Aktuálne správy

{scopeGroupId=[10182], ddm/11341/vseobecny_autor_be_BY=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ru_RU=[odbor], ddm/11341/priorita_hu_HU=[home], ddm/11341/newsletter_de_DE=[false], ddm/11341/anotacia_sl_SL=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek prijal dnes (15. marca 2018) v Bratislave komisára Rady Európy pre ľudské práva Nilsa Muižnieksa, ktorý je tento týždeň na návšteve Slovenska. Spoločne prediskutovali aktuálne otázky ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike aj v širšom európskom kontexte a venovali sa aj otázkam postavenia žien, rómskej menšiny a mentálne alebo telesne znevýhodnených osôb v spoločnosti. Pracovná návšteva komisára nadväzuje na jeho návštevu Slovenska v júni 2015 s cieľom zhodnotiť súčasný stav v oblasti ľudských práv v SR a pokrok dosiahnutý od ostatnej návštevy.], ddm/11341/newsletter_fr_FR=[false], ddm/11341/obrazok_media_ru_RU=[{"groupId":10182,"uuid":"194e162b-1149-465e-aa25-ce49713b6267","version":"1.0"}], ddm/11341/datum_spravy_sl_SL=[20180315000000], ddm/11341/priorita_it_IT=[home], ddm/11341/obrazok_media_be_BY=[{"groupId":10182,"uuid":"194e162b-1149-465e-aa25-ce49713b6267","version":"1.0"}], roleId=[10163, 10164], ddm/11341/newsletter_be_BY=[false], expirationDate=[2922789940817081255], ddm/11341/datum_spravy_uk_UA=[20180315000000], ddm/11341/anotacia_zh_CN=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek prijal dnes (15. marca 2018) v Bratislave komisára Rady Európy pre ľudské práva Nilsa Muižnieksa, ktorý je tento týždeň na návšteve Slovenska. Spoločne prediskutovali aktuálne otázky ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike aj v širšom európskom kontexte a venovali sa aj otázkam postavenia žien, rómskej menšiny a mentálne alebo telesne znevýhodnených osôb v spoločnosti. Pracovná návšteva komisára nadväzuje na jeho návštevu Slovenska v júni 2015 s cieľom zhodnotiť súčasný stav v oblasti ľudských práv v SR a pokrok dosiahnutý od ostatnej návštevy.], entryClassPK=[3049465], ddm/11341/newsletter_vi_VN=[false], ddm/11341/obrazok_media_en_US=[{"groupId":10182,"uuid":"194e162b-1149-465e-aa25-ce49713b6267","version":"1.0"}], content=[

Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek  prijal dnes (15. marca 2018) v Bratislave komisára Rady Európy pre ľudské práva Nilsa Muižnieksa, ktorý je tento týždeň na návšteve Slovenska. Spoločne prediskutovali aktuálne otázky ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike aj v širšom európskom kontexte a venovali sa aj otázkam postavenia žien, rómskej menšiny a mentálne alebo telesne znevýhodnených osôb v spoločnosti. Pracovná návšteva komisára nadväzuje na jeho návštevu Slovenska v júni 2015 s cieľom zhodnotiť súčasný stav v oblasti ľudských práv v SR a pokrok dosiahnutý od ostatnej návštevy. 

 

Štátny tajomník L. Parízek ocenil pôsobenie komisára N. Muižnieksa na tomto dôležitom poste v štruktúre európskej ľudskoprávnej architektúry. Zdôraznil permanentný záujem Slovenska pokračovať v dobrých vzťahoch a dialógu s Radou Európy, ako aj s budúcou komisárkou Mijatovič, a to osobitne v roku 2018, kedy si pripomíname 25. výročie vstupu Slovenska do tejto najstaršej pan-európskej organizácie. 

 

Z pozície osobitného predstaviteľa ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR pre predsedníctvo SR v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) zdôraznil, že SR prikladá pri tvorbe svojich politických priorít ludskoprávnej dimenzii veľkú váhu. „SR ocení užšiu spoluprácu s kanceláriou komisára Rady Európy pre ľudské práva. Považujeme za dôležité identifikovať možnosti synergií a prepojenia agendy oboch organizácií aj v rámci slovenského predsedníctva v OBSE v roku 2019“, konštatoval Lukáš Parízek.

 

Spolu s komisárom Muižnieksom je na návšteve Slovenska aj Dunja Mijatovič, ktorá bola v januári 2018 zvolená Parlamentným zhromaždením Rady Európy za nástupkyňu súčasného komisára a svojho mandátu sa ujme 1. apríla 2018. Delegácia sa počas návštevy Slovenska stretne aj s partnermi z rezortov spravodlivosti, školstva, vedy, výskumu a športu, ako aj so zástupcami splnomocnenca vlády pre rómske komunity a s verejnou ochrankyňou práv Máriou Patakyovou. 

20180315000000 false odbor ["[\"\"]"] ["null"] Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek prijal dnes (15. marca 2018) v Bratislave komisára Rady Európy pre ľudské práva Nilsa Muižnieksa, ktorý je tento týždeň na návšteve Slovenska. Spoločne prediskutovali aktuálne otázky ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike aj v širšom európskom kontexte a venovali sa aj otázkam postavenia žien, rómskej menšiny a mentálne alebo telesne znevýhodnených osôb v spoločnosti. Pracovná návšteva komisára nadväzuje na jeho návštevu Slovenska v júni 2015 s cieľom zhodnotiť súčasný stav v oblasti ľudských práv v SR a pokrok dosiahnutý od ostatnej návštevy. ["null"] {"groupId":10182,"uuid":"194e162b-1149-465e-aa25-ce49713b6267","version":"1.0"} null false home null ], ddm/11341/newsletter_en_US=[false], viewCount_sortable=[8151], ddm/11341/anotacia_it_IT=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek prijal dnes (15. marca 2018) v Bratislave komisára Rady Európy pre ľudské práva Nilsa Muižnieksa, ktorý je tento týždeň na návšteve Slovenska. Spoločne prediskutovali aktuálne otázky ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike aj v širšom európskom kontexte a venovali sa aj otázkam postavenia žien, rómskej menšiny a mentálne alebo telesne znevýhodnených osôb v spoločnosti. Pracovná návšteva komisára nadväzuje na jeho návštevu Slovenska v júni 2015 s cieľom zhodnotiť súčasný stav v oblasti ľudských práv v SR a pokrok dosiahnutý od ostatnej návštevy.], ddm/11341/text_ru_RU=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek prijal dnes (15. marca 2018) v Bratislave komisára Rady Európy pre ľudské práva Nilsa Muižnieksa, ktorý je tento týždeň na návšteve Slovenska. Spoločne prediskutovali aktuálne otázky ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike aj v širšom európskom kontexte a venovali sa aj otázkam postavenia žien, rómskej menšiny a mentálne alebo telesne znevýhodnených osôb v spoločnosti. Pracovná návšteva komisára nadväzuje na jeho návštevu Slovenska v júni 2015 s cieľom zhodnotiť súčasný stav v oblasti ľudských práv v SR a pokrok dosiahnutý od ostatnej návštevy. Štátny tajomník L. Parízek ocenil pôsobenie komisára N. Muižnieksa na tomto dôležitom poste v štruktúre európskej ľudskoprávnej architektúry. Zdôraznil permanentný záujem Slovenska pokračovať v dobrých vzťahoch a dialógu s Radou Európy, ako aj s budúcou komisárkou Mijatovič, a to osobitne v roku 2018, kedy si pripomíname 25. výročie vstupu Slovenska do tejto najstaršej pan-európskej organizácie. Z pozície osobitného predstaviteľa ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR pre predsedníctvo SR v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) zdôraznil, že SR prikladá pri tvorbe svojich politických priorít ludskoprávnej dimenzii veľkú váhu. „SR ocení užšiu spoluprácu s kanceláriou komisára Rady Európy pre ľudské práva. Považujeme za dôležité identifikovať možnosti synergií a prepojenia agendy oboch organizácií aj v rámci slovenského predsedníctva v OBSE v roku 2019“, konštatoval Lukáš Parízek. Spolu s komisárom Muižnieksom je na návšteve Slovenska aj Dunja Mijatovič, ktorá bola v januári 2018 zvolená Parlamentným zhromaždením Rady Európy za nástupkyňu súčasného komisára a svojho mandátu sa ujme 1. apríla 2018. Delegácia sa počas návštevy Slovenska stretne aj s partnermi z rezortov spravodlivosti, školstva, vedy, výskumu a športu, ako aj so zástupcami splnomocnenca vlády pre rómske komunity a s verejnou ochrankyňou práv Máriou Patakyovou. ], viewCount=[8151], content_sk_SK=[

Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek  prijal dnes (15. marca 2018) v Bratislave komisára Rady Európy pre ľudské práva Nilsa Muižnieksa, ktorý je tento týždeň na návšteve Slovenska. Spoločne prediskutovali aktuálne otázky ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike aj v širšom európskom kontexte a venovali sa aj otázkam postavenia žien, rómskej menšiny a mentálne alebo telesne znevýhodnených osôb v spoločnosti. Pracovná návšteva komisára nadväzuje na jeho návštevu Slovenska v júni 2015 s cieľom zhodnotiť súčasný stav v oblasti ľudských práv v SR a pokrok dosiahnutý od ostatnej návštevy. 

 

Štátny tajomník L. Parízek ocenil pôsobenie komisára N. Muižnieksa na tomto dôležitom poste v štruktúre európskej ľudskoprávnej architektúry. Zdôraznil permanentný záujem Slovenska pokračovať v dobrých vzťahoch a dialógu s Radou Európy, ako aj s budúcou komisárkou Mijatovič, a to osobitne v roku 2018, kedy si pripomíname 25. výročie vstupu Slovenska do tejto najstaršej pan-európskej organizácie. 

 

Z pozície osobitného predstaviteľa ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR pre predsedníctvo SR v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) zdôraznil, že SR prikladá pri tvorbe svojich politických priorít ludskoprávnej dimenzii veľkú váhu. „SR ocení užšiu spoluprácu s kanceláriou komisára Rady Európy pre ľudské práva. Považujeme za dôležité identifikovať možnosti synergií a prepojenia agendy oboch organizácií aj v rámci slovenského predsedníctva v OBSE v roku 2019“, konštatoval Lukáš Parízek.

 

Spolu s komisárom Muižnieksom je na návšteve Slovenska aj Dunja Mijatovič, ktorá bola v januári 2018 zvolená Parlamentným zhromaždením Rady Európy za nástupkyňu súčasného komisára a svojho mandátu sa ujme 1. apríla 2018. Delegácia sa počas návštevy Slovenska stretne aj s partnermi z rezortov spravodlivosti, školstva, vedy, výskumu a športu, ako aj so zástupcami splnomocnenca vlády pre rómske komunity a s verejnou ochrankyňou práv Máriou Patakyovou. 

