Aktuálne správy SR v OECD

{scopeGroupId=[10182], ddm/11341/vseobecny_autor_be_BY=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ru_RU=[odbor], ddm/11341/priorita_hu_HU=[home_pravy], ddm/11341/ddm-db-select4560_ru_RU=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/newsletter_de_DE=[false], ddm/11341/anotacia_sl_SL=[OECD 12.júla 2018 zverejnila dlhodobé scenáre vývoja svetovej ekonomiky do roku 2060. Ide o prvú aktualizáciu dlhodobých projekcií od roku 2014. V aktuálnej edícii sa OECD zamerala na politiky a inštitucionálne zmeny, ktorých zmeny by mohli mať dlhodobý vplyv na hospodársky vývoj.], ddm/11341/newsletter_fr_FR=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_en_US=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/datum_spravy_sl_SL=[20180712000000], ddm/11341/priorita_it_IT=[home_pravy], roleId=[10163, 10164], ddm/11341/newsletter_be_BY=[false], expirationDate=[2922789940817081255], ddm/11341/datum_spravy_uk_UA=[20180712000000], ddm/11341/anotacia_zh_CN=[OECD 12.júla 2018 zverejnila dlhodobé scenáre vývoja svetovej ekonomiky do roku 2060. Ide o prvú aktualizáciu dlhodobých projekcií od roku 2014. V aktuálnej edícii sa OECD zamerala na politiky a inštitucionálne zmeny, ktorých zmeny by mohli mať dlhodobý vplyv na hospodársky vývoj.], entryClassPK=[3301548], ddm/11341/ddm-gallery-field_ko_KR=[3301501], ddm/11341/newsletter_vi_VN=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_ko_KR=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], content=[

OECD 12.júla 2018 zverejnila dlhodobé scenáre vývoja svetovej ekonomiky do roku 2060. Ide o prvú aktualizáciu dlhodobých projekcií od roku 2014. V aktuálnej edícii sa OECD zamerala na politiky a inštitucionálne zmeny, ktorých zmeny by mohli mať dlhodobý vplyv na hospodársky vývoj. OECD pripravila okrem základného scenára aj alternatívne scenáre, ktoré simulujú potenciálny strednodobý a dlhodobý dopad zmien politík.

 

V prípade základného scenára, za predpokladu žiadnych inštitucionálnych zmien a zmien politík, OECD prognózuje: i) rast svetového reálneho HDP sa zníži z dnešnej úrovne cca 3,5% na 2% v roku 2060, najmä kvôli spomaleniu rozvíjajúcich sa ekonomík; ii) podiel Číny a Indie na svetovom HDP sa bude naďalej zvyšovať, čím sa centrum svetovej ekonomickej aktivity bude postupne presúvať zo Severnej Ameriky a Európy smerom k Ázii; iii) životná úroveň sa bude zlepšovať vo všetkých krajinách, aj keď rozdielnym tempom, najrýchlejšie v rýchlo rastúcich rozvíjajúcich sa krajinách a v krajinách východnej Európy; iv) HDP na obyvateľa však v krajinách BRIICS a v niektorých nízko-príjmových krajinách OECD ani v roku 2060 nedosiahne polovicu HDP na obyvateľa v USA; v) zvýšené výdavky na zdravotníctvo a demografické zmeny si budú vyžadovať v mediánovej krajine OECD zvýšenie primárnych príjmov o 6,5 p.b. do roku 2060, ak si bude chcieť udržať súčasnú úroveň dlhu; vi) súčasný globálny vývoj úspor tlačil smerom nadol reálne úrokové miery, tento trend môže pokračovať.

