednou z kľúčových otázok, o ktorých budú rokovať lídri vo štvrtok, bude medzinárodný obchod, „ktorý pre nás predstavuje zdroj rastu a pracovných miest. Aj preto považujeme ohlásené kroky vo veci zavedenia ciel zo strany USA za neopodstatnené z ekonomického hľadiska, navyše nás poškodia aj politicky. Špirála protiopatrení je to posledné, čo potrebujeme." I. Korčok tiež potvrdil podporu aktuálne prebiehajúcim rokovaniam komisárky Malmström vo Washingtone o výnimke pre EÚ ako celok. Hlavy štátov a vlád budú vo štvrtok tiež diskutovať o prípravách Samitu EÚ a západného Balkánu, ktorý sa uskutoční v máji v Sofii. V tomto kontexte štátny tajomník vyzdvihol dôležitosť úspešného výsledku samitu a správne nastavenej komunikačnej línie. „Toto stretnutie musí predstavovať politický stimul pre udržanie motivácie krajín západného Balkánu v reformných procesoch. Samit bude úspechom, ak dosiahneme rovnováhu medzi tým, čo môžeme štátom regiónu poskytnúť a tým, čo od nás očakávajú,” podčiarkol I. Korčok. Ďalšou témou Rady bola otázka dodržiavania princípov právneho štátu v Poľsku, pričom Európska komisia informovala o aktuálnom stave rokovaní s poľskou vládou. Poľský zástupca prisľúbil doručenie reakcie na odporúčanie Komisie v priebehu dnešného dňa, kedy uplynie trojmesačná lehota. „Je potrebné poskytnúť poľskej vláde priestor pre naformulovanie odpovede, ktorá rozptýli obavy Komisie a členských štátov. Stále existuje vôľa vec riešiť a tým pádom aj možnosť vyhnúť sa hlasovaniu v tak zásadnej veci, ktorá by rozdelila členské štáty," komentoval priebeh diskusie I. Korčok. Vo formáte EÚ27 lídri v piatok posúdia aktuálny stav negociácií so Spojeným kráľovstvom o vystúpení z EÚ, pričom sa očakáva schválenie usmernení k rámcu budúcich vzťahov. V tejto súvislosti štátny tajomník I. Korčok vyzdvihol výsledky v oblasti prechodného obdobia: „Podarilo sa nám zabezpečiť parametre práv našich občanov aj počas prechodného obdobia, teda do konca roka 2020. To je možné prezentovať ako konkrétny výsledok jednoty EÚ27.”], ddm/11341/only-zu_hu_HU=[false], ddm/11341/datum_spravy_hu_HU=[20180320000000], ddm/11341/ddm-gallery-field_pt_BR=[3090291], ddm/11341/ddm-db-select4560_vi_VN=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], treePath=[30303, 2982055, 3038987], ddm/11341/only-zu_be_BY=[false], ddm/11341/priorita_pt_BR=[top], ddm/11341/ddm-db-select4560_hu_HU=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/datum_spravy_es_ES=[20180320000000], ddm/11341/text_be_BY=[Rada EÚ pre všeobecné záležitosti sa dnes (20. marca) venovala návrhu záverov Európskej rady, ktorá sa zíde koncom týždňa v Bruseli. Delegáciu SR na uvedenom zasadnutí viedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Jednou z kľúčových otázok, o ktorých budú rokovať lídri vo štvrtok, bude medzinárodný obchod, „ktorý pre nás predstavuje zdroj rastu a pracovných miest. Aj preto považujeme ohlásené kroky vo veci zavedenia ciel zo strany USA za neopodstatnené z ekonomického hľadiska, navyše nás poškodia aj politicky. Špirála protiopatrení je to posledné, čo potrebujeme." I. Korčok tiež potvrdil podporu aktuálne prebiehajúcim rokovaniam komisárky Malmström vo Washingtone o výnimke pre EÚ ako celok. Hlavy štátov a vlád budú vo štvrtok tiež diskutovať o prípravách Samitu EÚ a západného Balkánu, ktorý sa uskutoční v máji v Sofii. V tomto kontexte štátny tajomník vyzdvihol dôležitosť úspešného výsledku samitu a správne nastavenej komunikačnej línie. „Toto stretnutie musí predstavovať politický stimul pre udržanie motivácie krajín západného Balkánu v reformných procesoch. Samit bude úspechom, ak dosiahneme rovnováhu medzi tým, čo môžeme štátom regiónu poskytnúť a tým, čo od nás očakávajú,” podčiarkol I. Korčok. Ďalšou témou Rady bola otázka dodržiavania princípov právneho štátu v Poľsku, pričom Európska komisia informovala o aktuálnom stave rokovaní s poľskou vládou. Poľský zástupca prisľúbil doručenie reakcie na odporúčanie Komisie v priebehu dnešného dňa, kedy uplynie trojmesačná lehota. „Je potrebné poskytnúť poľskej vláde priestor pre naformulovanie odpovede, ktorá rozptýli obavy Komisie a členských štátov. Stále existuje vôľa vec riešiť a tým pádom aj možnosť vyhnúť sa hlasovaniu v tak zásadnej veci, ktorá by rozdelila členské štáty," komentoval priebeh diskusie I. Korčok. Vo formáte EÚ27 lídri v piatok posúdia aktuálny stav negociácií so Spojeným kráľovstvom o vystúpení z EÚ, pričom sa očakáva schválenie usmernení k rámcu budúcich vzťahov. V tejto súvislosti štátny tajomník I. Korčok vyzdvihol výsledky v oblasti prechodného obdobia: „Podarilo sa nám zabezpečiť parametre práv našich občanov aj počas prechodného obdobia, teda do konca roka 2020. To je možné prezentovať ako konkrétny výsledok jednoty EÚ27.”], ddm/11341/newsletter_sl_SL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_sl_SL=[3090291], ddm/11341/ddm-db-select4560_es_ES=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/anotacia_ko_KR=[Rada EÚ pre všeobecné záležitosti sa dnes (20. marca) venovala návrhu záverov Európskej rady, ktorá sa zíde koncom týždňa v Bruseli. Delegáciu SR na uvedenom zasadnutí viedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok.Jednou z kľúčových otázok, o ktorých budú rokovať lídri vo štvrtok, bude medzinárodný obchod, „ktorý pre nás predstavuje zdroj rastu a pracovných miest. Aj preto považujeme ohlásené kroky vo veci zavedenia ciel zo strany USA za neopodstatnené z ekonomického hľadiska, navyše nás poškodia aj politicky. Špirála protiopatrení je to posledné, čo potrebujeme." I. Korčok tiež potvrdil podporu aktuálne prebiehajúcim rokovaniam komisárky Malmström vo Washingtone o výnimke pre EÚ ako celok.], ddm/11341/text_en_US=[Today (20th March), the Council of the EU for General Affairs dealt with the proposal of conclusions of the EU Council meeting that will be held at the end of the week in Brussels. At the GAC meeting, the Slovak delegation was led by Ivan Korčok, State Secretary of the Slovak Ministry of Foreign and European Affairs. One of the key issues to be negotiated by leaders on Thursday is international trade “which, for