20180315000000 false odbor ["[\"\"]"] ["null"] Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek prijal dnes (15. marca 2018) v Bratislave komisára Rady Európy pre ľudské práva Nilsa Muižnieksa, ktorý je tento týždeň na návšteve Slovenska. Spoločne prediskutovali aktuálne otázky ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike aj v širšom európskom kontexte a venovali sa aj otázkam postavenia žien, rómskej menšiny a mentálne alebo telesne znevýhodnených osôb v spoločnosti. Pracovná návšteva komisára nadväzuje na jeho návštevu Slovenska v júni 2015 s cieľom zhodnotiť súčasný stav v oblasti ľudských práv v SR a pokrok dosiahnutý od ostatnej návštevy. ["null"] {"groupId":10182,"uuid":"194e162b-1149-465e-aa25-ce49713b6267","version":"1.0"} null false home null ], ddm/11341/obrazok_media_es_ES=[{"groupId":10182,"uuid":"194e162b-1149-465e-aa25-ce49713b6267","version":"1.0"}], ddm/11341/anotacia_sr_RS=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek prijal dnes (15. marca 2018) v Bratislave komisára Rady Európy pre ľudské práva Nilsa Muižnieksa, ktorý je tento týždeň na návšteve Slovenska. Spoločne prediskutovali aktuálne otázky ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike aj v širšom európskom kontexte a venovali sa aj otázkam postavenia žien, rómskej menšiny a mentálne alebo telesne znevýhodnených osôb v spoločnosti. Pracovná návšteva komisára nadväzuje na jeho návštevu Slovenska v júni 2015 s cieľom zhodnotiť súčasný stav v oblasti ľudských práv v SR a pokrok dosiahnutý od ostatnej návštevy.], ddm/11341/text_sk_SK=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek prijal dnes (15. marca 2018) v Bratislave komisára Rady Európy pre ľudské práva Nilsa Muižnieksa, ktorý je tento týždeň na návšteve Slovenska. Spoločne prediskutovali aktuálne otázky ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike aj v širšom európskom kontexte a venovali sa aj otázkam postavenia žien, rómskej menšiny a mentálne alebo telesne znevýhodnených osôb v spoločnosti. Pracovná návšteva komisára nadväzuje na jeho návštevu Slovenska v júni 2015 s cieľom zhodnotiť súčasný stav v oblasti ľudských práv v SR a pokrok dosiahnutý od ostatnej návštevy. Štátny tajomník L. Parízek ocenil pôsobenie komisára N. Muižnieksa na tomto dôležitom poste v štruktúre európskej ľudskoprávnej architektúry. Zdôraznil permanentný záujem Slovenska pokračovať v dobrých vzťahoch a dialógu s Radou Európy, ako aj s budúcou komisárkou Mijatovič, a to osobitne v roku 2018, kedy si pripomíname 25. výročie vstupu Slovenska do tejto najstaršej pan-európskej organizácie. Z pozície osobitného predstaviteľa ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR pre predsedníctvo SR v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) zdôraznil, že SR prikladá pri tvorbe svojich politických priorít ludskoprávnej dimenzii veľkú váhu. „SR ocení užšiu spoluprácu s kanceláriou komisára Rady Európy pre ľudské práva. Považujeme za dôležité identifikovať možnosti synergií a prepojenia agendy oboch organizácií aj v rámci slovenského predsedníctva v OBSE v roku 2019“, konštatoval Lukáš Parízek. Spolu s komisárom Muižnieksom je na návšteve Slovenska aj Dunja Mijatovič, ktorá bola v januári 2018 zvolená Parlamentným zhromaždením Rady Európy za nástupkyňu súčasného komisára a svojho mandátu sa ujme 1. apríla 2018. Delegácia sa počas návštevy Slovenska stretne aj s partnermi z rezortov spravodlivosti, školstva, vedy, výskumu a športu, ako aj so zástupcami splnomocnenca vlády pre rómske komunity a s verejnou ochrankyňou práv Máriou Patakyovou. ], ddm/11341/only-zu_pt_BR=[false], ddm/11341/obrazok_media_hu_HU=[{"groupId":10182,"uuid":"194e162b-1149-465e-aa25-ce49713b6267","version":"1.0"}], ddm/11341/newsletter_ru_RU=[false], ddm/11341/anotacia_uk_UA=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek prijal dnes (15. marca 2018) v Bratislave komisára Rady Európy pre ľudské práva Nilsa Muižnieksa, ktorý je tento týždeň na návšteve Slovenska. Spoločne prediskutovali aktuálne otázky ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike aj v širšom európskom kontexte a venovali sa aj otázkam postavenia žien, rómskej menšiny a mentálne alebo telesne znevýhodnených osôb v spoločnosti. Pracovná návšteva komisára nadväzuje na jeho návštevu Slovenska v júni 2015 s cieľom zhodnotiť súčasný stav v oblasti ľudských práv v SR a pokrok dosiahnutý od ostatnej návštevy.], ddm/11341/anotacia_pl_PL=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek prijal dnes (15. marca 2018) v Bratislave komisára Rady Európy pre ľudské práva Nilsa Muižnieksa, ktorý je tento týždeň na návšteve Slovenska. Spoločne prediskutovali aktuálne otázky ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike aj v širšom európskom kontexte a venovali sa aj otázkam postavenia žien, rómskej menšiny a mentálne alebo telesne znevýhodnených osôb v spoločnosti. Pracovná návšteva komisára nadväzuje na jeho návštevu Slovenska v júni 2015 s cieľom zhodnotiť súčasný stav v oblasti ľudských práv v SR a pokrok dosiahnutý od ostatnej návštevy.], ddm/11341/text_tr_TR=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek prijal dnes (15. marca 2018) v Bratislave komisára Rady Európy pre ľudské práva Nilsa Muižnieksa, ktorý je tento týždeň na návšteve Slovenska. Spoločne prediskutovali aktuálne otázky ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike aj v širšom európskom kontexte a venovali sa aj otázkam postavenia žien, rómskej menšiny a mentálne alebo telesne znevýhodnených osôb v spoločnosti. Pracovná návšteva komisára nadväzuje na jeho návštevu Slovenska v júni 2015 s cieľom zhodnotiť súčasný stav v oblasti ľudských práv v SR a pokrok dosiahnutý od ostatnej návštevy. Štátny tajomník L. Parízek ocenil pôsobenie komisára N. Muižnieksa na tomto dôležitom poste v štruktúre európskej ľudskoprávnej architektúry. Zdôraznil permanentný záujem Slovenska pokračovať v dobrých vzťahoch a dialógu s Radou Európy, ako aj s budúcou komisárkou Mijatovič, a to osobitne v roku 2018, kedy si pripomíname 25. výročie vstupu Slovenska do tejto najstaršej pan-európskej organizácie. Z pozície osobitného predstaviteľa ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR pre predsedníctvo SR v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) zdôraznil, že SR prikladá pri tvorbe svojich politických priorít ludskoprávnej dimenzii veľkú váhu. „SR ocení užšiu spoluprácu s kanceláriou komisára Rady Európy pre ľudské práva. Považujeme za dôležité identifikovať možnosti synergií a prepojenia agendy oboch organizácií aj v rámci slovenského predsedníctva v OBSE v roku 2019“, konštatoval Lukáš Parízek. Spolu s komisárom Muižnieksom je na návšteve Slovenska aj Dunja Mijatovič, ktorá bola v januári 2018 zvolená Parlamentným zhromaždením Rady Európy za nástupkyňu súčasného komisára a svojho mandátu sa ujme 1. apríla 2018. Delegácia sa počas návštevy Slovenska stretne aj s partnermi z rezortov spravodlivosti, školstva, vedy, výskumu a športu, ako aj so zástupcami splnomocnenca vlády pre rómske komunity a s verejnou ochrankyňou práv Máriou Patakyovou. ], ddm/11341/vseobecny_autor_es_ES=[odbor], ddm/11341/priorita_ko_KR=[home], ddm/11341/anotacia_es_ES=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek prijal dnes (15. marca 2018) v Bratislave komisára Rady Európy pre ľudské práva Nilsa Muižnieksa, ktorý je tento týždeň na návšteve Slovenska. Spoločne prediskutovali aktuálne otázky ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike aj v širšom európskom kontexte a venovali sa aj otázkam postavenia žien, rómskej menšiny a mentálne alebo telesne znevýhodnených osôb v spoločnosti. Pracovná návšteva komisára nadväzuje na jeho návštevu Slovenska v júni 2015 s cieľom zhodnotiť súčasný stav v oblasti ľudských práv v SR a pokrok dosiahnutý od ostatnej návštevy.], ddm/11341/text_ko_KR=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek prijal dnes (15. marca 2018) v Bratislave komisára Rady Európy pre ľudské práva Nilsa Muižnieksa, ktorý je tento týždeň na návšteve Slovenska. Spoločne prediskutovali aktuálne otázky ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike aj v širšom európskom kontexte a venovali sa aj otázkam postavenia žien, rómskej menšiny a mentálne alebo telesne znevýhodnených osôb v spoločnosti. Pracovná návšteva komisára nadväzuje na jeho návštevu Slovenska v júni 2015 s cieľom zhodnotiť súčasný stav v oblasti ľudských práv v SR a pokrok dosiahnutý od ostatnej návštevy. Štátny tajomník L. Parízek ocenil pôsobenie komisára N. Muižnieksa na tomto dôležitom poste v štruktúre európskej ľudskoprávnej architektúry. Zdôraznil permanentný záujem Slovenska pokračovať v dobrých vzťahoch a dialógu s Radou Európy, ako aj s budúcou komisárkou Mijatovič, a to osobitne v roku 2018, kedy si pripomíname 25. výročie vstupu Slovenska do tejto najstaršej pan-európskej organizácie. Z pozície osobitného predstaviteľa ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR pre predsedníctvo SR v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) zdôraznil, že SR prikladá pri tvorbe svojich politických priorít ludskoprávnej dimenzii veľkú váhu. „SR ocení užšiu spoluprácu s kanceláriou komisára Rady Európy pre ľudské práva. Považujeme za dôležité identifikovať možnosti synergií a prepojenia agendy oboch organizácií aj v rámci slovenského predsedníctva v OBSE v roku 2019“, konštatoval Lukáš Parízek. Spolu s komisárom Muižnieksom je na návšteve Slovenska aj Dunja Mijatovič, ktorá bola v januári 2018 zvolená Parlamentným zhromaždením Rady Európy za nástupkyňu súčasného komisára a svojho mandátu sa ujme 1. apríla 2018. Delegácia sa počas návštevy Slovenska stretne aj s partnermi z rezortov spravodlivosti, školstva, vedy, výskumu a športu, ako aj so zástupcami splnomocnenca vlády pre rómske komunity a s verejnou ochrankyňou práv Máriou Patakyovou. ], ddm/11341/only-zu_sk_SK=[false], ddm/11341/datum_spravy_fr_FR=[20180315000000], ddm/11341/text_pt_BR=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek prijal dnes (15. marca 2018) v Bratislave komisára Rady Európy pre ľudské práva Nilsa Muižnieksa, ktorý je tento týždeň na návšteve Slovenska. Spoločne prediskutovali aktuálne otázky ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike aj v širšom európskom kontexte a venovali sa aj otázkam postavenia žien, rómskej menšiny a mentálne alebo telesne znevýhodnených osôb v spoločnosti. Pracovná návšteva komisára nadväzuje na jeho návštevu Slovenska v júni 2015 s cieľom zhodnotiť súčasný stav v oblasti ľudských práv v SR a pokrok dosiahnutý od ostatnej návštevy. Štátny tajomník L. Parízek ocenil pôsobenie komisára N. Muižnieksa na tomto dôležitom poste v štruktúre európskej ľudskoprávnej architektúry. Zdôraznil permanentný záujem Slovenska pokračovať v dobrých vzťahoch a dialógu s Radou Európy, ako aj s budúcou komisárkou Mijatovič, a to osobitne v roku 2018, kedy si pripomíname 25. výročie vstupu Slovenska do tejto najstaršej pan-európskej organizácie. Z pozície osobitného predstaviteľa ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR pre predsedníctvo SR v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) zdôraznil, že SR prikladá pri tvorbe svojich politických priorít ludskoprávnej dimenzii veľkú váhu. „SR ocení užšiu spoluprácu s kanceláriou komisára Rady Európy pre ľudské práva. Považujeme za dôležité identifikovať možnosti synergií a prepojenia agendy oboch organizácií aj v rámci slovenského predsedníctva v OBSE v roku 2019“, konštatoval Lukáš Parízek. Spolu s komisárom Muižnieksom je na návšteve Slovenska aj Dunja Mijatovič, ktorá bola v januári 2018 zvolená Parlamentným zhromaždením Rady Európy za nástupkyňu súčasného komisára a svojho mandátu sa ujme 1. apríla 2018. Delegácia sa počas návštevy Slovenska stretne aj s partnermi z rezortov spravodlivosti, školstva, vedy, výskumu a športu, ako aj so zástupcami splnomocnenca vlády pre rómske komunity a s verejnou ochrankyňou práv Máriou Patakyovou. ], ddm/11341/anotacia_en_US=[State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic, Lukáš Parízek, received today (15 March 2018) Nils Muižnieks, Council of Europe Commissioner for Human Rights, in Bratislava. They discussed current issues of protecting and promoting human rights in the Slovak Republic, as well as in a wider European context. They also delved into the position of women, the Roma minority and that of mentally or physically disabled persons in the society. The working visit paid by the Commissioner is a follow-up to his visit to Slovakia in June 2015 to evaluate the current state of play in human rights in the Slovak Republic and the progress achieved since his last visit.], ddm/11341/only-zu_ko_KR=[false], ddm/11341/newsletter_pt_BR=[false], ddm/11341/text_sr_RS=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek prijal dnes (15. marca 2018) v Bratislave komisára Rady Európy pre ľudské práva Nilsa Muižnieksa, ktorý je tento týždeň na návšteve Slovenska. Spoločne prediskutovali aktuálne otázky ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike aj v širšom európskom kontexte a venovali sa aj otázkam postavenia žien, rómskej menšiny a mentálne alebo telesne znevýhodnených osôb v spoločnosti. Pracovná návšteva komisára nadväzuje na jeho návštevu Slovenska v júni 2015 s cieľom zhodnotiť súčasný stav v oblasti ľudských práv v SR a pokrok dosiahnutý od ostatnej návštevy. Štátny tajomník L. Parízek ocenil pôsobenie komisára N. Muižnieksa na tomto dôležitom poste v štruktúre európskej ľudskoprávnej architektúry. Zdôraznil permanentný záujem Slovenska pokračovať v dobrých vzťahoch a dialógu s Radou Európy, ako aj s budúcou komisárkou Mijatovič, a to osobitne v roku 2018, kedy si pripomíname 25. výročie vstupu Slovenska do tejto najstaršej pan-európskej organizácie. Z pozície osobitného predstaviteľa ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR pre predsedníctvo SR v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) zdôraznil, že SR prikladá pri tvorbe svojich politických priorít ludskoprávnej dimenzii veľkú váhu. „SR ocení užšiu spoluprácu s kanceláriou komisára Rady Európy pre ľudské práva. Považujeme za dôležité identifikovať možnosti synergií a prepojenia agendy oboch organizácií aj v rámci slovenského predsedníctva v OBSE v roku 2019“, konštatoval Lukáš Parízek. Spolu s komisárom Muižnieksom je na návšteve Slovenska aj Dunja Mijatovič, ktorá bola v januári 2018 zvolená Parlamentným zhromaždením Rady Európy za nástupkyňu súčasného komisára a svojho mandátu sa ujme 1. apríla 2018. Delegácia sa počas návštevy Slovenska stretne aj s partnermi z rezortov spravodlivosti, školstva, vedy, výskumu a športu, ako aj so zástupcami splnomocnenca vlády pre rómske komunity a s verejnou ochrankyňou práv Máriou Patakyovou. ], ddm/11341/vseobecny_autor_hu_HU=[odbor], ddm/11341/newsletter_sr_RS=[false], ddm/11341/priorita_fr_FR=[home], classNameId=[0], ddm/11341/priorita_de_DE=[home], priority=[0.0], ratings_sortable=[0.0], userName=[michaela dunajská], ddm/11341/obrazok_media_uk_UA=[{"groupId":10182,"uuid":"194e162b-1149-465e-aa25-ce49713b6267","version":"1.0"}], ddm/11341/only-zu_ru_RU=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_zh_CN=[odbor], publishDate=[20180315150600], ddm/11341/anotacia_pt_BR=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek prijal dnes (15. marca 2018) v Bratislave komisára Rady Európy pre ľudské práva Nilsa Muižnieksa, ktorý je tento týždeň na návšteve Slovenska. Spoločne prediskutovali aktuálne otázky ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike aj v širšom európskom kontexte a venovali sa aj otázkam postavenia žien, rómskej menšiny a mentálne alebo telesne znevýhodnených osôb v spoločnosti. Pracovná návšteva komisára nadväzuje na jeho návštevu Slovenska v júni 2015 s cieľom zhodnotiť súčasný stav v oblasti ľudských práv v SR a pokrok dosiahnutý od ostatnej návštevy.], ddm/11341/datum_spravy_pt_BR=[20180315000000], ddm/11341/priorita_sk_SK=[home], title_en_US=[Commissioner of Council of Europe for Human rights visiting the Diplomacy Ministry], ddm/11341/only-zu_vi_VN=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_sl_SL=[odbor], ddm/11341/obrazok_media_zh_CN=[{"groupId":10182,"uuid":"194e162b-1149-465e-aa25-ce49713b6267","version":"1.0"}], ddm/11341/obrazok_media_pl_PL=[{"groupId":10182,"uuid":"194e162b-1149-465e-aa25-ce49713b6267","version":"1.0"}], ddm/11341/vseobecny_autor_uk_UA=[odbor], modified=[20180319070830], ddm/11341/vseobecny_autor_it_IT=[odbor], ddm/11341/anotacia_fr_FR=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek prijal dnes (15. marca 2018) v Bratislave komisára Rady Európy pre ľudské práva Nilsa Muižnieksa, ktorý je tento týždeň na návšteve Slovenska. Spoločne prediskutovali aktuálne otázky ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike aj v širšom európskom kontexte a venovali sa aj otázkam postavenia žien, rómskej menšiny a mentálne alebo telesne znevýhodnených osôb v spoločnosti. Pracovná návšteva komisára nadväzuje na jeho návštevu Slovenska v júni 2015 s cieľom zhodnotiť súčasný stav v oblasti ľudských práv v SR a pokrok dosiahnutý od ostatnej návštevy.], ddm/11341/datum_spravy_be_BY=[20180315000000], ddm/11341/anotacia_vi_VN=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek prijal dnes (15. marca 2018) v Bratislave komisára Rady Európy pre ľudské práva Nilsa Muižnieksa, ktorý je tento týždeň na návšteve Slovenska. Spoločne prediskutovali aktuálne otázky ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike aj v širšom európskom kontexte a venovali sa aj otázkam postavenia žien, rómskej menšiny a mentálne alebo telesne znevýhodnených osôb v spoločnosti. Pracovná návšteva komisára nadväzuje na jeho návštevu Slovenska v júni 2015 s cieľom zhodnotiť súčasný stav v oblasti ľudských práv v SR a pokrok dosiahnutý od ostatnej návštevy.], ddm/11341/obrazok_media_sl_SL=[{"groupId":10182,"uuid":"194e162b-1149-465e-aa25-ce49713b6267","version":"1.0"}], ddm/11341/text_pl_PL=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek prijal dnes (15. marca 2018) v Bratislave komisára Rady Európy pre ľudské práva Nilsa Muižnieksa, ktorý je tento týždeň na návšteve Slovenska. Spoločne prediskutovali aktuálne otázky ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike aj v širšom európskom kontexte a venovali sa aj otázkam postavenia žien, rómskej menšiny a mentálne alebo telesne znevýhodnených osôb v spoločnosti. Pracovná návšteva komisára nadväzuje na jeho návštevu Slovenska v júni 2015 s cieľom zhodnotiť súčasný stav v oblasti ľudských práv v SR a pokrok dosiahnutý od ostatnej návštevy. Štátny tajomník L. Parízek ocenil pôsobenie komisára N. Muižnieksa na tomto dôležitom poste v štruktúre európskej ľudskoprávnej architektúry. Zdôraznil permanentný záujem Slovenska pokračovať v dobrých vzťahoch a dialógu s Radou Európy, ako aj s budúcou komisárkou Mijatovič, a to osobitne v roku 2018, kedy si pripomíname 25. výročie vstupu Slovenska do tejto najstaršej pan-európskej organizácie. Z pozície osobitného predstaviteľa ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR pre predsedníctvo SR v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) zdôraznil, že SR prikladá pri tvorbe svojich politických priorít ludskoprávnej dimenzii veľkú váhu. „SR ocení užšiu spoluprácu s kanceláriou komisára Rady Európy pre ľudské práva. Považujeme za dôležité identifikovať možnosti synergií a prepojenia agendy oboch organizácií aj v rámci slovenského predsedníctva v OBSE v roku 2019“, konštatoval Lukáš Parízek. Spolu s komisárom Muižnieksom je na návšteve Slovenska aj Dunja Mijatovič, ktorá bola v januári 2018 zvolená Parlamentným zhromaždením Rady Európy za nástupkyňu súčasného komisára a svojho mandátu sa ujme 1. apríla 2018. Delegácia sa počas návštevy Slovenska stretne aj s partnermi z rezortov spravodlivosti, školstva, vedy, výskumu a športu, ako aj so zástupcami splnomocnenca vlády pre rómske komunity a s verejnou ochrankyňou práv Máriou Patakyovou. ], ddm/11341/vseobecny_autor_sr_RS=[odbor], ddm/11341/newsletter_hu_HU=[false], rootEntryClassPK=[3049465], ddm/11341/datum_spravy_pl_PL=[20180315000000], ddmTemplateKey=[19701], ddm/11341/only-zu_fr_FR=[false], ddm/11341/only-zu_tr_TR=[false], ddm/11341/text_es_ES=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek prijal dnes (15. marca 2018) v Bratislave komisára Rady Európy pre ľudské práva Nilsa Muižnieksa, ktorý je tento týždeň na návšteve Slovenska. Spoločne prediskutovali aktuálne otázky ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike aj v širšom európskom kontexte a venovali sa aj otázkam postavenia žien, rómskej menšiny a mentálne alebo telesne znevýhodnených osôb v spoločnosti. Pracovná návšteva komisára nadväzuje na jeho návštevu Slovenska v júni 2015 s cieľom zhodnotiť súčasný stav v oblasti ľudských práv v SR a pokrok dosiahnutý od ostatnej návštevy. Štátny tajomník L. Parízek ocenil pôsobenie komisára N. Muižnieksa na tomto dôležitom poste v štruktúre európskej ľudskoprávnej architektúry. Zdôraznil permanentný záujem Slovenska pokračovať v dobrých vzťahoch a dialógu s Radou Európy, ako aj s budúcou komisárkou Mijatovič, a to osobitne v roku 2018, kedy si pripomíname 25. výročie vstupu Slovenska do tejto najstaršej pan-európskej organizácie. Z pozície osobitného predstaviteľa ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR pre predsedníctvo SR v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) zdôraznil, že SR prikladá pri tvorbe svojich politických priorít ludskoprávnej dimenzii veľkú váhu. „SR ocení užšiu spoluprácu s kanceláriou komisára Rady Európy pre ľudské práva. Považujeme za dôležité identifikovať možnosti synergií a prepojenia agendy oboch organizácií aj v rámci slovenského predsedníctva v OBSE v roku 2019“, konštatoval Lukáš Parízek. Spolu s komisárom Muižnieksom je na návšteve Slovenska aj Dunja Mijatovič, ktorá bola v januári 2018 zvolená Parlamentným zhromaždením Rady Európy za nástupkyňu súčasného komisára a svojho mandátu sa ujme 1. apríla 2018. Delegácia sa počas návštevy Slovenska stretne aj s partnermi z rezortov spravodlivosti, školstva, vedy, výskumu a športu, ako aj so zástupcami splnomocnenca vlády pre rómske komunity a s verejnou ochrankyňou práv Máriou Patakyovou. ], ddm/11341/obrazok_media_sr_RS=[{"groupId":10182,"uuid":"194e162b-1149-465e-aa25-ce49713b6267","version":"1.0"}], ddm/11341/only-zu_hu_HU=[false], ddm/11341/datum_spravy_hu_HU=[20180315000000], treePath=[30303, 2982055, 3038987], ddm/11341/only-zu_be_BY=[false], ddm/11341/priorita_pt_BR=[home], ddm/11341/datum_spravy_es_ES=[20180315000000], ddm/11341/text_be_BY=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek prijal dnes (15. marca 2018) v Bratislave komisára Rady Európy pre ľudské práva Nilsa Muižnieksa, ktorý je tento týždeň na návšteve Slovenska. Spoločne prediskutovali aktuálne otázky ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike aj v širšom európskom kontexte a venovali sa aj otázkam postavenia žien, rómskej menšiny a mentálne alebo telesne znevýhodnených osôb v spoločnosti. Pracovná návšteva komisára nadväzuje na jeho návštevu Slovenska v júni 2015 s cieľom zhodnotiť súčasný stav v oblasti ľudských práv v SR a pokrok dosiahnutý od ostatnej návštevy. Štátny tajomník L. Parízek ocenil pôsobenie komisára N. Muižnieksa na tomto dôležitom poste v štruktúre európskej ľudskoprávnej architektúry. Zdôraznil permanentný záujem Slovenska pokračovať v dobrých vzťahoch a dialógu s Radou Európy, ako aj s budúcou komisárkou Mijatovič, a to osobitne v roku 2018, kedy si pripomíname 25. výročie vstupu Slovenska do tejto najstaršej pan-európskej organizácie. Z pozície osobitného predstaviteľa ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR pre predsedníctvo SR v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) zdôraznil, že SR prikladá pri tvorbe svojich politických priorít ludskoprávnej dimenzii veľkú váhu. „SR ocení užšiu spoluprácu s kanceláriou komisára Rady Európy pre ľudské práva. Považujeme za dôležité identifikovať možnosti synergií a prepojenia agendy oboch organizácií aj v rámci slovenského predsedníctva v OBSE v roku 2019“, konštatoval Lukáš Parízek. Spolu s komisárom Muižnieksom je na návšteve Slovenska aj Dunja Mijatovič, ktorá bola v januári 2018 zvolená Parlamentným zhromaždením Rady Európy za nástupkyňu súčasného komisára a svojho mandátu sa ujme 1. apríla 2018. Delegácia sa počas návštevy Slovenska stretne aj s partnermi z rezortov spravodlivosti, školstva, vedy, výskumu a športu, ako aj so zástupcami splnomocnenca vlády pre rómske komunity a s verejnou ochrankyňou práv Máriou Patakyovou. ], ddm/11341/newsletter_sl_SL=[false], ddm/11341/anotacia_ko_KR=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek prijal dnes (15. marca 2018) v Bratislave komisára Rady Európy pre ľudské práva Nilsa Muižnieksa, ktorý je tento týždeň na návšteve Slovenska. Spoločne prediskutovali aktuálne otázky ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike aj v širšom európskom kontexte a venovali sa aj otázkam postavenia žien, rómskej menšiny a mentálne alebo telesne znevýhodnených osôb v spoločnosti. Pracovná návšteva komisára nadväzuje na jeho návštevu Slovenska v júni 2015 s cieľom zhodnotiť súčasný stav v oblasti ľudských práv v SR a pokrok dosiahnutý od ostatnej návštevy.], ddm/11341/obrazok_media_it_IT=[{"groupId":10182,"uuid":"194e162b-1149-465e-aa25-ce49713b6267","version":"1.0"}], ddm/11341/text_en_US=[State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic, Lukáš Parízek, received today (15 March 2018) Nils Muižnieks, Council of Europe Commissioner for Human Rights, in Bratislava. They discussed current issues of protecting and promoting human rights in the Slovak Republic, as well as in a wider European context. They also delved into the position of women, the Roma minority and that of mentally or physically disabled persons in the society. The working visit paid by the Commissioner is a follow-up to his visit to Slovakia in June 2015 to evaluate the current state of play in human rights in the Slovak Republic and the progress achieved since his last visit. State Secretary Parízek appreciated the activities of Commissioner Muižnieks at this important function in the structure of the European human right system architecture. He emphasized the permanent interest of Slovakia to continue in good relations and dialogue with the Council of Europe, as well as with the future Commissioner Mijatovič, especially since 2018 is when we commemorate the 25th anniversary of Slovakia joining this oldest pan-European organization. As the Special Representative of the Minister of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic for the Slovakia´s OSCE (Organization for Security and Co-Operation in Europe) Chairmanship, he emphasized that Slovakia pays great attention to human rights when setting its political priorities. "The Slovak Republic will appreciate closer cooperation with the Office of the Commissioner of Council of Europe for Human Rights. We consider identifying possibilities of synergies and interconnections of agendas of both organizations to be important, also within Slovakia´s OSCE Chairmanship in 2019," stated Parízek. Commissioner Muižnieks is visiting Slovakia together with Dunja Mijatovič, who was elected his successor by the Parliamentary Assembly of the Council of Europe (PACE), and will assume her mandate as of 1 April 2018. The delegation will also meet with their partners from the Ministries of Justice, Education, Science, Research and Sport, as well as with representatives of the Government´s Proxy for Roma communities, as well as with Ombudswoman Mária Patakyová. ], stagingGroup=[false], ddm/11341/only-zu_en_US=[false], ddm/11341/priorita_sl_SL=[home], ddm/11341/only-zu_uk_UA=[false], ddm/11341/priorita_en_US=[home], priority_sortable=[0.0], defaultLanguageId=[sk_SK], ddm/11341/text_uk_UA=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek prijal dnes (15. marca 2018) v Bratislave komisára Rady Európy pre ľudské práva Nilsa Muižnieksa, ktorý je tento týždeň na návšteve Slovenska. Spoločne prediskutovali aktuálne otázky ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike aj v širšom európskom kontexte a venovali sa aj otázkam postavenia žien, rómskej menšiny a mentálne alebo telesne znevýhodnených osôb v spoločnosti. Pracovná návšteva komisára nadväzuje na jeho návštevu Slovenska v júni 2015 s cieľom zhodnotiť súčasný stav v oblasti ľudských práv v SR a pokrok dosiahnutý od ostatnej návštevy. Štátny tajomník L. Parízek ocenil pôsobenie komisára N. Muižnieksa na tomto dôležitom poste v štruktúre európskej ľudskoprávnej architektúry. Zdôraznil permanentný záujem Slovenska pokračovať v dobrých vzťahoch a dialógu s Radou Európy, ako aj s budúcou komisárkou Mijatovič, a to osobitne v roku 2018, kedy si pripomíname 25. výročie vstupu Slovenska do tejto najstaršej pan-európskej organizácie. Z pozície osobitného predstaviteľa ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR pre predsedníctvo SR v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) zdôraznil, že SR prikladá pri tvorbe svojich politických priorít ludskoprávnej dimenzii veľkú váhu. „SR ocení užšiu spoluprácu s kanceláriou komisára Rady Európy pre ľudské práva. Považujeme za dôležité identifikovať možnosti synergií a prepojenia agendy oboch organizácií aj v rámci slovenského predsedníctva v OBSE v roku 2019“, konštatoval Lukáš Parízek. Spolu s komisárom Muižnieksom je na návšteve Slovenska aj Dunja Mijatovič, ktorá bola v januári 2018 zvolená Parlamentným zhromaždením Rady Európy za nástupkyňu súčasného komisára a svojho mandátu sa ujme 1. apríla 2018. Delegácia sa počas návštevy Slovenska stretne aj s partnermi z rezortov spravodlivosti, školstva, vedy, výskumu a športu, ako aj so zástupcami splnomocnenca vlády pre rómske komunity a s verejnou ochrankyňou práv Máriou Patakyovou. ], ddm/11341/vseobecny_autor_pl_PL=[odbor], ddm/11341/only-zu_it_IT=[false], ddm/11341/newsletter_tr_TR=[false], portletId=[15], ddm/11341/obrazok_media_de_DE=[{"groupId":10182,"uuid":"194e162b-1149-465e-aa25-ce49713b6267","version":"1.0"}], displayDate=[20180315150600], ddm/11341/datum_spravy_vi_VN=[20180315000000], ddm/11341/priorita_tr_TR=[home], ddm/11341/only-zu_pl_PL=[false], assetCategoryTitles=[ľudské práva], ddm/11341/newsletter_zh_CN=[false], assetCategoryIds=[22213], assetCategoryTitles_sk_SK=[ľudské práva], ratings=[0.0], ddm/11341/obrazok_media_fr_FR=[{"groupId":10182,"uuid":"194e162b-1149-465e-aa25-ce49713b6267","version":"1.0"}], title_sk_SK=[Komisár Rady Európy pre ľudské práva na návšteve rezortu diplomacie], ddm/11341/priorita_pl_PL=[home], localized_title_en_US=[commissioner of council of europe for human rights visiting the diplomacy ministry], version=[1.2], folderId=[3038987], title=[Komisár Rady Európy pre ľudské práva na návšteve rezortu diplomacie], ddm/11341/only-zu_sr_RS=[false], ddm/11341/text_de_DE=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek prijal dnes (15. marca 2018) v Bratislave komisára Rady Európy pre ľudské práva Nilsa Muižnieksa, ktorý je tento týždeň na návšteve Slovenska. Spoločne prediskutovali aktuálne otázky ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike aj v širšom európskom kontexte a venovali sa aj otázkam postavenia žien, rómskej menšiny a mentálne alebo telesne znevýhodnených osôb v spoločnosti. Pracovná návšteva komisára nadväzuje na jeho návštevu Slovenska v júni 2015 s cieľom zhodnotiť súčasný stav v oblasti ľudských práv v SR a pokrok dosiahnutý od ostatnej návštevy. Štátny tajomník L. Parízek ocenil pôsobenie komisára N. Muižnieksa na tomto dôležitom poste v štruktúre európskej ľudskoprávnej architektúry. Zdôraznil permanentný záujem Slovenska pokračovať v dobrých vzťahoch a dialógu s Radou Európy, ako aj s budúcou komisárkou Mijatovič, a to osobitne v roku 2018, kedy si pripomíname 25. výročie vstupu Slovenska do tejto najstaršej pan-európskej organizácie. Z pozície osobitného predstaviteľa ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR pre predsedníctvo SR v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) zdôraznil, že SR prikladá pri tvorbe svojich politických priorít ludskoprávnej dimenzii veľkú váhu. „SR ocení užšiu spoluprácu s kanceláriou komisára Rady Európy pre ľudské práva. Považujeme za dôležité identifikovať možnosti synergií a prepojenia agendy oboch organizácií aj v rámci slovenského predsedníctva v OBSE v roku 2019“, konštatoval Lukáš Parízek. Spolu s komisárom Muižnieksom je na návšteve Slovenska aj Dunja Mijatovič, ktorá bola v januári 2018 zvolená Parlamentným zhromaždením Rady Európy za nástupkyňu súčasného komisára a svojho mandátu sa ujme 1. apríla 2018. Delegácia sa počas návštevy Slovenska stretne aj s partnermi z rezortov spravodlivosti, školstva, vedy, výskumu a športu, ako aj so zástupcami splnomocnenca vlády pre rómske komunity a s verejnou ochrankyňou práv Máriou Patakyovou. ], ddm/11341/priorita_uk_UA=[home], ddm/11341/text_fr_FR=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek prijal dnes (15. marca 2018) v Bratislave komisára Rady Európy pre ľudské práva Nilsa Muižnieksa, ktorý je tento týždeň na návšteve Slovenska. Spoločne prediskutovali aktuálne otázky ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike aj v širšom európskom kontexte a venovali sa aj otázkam postavenia žien, rómskej menšiny a mentálne alebo telesne znevýhodnených osôb v spoločnosti. Pracovná návšteva komisára nadväzuje na jeho návštevu Slovenska v júni 2015 s cieľom zhodnotiť súčasný stav v oblasti ľudských práv v SR a pokrok dosiahnutý od ostatnej návštevy. Štátny tajomník L. Parízek ocenil pôsobenie komisára N. Muižnieksa na tomto dôležitom poste v štruktúre európskej ľudskoprávnej architektúry. Zdôraznil permanentný záujem Slovenska pokračovať v dobrých vzťahoch a dialógu s Radou Európy, ako aj s budúcou komisárkou Mijatovič, a to osobitne v roku 2018, kedy si pripomíname 25. výročie vstupu Slovenska do tejto najstaršej pan-európskej organizácie. Z pozície osobitného predstaviteľa ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR pre predsedníctvo SR v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) zdôraznil, že SR prikladá pri tvorbe svojich politických priorít ludskoprávnej dimenzii veľkú váhu. „SR ocení užšiu spoluprácu s kanceláriou komisára Rady Európy pre ľudské práva. Považujeme za dôležité identifikovať možnosti synergií a prepojenia agendy oboch organizácií aj v rámci slovenského predsedníctva v OBSE v roku 2019“, konštatoval Lukáš Parízek. Spolu s komisárom Muižnieksom je na návšteve Slovenska aj Dunja Mijatovič, ktorá bola v januári 2018 zvolená Parlamentným zhromaždením Rady Európy za nástupkyňu súčasného komisára a svojho mandátu sa ujme 1. apríla 2018. Delegácia sa počas návštevy Slovenska stretne aj s partnermi z rezortov spravodlivosti, školstva, vedy, výskumu a športu, ako aj so zástupcami splnomocnenca vlády pre rómske komunity a s verejnou ochrankyňou práv Máriou Patakyovou. ], title_sortable=[komisár rady európy pre ľudské práva na návšteve rezortu diplomacie], createDate=[20180319070828], entryClassName=[com.liferay.portlet.journal.model.JournalArticle], ddm/11341/only-zu_sl_SL=[false], ddm/11341/anotacia_de_DE=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek prijal dnes (15. marca 2018) v Bratislave komisára Rady Európy pre ľudské práva Nilsa Muižnieksa, ktorý je tento týždeň na návšteve Slovenska. Spoločne prediskutovali aktuálne otázky ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike aj v širšom európskom kontexte a venovali sa aj otázkam postavenia žien, rómskej menšiny a mentálne alebo telesne znevýhodnených osôb v spoločnosti. Pracovná návšteva komisára nadväzuje na jeho návštevu Slovenska v júni 2015 s cieľom zhodnotiť súčasný stav v oblasti ľudských práv v SR a pokrok dosiahnutý od ostatnej návštevy.], ddm/11341/datum_spravy_de_DE=[20180315000000], ddm/11341/vseobecny_autor_pt_BR=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ko_KR=[odbor], ddm/11341/anotacia_tr_TR=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek prijal dnes (15. marca 2018) v Bratislave komisára Rady Európy pre ľudské práva Nilsa Muižnieksa, ktorý je tento týždeň na návšteve Slovenska. Spoločne prediskutovali aktuálne otázky ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike aj v širšom európskom kontexte a venovali sa aj otázkam postavenia žien, rómskej menšiny a mentálne alebo telesne znevýhodnených osôb v spoločnosti. Pracovná návšteva komisára nadväzuje na jeho návštevu Slovenska v júni 2015 s cieľom zhodnotiť súčasný stav v oblasti ľudských práv v SR a pokrok dosiahnutý od ostatnej návštevy.], groupId=[10182], ddm/11341/priorita_be_BY=[home], ddm/11341/datum_spravy_ru_RU=[20180315000000], ddm/11341/only-zu_zh_CN=[false], ddm/11341/datum_spravy_sr_RS=[20180315000000], ddm/11341/obrazok_media_ko_KR=[{"groupId":10182,"uuid":"194e162b-1149-465e-aa25-ce49713b6267","version":"1.0"}], ddm/11341/anotacia_sk_SK=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek prijal dnes (15. marca 2018) v Bratislave komisára Rady Európy pre ľudské práva Nilsa Muižnieksa, ktorý je tento týždeň na návšteve Slovenska. Spoločne prediskutovali aktuálne otázky ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike aj v širšom európskom kontexte a venovali sa aj otázkam postavenia žien, rómskej menšiny a mentálne alebo telesne znevýhodnených osôb v spoločnosti. Pracovná návšteva komisára nadväzuje na jeho návštevu Slovenska v júni 2015 s cieľom zhodnotiť súčasný stav v oblasti ľudských práv v SR a pokrok dosiahnutý od ostatnej návštevy.], ddm/11341/obrazok_media_vi_VN=[{"groupId":10182,"uuid":"194e162b-1149-465e-aa25-ce49713b6267","version":"1.0"}], uid=[15_PORTLET_3050458], ddm/11341/text_hu_HU=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek prijal dnes (15. marca 2018) v Bratislave komisára Rady Európy pre ľudské práva Nilsa Muižnieksa, ktorý je tento týždeň na návšteve Slovenska. Spoločne prediskutovali aktuálne otázky ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike aj v širšom európskom kontexte a venovali sa aj otázkam postavenia žien, rómskej menšiny a mentálne alebo telesne znevýhodnených osôb v spoločnosti. Pracovná návšteva komisára nadväzuje na jeho návštevu Slovenska v júni 2015 s cieľom zhodnotiť súčasný stav v oblasti ľudských práv v SR a pokrok dosiahnutý od ostatnej návštevy. Štátny tajomník L. Parízek ocenil pôsobenie komisára N. Muižnieksa na tomto dôležitom poste v štruktúre európskej ľudskoprávnej architektúry. Zdôraznil permanentný záujem Slovenska pokračovať v dobrých vzťahoch a dialógu s Radou Európy, ako aj s budúcou komisárkou Mijatovič, a to osobitne v roku 2018, kedy si pripomíname 25. výročie vstupu Slovenska do tejto najstaršej pan-európskej organizácie. Z pozície osobitného predstaviteľa ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR pre predsedníctvo SR v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) zdôraznil, že SR prikladá pri tvorbe svojich politických priorít ludskoprávnej dimenzii veľkú váhu. „SR ocení užšiu spoluprácu s kanceláriou komisára Rady Európy pre ľudské práva. Považujeme za dôležité identifikovať možnosti synergií a prepojenia agendy oboch organizácií aj v rámci slovenského predsedníctva v OBSE v roku 2019“, konštatoval Lukáš Parízek. Spolu s komisárom Muižnieksom je na návšteve Slovenska aj Dunja Mijatovič, ktorá bola v januári 2018 zvolená Parlamentným zhromaždením Rady Európy za nástupkyňu súčasného komisára a svojho mandátu sa ujme 1. apríla 2018. Delegácia sa počas návštevy Slovenska stretne aj s partnermi z rezortov spravodlivosti, školstva, vedy, výskumu a športu, ako aj so zástupcami splnomocnenca vlády pre rómske komunity a s verejnou ochrankyňou práv Máriou Patakyovou. ], ddm/11341/datum_spravy_sk_SK=[20180315000000], ddm/11341/anotacia_ru_RU=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek prijal dnes (15. marca 2018) v Bratislave komisára Rady Európy pre ľudské práva Nilsa Muižnieksa, ktorý je tento týždeň na návšteve Slovenska. Spoločne prediskutovali aktuálne otázky ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike aj v širšom európskom kontexte a venovali sa aj otázkam postavenia žien, rómskej menšiny a mentálne alebo telesne znevýhodnených osôb v spoločnosti. Pracovná návšteva komisára nadväzuje na jeho návštevu Slovenska v júni 2015 s cieľom zhodnotiť súčasný stav v oblasti ľudských práv v SR a pokrok dosiahnutý od ostatnej návštevy.], type=[press-release], articleId=[3049463], ddm/11341/priorita_ru_RU=[home], ddm/11341/newsletter_es_ES=[false], userId=[1595347], ddm/11341/obrazok_media_pt_BR=[{"groupId":10182,"uuid":"194e162b-1149-465e-aa25-ce49713b6267","version":"1.0"}], ddm/11341/datum_spravy_it_IT=[20180315000000], head=[true], ddm/11341/vseobecny_autor_en_US=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_de_DE=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_ko_KR=[20180315000000], ddm/11341/obrazok_media_tr_TR=[{"groupId":10182,"uuid":"194e162b-1149-465e-aa25-ce49713b6267","version":"1.0"}], ddm/11341/newsletter_it_IT=[false], status=[0], ddm/11341/vseobecny_autor_fr_FR=[odbor], ddm/11341/newsletter_pl_PL=[false], ddm/11341/datum_spravy_en_US=[20180315000000], ddm/11341/datum_spravy_tr_TR=[20180315000000], ddm/11341/anotacia_hu_HU=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek prijal dnes (15. marca 2018) v Bratislave komisára Rady Európy pre ľudské práva Nilsa Muižnieksa, ktorý je tento týždeň na návšteve Slovenska. Spoločne prediskutovali aktuálne otázky ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike aj v širšom európskom kontexte a venovali sa aj otázkam postavenia žien, rómskej menšiny a mentálne alebo telesne znevýhodnených osôb v spoločnosti. Pracovná návšteva komisára nadväzuje na jeho návštevu Slovenska v júni 2015 s cieľom zhodnotiť súčasný stav v oblasti ľudských práv v SR a pokrok dosiahnutý od ostatnej návštevy.], ddm/11341/obrazok_media_sk_SK=[{"groupId":10182,"uuid":"194e162b-1149-465e-aa25-ce49713b6267","version":"1.0"}], ddm/11341/newsletter_uk_UA=[false], ddm/11341/text_sl_SL=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek prijal dnes (15. marca 2018) v Bratislave komisára Rady Európy pre ľudské práva Nilsa Muižnieksa, ktorý je tento týždeň na návšteve Slovenska. Spoločne prediskutovali aktuálne otázky ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike aj v širšom európskom kontexte a venovali sa aj otázkam postavenia žien, rómskej menšiny a mentálne alebo telesne znevýhodnených osôb v spoločnosti. Pracovná návšteva komisára nadväzuje na jeho návštevu Slovenska v júni 2015 s cieľom zhodnotiť súčasný stav v oblasti ľudských práv v SR a pokrok dosiahnutý od ostatnej návštevy. Štátny tajomník L. Parízek ocenil pôsobenie komisára N. Muižnieksa na tomto dôležitom poste v štruktúre európskej ľudskoprávnej architektúry. Zdôraznil permanentný záujem Slovenska pokračovať v dobrých vzťahoch a dialógu s Radou Európy, ako aj s budúcou komisárkou Mijatovič, a to osobitne v roku 2018, kedy si pripomíname 25. výročie vstupu Slovenska do tejto najstaršej pan-európskej organizácie. Z pozície osobitného predstaviteľa ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR pre predsedníctvo SR v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) zdôraznil, že SR prikladá pri tvorbe svojich politických priorít ludskoprávnej dimenzii veľkú váhu. „SR ocení užšiu spoluprácu s kanceláriou komisára Rady Európy pre ľudské práva. Považujeme za dôležité identifikovať možnosti synergií a prepojenia agendy oboch organizácií aj v rámci slovenského predsedníctva v OBSE v roku 2019“, konštatoval Lukáš Parízek. Spolu s komisárom Muižnieksom je na návšteve Slovenska aj Dunja Mijatovič, ktorá bola v januári 2018 zvolená Parlamentným zhromaždením Rady Európy za nástupkyňu súčasného komisára a svojho mandátu sa ujme 1. apríla 2018. Delegácia sa počas návštevy Slovenska stretne aj s partnermi z rezortov spravodlivosti, školstva, vedy, výskumu a športu, ako aj so zástupcami splnomocnenca vlády pre rómske komunity a s verejnou ochrankyňou práv Máriou Patakyovou. ], ddm/11341/only-zu_es_ES=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_sk_SK=[odbor], groupRoleId=[10182-10171], ddm/11341/text_zh_CN=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek prijal dnes (15. marca 2018) v Bratislave komisára Rady Európy pre ľudské práva Nilsa Muižnieksa, ktorý je tento týždeň na návšteve Slovenska. Spoločne prediskutovali aktuálne otázky ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike aj v širšom európskom kontexte a venovali sa aj otázkam postavenia žien, rómskej menšiny a mentálne alebo telesne znevýhodnených osôb v spoločnosti. Pracovná návšteva komisára nadväzuje na jeho návštevu Slovenska v júni 2015 s cieľom zhodnotiť súčasný stav v oblasti ľudských práv v SR a pokrok dosiahnutý od ostatnej návštevy. Štátny tajomník L. Parízek ocenil pôsobenie komisára N. Muižnieksa na tomto dôležitom poste v štruktúre európskej ľudskoprávnej architektúry. Zdôraznil permanentný záujem Slovenska pokračovať v dobrých vzťahoch a dialógu s Radou Európy, ako aj s budúcou komisárkou Mijatovič, a to osobitne v roku 2018, kedy si pripomíname 25. výročie vstupu Slovenska do tejto najstaršej pan-európskej organizácie. Z pozície osobitného predstaviteľa ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR pre predsedníctvo SR v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) zdôraznil, že SR prikladá pri tvorbe svojich politických priorít ludskoprávnej dimenzii veľkú váhu. „SR ocení užšiu spoluprácu s kanceláriou komisára Rady Európy pre ľudské práva. Považujeme za dôležité identifikovať možnosti synergií a prepojenia agendy oboch organizácií aj v rámci slovenského predsedníctva v OBSE v roku 2019“, konštatoval Lukáš Parízek. Spolu s komisárom Muižnieksom je na návšteve Slovenska aj Dunja Mijatovič, ktorá bola v januári 2018 zvolená Parlamentným zhromaždením Rady Európy za nástupkyňu súčasného komisára a svojho mandátu sa ujme 1. apríla 2018. Delegácia sa počas návštevy Slovenska stretne aj s partnermi z rezortov spravodlivosti, školstva, vedy, výskumu a športu, ako aj so zástupcami splnomocnenca vlády pre rómske komunity a s verejnou ochrankyňou práv Máriou Patakyovou. ], ddm/11341/text_it_IT=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek prijal dnes (15. marca 2018) v Bratislave komisára Rady Európy pre ľudské práva Nilsa Muižnieksa, ktorý je tento týždeň na návšteve Slovenska. Spoločne prediskutovali aktuálne otázky ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike aj v širšom európskom kontexte a venovali sa aj otázkam postavenia žien, rómskej menšiny a mentálne alebo telesne znevýhodnených osôb v spoločnosti. Pracovná návšteva komisára nadväzuje na jeho návštevu Slovenska v júni 2015 s cieľom zhodnotiť súčasný stav v oblasti ľudských práv v SR a pokrok dosiahnutý od ostatnej návštevy. Štátny tajomník L. Parízek ocenil pôsobenie komisára N. Muižnieksa na tomto dôležitom poste v štruktúre európskej ľudskoprávnej architektúry. Zdôraznil permanentný záujem Slovenska pokračovať v dobrých vzťahoch a dialógu s Radou Európy, ako aj s budúcou komisárkou Mijatovič, a to osobitne v roku 2018, kedy si pripomíname 25. výročie vstupu Slovenska do tejto najstaršej pan-európskej organizácie. Z pozície osobitného predstaviteľa ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR pre predsedníctvo SR v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) zdôraznil, že SR prikladá pri tvorbe svojich politických priorít ludskoprávnej dimenzii veľkú váhu. „SR ocení užšiu spoluprácu s kanceláriou komisára Rady Európy pre ľudské práva. Považujeme za dôležité identifikovať možnosti synergií a prepojenia agendy oboch organizácií aj v rámci slovenského predsedníctva v OBSE v roku 2019“, konštatoval Lukáš Parízek. Spolu s komisárom Muižnieksom je na návšteve Slovenska aj Dunja Mijatovič, ktorá bola v januári 2018 zvolená Parlamentným zhromaždením Rady Európy za nástupkyňu súčasného komisára a svojho mandátu sa ujme 1. apríla 2018. Delegácia sa počas návštevy Slovenska stretne aj s partnermi z rezortov spravodlivosti, školstva, vedy, výskumu a športu, ako aj so zástupcami splnomocnenca vlády pre rómske komunity a s verejnou ochrankyňou práv Máriou Patakyovou. ], ddm/11341/priorita_zh_CN=[home], ddm/11341/text_vi_VN=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek prijal dnes (15. marca 2018) v Bratislave komisára Rady Európy pre ľudské práva Nilsa Muižnieksa, ktorý je tento týždeň na návšteve Slovenska. Spoločne prediskutovali aktuálne otázky ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike aj v širšom európskom kontexte a venovali sa aj otázkam postavenia žien, rómskej menšiny a mentálne alebo telesne znevýhodnených osôb v spoločnosti. Pracovná návšteva komisára nadväzuje na jeho návštevu Slovenska v júni 2015 s cieľom zhodnotiť súčasný stav v oblasti ľudských práv v SR a pokrok dosiahnutý od ostatnej návštevy. Štátny tajomník L. Parízek ocenil pôsobenie komisára N. Muižnieksa na tomto dôležitom poste v štruktúre európskej ľudskoprávnej architektúry. Zdôraznil permanentný záujem Slovenska pokračovať v dobrých vzťahoch a dialógu s Radou Európy, ako aj s budúcou komisárkou Mijatovič, a to osobitne v roku 2018, kedy si pripomíname 25. výročie vstupu Slovenska do tejto najstaršej pan-európskej organizácie. Z pozície osobitného predstaviteľa ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR pre predsedníctvo SR v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) zdôraznil, že SR prikladá pri tvorbe svojich politických priorít ludskoprávnej dimenzii veľkú váhu. „SR ocení užšiu spoluprácu s kanceláriou komisára Rady Európy pre ľudské práva. Považujeme za dôležité identifikovať možnosti synergií a prepojenia agendy oboch organizácií aj v rámci slovenského predsedníctva v OBSE v roku 2019“, konštatoval Lukáš Parízek. Spolu s komisárom Muižnieksom je na návšteve Slovenska aj Dunja Mijatovič, ktorá bola v januári 2018 zvolená Parlamentným zhromaždením Rady Európy za nástupkyňu súčasného komisára a svojho mandátu sa ujme 1. apríla 2018. Delegácia sa počas návštevy Slovenska stretne aj s partnermi z rezortov spravodlivosti, školstva, vedy, výskumu a športu, ako aj so zástupcami splnomocnenca vlády pre rómske komunity a s verejnou ochrankyňou práv Máriou Patakyovou. ], ddmStructureKey=[19502], ddm/11341/anotacia_be_BY=[Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek prijal dnes (15. marca 2018) v Bratislave komisára Rady Európy pre ľudské práva Nilsa Muižnieksa, ktorý je tento týždeň na návšteve Slovenska. Spoločne prediskutovali aktuálne otázky ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike aj v širšom európskom kontexte a venovali sa aj otázkam postavenia žien, rómskej menšiny a mentálne alebo telesne znevýhodnených osôb v spoločnosti. Pracovná návšteva komisára nadväzuje na jeho návštevu Slovenska v júni 2015 s cieľom zhodnotiť súčasný stav v oblasti ľudských práv v SR a pokrok dosiahnutý od ostatnej návštevy.], ddm/11341/priorita_es_ES=[home], ddm/11341/priorita_sr_RS=[home], localized_title=[komisár rady európy pre ľudské práva na návšteve rezortu diplomacie], ddm/11341/priorita_vi_VN=[home], classTypeId=[11341], localized_title_sk_SK=[komisár rady európy pre ľudské práva na návšteve rezortu diplomacie], ddm/11341/vseobecny_autor_vi_VN=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_zh_CN=[20180315000000], ddm/11341/newsletter_sk_SK=[false], ddm/11341/newsletter_ko_KR=[false], content_en_US=[

State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic, Lukáš Parízek, received today (15 March 2018) Nils Muižnieks, Council of Europe Commissioner for Human Rights, in Bratislava. They discussed current issues of protecting and promoting human rights in the Slovak Republic, as well as in a wider European context. They also delved into the position of women, the Roma minority and that of mentally or physically disabled persons in the society.  The working visit paid by the Commissioner is a follow-up to his visit to Slovakia in June 2015 to evaluate the current state of play in human rights in the Slovak Republic and the progress achieved since his last visit. 


State Secretary Parízek appreciated the activities of Commissioner Muižnieks at this important function in the structure of the European human right system architecture. He emphasized the permanent interest of Slovakia to continue in good relations and dialogue with the Council of Europe, as well as with the future Commissioner Mijatovič, especially since 2018 is when we commemorate the 25th anniversary of Slovakia joining this oldest pan-European organization. 


As the Special Representative of the Minister of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic for the Slovakia´s OSCE (Organization for Security and Co-Operation in Europe) Chairmanship, he emphasized that Slovakia pays great attention to human rights when setting its political priorities.  "The Slovak Republic will appreciate closer cooperation with the Office of the Commissioner of Council of Europe for Human Rights.  We consider identifying possibilities of synergies and interconnections of agendas of both organizations to be important, also within Slovakia´s OSCE Chairmanship in 2019," stated Parízek.


Commissioner Muižnieks is visiting Slovakia together with Dunja Mijatovič, who was elected his successor by the Parliamentary Assembly of the Council of Europe (PACE), and will assume her mandate as of 1 April 2018. The delegation will also meet with their partners from the Ministries of Justice, Education, Science, Research and Sport, as well as with representatives of the Government´s Proxy for Roma communities, as well as with Ombudswoman Mária Patakyová. 

 

20180315000000 false odbor ["[\"\"]"] ["null"] State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic, Lukáš Parízek, received today (15 March 2018) Nils Muižnieks, Council of Europe Commissioner for Human Rights, in Bratislava. They discussed current issues of protecting and promoting human rights in the Slovak Republic, as well as in a wider European context. They also delved into the position of women, the Roma minority and that of mentally or physically disabled persons in the society. The working visit paid by the Commissioner is a follow-up to his visit to Slovakia in June 2015 to evaluate the current state of play in human rights in the Slovak Republic and the progress achieved since his last visit. ["null"] {"groupId":10182,"uuid":"194e162b-1149-465e-aa25-ce49713b6267","version":"1.0"} null false home null ], classPK=[0], ddm/11341/only-zu_de_DE=[false], companyId=[10155], ddm/11341/vseobecny_autor_tr_TR=[odbor]}
{scopeGroupId=[10182], ddm/11341/vseobecny_autor_be_BY=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ru_RU=[odbor], ddm/11341/priorita_hu_HU=[top], ddm/11341/ddm-db-select4560_ru_RU=[fcb8b099-8c36-46fc-8174-5b090c8ac79a, 5cd0bcea-bae4-47aa-bed6-630c9760bbd9], ddm/11341/newsletter_de_DE=[false], ddm/11341/anotacia_sl_SL=[Boj proti rasizmu, xenofóbii a iným formám intolerancie v spoločnosti, sloboda vyznania a presvedčenia ako aj podpora práv a záujmov dieťaťa sú prioritami členstva Slovenskej republiky v Rade OSN pre ľudské práva. Povedal to dnes (27. februára) v Ženeve štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok vo vystúpení v segmente na vysokej úrovni v rámci 37. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva (HRC). „Zo všetkých kútov sveta dnes prichádzajú informácie o pokusoch rôznych extrémistických skupín radikalizovať deti a mladých ľudí. Preto dnes viac než kedykoľvek predtým vyvstáva pred nami úloha klásť dôraz na vzdelávanie detí. Zaviazali sme sa k tomu v Agende 2030, teraz je čas nájsť politickú vôľu naplniť tieto záväzky konkrétnym obsahom. Ale nielen to: Slovensko si kladie za cieľ dosiahnuť – počas svojho predsedníctva v OBSE v roku 2019 – väčšiu synergiu medzi OBSE a OSN tak, aby sme dostali do popredia otázky spojené s ľudskými právami, udržateľným mierom a bezpečnosťou,“ povedal I. Korčok, ktorý svoje vystúpenie začal odsúdením prípadu vraždy slovenského novinára Jána Kuciaka, keď prítomných ubezpečil, že slovenská vláda venuje bezodkladnému vyšetreniu tohto prípadu osobitnú pozornosť.], ddm/11341/newsletter_fr_FR=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_en_US=[fcb8b099-8c36-46fc-8174-5b090c8ac79a, 5cd0bcea-bae4-47aa-bed6-630c9760bbd9], ddm/11341/datum_spravy_sl_SL=[20180227000000], ddm/11341/priorita_it_IT=[top], roleId=[10163, 10164], ddm/11341/newsletter_be_BY=[false], expirationDate=[2922789940817081255], ddm/11341/datum_spravy_uk_UA=[20180227000000], ddm/11341/anotacia_zh_CN=[Boj proti rasizmu, xenofóbii a iným formám intolerancie v spoločnosti, sloboda vyznania a presvedčenia ako aj podpora práv a záujmov dieťaťa sú prioritami členstva Slovenskej republiky v Rade OSN pre ľudské práva. Povedal to dnes (27. februára) v Ženeve štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok vo vystúpení v segmente na vysokej úrovni v rámci 37. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva (HRC). „Zo všetkých kútov sveta dnes prichádzajú informácie o pokusoch rôznych extrémistických skupín radikalizovať deti a mladých ľudí. Preto dnes viac než kedykoľvek predtým vyvstáva pred nami úloha klásť dôraz na vzdelávanie detí. Zaviazali sme sa k tomu v Agende 2030, teraz je čas nájsť politickú vôľu naplniť tieto záväzky konkrétnym obsahom. Ale nielen to: Slovensko si kladie za cieľ dosiahnuť – počas svojho predsedníctva v OBSE v roku 2019 – väčšiu synergiu medzi OBSE a OSN tak, aby sme dostali do popredia otázky spojené s ľudskými právami, udržateľným mierom a bezpečnosťou,“ povedal I. Korčok, ktorý svoje vystúpenie začal odsúdením prípadu vraždy slovenského novinára Jána Kuciaka, keď prítomných ubezpečil, že slovenská vláda venuje bezodkladnému vyšetreniu tohto prípadu osobitnú pozornosť.], entryClassPK=[3037361], ddm/11341/ddm-gallery-field_ko_KR=[3037120], ddm/11341/newsletter_vi_VN=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_ko_KR=[fcb8b099-8c36-46fc-8174-5b090c8ac79a, 5cd0bcea-bae4-47aa-bed6-630c9760bbd9], content=[
Boj proti rasizmu, xenofóbii a iným formám intolerancie v spoločnosti, sloboda vyznania a presvedčenia ako aj podpora práv a záujmov dieťaťa sú prioritami členstva Slovenskej republiky v Rade OSN pre ľudské práva. Povedal to dnes (27. februára) v Ženeve štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok vo vystúpení v segmente na vysokej úrovni v rámci 37. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva (HRC). „Zo všetkých kútov sveta dnes prichádzajú informácie o pokusoch rôznych extrémistických skupín radikalizovať deti a mladých ľudí. Preto dnes viac než kedykoľvek predtým vyvstáva pred nami úloha klásť dôraz na vzdelávanie detí. Zaviazali sme sa k tomu v Agende 2030, teraz je čas nájsť politickú vôľu naplniť tieto záväzky konkrétnym obsahom. Ale nielen to: Slovensko si kladie za cieľ dosiahnuť – počas svojho predsedníctva v OBSE v roku 2019 – väčšiu synergiu medzi OBSE a OSN tak, aby sme dostali do popredia otázky spojené s ľudskými právami, udržateľným mierom a bezpečnosťou,“ povedal I. Korčok, ktorý svoje vystúpenie začal odsúdením prípadu vraždy slovenského novinára Jána Kuciaka, keď prítomných ubezpečil, že slovenská vláda venuje bezodkladnému vyšetreniu tohto prípadu osobitnú pozornosť.
 
 
Téme udalostí posledných hodín na Slovensku bol venovaný aj úvod rozhovoru s Vysokým komisárom OSN pre ľudské práva princom Zeid Ra'ad Al-Husseinom. “Chcem vás ubezpečiť, že orgány Slovenskej republiky urobia všetko, aby prípad vraždy dvoch mladých ľudí vyšetrili a páchateľov predviedli pred spravodlivosť. Tento ohavný čin nezostane nepotrestaný,” uviedol I. Korčok. Vysoký komisár sa zaujímal aj o priority Slovenskej republiky v HRC; štátny tajomník MZVaEZ SR podčiarkol, že otázku dodržiavania ľudských práv kladieme veľmi vysoko. “Našou prioritou je boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, prejavom netolerancie a nenávisti, a tiež potieranie všetkých foriem diskriminácie a podporu slobody vyznania a prejavu,” povedal I. Korčok, ktorý v rozhovore odpovedal aj na otázky princa Zeida k postaveniu Rómov na Slovensku.
 
 
Slovenská republika je od 1. januára 2018 na najbližšie tri roky členom tohto hlavného medzinárodného ľudskoprávneho fóra a ako člen HRC je pripravená podporiť úsilie Rady o maximálne využitie mechanizmov na prevenciu pred konfliktami, reagovať na porušovanie ľudských práv vo svete a hľadať riešenia na také akútne otázky dneška, ako je jadrové odzbrojenie či migrácia.
 