 

V prípade alternatívnych scenárov za predpokladu inštitucionálnych zmien alebo reforiem politík OECD prognózuje: i) zlepšením regulácie trhu produktov v krajinách OECD do roku 2030 by sa mohla zvýšiť životná úroveň agregátne o 8%; ii) zlepšenie politík trhu práce v krajinách OECD by zvýšilo zamestnanosť o 6,5 p.b. do roku 2040, najmä vďaka vyššej účasti mladých a žien na trhu práce, zlepšilo životnú úroveň o 10% do 2060 a pomohlo znížiť negatívne dopady starnutia na ekonomiku; iii) naviazanie veku odchodu do dôchodku na priemernú dĺžku dožitia by zvýšilo agregátne zamestnanosť starších v OECD o viac ako 5 p.b. do roku 2060 a životnú úroveň o cca 2,5% do roku 2060; iv) vyššia podpora vedy a výskumu v krajinách OECD by agregátne zvýšila životnú úroveň o 6% do roku 2060; v) nárast verejných investícií v krajinách OECD o 6% by agregátne zvýšil životnú úroveň o viac ako 4% do roku 2060. vi) odklon od liberalizovaného obchodu a zavedenie obchodných taríf z roku 1990 by dlhodobo znížilo životnú úroveň vo svete o 14% a o 15-25% v najviac zasiahnutých krajinách; vii) krajiny BRIIC, v porovnaní s krajinami OECD, majú veľký priestor na zlepšenie kvality riadenia a zvýšenia vzdelanosti. V prípade, ak by krajiny BRIIC dosiahli priemer OECD v oboch ukazovateľoch do roku 2060, životná úroveň v krajinách BRIIC by bola o 30-50% vyššia ako v prípade baseline scenára.

 

V období 2018 až 2060 sa môže podľa OECD zvýšiť reálne HDP na obyvateľa Slovenskej republiky o takmer 100%. Slovenskej republike by v dlhodobom horizonte najviac pomohla reforma trhu práce (cca 11% nárast reálneho HDP na obyvateľa do roku 2060 v porovnaní s baseline scenárom) a zvýšenie výdavkov na vedu a výskum (cca 12% nárast reálneho HDP na obyvateľa do roku 2060 v porovnaní s baseline scenárom). Slovensku by pomohla mierne liberalizácia trhu produktov (4% nárast HDP na obyvateľa v porovnaní s baseline scenárom) a nárast verejných investícií (cca 1% nárast HDP na obyvateľa). Zavedenie obchodných taríf na úroveň roka 1990 by Slovenskej republike znížilo rast HDP na obyvateľa o cca 4% do roku 2060,  čo je však nižší pokles ako priemer OECD ( cca 6% pokles).

 