us, is a source of growth and jobs. That is also the reason why we consider the announced action to introduce import tariffs by the US unfounded from the economic viewpoint, moreover such action is going to harm us also politically. A spiral of counter-measures is the last thing we need,” stated Korčok. Korčok also confirmed support to currently held negotiations of Commissioner Malmström in Washington on an exemption for the EU as a whole. On Thursday, the heads of state and government will also discuss preparations of the EU-Western Balkans summit which will take place in Sofia in May. In this context, the State Secretary pointed to the importance of a successful outcome of the summit as well as of the correctly set communication line. “This meeting must epitomise a political stimulus for keeping the motivation high for the countries of the Western Balkans in their reform processes. The summit will be a success if we strike the balance between what we can offer to the states of the region and what they expect from us,“ emphasized Korčok. Another topic of the Council meeting was the issue of observation of principles of the rule of law in Poland, and the European Commission informed about the current state-of-play of negotiations with the Polish cabinet. The Polish representative promised to deliver a response to the Commission’s recommendation by the end of today when the three-month period will have lapsed. “It is necessary to leave room for the Polish government for drafting of the answer that will put the concerns of the Commission and the member states to rest. There still is a will to solve the situation and thus prevent a vote concerning a matter of principle which might cause division of the member states,“ Korčok commented on the course of the discussions. On Friday, leaders of the EU 27 will assess the current state of negotiations with the United Kingdom on its exit from the EU; endorsement of the guidelines for future relations with the UK after Brexit is expected. In this regard, State Secretary Korčok highlighted the results of the transition period: “We have managed to safeguard the scope of rights for our citizens also during the transition period, that is until the end of 2020. This can be presented as a specific outcome of EU-27 unity.”], stagingGroup=[false], ddm/11341/only-zu_en_US=[false], ddm/11341/priorita_sl_SL=[top], ddm/11341/only-zu_uk_UA=[false], ddm/11341/priorita_en_US=[top], ddm/11341/ddm-gallery-field_en_US=[3090291], priority_sortable=[0.0], defaultLanguageId=[sk_SK], ddm/11341/text_uk_UA=[Rada EÚ pre všeobecné záležitosti sa dnes (20. marca) venovala návrhu záverov Európskej rady, ktorá sa zíde koncom týždňa v Bruseli. Delegáciu SR na uvedenom zasadnutí viedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Jednou z kľúčových otázok, o ktorých budú rokovať lídri vo štvrtok, bude medzinárodný obchod, „ktorý pre nás predstavuje zdroj rastu a pracovných miest. Aj preto považujeme ohlásené kroky vo veci zavedenia ciel zo strany USA za neopodstatnené z ekonomického hľadiska, navyše nás poškodia aj politicky. Špirála protiopatrení je to posledné, čo potrebujeme." I. Korčok tiež potvrdil podporu aktuálne prebiehajúcim rokovaniam komisárky Malmström vo Washingtone o výnimke pre EÚ ako celok. Hlavy štátov a vlád budú vo štvrtok tiež diskutovať o prípravách Samitu EÚ a západného Balkánu, ktorý sa uskutoční v máji v Sofii. V tomto kontexte štátny tajomník vyzdvihol dôležitosť úspešného výsledku samitu a správne nastavenej komunikačnej línie. „Toto stretnutie musí predstavovať politický stimul pre udržanie motivácie krajín západného Balkánu v reformných procesoch. Samit bude úspechom, ak dosiahneme rovnováhu medzi tým, čo môžeme štátom regiónu poskytnúť a tým, čo od nás očakávajú,” podčiarkol I. Korčok. Ďalšou témou Rady bola otázka dodržiavania princípov právneho štátu v Poľsku, pričom Európska komisia informovala o aktuálnom stave rokovaní s poľskou vládou. Poľský zástupca prisľúbil doručenie reakcie na odporúčanie Komisie v priebehu dnešného dňa, kedy uplynie trojmesačná lehota. „Je potrebné poskytnúť poľskej vláde priestor pre naformulovanie odpovede, ktorá rozptýli obavy Komisie a členských štátov. Stále existuje vôľa vec riešiť a tým pádom aj možnosť vyhnúť sa hlasovaniu v tak zásadnej veci, ktorá by rozdelila členské štáty," komentoval priebeh diskusie I. Korčok. Vo formáte EÚ27 lídri v piatok posúdia aktuálny stav negociácií so Spojeným kráľovstvom o vystúpení z EÚ, pričom sa očakáva schválenie usmernení k rámcu budúcich vzťahov. V tejto súvislosti štátny tajomník I. Korčok vyzdvihol výsledky v oblasti prechodného obdobia: „Podarilo sa nám zabezpečiť parametre práv našich občanov aj počas prechodného obdobia, teda do konca roka 2020. To je možné prezentovať ako konkrétny výsledok jednoty EÚ27.”], ddm/11341/ddm-gallery-field_sr_RS=[3090291], ddm/11341/vseobecny_autor_pl_PL=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_sr_RS=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/ddm-gallery-field_it_IT=[3090291], ddm/11341/only-zu_it_IT=[false], ddm/11341/newsletter_tr_TR=[false], portletId=[15], displayDate=[20180320182500], ddm/11341/ddm-db-select4560_de_DE=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/datum_spravy_vi_VN=[20180320000000], ddm/11341/priorita_tr_TR=[top], ddm/11341/only-zu_pl_PL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_zh_CN=[3090291], assetCategoryTitles=[slovensko a európska únia], ddm/11341/newsletter_zh_CN=[false], assetCategoryIds=[22198], ddm/11341/ddm-db-select4560_pl_PL=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], assetCategoryTitles_sk_SK=[slovensko a európska únia], ratings=[0.0], title_sk_SK=[I. Korčok na zasadnutí Rady GAC v Bruseli], ddm/11341/priorita_pl_PL=[top], localized_title_en_US=[korčok at general affairs council meeting in brussels], version=[2.2], folderId=[3038987], ddm/11341/ddm-gallery-field_hu_HU=[3090291], title=[I. Korčok na zasadnutí Rady GAC v Bruseli], ddm/11341/only-zu_sr_RS=[false], ddm/11341/text_de_DE=[Rada EÚ pre všeobecné záležitosti sa dnes (20. marca) venovala návrhu záverov Európskej rady, ktorá sa zíde koncom týždňa v Bruseli. Delegáciu SR na uvedenom zasadnutí viedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Jednou z kľúčových otázok, o ktorých budú rokovať lídri vo štvrtok, bude medzinárodný obchod, „ktorý pre nás predstavuje zdroj rastu a pracovných miest. Aj preto považujeme ohlásené kroky vo veci zavedenia ciel zo strany USA za neopodstatnené z ekonomického hľadiska, navyše nás poškodia aj politicky. Špirála protiopatrení je to posledné, čo potrebujeme." I. Korčok tiež potvrdil podporu aktuálne prebiehajúcim rokovaniam komisárky Malmström vo Washingtone o výnimke pre EÚ ako celok. Hlavy štátov a vlád budú vo štvrtok tiež diskutovať o prípravách Samitu EÚ a západného Balkánu, ktorý sa uskutoční v máji v Sofii. V tomto kontexte štátny tajomník vyzdvihol dôležitosť úspešného výsledku samitu a správne nastavenej komunikačnej línie. „Toto stretnutie musí predstavovať politický stimul pre udržanie motivácie krajín západného Balkánu v reformných procesoch. Samit bude úspechom, ak dosiahneme rovnováhu medzi tým, čo môžeme štátom regiónu poskytnúť a tým, čo od nás očakávajú,” podčiarkol I. Korčok. Ďalšou témou Rady bola otázka dodržiavania princípov právneho štátu v Poľsku, pričom Európska komisia informovala o aktuálnom stave rokovaní s poľskou vládou. Poľský zástupca prisľúbil doručenie reakcie na odporúčanie Komisie v priebehu dnešného dňa, kedy uplynie trojmesačná lehota. „Je potrebné poskytnúť poľskej vláde priestor pre naformulovanie odpovede, ktorá rozptýli obavy Komisie a členských štátov. Stále existuje vôľa vec riešiť a tým pádom aj možnosť vyhnúť sa hlasovaniu v tak zásadnej veci, ktorá by rozdelila členské štáty," komentoval priebeh diskusie I. Korčok. Vo formáte EÚ27 lídri v piatok posúdia aktuálny stav negociácií so Spojeným kráľovstvom o vystúpení z EÚ, pričom sa očakáva schválenie usmernení k rámcu budúcich vzťahov. V tejto súvislosti štátny tajomník I. Korčok vyzdvihol výsledky v oblasti prechodného obdobia: „Podarilo sa nám zabezpečiť parametre práv našich občanov aj počas prechodného obdobia, teda do konca roka 2020. To je možné prezentovať ako konkrétny výsledok jednoty EÚ27.”], ddm/11341/priorita_uk_UA=[top], ddm/11341/ddm-db-select4560_fr_FR=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/text_fr_FR=[Rada EÚ pre všeobecné záležitosti sa dnes (20. marca) venovala návrhu záverov Európskej rady, ktorá sa zíde koncom týždňa v Bruseli. Delegáciu SR na uvedenom zasadnutí viedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Jednou z kľúčových otázok, o ktorých budú rokovať lídri vo štvrtok, bude medzinárodný obchod, „ktorý pre nás predstavuje zdroj rastu a pracovných miest. Aj preto považujeme ohlásené kroky vo veci zavedenia ciel zo strany USA za neopodstatnené z ekonomického hľadiska, navyše nás poškodia aj politicky. Špirála protiopatrení je to posledné, čo potrebujeme." I. Korčok tiež potvrdil podporu aktuálne prebiehajúcim rokovaniam komisárky Malmström vo Washingtone o výnimke pre EÚ ako celok. Hlavy štátov a vlád budú vo štvrtok tiež diskutovať o prípravách Samitu EÚ a západného Balkánu, ktorý sa uskutoční v máji v Sofii. V tomto kontexte štátny tajomník vyzdvihol dôležitosť úspešného výsledku samitu a správne nastavenej komunikačnej línie. „Toto stretnutie musí predstavovať politický stimul pre udržanie motivácie krajín západného Balkánu v reformných procesoch. Samit bude úspechom, ak dosiahneme rovnováhu medzi tým, čo môžeme štátom regiónu poskytnúť a tým, čo od nás očakávajú,” podčiarkol I. Korčok. Ďalšou témou Rady bola otázka dodržiavania princípov právneho štátu v Poľsku, pričom Európska komisia informovala o aktuálnom stave rokovaní s poľskou vládou. Poľský zástupca prisľúbil doručenie reakcie na odporúčanie Komisie v priebehu dnešného dňa, kedy uplynie trojmesačná lehota. „Je potrebné poskytnúť poľskej vláde priestor pre naformulovanie odpovede, ktorá rozptýli obavy Komisie a členských štátov. Stále existuje vôľa vec riešiť a tým pádom aj možnosť vyhnúť sa hlasovaniu v tak zásadnej veci, ktorá by rozdelila členské štáty," komentoval priebeh diskusie I. Korčok. Vo formáte EÚ27 lídri v piatok posúdia aktuálny stav negociácií so Spojeným kráľovstvom o vystúpení z EÚ, pričom sa očakáva schválenie usmernení k rámcu budúcich vzťahov. V tejto súvislosti štátny tajomník I. Korčok vyzdvihol výsledky v oblasti prechodného obdobia: „Podarilo sa nám zabezpečiť parametre práv našich občanov aj počas prechodného obdobia, teda do konca roka 2020. To je možné prezentovať ako konkrétny výsledok jednoty EÚ27.”], ddm/11341/ddm-db-select4560_sk_SK=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], title_sortable=[i. korčok na zasadnutí rady gac v bruseli], createDate=[20180326090205], entryClassName=[com.liferay.portlet.journal.model.JournalArticle], ddm/11341/only-zu_sl_SL=[false], ddm/11341/anotacia_de_DE=[Rada EÚ pre všeobecné záležitosti sa dnes (20. marca) venovala návrhu záverov Európskej rady, ktorá sa zíde koncom týždňa v Bruseli. Delegáciu SR na uvedenom zasadnutí viedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok.Jednou z kľúčových otázok, o ktorých budú rokovať lídri vo štvrtok, bude medzinárodný obchod, „ktorý pre nás predstavuje zdroj rastu a pracovných miest. Aj preto považujeme ohlásené kroky vo veci zavedenia ciel zo strany USA za neopodstatnené z ekonomického hľadiska, navyše nás poškodia aj politicky. Špirála protiopatrení je to posledné, čo potrebujeme." I. Korčok tiež potvrdil podporu aktuálne prebiehajúcim rokovaniam komisárky Malmström vo Washingtone o výnimke pre EÚ ako celok.], ddm/11341/datum_spravy_de_DE=[20180320000000], ddm/11341/vseobecny_autor_pt_BR=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ko_KR=[odbor], ddm/11341/anotacia_tr_TR=[Rada EÚ pre všeobecné záležitosti sa dnes (20. marca) venovala návrhu záverov Európskej rady, ktorá sa zíde koncom týždňa v Bruseli. Delegáciu SR na uvedenom zasadnutí viedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok.Jednou z kľúčových otázok, o ktorých budú rokovať lídri vo štvrtok, bude medzinárodný