 
Na stretnutiach s Vysokým komisárom OSN pre utečencov F. Grandim (UNHCR) a generálnym riaditeľom Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) W. L. Swingom štátny tajomník MZVaEZ SR opakovane zdôraznil, že je potrebné, aby sme sa sústreďovali na odstránenie príčin migrácie. „Je to prvoradá zodpovednosť štátov, z ktorých pochádzajú migranti, ale s daným problémom sa tieto štáty nedokážu vysporiadať samotné, bez podpory a pomoci medzinárodného spoločenstva. Slovensko v tomto smere oceňuje a uznáva úlohu, ktorú zohráva Medzinárodná organizácia pre migráciu,“ uviedol I. Korčok, ktorý sa zaujímal aj o pohľady partnerov na prípravu globálnych kompaktov pre migráciu a pre utečencov. “V tejto veci vidíme dvojakú úlohu nás všetkých: na jednej strane musíme ako medzinárodné spoločenstvo urobiť viac preto, aby sme globálne zareagovali na fenomén migrácie, na druhej strane musíme urobiť viac preto, aby sme v komunikácii medzi štátmi aj vnútroštátne k našim občanom, vysvetlili, ktoré riešenia sú pre nás akceptovateľné a prečo sú aj v našom záujme,” uviedol štátny tajomník MZVaEZ SR v rozhovore s generálnym riaditeľom IOM.
 
 
V otázke tzv. povinných kvót, štátny tajomník MZVaEZ SR zdôraznil, že je potrebné prísne rozlišovať migrantov a utečencov, tých, ktorí naozaj potrebujú našu azylovú pomoc, od tých, ktorí migrujú z ekonomických dôvodov. "V prvom rade je potrebné zaviesť účinné opatrenia na ochranu vonkajších hraníc EÚ. Od toho sa odvíja naša schopnosť efektívne zvládať migračnú krízu – dnes aj v budúcnosti,” povedal I. Korčok v rozhovore s F. Grandim, v ktorom pripomenul aktívne angažovanie sa SR v pomoci pri zvládaní migračnej krízy. „Vysoko oceňujeme aktivity, ktoré realizuje Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov priamo na mieste, tam, kde je to najviac potrebné. Úspešne spolupracujeme s UNHCR v Tranzitnom núdzovom centre v Humennom, ktorým doteraz prešlo viac ako 1000 utečencov, presídľovaných do tretích krajín, najmä do USA. Sme pripravení pokračovať v tejto spolupráci s vašim úradom osobitne pokiaľ ide o najzraniteľnejšie osoby,” dodal.
 
 
Štátny tajomník MZVaEZ SR popoludní vystúpil s prejavom na zasadnutí Konferencie o odzbrojení, v ktorom poukázal na pozície SR vo vzťahu k aktuálnym otázkam tejto agendy. „Globálne bezpečnostné prostredie je poznamenané porušovaním medzinárodného práva, jadrovými a balistickými testami, nasadením chemických zbraní v boji, neustálym narastaním napätia a hrozbou terorizmu. O to dôležitejšie je zabezpečiť, aby mechanizmy odzbrojenia – osobitne jadrového odzbrojenia – na tieto výzvy dokázali reagovať. Preto voláme po bezodkladnom naštartovaní rokovaní o zmluve, zakazujúcej výrobu štiepneho materiálu pre jadrové zbrane. Sme presvedčení, že takýto dokument prispeje k celkovému cieľu eliminácie jadrových zbraní vo svete na základe účinných, verifikovateľných a nezvratných krokov,“ povedal vo vystúpení I. Korčok, ktorý vyzdvihol centrálnu úlohu Zmluvy o zákaze šírenia jadrových zbraní v systéme medzinárodných mechanizmov pre jadrové odzbrojenie. Tejto téme, ako aj zhodnoteniu doterajšej úspešnej spolupráce a posúdeniu jej ďalšieho rozšírenia pri presadzovaní agendy reformy bezpečnostného sektora v OSN a OBSE, bol venovaný aj rozhovor štátneho tajomníka MZVaEZ SR s riaditeľom Ženevského centra pre demokratickú kontrolu ozbrojených síl (DCAF) Thomasom Guerberom.
20180227000000 false odbor ["[\"3037120\"]"] ["[\"fcb8b099-8c36-46fc-8174-5b090c8ac79a\",\"5cd0bcea-bae4-47aa-bed6-630c9760bbd9\"]"] Boj proti rasizmu, xenofóbii a iným formám intolerancie v spoločnosti, sloboda vyznania a presvedčenia ako aj podpora práv a záujmov dieťaťa sú prioritami členstva Slovenskej republiky v Rade OSN pre ľudské práva. Povedal to dnes (27. februára) v Ženeve štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok vo vystúpení v segmente na vysokej úrovni v rámci 37. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva (HRC). „Zo všetkých kútov sveta dnes prichádzajú informácie o pokusoch rôznych extrémistických skupín radikalizovať deti a mladých ľudí. Preto dnes viac než kedykoľvek predtým vyvstáva pred nami úloha klásť dôraz na vzdelávanie detí. Zaviazali sme sa k tomu v Agende 2030, teraz je čas nájsť politickú vôľu naplniť tieto záväzky konkrétnym obsahom. Ale nielen to: Slovensko si kladie za cieľ dosiahnuť – počas svojho predsedníctva v OBSE v roku 2019 – väčšiu synergiu medzi OBSE a OSN tak, aby sme dostali do popredia otázky spojené s ľudskými právami, udržateľným mierom a bezpečnosťou,“ povedal I. Korčok, ktorý svoje vystúpenie začal odsúdením prípadu vraždy slovenského novinára Jána Kuciaka, keď prítomných ubezpečil, že slovenská vláda venuje bezodkladnému vyšetreniu tohto prípadu osobitnú pozornosť. ["null"] null null false top null ], ddm/11341/newsletter_en_US=[false], viewCount_sortable=[14498], ddm/11341/anotacia_it_IT=[Boj proti rasizmu, xenofóbii a iným formám intolerancie v spoločnosti, sloboda vyznania a presvedčenia ako aj podpora práv a záujmov dieťaťa sú prioritami členstva Slovenskej republiky v Rade OSN pre ľudské práva. Povedal to dnes (27. februára) v Ženeve štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok vo vystúpení v segmente na vysokej úrovni v rámci 37. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva (HRC). „Zo všetkých kútov sveta dnes prichádzajú informácie o pokusoch rôznych extrémistických skupín radikalizovať deti a mladých ľudí. Preto dnes viac než kedykoľvek predtým vyvstáva pred nami úloha klásť dôraz na vzdelávanie detí. Zaviazali sme sa k tomu v Agende 2030, teraz je čas nájsť politickú vôľu naplniť tieto záväzky konkrétnym obsahom. Ale nielen to: Slovensko si kladie za cieľ dosiahnuť – počas svojho predsedníctva v OBSE v roku 2019 – väčšiu synergiu medzi OBSE a OSN tak, aby sme dostali do popredia otázky spojené s ľudskými právami, udržateľným mierom a bezpečnosťou,“ povedal I. Korčok, ktorý svoje vystúpenie začal odsúdením prípadu vraždy slovenského novinára Jána Kuciaka, keď prítomných ubezpečil, že slovenská vláda venuje bezodkladnému vyšetreniu tohto prípadu osobitnú pozornosť.], ddm/11341/text_ru_RU=[Boj proti rasizmu, xenofóbii a iným formám intolerancie v spoločnosti, sloboda vyznania a presvedčenia ako aj podpora práv a záujmov dieťaťa sú prioritami členstva Slovenskej republiky v Rade OSN pre ľudské práva. Povedal to dnes (27. februára) v Ženeve štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok vo vystúpení v segmente na vysokej úrovni v rámci 37. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva (HRC). „Zo všetkých kútov sveta dnes prichádzajú informácie o pokusoch rôznych extrémistických skupín radikalizovať deti a mladých ľudí. Preto dnes viac než kedykoľvek predtým vyvstáva pred nami úloha klásť dôraz na vzdelávanie detí. Zaviazali sme sa k tomu v Agende 2030, teraz je čas nájsť politickú vôľu naplniť tieto záväzky konkrétnym obsahom. Ale nielen to: Slovensko si kladie za cieľ dosiahnuť – počas svojho predsedníctva v OBSE v roku 2019 – väčšiu synergiu medzi OBSE a OSN tak, aby sme dostali do popredia otázky spojené s ľudskými právami, udržateľným mierom a bezpečnosťou,“ povedal I. Korčok, ktorý svoje vystúpenie začal odsúdením prípadu vraždy slovenského novinára Jána Kuciaka, keď prítomných ubezpečil, že slovenská vláda venuje bezodkladnému vyšetreniu tohto prípadu osobitnú pozornosť. Téme udalostí posledných hodín na Slovensku bol venovaný aj úvod rozhovoru s Vysokým komisárom OSN pre ľudské práva princom Zeid Ra'ad Al-Husseinom. “Chcem vás ubezpečiť, že orgány Slovenskej republiky urobia všetko, aby prípad vraždy dvoch mladých ľudí vyšetrili a páchateľov predviedli pred spravodlivosť. Tento ohavný čin nezostane nepotrestaný,” uviedol I. Korčok. Vysoký komisár sa zaujímal aj o priority Slovenskej republiky v HRC; štátny tajomník MZVaEZ SR podčiarkol, že otázku dodržiavania ľudských práv kladieme veľmi vysoko. “Našou prioritou je boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, prejavom netolerancie a nenávisti, a tiež potieranie všetkých foriem diskriminácie a podporu slobody vyznania a prejavu,” povedal I. Korčok, ktorý v rozhovore odpovedal aj na otázky princa Zeida k postaveniu Rómov na Slovensku. Slovenská republika je od 1. januára 2018 na najbližšie tri roky členom tohto hlavného medzinárodného ľudskoprávneho fóra a ako člen HRC je pripravená podporiť úsilie Rady o maximálne využitie mechanizmov na prevenciu pred konfliktami, reagovať na porušovanie ľudských práv vo svete a hľadať riešenia na také akútne otázky dneška, ako je jadrové odzbrojenie či migrácia. Na stretnutiach s Vysokým komisárom OSN pre utečencov F. Grandim (UNHCR) a generálnym riaditeľom Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) W. L. Swingom štátny tajomník MZVaEZ SR opakovane zdôraznil, že je potrebné, aby sme sa sústreďovali na odstránenie príčin migrácie. „Je to prvoradá zodpovednosť štátov, z ktorých pochádzajú migranti, ale s daným problémom sa tieto štáty nedokážu vysporiadať samotné, bez podpory a pomoci medzinárodného spoločenstva. Slovensko v tomto smere oceňuje a uznáva úlohu, ktorú zohráva Medzinárodná organizácia pre migráciu,“ uviedol I. Korčok, ktorý sa zaujímal aj o pohľady partnerov na prípravu globálnych kompaktov pre migráciu a pre utečencov. “V tejto veci vidíme dvojakú úlohu nás všetkých: na jednej strane musíme ako medzinárodné spoločenstvo urobiť viac preto, aby sme globálne zareagovali na fenomén migrácie, na druhej strane musíme urobiť viac preto, aby sme v komunikácii medzi štátmi aj vnútroštátne k našim občanom, vysvetlili, ktoré riešenia sú pre nás akceptovateľné a prečo sú aj v našom záujme,” uviedol štátny tajomník MZVaEZ SR v rozhovore s generálnym riaditeľom IOM. V otázke tzv. povinných kvót, štátny tajomník MZVaEZ SR zdôraznil, že je potrebné prísne rozlišovať migrantov a utečencov, tých, ktorí naozaj potrebujú našu azylovú pomoc, od tých, ktorí migrujú z ekonomických dôvodov. "V prvom rade je potrebné zaviesť účinné opatrenia na ochranu vonkajších hraníc EÚ. Od toho sa odvíja naša schopnosť efektívne zvládať migračnú krízu – dnes aj v budúcnosti,” povedal I. Korčok v rozhovore s F. Grandim, v ktorom pripomenul aktívne angažovanie sa SR v pomoci pri zvládaní migračnej krízy. „Vysoko oceňujeme aktivity, ktoré realizuje Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov priamo na mieste, tam, kde je to najviac potrebné. Úspešne spolupracujeme s UNHCR v Tranzitnom núdzovom centre v Humennom, ktorým doteraz prešlo viac ako 1000 utečencov, presídľovaných do tretích krajín, najmä do USA. Sme pripravení pokračovať v tejto spolupráci s vašim úradom osobitne pokiaľ ide o najzraniteľnejšie osoby,” dodal. Štátny tajomník MZVaEZ SR popoludní vystúpil s prejavom na zasadnutí Konferencie o odzbrojení, v ktorom poukázal na pozície SR vo vzťahu k aktuálnym otázkam tejto agendy. „Globálne bezpečnostné prostredie je poznamenané porušovaním medzinárodného práva, jadrovými a balistickými testami, nasadením chemických zbraní v boji, neustálym narastaním napätia a hrozbou terorizmu. O to dôležitejšie je zabezpečiť, aby mechanizmy odzbrojenia – osobitne jadrového odzbrojenia – na tieto výzvy dokázali reagovať. Preto voláme po bezodkladnom naštartovaní rokovaní o zmluve, zakazujúcej výrobu štiepneho materiálu pre jadrové zbrane. Sme presvedčení, že takýto dokument prispeje k celkovému cieľu eliminácie jadrových zbraní vo svete na základe účinných, verifikovateľných a nezvratných krokov,“ povedal vo vystúpení I. Korčok, ktorý vyzdvihol centrálnu úlohu Zmluvy o zákaze šírenia jadrových zbraní v systéme medzinárodných mechanizmov pre jadrové odzbrojenie. Tejto téme, ako aj zhodnoteniu doterajšej úspešnej spolupráce a posúdeniu jej ďalšieho rozšírenia pri presadzovaní agendy reformy bezpečnostného sektora v OSN a OBSE, bol venovaný aj rozhovor štátneho tajomníka MZVaEZ SR s riaditeľom Ženevského centra pre demokratickú kontrolu ozbrojených síl (DCAF) Thomasom Guerberom.], viewCount=[14498], content_sk_SK=[
Boj proti rasizmu, xenofóbii a iným formám intolerancie v spoločnosti, sloboda vyznania a presvedčenia ako aj podpora práv a záujmov dieťaťa sú prioritami členstva Slovenskej republiky v Rade OSN pre ľudské práva. Povedal to dnes (27. februára) v Ženeve štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok vo vystúpení v segmente na vysokej úrovni v rámci 37. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva (HRC). „Zo všetkých kútov sveta dnes prichádzajú informácie o pokusoch rôznych extrémistických skupín radikalizovať deti a mladých ľudí. Preto dnes viac než kedykoľvek predtým vyvstáva pred nami úloha klásť dôraz na vzdelávanie detí. Zaviazali sme sa k tomu v Agende 2030, teraz je čas nájsť politickú vôľu naplniť tieto záväzky konkrétnym obsahom. Ale nielen to: Slovensko si kladie za cieľ dosiahnuť – počas svojho predsedníctva v OBSE v roku 2019 – väčšiu synergiu medzi OBSE a OSN tak, aby sme dostali do popredia otázky spojené s ľudskými právami, udržateľným mierom a bezpečnosťou,“ povedal I. Korčok, ktorý svoje vystúpenie začal odsúdením prípadu vraždy slovenského novinára Jána Kuciaka, keď prítomných ubezpečil, že slovenská vláda venuje bezodkladnému vyšetreniu tohto prípadu osobitnú pozornosť.
 
 
Téme udalostí posledných hodín na Slovensku bol venovaný aj úvod rozhovoru s Vysokým komisárom OSN pre ľudské práva princom Zeid Ra'ad Al-Husseinom. “Chcem vás ubezpečiť, že orgány Slovenskej republiky urobia všetko, aby prípad vraždy dvoch mladých ľudí vyšetrili a páchateľov predviedli pred spravodlivosť. Tento ohavný čin nezostane nepotrestaný,” uviedol I. Korčok. Vysoký komisár sa zaujímal aj o priority Slovenskej republiky v HRC; štátny tajomník MZVaEZ SR podčiarkol, že otázku dodržiavania ľudských práv kladieme veľmi vysoko. “Našou prioritou je boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, prejavom netolerancie a nenávisti, a tiež potieranie všetkých foriem diskriminácie a podporu slobody vyznania a prejavu,” povedal I. Korčok, ktorý v rozhovore odpovedal aj na otázky princa Zeida k postaveniu Rómov na Slovensku.
 
 
Slovenská republika je od 1. januára 2018 na najbližšie tri roky členom tohto hlavného medzinárodného ľudskoprávneho fóra a ako člen HRC je pripravená podporiť úsilie Rady o maximálne využitie mechanizmov na prevenciu pred konfliktami, reagovať na porušovanie ľudských práv vo svete a hľadať riešenia na také akútne otázky dneška, ako je jadrové odzbrojenie či migrácia.
 
 
Na stretnutiach s Vysokým komisárom OSN pre utečencov F. Grandim (UNHCR) a generálnym riaditeľom Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) W. L. Swingom štátny tajomník MZVaEZ SR opakovane zdôraznil, že je potrebné, aby sme sa sústreďovali na odstránenie príčin migrácie. „Je to prvoradá zodpovednosť štátov, z ktorých pochádzajú migranti, ale s daným problémom sa tieto štáty nedokážu vysporiadať samotné, bez podpory a pomoci medzinárodného spoločenstva. Slovensko v tomto smere oceňuje a uznáva úlohu, ktorú zohráva Medzinárodná organizácia pre migráciu,“ uviedol I. Korčok, ktorý sa zaujímal aj o pohľady partnerov na prípravu globálnych kompaktov pre migráciu a pre utečencov. “V tejto veci vidíme dvojakú úlohu nás všetkých: na jednej strane musíme ako medzinárodné spoločenstvo urobiť viac preto, aby sme globálne zareagovali na fenomén migrácie, na druhej strane musíme urobiť viac preto, aby sme v komunikácii medzi štátmi aj vnútroštátne k našim občanom, vysvetlili, ktoré riešenia sú pre nás akceptovateľné a prečo sú aj v našom záujme,” uviedol štátny tajomník MZVaEZ SR v rozhovore s generálnym riaditeľom IOM.
 
 
V otázke tzv. povinných kvót, štátny tajomník MZVaEZ SR zdôraznil, že je potrebné prísne rozlišovať migrantov a utečencov, tých, ktorí naozaj potrebujú našu azylovú pomoc, od tých, ktorí migrujú z ekonomických dôvodov. "V prvom rade je potrebné zaviesť účinné opatrenia na ochranu vonkajších hraníc EÚ. Od toho sa odvíja naša schopnosť efektívne zvládať migračnú krízu – dnes aj v budúcnosti,” povedal I. Korčok v rozhovore s F. Grandim, v ktorom pripomenul aktívne angažovanie sa SR v pomoci pri zvládaní migračnej krízy. „Vysoko oceňujeme aktivity, ktoré realizuje Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov priamo na mieste, tam, kde je to najviac potrebné. Úspešne spolupracujeme s UNHCR v Tranzitnom núdzovom centre v Humennom, ktorým doteraz prešlo viac ako 1000 utečencov, presídľovaných do tretích krajín, najmä do USA. Sme pripravení pokračovať v tejto spolupráci s vašim úradom osobitne pokiaľ ide o najzraniteľnejšie osoby,” dodal.
 