Zdroj

20180712000000 false odbor ["3301501"] ["bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31"] OECD 12.júla 2018 zverejnila dlhodobé scenáre vývoja svetovej ekonomiky do roku 2060. Ide o prvú aktualizáciu dlhodobých projekcií od roku 2014. V aktuálnej edícii sa OECD zamerala na politiky a inštitucionálne zmeny, ktorých zmeny by mohli mať dlhodobý vplyv na hospodársky vývoj. null null null false home_pravy null ], ddm/11341/newsletter_en_US=[false], viewCount_sortable=[16], ddm/11341/anotacia_it_IT=[OECD 12.júla 2018 zverejnila dlhodobé scenáre vývoja svetovej ekonomiky do roku 2060. Ide o prvú aktualizáciu dlhodobých projekcií od roku 2014. V aktuálnej edícii sa OECD zamerala na politiky a inštitucionálne zmeny, ktorých zmeny by mohli mať dlhodobý vplyv na hospodársky vývoj.], ddm/11341/text_ru_RU=[OECD 12.júla 2018 zverejnila dlhodobé scenáre vývoja svetovej ekonomiky do roku 2060. Ide o prvú aktualizáciu dlhodobých projekcií od roku 2014. V aktuálnej edícii sa OECD zamerala na politiky a inštitucionálne zmeny, ktorých zmeny by mohli mať dlhodobý vplyv na hospodársky vývoj. OECD pripravila okrem základného scenára aj alternatívne scenáre, ktoré simulujú potenciálny strednodobý a dlhodobý dopad zmien politík. V prípade základného scenára, za predpokladu žiadnych inštitucionálnych zmien a zmien politík, OECD prognózuje: i) rast svetového reálneho HDP sa zníži z dnešnej úrovne cca 3,5% na 2% v roku 2060, najmä kvôli spomaleniu rozvíjajúcich sa ekonomík; ii) podiel Číny a Indie na svetovom HDP sa bude naďalej zvyšovať, čím sa centrum svetovej ekonomickej aktivity bude postupne presúvať zo Severnej Ameriky a Európy smerom k Ázii; iii) životná úroveň sa bude zlepšovať vo všetkých krajinách, aj keď rozdielnym tempom, najrýchlejšie v rýchlo rastúcich rozvíjajúcich sa krajinách a v krajinách východnej Európy; iv) HDP na obyvateľa však v krajinách BRIICS a v niektorých nízko-príjmových krajinách OECD ani v roku 2060 nedosiahne polovicu HDP na obyvateľa v USA; v) zvýšené výdavky na zdravotníctvo a demografické zmeny si budú vyžadovať v mediánovej krajine OECD zvýšenie primárnych príjmov o 6,5 p.b. do roku 2060, ak si bude chcieť udržať súčasnú úroveň dlhu; vi) súčasný globálny vývoj úspor tlačil smerom nadol reálne úrokové miery, tento trend môže pokračovať. V prípade alternatívnych scenárov za predpokladu inštitucionálnych zmien alebo reforiem politík OECD prognózuje: i) zlepšením regulácie trhu produktov v krajinách OECD do roku 2030 by sa mohla zvýšiť životná úroveň agregátne o 8%; ii) zlepšenie politík trhu práce v krajinách OECD by zvýšilo zamestnanosť o 6,5 p.b. do roku 2040, najmä vďaka vyššej účasti mladých a žien na trhu práce, zlepšilo životnú úroveň o 10% do 2060 a pomohlo znížiť negatívne dopady starnutia na ekonomiku; iii) naviazanie veku odchodu do dôchodku na priemernú dĺžku dožitia by zvýšilo agregátne zamestnanosť starších v OECD o viac ako 5 p.b. do roku 2060 a životnú úroveň o cca 2,5% do roku 2060; iv) vyššia podpora vedy a výskumu v krajinách OECD by agregátne zvýšila životnú úroveň o 6% do roku 2060; v) nárast verejných investícií v krajinách OECD o 6% by agregátne zvýšil životnú úroveň o viac ako 4% do roku 2060. vi) odklon od liberalizovaného obchodu a zavedenie obchodných taríf z roku 1990 by dlhodobo znížilo životnú úroveň vo svete o 14% a o 15-25% v najviac zasiahnutých krajinách; vii) krajiny BRIIC, v porovnaní s krajinami OECD, majú veľký priestor na zlepšenie kvality riadenia a zvýšenia vzdelanosti. V prípade, ak by krajiny BRIIC dosiahli priemer OECD v oboch ukazovateľoch do roku 2060, životná úroveň v krajinách BRIIC by bola o 30-50% vyššia ako v prípade baseline scenára. V období 2018 až 2060 sa môže podľa OECD zvýšiť reálne HDP na obyvateľa Slovenskej republiky o takmer 100%. Slovenskej republike by v dlhodobom horizonte najviac pomohla reforma trhu práce (cca 11% nárast reálneho HDP na obyvateľa do roku 2060 v porovnaní s baseline scenárom) a zvýšenie výdavkov na vedu a výskum (cca 12% nárast reálneho HDP na obyvateľa do roku 2060 v porovnaní s baseline scenárom). Slovensku by pomohla mierne liberalizácia trhu produktov (4% nárast HDP na obyvateľa v porovnaní s baseline scenárom) a nárast verejných investícií (cca 1% nárast HDP na obyvateľa). Zavedenie obchodných taríf na úroveň roka 1990 by Slovenskej republike znížilo rast HDP na obyvateľa o cca 4% do roku 2060, čo je však nižší pokles ako priemer OECD ( cca 6% pokles). Zdroj], viewCount=[16], content_sk_SK=[

OECD 12.júla 2018 zverejnila dlhodobé scenáre vývoja svetovej ekonomiky do roku 2060. Ide o prvú aktualizáciu dlhodobých projekcií od roku 2014. V aktuálnej edícii sa OECD zamerala na politiky a inštitucionálne zmeny, ktorých zmeny by mohli mať dlhodobý vplyv na hospodársky vývoj. OECD pripravila okrem základného scenára aj alternatívne scenáre, ktoré simulujú potenciálny strednodobý a dlhodobý dopad zmien politík.