obchod, „ktorý pre nás predstavuje zdroj rastu a pracovných miest. Aj preto považujeme ohlásené kroky vo veci zavedenia ciel zo strany USA za neopodstatnené z ekonomického hľadiska, navyše nás poškodia aj politicky. Špirála protiopatrení je to posledné, čo potrebujeme." I. Korčok tiež potvrdil podporu aktuálne prebiehajúcim rokovaniam komisárky Malmström vo Washingtone o výnimke pre EÚ ako celok.], groupId=[10182], ddm/11341/priorita_be_BY=[top], ddm/11341/datum_spravy_ru_RU=[20180320000000], ddm/11341/only-zu_zh_CN=[false], ddm/11341/datum_spravy_sr_RS=[20180320000000], ddm/11341/anotacia_sk_SK=[Rada EÚ pre všeobecné záležitosti sa dnes (20. marca) venovala návrhu záverov Európskej rady, ktorá sa zíde koncom týždňa v Bruseli. Delegáciu SR na uvedenom zasadnutí viedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok.Jednou z kľúčových otázok, o ktorých budú rokovať lídri vo štvrtok, bude medzinárodný obchod, „ktorý pre nás predstavuje zdroj rastu a pracovných miest. Aj preto považujeme ohlásené kroky vo veci zavedenia ciel zo strany USA za neopodstatnené z ekonomického hľadiska, navyše nás poškodia aj politicky. Špirála protiopatrení je to posledné, čo potrebujeme." I. Korčok tiež potvrdil podporu aktuálne prebiehajúcim rokovaniam komisárky Malmström vo Washingtone o výnimke pre EÚ ako celok.], ddm/11341/ddm-db-select4560_tr_TR=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/ddm-db-select4560_it_IT=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], uid=[15_PORTLET_3175127], ddm/11341/text_hu_HU=[Rada EÚ pre všeobecné záležitosti sa dnes (20. marca) venovala návrhu záverov Európskej rady, ktorá sa zíde koncom týždňa v Bruseli. Delegáciu SR na uvedenom zasadnutí viedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Jednou z kľúčových otázok, o ktorých budú rokovať lídri vo štvrtok, bude medzinárodný obchod, „ktorý pre nás predstavuje zdroj rastu a pracovných miest. Aj preto považujeme ohlásené kroky vo veci zavedenia ciel zo strany USA za neopodstatnené z ekonomického hľadiska, navyše nás poškodia aj politicky. Špirála protiopatrení je to posledné, čo potrebujeme." I. Korčok tiež potvrdil podporu aktuálne prebiehajúcim rokovaniam komisárky Malmström vo Washingtone o výnimke pre EÚ ako celok. Hlavy štátov a vlád budú vo štvrtok tiež diskutovať o prípravách Samitu EÚ a západného Balkánu, ktorý sa uskutoční v máji v Sofii. V tomto kontexte štátny tajomník vyzdvihol dôležitosť úspešného výsledku samitu a správne nastavenej komunikačnej línie. „Toto stretnutie musí predstavovať politický stimul pre udržanie motivácie krajín západného Balkánu v reformných procesoch. Samit bude úspechom, ak dosiahneme rovnováhu medzi tým, čo môžeme štátom regiónu poskytnúť a tým, čo od nás očakávajú,” podčiarkol I. Korčok. Ďalšou témou Rady bola otázka dodržiavania princípov právneho štátu v Poľsku, pričom Európska komisia informovala o aktuálnom stave rokovaní s poľskou vládou. Poľský zástupca prisľúbil doručenie reakcie na odporúčanie Komisie v priebehu dnešného dňa, kedy uplynie trojmesačná lehota. „Je potrebné poskytnúť poľskej vláde priestor pre naformulovanie odpovede, ktorá rozptýli obavy Komisie a členských štátov. Stále existuje vôľa vec riešiť a tým pádom aj možnosť vyhnúť sa hlasovaniu v tak zásadnej veci, ktorá by rozdelila členské štáty," komentoval priebeh diskusie I. Korčok. Vo formáte EÚ27 lídri v piatok posúdia aktuálny stav negociácií so Spojeným kráľovstvom o vystúpení z EÚ, pričom sa očakáva schválenie usmernení k rámcu budúcich vzťahov. V tejto súvislosti štátny tajomník I. Korčok vyzdvihol výsledky v oblasti prechodného obdobia: „Podarilo sa nám zabezpečiť parametre práv našich občanov aj počas prechodného obdobia, teda do konca roka 2020. To je možné prezentovať ako konkrétny výsledok jednoty EÚ27.”], ddm/11341/datum_spravy_sk_SK=[20180320000000], ddm/11341/anotacia_ru_RU=[Rada EÚ pre všeobecné záležitosti sa dnes (20. marca) venovala návrhu záverov Európskej rady, ktorá sa zíde koncom týždňa v Bruseli. Delegáciu SR na uvedenom zasadnutí viedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok.Jednou z kľúčových otázok, o ktorých budú rokovať lídri vo štvrtok, bude medzinárodný obchod, „ktorý pre nás predstavuje zdroj rastu a pracovných miest. Aj preto považujeme ohlásené kroky vo veci zavedenia ciel zo strany USA za neopodstatnené z ekonomického hľadiska, navyše nás poškodia aj politicky. Špirála protiopatrení je to posledné, čo potrebujeme." I. Korčok tiež potvrdil podporu aktuálne prebiehajúcim rokovaniam komisárky Malmström vo Washingtone o výnimke pre EÚ ako celok.], type=[general], articleId=[3090370], ddm/11341/priorita_ru_RU=[top], ddm/11341/newsletter_es_ES=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_ru_RU=[3090291], userId=[1595130], ddm/11341/datum_spravy_it_IT=[20180320000000], head=[true], ddm/11341/vseobecny_autor_en_US=[hovorca], ddm/11341/vseobecny_autor_de_DE=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_ko_KR=[20180320000000], ddm/11341/newsletter_it_IT=[false], status=[0], ddm/11341/vseobecny_autor_fr_FR=[odbor], ddm/11341/newsletter_pl_PL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_es_ES=[3090291], ddm/11341/datum_spravy_en_US=[20180320000000], ddm/11341/datum_spravy_tr_TR=[20180320000000], ddm/11341/anotacia_hu_HU=[Rada EÚ pre všeobecné záležitosti sa dnes (20. marca) venovala návrhu záverov Európskej rady, ktorá sa zíde koncom týždňa v Bruseli. Delegáciu SR na uvedenom zasadnutí viedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok.Jednou z kľúčových otázok, o ktorých budú rokovať lídri vo štvrtok, bude medzinárodný obchod, „ktorý pre nás predstavuje zdroj rastu a pracovných miest. Aj preto považujeme ohlásené kroky vo veci zavedenia ciel zo strany USA za neopodstatnené z ekonomického hľadiska, navyše nás poškodia aj politicky. Špirála protiopatrení je to posledné, čo potrebujeme." I. Korčok tiež potvrdil podporu aktuálne prebiehajúcim rokovaniam komisárky Malmström vo Washingtone o výnimke pre EÚ ako celok.], ddm/11341/ddm-db-select4560_sl_SL=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/newsletter_uk_UA=[false], ddm/11341/text_sl_SL=[Rada