 
Štátny tajomník MZVaEZ SR popoludní vystúpil s prejavom na zasadnutí Konferencie o odzbrojení, v ktorom poukázal na pozície SR vo vzťahu k aktuálnym otázkam tejto agendy. „Globálne bezpečnostné prostredie je poznamenané porušovaním medzinárodného práva, jadrovými a balistickými testami, nasadením chemických zbraní v boji, neustálym narastaním napätia a hrozbou terorizmu. O to dôležitejšie je zabezpečiť, aby mechanizmy odzbrojenia – osobitne jadrového odzbrojenia – na tieto výzvy dokázali reagovať. Preto voláme po bezodkladnom naštartovaní rokovaní o zmluve, zakazujúcej výrobu štiepneho materiálu pre jadrové zbrane. Sme presvedčení, že takýto dokument prispeje k celkovému cieľu eliminácie jadrových zbraní vo svete na základe účinných, verifikovateľných a nezvratných krokov,“ povedal vo vystúpení I. Korčok, ktorý vyzdvihol centrálnu úlohu Zmluvy o zákaze šírenia jadrových zbraní v systéme medzinárodných mechanizmov pre jadrové odzbrojenie. Tejto téme, ako aj zhodnoteniu doterajšej úspešnej spolupráce a posúdeniu jej ďalšieho rozšírenia pri presadzovaní agendy reformy bezpečnostného sektora v OSN a OBSE, bol venovaný aj rozhovor štátneho tajomníka MZVaEZ SR s riaditeľom Ženevského centra pre demokratickú kontrolu ozbrojených síl (DCAF) Thomasom Guerberom.
20180227000000 false odbor ["[\"3037120\"]"] ["[\"fcb8b099-8c36-46fc-8174-5b090c8ac79a\",\"5cd0bcea-bae4-47aa-bed6-630c9760bbd9\"]"] Boj proti rasizmu, xenofóbii a iným formám intolerancie v spoločnosti, sloboda vyznania a presvedčenia ako aj podpora práv a záujmov dieťaťa sú prioritami členstva Slovenskej republiky v Rade OSN pre ľudské práva. Povedal to dnes (27. februára) v Ženeve štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok vo vystúpení v segmente na vysokej úrovni v rámci 37. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva (HRC). „Zo všetkých kútov sveta dnes prichádzajú informácie o pokusoch rôznych extrémistických skupín radikalizovať deti a mladých ľudí. Preto dnes viac než kedykoľvek predtým vyvstáva pred nami úloha klásť dôraz na vzdelávanie detí. Zaviazali sme sa k tomu v Agende 2030, teraz je čas nájsť politickú vôľu naplniť tieto záväzky konkrétnym obsahom. Ale nielen to: Slovensko si kladie za cieľ dosiahnuť – počas svojho predsedníctva v OBSE v roku 2019 – väčšiu synergiu medzi OBSE a OSN tak, aby sme dostali do popredia otázky spojené s ľudskými právami, udržateľným mierom a bezpečnosťou,“ povedal I. Korčok, ktorý svoje vystúpenie začal odsúdením prípadu vraždy slovenského novinára Jána Kuciaka, keď prítomných ubezpečil, že slovenská vláda venuje bezodkladnému vyšetreniu tohto prípadu osobitnú pozornosť. ["null"] null null false top null ], ddm/11341/anotacia_sr_RS=[Boj proti rasizmu, xenofóbii a iným formám intolerancie v spoločnosti, sloboda vyznania a presvedčenia ako aj podpora práv a záujmov dieťaťa sú prioritami členstva Slovenskej republiky v Rade OSN pre ľudské práva. Povedal to dnes (27. februára) v Ženeve štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok vo vystúpení v segmente na vysokej úrovni v rámci 37. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva (HRC). „Zo všetkých kútov sveta dnes prichádzajú informácie o pokusoch rôznych extrémistických skupín radikalizovať deti a mladých ľudí. Preto dnes viac než kedykoľvek predtým vyvstáva pred nami úloha klásť dôraz na vzdelávanie detí. Zaviazali sme sa k tomu v Agende 2030, teraz je čas nájsť politickú vôľu naplniť tieto záväzky konkrétnym obsahom. Ale nielen to: Slovensko si kladie za cieľ dosiahnuť – počas svojho predsedníctva v OBSE v roku 2019 – väčšiu synergiu medzi OBSE a OSN tak, aby sme dostali do popredia otázky spojené s ľudskými právami, udržateľným mierom a bezpečnosťou,“ povedal I. Korčok, ktorý svoje vystúpenie začal odsúdením prípadu vraždy slovenského novinára Jána Kuciaka, keď prítomných ubezpečil, že slovenská vláda venuje bezodkladnému vyšetreniu tohto prípadu osobitnú pozornosť.], ddm/11341/text_sk_SK=[Boj proti rasizmu, xenofóbii a iným formám intolerancie v spoločnosti, sloboda vyznania a presvedčenia ako aj podpora práv a záujmov dieťaťa sú prioritami členstva Slovenskej republiky v Rade OSN pre ľudské práva. Povedal to dnes (27. februára) v Ženeve štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok vo vystúpení v segmente na vysokej úrovni v rámci 37. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva (HRC). „Zo všetkých kútov sveta dnes prichádzajú informácie o pokusoch rôznych extrémistických skupín radikalizovať deti a mladých ľudí. Preto dnes viac než kedykoľvek predtým vyvstáva pred nami úloha klásť dôraz na vzdelávanie detí. Zaviazali sme sa k tomu v Agende 2030, teraz je čas nájsť politickú vôľu naplniť tieto záväzky konkrétnym obsahom. Ale nielen to: Slovensko si kladie za cieľ dosiahnuť – počas svojho predsedníctva v OBSE v roku 2019 – väčšiu synergiu medzi OBSE a OSN tak, aby sme dostali do popredia otázky spojené s ľudskými právami, udržateľným mierom a bezpečnosťou,“ povedal I. Korčok, ktorý svoje vystúpenie začal odsúdením prípadu vraždy slovenského novinára Jána Kuciaka, keď prítomných ubezpečil, že slovenská vláda venuje bezodkladnému vyšetreniu tohto prípadu osobitnú pozornosť. Téme udalostí posledných hodín na Slovensku bol venovaný aj úvod rozhovoru s Vysokým komisárom OSN pre ľudské práva princom Zeid Ra'ad Al-Husseinom. “Chcem vás ubezpečiť, že orgány Slovenskej republiky urobia všetko, aby prípad vraždy dvoch mladých ľudí vyšetrili a páchateľov predviedli pred spravodlivosť. Tento ohavný čin nezostane nepotrestaný,” uviedol I. Korčok. Vysoký komisár sa zaujímal aj o priority Slovenskej republiky v HRC; štátny tajomník MZVaEZ SR podčiarkol, že otázku dodržiavania ľudských práv kladieme veľmi vysoko. “Našou prioritou je boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, prejavom netolerancie a nenávisti, a tiež potieranie všetkých foriem diskriminácie a podporu slobody vyznania a prejavu,” povedal I. Korčok, ktorý v rozhovore odpovedal aj na otázky princa Zeida k postaveniu Rómov na Slovensku. Slovenská republika je od 1. januára 2018 na najbližšie tri roky členom tohto hlavného medzinárodného ľudskoprávneho fóra a ako člen HRC je pripravená podporiť úsilie Rady o maximálne využitie mechanizmov na prevenciu pred konfliktami, reagovať na porušovanie ľudských práv vo svete a hľadať riešenia na také akútne otázky dneška, ako je jadrové odzbrojenie či migrácia. Na stretnutiach s Vysokým komisárom OSN pre utečencov F. Grandim (UNHCR) a generálnym riaditeľom Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) W. L. Swingom štátny tajomník MZVaEZ SR opakovane zdôraznil, že je potrebné, aby sme sa sústreďovali na odstránenie príčin migrácie. „Je to prvoradá zodpovednosť štátov, z ktorých pochádzajú migranti, ale s daným problémom sa tieto štáty nedokážu vysporiadať samotné, bez podpory a pomoci medzinárodného spoločenstva. Slovensko v tomto smere oceňuje a uznáva úlohu, ktorú zohráva Medzinárodná organizácia pre migráciu,“ uviedol I. Korčok, ktorý sa zaujímal aj o pohľady partnerov na prípravu globálnych kompaktov pre migráciu a pre utečencov. “V tejto veci vidíme dvojakú úlohu nás všetkých: na jednej strane musíme ako medzinárodné spoločenstvo urobiť viac preto, aby sme globálne zareagovali na fenomén migrácie, na druhej strane musíme urobiť viac preto, aby sme v komunikácii medzi štátmi aj vnútroštátne k našim občanom, vysvetlili, ktoré riešenia sú pre nás akceptovateľné a prečo sú aj v našom záujme,” uviedol štátny tajomník MZVaEZ SR v rozhovore s generálnym riaditeľom IOM. V otázke tzv. povinných kvót, štátny tajomník MZVaEZ SR zdôraznil, že je potrebné prísne rozlišovať migrantov a utečencov, tých, ktorí naozaj potrebujú našu azylovú pomoc, od tých, ktorí migrujú z ekonomických dôvodov. "V prvom rade je potrebné zaviesť účinné opatrenia na ochranu vonkajších hraníc EÚ. Od toho sa odvíja naša schopnosť efektívne zvládať migračnú krízu – dnes aj v budúcnosti,” povedal I. Korčok v rozhovore s F. Grandim, v ktorom pripomenul aktívne angažovanie sa SR v pomoci pri zvládaní migračnej krízy. „Vysoko oceňujeme aktivity, ktoré realizuje Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov priamo na mieste, tam, kde je to najviac potrebné. Úspešne spolupracujeme s UNHCR v Tranzitnom núdzovom centre v Humennom, ktorým doteraz prešlo viac ako 1000 utečencov, presídľovaných do tretích krajín, najmä do USA. Sme pripravení pokračovať v tejto spolupráci s vašim úradom osobitne pokiaľ ide o najzraniteľnejšie osoby,” dodal. Štátny tajomník MZVaEZ SR popoludní vystúpil s prejavom na zasadnutí Konferencie o odzbrojení, v ktorom poukázal na pozície SR vo vzťahu k aktuálnym otázkam tejto agendy. „Globálne bezpečnostné prostredie je poznamenané porušovaním medzinárodného práva, jadrovými a balistickými testami, nasadením chemických zbraní v boji, neustálym narastaním napätia a hrozbou terorizmu. O to dôležitejšie je zabezpečiť, aby mechanizmy odzbrojenia – osobitne jadrového odzbrojenia – na tieto výzvy dokázali reagovať. Preto voláme po bezodkladnom naštartovaní rokovaní o zmluve, zakazujúcej výrobu štiepneho materiálu pre jadrové zbrane. Sme presvedčení, že takýto dokument prispeje k celkovému cieľu eliminácie jadrových zbraní vo svete na základe účinných, verifikovateľných a nezvratných krokov,“ povedal vo vystúpení I. Korčok, ktorý vyzdvihol centrálnu úlohu Zmluvy o zákaze šírenia jadrových zbraní v systéme medzinárodných mechanizmov pre jadrové odzbrojenie. Tejto téme, ako aj zhodnoteniu doterajšej úspešnej spolupráce a posúdeniu jej ďalšieho rozšírenia pri presadzovaní agendy reformy bezpečnostného sektora v OSN a OBSE, bol venovaný aj rozhovor štátneho tajomníka MZVaEZ SR s riaditeľom Ženevského centra pre demokratickú kontrolu ozbrojených síl (DCAF) Thomasom Guerberom.], ddm/11341/only-zu_pt_BR=[false], ddm/11341/newsletter_ru_RU=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_be_BY=[fcb8b099-8c36-46fc-8174-5b090c8ac79a, 5cd0bcea-bae4-47aa-bed6-630c9760bbd9], ddm/11341/anotacia_uk_UA=[Boj proti rasizmu, xenofóbii a iným formám intolerancie v spoločnosti, sloboda vyznania a presvedčenia ako aj podpora práv a záujmov dieťaťa sú prioritami členstva Slovenskej republiky v Rade OSN pre ľudské práva. Povedal to dnes (27. februára) v Ženeve štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok vo vystúpení v segmente na vysokej úrovni v rámci 37. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva (HRC). „Zo všetkých kútov sveta dnes prichádzajú informácie o pokusoch rôznych extrémistických skupín radikalizovať deti a mladých ľudí. Preto dnes viac než kedykoľvek predtým vyvstáva pred nami úloha klásť dôraz na vzdelávanie detí. Zaviazali sme sa k tomu v Agende 2030, teraz je čas nájsť politickú vôľu naplniť tieto záväzky konkrétnym obsahom. Ale nielen to: Slovensko si kladie za cieľ dosiahnuť – počas svojho predsedníctva v OBSE v roku 2019 – väčšiu synergiu medzi OBSE a OSN tak, aby sme dostali do popredia otázky spojené s ľudskými právami, udržateľným mierom a bezpečnosťou,“ povedal I. Korčok, ktorý svoje vystúpenie začal odsúdením prípadu vraždy slovenského novinára Jána Kuciaka, keď prítomných ubezpečil, že slovenská vláda venuje bezodkladnému vyšetreniu tohto prípadu osobitnú pozornosť.], ddm/11341/anotacia_pl_PL=[Boj proti rasizmu, xenofóbii a iným formám intolerancie v spoločnosti, sloboda vyznania a presvedčenia ako aj podpora práv a záujmov dieťaťa sú prioritami členstva Slovenskej republiky v Rade OSN pre ľudské práva. Povedal to dnes (27. februára) v Ženeve štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok vo vystúpení v segmente na vysokej úrovni v rámci 37. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva (HRC). „Zo všetkých kútov sveta dnes prichádzajú informácie o pokusoch rôznych extrémistických skupín radikalizovať deti a mladých ľudí. Preto dnes viac než kedykoľvek predtým vyvstáva pred nami úloha klásť dôraz na vzdelávanie detí. Zaviazali sme sa k tomu v Agende 2030, teraz je čas nájsť politickú vôľu naplniť tieto záväzky konkrétnym obsahom. Ale nielen to: Slovensko si kladie za cieľ dosiahnuť – počas svojho predsedníctva v OBSE v roku 2019 – väčšiu synergiu medzi OBSE a OSN tak, aby sme dostali do popredia otázky spojené s ľudskými právami, udržateľným mierom a bezpečnosťou,“ povedal I. Korčok, ktorý svoje vystúpenie začal odsúdením prípadu vraždy slovenského novinára Jána Kuciaka, keď prítomných ubezpečil, že slovenská vláda venuje bezodkladnému vyšetreniu tohto prípadu osobitnú pozornosť.], ddm/11341/text_tr_TR=[Boj proti rasizmu, xenofóbii a iným formám intolerancie v spoločnosti, sloboda vyznania a presvedčenia ako aj podpora práv a záujmov dieťaťa sú prioritami členstva Slovenskej republiky v Rade OSN pre ľudské práva. Povedal to dnes (27. februára) v Ženeve štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok vo vystúpení v segmente na vysokej úrovni v rámci 37. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva (HRC). „Zo všetkých kútov sveta dnes prichádzajú informácie o pokusoch rôznych extrémistických skupín radikalizovať deti a mladých ľudí. Preto dnes viac než kedykoľvek predtým vyvstáva pred nami úloha klásť dôraz na vzdelávanie detí. Zaviazali sme sa k tomu v Agende 2030, teraz je čas nájsť politickú vôľu naplniť tieto záväzky konkrétnym obsahom. Ale nielen to: Slovensko si kladie za cieľ dosiahnuť – počas svojho predsedníctva v OBSE v roku 2019 – väčšiu synergiu medzi OBSE a OSN tak, aby sme dostali do popredia otázky spojené s ľudskými právami, udržateľným mierom a bezpečnosťou,“ povedal I. Korčok, ktorý svoje vystúpenie začal odsúdením prípadu vraždy slovenského novinára Jána Kuciaka, keď prítomných ubezpečil, že slovenská vláda venuje bezodkladnému vyšetreniu tohto prípadu osobitnú pozornosť. Téme udalostí posledných hodín na Slovensku bol venovaný aj úvod rozhovoru s Vysokým komisárom OSN pre ľudské práva princom Zeid Ra'ad Al-Husseinom. “Chcem vás ubezpečiť, že orgány Slovenskej republiky urobia všetko, aby prípad vraždy dvoch mladých ľudí vyšetrili a páchateľov predviedli pred spravodlivosť. Tento ohavný čin nezostane nepotrestaný,” uviedol I. Korčok. Vysoký komisár sa zaujímal aj o priority Slovenskej republiky v HRC; štátny tajomník MZVaEZ SR podčiarkol, že otázku dodržiavania ľudských práv kladieme veľmi vysoko. “Našou prioritou je boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, prejavom netolerancie a nenávisti, a tiež potieranie všetkých foriem diskriminácie a podporu slobody vyznania a prejavu,” povedal I. Korčok, ktorý v rozhovore odpovedal aj na otázky princa Zeida k postaveniu Rómov na Slovensku. Slovenská republika je od 1. januára 2018 na najbližšie tri roky členom tohto hlavného medzinárodného ľudskoprávneho fóra a ako člen HRC je pripravená podporiť úsilie Rady o maximálne využitie mechanizmov na prevenciu pred konfliktami, reagovať na porušovanie ľudských práv vo svete a hľadať riešenia na také akútne otázky dneška, ako je jadrové odzbrojenie či migrácia. Na stretnutiach s Vysokým komisárom OSN pre utečencov F. Grandim (UNHCR) a generálnym riaditeľom Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) W. L. Swingom štátny tajomník MZVaEZ SR opakovane zdôraznil, že je potrebné, aby sme sa sústreďovali na odstránenie príčin migrácie. „Je to prvoradá zodpovednosť štátov, z ktorých pochádzajú migranti, ale s daným problémom sa tieto štáty nedokážu vysporiadať samotné, bez podpory a pomoci medzinárodného spoločenstva. Slovensko v tomto smere oceňuje a uznáva úlohu, ktorú zohráva Medzinárodná organizácia pre migráciu,“ uviedol I. Korčok, ktorý sa zaujímal aj o pohľady partnerov na prípravu globálnych kompaktov pre migráciu a pre utečencov. “V tejto veci vidíme dvojakú úlohu nás všetkých: na jednej strane musíme ako medzinárodné spoločenstvo urobiť viac preto, aby sme globálne zareagovali na fenomén migrácie, na druhej strane musíme urobiť viac preto, aby sme v komunikácii medzi štátmi aj vnútroštátne k našim občanom, vysvetlili, ktoré riešenia sú pre nás akceptovateľné a prečo sú aj v našom záujme,” uviedol štátny tajomník MZVaEZ SR v rozhovore s generálnym riaditeľom IOM. V otázke tzv. povinných kvót, štátny tajomník MZVaEZ SR zdôraznil, že je potrebné prísne rozlišovať migrantov a utečencov, tých, ktorí naozaj potrebujú našu azylovú pomoc, od tých, ktorí migrujú z ekonomických dôvodov. "V prvom rade je potrebné zaviesť účinné opatrenia na ochranu vonkajších hraníc EÚ. Od toho sa odvíja naša schopnosť efektívne zvládať migračnú krízu – dnes aj v budúcnosti,” povedal I. Korčok v rozhovore s F. Grandim, v ktorom pripomenul aktívne angažovanie sa SR v pomoci pri zvládaní migračnej krízy. „Vysoko oceňujeme aktivity, ktoré realizuje Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov priamo na mieste, tam, kde je to najviac potrebné. Úspešne spolupracujeme s UNHCR v Tranzitnom núdzovom centre v Humennom, ktorým doteraz prešlo viac ako 1000 utečencov, presídľovaných do tretích krajín, najmä do USA. Sme pripravení pokračovať v tejto spolupráci s vašim úradom osobitne pokiaľ ide o najzraniteľnejšie osoby,” dodal. Štátny tajomník MZVaEZ SR popoludní vystúpil s prejavom na zasadnutí Konferencie o odzbrojení, v ktorom poukázal na pozície SR vo vzťahu k aktuálnym otázkam tejto agendy. „Globálne bezpečnostné prostredie je poznamenané porušovaním medzinárodného práva, jadrovými a balistickými testami, nasadením chemických zbraní v boji, neustálym narastaním napätia a hrozbou terorizmu. O to dôležitejšie je zabezpečiť, aby mechanizmy odzbrojenia – osobitne jadrového odzbrojenia – na tieto výzvy dokázali reagovať. Preto voláme po bezodkladnom naštartovaní rokovaní o zmluve, zakazujúcej výrobu štiepneho materiálu pre jadrové zbrane. Sme presvedčení, že takýto dokument prispeje k celkovému cieľu eliminácie jadrových zbraní vo svete na základe účinných, verifikovateľných a nezvratných krokov,“ povedal vo vystúpení I. Korčok, ktorý vyzdvihol centrálnu úlohu Zmluvy o zákaze šírenia jadrových zbraní v systéme medzinárodných mechanizmov pre jadrové odzbrojenie. Tejto téme, ako aj zhodnoteniu doterajšej úspešnej spolupráce a posúdeniu jej ďalšieho rozšírenia pri presadzovaní agendy reformy bezpečnostného sektora v OSN a OBSE, bol venovaný aj rozhovor štátneho tajomníka MZVaEZ SR s riaditeľom Ženevského centra pre demokratickú kontrolu ozbrojených síl (DCAF) Thomasom Guerberom.], ddm/11341/vseobecny_autor_es_ES=[odbor], ddm/11341/priorita_ko_KR=[top], ddm/11341/anotacia_es_ES=[Boj proti rasizmu, xenofóbii a iným formám intolerancie v spoločnosti, sloboda vyznania a presvedčenia ako aj podpora práv a záujmov dieťaťa sú prioritami členstva Slovenskej republiky v Rade OSN pre ľudské práva. Povedal to dnes (27. februára) v Ženeve štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok vo vystúpení v segmente na vysokej úrovni v rámci 37. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva (HRC). „Zo všetkých kútov sveta dnes prichádzajú informácie o pokusoch rôznych extrémistických skupín radikalizovať deti a mladých ľudí. Preto dnes viac než kedykoľvek predtým vyvstáva pred nami úloha klásť dôraz na vzdelávanie detí. Zaviazali sme sa k tomu v Agende 2030, teraz je čas nájsť politickú vôľu naplniť tieto záväzky konkrétnym obsahom. Ale nielen to: Slovensko si kladie za cieľ dosiahnuť – počas svojho predsedníctva v OBSE v roku 2019 – väčšiu synergiu medzi OBSE a OSN tak, aby sme dostali do popredia otázky spojené s ľudskými právami, udržateľným mierom a bezpečnosťou,“ povedal I. Korčok, ktorý svoje vystúpenie začal odsúdením prípadu vraždy slovenského novinára Jána Kuciaka, keď prítomných ubezpečil, že slovenská vláda venuje bezodkladnému vyšetreniu tohto prípadu osobitnú pozornosť.], ddm/11341/text_ko_KR=[Boj proti rasizmu, xenofóbii a iným formám intolerancie v spoločnosti, sloboda vyznania a presvedčenia ako aj podpora práv a záujmov dieťaťa sú prioritami členstva Slovenskej republiky v Rade OSN pre ľudské práva. Povedal to dnes (27. februára) v Ženeve štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok vo vystúpení v segmente na vysokej úrovni v rámci 37. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva (HRC). „Zo všetkých kútov sveta dnes prichádzajú informácie o pokusoch rôznych extrémistických skupín radikalizovať deti a mladých ľudí. Preto dnes viac než kedykoľvek predtým vyvstáva pred nami úloha klásť dôraz na vzdelávanie detí. Zaviazali sme sa k tomu v Agende 2030, teraz je čas nájsť politickú vôľu naplniť tieto záväzky konkrétnym obsahom. Ale nielen to: Slovensko si kladie za cieľ dosiahnuť – počas svojho predsedníctva v OBSE v roku 2019 – väčšiu synergiu medzi OBSE a OSN tak, aby sme dostali do popredia otázky spojené s ľudskými právami, udržateľným mierom a bezpečnosťou,“ povedal I. Korčok, ktorý svoje vystúpenie začal odsúdením prípadu vraždy slovenského novinára Jána Kuciaka, keď prítomných ubezpečil, že slovenská vláda venuje bezodkladnému vyšetreniu tohto prípadu osobitnú pozornosť. Téme udalostí posledných hodín na Slovensku bol venovaný aj úvod rozhovoru s Vysokým komisárom OSN pre ľudské práva princom Zeid Ra'ad Al-Husseinom. “Chcem vás ubezpečiť, že orgány Slovenskej republiky urobia všetko, aby prípad vraždy dvoch mladých ľudí vyšetrili a páchateľov predviedli pred spravodlivosť. Tento ohavný čin nezostane nepotrestaný,” uviedol I. Korčok. Vysoký komisár sa zaujímal aj o priority Slovenskej republiky v HRC; štátny tajomník MZVaEZ SR podčiarkol, že otázku dodržiavania ľudských práv kladieme veľmi vysoko. “Našou prioritou je boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, prejavom netolerancie a nenávisti, a tiež potieranie všetkých foriem diskriminácie a podporu slobody vyznania a prejavu,” povedal I. Korčok, ktorý v rozhovore odpovedal aj na otázky princa Zeida k postaveniu Rómov na Slovensku. Slovenská republika je od 1. januára 2018 na najbližšie tri roky členom tohto hlavného medzinárodného ľudskoprávneho fóra a ako člen HRC je pripravená podporiť úsilie Rady o maximálne využitie mechanizmov na prevenciu pred konfliktami, reagovať na porušovanie ľudských práv vo svete a hľadať riešenia na také akútne otázky dneška, ako je jadrové odzbrojenie či migrácia. Na stretnutiach s Vysokým komisárom OSN pre utečencov F. Grandim (UNHCR) a generálnym riaditeľom Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) W. L. Swingom štátny tajomník MZVaEZ SR opakovane zdôraznil, že je potrebné, aby sme sa sústreďovali na odstránenie príčin migrácie. „Je to prvoradá zodpovednosť štátov, z ktorých pochádzajú migranti, ale s daným problémom sa tieto štáty nedokážu vysporiadať samotné, bez podpory a pomoci medzinárodného spoločenstva. Slovensko v tomto smere oceňuje a uznáva úlohu, ktorú zohráva Medzinárodná organizácia pre migráciu,“ uviedol I. Korčok, ktorý sa zaujímal aj o pohľady partnerov na prípravu globálnych kompaktov pre migráciu a pre utečencov. “V tejto veci vidíme dvojakú úlohu nás všetkých: na jednej strane musíme ako medzinárodné spoločenstvo urobiť viac preto, aby sme globálne zareagovali na fenomén migrácie, na druhej strane musíme urobiť viac preto, aby sme v komunikácii medzi štátmi aj vnútroštátne k našim občanom, vysvetlili, ktoré riešenia sú pre nás akceptovateľné a prečo sú aj v našom záujme,” uviedol štátny tajomník MZVaEZ SR v rozhovore s generálnym riaditeľom IOM. V otázke tzv. povinných kvót, štátny tajomník MZVaEZ SR zdôraznil, že je potrebné prísne rozlišovať migrantov a utečencov, tých, ktorí naozaj potrebujú našu azylovú pomoc, od tých, ktorí migrujú z ekonomických dôvodov. "V prvom rade je potrebné zaviesť účinné opatrenia na ochranu vonkajších hraníc EÚ. Od toho sa odvíja naša schopnosť efektívne zvládať migračnú krízu – dnes aj v budúcnosti,” povedal I. Korčok v rozhovore s F. Grandim, v ktorom pripomenul aktívne angažovanie sa SR v pomoci pri zvládaní migračnej krízy. „Vysoko oceňujeme aktivity, ktoré realizuje Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov priamo na mieste, tam, kde je to najviac potrebné. Úspešne spolupracujeme s UNHCR v Tranzitnom núdzovom centre v Humennom, ktorým doteraz prešlo viac ako 1000 utečencov, presídľovaných do tretích krajín, najmä do USA. Sme pripravení pokračovať v tejto spolupráci s vašim úradom osobitne pokiaľ ide o najzraniteľnejšie osoby,” dodal. Štátny tajomník MZVaEZ SR popoludní vystúpil s prejavom na zasadnutí Konferencie o odzbrojení, v ktorom poukázal na pozície SR vo vzťahu k aktuálnym otázkam tejto agendy. „Globálne bezpečnostné prostredie je poznamenané porušovaním medzinárodného práva, jadrovými a balistickými testami, nasadením chemických zbraní v boji, neustálym narastaním napätia a hrozbou terorizmu. O to dôležitejšie je zabezpečiť, aby mechanizmy odzbrojenia – osobitne jadrového odzbrojenia – na tieto výzvy dokázali reagovať. Preto voláme po bezodkladnom naštartovaní rokovaní o zmluve, zakazujúcej výrobu štiepneho materiálu pre jadrové zbrane. Sme presvedčení, že takýto dokument prispeje k celkovému cieľu eliminácie jadrových zbraní vo svete na základe účinných, verifikovateľných a nezvratných krokov,“ povedal vo vystúpení I. Korčok, ktorý vyzdvihol centrálnu úlohu Zmluvy o zákaze šírenia jadrových zbraní v systéme medzinárodných mechanizmov pre jadrové odzbrojenie. Tejto téme, ako aj zhodnoteniu doterajšej úspešnej spolupráce a posúdeniu jej ďalšieho rozšírenia pri presadzovaní agendy reformy bezpečnostného sektora v OSN a OBSE, bol venovaný aj rozhovor štátneho tajomníka MZVaEZ SR s riaditeľom Ženevského centra pre demokratickú kontrolu ozbrojených síl (DCAF) Thomasom Guerberom.], ddm/11341/only-zu_sk_SK=[false], ddm/11341/datum_spravy_fr_FR=[20180227000000], ddm/11341/ddm-gallery-field_sk_SK=[3037120], ddm/11341/text_pt_BR=[Boj proti rasizmu, xenofóbii a iným formám intolerancie v spoločnosti, sloboda vyznania a presvedčenia ako aj podpora práv a záujmov dieťaťa sú prioritami členstva Slovenskej republiky v Rade OSN pre ľudské práva. Povedal to dnes (27. februára) v Ženeve štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok vo vystúpení v segmente na vysokej úrovni v rámci 37. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva (HRC). „Zo všetkých kútov sveta dnes prichádzajú informácie o pokusoch rôznych extrémistických skupín radikalizovať deti a mladých ľudí. Preto dnes viac než kedykoľvek predtým vyvstáva pred nami úloha klásť dôraz na vzdelávanie detí. Zaviazali sme sa k tomu v Agende 2030, teraz je čas nájsť politickú vôľu naplniť tieto záväzky konkrétnym obsahom. Ale nielen to: Slovensko si kladie za cieľ dosiahnuť – počas svojho predsedníctva v OBSE v roku 2019 – väčšiu synergiu medzi OBSE a OSN tak, aby sme dostali do popredia otázky spojené s ľudskými právami, udržateľným mierom a bezpečnosťou,“ povedal I. Korčok, ktorý svoje vystúpenie začal odsúdením prípadu vraždy slovenského novinára Jána Kuciaka, keď prítomných ubezpečil, že slovenská vláda venuje bezodkladnému vyšetreniu tohto prípadu osobitnú pozornosť. Téme udalostí posledných hodín na Slovensku bol venovaný aj úvod rozhovoru s Vysokým komisárom OSN pre ľudské práva princom Zeid Ra'ad Al-Husseinom. “Chcem vás ubezpečiť, že orgány Slovenskej republiky urobia všetko, aby prípad vraždy dvoch mladých ľudí vyšetrili a páchateľov predviedli pred spravodlivosť. Tento ohavný čin nezostane nepotrestaný,” uviedol I. Korčok. Vysoký komisár sa zaujímal aj o priority Slovenskej republiky v HRC; štátny tajomník MZVaEZ SR podčiarkol, že otázku dodržiavania ľudských práv kladieme veľmi vysoko. “Našou prioritou je boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, prejavom netolerancie a nenávisti, a tiež potieranie všetkých foriem diskriminácie a podporu slobody vyznania a prejavu,” povedal I. Korčok, ktorý v rozhovore odpovedal aj na otázky princa Zeida k postaveniu Rómov na Slovensku. Slovenská republika je od 1. januára 2018 na najbližšie tri roky členom tohto hlavného medzinárodného ľudskoprávneho fóra a ako člen HRC je pripravená podporiť úsilie Rady o maximálne využitie mechanizmov na prevenciu pred konfliktami, reagovať na porušovanie ľudských práv vo svete a hľadať riešenia na také akútne otázky dneška, ako je jadrové odzbrojenie či migrácia. Na stretnutiach s Vysokým komisárom OSN pre utečencov F. Grandim (UNHCR) a generálnym riaditeľom Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) W. L. Swingom štátny tajomník MZVaEZ SR opakovane zdôraznil, že je potrebné, aby sme sa sústreďovali na odstránenie príčin migrácie. „Je to prvoradá zodpovednosť štátov, z ktorých pochádzajú migranti, ale s daným problémom sa tieto štáty nedokážu vysporiadať samotné, bez podpory a pomoci medzinárodného spoločenstva. Slovensko v tomto smere oceňuje a uznáva úlohu, ktorú zohráva Medzinárodná organizácia pre migráciu,“ uviedol I. Korčok, ktorý sa zaujímal aj o pohľady partnerov na prípravu globálnych kompaktov pre migráciu a pre utečencov. “V tejto veci vidíme dvojakú úlohu nás všetkých: na jednej strane musíme ako medzinárodné spoločenstvo urobiť viac preto, aby sme globálne zareagovali na fenomén migrácie, na druhej strane musíme urobiť viac preto, aby sme v komunikácii medzi štátmi aj vnútroštátne k našim občanom, vysvetlili, ktoré riešenia sú pre nás akceptovateľné a prečo sú aj v našom záujme,” uviedol štátny tajomník MZVaEZ SR v rozhovore s generálnym riaditeľom IOM. V otázke tzv. povinných kvót, štátny tajomník MZVaEZ SR zdôraznil, že je potrebné prísne rozlišovať migrantov a utečencov, tých, ktorí naozaj potrebujú našu azylovú pomoc, od tých, ktorí migrujú z ekonomických dôvodov. "V prvom rade je potrebné zaviesť účinné opatrenia na ochranu vonkajších hraníc EÚ. Od toho sa odvíja naša schopnosť efektívne zvládať migračnú krízu – dnes aj v budúcnosti,” povedal I. Korčok v rozhovore s F. Grandim, v ktorom pripomenul aktívne angažovanie sa SR v pomoci pri zvládaní migračnej krízy. „Vysoko oceňujeme aktivity, ktoré realizuje Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov priamo na mieste, tam, kde je to najviac potrebné. Úspešne spolupracujeme s UNHCR v Tranzitnom núdzovom centre v Humennom, ktorým doteraz prešlo viac ako 1000 utečencov, presídľovaných do tretích krajín, najmä do USA. Sme pripravení pokračovať v tejto spolupráci s vašim úradom osobitne pokiaľ ide o najzraniteľnejšie osoby,” dodal. Štátny tajomník MZVaEZ SR popoludní vystúpil s prejavom na zasadnutí Konferencie o odzbrojení, v ktorom poukázal na pozície SR vo vzťahu k aktuálnym otázkam tejto agendy. „Globálne bezpečnostné prostredie je poznamenané porušovaním medzinárodného práva, jadrovými a balistickými testami, nasadením chemických zbraní v boji, neustálym narastaním napätia a hrozbou terorizmu. O to dôležitejšie je zabezpečiť, aby mechanizmy odzbrojenia – osobitne jadrového odzbrojenia – na tieto výzvy dokázali reagovať. Preto voláme po bezodkladnom naštartovaní rokovaní o zmluve, zakazujúcej výrobu štiepneho materiálu pre jadrové zbrane. Sme presvedčení, že takýto dokument prispeje k celkovému cieľu eliminácie jadrových zbraní vo svete na základe účinných, verifikovateľných a nezvratných krokov,“ povedal vo vystúpení I. Korčok, ktorý vyzdvihol centrálnu úlohu Zmluvy o zákaze šírenia jadrových zbraní v systéme medzinárodných mechanizmov pre jadrové odzbrojenie. Tejto téme, ako aj zhodnoteniu doterajšej úspešnej spolupráce a posúdeniu jej ďalšieho rozšírenia pri presadzovaní agendy reformy bezpečnostného sektora v OSN a OBSE, bol venovaný aj rozhovor štátneho tajomníka MZVaEZ SR s riaditeľom Ženevského centra pre demokratickú kontrolu ozbrojených síl (DCAF) Thomasom Guerberom.], ddm/11341/anotacia_en_US=[The fight against racism, xenophobia and other forms of intolerance in society, freedom of religion and confession, as well as the support for the rights and freedoms of the child belong among the priorities of the Slovakia´s membership in the UN Human Rights Council. This was said today (27 February) in Geneva by State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic, Ivan Korčok, in his address given within the high-level segment of the 37th session of the UN Human Rights Council. “From all the corners of the world we can hear information about attempts of various extremist groups to radicalize children and young people. Therefore nowadays, more than any time before, we are faced with the task to emphasize the education of children.], ddm/11341/only-zu_ko_KR=[false], ddm/11341/newsletter_pt_BR=[false], ddm/11341/text_sr_RS=[Boj proti rasizmu, xenofóbii a iným formám intolerancie v spoločnosti, sloboda vyznania a presvedčenia ako aj podpora práv a záujmov dieťaťa sú prioritami členstva Slovenskej republiky v Rade OSN pre ľudské práva. Povedal to dnes (27. februára) v Ženeve štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok vo vystúpení v segmente na vysokej úrovni v rámci 37. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva (HRC). „Zo všetkých kútov sveta dnes prichádzajú informácie o pokusoch rôznych extrémistických skupín radikalizovať deti a mladých ľudí. Preto dnes viac než kedykoľvek predtým vyvstáva pred nami úloha klásť dôraz na vzdelávanie detí. Zaviazali sme sa k tomu v Agende 2030, teraz je čas nájsť politickú vôľu naplniť tieto záväzky konkrétnym obsahom. Ale nielen to: Slovensko si kladie za cieľ dosiahnuť – počas svojho predsedníctva v OBSE v roku 2019 – väčšiu synergiu medzi OBSE a OSN tak, aby sme dostali do popredia otázky spojené s ľudskými právami, udržateľným mierom a bezpečnosťou,“ povedal I. Korčok, ktorý svoje vystúpenie začal odsúdením prípadu vraždy slovenského novinára Jána Kuciaka, keď prítomných ubezpečil, že slovenská vláda venuje bezodkladnému vyšetreniu tohto prípadu osobitnú pozornosť. Téme udalostí posledných hodín na Slovensku bol venovaný aj úvod rozhovoru s Vysokým komisárom OSN pre ľudské práva princom Zeid Ra'ad Al-Husseinom. “Chcem vás ubezpečiť, že orgány Slovenskej republiky urobia všetko, aby prípad vraždy dvoch mladých ľudí vyšetrili a páchateľov predviedli pred spravodlivosť. Tento ohavný čin nezostane nepotrestaný,” uviedol I. Korčok. Vysoký komisár sa zaujímal aj o priority Slovenskej republiky v HRC; štátny tajomník MZVaEZ SR podčiarkol, že otázku dodržiavania ľudských práv kladieme veľmi vysoko. “Našou prioritou je boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, prejavom netolerancie a nenávisti, a tiež potieranie všetkých foriem diskriminácie a podporu slobody vyznania a prejavu,” povedal I. Korčok, ktorý v rozhovore odpovedal aj na otázky princa Zeida k postaveniu Rómov na Slovensku. Slovenská republika je od 1. januára 2018 na najbližšie tri roky členom tohto hlavného medzinárodného ľudskoprávneho fóra a ako člen HRC je pripravená podporiť úsilie Rady o maximálne využitie mechanizmov na prevenciu pred konfliktami, reagovať na porušovanie ľudských práv vo svete a hľadať riešenia na také akútne otázky dneška, ako je jadrové odzbrojenie či migrácia. Na stretnutiach s Vysokým komisárom OSN pre utečencov F. Grandim (UNHCR) a generálnym riaditeľom Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) W. L. Swingom štátny tajomník MZVaEZ SR opakovane zdôraznil, že je potrebné, aby sme sa sústreďovali na odstránenie príčin migrácie. „Je to prvoradá zodpovednosť štátov, z ktorých pochádzajú migranti, ale s daným problémom sa tieto štáty nedokážu vysporiadať samotné, bez podpory a pomoci medzinárodného spoločenstva. Slovensko v tomto smere oceňuje a uznáva úlohu, ktorú zohráva Medzinárodná organizácia pre migráciu,“ uviedol I. Korčok, ktorý sa zaujímal aj o pohľady partnerov na prípravu globálnych kompaktov pre migráciu a pre utečencov. “V tejto veci vidíme dvojakú úlohu nás všetkých: na jednej strane musíme ako medzinárodné spoločenstvo urobiť viac preto, aby sme globálne zareagovali na fenomén migrácie, na druhej strane musíme urobiť viac preto, aby sme v komunikácii medzi štátmi aj vnútroštátne k našim občanom, vysvetlili, ktoré riešenia sú pre nás akceptovateľné a prečo sú aj v našom záujme,” uviedol štátny tajomník MZVaEZ SR v rozhovore s generálnym riaditeľom IOM. V otázke tzv. povinných kvót, štátny tajomník MZVaEZ SR zdôraznil, že je potrebné prísne rozlišovať migrantov a utečencov, tých, ktorí naozaj potrebujú našu azylovú pomoc, od tých, ktorí migrujú z ekonomických dôvodov. "V prvom rade je potrebné zaviesť účinné opatrenia na ochranu vonkajších hraníc EÚ. Od toho sa odvíja naša schopnosť efektívne zvládať migračnú krízu – dnes aj v budúcnosti,” povedal I. Korčok v rozhovore s F. Grandim, v ktorom pripomenul aktívne angažovanie sa SR v pomoci pri zvládaní migračnej krízy. „Vysoko oceňujeme aktivity, ktoré realizuje Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov priamo na mieste, tam, kde je to najviac potrebné. Úspešne spolupracujeme s UNHCR v Tranzitnom núdzovom centre v Humennom, ktorým doteraz prešlo viac ako 1000 utečencov, presídľovaných do tretích krajín, najmä do USA. Sme pripravení pokračovať v tejto spolupráci s vašim úradom osobitne pokiaľ ide o najzraniteľnejšie osoby,” dodal. Štátny tajomník MZVaEZ SR popoludní vystúpil s prejavom na zasadnutí Konferencie o odzbrojení, v ktorom poukázal na pozície SR vo vzťahu k aktuálnym otázkam tejto agendy. „Globálne bezpečnostné prostredie je poznamenané porušovaním medzinárodného práva, jadrovými a balistickými testami, nasadením chemických zbraní v boji, neustálym narastaním napätia a hrozbou terorizmu. O to dôležitejšie je zabezpečiť, aby mechanizmy odzbrojenia – osobitne jadrového odzbrojenia – na tieto výzvy dokázali reagovať. Preto voláme po bezodkladnom naštartovaní rokovaní o zmluve, zakazujúcej výrobu štiepneho materiálu pre jadrové zbrane. Sme presvedčení, že takýto dokument prispeje k celkovému cieľu eliminácie jadrových zbraní vo svete na základe účinných, verifikovateľných a nezvratných krokov,“ povedal vo vystúpení I. Korčok, ktorý vyzdvihol centrálnu úlohu Zmluvy o zákaze šírenia jadrových zbraní v systéme medzinárodných mechanizmov pre jadrové odzbrojenie. Tejto téme, ako aj zhodnoteniu doterajšej úspešnej spolupráce a posúdeniu jej ďalšieho rozšírenia pri presadzovaní agendy reformy bezpečnostného sektora v OSN a OBSE, bol venovaný aj rozhovor štátneho tajomníka MZVaEZ SR s riaditeľom Ženevského centra pre demokratickú kontrolu ozbrojených síl (DCAF) Thomasom Guerberom.], ddm/11341/vseobecny_autor_hu_HU=[odbor], ddm/11341/newsletter_sr_RS=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_be_BY=[3037120], ddm/11341/priorita_fr_FR=[top], ddm/11341/ddm-gallery-field_vi_VN=[3037120], classNameId=[0], ddm/11341/priorita_de_DE=[top], priority=[0.0], ratings_sortable=[0.0], userName=[michaela dunajská], ddm/11341/only-zu_ru_RU=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_zh_CN=[odbor], publishDate=[20180227180800], ddm/11341/anotacia_pt_BR=[Boj proti rasizmu, xenofóbii a iným formám intolerancie v spoločnosti, sloboda vyznania a presvedčenia ako aj podpora práv a záujmov dieťaťa sú prioritami členstva Slovenskej republiky v Rade OSN pre ľudské práva. Povedal to dnes (27. februára) v Ženeve štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok vo vystúpení v segmente na vysokej úrovni v rámci 37. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva (HRC). „Zo všetkých kútov sveta dnes prichádzajú informácie o pokusoch rôznych extrémistických skupín radikalizovať deti a mladých ľudí. Preto dnes viac než kedykoľvek predtým vyvstáva pred nami úloha klásť dôraz na vzdelávanie detí. Zaviazali sme sa k tomu v Agende 2030, teraz je čas nájsť politickú vôľu naplniť tieto záväzky konkrétnym obsahom. Ale nielen to: Slovensko si kladie za cieľ dosiahnuť – počas svojho predsedníctva v OBSE v roku 2019 – väčšiu synergiu medzi OBSE a OSN tak, aby sme dostali do popredia otázky spojené s ľudskými právami, udržateľným mierom a bezpečnosťou,“ povedal I. Korčok, ktorý svoje vystúpenie začal odsúdením prípadu vraždy slovenského novinára Jána Kuciaka, keď prítomných ubezpečil, že slovenská vláda venuje bezodkladnému vyšetreniu tohto prípadu osobitnú pozornosť.], ddm/11341/datum_spravy_pt_BR=[20180227000000], ddm/11341/priorita_sk_SK=[top], title_en_US=[Korčok in Geneva: “It is our priority in the UN Human Rights Council to fight against all forms of racism, xenophobia, intolerance and hatred"], ddm/11341/only-zu_vi_VN=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_sl_SL=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_uk_UA=[odbor], modified=[20180301145021], ddm/11341/vseobecny_autor_it_IT=[odbor], ddm/11341/anotacia_fr_FR=[Boj proti rasizmu, xenofóbii a iným formám intolerancie v spoločnosti, sloboda vyznania a presvedčenia ako aj podpora práv a záujmov dieťaťa sú prioritami členstva Slovenskej republiky v Rade OSN pre ľudské práva. Povedal to dnes (27. februára) v Ženeve štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok vo vystúpení v segmente na vysokej úrovni v rámci 37. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva (HRC). „Zo všetkých kútov sveta dnes prichádzajú informácie o pokusoch rôznych extrémistických skupín radikalizovať deti a mladých ľudí. Preto dnes viac než kedykoľvek predtým vyvstáva pred nami úloha klásť dôraz na vzdelávanie detí. Zaviazali sme sa k tomu v Agende 2030, teraz je čas nájsť politickú vôľu naplniť tieto záväzky konkrétnym obsahom. Ale nielen to: Slovensko si kladie za cieľ dosiahnuť – počas svojho predsedníctva v OBSE v roku 2019 – väčšiu synergiu medzi OBSE a OSN tak, aby sme dostali do popredia otázky spojené s ľudskými právami, udržateľným mierom a bezpečnosťou,“ povedal I. Korčok, ktorý svoje vystúpenie začal odsúdením prípadu vraždy slovenského novinára Jána Kuciaka, keď prítomných ubezpečil, že slovenská vláda venuje bezodkladnému vyšetreniu tohto prípadu osobitnú pozornosť.], ddm/11341/ddm-gallery-field_tr_TR=[3037120], ddm/11341/datum_spravy_be_BY=[20180227000000], ddm/11341/anotacia_vi_VN=[Boj proti rasizmu, xenofóbii a iným formám intolerancie v spoločnosti, sloboda vyznania a presvedčenia ako aj podpora práv a záujmov dieťaťa sú prioritami členstva Slovenskej republiky v Rade OSN pre ľudské práva. Povedal to dnes (27. februára) v Ženeve štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok vo vystúpení v segmente na vysokej úrovni v rámci 37. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva (HRC). „Zo všetkých kútov sveta dnes prichádzajú informácie o pokusoch rôznych extrémistických skupín radikalizovať deti a mladých ľudí. Preto dnes viac než kedykoľvek predtým vyvstáva pred nami úloha klásť dôraz na vzdelávanie detí. Zaviazali sme sa k tomu v Agende 2030, teraz je čas nájsť politickú vôľu naplniť tieto záväzky konkrétnym obsahom. Ale nielen to: Slovensko si kladie za cieľ dosiahnuť – počas svojho predsedníctva v OBSE v roku 2019 – väčšiu synergiu medzi OBSE a OSN tak, aby sme dostali do popredia otázky spojené s ľudskými právami, udržateľným mierom a bezpečnosťou,“ povedal I. Korčok, ktorý svoje vystúpenie začal odsúdením prípadu vraždy slovenského novinára Jána Kuciaka, keď prítomných ubezpečil, že slovenská vláda venuje bezodkladnému vyšetreniu tohto prípadu osobitnú pozornosť.], ddm/11341/ddm-gallery-field_fr_FR=[3037120], ddm/11341/text_pl_PL=[Boj proti rasizmu, xenofóbii a iným formám intolerancie v spoločnosti, sloboda vyznania a presvedčenia ako aj podpora práv a záujmov dieťaťa sú prioritami členstva Slovenskej republiky v Rade OSN pre ľudské práva. Povedal to dnes (27. februára) v Ženeve štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok vo vystúpení v segmente na vysokej úrovni v rámci 37. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva (HRC). „Zo všetkých kútov sveta dnes prichádzajú informácie o pokusoch rôznych extrémistických skupín radikalizovať deti a mladých ľudí. Preto dnes viac než kedykoľvek predtým vyvstáva pred nami úloha klásť dôraz na vzdelávanie detí. Zaviazali sme sa k tomu v Agende 2030, teraz je čas nájsť politickú vôľu naplniť tieto záväzky konkrétnym obsahom. Ale nielen to: Slovensko si kladie za cieľ dosiahnuť – počas svojho predsedníctva v OBSE v roku 2019 – väčšiu synergiu medzi OBSE a OSN tak, aby sme dostali do popredia otázky spojené s ľudskými právami, udržateľným mierom a bezpečnosťou,“ povedal I. Korčok, ktorý svoje vystúpenie začal odsúdením prípadu vraždy slovenského novinára Jána Kuciaka, keď prítomných ubezpečil, že slovenská vláda venuje bezodkladnému vyšetreniu tohto prípadu osobitnú pozornosť. Téme udalostí posledných hodín na Slovensku bol venovaný aj úvod rozhovoru s Vysokým komisárom OSN pre ľudské práva princom Zeid Ra'ad Al-Husseinom. “Chcem vás ubezpečiť, že orgány Slovenskej republiky urobia všetko, aby prípad vraždy dvoch mladých ľudí vyšetrili a páchateľov predviedli pred spravodlivosť. Tento ohavný čin nezostane nepotrestaný,” uviedol I. Korčok. Vysoký komisár sa zaujímal aj o priority Slovenskej republiky v HRC; štátny tajomník MZVaEZ SR podčiarkol, že otázku dodržiavania ľudských práv kladieme veľmi vysoko. “Našou prioritou je boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, prejavom netolerancie a nenávisti, a tiež potieranie všetkých foriem diskriminácie a podporu slobody vyznania a prejavu,” povedal I. Korčok, ktorý v rozhovore odpovedal aj na otázky princa Zeida k postaveniu Rómov na Slovensku. Slovenská republika je od 1. januára 2018 na najbližšie tri roky členom tohto hlavného medzinárodného ľudskoprávneho fóra a ako člen HRC je pripravená podporiť úsilie Rady o maximálne využitie mechanizmov na prevenciu pred konfliktami, reagovať na porušovanie ľudských práv vo svete a hľadať riešenia na také akútne otázky dneška, ako je jadrové odzbrojenie či migrácia. Na stretnutiach s Vysokým komisárom OSN pre utečencov F. Grandim (UNHCR) a generálnym riaditeľom Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) W. L. Swingom štátny tajomník MZVaEZ SR opakovane zdôraznil, že je potrebné, aby sme sa sústreďovali na odstránenie príčin migrácie. „Je to prvoradá zodpovednosť štátov, z ktorých pochádzajú migranti, ale s daným problémom sa tieto štáty nedokážu vysporiadať samotné, bez podpory a pomoci medzinárodného spoločenstva. Slovensko v tomto smere oceňuje a uznáva úlohu, ktorú zohráva Medzinárodná organizácia pre migráciu,“ uviedol I. Korčok, ktorý sa zaujímal aj o pohľady partnerov na prípravu globálnych kompaktov pre migráciu a pre utečencov. “V tejto veci vidíme dvojakú úlohu nás všetkých: na jednej strane musíme ako medzinárodné spoločenstvo urobiť viac preto, aby sme globálne zareagovali na fenomén migrácie, na druhej strane musíme urobiť viac preto, aby sme v komunikácii medzi štátmi aj vnútroštátne k našim občanom, vysvetlili, ktoré riešenia sú pre nás akceptovateľné a prečo sú aj v našom záujme,” uviedol štátny tajomník MZVaEZ SR v rozhovore s generálnym riaditeľom IOM. V otázke tzv. povinných kvót, štátny tajomník MZVaEZ SR zdôraznil, že je potrebné prísne rozlišovať migrantov a utečencov, tých, ktorí naozaj potrebujú našu azylovú pomoc, od tých, ktorí migrujú z ekonomických dôvodov. "V prvom rade je potrebné zaviesť účinné opatrenia na ochranu vonkajších hraníc EÚ. Od toho sa odvíja naša schopnosť efektívne zvládať migračnú krízu – dnes aj v budúcnosti,” povedal I. Korčok v rozhovore s F. Grandim, v ktorom pripomenul aktívne angažovanie sa SR v pomoci pri zvládaní migračnej krízy. „Vysoko oceňujeme aktivity, ktoré realizuje Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov priamo na mieste, tam, kde je to najviac potrebné. Úspešne spolupracujeme s UNHCR v Tranzitnom núdzovom centre v Humennom, ktorým doteraz prešlo viac ako 1000 utečencov, presídľovaných do tretích krajín, najmä do USA. Sme pripravení pokračovať v tejto spolupráci s vašim úradom osobitne pokiaľ ide o najzraniteľnejšie osoby,” dodal. Štátny tajomník MZVaEZ SR popoludní vystúpil s prejavom na zasadnutí Konferencie o odzbrojení, v ktorom poukázal na pozície SR vo vzťahu k aktuálnym otázkam tejto agendy. „Globálne bezpečnostné prostredie je poznamenané porušovaním medzinárodného práva, jadrovými a balistickými testami, nasadením chemických zbraní v boji, neustálym narastaním napätia a hrozbou terorizmu. O to dôležitejšie je zabezpečiť, aby mechanizmy odzbrojenia – osobitne jadrového odzbrojenia – na tieto výzvy dokázali reagovať. Preto voláme po bezodkladnom naštartovaní rokovaní o zmluve, zakazujúcej výrobu štiepneho materiálu pre jadrové zbrane. Sme presvedčení, že takýto dokument prispeje k celkovému cieľu eliminácie jadrových zbraní vo svete na základe účinných, verifikovateľných a nezvratných krokov,“ povedal vo vystúpení I. Korčok, ktorý vyzdvihol centrálnu úlohu Zmluvy o zákaze šírenia jadrových zbraní v systéme medzinárodných mechanizmov pre jadrové odzbrojenie. Tejto téme, ako aj zhodnoteniu doterajšej úspešnej spolupráce a posúdeniu jej ďalšieho rozšírenia pri presadzovaní agendy reformy bezpečnostného sektora v OSN a OBSE, bol venovaný aj rozhovor štátneho tajomníka MZVaEZ SR s riaditeľom Ženevského centra pre demokratickú kontrolu ozbrojených síl (DCAF) Thomasom Guerberom.], ddm/11341/ddm-db-select4560_uk_UA=[fcb8b099-8c36-46fc-8174-5b090c8ac79a, 5cd0bcea-bae4-47aa-bed6-630c9760bbd9], ddm/11341/vseobecny_autor_sr_RS=[odbor], ddm/11341/newsletter_hu_HU=[false], rootEntryClassPK=[3037361], ddm/11341/datum_spravy_pl_PL=[20180227000000], ddmTemplateKey=[19701], ddm/11341/only-zu_fr_FR=[false], ddm/11341/only-zu_tr_TR=[false], ddm/11341/text_es_ES=[Boj proti rasizmu, xenofóbii a iným formám intolerancie v spoločnosti, sloboda vyznania a presvedčenia ako aj podpora práv a záujmov dieťaťa sú prioritami členstva Slovenskej republiky v Rade OSN pre ľudské práva. Povedal to dnes (27. februára) v Ženeve štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok vo vystúpení v segmente na vysokej úrovni v rámci 37. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva (HRC). „Zo všetkých kútov sveta dnes prichádzajú informácie o pokusoch rôznych extrémistických skupín radikalizovať deti a mladých ľudí. Preto dnes viac než kedykoľvek predtým vyvstáva pred nami úloha klásť dôraz na vzdelávanie detí. Zaviazali sme sa k tomu v Agende 2030, teraz je čas nájsť politickú vôľu naplniť tieto záväzky konkrétnym obsahom. Ale nielen to: Slovensko si kladie za cieľ dosiahnuť – počas svojho predsedníctva v OBSE v roku 2019 – väčšiu synergiu medzi OBSE a OSN tak, aby sme dostali do popredia otázky spojené s ľudskými právami, udržateľným mierom a bezpečnosťou,“ povedal I. Korčok, ktorý svoje vystúpenie začal odsúdením prípadu vraždy slovenského novinára Jána Kuciaka, keď prítomných ubezpečil, že slovenská vláda venuje bezodkladnému vyšetreniu tohto prípadu osobitnú pozornosť. Téme udalostí posledných hodín na Slovensku bol venovaný aj úvod rozhovoru s Vysokým komisárom OSN pre ľudské práva princom Zeid Ra'ad Al-Husseinom. “Chcem vás ubezpečiť, že orgány Slovenskej republiky urobia všetko, aby prípad vraždy dvoch mladých ľudí vyšetrili a páchateľov predviedli pred spravodlivosť. Tento ohavný čin nezostane nepotrestaný,” uviedol I. Korčok. Vysoký komisár sa zaujímal aj o priority Slovenskej republiky v HRC; štátny tajomník MZVaEZ SR podčiarkol, že otázku dodržiavania ľudských práv kladieme veľmi vysoko. “Našou prioritou je boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, prejavom netolerancie a nenávisti, a tiež potieranie všetkých foriem diskriminácie a podporu slobody vyznania a prejavu,” povedal I. Korčok, ktorý v rozhovore odpovedal aj na otázky princa Zeida k postaveniu Rómov na Slovensku. Slovenská republika je od 1. januára 2018 na najbližšie tri roky členom tohto hlavného medzinárodného ľudskoprávneho fóra a ako člen HRC je pripravená podporiť úsilie Rady o maximálne využitie mechanizmov na prevenciu pred konfliktami, reagovať na porušovanie ľudských práv vo svete a hľadať riešenia na také akútne otázky dneška, ako je jadrové odzbrojenie či migrácia. Na stretnutiach s Vysokým komisárom OSN pre utečencov F. Grandim (UNHCR) a generálnym riaditeľom Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) W. L. Swingom štátny tajomník MZVaEZ SR opakovane zdôraznil, že je potrebné, aby sme sa sústreďovali na odstránenie príčin migrácie. „Je to prvoradá zodpovednosť štátov, z ktorých pochádzajú migranti, ale s daným problémom sa tieto štáty nedokážu vysporiadať samotné, bez podpory a pomoci medzinárodného spoločenstva. Slovensko v tomto smere oceňuje a uznáva úlohu, ktorú zohráva Medzinárodná organizácia pre migráciu,“ uviedol I. Korčok, ktorý sa zaujímal aj o pohľady partnerov na prípravu globálnych kompaktov pre migráciu a pre utečencov. “V tejto veci vidíme dvojakú úlohu nás všetkých: na jednej strane musíme ako medzinárodné spoločenstvo urobiť viac preto, aby sme globálne zareagovali na fenomén migrácie, na druhej strane musíme urobiť viac preto, aby sme v komunikácii medzi štátmi aj vnútroštátne k našim občanom, vysvetlili, ktoré riešenia sú pre nás akceptovateľné a prečo sú aj v našom záujme,” uviedol štátny tajomník MZVaEZ SR v rozhovore s generálnym riaditeľom IOM. V otázke tzv. povinných kvót, štátny tajomník MZVaEZ SR zdôraznil, že je potrebné prísne rozlišovať migrantov a utečencov, tých, ktorí naozaj potrebujú našu azylovú pomoc, od tých, ktorí migrujú z ekonomických dôvodov. "V prvom rade je potrebné zaviesť účinné opatrenia na ochranu vonkajších hraníc EÚ. Od toho sa odvíja naša schopnosť efektívne zvládať migračnú krízu – dnes aj v budúcnosti,” povedal I. Korčok v rozhovore s F. Grandim, v ktorom pripomenul aktívne angažovanie sa SR v pomoci pri zvládaní migračnej krízy. „Vysoko oceňujeme aktivity, ktoré realizuje Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov priamo na mieste, tam, kde je to najviac potrebné. Úspešne spolupracujeme s UNHCR v Tranzitnom núdzovom centre v Humennom, ktorým doteraz prešlo viac ako 1000 utečencov, presídľovaných do tretích krajín, najmä do USA. Sme pripravení pokračovať v tejto spolupráci s vašim úradom osobitne pokiaľ ide o najzraniteľnejšie osoby,” dodal. Štátny tajomník MZVaEZ SR popoludní vystúpil s prejavom na zasadnutí Konferencie o odzbrojení, v ktorom poukázal na pozície SR vo vzťahu k aktuálnym otázkam tejto agendy. „Globálne bezpečnostné prostredie je poznamenané porušovaním medzinárodného práva, jadrovými a balistickými testami, nasadením chemických zbraní v boji, neustálym narastaním napätia a hrozbou terorizmu. O to dôležitejšie je zabezpečiť, aby mechanizmy odzbrojenia – osobitne jadrového odzbrojenia – na tieto výzvy dokázali reagovať. Preto voláme po bezodkladnom naštartovaní rokovaní o zmluve, zakazujúcej výrobu štiepneho materiálu pre jadrové zbrane. Sme presvedčení, že takýto dokument prispeje k celkovému cieľu eliminácie jadrových zbraní vo svete na základe účinných, verifikovateľných a nezvratných krokov,“ povedal vo vystúpení I. Korčok, ktorý vyzdvihol centrálnu úlohu Zmluvy o zákaze šírenia jadrových zbraní v systéme medzinárodných mechanizmov pre jadrové odzbrojenie. Tejto téme, ako aj zhodnoteniu doterajšej úspešnej spolupráce a posúdeniu jej ďalšieho rozšírenia pri presadzovaní agendy reformy bezpečnostného sektora v OSN a OBSE, bol venovaný aj rozhovor štátneho tajomníka MZVaEZ SR s riaditeľom Ženevského centra pre demokratickú kontrolu ozbrojených síl (DCAF) Thomasom Guerberom.], ddm/11341/only-zu_hu_HU=[false], ddm/11341/datum_spravy_hu_HU=[20180227000000], ddm/11341/ddm-gallery-field_pt_BR=[3037120], ddm/11341/ddm-db-select4560_vi_VN=[fcb8b099-8c36-46fc-8174-5b090c8ac79a, 5cd0bcea-bae4-47aa-bed6-630c9760bbd9], treePath=[30303, 2982055, 3014750], ddm/11341/only-zu_be_BY=[false], ddm/11341/priorita_pt_BR=[top], ddm/11341/ddm-db-select4560_hu_HU=[fcb8b099-8c36-46fc-8174-5b090c8ac79a, 5cd0bcea-bae4-47aa-bed6-630c9760bbd9], ddm/11341/datum_spravy_es_ES=[20180227000000], ddm/11341/text_be_BY=[Boj proti rasizmu, xenofóbii a iným formám intolerancie v spoločnosti, sloboda vyznania a presvedčenia ako aj podpora práv a záujmov dieťaťa sú prioritami členstva Slovenskej republiky v Rade OSN pre ľudské práva. Povedal to dnes (27. februára) v Ženeve štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok vo vystúpení v segmente na vysokej úrovni v rámci 37. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva (HRC). „Zo všetkých kútov sveta dnes prichádzajú informácie o pokusoch rôznych extrémistických skupín radikalizovať deti a mladých ľudí. Preto dnes viac než kedykoľvek predtým vyvstáva pred nami úloha klásť dôraz na vzdelávanie detí. Zaviazali sme sa k tomu v Agende 2030, teraz je čas nájsť politickú vôľu naplniť tieto záväzky konkrétnym obsahom. Ale nielen to: Slovensko si kladie za cieľ dosiahnuť – počas svojho predsedníctva v OBSE v roku 2019 – väčšiu synergiu medzi OBSE a OSN tak, aby sme dostali do popredia otázky spojené s ľudskými právami, udržateľným mierom a bezpečnosťou,“ povedal I. Korčok, ktorý svoje vystúpenie začal odsúdením prípadu vraždy slovenského novinára Jána Kuciaka, keď prítomných ubezpečil, že slovenská vláda venuje bezodkladnému vyšetreniu tohto prípadu osobitnú pozornosť. Téme udalostí posledných hodín na Slovensku bol venovaný aj úvod rozhovoru s Vysokým komisárom OSN pre ľudské práva princom Zeid Ra'ad Al-Husseinom. “Chcem vás ubezpečiť, že orgány Slovenskej republiky urobia všetko, aby prípad vraždy dvoch mladých ľudí vyšetrili a páchateľov predviedli pred spravodlivosť. Tento ohavný čin nezostane nepotrestaný,” uviedol I. Korčok. Vysoký komisár sa zaujímal aj o priority Slovenskej republiky v HRC; štátny tajomník MZVaEZ SR podčiarkol, že otázku dodržiavania ľudských práv kladieme veľmi vysoko. “Našou prioritou je boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, prejavom netolerancie a nenávisti, a tiež potieranie všetkých foriem diskriminácie a podporu slobody vyznania a prejavu,” povedal I. Korčok, ktorý v rozhovore odpovedal aj na otázky princa Zeida k postaveniu Rómov na Slovensku. Slovenská republika je od 1. januára 2018 na najbližšie tri roky členom tohto hlavného medzinárodného ľudskoprávneho fóra a ako člen HRC je pripravená podporiť úsilie Rady o maximálne využitie mechanizmov na prevenciu pred konfliktami, reagovať na porušovanie ľudských práv vo svete a hľadať riešenia na také akútne otázky dneška, ako je jadrové odzbrojenie či migrácia. Na stretnutiach s Vysokým komisárom OSN pre utečencov F. Grandim (UNHCR) a generálnym riaditeľom Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) W. L. Swingom štátny tajomník MZVaEZ SR opakovane zdôraznil, že je potrebné, aby sme sa sústreďovali na odstránenie príčin migrácie. „Je to prvoradá zodpovednosť štátov, z ktorých pochádzajú migranti, ale s daným problémom sa tieto štáty nedokážu vysporiadať samotné, bez podpory a pomoci medzinárodného spoločenstva. Slovensko v tomto smere oceňuje a uznáva úlohu, ktorú zohráva Medzinárodná organizácia pre migráciu,“ uviedol I. Korčok, ktorý sa zaujímal aj o pohľady partnerov na prípravu globálnych kompaktov pre migráciu a pre utečencov. “V tejto veci vidíme dvojakú úlohu nás všetkých: na jednej strane musíme ako medzinárodné spoločenstvo urobiť viac preto, aby sme globálne zareagovali na fenomén migrácie, na druhej strane musíme urobiť viac preto, aby sme v komunikácii medzi štátmi aj vnútroštátne k našim občanom, vysvetlili, ktoré riešenia sú pre nás akceptovateľné a prečo sú aj v našom záujme,” uviedol štátny tajomník MZVaEZ SR v rozhovore s generálnym riaditeľom IOM. V otázke tzv. povinných kvót, štátny tajomník MZVaEZ SR zdôraznil, že je potrebné prísne rozlišovať migrantov a utečencov, tých, ktorí naozaj potrebujú našu azylovú pomoc, od tých, ktorí migrujú z ekonomických dôvodov. "V prvom rade je potrebné zaviesť účinné opatrenia na ochranu vonkajších hraníc EÚ. Od toho sa odvíja naša schopnosť efektívne zvládať migračnú krízu – dnes aj v budúcnosti,” povedal I. Korčok v rozhovore s F. Grandim, v ktorom pripomenul aktívne angažovanie sa SR v pomoci pri zvládaní migračnej krízy. „Vysoko oceňujeme aktivity, ktoré realizuje Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov priamo na mieste, tam, kde je to najviac potrebné. Úspešne spolupracujeme s UNHCR v Tranzitnom núdzovom centre v Humennom, ktorým doteraz prešlo viac ako 1000 utečencov, presídľovaných do tretích krajín, najmä do USA. Sme pripravení pokračovať v tejto spolupráci s vašim úradom osobitne pokiaľ ide o najzraniteľnejšie osoby,” dodal. Štátny tajomník MZVaEZ SR popoludní vystúpil s prejavom na zasadnutí Konferencie o odzbrojení, v ktorom poukázal na pozície SR vo vzťahu k aktuálnym otázkam tejto agendy. „Globálne bezpečnostné prostredie je poznamenané porušovaním medzinárodného práva, jadrovými a balistickými testami, nasadením chemických zbraní v boji, neustálym narastaním napätia a hrozbou terorizmu. O to dôležitejšie je zabezpečiť, aby mechanizmy odzbrojenia – osobitne jadrového odzbrojenia – na tieto výzvy dokázali reagovať. Preto voláme po bezodkladnom naštartovaní rokovaní o zmluve, zakazujúcej výrobu štiepneho materiálu pre jadrové zbrane. Sme presvedčení, že takýto dokument prispeje k celkovému cieľu eliminácie jadrových zbraní vo svete na základe účinných, verifikovateľných a nezvratných krokov,“ povedal vo vystúpení I. Korčok, ktorý vyzdvihol centrálnu úlohu Zmluvy o zákaze šírenia jadrových zbraní v systéme medzinárodných mechanizmov pre jadrové odzbrojenie. Tejto téme, ako aj zhodnoteniu doterajšej úspešnej spolupráce a posúdeniu jej ďalšieho rozšírenia pri presadzovaní agendy reformy bezpečnostného sektora v OSN a OBSE, bol venovaný aj rozhovor štátneho tajomníka MZVaEZ SR s riaditeľom Ženevského centra pre demokratickú kontrolu ozbrojených síl (DCAF) Thomasom Guerberom.], ddm/11341/newsletter_sl_SL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_sl_SL=[3037120], ddm/11341/ddm-db-select4560_es_ES=[fcb8b099-8c36-46fc-8174-5b090c8ac79a, 5cd0bcea-bae4-47aa-bed6-630c9760bbd9], ddm/11341/anotacia_ko_KR=[Boj proti rasizmu, xenofóbii a iným formám intolerancie v spoločnosti, sloboda vyznania a presvedčenia ako aj podpora práv a záujmov dieťaťa sú prioritami členstva Slovenskej republiky v Rade OSN pre ľudské práva. Povedal to dnes (27. februára) v Ženeve štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok vo vystúpení v segmente na vysokej úrovni v rámci 37. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva (HRC). „Zo všetkých kútov sveta dnes prichádzajú informácie o pokusoch rôznych extrémistických skupín radikalizovať deti a mladých ľudí. Preto dnes viac než kedykoľvek predtým vyvstáva pred nami úloha klásť dôraz na vzdelávanie detí. Zaviazali sme sa k tomu v Agende 2030, teraz je čas nájsť politickú vôľu naplniť tieto záväzky konkrétnym obsahom. Ale nielen to: Slovensko si kladie za cieľ dosiahnuť – počas svojho predsedníctva v OBSE v roku 2019 – väčšiu synergiu medzi OBSE a OSN tak, aby sme dostali do popredia otázky spojené s ľudskými právami, udržateľným mierom a bezpečnosťou,“ povedal I. Korčok, ktorý svoje vystúpenie začal odsúdením prípadu vraždy slovenského novinára Jána Kuciaka, keď prítomných ubezpečil, že slovenská vláda venuje bezodkladnému vyšetreniu tohto prípadu osobitnú pozornosť.], ddm/11341/text_en_US=[The fight against racism, xenophobia and other forms of intolerance in society, freedom of religion and confession, as well as the support for the rights and freedoms of the child belong among the priorities of the Slovakia´s membership in the UN Human Rights Council. This was said today (27 February) in Geneva by State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic, Ivan Korčok, in his address given within the high-level segment of the 37th session of the UN Human Rights Council. “From all the corners of the world we can hear information about attempts of various extremist groups to radicalize children and young people. Therefore nowadays, more than any time before, we are faced with the task to emphasize the education of children. We have committed to this in the 2030 Agenda and now it is the time to find the political will to execute these commitments with concrete content. But more than that: during its OSCE Chairmanship in 2019, Slovakia has the objective to reach a greater synergy between the OSCE and the UN so that we can move humanrights, sustainable peace and security forward,” stated Korčok, who launched his address by condemning the murder of the Slovak journalist Ján Kuciak, while he assured the audience that the Slovak government will pay special attention to investigating this case without undue delay. The recent developments in Slovakia were also mentioned in the opening of the talks with Prince Zeid Ra'ad Al Hussein, the UN High Commissioner for Human Rights. “I would like to assure you that the Slovak authorities will do everything so that the murder of these two young people is investigated and the perpetrators are brought to justice. This abominable act will not go unpunished,” stated Korčok. The High Commissioner was also interested in the priorities of the Slovak Republic in the HRC; the Slovak State Secretary underlined that Slovakia regards observing human rights very highly. ”It is the country’s priority to fight against all forms of racism, xenophobia, intolerance and hatred, as well as against all forms of discrimination and to support freedom of religion and freedom of speech,” said Korčok who also answered Prince´s Zeid’s questions regarding the position of Romas in Slovakia. From 1 January 2018 the Slovak Republic has become a member of this core human rights forum for the next three years and as a HRC member it is ready to support the Council’s efforts to maximize conflict prevention, to react to violations of human rights in the world, and to search for solutions to such topical issues as nuclear disarmament and migration. Meeting with Filippo Grandi, the United Nations High Commissioner for Refugees (UNHCR) and William Lacy Swing, Director General of the International Organization for Migration (IOM), the Slovak State Secretary reiterated that it is necessary that we focus on removing the causes of migration. “It is the primary responsibility of the states from which migrants come from but these states alone are not able to cope with this problem – without the support and help by the international community. In this regard Slovakia appreciates and acknowledges the role of the International Organization for Migration,” stated Korčok, who was also interested in the opinions of his partners regarding preparations of global compacts for migration and refugees. “We can see a double role for all of us in this matter: on one hand we as the international community must do more to globally react to the phenomenon of migration; on the other hand we must do more to explain to our citizens as well as in the communication among states about which solutions are acceptable for us and why they are also in our interest," stated the Slovak State Secretary in speaking with the IOM Director General. As far as mandatory refugee quotas are concerned, the Slovak State Secretary emphasized that it is necessary to strictly distinguish between migrants and refugees, those who really need our asylum help from those who migrate due to economic reasons. “First of all, it is necessary to implement effective measures to protect the EU’s external borders. This is the point from which our capability to effectively manage the migration crisis is derived from – today as well as in the future," said Korčok in the discussions with Grandi, recalling Slovakia´s active engagement in coping with the migration crisis. “We highly appreciate the activities that the UNHRC Office undertakes to help the refugees directly in the field where its help is most needed. We have successfully cooperated with UNHCR in the Emergency Transit Center in Humenné, through which more than 1,000 refugees moved to third countries, especially to the USA. We are ready to continue in this cooperation with your office, especially as far as the most vulnerable persons are concerned,” he said. In the afternoon State Secretary Korčok gave an address at the Disarmament Conference, pointing to the position of the Slovak Republic vis-à-vis the current issues of this agenda. “The global security environment is marked by violations of international law, nuclear and ballistic tests, deployment of chemical weapons, constant escalation of tensions and the threat of terrorism. Therefore, it is even more important to provide that disarmament mechanisms – especially regarding nuclear disarmament – can react to these challenges. Therefore we call for restarting the talks about the treaty prohibiting the production of fissile materials for nuclear weapons. We are convinced that such a document will contribute to the ultimate objective of eliminating nuclear weapons in the world based on effective, verifiable and irreversible steps,” stated Korčok in his address, highlighting the central role of the Treaty on the Non-Proliferation of Nuclear Weapons in the system of international mechanisms for nuclear disarmament. This topic, as well as the evaluation of the existing successful cooperation and the assessment of its further extension in promoting the security sector reform agenda in the UN and OSCE, was also tabled during the State Secretary´s talks with Thomas Guerber, Director of the Geneva Centre for the Democratic Control of Armed Forces (DCAF). ], stagingGroup=[false], ddm/11341/only-zu_en_US=[false], ddm/11341/priorita_sl_SL=[top], ddm/11341/only-zu_uk_UA=[false], ddm/11341/priorita_en_US=[top], ddm/11341/ddm-gallery-field_en_US=[3037120], priority_sortable=[0.0], defaultLanguageId=[sk_SK], ddm/11341/text_uk_UA=[Boj proti rasizmu, xenofóbii a iným formám intolerancie v spoločnosti, sloboda vyznania a presvedčenia ako aj podpora práv a záujmov dieťaťa sú prioritami členstva Slovenskej republiky v Rade OSN pre ľudské práva. Povedal to dnes (27. februára) v Ženeve štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok vo vystúpení v segmente na vysokej úrovni v rámci 37. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva (HRC). „Zo všetkých kútov sveta dnes prichádzajú informácie o pokusoch rôznych extrémistických skupín radikalizovať deti a mladých ľudí. Preto dnes viac než kedykoľvek predtým vyvstáva pred nami úloha klásť dôraz na vzdelávanie detí. Zaviazali sme sa k tomu v Agende 2030, teraz je čas nájsť politickú vôľu naplniť tieto záväzky konkrétnym obsahom. Ale nielen to: Slovensko si kladie za cieľ dosiahnuť – počas svojho predsedníctva v OBSE v roku 2019 – väčšiu synergiu medzi OBSE a OSN tak, aby sme dostali do popredia otázky spojené s ľudskými právami, udržateľným mierom a bezpečnosťou,“ povedal I. Korčok, ktorý svoje vystúpenie začal odsúdením prípadu vraždy slovenského novinára Jána Kuciaka, keď prítomných ubezpečil, že slovenská vláda venuje bezodkladnému vyšetreniu tohto prípadu osobitnú pozornosť. Téme udalostí posledných hodín na Slovensku bol venovaný aj úvod rozhovoru s Vysokým komisárom OSN pre ľudské práva princom Zeid Ra'ad Al-Husseinom. “Chcem vás ubezpečiť, že orgány Slovenskej republiky urobia všetko, aby prípad vraždy dvoch mladých ľudí vyšetrili a páchateľov predviedli pred spravodlivosť. Tento ohavný čin nezostane nepotrestaný,” uviedol I. Korčok. Vysoký komisár sa zaujímal aj o priority Slovenskej republiky v HRC; štátny tajomník MZVaEZ SR podčiarkol, že otázku dodržiavania ľudských práv kladieme veľmi vysoko. “Našou prioritou je boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, prejavom netolerancie a nenávisti, a tiež potieranie všetkých foriem diskriminácie a podporu slobody vyznania a prejavu,” povedal I. Korčok, ktorý v rozhovore odpovedal aj na otázky princa Zeida k postaveniu Rómov na Slovensku. Slovenská republika je od 1. januára 2018 na najbližšie tri roky členom tohto hlavného medzinárodného ľudskoprávneho fóra a ako člen HRC je pripravená podporiť úsilie Rady o maximálne využitie mechanizmov na prevenciu pred konfliktami, reagovať na porušovanie ľudských práv vo svete a hľadať riešenia na také akútne otázky dneška, ako je jadrové odzbrojenie či migrácia. Na stretnutiach s Vysokým komisárom OSN pre utečencov F. Grandim (UNHCR) a generálnym riaditeľom Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) W. L. Swingom štátny tajomník MZVaEZ SR opakovane zdôraznil, že je potrebné, aby sme sa sústreďovali na odstránenie príčin migrácie. „Je to prvoradá zodpovednosť štátov, z ktorých pochádzajú migranti, ale s daným problémom sa tieto štáty nedokážu vysporiadať samotné, bez podpory a pomoci medzinárodného spoločenstva. Slovensko v tomto smere oceňuje a uznáva úlohu, ktorú zohráva Medzinárodná organizácia pre migráciu,“ uviedol I. Korčok, ktorý sa zaujímal aj o pohľady partnerov na prípravu globálnych kompaktov pre migráciu a pre utečencov. “V tejto veci vidíme dvojakú úlohu nás všetkých: na jednej strane musíme ako medzinárodné spoločenstvo urobiť viac preto, aby sme globálne zareagovali na fenomén migrácie, na druhej strane musíme urobiť viac preto, aby sme v komunikácii medzi štátmi aj vnútroštátne k našim občanom, vysvetlili, ktoré riešenia sú pre nás akceptovateľné a prečo sú aj v našom záujme,” uviedol štátny tajomník MZVaEZ SR v rozhovore s generálnym riaditeľom IOM. V otázke tzv. povinných kvót, štátny tajomník MZVaEZ SR zdôraznil, že je potrebné prísne rozlišovať migrantov a utečencov, tých, ktorí naozaj potrebujú našu azylovú pomoc, od tých, ktorí migrujú z ekonomických dôvodov. "V prvom rade je potrebné zaviesť účinné opatrenia na ochranu vonkajších hraníc EÚ. Od toho sa odvíja naša schopnosť efektívne zvládať migračnú krízu – dnes aj v budúcnosti,” povedal I. Korčok v rozhovore s F. Grandim, v ktorom pripomenul aktívne angažovanie sa SR v pomoci pri zvládaní migračnej krízy. „Vysoko oceňujeme aktivity, ktoré realizuje Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov priamo na mieste, tam, kde je to najviac potrebné. Úspešne spolupracujeme s UNHCR v Tranzitnom núdzovom centre v Humennom, ktorým doteraz prešlo viac ako 1000 utečencov, presídľovaných do tretích krajín, najmä do USA. Sme pripravení pokračovať v tejto spolupráci s vašim úradom osobitne pokiaľ ide o najzraniteľnejšie osoby,” dodal. Štátny tajomník MZVaEZ SR popoludní vystúpil s prejavom na zasadnutí Konferencie o odzbrojení, v ktorom poukázal na pozície SR vo vzťahu k aktuálnym otázkam tejto agendy. „Globálne bezpečnostné prostredie je poznamenané porušovaním medzinárodného práva, jadrovými a balistickými testami, nasadením chemických zbraní v boji, neustálym narastaním napätia a hrozbou terorizmu. O to dôležitejšie je zabezpečiť, aby mechanizmy odzbrojenia – osobitne jadrového odzbrojenia – na tieto výzvy dokázali reagovať. Preto voláme po bezodkladnom naštartovaní rokovaní o zmluve, zakazujúcej výrobu štiepneho materiálu pre jadrové zbrane. Sme presvedčení, že takýto dokument prispeje k celkovému cieľu eliminácie jadrových zbraní vo svete na základe účinných, verifikovateľných a nezvratných krokov,“ povedal vo vystúpení I. Korčok, ktorý vyzdvihol centrálnu úlohu Zmluvy o zákaze šírenia jadrových zbraní v systéme medzinárodných mechanizmov pre jadrové odzbrojenie. Tejto téme, ako aj zhodnoteniu doterajšej úspešnej spolupráce a posúdeniu jej ďalšieho rozšírenia pri presadzovaní agendy reformy bezpečnostného sektora v OSN a OBSE, bol venovaný aj rozhovor štátneho tajomníka MZVaEZ SR s riaditeľom Ženevského centra pre demokratickú kontrolu ozbrojených síl (DCAF) Thomasom Guerberom.], ddm/11341/ddm-gallery-field_sr_RS=[3037120], ddm/11341/vseobecny_autor_pl_PL=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_sr_RS=[fcb8b099-8c36-46fc-8174-5b090c8ac79a, 5cd0bcea-bae4-47aa-bed6-630c9760bbd9], ddm/11341/ddm-gallery-field_it_IT=[3037120], ddm/11341/only-zu_it_IT=[false], ddm/11341/newsletter_tr_TR=[false], portletId=[15], displayDate=[20180227180800], ddm/11341/ddm-db-select4560_de_DE=[fcb8b099-8c36-46fc-8174-5b090c8ac79a, 5cd0bcea-bae4-47aa-bed6-630c9760bbd9], ddm/11341/datum_spravy_vi_VN=[20180227000000], ddm/11341/priorita_tr_TR=[top], ddm/11341/only-zu_pl_PL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_zh_CN=[3037120], assetCategoryTitles=[aktivity štátnych tajomníkov, slovensko a osn, ľudské práva], ddm/11341/newsletter_zh_CN=[false], assetCategoryIds=[22153, 22200, 22213], ddm/11341/ddm-db-select4560_pl_PL=[fcb8b099-8c36-46fc-8174-5b090c8ac79a, 5cd0bcea-bae4-47aa-bed6-630c9760bbd9], assetCategoryTitles_sk_SK=[aktivity štátnych tajomníkov, slovensko a osn, ľudské práva], ratings=[0.0], title_sk_SK=[I. Korčok v Ženeve: „Našou prioritou v Rade OSN pre ľudské práva je boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, netolerancie a nenávisti“], ddm/11341/priorita_pl_PL=[top], localized_title_en_US=[korčok in geneva: “it is our priority in the un human rights council to fight against all forms of racism, xenophobia, intolerance and hatred"], version=[1.3], folderId=[3014750], ddm/11341/ddm-gallery-field_hu_HU=[3037120], title=[I. Korčok v Ženeve: „Našou prioritou v Rade OSN pre ľudské práva je boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, netolerancie a nenávisti“], ddm/11341/only-zu_sr_RS=[false], ddm/11341/text_de_DE=[Boj proti rasizmu, xenofóbii a iným formám intolerancie v spoločnosti, sloboda vyznania a presvedčenia ako aj podpora práv a záujmov dieťaťa sú prioritami členstva Slovenskej republiky v Rade OSN pre ľudské práva. Povedal to dnes (27. februára) v Ženeve štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok vo vystúpení v segmente na vysokej úrovni v rámci 37. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva (HRC). „Zo všetkých kútov sveta dnes prichádzajú informácie o pokusoch rôznych extrémistických skupín radikalizovať deti a mladých ľudí. Preto dnes viac než kedykoľvek predtým vyvstáva pred nami úloha klásť dôraz na vzdelávanie detí. Zaviazali sme sa k tomu v Agende 2030, teraz je čas nájsť politickú vôľu naplniť tieto záväzky konkrétnym obsahom. Ale nielen to: Slovensko si kladie za cieľ dosiahnuť – počas svojho predsedníctva v OBSE v roku 2019 – väčšiu synergiu medzi OBSE a OSN tak, aby sme dostali do popredia otázky spojené s ľudskými právami, udržateľným mierom a bezpečnosťou,“ povedal I. Korčok, ktorý svoje vystúpenie začal odsúdením prípadu vraždy slovenského novinára Jána Kuciaka, keď prítomných ubezpečil, že slovenská vláda venuje bezodkladnému vyšetreniu tohto prípadu osobitnú pozornosť. Téme udalostí posledných hodín na Slovensku bol venovaný aj úvod rozhovoru s Vysokým komisárom OSN pre ľudské práva princom Zeid Ra'ad Al-Husseinom. “Chcem vás ubezpečiť, že orgány Slovenskej republiky urobia všetko, aby prípad vraždy dvoch mladých ľudí vyšetrili a páchateľov predviedli pred spravodlivosť. Tento ohavný čin nezostane nepotrestaný,” uviedol I. Korčok. Vysoký komisár sa zaujímal aj o priority Slovenskej republiky v HRC; štátny tajomník MZVaEZ SR podčiarkol, že otázku dodržiavania ľudských práv kladieme veľmi vysoko. “Našou prioritou je boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, prejavom netolerancie a nenávisti, a tiež potieranie všetkých foriem diskriminácie a podporu slobody vyznania a prejavu,” povedal I. Korčok, ktorý v rozhovore odpovedal aj na otázky princa Zeida k postaveniu Rómov na Slovensku. Slovenská republika je od 1. januára 2018 na najbližšie tri roky členom tohto hlavného medzinárodného ľudskoprávneho fóra a ako člen HRC je pripravená podporiť úsilie Rady o maximálne využitie mechanizmov na prevenciu pred konfliktami, reagovať na porušovanie ľudských práv vo svete a hľadať riešenia na také akútne otázky dneška, ako je jadrové odzbrojenie či migrácia. Na stretnutiach s Vysokým komisárom OSN pre utečencov F. Grandim (UNHCR) a generálnym riaditeľom Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) W. L. Swingom štátny tajomník MZVaEZ SR opakovane zdôraznil, že je potrebné, aby sme sa sústreďovali na odstránenie príčin migrácie. „Je to prvoradá zodpovednosť štátov, z ktorých pochádzajú migranti, ale s daným problémom sa tieto štáty nedokážu vysporiadať samotné, bez podpory a pomoci medzinárodného spoločenstva. Slovensko v tomto smere oceňuje a uznáva úlohu, ktorú zohráva Medzinárodná organizácia pre migráciu,“ uviedol I. Korčok, ktorý sa zaujímal aj o pohľady partnerov na prípravu globálnych kompaktov pre migráciu a pre utečencov. “V tejto veci vidíme dvojakú úlohu nás všetkých: na jednej strane musíme ako medzinárodné spoločenstvo urobiť viac preto, aby sme globálne zareagovali na fenomén migrácie, na druhej strane musíme urobiť viac preto, aby sme v komunikácii medzi štátmi aj vnútroštátne k našim občanom, vysvetlili, ktoré riešenia sú pre nás akceptovateľné a prečo sú aj v našom záujme,” uviedol štátny tajomník MZVaEZ SR v rozhovore s generálnym riaditeľom IOM. V otázke tzv. povinných kvót, štátny tajomník MZVaEZ SR zdôraznil, že je potrebné prísne rozlišovať migrantov a utečencov, tých, ktorí naozaj potrebujú našu azylovú pomoc, od tých, ktorí migrujú z ekonomických dôvodov. "V prvom rade je potrebné zaviesť účinné opatrenia na ochranu vonkajších hraníc EÚ. Od toho sa odvíja naša schopnosť efektívne zvládať migračnú krízu – dnes aj v budúcnosti,” povedal I. Korčok v rozhovore s F. Grandim, v ktorom pripomenul aktívne angažovanie sa SR v pomoci pri zvládaní migračnej krízy. „Vysoko oceňujeme aktivity, ktoré realizuje Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov priamo na mieste, tam, kde je to najviac potrebné. Úspešne spolupracujeme s UNHCR v Tranzitnom núdzovom centre v Humennom, ktorým doteraz prešlo viac ako 1000 utečencov, presídľovaných do tretích krajín, najmä do USA. Sme pripravení pokračovať v tejto spolupráci s vašim úradom osobitne pokiaľ ide o najzraniteľnejšie osoby,” dodal. Štátny tajomník MZVaEZ SR popoludní vystúpil s prejavom na zasadnutí Konferencie o odzbrojení, v ktorom poukázal na pozície SR vo vzťahu k aktuálnym otázkam tejto agendy. „Globálne bezpečnostné prostredie je poznamenané porušovaním medzinárodného práva, jadrovými a balistickými testami, nasadením chemických zbraní v boji, neustálym narastaním napätia a hrozbou terorizmu. O to dôležitejšie je zabezpečiť, aby mechanizmy odzbrojenia – osobitne jadrového odzbrojenia – na tieto výzvy dokázali reagovať. Preto voláme po bezodkladnom naštartovaní rokovaní o zmluve, zakazujúcej výrobu štiepneho materiálu pre jadrové zbrane. Sme presvedčení, že takýto dokument prispeje k celkovému cieľu eliminácie jadrových zbraní vo svete na základe účinných, verifikovateľných a nezvratných krokov,“ povedal vo vystúpení I. Korčok, ktorý vyzdvihol centrálnu úlohu Zmluvy o zákaze šírenia jadrových zbraní v systéme medzinárodných mechanizmov pre jadrové odzbrojenie. Tejto téme, ako aj zhodnoteniu doterajšej úspešnej spolupráce a posúdeniu jej ďalšieho rozšírenia pri presadzovaní agendy reformy bezpečnostného sektora v OSN a OBSE, bol venovaný aj rozhovor štátneho tajomníka MZVaEZ SR s riaditeľom Ženevského centra pre demokratickú kontrolu ozbrojených síl (DCAF) Thomasom Guerberom.], ddm/11341/priorita_uk_UA=[top], ddm/11341/ddm-db-select4560_fr_FR=[fcb8b099-8c36-46fc-8174-5b090c8ac79a, 5cd0bcea-bae4-47aa-bed6-630c9760bbd9], ddm/11341/text_fr_FR=[Boj proti rasizmu, xenofóbii a iným formám intolerancie v spoločnosti, sloboda vyznania a presvedčenia ako aj podpora práv a záujmov dieťaťa sú prioritami členstva Slovenskej republiky v Rade OSN pre ľudské práva. Povedal to dnes (27. februára) v Ženeve štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok vo vystúpení v segmente na vysokej úrovni v rámci 37. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva (HRC). „Zo všetkých kútov sveta dnes prichádzajú informácie o pokusoch rôznych extrémistických skupín radikalizovať deti a mladých ľudí. Preto dnes viac než kedykoľvek predtým vyvstáva pred nami úloha klásť dôraz na vzdelávanie detí. Zaviazali sme sa k tomu v Agende 2030, teraz je čas nájsť politickú vôľu naplniť tieto záväzky konkrétnym obsahom. Ale nielen to: Slovensko si kladie za cieľ dosiahnuť – počas svojho predsedníctva v OBSE v roku 2019 – väčšiu synergiu medzi OBSE a OSN tak, aby sme dostali do popredia otázky spojené s ľudskými právami, udržateľným mierom a bezpečnosťou,“ povedal I. Korčok, ktorý svoje vystúpenie začal odsúdením prípadu vraždy slovenského novinára Jána Kuciaka, keď prítomných ubezpečil, že slovenská vláda venuje bezodkladnému vyšetreniu tohto prípadu osobitnú pozornosť. Téme udalostí posledných hodín na Slovensku bol venovaný aj úvod rozhovoru s Vysokým komisárom OSN pre ľudské práva princom Zeid Ra'ad Al-Husseinom. “Chcem vás ubezpečiť, že orgány Slovenskej republiky urobia všetko, aby prípad vraždy dvoch mladých ľudí vyšetrili a páchateľov predviedli pred spravodlivosť. Tento ohavný čin nezostane nepotrestaný,” uviedol I. Korčok. Vysoký komisár sa zaujímal aj o priority Slovenskej republiky v HRC; štátny tajomník MZVaEZ SR podčiarkol, že otázku dodržiavania ľudských práv kladieme veľmi vysoko. “Našou prioritou je boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, prejavom netolerancie a nenávisti, a tiež potieranie všetkých foriem diskriminácie a podporu slobody vyznania a prejavu,” povedal I. Korčok, ktorý v rozhovore odpovedal aj na otázky princa Zeida k postaveniu Rómov na Slovensku. Slovenská republika je od 1. januára 2018 na najbližšie tri roky členom tohto hlavného medzinárodného ľudskoprávneho fóra a ako člen HRC je pripravená podporiť úsilie Rady o maximálne využitie mechanizmov na prevenciu pred konfliktami, reagovať na porušovanie ľudských práv vo svete a hľadať riešenia na také akútne otázky dneška, ako je jadrové odzbrojenie či migrácia. Na stretnutiach s Vysokým komisárom OSN pre utečencov F. Grandim (UNHCR) a generálnym riaditeľom Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) W. L. Swingom štátny tajomník MZVaEZ SR opakovane zdôraznil, že je potrebné, aby sme sa sústreďovali na odstránenie príčin migrácie. „Je to prvoradá zodpovednosť štátov, z ktorých pochádzajú migranti, ale s daným problémom sa tieto štáty nedokážu vysporiadať samotné, bez podpory a pomoci medzinárodného spoločenstva. Slovensko v tomto smere oceňuje a uznáva úlohu, ktorú zohráva Medzinárodná organizácia pre migráciu,“ uviedol I. Korčok, ktorý sa zaujímal aj o pohľady partnerov na prípravu globálnych kompaktov pre migráciu a pre utečencov. “V tejto veci vidíme dvojakú úlohu nás všetkých: na jednej strane musíme ako medzinárodné spoločenstvo urobiť viac preto, aby sme globálne zareagovali na fenomén migrácie, na druhej strane musíme urobiť viac preto, aby sme v komunikácii medzi štátmi aj vnútroštátne k našim občanom, vysvetlili, ktoré riešenia sú pre nás akceptovateľné a prečo sú aj v našom záujme,” uviedol štátny tajomník MZVaEZ SR v rozhovore s generálnym riaditeľom IOM. V otázke tzv. povinných kvót, štátny tajomník MZVaEZ SR zdôraznil, že je potrebné prísne rozlišovať migrantov a utečencov, tých, ktorí naozaj potrebujú našu azylovú pomoc, od tých, ktorí migrujú z ekonomických dôvodov. "V prvom rade je potrebné zaviesť účinné opatrenia na ochranu vonkajších hraníc EÚ. Od toho sa odvíja naša schopnosť efektívne zvládať migračnú krízu – dnes aj v budúcnosti,” povedal I. Korčok v rozhovore s F. Grandim, v ktorom pripomenul aktívne angažovanie sa SR v pomoci pri zvládaní migračnej krízy. „Vysoko oceňujeme aktivity, ktoré realizuje Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov priamo na mieste, tam, kde je to najviac potrebné. Úspešne spolupracujeme s UNHCR v Tranzitnom núdzovom centre v Humennom, ktorým doteraz prešlo viac ako 1000 utečencov, presídľovaných do tretích krajín, najmä do USA. Sme pripravení pokračovať v tejto spolupráci s vašim úradom osobitne pokiaľ ide o najzraniteľnejšie osoby,” dodal. Štátny tajomník MZVaEZ SR popoludní vystúpil s prejavom na zasadnutí Konferencie o odzbrojení, v ktorom poukázal na pozície SR vo vzťahu k aktuálnym otázkam tejto agendy. „Globálne bezpečnostné prostredie je poznamenané porušovaním medzinárodného práva, jadrovými a balistickými testami, nasadením chemických zbraní v boji, neustálym narastaním napätia a hrozbou terorizmu. O to dôležitejšie je zabezpečiť, aby mechanizmy odzbrojenia – osobitne jadrového odzbrojenia – na tieto výzvy dokázali reagovať. Preto voláme po bezodkladnom naštartovaní rokovaní o zmluve, zakazujúcej výrobu štiepneho materiálu pre jadrové zbrane. Sme presvedčení, že takýto dokument prispeje k celkovému cieľu eliminácie jadrových zbraní vo svete na základe účinných, verifikovateľných a nezvratných krokov,“ povedal vo vystúpení I. Korčok, ktorý vyzdvihol centrálnu úlohu Zmluvy o zákaze šírenia jadrových zbraní v systéme medzinárodných mechanizmov pre jadrové odzbrojenie. Tejto téme, ako aj zhodnoteniu doterajšej úspešnej spolupráce a posúdeniu jej ďalšieho rozšírenia pri presadzovaní agendy reformy bezpečnostného sektora v OSN a OBSE, bol venovaný aj rozhovor štátneho tajomníka MZVaEZ SR s riaditeľom Ženevského centra pre demokratickú kontrolu ozbrojených síl (DCAF) Thomasom Guerberom.], ddm/11341/ddm-db-select4560_sk_SK=[fcb8b099-8c36-46fc-8174-5b090c8ac79a, 5cd0bcea-bae4-47aa-bed6-630c9760bbd9], title_sortable=[i. korčok v ženeve: „našou prioritou v rade osn pre ľudské práva je boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, netolerancie a nenávisti“], createDate=[20180301145014], entryClassName=[com.liferay.portlet.journal.model.JournalArticle], ddm/11341/only-zu_sl_SL=[false], ddm/11341/anotacia_de_DE=[Boj proti rasizmu, xenofóbii a iným formám intolerancie v spoločnosti, sloboda vyznania a presvedčenia ako aj podpora práv a záujmov dieťaťa sú prioritami členstva Slovenskej republiky v Rade OSN pre ľudské práva. Povedal to dnes (27. februára) v Ženeve štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok vo vystúpení v segmente na vysokej úrovni v rámci 37. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva (HRC). „Zo všetkých kútov sveta dnes prichádzajú informácie o pokusoch rôznych extrémistických skupín radikalizovať deti a mladých ľudí. Preto dnes viac než kedykoľvek predtým vyvstáva pred nami úloha klásť dôraz na vzdelávanie detí. Zaviazali sme sa k tomu v Agende 2030, teraz je čas nájsť politickú vôľu naplniť tieto záväzky konkrétnym obsahom. Ale nielen to: Slovensko si kladie za cieľ dosiahnuť – počas svojho predsedníctva v OBSE v roku 2019 – väčšiu synergiu medzi OBSE a OSN tak, aby sme dostali do popredia otázky spojené s ľudskými právami, udržateľným mierom a bezpečnosťou,“ povedal I. Korčok, ktorý svoje vystúpenie začal odsúdením prípadu vraždy slovenského novinára Jána Kuciaka, keď prítomných ubezpečil, že slovenská vláda venuje bezodkladnému vyšetreniu tohto prípadu osobitnú pozornosť.], ddm/11341/datum_spravy_de_DE=[20180227000000], ddm/11341/vseobecny_autor_pt_BR=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ko_KR=[odbor], ddm/11341/anotacia_tr_TR=[Boj proti rasizmu, xenofóbii a iným formám intolerancie v spoločnosti, sloboda vyznania a presvedčenia ako aj podpora práv a záujmov dieťaťa sú prioritami členstva Slovenskej republiky v Rade OSN pre ľudské práva. Povedal to dnes (27. februára) v Ženeve štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok vo vystúpení v segmente na vysokej úrovni v rámci 37. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva (HRC). „Zo všetkých kútov sveta dnes prichádzajú informácie o pokusoch rôznych extrémistických skupín radikalizovať deti a mladých ľudí. Preto dnes viac než kedykoľvek predtým vyvstáva pred nami úloha klásť dôraz na vzdelávanie detí. Zaviazali sme sa k tomu v Agende 2030, teraz je čas nájsť politickú vôľu naplniť tieto záväzky konkrétnym obsahom. Ale nielen to: Slovensko si kladie za cieľ dosiahnuť – počas svojho predsedníctva v OBSE v roku 2019 – väčšiu synergiu medzi OBSE a OSN tak, aby sme dostali do popredia otázky spojené s ľudskými právami, udržateľným mierom a bezpečnosťou,“ povedal I. Korčok, ktorý svoje vystúpenie začal odsúdením prípadu vraždy slovenského novinára Jána Kuciaka, keď prítomných ubezpečil, že slovenská vláda venuje bezodkladnému vyšetreniu tohto prípadu osobitnú pozornosť.], groupId=[10182], ddm/11341/priorita_be_BY=[top], ddm/11341/datum_spravy_ru_RU=[20180227000000], ddm/11341/only-zu_zh_CN=[false], ddm/11341/datum_spravy_sr_RS=[20180227000000], ddm/11341/anotacia_sk_SK=[Boj proti rasizmu, xenofóbii a iným formám intolerancie v spoločnosti, sloboda vyznania a presvedčenia ako aj podpora práv a záujmov dieťaťa sú prioritami členstva Slovenskej republiky v Rade OSN pre ľudské práva. Povedal to dnes (27. februára) v Ženeve štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok vo vystúpení v segmente na vysokej úrovni v rámci 37. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva (HRC). „Zo všetkých kútov sveta dnes prichádzajú informácie o pokusoch rôznych extrémistických skupín radikalizovať deti a mladých ľudí. Preto dnes viac než kedykoľvek predtým vyvstáva pred nami úloha klásť dôraz na vzdelávanie detí. Zaviazali sme sa k tomu v Agende 2030, teraz je čas nájsť politickú vôľu naplniť tieto záväzky konkrétnym obsahom. Ale nielen to: Slovensko si kladie za cieľ dosiahnuť – počas svojho predsedníctva v OBSE v roku 2019 – väčšiu synergiu medzi OBSE a OSN tak, aby sme dostali do popredia otázky spojené s ľudskými právami, udržateľným mierom a bezpečnosťou,“ povedal I. Korčok, ktorý svoje vystúpenie začal odsúdením prípadu vraždy slovenského novinára Jána Kuciaka, keď prítomných ubezpečil, že slovenská vláda venuje bezodkladnému vyšetreniu tohto prípadu osobitnú pozornosť.], ddm/11341/ddm-db-select4560_tr_TR=[fcb8b099-8c36-46fc-8174-5b090c8ac79a, 5cd0bcea-bae4-47aa-bed6-630c9760bbd9], ddm/11341/ddm-db-select4560_it_IT=[fcb8b099-8c36-46fc-8174-5b090c8ac79a, 5cd0bcea-bae4-47aa-bed6-630c9760bbd9], uid=[15_PORTLET_3038918], ddm/11341/text_hu_HU=[Boj proti rasizmu, xenofóbii a iným formám intolerancie v spoločnosti, sloboda vyznania a presvedčenia ako aj podpora práv a záujmov dieťaťa sú prioritami členstva Slovenskej republiky v Rade OSN pre ľudské práva. Povedal to dnes (27. februára) v Ženeve štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok vo vystúpení v segmente na vysokej úrovni v rámci 37. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva (HRC). „Zo všetkých kútov sveta dnes prichádzajú informácie o pokusoch rôznych extrémistických skupín radikalizovať deti a mladých ľudí. Preto dnes viac než kedykoľvek predtým vyvstáva pred nami úloha klásť dôraz na vzdelávanie detí. Zaviazali sme sa k tomu v Agende 2030, teraz je čas nájsť politickú vôľu naplniť tieto záväzky konkrétnym obsahom. Ale nielen to: Slovensko si kladie za cieľ dosiahnuť – počas svojho predsedníctva v OBSE v roku 2019 – väčšiu synergiu medzi OBSE a OSN tak, aby sme dostali do popredia otázky spojené s ľudskými právami, udržateľným mierom a bezpečnosťou,“ povedal I. Korčok, ktorý svoje vystúpenie začal odsúdením prípadu vraždy slovenského novinára Jána Kuciaka, keď prítomných ubezpečil, že slovenská vláda venuje bezodkladnému vyšetreniu tohto prípadu osobitnú pozornosť. Téme udalostí posledných hodín na Slovensku bol venovaný aj úvod rozhovoru s Vysokým komisárom OSN pre ľudské práva princom Zeid Ra'ad Al-Husseinom. “Chcem vás ubezpečiť, že orgány Slovenskej republiky urobia všetko, aby prípad vraždy dvoch mladých ľudí vyšetrili a páchateľov predviedli pred spravodlivosť. Tento ohavný čin nezostane nepotrestaný,” uviedol I. Korčok. Vysoký komisár sa zaujímal aj o priority Slovenskej republiky v HRC; štátny tajomník MZVaEZ SR podčiarkol, že otázku dodržiavania ľudských práv kladieme veľmi vysoko. “Našou prioritou je boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, prejavom netolerancie a nenávisti, a tiež potieranie všetkých foriem diskriminácie a podporu slobody vyznania a prejavu,” povedal I. Korčok, ktorý v rozhovore odpovedal aj na otázky princa Zeida k postaveniu Rómov na Slovensku. Slovenská republika je od 1. januára 2018 na najbližšie tri roky členom tohto hlavného medzinárodného ľudskoprávneho fóra a ako člen HRC je pripravená podporiť úsilie Rady o maximálne využitie mechanizmov na prevenciu pred konfliktami, reagovať na porušovanie ľudských práv vo svete a hľadať riešenia na také akútne otázky dneška, ako je jadrové odzbrojenie či migrácia. Na stretnutiach s Vysokým komisárom OSN pre utečencov F. Grandim (UNHCR) a generálnym riaditeľom Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) W. L. Swingom štátny tajomník MZVaEZ SR opakovane zdôraznil, že je potrebné, aby sme sa sústreďovali na odstránenie príčin migrácie. „Je to prvoradá zodpovednosť štátov, z ktorých pochádzajú migranti, ale s daným problémom sa tieto štáty nedokážu vysporiadať samotné, bez podpory a pomoci medzinárodného spoločenstva. Slovensko v tomto smere oceňuje a uznáva úlohu, ktorú zohráva Medzinárodná organizácia pre migráciu,“ uviedol I. Korčok, ktorý sa zaujímal aj o pohľady partnerov na prípravu globálnych kompaktov pre migráciu a pre utečencov. “V tejto veci vidíme dvojakú úlohu nás všetkých: na jednej strane musíme ako medzinárodné spoločenstvo urobiť viac preto, aby sme globálne zareagovali na fenomén migrácie, na druhej strane musíme urobiť viac preto, aby sme v komunikácii medzi štátmi aj vnútroštátne k našim občanom, vysvetlili, ktoré riešenia sú pre nás akceptovateľné a prečo sú aj v našom záujme,” uviedol štátny tajomník MZVaEZ SR v rozhovore s generálnym riaditeľom IOM. V otázke tzv. povinných kvót, štátny tajomník MZVaEZ SR zdôraznil, že je potrebné prísne rozlišovať migrantov a utečencov, tých, ktorí naozaj potrebujú našu azylovú pomoc, od tých, ktorí migrujú z ekonomických dôvodov. "V prvom rade je potrebné zaviesť účinné opatrenia na ochranu vonkajších hraníc EÚ. Od toho sa odvíja naša schopnosť efektívne zvládať migračnú krízu – dnes aj v budúcnosti,” povedal I. Korčok v rozhovore s F. Grandim, v ktorom pripomenul aktívne angažovanie sa SR v pomoci pri zvládaní migračnej krízy. „Vysoko oceňujeme aktivity, ktoré realizuje Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov priamo na mieste, tam, kde je to najviac potrebné. Úspešne spolupracujeme s UNHCR v Tranzitnom núdzovom centre v Humennom, ktorým doteraz prešlo viac ako 1000 utečencov, presídľovaných do tretích krajín, najmä do USA. Sme pripravení pokračovať v tejto spolupráci s vašim úradom osobitne pokiaľ ide o najzraniteľnejšie osoby,” dodal. Štátny tajomník MZVaEZ SR popoludní vystúpil s prejavom na zasadnutí Konferencie o odzbrojení, v ktorom poukázal na pozície SR vo vzťahu k aktuálnym otázkam tejto agendy. „Globálne bezpečnostné prostredie je poznamenané porušovaním medzinárodného práva, jadrovými a balistickými testami, nasadením chemických zbraní v boji, neustálym narastaním napätia a hrozbou terorizmu. O to dôležitejšie je zabezpečiť, aby mechanizmy odzbrojenia – osobitne jadrového odzbrojenia – na tieto výzvy dokázali reagovať. Preto voláme po bezodkladnom naštartovaní rokovaní o zmluve, zakazujúcej výrobu štiepneho materiálu pre jadrové zbrane. Sme presvedčení, že takýto dokument prispeje k celkovému cieľu eliminácie jadrových zbraní vo svete na základe účinných, verifikovateľných a nezvratných krokov,“ povedal vo vystúpení I. Korčok, ktorý vyzdvihol centrálnu úlohu Zmluvy o zákaze šírenia jadrových zbraní v systéme medzinárodných mechanizmov pre jadrové odzbrojenie. Tejto téme, ako aj zhodnoteniu doterajšej úspešnej spolupráce a posúdeniu jej ďalšieho rozšírenia pri presadzovaní agendy reformy bezpečnostného sektora v OSN a OBSE, bol venovaný aj rozhovor štátneho tajomníka MZVaEZ SR s riaditeľom Ženevského centra pre demokratickú kontrolu ozbrojených síl (DCAF) Thomasom Guerberom.], ddm/11341/datum_spravy_sk_SK=[20180227000000], ddm/11341/anotacia_ru_RU=[Boj proti rasizmu, xenofóbii a iným formám intolerancie v spoločnosti, sloboda vyznania a presvedčenia ako aj podpora práv a záujmov dieťaťa sú prioritami členstva Slovenskej republiky v Rade OSN pre ľudské práva. Povedal to dnes (27. februára) v Ženeve štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok vo vystúpení v segmente na vysokej úrovni v rámci 37. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva (HRC). „Zo všetkých kútov sveta dnes prichádzajú informácie o pokusoch rôznych extrémistických skupín radikalizovať deti a mladých ľudí. Preto dnes viac než kedykoľvek predtým vyvstáva pred nami úloha klásť dôraz na vzdelávanie detí. Zaviazali sme sa k tomu v Agende 2030, teraz je čas nájsť politickú vôľu naplniť tieto záväzky konkrétnym obsahom. Ale nielen to: Slovensko si kladie za cieľ dosiahnuť – počas svojho predsedníctva v OBSE v roku 2019 – väčšiu synergiu medzi OBSE a OSN tak, aby sme dostali do popredia otázky spojené s ľudskými právami, udržateľným mierom a bezpečnosťou,“ povedal I. Korčok, ktorý svoje vystúpenie začal odsúdením prípadu vraždy slovenského novinára Jána Kuciaka, keď prítomných ubezpečil, že slovenská vláda venuje bezodkladnému vyšetreniu tohto prípadu osobitnú pozornosť.], type=[general], articleId=[3037359], ddm/11341/priorita_ru_RU=[top], ddm/11341/newsletter_es_ES=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_ru_RU=[3037120], userId=[1595347], ddm/11341/datum_spravy_it_IT=[20180227000000], head=[true], ddm/11341/vseobecny_autor_en_US=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_de_DE=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_ko_KR=[20180227000000], ddm/11341/newsletter_it_IT=[false], status=[0], ddm/11341/vseobecny_autor_fr_FR=[odbor], ddm/11341/newsletter_pl_PL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_es_ES=[3037120], ddm/11341/datum_spravy_en_US=[20180227000000], ddm/11341/datum_spravy_tr_TR=[20180227000000], ddm/11341/anotacia_hu_HU=[Boj proti rasizmu, xenofóbii a iným formám intolerancie v spoločnosti, sloboda vyznania a presvedčenia ako aj podpora práv a záujmov dieťaťa sú prioritami členstva Slovenskej republiky v Rade OSN pre ľudské práva. Povedal to dnes (27. februára) v Ženeve štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok vo vystúpení v segmente na vysokej úrovni v rámci 37. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva (HRC). „Zo všetkých kútov sveta dnes prichádzajú informácie o pokusoch rôznych extrémistických skupín radikalizovať deti a mladých ľudí. Preto dnes viac než kedykoľvek predtým vyvstáva pred nami úloha klásť dôraz na vzdelávanie detí. Zaviazali sme sa k tomu v Agende 2030, teraz je čas nájsť politickú vôľu naplniť tieto záväzky konkrétnym obsahom. Ale nielen to: Slovensko si kladie za cieľ dosiahnuť – počas svojho predsedníctva v OBSE v roku 2019 – väčšiu synergiu medzi OBSE a OSN tak, aby sme dostali do popredia otázky spojené s ľudskými právami, udržateľným mierom a bezpečnosťou,“ povedal I. Korčok, ktorý svoje vystúpenie začal odsúdením prípadu vraždy slovenského novinára Jána Kuciaka, keď prítomných ubezpečil, že slovenská vláda venuje bezodkladnému vyšetreniu tohto prípadu osobitnú pozornosť.], ddm/11341/ddm-db-select4560_sl_SL=[fcb8b099-8c36-46fc-8174-5b090c8ac79a, 5cd0bcea-bae4-47aa-bed6-630c9760bbd9], ddm/11341/newsletter_uk_UA=[false], ddm/11341/text_sl_SL=[Boj proti rasizmu, xenofóbii a iným formám intolerancie v spoločnosti, sloboda vyznania a presvedčenia ako aj podpora práv a záujmov dieťaťa sú prioritami členstva Slovenskej republiky v Rade OSN pre ľudské práva. Povedal to dnes (27. februára) v Ženeve štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok vo vystúpení v segmente na vysokej úrovni v rámci 37. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva (HRC). „Zo všetkých kútov sveta dnes prichádzajú informácie o pokusoch rôznych extrémistických skupín radikalizovať deti a mladých ľudí. Preto dnes viac než kedykoľvek predtým vyvstáva pred nami úloha klásť dôraz na vzdelávanie detí. Zaviazali sme sa k tomu v Agende 2030, teraz je čas nájsť politickú vôľu naplniť tieto záväzky konkrétnym obsahom. Ale nielen to: Slovensko si kladie za cieľ dosiahnuť – počas svojho predsedníctva v OBSE v roku 2019 – väčšiu synergiu medzi OBSE a OSN tak, aby sme dostali do popredia otázky spojené s ľudskými právami, udržateľným mierom a bezpečnosťou,“ povedal I. Korčok, ktorý svoje vystúpenie začal odsúdením prípadu vraždy slovenského novinára Jána Kuciaka, keď prítomných ubezpečil, že slovenská vláda venuje bezodkladnému vyšetreniu tohto prípadu osobitnú pozornosť. Téme udalostí posledných hodín na Slovensku bol venovaný aj úvod rozhovoru s Vysokým komisárom OSN pre ľudské práva princom Zeid Ra'ad Al-Husseinom. “Chcem vás ubezpečiť, že orgány Slovenskej republiky urobia všetko, aby prípad vraždy dvoch mladých ľudí vyšetrili a páchateľov predviedli pred spravodlivosť. Tento ohavný čin nezostane nepotrestaný,” uviedol I. Korčok. Vysoký komisár sa zaujímal aj o priority Slovenskej republiky v HRC; štátny tajomník MZVaEZ SR podčiarkol, že otázku dodržiavania ľudských práv kladieme veľmi vysoko. “Našou prioritou je boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, prejavom netolerancie a nenávisti, a tiež potieranie všetkých foriem diskriminácie a podporu slobody vyznania a prejavu,” povedal I. Korčok, ktorý v rozhovore odpovedal aj na otázky princa Zeida k postaveniu Rómov na Slovensku. Slovenská republika je od 1. januára 2018 na najbližšie tri roky členom tohto hlavného medzinárodného ľudskoprávneho fóra a ako člen HRC je pripravená podporiť úsilie Rady o maximálne využitie mechanizmov na prevenciu pred konfliktami, reagovať na porušovanie ľudských práv vo svete a hľadať riešenia na také akútne otázky dneška, ako je jadrové odzbrojenie či migrácia. Na stretnutiach s Vysokým komisárom OSN pre utečencov F. Grandim (UNHCR) a generálnym riaditeľom Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) W. L. Swingom štátny tajomník MZVaEZ SR opakovane zdôraznil, že je potrebné, aby sme sa sústreďovali na odstránenie príčin migrácie. „Je to prvoradá zodpovednosť štátov, z ktorých pochádzajú migranti, ale s daným problémom sa tieto štáty nedokážu vysporiadať samotné, bez podpory a pomoci medzinárodného spoločenstva. Slovensko v tomto smere oceňuje a uznáva úlohu, ktorú zohráva Medzinárodná organizácia pre migráciu,“ uviedol I. Korčok, ktorý sa zaujímal aj o pohľady partnerov na prípravu globálnych kompaktov pre migráciu a pre utečencov. “V tejto veci vidíme dvojakú úlohu nás všetkých: na jednej strane musíme ako medzinárodné spoločenstvo urobiť viac preto, aby sme globálne zareagovali na fenomén migrácie, na druhej strane musíme urobiť viac preto, aby sme v komunikácii medzi štátmi aj vnútroštátne k našim občanom, vysvetlili, ktoré riešenia sú pre nás akceptovateľné a prečo sú aj v našom záujme,” uviedol štátny tajomník MZVaEZ SR v rozhovore s generálnym riaditeľom IOM. V otázke tzv. povinných kvót, štátny tajomník MZVaEZ SR zdôraznil, že je potrebné prísne rozlišovať migrantov a utečencov, tých, ktorí naozaj potrebujú našu azylovú pomoc, od tých, ktorí migrujú z ekonomických dôvodov. "V prvom rade je potrebné zaviesť účinné opatrenia na ochranu vonkajších hraníc EÚ. Od toho sa odvíja naša schopnosť efektívne zvládať migračnú krízu – dnes aj v budúcnosti,” povedal I. Korčok v rozhovore s F. Grandim, v ktorom pripomenul aktívne angažovanie sa SR v pomoci pri zvládaní migračnej krízy. „Vysoko oceňujeme aktivity, ktoré realizuje Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov priamo na mieste, tam, kde je to najviac potrebné. Úspešne spolupracujeme s UNHCR v Tranzitnom núdzovom centre v Humennom, ktorým doteraz prešlo viac ako 1000 utečencov, presídľovaných do tretích krajín, najmä do USA. Sme pripravení pokračovať v tejto spolupráci s vašim úradom osobitne pokiaľ ide o najzraniteľnejšie osoby,” dodal. Štátny tajomník MZVaEZ SR popoludní vystúpil s prejavom na zasadnutí Konferencie o odzbrojení, v ktorom poukázal na pozície SR vo vzťahu k aktuálnym otázkam tejto agendy. „Globálne bezpečnostné prostredie je poznamenané porušovaním medzinárodného práva, jadrovými a balistickými testami, nasadením chemických zbraní v boji, neustálym narastaním napätia a hrozbou terorizmu. O to dôležitejšie je zabezpečiť, aby mechanizmy odzbrojenia – osobitne jadrového odzbrojenia – na tieto výzvy dokázali reagovať. Preto voláme po bezodkladnom naštartovaní rokovaní o zmluve, zakazujúcej výrobu štiepneho materiálu pre jadrové zbrane. Sme presvedčení, že takýto dokument prispeje k celkovému cieľu eliminácie jadrových zbraní vo svete na základe účinných, verifikovateľných a nezvratných krokov,“ povedal vo vystúpení I. Korčok, ktorý vyzdvihol centrálnu úlohu Zmluvy o zákaze šírenia jadrových zbraní v systéme medzinárodných mechanizmov pre jadrové odzbrojenie. Tejto téme, ako aj zhodnoteniu doterajšej úspešnej spolupráce a posúdeniu jej ďalšieho rozšírenia pri presadzovaní agendy reformy bezpečnostného sektora v OSN a OBSE, bol venovaný aj rozhovor štátneho tajomníka MZVaEZ SR s riaditeľom Ženevského centra pre demokratickú kontrolu ozbrojených síl (DCAF) Thomasom Guerberom.], ddm/11341/only-zu_es_ES=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_uk_UA=[3037120], ddm/11341/ddm-gallery-field_pl_PL=[3037120], ddm/11341/ddm-db-select4560_pt_BR=[fcb8b099-8c36-46fc-8174-5b090c8ac79a, 5cd0bcea-bae4-47aa-bed6-630c9760bbd9], ddm/11341/vseobecny_autor_sk_SK=[odbor], groupRoleId=[10182-10171], ddm/11341/text_zh_CN=[Boj proti rasizmu, xenofóbii a iným formám intolerancie v spoločnosti, sloboda vyznania a presvedčenia ako aj podpora práv a záujmov dieťaťa sú prioritami členstva Slovenskej republiky v Rade OSN pre ľudské práva. Povedal to dnes (27. februára) v Ženeve štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok vo vystúpení v segmente na vysokej úrovni v rámci 37. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva (HRC). „Zo všetkých kútov sveta dnes prichádzajú informácie o pokusoch rôznych extrémistických skupín radikalizovať deti a mladých ľudí. Preto dnes viac než kedykoľvek predtým vyvstáva pred nami úloha klásť dôraz na vzdelávanie detí. Zaviazali sme sa k tomu v Agende 2030, teraz je čas nájsť politickú vôľu naplniť tieto záväzky konkrétnym obsahom. Ale nielen to: Slovensko si kladie za cieľ dosiahnuť – počas svojho predsedníctva v OBSE v roku 2019 – väčšiu synergiu medzi OBSE a OSN tak, aby sme dostali do popredia otázky spojené s ľudskými právami, udržateľným mierom a bezpečnosťou,“ povedal I. Korčok, ktorý svoje vystúpenie začal odsúdením prípadu vraždy slovenského novinára Jána Kuciaka, keď prítomných ubezpečil, že slovenská vláda venuje bezodkladnému vyšetreniu tohto prípadu osobitnú pozornosť. Téme udalostí posledných hodín na Slovensku bol venovaný aj úvod rozhovoru s Vysokým komisárom OSN pre ľudské práva princom Zeid Ra'ad Al-Husseinom. “Chcem vás ubezpečiť, že orgány Slovenskej republiky urobia všetko, aby prípad vraždy dvoch mladých ľudí vyšetrili a páchateľov predviedli pred spravodlivosť. Tento ohavný čin nezostane nepotrestaný,” uviedol I. Korčok. Vysoký komisár sa zaujímal aj o priority Slovenskej republiky v HRC; štátny tajomník MZVaEZ SR podčiarkol, že otázku dodržiavania ľudských práv kladieme veľmi vysoko. “Našou prioritou je boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, prejavom netolerancie a nenávisti, a tiež potieranie všetkých foriem diskriminácie a podporu slobody vyznania a prejavu,” povedal I. Korčok, ktorý v rozhovore odpovedal aj na otázky princa Zeida k postaveniu Rómov na Slovensku. Slovenská republika je od 1. januára 2018 na najbližšie tri roky členom tohto hlavného medzinárodného ľudskoprávneho fóra a ako člen HRC je pripravená podporiť úsilie Rady o maximálne využitie mechanizmov na prevenciu pred konfliktami, reagovať na porušovanie ľudských práv vo svete a hľadať riešenia na také akútne otázky dneška, ako je jadrové odzbrojenie či migrácia. Na stretnutiach s Vysokým komisárom OSN pre utečencov F. Grandim (UNHCR) a generálnym riaditeľom Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) W. L. Swingom štátny tajomník MZVaEZ SR opakovane zdôraznil, že je potrebné, aby sme sa sústreďovali na odstránenie príčin migrácie. „Je to prvoradá zodpovednosť štátov, z ktorých pochádzajú migranti, ale s daným problémom sa tieto štáty nedokážu vysporiadať samotné, bez podpory a pomoci medzinárodného spoločenstva. Slovensko v tomto smere oceňuje a uznáva úlohu, ktorú zohráva Medzinárodná organizácia pre migráciu,“ uviedol I. Korčok, ktorý sa zaujímal aj o pohľady partnerov na prípravu globálnych kompaktov pre migráciu a pre utečencov. “V tejto veci vidíme dvojakú úlohu nás všetkých: na jednej strane musíme ako medzinárodné spoločenstvo urobiť viac preto, aby sme globálne zareagovali na fenomén migrácie, na druhej strane musíme urobiť viac preto, aby sme v komunikácii medzi štátmi aj vnútroštátne k našim občanom, vysvetlili, ktoré riešenia sú pre nás akceptovateľné a prečo sú aj v našom záujme,” uviedol štátny tajomník MZVaEZ SR v rozhovore s generálnym riaditeľom IOM. V otázke tzv. povinných kvót, štátny tajomník MZVaEZ SR zdôraznil, že je potrebné prísne rozlišovať migrantov a utečencov, tých, ktorí naozaj potrebujú našu azylovú pomoc, od tých, ktorí migrujú z ekonomických dôvodov. "V prvom rade je potrebné zaviesť účinné opatrenia na ochranu vonkajších hraníc EÚ. Od toho sa odvíja naša schopnosť efektívne zvládať migračnú krízu – dnes aj v budúcnosti,” povedal I. Korčok v rozhovore s F. Grandim, v ktorom pripomenul aktívne angažovanie sa SR v pomoci pri zvládaní migračnej krízy. „Vysoko oceňujeme aktivity, ktoré realizuje Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov priamo na mieste, tam, kde je to najviac potrebné. Úspešne spolupracujeme s UNHCR v Tranzitnom núdzovom centre v Humennom, ktorým doteraz prešlo viac ako 1000 utečencov, presídľovaných do tretích krajín, najmä do USA. Sme pripravení pokračovať v tejto spolupráci s vašim úradom osobitne pokiaľ ide o najzraniteľnejšie osoby,” dodal. Štátny tajomník MZVaEZ SR popoludní vystúpil s prejavom na zasadnutí Konferencie o odzbrojení, v ktorom poukázal na pozície SR vo vzťahu k aktuálnym otázkam tejto agendy. „Globálne bezpečnostné prostredie je poznamenané porušovaním medzinárodného práva, jadrovými a balistickými testami, nasadením chemických zbraní v boji, neustálym narastaním napätia a hrozbou terorizmu. O to dôležitejšie je zabezpečiť, aby mechanizmy odzbrojenia – osobitne jadrového odzbrojenia – na tieto výzvy dokázali reagovať. Preto voláme po bezodkladnom naštartovaní rokovaní o zmluve, zakazujúcej výrobu štiepneho materiálu pre jadrové zbrane. Sme presvedčení, že takýto dokument prispeje k celkovému cieľu eliminácie jadrových zbraní vo svete na základe účinných, verifikovateľných a nezvratných krokov,“ povedal vo vystúpení I. Korčok, ktorý vyzdvihol centrálnu úlohu Zmluvy o zákaze šírenia jadrových zbraní v systéme medzinárodných mechanizmov pre jadrové odzbrojenie. Tejto téme, ako aj zhodnoteniu doterajšej úspešnej spolupráce a posúdeniu jej ďalšieho rozšírenia pri presadzovaní agendy reformy bezpečnostného sektora v OSN a OBSE, bol venovaný aj rozhovor štátneho tajomníka MZVaEZ SR s riaditeľom Ženevského centra pre demokratickú kontrolu ozbrojených síl (DCAF) Thomasom Guerberom.], ddm/11341/text_it_IT=[Boj proti rasizmu, xenofóbii a iným formám intolerancie v spoločnosti, sloboda vyznania a presvedčenia ako aj podpora práv a záujmov dieťaťa sú prioritami členstva Slovenskej republiky v Rade OSN pre ľudské práva. Povedal to dnes (27. februára) v Ženeve štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok vo vystúpení v segmente na vysokej úrovni v rámci 37. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva (HRC). „Zo všetkých kútov sveta dnes prichádzajú informácie o pokusoch rôznych extrémistických skupín radikalizovať deti a mladých ľudí. Preto dnes viac než kedykoľvek predtým vyvstáva pred nami úloha klásť dôraz na vzdelávanie detí. Zaviazali sme sa k tomu v Agende 2030, teraz je čas nájsť politickú vôľu naplniť tieto záväzky konkrétnym obsahom. Ale nielen to: Slovensko si kladie za cieľ dosiahnuť – počas svojho predsedníctva v OBSE v roku 2019 – väčšiu synergiu medzi OBSE a OSN tak, aby sme dostali do popredia otázky spojené s ľudskými právami, udržateľným mierom a bezpečnosťou,“ povedal I. Korčok, ktorý svoje vystúpenie začal odsúdením prípadu vraždy slovenského novinára Jána Kuciaka, keď prítomných ubezpečil, že slovenská vláda venuje bezodkladnému vyšetreniu tohto prípadu osobitnú pozornosť. Téme udalostí posledných hodín na Slovensku bol venovaný aj úvod rozhovoru s Vysokým komisárom OSN pre ľudské práva princom Zeid Ra'ad Al-Husseinom. “Chcem vás ubezpečiť, že orgány Slovenskej republiky urobia všetko, aby prípad vraždy dvoch mladých ľudí vyšetrili a páchateľov predviedli pred spravodlivosť. Tento ohavný čin nezostane nepotrestaný,” uviedol I. Korčok. Vysoký komisár sa zaujímal aj o priority Slovenskej republiky v HRC; štátny tajomník MZVaEZ SR podčiarkol, že otázku dodržiavania ľudských práv kladieme veľmi vysoko. “Našou prioritou je boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, prejavom netolerancie a nenávisti, a tiež potieranie všetkých foriem diskriminácie a podporu slobody vyznania a prejavu,” povedal I. Korčok, ktorý v rozhovore odpovedal aj na otázky princa Zeida k postaveniu Rómov na Slovensku. Slovenská republika je od 1. januára 2018 na najbližšie tri roky členom tohto hlavného medzinárodného ľudskoprávneho fóra a ako člen HRC je pripravená podporiť úsilie Rady o maximálne využitie mechanizmov na prevenciu pred konfliktami, reagovať na porušovanie ľudských práv vo svete a hľadať riešenia na také akútne otázky dneška, ako je jadrové odzbrojenie či migrácia. Na stretnutiach s Vysokým komisárom OSN pre utečencov F. Grandim (UNHCR) a generálnym riaditeľom Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) W. L. Swingom štátny tajomník MZVaEZ SR opakovane zdôraznil, že je potrebné, aby sme sa sústreďovali na odstránenie príčin migrácie. „Je to prvoradá zodpovednosť štátov, z ktorých pochádzajú migranti, ale s daným problémom sa tieto štáty nedokážu vysporiadať samotné, bez podpory a pomoci medzinárodného spoločenstva. Slovensko v tomto smere oceňuje a uznáva úlohu, ktorú zohráva Medzinárodná organizácia pre migráciu,“ uviedol I. Korčok, ktorý sa zaujímal aj o pohľady partnerov na prípravu globálnych kompaktov pre migráciu a pre utečencov. “V tejto veci vidíme dvojakú úlohu nás všetkých: na jednej strane musíme ako medzinárodné spoločenstvo urobiť viac preto, aby sme globálne zareagovali na fenomén migrácie, na druhej strane musíme urobiť viac preto, aby sme v komunikácii medzi štátmi aj vnútroštátne k našim občanom, vysvetlili, ktoré riešenia sú pre nás akceptovateľné a prečo sú aj v našom záujme,” uviedol štátny tajomník MZVaEZ SR v rozhovore s generálnym riaditeľom IOM. V otázke tzv. povinných kvót, štátny tajomník MZVaEZ SR zdôraznil, že je potrebné prísne rozlišovať migrantov a utečencov, tých, ktorí naozaj potrebujú našu azylovú pomoc, od tých, ktorí migrujú z ekonomických dôvodov. "V prvom rade je potrebné zaviesť účinné opatrenia na ochranu vonkajších hraníc EÚ. Od toho sa odvíja naša schopnosť efektívne zvládať migračnú krízu – dnes aj v budúcnosti,” povedal I. Korčok v rozhovore s F. Grandim, v ktorom pripomenul aktívne angažovanie sa SR v pomoci pri zvládaní migračnej krízy. „Vysoko oceňujeme aktivity, ktoré realizuje Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov priamo na mieste, tam, kde je to najviac potrebné. Úspešne spolupracujeme s UNHCR v Tranzitnom núdzovom centre v Humennom, ktorým doteraz prešlo viac ako 1000 utečencov, presídľovaných do tretích krajín, najmä do USA. Sme pripravení pokračovať v tejto spolupráci s vašim úradom osobitne pokiaľ ide o najzraniteľnejšie osoby,” dodal. Štátny tajomník MZVaEZ SR popoludní vystúpil s prejavom na zasadnutí Konferencie o odzbrojení, v ktorom poukázal na pozície SR vo vzťahu k aktuálnym otázkam tejto agendy. „Globálne bezpečnostné prostredie je poznamenané porušovaním medzinárodného práva, jadrovými a balistickými testami, nasadením chemických zbraní v boji, neustálym narastaním napätia a hrozbou terorizmu. O to dôležitejšie je zabezpečiť, aby mechanizmy odzbrojenia – osobitne jadrového odzbrojenia – na tieto výzvy dokázali reagovať. Preto voláme po bezodkladnom naštartovaní rokovaní o zmluve, zakazujúcej výrobu štiepneho materiálu pre jadrové zbrane. Sme presvedčení, že takýto dokument prispeje k celkovému cieľu eliminácie jadrových zbraní vo svete na základe účinných, verifikovateľných a nezvratných krokov,“ povedal vo vystúpení I. Korčok, ktorý vyzdvihol centrálnu úlohu Zmluvy o zákaze šírenia jadrových zbraní v systéme medzinárodných mechanizmov pre jadrové odzbrojenie. Tejto téme, ako aj zhodnoteniu doterajšej úspešnej spolupráce a posúdeniu jej ďalšieho rozšírenia pri presadzovaní agendy reformy bezpečnostného sektora v OSN a OBSE, bol venovaný aj rozhovor štátneho tajomníka MZVaEZ SR s riaditeľom Ženevského centra pre demokratickú kontrolu ozbrojených síl (DCAF) Thomasom Guerberom.], ddm/11341/priorita_zh_CN=[top], ddm/11341/text_vi_VN=[Boj proti rasizmu, xenofóbii a iným formám intolerancie v spoločnosti, sloboda vyznania a presvedčenia ako aj podpora práv a záujmov dieťaťa sú prioritami členstva Slovenskej republiky v Rade OSN pre ľudské práva. Povedal to dnes (27. februára) v Ženeve štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok vo vystúpení v segmente na vysokej úrovni v rámci 37. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva (HRC). „Zo všetkých kútov sveta dnes prichádzajú informácie o pokusoch rôznych extrémistických skupín radikalizovať deti a mladých ľudí. Preto dnes viac než kedykoľvek predtým vyvstáva pred nami úloha klásť dôraz na vzdelávanie detí. Zaviazali sme sa k tomu v Agende 2030, teraz je čas nájsť politickú vôľu naplniť tieto záväzky konkrétnym obsahom. Ale nielen to: Slovensko si kladie za cieľ dosiahnuť – počas svojho predsedníctva v OBSE v roku 2019 – väčšiu synergiu medzi OBSE a OSN tak, aby sme dostali do popredia otázky spojené s ľudskými právami, udržateľným mierom a bezpečnosťou,“ povedal I. Korčok, ktorý svoje vystúpenie začal odsúdením prípadu vraždy slovenského novinára Jána Kuciaka, keď prítomných ubezpečil, že slovenská vláda venuje bezodkladnému vyšetreniu tohto prípadu osobitnú pozornosť. Téme udalostí posledných hodín na Slovensku bol venovaný aj úvod rozhovoru s Vysokým komisárom OSN pre ľudské práva princom Zeid Ra'ad Al-Husseinom. “Chcem vás ubezpečiť, že orgány Slovenskej republiky urobia všetko, aby prípad vraždy dvoch mladých ľudí vyšetrili a páchateľov predviedli pred spravodlivosť. Tento ohavný čin nezostane nepotrestaný,” uviedol I. Korčok. Vysoký komisár sa zaujímal aj o priority Slovenskej republiky v HRC; štátny tajomník MZVaEZ SR podčiarkol, že otázku dodržiavania ľudských práv kladieme veľmi vysoko. “Našou prioritou je boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, prejavom netolerancie a nenávisti, a tiež potieranie všetkých foriem diskriminácie a podporu slobody vyznania a prejavu,” povedal I. Korčok, ktorý v rozhovore odpovedal aj na otázky princa Zeida k postaveniu Rómov na Slovensku. Slovenská republika je od 1. januára 2018 na najbližšie tri roky členom tohto hlavného medzinárodného ľudskoprávneho fóra a ako člen HRC je pripravená podporiť úsilie Rady o maximálne využitie mechanizmov na prevenciu pred konfliktami, reagovať na porušovanie ľudských práv vo svete a hľadať riešenia na také akútne otázky dneška, ako je jadrové odzbrojenie či migrácia. Na stretnutiach s Vysokým komisárom OSN pre utečencov F. Grandim (UNHCR) a generálnym riaditeľom Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) W. L. Swingom štátny tajomník MZVaEZ SR opakovane zdôraznil, že je potrebné, aby sme sa sústreďovali na odstránenie príčin migrácie. „Je to prvoradá zodpovednosť štátov, z ktorých pochádzajú migranti, ale s daným problémom sa tieto štáty nedokážu vysporiadať samotné, bez podpory a pomoci medzinárodného spoločenstva. Slovensko v tomto smere oceňuje a uznáva úlohu, ktorú zohráva Medzinárodná organizácia pre migráciu,“ uviedol I. Korčok, ktorý sa zaujímal aj o pohľady partnerov na prípravu globálnych kompaktov pre migráciu a pre utečencov. “V tejto veci vidíme dvojakú úlohu nás všetkých: na jednej strane musíme ako medzinárodné spoločenstvo urobiť viac preto, aby sme globálne zareagovali na fenomén migrácie, na druhej strane musíme urobiť viac preto, aby sme v komunikácii medzi štátmi aj vnútroštátne k našim občanom, vysvetlili, ktoré riešenia sú pre nás akceptovateľné a prečo sú aj v našom záujme,” uviedol štátny tajomník MZVaEZ SR v rozhovore s generálnym riaditeľom IOM. V otázke tzv. povinných kvót, štátny tajomník MZVaEZ SR zdôraznil, že je potrebné prísne rozlišovať migrantov a utečencov, tých, ktorí naozaj potrebujú našu azylovú pomoc, od tých, ktorí migrujú z ekonomických dôvodov. "V prvom rade je potrebné zaviesť účinné opatrenia na ochranu vonkajších hraníc EÚ. Od toho sa odvíja naša schopnosť efektívne zvládať migračnú krízu – dnes aj v budúcnosti,” povedal I. Korčok v rozhovore s F. Grandim, v ktorom pripomenul aktívne angažovanie sa SR v pomoci pri zvládaní migračnej krízy. „Vysoko oceňujeme aktivity, ktoré realizuje Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov priamo na mieste, tam, kde je to najviac potrebné. Úspešne spolupracujeme s UNHCR v Tranzitnom núdzovom centre v Humennom, ktorým doteraz prešlo viac ako 1000 utečencov, presídľovaných do tretích krajín, najmä do USA. Sme pripravení pokračovať v tejto spolupráci s vašim úradom osobitne pokiaľ ide o najzraniteľnejšie osoby,” dodal. Štátny tajomník MZVaEZ SR popoludní vystúpil s prejavom na zasadnutí Konferencie o odzbrojení, v ktorom poukázal na pozície SR vo vzťahu k aktuálnym otázkam tejto agendy. „Globálne bezpečnostné prostredie je poznamenané porušovaním medzinárodného práva, jadrovými a balistickými testami, nasadením chemických zbraní v boji, neustálym narastaním napätia a hrozbou terorizmu. O to dôležitejšie je zabezpečiť, aby mechanizmy odzbrojenia – osobitne jadrového odzbrojenia – na tieto výzvy dokázali reagovať. Preto voláme po bezodkladnom naštartovaní rokovaní o zmluve, zakazujúcej výrobu štiepneho materiálu pre jadrové zbrane. Sme presvedčení, že takýto dokument prispeje k celkovému cieľu eliminácie jadrových zbraní vo svete na základe účinných, verifikovateľných a nezvratných krokov,“ povedal vo vystúpení I. Korčok, ktorý vyzdvihol centrálnu úlohu Zmluvy o zákaze šírenia jadrových zbraní v systéme medzinárodných mechanizmov pre jadrové odzbrojenie. Tejto téme, ako aj zhodnoteniu doterajšej úspešnej spolupráce a posúdeniu jej ďalšieho rozšírenia pri presadzovaní agendy reformy bezpečnostného sektora v OSN a OBSE, bol venovaný aj rozhovor štátneho tajomníka MZVaEZ SR s riaditeľom Ženevského centra pre demokratickú kontrolu ozbrojených síl (DCAF) Thomasom Guerberom.], ddmStructureKey=[19502], ddm/11341/anotacia_be_BY=[Boj proti rasizmu, xenofóbii a iným formám intolerancie v spoločnosti, sloboda vyznania a presvedčenia ako aj podpora práv a záujmov dieťaťa sú prioritami členstva Slovenskej republiky v Rade OSN pre ľudské práva. Povedal to dnes (27. februára) v Ženeve štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok vo vystúpení v segmente na vysokej úrovni v rámci 37. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva (HRC). „Zo všetkých kútov sveta dnes prichádzajú informácie o pokusoch rôznych extrémistických skupín radikalizovať deti a mladých ľudí. Preto dnes viac než kedykoľvek predtým vyvstáva pred nami úloha klásť dôraz na vzdelávanie detí. Zaviazali sme sa k tomu v Agende 2030, teraz je čas nájsť politickú vôľu naplniť tieto záväzky konkrétnym obsahom. Ale nielen to: Slovensko si kladie za cieľ dosiahnuť – počas svojho predsedníctva v OBSE v roku 2019 – väčšiu synergiu medzi OBSE a OSN tak, aby sme dostali do popredia otázky spojené s ľudskými právami, udržateľným mierom a bezpečnosťou,“ povedal I. Korčok, ktorý svoje vystúpenie začal odsúdením prípadu vraždy slovenského novinára Jána Kuciaka, keď prítomných ubezpečil, že slovenská vláda venuje bezodkladnému vyšetreniu tohto prípadu osobitnú pozornosť.], ddm/11341/priorita_es_ES=[top], ddm/11341/priorita_sr_RS=[top], ddm/11341/priorita_vi_VN=[top], localized_title=[i. korčok v ženeve: „našou prioritou v rade osn pre ľudské práva je boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, netolerancie a nenávisti“], ddm/11341/ddm-gallery-field_de_DE=[3037120], classTypeId=[11341], localized_title_sk_SK=[i. korčok v ženeve: „našou prioritou v rade osn pre ľudské práva je boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, netolerancie a nenávisti“], ddm/11341/vseobecny_autor_vi_VN=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_zh_CN=[20180227000000], ddm/11341/newsletter_sk_SK=[false], ddm/11341/newsletter_ko_KR=[false], content_en_US=[