 

V prípade základného scenára, za predpokladu žiadnych inštitucionálnych zmien a zmien politík, OECD prognózuje: i) rast svetového reálneho HDP sa zníži z dnešnej úrovne cca 3,5% na 2% v roku 2060, najmä kvôli spomaleniu rozvíjajúcich sa ekonomík; ii) podiel Číny a Indie na svetovom HDP sa bude naďalej zvyšovať, čím sa centrum svetovej ekonomickej aktivity bude postupne presúvať zo Severnej Ameriky a Európy smerom k Ázii; iii) životná úroveň sa bude zlepšovať vo všetkých krajinách, aj keď rozdielnym tempom, najrýchlejšie v rýchlo rastúcich rozvíjajúcich sa krajinách a v krajinách východnej Európy; iv) HDP na obyvateľa však v krajinách BRIICS a v niektorých nízko-príjmových krajinách OECD ani v roku 2060 nedosiahne polovicu HDP na obyvateľa v USA; v) zvýšené výdavky na zdravotníctvo a demografické zmeny si budú vyžadovať v mediánovej krajine OECD zvýšenie primárnych príjmov o 6,5 p.b. do roku 2060, ak si bude chcieť udržať súčasnú úroveň dlhu; vi) súčasný globálny vývoj úspor tlačil smerom nadol reálne úrokové miery, tento trend môže pokračovať.

 

V prípade alternatívnych scenárov za predpokladu inštitucionálnych zmien alebo reforiem politík OECD prognózuje: i) zlepšením regulácie trhu produktov v krajinách OECD do roku 2030 by sa mohla zvýšiť životná úroveň agregátne o 8%; ii) zlepšenie politík trhu práce v krajinách OECD by zvýšilo zamestnanosť o 6,5 p.b. do roku 2040, najmä vďaka vyššej účasti mladých a žien na trhu práce, zlepšilo životnú úroveň o 10% do 2060 a pomohlo znížiť negatívne dopady starnutia na ekonomiku; iii) naviazanie veku odchodu do dôchodku na priemernú dĺžku dožitia by zvýšilo agregátne zamestnanosť starších v OECD o viac ako 5 p.b. do roku 2060 a životnú úroveň o cca 2,5% do roku 2060; iv) vyššia podpora vedy a výskumu v krajinách OECD by agregátne zvýšila životnú úroveň o 6% do roku 2060; v) nárast verejných investícií v krajinách OECD o 6% by agregátne zvýšil životnú úroveň o viac ako 4% do roku 2060. vi) odklon od liberalizovaného obchodu a zavedenie obchodných taríf z roku 1990 by dlhodobo znížilo životnú úroveň vo svete o 14% a o 15-25% v najviac zasiahnutých krajinách; vii) krajiny BRIIC, v porovnaní s krajinami OECD, majú veľký priestor na zlepšenie kvality riadenia a zvýšenia vzdelanosti. V prípade, ak by krajiny BRIIC dosiahli priemer OECD v oboch ukazovateľoch do roku 2060, životná úroveň v krajinách BRIIC by bola o 30-50% vyššia ako v prípade baseline scenára.

 

V období 2018 až 2060 sa môže podľa OECD zvýšiť reálne HDP na obyvateľa Slovenskej republiky o takmer 100%. Slovenskej republike by v dlhodobom horizonte najviac pomohla reforma trhu práce (cca 11% nárast reálneho HDP na obyvateľa do roku 2060 v porovnaní s baseline scenárom) a zvýšenie výdavkov na vedu a výskum (cca 12% nárast reálneho HDP na obyvateľa do roku 2060 v porovnaní s baseline scenárom). Slovensku by pomohla mierne liberalizácia trhu produktov (4% nárast HDP na obyvateľa v porovnaní s baseline scenárom) a nárast verejných investícií (cca 1% nárast HDP na obyvateľa). Zavedenie obchodných taríf na úroveň roka 1990 by Slovenskej republike znížilo rast HDP na obyvateľa o cca 4% do roku 2060,  čo je však nižší pokles ako priemer OECD ( cca 6% pokles).