EÚ pre všeobecné záležitosti sa dnes (20. marca) venovala návrhu záverov Európskej rady, ktorá sa zíde koncom týždňa v Bruseli. Delegáciu SR na uvedenom zasadnutí viedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Jednou z kľúčových otázok, o ktorých budú rokovať lídri vo štvrtok, bude medzinárodný obchod, „ktorý pre nás predstavuje zdroj rastu a pracovných miest. Aj preto považujeme ohlásené kroky vo veci zavedenia ciel zo strany USA za neopodstatnené z ekonomického hľadiska, navyše nás poškodia aj politicky. Špirála protiopatrení je to posledné, čo potrebujeme." I. Korčok tiež potvrdil podporu aktuálne prebiehajúcim rokovaniam komisárky Malmström vo Washingtone o výnimke pre EÚ ako celok. Hlavy štátov a vlád budú vo štvrtok tiež diskutovať o prípravách Samitu EÚ a západného Balkánu, ktorý sa uskutoční v máji v Sofii. V tomto kontexte štátny tajomník vyzdvihol dôležitosť úspešného výsledku samitu a správne nastavenej komunikačnej línie. „Toto stretnutie musí predstavovať politický stimul pre udržanie motivácie krajín západného Balkánu v reformných procesoch. Samit bude úspechom, ak dosiahneme rovnováhu medzi tým, čo môžeme štátom regiónu poskytnúť a tým, čo od nás očakávajú,” podčiarkol I. Korčok. Ďalšou témou Rady bola otázka dodržiavania princípov právneho štátu v Poľsku, pričom Európska komisia informovala o aktuálnom stave rokovaní s poľskou vládou. Poľský zástupca prisľúbil doručenie reakcie na odporúčanie Komisie v priebehu dnešného dňa, kedy uplynie trojmesačná lehota. „Je potrebné poskytnúť poľskej vláde priestor pre naformulovanie odpovede, ktorá rozptýli obavy Komisie a členských štátov. Stále existuje vôľa vec riešiť a tým pádom aj možnosť vyhnúť sa hlasovaniu v tak zásadnej veci, ktorá by rozdelila členské štáty," komentoval priebeh diskusie I. Korčok. Vo formáte EÚ27 lídri v piatok posúdia aktuálny stav negociácií so Spojeným kráľovstvom o vystúpení z EÚ, pričom sa očakáva schválenie usmernení k rámcu budúcich vzťahov. V tejto súvislosti štátny tajomník I. Korčok vyzdvihol výsledky v oblasti prechodného obdobia: „Podarilo sa nám zabezpečiť parametre práv našich občanov aj počas prechodného obdobia, teda do konca roka 2020. To je možné prezentovať ako konkrétny výsledok jednoty EÚ27.”], ddm/11341/only-zu_es_ES=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_uk_UA=[3090291], ddm/11341/ddm-gallery-field_pl_PL=[3090291], ddm/11341/ddm-db-select4560_pt_BR=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740], ddm/11341/vseobecny_autor_sk_SK=[odbor], groupRoleId=[10182-10171], ddm/11341/text_zh_CN=[Rada EÚ pre všeobecné záležitosti sa dnes (20. marca) venovala návrhu záverov Európskej rady, ktorá sa zíde koncom týždňa v Bruseli. Delegáciu SR na uvedenom zasadnutí viedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Jednou z kľúčových otázok, o ktorých budú rokovať lídri vo štvrtok, bude medzinárodný obchod, „ktorý pre nás predstavuje zdroj rastu a pracovných miest. Aj preto považujeme ohlásené kroky vo veci zavedenia ciel zo strany USA za neopodstatnené z ekonomického hľadiska, navyše nás poškodia aj politicky. Špirála protiopatrení je to posledné, čo potrebujeme." I. Korčok tiež potvrdil podporu aktuálne prebiehajúcim rokovaniam komisárky Malmström vo Washingtone o výnimke pre EÚ ako celok. Hlavy štátov a vlád budú vo štvrtok tiež diskutovať o prípravách Samitu EÚ a západného Balkánu, ktorý sa uskutoční v máji v Sofii. V tomto kontexte štátny tajomník vyzdvihol dôležitosť úspešného výsledku samitu a správne nastavenej komunikačnej línie. „Toto stretnutie musí predstavovať politický stimul pre udržanie motivácie krajín západného Balkánu v reformných procesoch. Samit bude úspechom, ak dosiahneme rovnováhu medzi tým, čo môžeme štátom regiónu poskytnúť a tým, čo od nás očakávajú,” podčiarkol I. Korčok. Ďalšou témou Rady bola otázka dodržiavania princípov právneho štátu v Poľsku, pričom Európska komisia informovala o aktuálnom stave rokovaní s poľskou vládou. Poľský zástupca prisľúbil doručenie reakcie na odporúčanie Komisie v priebehu dnešného dňa, kedy uplynie trojmesačná lehota. „Je potrebné poskytnúť poľskej vláde priestor pre naformulovanie odpovede, ktorá rozptýli obavy Komisie a členských štátov. Stále existuje vôľa vec riešiť a tým pádom aj možnosť vyhnúť sa hlasovaniu v tak zásadnej veci, ktorá by rozdelila členské štáty," komentoval priebeh diskusie I. Korčok. Vo formáte EÚ27 lídri v piatok posúdia aktuálny stav negociácií so Spojeným kráľovstvom o vystúpení z EÚ, pričom sa očakáva schválenie usmernení k rámcu budúcich vzťahov. V tejto súvislosti štátny tajomník I. Korčok vyzdvihol výsledky v oblasti prechodného obdobia: „Podarilo sa nám zabezpečiť parametre práv našich občanov aj počas prechodného obdobia, teda do konca roka 2020. To je možné prezentovať ako konkrétny výsledok jednoty EÚ27.”], ddm/11341/text_it_IT=[Rada EÚ pre všeobecné záležitosti sa dnes (20. marca) venovala návrhu záverov Európskej rady, ktorá sa zíde koncom týždňa v Bruseli. Delegáciu SR na uvedenom zasadnutí viedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Jednou z kľúčových otázok, o ktorých budú rokovať lídri vo štvrtok, bude medzinárodný obchod, „ktorý pre nás predstavuje zdroj rastu a pracovných miest. Aj preto považujeme ohlásené kroky vo veci zavedenia ciel zo strany USA za neopodstatnené z ekonomického hľadiska, navyše nás poškodia aj politicky. Špirála protiopatrení je to posledné, čo potrebujeme." I. Korčok tiež potvrdil podporu aktuálne prebiehajúcim rokovaniam komisárky Malmström vo Washingtone o výnimke pre EÚ ako celok. Hlavy štátov a vlád budú vo štvrtok tiež diskutovať o prípravách Samitu EÚ a západného Balkánu, ktorý sa uskutoční v máji v Sofii. V tomto kontexte štátny tajomník vyzdvihol dôležitosť úspešného výsledku samitu a správne nastavenej komunikačnej línie. „Toto stretnutie musí predstavovať politický stimul pre udržanie motivácie krajín západného Balkánu v reformných procesoch. Samit bude úspechom, ak dosiahneme rovnováhu medzi tým, čo môžeme štátom regiónu poskytnúť a tým, čo od nás