The fight against racism, xenophobia and other forms of intolerance in society, freedom of religion and confession, as well as the support for the rights and freedoms of the child belong among the priorities of the Slovakia´s membership in the UN Human Rights Council. This was said today (27 February) in Geneva by State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic, Ivan Korčok, in his address given within the high-level segment of the 37th session of the UN Human Rights Council.  “From all the corners of the world we can hear information about attempts of various extremist groups to radicalize children and young people. Therefore nowadays, more than any time before, we are faced with the task to emphasize the education of children.  We have committed to this in the 2030 Agenda and now it is the time to find the political will to execute these commitments with concrete content. But more than that: during its OSCE Chairmanship in 2019, Slovakia has the objective to reach a greater synergy between the OSCE and the UN so that we can move humanrights, sustainable peace and security forward,” stated Korčok, who launched his address by condemning the murder of the Slovak journalist Ján Kuciak, while he assured the audience that the Slovak government will pay special attention to investigating this case without undue delay. 

 

 
The recent developments in Slovakia were also mentioned in the opening of the talks with Prince Zeid Ra'ad Al Hussein, the UN High Commissioner for Human Rights. “I would like to assure you that the Slovak authorities will do everything so that the murder of these two young people is investigated and the perpetrators are brought to justice. This abominable act will not go unpunished,” stated Korčok. The High Commissioner was also interested in the priorities of the Slovak Republic in the HRC; the Slovak State Secretary underlined that Slovakia regards observing human rights very highly. ”It is the country’s priority to fight against all forms of racism, xenophobia, intolerance and hatred, as well as against all forms of discrimination and to support freedom of religion and freedom of speech,” said Korčok who also answered Prince´s Zeid’s questions regarding the position of Romas in Slovakia. 


 
From 1 January 2018 the Slovak Republic has become a member of this core human rights forum for the next three years and as a HRC member it is ready to support the Council’s efforts to maximize conflict prevention, to react to violations of human rights in the world, and to search for solutions to such topical issues as nuclear disarmament and migration. 


 
Meeting with Filippo Grandi, the United Nations High Commissioner for Refugees (UNHCR) and William Lacy Swing, Director General of the International Organization for Migration (IOM), the Slovak State Secretary reiterated that it is necessary that we focus on removing the causes of migration. “It is the primary responsibility of the states from which migrants come from but these states alone are not able to cope with this problem – without the support and help by the international community. In this regard Slovakia appreciates and acknowledges the role of the International Organization for Migration,” stated Korčok, who was also interested in the opinions of his partners regarding preparations of global compacts for migration and refugees. “We can see a double role for all of us in this matter: on one hand we as the international community must do more to globally react to the phenomenon of migration; on the other hand we must do more to explain to our citizens as well as in the communication among states about which solutions are acceptable for us and why they are also in our interest," stated the Slovak State Secretary in speaking with the IOM Director General.


 
As far as mandatory refugee quotas are concerned, the Slovak State Secretary emphasized that it is necessary to strictly distinguish between migrants and refugees, those who really need our asylum help from those who migrate due to economic reasons. “First of all, it is necessary to implement effective measures to protect the EU’s external borders. This is the point from which our capability to effectively manage the migration crisis is derived from – today as well as in the future," said Korčok in the discussions with Grandi, recalling Slovakia´s active engagement in coping with the migration crisis. “We highly appreciate the activities that the UNHRC Office undertakes to help the refugees directly in the field where its help is most needed. We have successfully cooperated with UNHCR in the Emergency Transit Center in Humenné, through which more than 1,000 refugees moved to third countries, especially to the USA. We are ready to continue in this cooperation with your office, especially as far as the most vulnerable persons are concerned,” he said.


 
In the afternoon State Secretary Korčok gave an address at the Disarmament Conference, pointing to the position of the Slovak Republic vis-à-vis the current issues of this agenda.  “The global security environment is marked by violations of international law, nuclear and ballistic tests, deployment of chemical weapons, constant escalation of tensions and the threat of terrorism.  Therefore, it is even more important to provide that disarmament mechanisms – especially regarding nuclear disarmament – can react to these challenges.  Therefore we call for restarting the talks about the treaty prohibiting the production of fissile materials for nuclear weapons.  We are convinced that such a document will contribute to the ultimate objective of eliminating nuclear weapons in the world based on effective, verifiable and irreversible steps,” stated Korčok in his address, highlighting the central role of the Treaty on the Non-Proliferation of Nuclear Weapons in the system of international mechanisms for nuclear disarmament. This topic, as well as the evaluation of the existing successful cooperation and the assessment of its further extension in promoting the security sector reform agenda in the UN and OSCE, was also tabled during the State Secretary´s talks with Thomas Guerber, Director of the Geneva Centre for the Democratic Control of Armed Forces (DCAF).

 

20180227000000 false odbor ["[\"3037120\"]"] ["[\"fcb8b099-8c36-46fc-8174-5b090c8ac79a\",\"5cd0bcea-bae4-47aa-bed6-630c9760bbd9\"]"] The fight against racism, xenophobia and other forms of intolerance in society, freedom of religion and confession, as well as the support for the rights and freedoms of the child belong among the priorities of the Slovakia´s membership in the UN Human Rights Council. This was said today (27 February) in Geneva by State Secretary of the Ministry of Foreign and European Affairs of the Slovak Republic, Ivan Korčok, in his address given within the high-level segment of the 37th session of the UN Human Rights Council. “From all the corners of the world we can hear information about attempts of various extremist groups to radicalize children and young people. Therefore nowadays, more than any time before, we are faced with the task to emphasize the education of children. ["null"] null null false top null ], ddm/11341/only-zu_de_DE=[false], classPK=[0], companyId=[10155], ddm/11341/vseobecny_autor_tr_TR=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_zh_CN=[fcb8b099-8c36-46fc-8174-5b090c8ac79a, 5cd0bcea-bae4-47aa-bed6-630c9760bbd9]}
{scopeGroupId=[10182], ddm/11341/vseobecny_autor_be_BY=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ru_RU=[odbor], ddm/11341/priorita_hu_HU=[home], ddm/11341/newsletter_de_DE=[false], ddm/11341/anotacia_sl_SL=[Slovenská republika sa od 1. januára 2018 stane na tri roky členom Rady OSN pre ľudské práva (rada). Zvolenie do tohto najvýznamnejšieho ľudskoprávneho orgánu OSN považuje Slovensko za medzinárodné ocenenie svojich doterajších aktivít v oblasti ľudských práv.], ddm/11341/newsletter_fr_FR=[false], ddm/11341/obrazok_media_ru_RU=[{"groupId":10182,"uuid":"9d0f2b6e-f705-4f46-ad67-fad0d91150f3","version":"1.1"}], ddm/11341/datum_spravy_sl_SL=[20171229000000], ddm/11341/priorita_it_IT=[home], ddm/11341/obrazok_media_be_BY=[{"groupId":10182,"uuid":"9d0f2b6e-f705-4f46-ad67-fad0d91150f3","version":"1.1"}], roleId=[10163, 10164], ddm/11341/newsletter_be_BY=[false], expirationDate=[2922789940817081255], ddm/11341/datum_spravy_uk_UA=[20171229000000], ddm/11341/anotacia_zh_CN=[Slovenská republika sa od 1. januára 2018 stane na tri roky členom Rady OSN pre ľudské práva (rada). Zvolenie do tohto najvýznamnejšieho ľudskoprávneho orgánu OSN považuje Slovensko za medzinárodné ocenenie svojich doterajších aktivít v oblasti ľudských práv.], entryClassPK=[2981921], ddm/11341/newsletter_vi_VN=[false], ddm/11341/obrazok_media_en_US=[{"groupId":10182,"uuid":"9d0f2b6e-f705-4f46-ad67-fad0d91150f3","version":"1.1"}], content=[

Slovenská republika sa od 1. januára 2018 stane na tri roky členom Rady OSN pre ľudské práva (rada). Zvolenie do tohto najvýznamnejšieho ľudskoprávneho orgánu OSN považuje Slovensko za medzinárodné ocenenie svojich doterajších aktivít v oblasti ľudských práv. 

 

Rada sleduje dodržiavanie ľudských práv v členských štátoch OSN a vyslovuje sa k ich porušovaniu, reaguje na krízové situácie vo svete a slúži ako medzinárodné fórum pre dialóg o otázkach ochrany a rozvoja ľudských práv. Rada sa schádza počas roku na troch riadnych zasadnutiach trvajúcich 3 - 4 týždne. Mimoriadnym zasadnutím reaguje na krízovú situáciu v konkrétnom štáte.

 

Slovensko bude členom rady v čase vážnych výziev v oblasti dodržiavania ľudských práv vo svete. Člen rady má dodržiavať najvyššie štandardy v oblasti podpory a ochrany ľudských práv a pri svojej činnosti má byť vedený princípmi univerzality, nestrannosti, objektivity a neselektívnosti. 

 

Počas svojho trojročného mandátu bude Slovenská republika v rade presadzovať záväzky a prísľuby, ktoré schválila vláda Slovenskej republiky 5. apríla 2017. Prioritami budú najmä boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, aktívna implementácia cieľov udržateľného rozvoja vrátane podpory práv detí a podpora náboženského vyznania alebo viery a náboženskej tolerancie. 

 

V roku 2018 sa bude Slovenská republika podieľať na činnosti rady po boku ďalších partnerov z EÚ: Belgicka, Nemecka, Slovinska, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, Maďarska, Chorvátska a Španielska.

20171229000000 false odbor ["[\"\"]"] ["null"] Slovenská republika sa od 1. januára 2018 stane na tri roky členom Rady OSN pre ľudské práva (rada). Zvolenie do tohto najvýznamnejšieho ľudskoprávneho orgánu OSN považuje Slovensko za medzinárodné ocenenie svojich doterajších aktivít v oblasti ľudských práv. ["null"] {"groupId":10182,"uuid":"9d0f2b6e-f705-4f46-ad67-fad0d91150f3","version":"1.1"} null false home null ], ddm/11341/newsletter_en_US=[false], viewCount_sortable=[235321], ddm/11341/anotacia_it_IT=[Slovenská republika sa od 1. januára 2018 stane na tri roky členom Rady OSN pre ľudské práva (rada). Zvolenie do tohto najvýznamnejšieho ľudskoprávneho orgánu OSN považuje Slovensko za medzinárodné ocenenie svojich doterajších aktivít v oblasti ľudských práv.], ddm/11341/text_ru_RU=[Slovenská republika sa od 1. januára 2018 stane na tri roky členom Rady OSN pre ľudské práva (rada). Zvolenie do tohto najvýznamnejšieho ľudskoprávneho orgánu OSN považuje Slovensko za medzinárodné ocenenie svojich doterajších aktivít v oblasti ľudských práv. Rada sleduje dodržiavanie ľudských práv v členských štátoch OSN a vyslovuje sa k ich porušovaniu, reaguje na krízové situácie vo svete a slúži ako medzinárodné fórum pre dialóg o otázkach ochrany a rozvoja ľudských práv. Rada sa schádza počas roku na troch riadnych zasadnutiach trvajúcich 3 - 4 týždne. Mimoriadnym zasadnutím reaguje na krízovú situáciu v konkrétnom štáte. Slovensko bude členom rady v čase vážnych výziev v oblasti dodržiavania ľudských práv vo svete. Člen rady má dodržiavať najvyššie štandardy v oblasti podpory a ochrany ľudských práv a pri svojej činnosti má byť vedený princípmi univerzality, nestrannosti, objektivity a neselektívnosti. Počas svojho trojročného mandátu bude Slovenská republika v rade presadzovať záväzky a prísľuby, ktoré schválila vláda Slovenskej republiky 5. apríla 2017. Prioritami budú najmä boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, aktívna implementácia cieľov udržateľného rozvoja vrátane podpory práv detí a podpora náboženského vyznania alebo viery a náboženskej tolerancie. V roku 2018 sa bude Slovenská republika podieľať na činnosti rady po boku ďalších partnerov z EÚ: Belgicka, Nemecka, Slovinska, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, Maďarska, Chorvátska a Španielska.], viewCount=[235321], content_sk_SK=[

Slovenská republika sa od 1. januára 2018 stane na tri roky členom Rady OSN pre ľudské práva (rada). Zvolenie do tohto najvýznamnejšieho ľudskoprávneho orgánu OSN považuje Slovensko za medzinárodné ocenenie svojich doterajších aktivít v oblasti ľudských práv. 

 

Rada sleduje dodržiavanie ľudských práv v členských štátoch OSN a vyslovuje sa k ich porušovaniu, reaguje na krízové situácie vo svete a slúži ako medzinárodné fórum pre dialóg o otázkach ochrany a rozvoja ľudských práv. Rada sa schádza počas roku na troch riadnych zasadnutiach trvajúcich 3 - 4 týždne. Mimoriadnym zasadnutím reaguje na krízovú situáciu v konkrétnom štáte.

 

Slovensko bude členom rady v čase vážnych výziev v oblasti dodržiavania ľudských práv vo svete. Člen rady má dodržiavať najvyššie štandardy v oblasti podpory a ochrany ľudských práv a pri svojej činnosti má byť vedený princípmi univerzality, nestrannosti, objektivity a neselektívnosti. 

 

Počas svojho trojročného mandátu bude Slovenská republika v rade presadzovať záväzky a prísľuby, ktoré schválila vláda Slovenskej republiky 5. apríla 2017. Prioritami budú najmä boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, aktívna implementácia cieľov udržateľného rozvoja vrátane podpory práv detí a podpora náboženského vyznania alebo viery a náboženskej tolerancie. 

 

V roku 2018 sa bude Slovenská republika podieľať na činnosti rady po boku ďalších partnerov z EÚ: Belgicka, Nemecka, Slovinska, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, Maďarska, Chorvátska a Španielska.