 

Zdroj

20180712000000 false odbor ["3301501"] ["bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31"] OECD 12.júla 2018 zverejnila dlhodobé scenáre vývoja svetovej ekonomiky do roku 2060. Ide o prvú aktualizáciu dlhodobých projekcií od roku 2014. V aktuálnej edícii sa OECD zamerala na politiky a inštitucionálne zmeny, ktorých zmeny by mohli mať dlhodobý vplyv na hospodársky vývoj. null null null false home_pravy null ], ddm/11341/anotacia_sr_RS=[OECD 12.júla 2018 zverejnila dlhodobé scenáre vývoja svetovej ekonomiky do roku 2060. Ide o prvú aktualizáciu dlhodobých projekcií od roku 2014. V aktuálnej edícii sa OECD zamerala na politiky a inštitucionálne zmeny, ktorých zmeny by mohli mať dlhodobý vplyv na hospodársky vývoj.], ddm/11341/text_sk_SK=[OECD 12.júla 2018 zverejnila dlhodobé scenáre vývoja svetovej ekonomiky do roku 2060. Ide o prvú aktualizáciu dlhodobých projekcií od roku 2014. V aktuálnej edícii sa OECD zamerala na politiky a inštitucionálne zmeny, ktorých zmeny by mohli mať dlhodobý vplyv na hospodársky vývoj. OECD pripravila okrem základného scenára aj alternatívne scenáre, ktoré simulujú potenciálny strednodobý a dlhodobý dopad zmien politík. V prípade základného scenára, za predpokladu žiadnych inštitucionálnych zmien a zmien politík, OECD prognózuje: i) rast svetového reálneho HDP sa zníži z dnešnej úrovne cca 3,5% na 2% v roku 2060, najmä kvôli spomaleniu rozvíjajúcich sa ekonomík; ii) podiel Číny a Indie na svetovom HDP sa bude naďalej zvyšovať, čím sa centrum svetovej ekonomickej aktivity bude postupne presúvať zo Severnej Ameriky a Európy smerom k Ázii; iii) životná úroveň sa bude zlepšovať vo všetkých krajinách, aj keď rozdielnym tempom, najrýchlejšie v rýchlo rastúcich rozvíjajúcich sa krajinách a v krajinách východnej Európy; iv) HDP na obyvateľa však v krajinách BRIICS a v niektorých nízko-príjmových krajinách OECD ani v roku 2060 nedosiahne polovicu HDP na obyvateľa v USA; v) zvýšené výdavky na zdravotníctvo a demografické zmeny si budú vyžadovať v mediánovej krajine OECD zvýšenie primárnych príjmov o 6,5 p.b. do roku 2060, ak si bude chcieť udržať súčasnú úroveň dlhu; vi) súčasný globálny vývoj úspor tlačil smerom nadol reálne úrokové miery, tento trend môže pokračovať. V prípade alternatívnych scenárov za predpokladu inštitucionálnych zmien alebo reforiem politík OECD prognózuje: i) zlepšením regulácie trhu produktov v krajinách OECD do roku 2030 by sa mohla zvýšiť životná úroveň agregátne o 8%; ii) zlepšenie politík trhu práce v krajinách OECD by zvýšilo zamestnanosť o 6,5 p.b. do roku 2040, najmä vďaka vyššej účasti mladých a žien na trhu práce, zlepšilo životnú úroveň o 10% do 2060 a pomohlo znížiť negatívne dopady starnutia na ekonomiku; iii) naviazanie veku odchodu do dôchodku na priemernú dĺžku dožitia by zvýšilo agregátne zamestnanosť starších v OECD o viac ako 5 p.b. do roku 2060 a životnú úroveň o cca 2,5% do roku 2060; iv) vyššia podpora vedy a výskumu v krajinách OECD by agregátne zvýšila životnú úroveň o 6% do roku 2060; v) nárast verejných investícií v krajinách OECD o 6% by agregátne zvýšil životnú úroveň o viac ako 4% do roku 2060. vi) odklon od liberalizovaného obchodu a zavedenie obchodných taríf z roku 1990 by dlhodobo znížilo životnú úroveň vo svete o 14% a o 15-25% v najviac