očakávajú,” podčiarkol I. Korčok. Ďalšou témou Rady bola otázka dodržiavania princípov právneho štátu v Poľsku, pričom Európska komisia informovala o aktuálnom stave rokovaní s poľskou vládou. Poľský zástupca prisľúbil doručenie reakcie na odporúčanie Komisie v priebehu dnešného dňa, kedy uplynie trojmesačná lehota. „Je potrebné poskytnúť poľskej vláde priestor pre naformulovanie odpovede, ktorá rozptýli obavy Komisie a členských štátov. Stále existuje vôľa vec riešiť a tým pádom aj možnosť vyhnúť sa hlasovaniu v tak zásadnej veci, ktorá by rozdelila členské štáty," komentoval priebeh diskusie I. Korčok. Vo formáte EÚ27 lídri v piatok posúdia aktuálny stav negociácií so Spojeným kráľovstvom o vystúpení z EÚ, pričom sa očakáva schválenie usmernení k rámcu budúcich vzťahov. V tejto súvislosti štátny tajomník I. Korčok vyzdvihol výsledky v oblasti prechodného obdobia: „Podarilo sa nám zabezpečiť parametre práv našich občanov aj počas prechodného obdobia, teda do konca roka 2020. To je možné prezentovať ako konkrétny výsledok jednoty EÚ27.”], ddm/11341/priorita_zh_CN=[top], ddm/11341/text_vi_VN=[Rada EÚ pre všeobecné záležitosti sa dnes (20. marca) venovala návrhu záverov Európskej rady, ktorá sa zíde koncom týždňa v Bruseli. Delegáciu SR na uvedenom zasadnutí viedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. Jednou z kľúčových otázok, o ktorých budú rokovať lídri vo štvrtok, bude medzinárodný obchod, „ktorý pre nás predstavuje zdroj rastu a pracovných miest. Aj preto považujeme ohlásené kroky vo veci zavedenia ciel zo strany USA za neopodstatnené z ekonomického hľadiska, navyše nás poškodia aj politicky. Špirála protiopatrení je to posledné, čo potrebujeme." I. Korčok tiež potvrdil podporu aktuálne prebiehajúcim rokovaniam komisárky Malmström vo Washingtone o výnimke pre EÚ ako celok. Hlavy štátov a vlád budú vo štvrtok tiež diskutovať o prípravách Samitu EÚ a západného Balkánu, ktorý sa uskutoční v máji v Sofii. V tomto kontexte štátny tajomník vyzdvihol dôležitosť úspešného výsledku samitu a správne nastavenej komunikačnej línie. „Toto stretnutie musí predstavovať politický stimul pre udržanie motivácie krajín západného Balkánu v reformných procesoch. Samit bude úspechom, ak dosiahneme rovnováhu medzi tým, čo môžeme štátom regiónu poskytnúť a tým, čo od nás očakávajú,” podčiarkol I. Korčok. Ďalšou témou Rady bola otázka dodržiavania princípov právneho štátu v Poľsku, pričom Európska komisia informovala o aktuálnom stave rokovaní s poľskou vládou. Poľský zástupca prisľúbil doručenie reakcie na odporúčanie Komisie v priebehu dnešného dňa, kedy uplynie trojmesačná lehota. „Je potrebné poskytnúť poľskej vláde priestor pre naformulovanie odpovede, ktorá rozptýli obavy Komisie a členských štátov. Stále existuje vôľa vec riešiť a tým pádom aj možnosť vyhnúť sa hlasovaniu v tak zásadnej veci, ktorá by rozdelila členské štáty," komentoval priebeh diskusie I. Korčok. Vo formáte EÚ27 lídri v piatok posúdia aktuálny stav negociácií so Spojeným kráľovstvom o vystúpení z EÚ, pričom sa očakáva schválenie usmernení k rámcu budúcich vzťahov. V tejto súvislosti štátny tajomník I. Korčok vyzdvihol výsledky v oblasti prechodného obdobia: „Podarilo sa nám zabezpečiť parametre práv našich občanov aj počas prechodného obdobia, teda do konca roka 2020. To je možné prezentovať ako konkrétny výsledok jednoty EÚ27.”], ddmStructureKey=[19502], ddm/11341/anotacia_be_BY=[Rada EÚ pre všeobecné záležitosti sa dnes (20. marca) venovala návrhu záverov Európskej rady, ktorá sa zíde koncom týždňa v Bruseli. Delegáciu SR na uvedenom zasadnutí viedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok.Jednou z kľúčových otázok, o ktorých budú rokovať lídri vo štvrtok, bude medzinárodný obchod, „ktorý pre nás predstavuje zdroj rastu a pracovných miest. Aj preto považujeme ohlásené kroky vo veci zavedenia ciel zo strany USA za neopodstatnené z ekonomického hľadiska, navyše nás poškodia aj politicky. Špirála protiopatrení je to posledné, čo potrebujeme." I. Korčok tiež potvrdil podporu aktuálne prebiehajúcim rokovaniam komisárky Malmström vo Washingtone o výnimke pre EÚ ako celok.], ddm/11341/priorita_es_ES=[top], ddm/11341/priorita_sr_RS=[top], ddm/11341/priorita_vi_VN=[top], localized_title=[i. korčok na zasadnutí rady gac v bruseli], ddm/11341/ddm-gallery-field_de_DE=[3090291], classTypeId=[11341], localized_title_sk_SK=[i. korčok na zasadnutí rady gac v bruseli], ddm/11341/vseobecny_autor_vi_VN=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_zh_CN=[20180320000000], ddm/11341/newsletter_sk_SK=[false], ddm/11341/newsletter_ko_KR=[false], content_en_US=[

Today (20th March), the Council of the EU for General Affairs dealt with the proposal of conclusions of the EU Council meeting that will be held at the end of the week in Brussels. At the GAC meeting, the Slovak delegation was led by Ivan Korčok, State Secretary of the Slovak Ministry of Foreign and European Affairs. 
 
One of the key issues to be negotiated by leaders on Thursday is international trade “which, for us, is a source of growth and jobs. That is also the reason why we consider the announced action to introduce import tariffs by the US unfounded from the economic viewpoint, moreover such action is going to harm us also politically. A spiral of counter-measures is the last thing we need,” stated Korčok. Korčok also confirmed support to currently held negotiations of Commissioner Malmström in Washington on an exemption for the EU as a whole.
 
On Thursday, the heads of state and government will also discuss preparations of the EU-Western Balkans summit which will take place in Sofia in May. In this context, the State Secretary pointed to the importance of a successful outcome of the summit as well as of the correctly set communication line. “This meeting must epitomise a political stimulus for keeping the motivation high for the countries of the Western Balkans in their reform processes. The summit will be a success if we strike the balance between what we can offer to the states of the region and what they expect from us,“ emphasized Korčok.