20171229000000 false odbor ["[\"\"]"] ["null"] Slovenská republika sa od 1. januára 2018 stane na tri roky členom Rady OSN pre ľudské práva (rada). Zvolenie do tohto najvýznamnejšieho ľudskoprávneho orgánu OSN považuje Slovensko za medzinárodné ocenenie svojich doterajších aktivít v oblasti ľudských práv. ["null"] {"groupId":10182,"uuid":"9d0f2b6e-f705-4f46-ad67-fad0d91150f3","version":"1.1"} null false home null ], ddm/11341/obrazok_media_es_ES=[{"groupId":10182,"uuid":"9d0f2b6e-f705-4f46-ad67-fad0d91150f3","version":"1.1"}], ddm/11341/anotacia_sr_RS=[Slovenská republika sa od 1. januára 2018 stane na tri roky členom Rady OSN pre ľudské práva (rada). Zvolenie do tohto najvýznamnejšieho ľudskoprávneho orgánu OSN považuje Slovensko za medzinárodné ocenenie svojich doterajších aktivít v oblasti ľudských práv.], ddm/11341/text_sk_SK=[Slovenská republika sa od 1. januára 2018 stane na tri roky členom Rady OSN pre ľudské práva (rada). Zvolenie do tohto najvýznamnejšieho ľudskoprávneho orgánu OSN považuje Slovensko za medzinárodné ocenenie svojich doterajších aktivít v oblasti ľudských práv. Rada sleduje dodržiavanie ľudských práv v členských štátoch OSN a vyslovuje sa k ich porušovaniu, reaguje na krízové situácie vo svete a slúži ako medzinárodné fórum pre dialóg o otázkach ochrany a rozvoja ľudských práv. Rada sa schádza počas roku na troch riadnych zasadnutiach trvajúcich 3 - 4 týždne. Mimoriadnym zasadnutím reaguje na krízovú situáciu v konkrétnom štáte. Slovensko bude členom rady v čase vážnych výziev v oblasti dodržiavania ľudských práv vo svete. Člen rady má dodržiavať najvyššie štandardy v oblasti podpory a ochrany ľudských práv a pri svojej činnosti má byť vedený princípmi univerzality, nestrannosti, objektivity a neselektívnosti. Počas svojho trojročného mandátu bude Slovenská republika v rade presadzovať záväzky a prísľuby, ktoré schválila vláda Slovenskej republiky 5. apríla 2017. Prioritami budú najmä boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, aktívna implementácia cieľov udržateľného rozvoja vrátane podpory práv detí a podpora náboženského vyznania alebo viery a náboženskej tolerancie. V roku 2018 sa bude Slovenská republika podieľať na činnosti rady po boku ďalších partnerov z EÚ: Belgicka, Nemecka, Slovinska, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, Maďarska, Chorvátska a Španielska.], ddm/11341/only-zu_pt_BR=[false], ddm/11341/obrazok_media_hu_HU=[{"groupId":10182,"uuid":"9d0f2b6e-f705-4f46-ad67-fad0d91150f3","version":"1.1"}], ddm/11341/newsletter_ru_RU=[false], ddm/11341/anotacia_uk_UA=[Slovenská republika sa od 1. januára 2018 stane na tri roky členom Rady OSN pre ľudské práva (rada). Zvolenie do tohto najvýznamnejšieho ľudskoprávneho orgánu OSN považuje Slovensko za medzinárodné ocenenie svojich doterajších aktivít v oblasti ľudských práv.], ddm/11341/anotacia_pl_PL=[Slovenská republika sa od 1. januára 2018 stane na tri roky členom Rady OSN pre ľudské práva (rada). Zvolenie do tohto najvýznamnejšieho ľudskoprávneho orgánu OSN považuje Slovensko za medzinárodné ocenenie svojich doterajších aktivít v oblasti ľudských práv.], ddm/11341/text_tr_TR=[Slovenská republika sa od 1. januára 2018 stane na tri roky členom Rady OSN pre ľudské práva (rada). Zvolenie do tohto najvýznamnejšieho ľudskoprávneho orgánu OSN považuje Slovensko za medzinárodné ocenenie svojich doterajších aktivít v oblasti ľudských práv. Rada sleduje dodržiavanie ľudských práv v členských štátoch OSN a vyslovuje sa k ich porušovaniu, reaguje na krízové situácie vo svete a slúži ako medzinárodné fórum pre dialóg o otázkach ochrany a rozvoja ľudských práv. Rada sa schádza počas roku na troch riadnych zasadnutiach trvajúcich 3 - 4 týždne. Mimoriadnym zasadnutím reaguje na krízovú situáciu v konkrétnom štáte. Slovensko bude členom rady v čase vážnych výziev v oblasti dodržiavania ľudských práv vo svete. Člen rady má dodržiavať najvyššie štandardy v oblasti podpory a ochrany ľudských práv a pri svojej činnosti má byť vedený princípmi univerzality, nestrannosti, objektivity a neselektívnosti. Počas svojho trojročného mandátu bude Slovenská republika v rade presadzovať záväzky a prísľuby, ktoré schválila vláda Slovenskej republiky 5. apríla 2017. Prioritami budú najmä boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, aktívna implementácia cieľov udržateľného rozvoja vrátane podpory práv detí a podpora náboženského vyznania alebo viery a náboženskej tolerancie. V roku 2018 sa bude Slovenská republika podieľať na činnosti rady po boku ďalších partnerov z EÚ: Belgicka, Nemecka, Slovinska, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, Maďarska, Chorvátska a Španielska.], ddm/11341/vseobecny_autor_es_ES=[odbor], ddm/11341/priorita_ko_KR=[home], ddm/11341/anotacia_es_ES=[Slovenská republika sa od 1. januára 2018 stane na tri roky členom Rady OSN pre ľudské práva (rada). Zvolenie do tohto najvýznamnejšieho ľudskoprávneho orgánu OSN považuje Slovensko za medzinárodné ocenenie svojich doterajších aktivít v oblasti ľudských práv.], ddm/11341/text_ko_KR=[Slovenská republika sa od 1. januára 2018 stane na tri roky členom Rady OSN pre ľudské práva (rada). Zvolenie do tohto najvýznamnejšieho ľudskoprávneho orgánu OSN považuje Slovensko za medzinárodné ocenenie svojich doterajších aktivít v oblasti ľudských práv. Rada sleduje dodržiavanie ľudských práv v členských štátoch OSN a vyslovuje sa k ich porušovaniu, reaguje na krízové situácie vo svete a slúži ako medzinárodné fórum pre dialóg o otázkach ochrany a rozvoja ľudských práv. Rada sa schádza počas roku na troch riadnych zasadnutiach trvajúcich 3 - 4 týždne. Mimoriadnym zasadnutím reaguje na krízovú situáciu v konkrétnom štáte. Slovensko bude členom rady v čase vážnych výziev v oblasti dodržiavania ľudských práv vo svete. Člen rady má dodržiavať najvyššie štandardy v oblasti podpory a ochrany ľudských práv a pri svojej činnosti má byť vedený princípmi univerzality, nestrannosti, objektivity a neselektívnosti. Počas svojho trojročného mandátu bude Slovenská republika v rade presadzovať záväzky a prísľuby, ktoré schválila vláda Slovenskej republiky 5. apríla 2017. Prioritami budú najmä boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, aktívna implementácia cieľov udržateľného rozvoja vrátane podpory práv detí a podpora náboženského vyznania alebo viery a náboženskej tolerancie. V roku 2018 sa bude Slovenská republika podieľať na činnosti rady po boku ďalších partnerov z EÚ: Belgicka, Nemecka, Slovinska, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, Maďarska, Chorvátska a Španielska.], ddm/11341/only-zu_sk_SK=[false], ddm/11341/datum_spravy_fr_FR=[20171229000000], ddm/11341/text_pt_BR=[Slovenská republika sa od 1. januára 2018 stane na tri roky členom Rady OSN pre ľudské práva (rada). Zvolenie do tohto najvýznamnejšieho ľudskoprávneho orgánu OSN považuje Slovensko za medzinárodné ocenenie svojich doterajších aktivít v oblasti ľudských práv. Rada sleduje dodržiavanie ľudských práv v členských štátoch OSN a vyslovuje sa k ich porušovaniu, reaguje na krízové situácie vo svete a slúži ako medzinárodné fórum pre dialóg o otázkach ochrany a rozvoja ľudských práv. Rada sa schádza počas roku na troch riadnych zasadnutiach trvajúcich 3 - 4 týždne. Mimoriadnym zasadnutím reaguje na krízovú situáciu v konkrétnom štáte. Slovensko bude členom rady v čase vážnych výziev v oblasti dodržiavania ľudských práv vo svete. Člen rady má dodržiavať najvyššie štandardy v oblasti podpory a ochrany ľudských práv a pri svojej činnosti má byť vedený princípmi univerzality, nestrannosti, objektivity a neselektívnosti. Počas svojho trojročného mandátu bude Slovenská republika v rade presadzovať záväzky a prísľuby, ktoré schválila vláda Slovenskej republiky 5. apríla 2017. Prioritami budú najmä boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, aktívna implementácia cieľov udržateľného rozvoja vrátane podpory práv detí a podpora náboženského vyznania alebo viery a náboženskej tolerancie. V roku 2018 sa bude Slovenská republika podieľať na činnosti rady po boku ďalších partnerov z EÚ: Belgicka, Nemecka, Slovinska, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, Maďarska, Chorvátska a Španielska.], ddm/11341/anotacia_en_US=[On 1 January 2018 the Slovak Republic becomes a member of the UN Human Rights Council (Council) for a three-year term. Being elected a member of this most important human rights body of the United Nations is perceived by Slovakia as international appreciation of its activities thus far in the area of human rights.], ddm/11341/only-zu_ko_KR=[false], ddm/11341/newsletter_pt_BR=[false], ddm/11341/text_sr_RS=[Slovenská republika sa od 1. januára 2018 stane na tri roky členom Rady OSN pre ľudské práva (rada). Zvolenie do tohto najvýznamnejšieho ľudskoprávneho orgánu OSN považuje Slovensko za medzinárodné ocenenie svojich doterajších aktivít v oblasti ľudských práv. Rada sleduje dodržiavanie ľudských práv v členských štátoch OSN a vyslovuje sa k ich porušovaniu, reaguje na krízové situácie vo svete a slúži ako medzinárodné fórum pre dialóg o otázkach ochrany a rozvoja ľudských práv. Rada sa schádza počas roku na troch riadnych zasadnutiach trvajúcich 3 - 4 týždne. Mimoriadnym zasadnutím reaguje na krízovú situáciu v konkrétnom štáte. Slovensko bude členom rady v čase vážnych výziev v oblasti dodržiavania ľudských práv vo svete. Člen rady má dodržiavať najvyššie štandardy v oblasti podpory a ochrany ľudských práv a pri svojej činnosti má byť vedený princípmi univerzality, nestrannosti, objektivity a neselektívnosti. Počas svojho trojročného mandátu bude Slovenská republika v rade presadzovať záväzky a prísľuby, ktoré schválila vláda Slovenskej republiky 5. apríla 2017. Prioritami budú najmä boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, aktívna implementácia cieľov udržateľného rozvoja vrátane podpory práv detí a podpora náboženského vyznania alebo viery a náboženskej tolerancie. V roku 2018 sa bude Slovenská republika podieľať na činnosti rady po boku ďalších partnerov z EÚ: Belgicka, Nemecka, Slovinska, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, Maďarska, Chorvátska a Španielska.], ddm/11341/vseobecny_autor_hu_HU=[odbor], ddm/11341/newsletter_sr_RS=[false], ddm/11341/priorita_fr_FR=[home], classNameId=[0], ddm/11341/priorita_de_DE=[home], priority=[0.0], ratings_sortable=[0.0], userName=[kristína spišáková], ddm/11341/obrazok_media_uk_UA=[{"groupId":10182,"uuid":"9d0f2b6e-f705-4f46-ad67-fad0d91150f3","version":"1.1"}], ddm/11341/only-zu_ru_RU=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_zh_CN=[odbor], publishDate=[20171229090300], ddm/11341/anotacia_pt_BR=[Slovenská republika sa od 1. januára 2018 stane na tri roky členom Rady OSN pre ľudské práva (rada). Zvolenie do tohto najvýznamnejšieho ľudskoprávneho orgánu OSN považuje Slovensko za medzinárodné ocenenie svojich doterajších aktivít v oblasti ľudských práv.], ddm/11341/datum_spravy_pt_BR=[20171229000000], ddm/11341/priorita_sk_SK=[home], title_en_US=[The Slovak Republic becomes a member of the UN Human Rights Council for 2018-2020], ddm/11341/only-zu_vi_VN=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_sl_SL=[odbor], ddm/11341/obrazok_media_zh_CN=[{"groupId":10182,"uuid":"9d0f2b6e-f705-4f46-ad67-fad0d91150f3","version":"1.1"}], ddm/11341/obrazok_media_pl_PL=[{"groupId":10182,"uuid":"9d0f2b6e-f705-4f46-ad67-fad0d91150f3","version":"1.1"}], ddm/11341/vseobecny_autor_uk_UA=[odbor], modified=[20171231062539], ddm/11341/vseobecny_autor_it_IT=[odbor], ddm/11341/anotacia_fr_FR=[Slovenská republika sa od 1. januára 2018 stane na tri roky členom Rady OSN pre ľudské práva (rada). Zvolenie do tohto najvýznamnejšieho ľudskoprávneho orgánu OSN považuje Slovensko za medzinárodné ocenenie svojich doterajších aktivít v oblasti ľudských práv.], ddm/11341/datum_spravy_be_BY=[20171229000000], ddm/11341/anotacia_vi_VN=[Slovenská republika sa od 1. januára 2018 stane na tri roky členom Rady OSN pre ľudské práva (rada). Zvolenie do tohto najvýznamnejšieho ľudskoprávneho orgánu OSN považuje Slovensko za medzinárodné ocenenie svojich doterajších aktivít v oblasti ľudských práv.], ddm/11341/obrazok_media_sl_SL=[{"groupId":10182,"uuid":"9d0f2b6e-f705-4f46-ad67-fad0d91150f3","version":"1.1"}], ddm/11341/text_pl_PL=[Slovenská republika sa od 1. januára 2018 stane na tri roky členom Rady OSN pre ľudské práva (rada). Zvolenie do tohto najvýznamnejšieho ľudskoprávneho orgánu OSN považuje Slovensko za medzinárodné ocenenie svojich doterajších aktivít v oblasti ľudských práv. Rada sleduje dodržiavanie ľudských práv v členských štátoch OSN a vyslovuje sa k ich porušovaniu, reaguje na krízové situácie vo svete a slúži ako medzinárodné fórum pre dialóg o otázkach ochrany a rozvoja ľudských práv. Rada sa schádza počas roku na troch riadnych zasadnutiach trvajúcich 3 - 4 týždne. Mimoriadnym zasadnutím reaguje na krízovú situáciu v konkrétnom štáte. Slovensko bude členom rady v čase vážnych výziev v oblasti dodržiavania ľudských práv vo svete. Člen rady má dodržiavať najvyššie štandardy v oblasti podpory a ochrany ľudských práv a pri svojej činnosti má byť vedený princípmi univerzality, nestrannosti, objektivity a neselektívnosti. Počas svojho trojročného mandátu bude Slovenská republika v rade presadzovať záväzky a prísľuby, ktoré schválila vláda Slovenskej republiky 5. apríla 2017. Prioritami budú najmä boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, aktívna implementácia cieľov udržateľného rozvoja vrátane podpory práv detí a podpora náboženského vyznania alebo viery a náboženskej tolerancie. V roku 2018 sa bude Slovenská republika podieľať na činnosti rady po boku ďalších partnerov z EÚ: Belgicka, Nemecka, Slovinska, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, Maďarska, Chorvátska a Španielska.], ddm/11341/vseobecny_autor_sr_RS=[odbor], ddm/11341/newsletter_hu_HU=[false], rootEntryClassPK=[2981921], ddm/11341/datum_spravy_pl_PL=[20171229000000], ddmTemplateKey=[19701], ddm/11341/only-zu_fr_FR=[false], ddm/11341/only-zu_tr_TR=[false], ddm/11341/text_es_ES=[Slovenská republika sa od 1. januára 2018 stane na tri roky členom Rady OSN pre ľudské práva (rada). Zvolenie do tohto najvýznamnejšieho ľudskoprávneho orgánu OSN považuje Slovensko za medzinárodné ocenenie svojich doterajších aktivít v oblasti ľudských práv. Rada sleduje dodržiavanie ľudských práv v členských štátoch OSN a vyslovuje sa k ich porušovaniu, reaguje na krízové situácie vo svete a slúži ako medzinárodné fórum pre dialóg o otázkach ochrany a rozvoja ľudských práv. Rada sa schádza počas roku na troch riadnych zasadnutiach trvajúcich 3 - 4 týždne. Mimoriadnym zasadnutím reaguje na krízovú situáciu v konkrétnom štáte. Slovensko bude členom rady v čase vážnych výziev v oblasti dodržiavania ľudských práv vo svete. Člen rady má dodržiavať najvyššie štandardy v oblasti podpory a ochrany ľudských práv a pri svojej činnosti má byť vedený princípmi univerzality, nestrannosti, objektivity a neselektívnosti. Počas svojho trojročného mandátu bude Slovenská republika v rade presadzovať záväzky a prísľuby, ktoré schválila vláda Slovenskej republiky 5. apríla 2017. Prioritami budú najmä boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, aktívna implementácia cieľov udržateľného rozvoja vrátane podpory práv detí a podpora náboženského vyznania alebo viery a náboženskej tolerancie. V roku 2018 sa bude Slovenská republika podieľať na činnosti rady po boku ďalších partnerov z EÚ: Belgicka, Nemecka, Slovinska, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, Maďarska, Chorvátska a Španielska.], ddm/11341/obrazok_media_sr_RS=[{"groupId":10182,"uuid":"9d0f2b6e-f705-4f46-ad67-fad0d91150f3","version":"1.1"}], ddm/11341/only-zu_hu_HU=[false], ddm/11341/datum_spravy_hu_HU=[20171229000000], treePath=[30303, 2626302, 2958586], ddm/11341/only-zu_be_BY=[false], ddm/11341/priorita_pt_BR=[home], ddm/11341/datum_spravy_es_ES=[20171229000000], ddm/11341/text_be_BY=[Slovenská republika sa od 1. januára 2018 stane na tri roky členom Rady OSN pre ľudské práva (rada). Zvolenie do tohto najvýznamnejšieho ľudskoprávneho orgánu OSN považuje Slovensko za medzinárodné ocenenie svojich doterajších aktivít v oblasti ľudských práv. Rada sleduje dodržiavanie ľudských práv v členských štátoch OSN a vyslovuje sa k ich porušovaniu, reaguje na krízové situácie vo svete a slúži ako medzinárodné fórum pre dialóg o otázkach ochrany a rozvoja ľudských práv. Rada sa schádza počas roku na troch riadnych zasadnutiach trvajúcich 3 - 4 týždne. Mimoriadnym zasadnutím reaguje na krízovú situáciu v konkrétnom štáte. Slovensko bude členom rady v čase vážnych výziev v oblasti dodržiavania ľudských práv vo svete. Člen rady má dodržiavať najvyššie štandardy v oblasti podpory a ochrany ľudských práv a pri svojej činnosti má byť vedený princípmi univerzality, nestrannosti, objektivity a neselektívnosti. Počas svojho trojročného mandátu bude Slovenská republika v rade presadzovať záväzky a prísľuby, ktoré schválila vláda Slovenskej republiky 5. apríla 2017. Prioritami budú najmä boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, aktívna implementácia cieľov udržateľného rozvoja vrátane podpory práv detí a podpora náboženského vyznania alebo viery a náboženskej tolerancie. V roku 2018 sa bude Slovenská republika podieľať na činnosti rady po boku ďalších partnerov z EÚ: Belgicka, Nemecka, Slovinska, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, Maďarska, Chorvátska a Španielska.], ddm/11341/newsletter_sl_SL=[false], ddm/11341/anotacia_ko_KR=[Slovenská republika sa od 1. januára 2018 stane na tri roky členom Rady OSN pre ľudské práva (rada). Zvolenie do tohto najvýznamnejšieho ľudskoprávneho orgánu OSN považuje Slovensko za medzinárodné ocenenie svojich doterajších aktivít v oblasti ľudských práv.], ddm/11341/obrazok_media_it_IT=[{"groupId":10182,"uuid":"9d0f2b6e-f705-4f46-ad67-fad0d91150f3","version":"1.1"}], ddm/11341/text_en_US=[On 1 January 2018 the Slovak Republic becomes a member of the UN Human Rights Council (Council) for a three-year term. Being elected a member of this most important human rights body of the United Nations is perceived by Slovakia as international appreciation of its activities thus far in the area of human rights. The Council monitors the observation of human rights in UN-member states and addresses any violations, responds to crisis situations within the world, and serves as an international forum for dialogue concerning issues of human rights promotion and development. The Council holds three ordinary meetings in a year that take 3-4 weeks. The Council responds to a crisis situation in a specific country by holding an extraordinary meeting. Slovakia will be a Council member at the time of major challenges in the area of human rights’ observation in the world. A Council member is obliged to observe the supreme standards for human rights’ promotion and protection in its activities and be guided by principles of universality, impartiality, objectiveness and non-selectiveness. The Slovak Republic, during its three-year term in the Council, will pursue commitments and promises that were approved by the government of the Slovak Republic on 5 April 2017. The priorities will primarily include fighting all forms of racism, xenophobia, and active implementation of the Sustainable Development Goals, including promotion of children’s rights and tolerance of religious denomination and faith, and religious tolerance. In 2018 the Slovak Republic will take part in the Council’s activities alongside other EU partners: Belgium, Germany, Slovenia, the United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland, Hungary, Croatia and Spain.], stagingGroup=[false], ddm/11341/only-zu_en_US=[false], ddm/11341/priorita_sl_SL=[home], ddm/11341/only-zu_uk_UA=[false], ddm/11341/priorita_en_US=[home], priority_sortable=[0.0], defaultLanguageId=[sk_SK], ddm/11341/text_uk_UA=[Slovenská republika sa od 1. januára 2018 stane na tri roky členom Rady OSN pre ľudské práva (rada). Zvolenie do tohto najvýznamnejšieho ľudskoprávneho orgánu OSN považuje Slovensko za medzinárodné ocenenie svojich doterajších aktivít v oblasti ľudských práv. Rada sleduje dodržiavanie ľudských práv v členských štátoch OSN a vyslovuje sa k ich porušovaniu, reaguje na krízové situácie vo svete a slúži ako medzinárodné fórum pre dialóg o otázkach ochrany a rozvoja ľudských práv. Rada sa schádza počas roku na troch riadnych zasadnutiach trvajúcich 3 - 4 týždne. Mimoriadnym zasadnutím reaguje na krízovú situáciu v konkrétnom štáte. Slovensko bude členom rady v čase vážnych výziev v oblasti dodržiavania ľudských práv vo svete. Člen rady má dodržiavať najvyššie štandardy v oblasti podpory a ochrany ľudských práv a pri svojej činnosti má byť vedený princípmi univerzality, nestrannosti, objektivity a neselektívnosti. Počas svojho trojročného mandátu bude Slovenská republika v rade presadzovať záväzky a prísľuby, ktoré schválila vláda Slovenskej republiky 5. apríla 2017. Prioritami budú najmä boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, aktívna implementácia cieľov udržateľného rozvoja vrátane podpory práv detí a podpora náboženského vyznania alebo viery a náboženskej tolerancie. V roku 2018 sa bude Slovenská republika podieľať na činnosti rady po boku ďalších partnerov z EÚ: Belgicka, Nemecka, Slovinska, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, Maďarska, Chorvátska a Španielska.], ddm/11341/vseobecny_autor_pl_PL=[odbor], ddm/11341/only-zu_it_IT=[false], ddm/11341/newsletter_tr_TR=[false], portletId=[15], ddm/11341/obrazok_media_de_DE=[{"groupId":10182,"uuid":"9d0f2b6e-f705-4f46-ad67-fad0d91150f3","version":"1.1"}], displayDate=[20171229090300], ddm/11341/datum_spravy_vi_VN=[20171229000000], ddm/11341/priorita_tr_TR=[home], ddm/11341/only-zu_pl_PL=[false], assetCategoryTitles=[slovensko a osn, vyhlásenia a stanoviská ministerstva, ľudské práva], ddm/11341/newsletter_zh_CN=[false], assetCategoryIds=[22200, 22208, 22213], assetCategoryTitles_sk_SK=[slovensko a osn, vyhlásenia a stanoviská ministerstva, ľudské práva], ratings=[0.0], ddm/11341/obrazok_media_fr_FR=[{"groupId":10182,"uuid":"9d0f2b6e-f705-4f46-ad67-fad0d91150f3","version":"1.1"}], title_sk_SK=[Slovenská republika sa stane členom Rady OSN pre ľudské práva na obdobie rokov 2018 -2020], ddm/11341/priorita_pl_PL=[home], localized_title_en_US=[the slovak republic becomes a member of the un human rights council for 2018-2020], version=[1.2], folderId=[2958586], title=[Slovenská republika sa stane členom Rady OSN pre ľudské práva na obdobie rokov 2018 -2020], ddm/11341/only-zu_sr_RS=[false], ddm/11341/text_de_DE=[Slovenská republika sa od 1. januára 2018 stane na tri roky členom Rady OSN pre ľudské práva (rada). Zvolenie do tohto najvýznamnejšieho ľudskoprávneho orgánu OSN považuje Slovensko za medzinárodné ocenenie svojich doterajších aktivít v oblasti ľudských práv. Rada sleduje dodržiavanie ľudských práv v členských štátoch OSN a vyslovuje sa k ich porušovaniu, reaguje na krízové situácie vo svete a slúži ako medzinárodné fórum pre dialóg o otázkach ochrany a rozvoja ľudských práv. Rada sa schádza počas roku na troch riadnych zasadnutiach trvajúcich 3 - 4 týždne. Mimoriadnym zasadnutím reaguje na krízovú situáciu v konkrétnom štáte. Slovensko bude členom rady v čase vážnych výziev v oblasti dodržiavania ľudských práv vo svete. Člen rady má dodržiavať najvyššie štandardy v oblasti podpory a ochrany ľudských práv a pri svojej činnosti má byť vedený princípmi univerzality, nestrannosti, objektivity a neselektívnosti. Počas svojho trojročného mandátu bude Slovenská republika v rade presadzovať záväzky a prísľuby, ktoré schválila vláda Slovenskej republiky 5. apríla 2017. Prioritami budú najmä boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, aktívna implementácia cieľov udržateľného rozvoja vrátane podpory práv detí a podpora náboženského vyznania alebo viery a náboženskej tolerancie. V roku 2018 sa bude Slovenská republika podieľať na činnosti rady po boku ďalších partnerov z EÚ: Belgicka, Nemecka, Slovinska, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, Maďarska, Chorvátska a Španielska.], ddm/11341/priorita_uk_UA=[home], ddm/11341/text_fr_FR=[Slovenská republika sa od 1. januára 2018 stane na tri roky členom Rady OSN pre ľudské práva (rada). Zvolenie do tohto najvýznamnejšieho ľudskoprávneho orgánu OSN považuje Slovensko za medzinárodné ocenenie svojich doterajších aktivít v oblasti ľudských práv. Rada sleduje dodržiavanie ľudských práv v členských štátoch OSN a vyslovuje sa k ich porušovaniu, reaguje na krízové situácie vo svete a slúži ako medzinárodné fórum pre dialóg o otázkach ochrany a rozvoja ľudských práv. Rada sa schádza počas roku na troch riadnych zasadnutiach trvajúcich 3 - 4 týždne. Mimoriadnym zasadnutím reaguje na krízovú situáciu v konkrétnom štáte. Slovensko bude členom rady v čase vážnych výziev v oblasti dodržiavania ľudských práv vo svete. Člen rady má dodržiavať najvyššie štandardy v oblasti podpory a ochrany ľudských práv a pri svojej činnosti má byť vedený princípmi univerzality, nestrannosti, objektivity a neselektívnosti. Počas svojho trojročného mandátu bude Slovenská republika v rade presadzovať záväzky a prísľuby, ktoré schválila vláda Slovenskej republiky 5. apríla 2017. Prioritami budú najmä boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, aktívna implementácia cieľov udržateľného rozvoja vrátane podpory práv detí a podpora náboženského vyznania alebo viery a náboženskej tolerancie. V roku 2018 sa bude Slovenská republika podieľať na činnosti rady po boku ďalších partnerov z EÚ: Belgicka, Nemecka, Slovinska, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, Maďarska, Chorvátska a Španielska.], title_sortable=[slovenská republika sa stane členom rady osn pre ľudské práva na obdobie rokov 2018 -2020], createDate=[20171231062536], entryClassName=[com.liferay.portlet.journal.model.JournalArticle], ddm/11341/only-zu_sl_SL=[false], ddm/11341/anotacia_de_DE=[Slovenská republika sa od 1. januára 2018 stane na tri roky členom Rady OSN pre ľudské práva (rada). Zvolenie do tohto najvýznamnejšieho ľudskoprávneho orgánu OSN považuje Slovensko za medzinárodné ocenenie svojich doterajších aktivít v oblasti ľudských práv.], ddm/11341/datum_spravy_de_DE=[20171229000000], ddm/11341/vseobecny_autor_pt_BR=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ko_KR=[odbor], ddm/11341/anotacia_tr_TR=[Slovenská republika sa od 1. januára 2018 stane na tri roky členom Rady OSN pre ľudské práva (rada). Zvolenie do tohto najvýznamnejšieho ľudskoprávneho orgánu OSN považuje Slovensko za medzinárodné ocenenie svojich doterajších aktivít v oblasti ľudských práv.], groupId=[10182], ddm/11341/priorita_be_BY=[home], ddm/11341/datum_spravy_ru_RU=[20171229000000], ddm/11341/only-zu_zh_CN=[false], ddm/11341/datum_spravy_sr_RS=[20171229000000], ddm/11341/obrazok_media_ko_KR=[{"groupId":10182,"uuid":"9d0f2b6e-f705-4f46-ad67-fad0d91150f3","version":"1.1"}], ddm/11341/anotacia_sk_SK=[Slovenská republika sa od 1. januára 2018 stane na tri roky členom Rady OSN pre ľudské práva (rada). Zvolenie do tohto najvýznamnejšieho ľudskoprávneho orgánu OSN považuje Slovensko za medzinárodné ocenenie svojich doterajších aktivít v oblasti ľudských práv.], ddm/11341/obrazok_media_vi_VN=[{"groupId":10182,"uuid":"9d0f2b6e-f705-4f46-ad67-fad0d91150f3","version":"1.1"}], uid=[15_PORTLET_2982042], ddm/11341/text_hu_HU=[Slovenská republika sa od 1. januára 2018 stane na tri roky členom Rady OSN pre ľudské práva (rada). Zvolenie do tohto najvýznamnejšieho ľudskoprávneho orgánu OSN považuje Slovensko za medzinárodné ocenenie svojich doterajších aktivít v oblasti ľudských práv. Rada sleduje dodržiavanie ľudských práv v členských štátoch OSN a vyslovuje sa k ich porušovaniu, reaguje na krízové situácie vo svete a slúži ako medzinárodné fórum pre dialóg o otázkach ochrany a rozvoja ľudských práv. Rada sa schádza počas roku na troch riadnych zasadnutiach trvajúcich 3 - 4 týždne. Mimoriadnym zasadnutím reaguje na krízovú situáciu v konkrétnom štáte. Slovensko bude členom rady v čase vážnych výziev v oblasti dodržiavania ľudských práv vo svete. Člen rady má dodržiavať najvyššie štandardy v oblasti podpory a ochrany ľudských práv a pri svojej činnosti má byť vedený princípmi univerzality, nestrannosti, objektivity a neselektívnosti. Počas svojho trojročného mandátu bude Slovenská republika v rade presadzovať záväzky a prísľuby, ktoré schválila vláda Slovenskej republiky 5. apríla 2017. Prioritami budú najmä boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, aktívna implementácia cieľov udržateľného rozvoja vrátane podpory práv detí a podpora náboženského vyznania alebo viery a náboženskej tolerancie. V roku 2018 sa bude Slovenská republika podieľať na činnosti rady po boku ďalších partnerov z EÚ: Belgicka, Nemecka, Slovinska, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, Maďarska, Chorvátska a Španielska.], ddm/11341/datum_spravy_sk_SK=[20171229000000], ddm/11341/anotacia_ru_RU=[Slovenská republika sa od 1. januára 2018 stane na tri roky členom Rady OSN pre ľudské práva (rada). Zvolenie do tohto najvýznamnejšieho ľudskoprávneho orgánu OSN považuje Slovensko za medzinárodné ocenenie svojich doterajších aktivít v oblasti ľudských práv.], type=[press-release], articleId=[2981919], ddm/11341/priorita_ru_RU=[home], ddm/11341/newsletter_es_ES=[false], userId=[1595130], ddm/11341/obrazok_media_pt_BR=[{"groupId":10182,"uuid":"9d0f2b6e-f705-4f46-ad67-fad0d91150f3","version":"1.1"}], ddm/11341/datum_spravy_it_IT=[20171229000000], head=[true], ddm/11341/vseobecny_autor_en_US=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_de_DE=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_ko_KR=[20171229000000], ddm/11341/obrazok_media_tr_TR=[{"groupId":10182,"uuid":"9d0f2b6e-f705-4f46-ad67-fad0d91150f3","version":"1.1"}], ddm/11341/newsletter_it_IT=[false], status=[0], ddm/11341/vseobecny_autor_fr_FR=[odbor], ddm/11341/newsletter_pl_PL=[false], ddm/11341/datum_spravy_en_US=[20171229000000], ddm/11341/datum_spravy_tr_TR=[20171229000000], ddm/11341/anotacia_hu_HU=[Slovenská republika sa od 1. januára 2018 stane na tri roky členom Rady OSN pre ľudské práva (rada). Zvolenie do tohto najvýznamnejšieho ľudskoprávneho orgánu OSN považuje Slovensko za medzinárodné ocenenie svojich doterajších aktivít v oblasti ľudských práv.], ddm/11341/obrazok_media_sk_SK=[{"groupId":10182,"uuid":"9d0f2b6e-f705-4f46-ad67-fad0d91150f3","version":"1.1"}], ddm/11341/newsletter_uk_UA=[false], ddm/11341/text_sl_SL=[Slovenská republika sa od 1. januára 2018 stane na tri roky členom Rady OSN pre ľudské práva (rada). Zvolenie do tohto najvýznamnejšieho ľudskoprávneho orgánu OSN považuje Slovensko za medzinárodné ocenenie svojich doterajších aktivít v oblasti ľudských práv. Rada sleduje dodržiavanie ľudských práv v členských štátoch OSN a vyslovuje sa k ich porušovaniu, reaguje na krízové situácie vo svete a slúži ako medzinárodné fórum pre dialóg o otázkach ochrany a rozvoja ľudských práv. Rada sa schádza počas roku na troch riadnych zasadnutiach trvajúcich 3 - 4 týždne. Mimoriadnym zasadnutím reaguje na krízovú situáciu v konkrétnom štáte. Slovensko bude členom rady v čase vážnych výziev v oblasti dodržiavania ľudských práv vo svete. Člen rady má dodržiavať najvyššie štandardy v oblasti podpory a ochrany ľudských práv a pri svojej činnosti má byť vedený princípmi univerzality, nestrannosti, objektivity a neselektívnosti. Počas svojho trojročného mandátu bude Slovenská republika v rade presadzovať záväzky a prísľuby, ktoré schválila vláda Slovenskej republiky 5. apríla 2017. Prioritami budú najmä boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, aktívna implementácia cieľov udržateľného rozvoja vrátane podpory práv detí a podpora náboženského vyznania alebo viery a náboženskej tolerancie. V roku 2018 sa bude Slovenská republika podieľať na činnosti rady po boku ďalších partnerov z EÚ: Belgicka, Nemecka, Slovinska, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, Maďarska, Chorvátska a Španielska.], ddm/11341/only-zu_es_ES=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_sk_SK=[odbor], groupRoleId=[10182-10171], ddm/11341/text_zh_CN=[Slovenská republika sa od 1. januára 2018 stane na tri roky členom Rady OSN pre ľudské práva (rada). Zvolenie do tohto najvýznamnejšieho ľudskoprávneho orgánu OSN považuje Slovensko za medzinárodné ocenenie svojich doterajších aktivít v oblasti ľudských práv. Rada sleduje dodržiavanie ľudských práv v členských štátoch OSN a vyslovuje sa k ich porušovaniu, reaguje na krízové situácie vo svete a slúži ako medzinárodné fórum pre dialóg o otázkach ochrany a rozvoja ľudských práv. Rada sa schádza počas roku na troch riadnych zasadnutiach trvajúcich 3 - 4 týždne. Mimoriadnym zasadnutím reaguje na krízovú situáciu v konkrétnom štáte. Slovensko bude členom rady v čase vážnych výziev v oblasti dodržiavania ľudských práv vo svete. Člen rady má dodržiavať najvyššie štandardy v oblasti podpory a ochrany ľudských práv a pri svojej činnosti má byť vedený princípmi univerzality, nestrannosti, objektivity a neselektívnosti. Počas svojho trojročného mandátu bude Slovenská republika v rade presadzovať záväzky a prísľuby, ktoré schválila vláda Slovenskej republiky 5. apríla 2017. Prioritami budú najmä boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, aktívna implementácia cieľov udržateľného rozvoja vrátane podpory práv detí a podpora náboženského vyznania alebo viery a náboženskej tolerancie. V roku 2018 sa bude Slovenská republika podieľať na činnosti rady po boku ďalších partnerov z EÚ: Belgicka, Nemecka, Slovinska, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, Maďarska, Chorvátska a Španielska.], ddm/11341/text_it_IT=[Slovenská republika sa od 1. januára 2018 stane na tri roky členom Rady OSN pre ľudské práva (rada). Zvolenie do tohto najvýznamnejšieho ľudskoprávneho orgánu OSN považuje Slovensko za medzinárodné ocenenie svojich doterajších aktivít v oblasti ľudských práv. Rada sleduje dodržiavanie ľudských práv v členských štátoch OSN a vyslovuje sa k ich porušovaniu, reaguje na krízové situácie vo svete a slúži ako medzinárodné fórum pre dialóg o otázkach ochrany a rozvoja ľudských práv. Rada sa schádza počas roku na troch riadnych zasadnutiach trvajúcich 3 - 4 týždne. Mimoriadnym zasadnutím reaguje na krízovú situáciu v konkrétnom štáte. Slovensko bude členom rady v čase vážnych výziev v oblasti dodržiavania ľudských práv vo svete. Člen rady má dodržiavať najvyššie štandardy v oblasti podpory a ochrany ľudských práv a pri svojej činnosti má byť vedený princípmi univerzality, nestrannosti, objektivity a neselektívnosti. Počas svojho trojročného mandátu bude Slovenská republika v rade presadzovať záväzky a prísľuby, ktoré schválila vláda Slovenskej republiky 5. apríla 2017. Prioritami budú najmä boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, aktívna implementácia cieľov udržateľného rozvoja vrátane podpory práv detí a podpora náboženského vyznania alebo viery a náboženskej tolerancie. V roku 2018 sa bude Slovenská republika podieľať na činnosti rady po boku ďalších partnerov z EÚ: Belgicka, Nemecka, Slovinska, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, Maďarska, Chorvátska a Španielska.], ddm/11341/priorita_zh_CN=[home], ddm/11341/text_vi_VN=[Slovenská republika sa od 1. januára 2018 stane na tri roky členom Rady OSN pre ľudské práva (rada). Zvolenie do tohto najvýznamnejšieho ľudskoprávneho orgánu OSN považuje Slovensko za medzinárodné ocenenie svojich doterajších aktivít v oblasti ľudských práv. Rada sleduje dodržiavanie ľudských práv v členských štátoch OSN a vyslovuje sa k ich porušovaniu, reaguje na krízové situácie vo svete a slúži ako medzinárodné fórum pre dialóg o otázkach ochrany a rozvoja ľudských práv. Rada sa schádza počas roku na troch riadnych zasadnutiach trvajúcich 3 - 4 týždne. Mimoriadnym zasadnutím reaguje na krízovú situáciu v konkrétnom štáte. Slovensko bude členom rady v čase vážnych výziev v oblasti dodržiavania ľudských práv vo svete. Člen rady má dodržiavať najvyššie štandardy v oblasti podpory a ochrany ľudských práv a pri svojej činnosti má byť vedený princípmi univerzality, nestrannosti, objektivity a neselektívnosti. Počas svojho trojročného mandátu bude Slovenská republika v rade presadzovať záväzky a prísľuby, ktoré schválila vláda Slovenskej republiky 5. apríla 2017. Prioritami budú najmä boj proti všetkým formám rasizmu, xenofóbie, aktívna implementácia cieľov udržateľného rozvoja vrátane podpory práv detí a podpora náboženského vyznania alebo viery a náboženskej tolerancie. V roku 2018 sa bude Slovenská republika podieľať na činnosti rady po boku ďalších partnerov z EÚ: Belgicka, Nemecka, Slovinska, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, Maďarska, Chorvátska a Španielska.], ddmStructureKey=[19502], ddm/11341/anotacia_be_BY=[Slovenská republika sa od 1. januára 2018 stane na tri roky členom Rady OSN pre ľudské práva (rada). Zvolenie do tohto najvýznamnejšieho ľudskoprávneho orgánu OSN považuje Slovensko za medzinárodné ocenenie svojich doterajších aktivít v oblasti ľudských práv.], ddm/11341/priorita_es_ES=[home], ddm/11341/priorita_sr_RS=[home], localized_title=[slovenská republika sa stane členom rady osn pre ľudské práva na obdobie rokov 2018 -2020], ddm/11341/priorita_vi_VN=[home], classTypeId=[11341], localized_title_sk_SK=[slovenská republika sa stane členom rady osn pre ľudské práva na obdobie rokov 2018 -2020], ddm/11341/vseobecny_autor_vi_VN=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_zh_CN=[20171229000000], ddm/11341/newsletter_sk_SK=[false], ddm/11341/newsletter_ko_KR=[false], content_en_US=[

On 1 January 2018 the Slovak Republic becomes a member of the UN Human Rights Council (Council) for a three-year term. Being elected a member of this most important human rights body of the United Nations is perceived by Slovakia as international appreciation of its activities thus far in the area of human rights.

 

The Council monitors the observation of human rights in UN-member states and addresses any violations, responds to crisis situations within the world, and serves as an international forum for dialogue concerning issues of human rights promotion and development. The Council holds three ordinary meetings in a year that take 3-4 weeks. The Council responds to a crisis situation in a specific country by holding an extraordinary meeting.

 

Slovakia will be a Council member at the time of major challenges in the area of human rights’ observation in the world. A Council member is obliged to observe the supreme standards for human rights’ promotion and protection in its activities and be guided by principles of universality, impartiality, objectiveness and non-selectiveness.

 

The Slovak Republic, during its three-year term in the Council, will pursue commitments and promises that were approved by the government of the Slovak Republic on 5 April 2017. The priorities will primarily include fighting all forms of racism, xenophobia, and active implementation of the Sustainable Development Goals, including promotion of children’s rights and tolerance of religious denomination and faith, and religious tolerance.

 

In 2018 the Slovak Republic will take part in the Council’s activities alongside other EU partners: Belgium, Germany, Slovenia, the United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland, Hungary, Croatia and Spain.

20171229000000 false odbor ["[\"\"]"] ["null"] On 1 January 2018 the Slovak Republic becomes a member of the UN Human Rights Council (Council) for a three-year term. Being elected a member of this most important human rights body of the United Nations is perceived by Slovakia as international appreciation of its activities thus far in the area of human rights. ["null"] {"groupId":10182,"uuid":"9d0f2b6e-f705-4f46-ad67-fad0d91150f3","version":"1.1"} null false home null ], classPK=[0], ddm/11341/only-zu_de_DE=[false], companyId=[10155], ddm/11341/vseobecny_autor_tr_TR=[odbor]}
  • 15.03.2018
    | Ľudské práva
    Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Lukáš Parízek prijal dnes (15. marca 2018) v Bratislave komisára Rady Európy pre ľudské práva Nilsa Muižnieksa, ktorý je tento týždeň na návšteve Slovenska. Spoločne prediskutovali aktuálne otázky ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike aj v širšom európskom kontexte a venovali sa aj otázkam postavenia žien, rómskej menšiny a mentálne alebo telesne znevýhodnených osôb v spoločnosti. Pracovná návšteva komisára nadväzuje na jeho návštevu Slovenska v júni 2015 s cieľom zhodnotiť súčasný stav v oblasti ľudských práv v SR a pokrok dosiahnutý od ostatnej návštevy.
  • ikonka galerie
    27.02.2018
    | Aktivity štátnych tajomníkov | Slovensko a OSN | Ľudské práva
    Boj proti rasizmu, xenofóbii a iným formám intolerancie v spoločnosti, sloboda vyznania a presvedčenia ako aj podpora práv a záujmov dieťaťa sú prioritami členstva Slovenskej republiky v Rade OSN pre ľudské práva. Povedal to dnes (27. februára) v Ženeve štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok vo vystúpení v segmente na vysokej úrovni v rámci 37. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva (HRC). „Zo všetkých kútov sveta dnes prichádzajú informácie o pokusoch rôznych extrémistických skupín radikalizovať deti a mladých ľudí. Preto dnes viac než kedykoľvek predtým vyvstáva pred nami úloha klásť dôraz na vzdelávanie detí. Zaviazali sme sa k tomu v Agende 2030, teraz je čas nájsť politickú vôľu naplniť tieto záväzky konkrétnym obsahom. Ale nielen to: Slovensko si kladie za cieľ dosiahnuť – počas svojho predsedníctva v OBSE v roku 2019 – väčšiu synergiu medzi OBSE a OSN tak, aby sme dostali do popredia otázky spojené s ľudskými právami, udržateľným mierom a bezpečnosťou,“ povedal I. Korčok, ktorý svoje vystúpenie začal odsúdením prípadu vraždy slovenského novinára Jána Kuciaka, keď prítomných ubezpečil, že slovenská vláda venuje bezodkladnému vyšetreniu tohto prípadu osobitnú pozornosť.
  • 29.12.2017
    | Slovensko a OSN | Vyhlásenia a stanoviská ministerstva | Ľudské práva
    Slovenská republika sa od 1. januára 2018 stane na tri roky členom Rady OSN pre ľudské práva (rada). Zvolenie do tohto najvýznamnejšieho ľudskoprávneho orgánu OSN považuje Slovensko za medzinárodné ocenenie svojich doterajších aktivít v oblasti ľudských práv.
  • 16.10.2017
    | Slovensko a OSN | Ľudské práva
    Slovenská republika bola dnes (16. októbra 2017) zvolená počas 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku za člena Rady OSN pre ľudské práva na obdobie rokov 2018 – 2020.
  • 09.12.2016
    | Vyhlásenia a stanoviská ministerstva | Ľudské práva
    ​Medzinárodné spoločenstvo si každoročne pripomína Medzinárodný deň ľudských práv pri príležitosti prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv Valným zhromaždením OSN 10. decembra 1948.
  • 19.10.2016
    | Ľudské práva
    Na pôde Výboru pre ľudské práva v Ženeve prerokovala 17. a 18. októbra 2016 Slovenská republika svoju štvrtú správu o implementácii Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach na Slovensku.
  • ikonka galerie
    13.04.2016
    | Aktivity ministerstva | Ľudské práva
    Bratislava (12. apríla) – Na pôde Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí sa uskutočnila vzdelávacia aktivita pre študentov právnických fakúlt na tému aktuálnych výziev medzinárodného humanitárneho práva.
  • 01.03.2016
    | SR v medzinárodných organizáciách | Ľudské práva
    ​Stály predstaviteľ Slovenskej republiky pri Rade Európy v Štrasburgu Drahoslav Štefánek uložil 1. marca 2016 do rúk zástupkyne generálneho tajomníka Rady Európy Gabrielly Battaini-Dragoni ratifikačnú listinu Slovenskej republiky k Dohovoru Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním (Lanzarotský dohovor).
  • 25.11.2015
    | Ľudské práva
    Výstava venovaná Aronovi Grünhutovi, ochrancovi ľudských práv a záchrancovi Židov počas 2. svetovej vojny, bola slávnostne inaugurovaná 24. novembra 2015 v priestoroch Rady Európy. Podujatie otvorili vystúpenia veľvyslanca a stáleho predstaviteľa Slovenskej republiky pri Rade Európy Drahoslava Štefánka, generálneho tajomníka Rady Európy Thorbjørna Jaglanda a veľkého rabína Dolného Porýnia Reného Gutmana.
  • 31.08.2015
    | Vyhlásenia a stanoviská ministerstva | Ľudské práva
    K prvému septembru 2015 prechádzajú kompetencie v oblasti tvorby a koordinácie ľudskoprávnych politík z Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.