zasiahnutých krajinách; vii) krajiny BRIIC, v porovnaní s krajinami OECD, majú veľký priestor na zlepšenie kvality riadenia a zvýšenia vzdelanosti. V prípade, ak by krajiny BRIIC dosiahli priemer OECD v oboch ukazovateľoch do roku 2060, životná úroveň v krajinách BRIIC by bola o 30-50% vyššia ako v prípade baseline scenára. V období 2018 až 2060 sa môže podľa OECD zvýšiť reálne HDP na obyvateľa Slovenskej republiky o takmer 100%. Slovenskej republike by v dlhodobom horizonte najviac pomohla reforma trhu práce (cca 11% nárast reálneho HDP na obyvateľa do roku 2060 v porovnaní s baseline scenárom) a zvýšenie výdavkov na vedu a výskum (cca 12% nárast reálneho HDP na obyvateľa do roku 2060 v porovnaní s baseline scenárom). Slovensku by pomohla mierne liberalizácia trhu produktov (4% nárast HDP na obyvateľa v porovnaní s baseline scenárom) a nárast verejných investícií (cca 1% nárast HDP na obyvateľa). Zavedenie obchodných taríf na úroveň roka 1990 by Slovenskej republike znížilo rast HDP na obyvateľa o cca 4% do roku 2060, čo je však nižší pokles ako priemer OECD ( cca 6% pokles). Zdroj], ddm/11341/only-zu_pt_BR=[false], ddm/11341/newsletter_ru_RU=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_be_BY=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/anotacia_uk_UA=[OECD 12.júla 2018 zverejnila dlhodobé scenáre vývoja svetovej ekonomiky do roku 2060. Ide o prvú aktualizáciu dlhodobých projekcií od roku 2014. V aktuálnej edícii sa OECD zamerala na politiky a inštitucionálne zmeny, ktorých zmeny by mohli mať dlhodobý vplyv na hospodársky vývoj.], ddm/11341/anotacia_pl_PL=[OECD 12.júla 2018 zverejnila dlhodobé scenáre vývoja svetovej ekonomiky do roku 2060. Ide o prvú aktualizáciu dlhodobých projekcií od roku 2014. V aktuálnej edícii sa OECD zamerala na politiky a inštitucionálne zmeny, ktorých zmeny by mohli mať dlhodobý vplyv na hospodársky vývoj.], ddm/11341/text_tr_TR=[OECD 12.júla 2018 zverejnila dlhodobé scenáre vývoja svetovej ekonomiky do roku 2060. Ide o prvú aktualizáciu dlhodobých projekcií od roku 2014. V aktuálnej edícii sa OECD zamerala na politiky a inštitucionálne zmeny, ktorých zmeny by mohli mať dlhodobý vplyv na hospodársky vývoj. OECD pripravila okrem základného scenára aj alternatívne scenáre, ktoré simulujú potenciálny strednodobý a dlhodobý dopad zmien politík. V prípade základného scenára, za predpokladu žiadnych inštitucionálnych zmien a zmien politík, OECD prognózuje: i) rast svetového reálneho HDP sa zníži z dnešnej úrovne cca 3,5% na 2% v roku 2060, najmä kvôli spomaleniu rozvíjajúcich sa ekonomík; ii) podiel Číny a Indie na svetovom HDP sa bude naďalej zvyšovať, čím sa centrum svetovej ekonomickej aktivity bude postupne presúvať zo Severnej Ameriky a Európy smerom k Ázii; iii) životná úroveň sa bude zlepšovať vo všetkých krajinách, aj keď rozdielnym tempom, najrýchlejšie v rýchlo rastúcich rozvíjajúcich sa krajinách a v krajinách východnej Európy; iv) HDP na obyvateľa však v krajinách BRIICS a v niektorých nízko-príjmových krajinách OECD ani v roku 2060 nedosiahne polovicu HDP na obyvateľa v USA; v) zvýšené výdavky na zdravotníctvo a demografické zmeny si budú vyžadovať v mediánovej krajine OECD zvýšenie primárnych príjmov o 6,5 p.b. do roku 2060, ak si bude chcieť udržať súčasnú úroveň dlhu; vi) súčasný