 
Another topic of the Council meeting was the issue of observation of principles of the rule of law in Poland, and the European Commission informed about the current state-of-play of negotiations with the Polish cabinet. The Polish representative promised to deliver a response to the Commission’s recommendation by the end of today when the three-month period will have lapsed. “It is necessary to leave room for the Polish government for drafting of the answer that will put the concerns of the Commission and the member states to rest. There still is a will to solve the situation and thus prevent a vote concerning a matter of principle which might cause division of the member states,“ Korčok commented on the course of the discussions.

On Friday, leaders of the EU 27 will assess the current state of negotiations with the United Kingdom on its exit from the EU; endorsement of the guidelines for future relations with the UK after Brexit is expected.  In this regard, State Secretary Korčok highlighted the results of the transition period: “We have managed to safeguard the scope of rights for our citizens also during the transition period, that is until the end of 2020. This can be presented as a specific outcome of EU-27 unity.”

20180320000000 false hovorca ["[\"3090291\"]"] ["[\"c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740\"]"] Today (20th March), the Council of the EU for General Affairs dealt with the proposal of conclusions of the EU Council meeting that will be held at the end of the week in Brussels. At the GAC meeting, the Slovak delegation was led by Ivan Korčok, State Secretary of the Slovak Ministry of Foreign and European Affairs. One of the key issues to be negotiated by leaders on Thursday is international trade “which, for us, is a source of growth and jobs. That is also the reason why we consider the announced action to introduce import tariffs by the US unfounded from the economic viewpoint, moreover such action is going to harm us also politically. A spiral of counter-measures is the last thing we need,” stated Korčok. Korčok also confirmed support to currently held negotiations of Commissioner Malmström in Washington on an exemption for the EU as a whole. ["null"] null null false top null ], ddm/11341/only-zu_de_DE=[false], classPK=[0], companyId=[10155], ddm/11341/vseobecny_autor_tr_TR=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_zh_CN=[c21d4d1a-e5a3-43cc-ad18-92b31c918740]}
  • 16.04.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov | SR a EÚ | Slovensko a Európska únia | Luxembursko
    Európska únia ostro odsudzuje používanie chemických zbraní sýrskym režimom, vrátane nedávneho útoku na Dúmu, ktoré sú hrubým porušením medzinárodného práva. Ministri zahraničných vecí členských štátov EÚ vnímajú cielené útoky spojencov na vojenské ciele v Sýrii ako špecifické opatrenia s cieľom zabrániť ďalšiemu použitiu chemických zbraní sýrskym režimom proti vlastnému obyvateľstvu. Uvádza sa to vo vyhlásení, ktoré dnes (16. apríla) prijala Rada ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ v Luxemburgu.
  • 13.04.2018
    Luxemburg (12. apríla 2018) – Vyrovnávanie regionálnych rozdielov prostredníctvom eurofondov aj po roku 2020 bolo hlavnou témou dnešného rokovania Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Luxemburgu. Vicepremiér pre investície a informatizáciu Richard Raši trvá na zachovaní eurofondovej politiky aj v nasledujúcom programovom období, žiada však zásadné zjednodušenie pravidiel. Zároveň sa zasadzuje za to, aby Slovensko dostalo v budúcom programovom období čo najväčší balík peňazí.
  • 20.03.2018
    | Slovensko a Európska únia
    Rada EÚ pre všeobecné záležitosti sa dnes (20. marca) venovala návrhu záverov Európskej rady, ktorá sa zíde koncom týždňa v Bruseli. Delegáciu SR na uvedenom zasadnutí viedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok.Jednou z kľúčových otázok, o ktorých budú rokovať lídri vo štvrtok, bude medzinárodný obchod, „ktorý pre nás predstavuje zdroj rastu a pracovných miest. Aj preto považujeme ohlásené kroky vo veci zavedenia ciel zo strany USA za neopodstatnené z ekonomického hľadiska, navyše nás poškodia aj politicky. Špirála protiopatrení je to posledné, čo potrebujeme." I. Korčok tiež potvrdil podporu aktuálne prebiehajúcim rokovaniam komisárky Malmström vo Washingtone o výnimke pre EÚ ako celok.
  • 16.03.2018
    Brusel (15.marca 2018) - Zasadnutiu ministrov práce a sociálnych vecí dominovali témy Európsky rámec pre kvalitnú a účinnú učňovskú prípravu, budúcnosť sociálnej Európy po roku 2020, implementácia Európskeho piliera sociálnych práv a balík sociálnej spravodlivosti.
  • 14.03.2018
    Brusel (12. marca 2018) – Rada EÚ (pre konkurencieschopnosť) sa zišla na svojom prvom formálnom rokovaní počas bulharského predsedníctva.
  • 09.03.2018
    Brusel (8.marca 2018) - na rokovaní ministrov členských štátov EÚ pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti zaznievali v prvý deň predovšetkým otázky súvisiace vnútornou bezpečnosťou.
  • 06.03.2018
    Brusel (6. marca 2018) - Slovenský projekt nepriamej palebnej podpory EuroArtillery sa stáva realitou. Ministri obrany členských štátov Európskej únie dnes na rokovaní v Bruseli schválili zoznam prvých 17 projektov Stálej štruktúrovanej spolupráce EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany (PESCO). Okrem nášho vlastného projektu, na ktorom bude so Slovenskom spolupracovať Taliansko, podporí naša krajina aj štyri ďalšie projekty svojich partnerov.
  • 06.03.2018
    Brusel (5.3.2018) - Nosnou témou zasadnutia Rady ministrov EÚ pre životné prostredie boli dve diskusie k oznámeniu o plnení plánu pre obehové hospodárstvo a k ekologizácii európskeho semestra.
  • 26.02.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov | Slovensko a Európska únia
    Európska únia oceňuje doterajšie výsledky reformného úsilia moldavskej vlády a podporuje Moldavsko v jeho približovaní sa k EÚ. Paralelne s touto podporou očakávame z Kišineva konkrétne výsledky v oblastiach, kde sú zmeny žiaduce, osobitne v oblasti právneho štátu, boja s korupciou a nastavovania podnikateľského prostredia priaznivého pre rozvoj ekonomiky a prílev zahraničných investícií. Odznelo to dnes (26. februára) v úvodnej diskusii februárového zasadnutia Rady ministrov zahraničných vecí členských krajín EÚ (FAC) v Bruseli, na ktorej Slovenskú republiku zastupoval štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok.
  • 20.02.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov | Slovensko a Európska únia
    Brusel (20. február) – Štátny tajomník L. Parízek rokoval dnes spolu s ďalšími rozvojovými ministrami EÚ o aktuálnych výzvach politiky rozvojovej spolupráce, vrátane vhodného nastavenia vzťahov s rozvojovými partnermi a adekvátneho financovania udržateľného rozvoja. Neformálne zasadnutie rozvojového segmentu Rady zahraničných vecí EÚ venovalo osobitnú pozornosť problematike hodnotenia procesu revízie externých finančných nástrojov EÚ. Ministri zdôraznili, že tieto musia byť prepojené s politickými prioritami EÚ, ako aj reflektovať potrebu reagovať na politické a bezpečnostné výzvy.