globálny vývoj úspor tlačil smerom nadol reálne úrokové miery, tento trend môže pokračovať. V prípade alternatívnych scenárov za predpokladu inštitucionálnych zmien alebo reforiem politík OECD prognózuje: i) zlepšením regulácie trhu produktov v krajinách OECD do roku 2030 by sa mohla zvýšiť životná úroveň agregátne o 8%; ii) zlepšenie politík trhu práce v krajinách OECD by zvýšilo zamestnanosť o 6,5 p.b. do roku 2040, najmä vďaka vyššej účasti mladých a žien na trhu práce, zlepšilo životnú úroveň o 10% do 2060 a pomohlo znížiť negatívne dopady starnutia na ekonomiku; iii) naviazanie veku odchodu do dôchodku na priemernú dĺžku dožitia by zvýšilo agregátne zamestnanosť starších v OECD o viac ako 5 p.b. do roku 2060 a životnú úroveň o cca 2,5% do roku 2060; iv) vyššia podpora vedy a výskumu v krajinách OECD by agregátne zvýšila životnú úroveň o 6% do roku 2060; v) nárast verejných investícií v krajinách OECD o 6% by agregátne zvýšil životnú úroveň o viac ako 4% do roku 2060. vi) odklon od liberalizovaného obchodu a zavedenie obchodných taríf z roku 1990 by dlhodobo znížilo životnú úroveň vo svete o 14% a o 15-25% v najviac zasiahnutých krajinách; vii) krajiny BRIIC, v porovnaní s krajinami OECD, majú veľký priestor na zlepšenie kvality riadenia a zvýšenia vzdelanosti. V prípade, ak by krajiny BRIIC dosiahli priemer OECD v oboch ukazovateľoch do roku 2060, životná úroveň v krajinách BRIIC by bola o 30-50% vyššia ako v prípade baseline scenára. V období 2018 až 2060 sa môže podľa OECD zvýšiť reálne HDP na obyvateľa Slovenskej republiky o takmer 100%. Slovenskej republike by v dlhodobom horizonte najviac pomohla reforma trhu práce (cca 11% nárast reálneho HDP na obyvateľa do roku 2060 v porovnaní s baseline scenárom) a zvýšenie výdavkov na vedu a výskum (cca 12% nárast reálneho HDP na obyvateľa do roku 2060 v porovnaní s baseline scenárom). Slovensku by pomohla mierne liberalizácia trhu produktov (4% nárast HDP na obyvateľa v porovnaní s baseline scenárom) a nárast verejných investícií (cca 1% nárast HDP na obyvateľa). Zavedenie obchodných taríf na úroveň roka 1990 by Slovenskej republike znížilo rast HDP na obyvateľa o cca 4% do roku 2060, čo je však nižší pokles ako priemer OECD ( cca 6% pokles). Zdroj], ddm/11341/vseobecny_autor_es_ES=[odbor], ddm/11341/priorita_ko_KR=[home_pravy], ddm/11341/anotacia_es_ES=[OECD 12.júla 2018 zverejnila dlhodobé scenáre vývoja svetovej ekonomiky do roku 2060. Ide o prvú aktualizáciu dlhodobých projekcií od roku 2014. V aktuálnej edícii sa OECD zamerala na politiky a inštitucionálne zmeny, ktorých zmeny by mohli mať dlhodobý vplyv na hospodársky vývoj.], ddm/11341/text_ko_KR=[OECD 12.júla 2018 zverejnila dlhodobé scenáre vývoja svetovej ekonomiky do roku 2060. Ide o prvú aktualizáciu dlhodobých projekcií od roku 2014. V aktuálnej edícii sa OECD zamerala na politiky a inštitucionálne zmeny, ktorých zmeny by mohli mať dlhodobý vplyv na hospodársky vývoj. OECD pripravila okrem základného scenára aj alternatívne scenáre, ktoré simulujú potenciálny strednodobý a dlhodobý dopad zmien politík. V prípade základného scenára, za predpokladu žiadnych inštitucionálnych zmien a zmien politík, OECD prognózuje: i) rast svetového reálneho HDP sa zníži z dnešnej úrovne cca 3,5% na 2% v roku 2060, najmä kvôli spomaleniu