  • 19.02.2018
    Brusel (19. februára 2018) -- na zasadnutí Rady ministrov poľnohospodárstva EÚ zastupoval Slovenskú republiku štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriel Csicsai. Rada sa venovala kardinálnym otázkam budúcnosti Spoločnej poľnohospodárskej politiky po roku 2020, pričom diskusia sa zamerala na nastavenie priamych platieb, možnosti viazaných podpôr, novú zelenú architektúru a politiku rozvoja vidieka.
  • 16.02.2018
    Brusel (15. februára 2018) -- Ministri EÚ zodpovední za oblasť vzdelávania a školstva počas svojho zasadnutia v Bruseli diskutovali o strednodobom hodnotení programu Erasmus+ a programov, ktoré mu predchádzali, ale aj o jeho ďalšej budúcnosti po roku 2020. Hodnotenie potvrdilo, že Erasmus+ je mimoriadne úspešný program s jasnou európskou pridanou hodnotou.
  • 29.01.2018
    | Slováci naprieč storočím
    Brusel (25. januára 2018) - Tradičný slovenský novoročný koncert v Bruseli mal v tomto roku ešte slávnostnejší nádych než inokedy - konal sa totiž aj v znamení jubileí, ktoré si v ňom pripomíname. To prvé - výročie vzniku Slovenskej republiky - mu pripísalo do programového bulletinu dvadsaťpäťku.
  • 22.01.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov | Izrael | Líbya | Palestína
    Diskusia o stave a perspektívach blízkovýchodného mierového procesu bola dnes (22. januára) v Bruseli hlavnou témou prvého tohtoročného zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC), na ktorom Slovenskú republiku zastupoval štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok. Slovensko konzistentne zastáva názor, že obnovenie priamych rokovaní medzi Izraelom a Palestínou je najlepšou cestou pre dosiahnutie trvalého riešenia konfliktu. „Riešením nie sú jednostranné kroky, nech prídu z akejkoľvek strany. Očakávame podporu skutočného vnútro-palestínskeho zmierenia, konštruktívny prístup k mierovým návrhom a zastavenie podnecovania nenávisti v Palestíne. Aj na palestínskej strane musia byť dôsledne zvažované vyhlásenia, ktoré sú kontraproduktívne. Spojené štáty zostávajú ako súčasť Kvarteta kľúčovým aktérom,“ konštatoval I. Korčok na pracovnom obede s prezidentom Palestíny Mahmúdom Abbásom. Slovenská republika a Európska únia zostávajú nestranné v izraelsko-palestínskom konflikte, pričom EÚ, ako člen blízkovýchodného Kvarteta, podporuje mier a diplomatické riešenia sporov.
  • 21.12.2017
    Brusel (18. decembra 2017) – Rada ministrov EÚ pre dopravu, telekomunikácie a energetiku sa v neľahkom rokovaní až do neskorej noci, venovala viacerým legislatívnym návrhom, ktoré sú súčasťou balíka Čistá energia pre všetkých Európanov.
  • 12.12.2017
    | Aktivity štátnych tajomníkov | SR a EÚ | Slovensko a Európska únia
    Príprava Európskej rady koncom týždňa v Bruseli (14. – 15. decembra) bola nosnou témou dnešnej (12. decembra) Rady pre všeobecné záležitosti (GAC). Slovenskú delegáciu viedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. V súvislosti s prípravou samitu uviedol: „Jedným z jasných politických odkazov bude naštartovanie obrannej spolupráce členských štátov v oblasti obrany. Tzv. PESCO je hmatateľný výsledok, ku ktorému sme sa zaviazali ešte na Bratislavskom samite. Avšak hovoriť o úspechu budeme môcť, až keď sa táto spolupráca pretaví do budovania konkrétnych spôsobilostí. Je veľmi dobré, že na realizáciu budú dohliadať lídri.“
  • 11.12.2017
    Brusel (11. december 2017) – Slovenský agrorezort predložil na decembrové zasadnutie Rady EÚ pre poľnohospodárstvo a rybolov bod týkajúci sa boja proti nekalým obchodným praktikám. Cieľom je dosiahnuť vyváženejší potravinový dodávateľský reťazec a posilniť postavenie poľnohospodárov. Iniciatívu Slovenska, ktorá požaduje legislatívne riešenie tohto problému, na decembrovej Rade EÚ podporilo ďalších 16 poľnohospodárskych ministrov.
  • 11.12.2017
    | Aktivity štátnych tajomníkov | SR a EÚ | Slovensko a Európska únia | Izrael
    Perspektívy blízkovýchodného mierového procesu po minulotýždňovom rozhodnutí amerického prezidenta D. Trumpa uznať Jeruzalem za hlavné mesto Izraela, ale aj aktuálny vývoj udalostí v Iraku, Jemene, Libanone a Iráne vo svetle zadefinovania podoby budúcej spolupráce s týmito krajinami s ohľadom na strategické záujmy EÚ v regióne, boli hlavnými témami dnešného (11. decembra) zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli (FAC).
  • 08.12.2017
    Brusel (7. - 8. decembra 2017) – Rada ministrov EÚ pre zamestnanosť, sociálne veci, zdravie a spotrebiteľské záležitosti (EPSCO) sa zišla už poslednýkrát pod taktovkou estónskeho predsedníctva. Ministrom práce a sociálnej politiky sa podarilo dosiahnuť dohodu na krokoch, ktoré majú zlepšiť prístupnosť vybraných výrobkov a služieb pre osoby so zdravotným postihnutím (Európsky akt o prístupnosti) s cieľom podporiť ich nezávislý život.
  • 05.12.2017
    | Aktivity štátnych tajomníkov | SR a EÚ | Slovensko a Európska únia
    ​Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok sa dnes (5. decembra) zúčastnil v Bruseli na pracovnom obede ministrov zahraničných vecí EÚ a USA. Hlavnými témami diskusie boli otázky vzájomných vzťahov, iránsky jadrový program, situácia na východe Ukrajiny, vzťahy s Ruskom, ako aj blízkovýchodný mierový proces. Išlo o prvé stretnutie EÚ-USA na úrovni ministrov zahraničných vecí za súčasnej americkej administratívy. Stretnutie potvrdilo význam transatlantických vzťahov pre bezpečnosť a prosperitu obyvateľov na oboch stranách Atlantiku. „Práve v období neistoty, regionálnych konfliktov, napätej globálnej bezpečnostnej situácie a mnohých dezinformácií si potrebujeme pripomínať, na čom stojí naša bezpečnosť - jej základom je spolupráca EÚ a USA založená na dôvere a spoločných hodnotách,” povedal štátny tajomník I. Korčok. Silne rezonovala tiež otázka vzťahov s Ruskom. EÚ a USA sa zhodujú v tom, že zlepšenie vzťahov s Ruskom je možné jedine na základe riešenia konfliktu na východe Ukrajiny, vrátane obnovy jej suverenity a teritoriálnej integrity.