rozvíjajúcich sa ekonomík; ii) podiel Číny a Indie na svetovom HDP sa bude naďalej zvyšovať, čím sa centrum svetovej ekonomickej aktivity bude postupne presúvať zo Severnej Ameriky a Európy smerom k Ázii; iii) životná úroveň sa bude zlepšovať vo všetkých krajinách, aj keď rozdielnym tempom, najrýchlejšie v rýchlo rastúcich rozvíjajúcich sa krajinách a v krajinách východnej Európy; iv) HDP na obyvateľa však v krajinách BRIICS a v niektorých nízko-príjmových krajinách OECD ani v roku 2060 nedosiahne polovicu HDP na obyvateľa v USA; v) zvýšené výdavky na zdravotníctvo a demografické zmeny si budú vyžadovať v mediánovej krajine OECD zvýšenie primárnych príjmov o 6,5 p.b. do roku 2060, ak si bude chcieť udržať súčasnú úroveň dlhu; vi) súčasný globálny vývoj úspor tlačil smerom nadol reálne úrokové miery, tento trend môže pokračovať. V prípade alternatívnych scenárov za predpokladu inštitucionálnych zmien alebo reforiem politík OECD prognózuje: i) zlepšením regulácie trhu produktov v krajinách OECD do roku 2030 by sa mohla zvýšiť životná úroveň agregátne o 8%; ii) zlepšenie politík trhu práce v krajinách OECD by zvýšilo zamestnanosť o 6,5 p.b. do roku 2040, najmä vďaka vyššej účasti mladých a žien na trhu práce, zlepšilo životnú úroveň o 10% do 2060 a pomohlo znížiť negatívne dopady starnutia na ekonomiku; iii) naviazanie veku odchodu do dôchodku na priemernú dĺžku dožitia by zvýšilo agregátne zamestnanosť starších v OECD o viac ako 5 p.b. do roku 2060 a životnú úroveň o cca 2,5% do roku 2060; iv) vyššia podpora vedy a výskumu v krajinách OECD by agregátne zvýšila životnú úroveň o 6% do roku 2060; v) nárast verejných investícií v krajinách OECD o 6% by agregátne zvýšil životnú úroveň o viac ako 4% do roku 2060. vi) odklon od liberalizovaného obchodu a zavedenie obchodných taríf z roku 1990 by dlhodobo znížilo životnú úroveň vo svete o 14% a o 15-25% v najviac zasiahnutých krajinách; vii) krajiny BRIIC, v porovnaní s krajinami OECD, majú veľký priestor na zlepšenie kvality riadenia a zvýšenia vzdelanosti. V prípade, ak by krajiny BRIIC dosiahli priemer OECD v oboch ukazovateľoch do roku 2060, životná úroveň v krajinách BRIIC by bola o 30-50% vyššia ako v prípade baseline scenára. V období 2018 až 2060 sa môže podľa OECD zvýšiť reálne HDP na obyvateľa Slovenskej republiky o takmer 100%. Slovenskej republike by v dlhodobom horizonte najviac pomohla reforma trhu práce (cca 11% nárast reálneho HDP na obyvateľa do roku 2060 v porovnaní s baseline scenárom) a zvýšenie výdavkov na vedu a výskum (cca 12% nárast reálneho HDP na obyvateľa do roku 2060 v porovnaní s baseline scenárom). Slovensku by pomohla mierne liberalizácia trhu produktov (4% nárast HDP na obyvateľa v porovnaní s baseline scenárom) a nárast verejných investícií (cca 1% nárast HDP na obyvateľa). Zavedenie obchodných taríf na úroveň roka 1990 by Slovenskej republike znížilo rast HDP na obyvateľa o cca 4% do roku 2060, čo je však nižší pokles ako priemer OECD ( cca 6% pokles). Zdroj], ddm/11341/only-zu_sk_SK=[false], ddm/11341/datum_spravy_fr_FR=[20180712000000], ddm/11341/ddm-gallery-field_sk_SK=[3301501], ddm/11341/text_pt_BR=[OECD 12.júla 2018 zverejnila dlhodobé scenáre vývoja svetovej ekonomiky do roku 2060. Ide o prvú aktualizáciu dlhodobých projekcií od roku 2014. V aktuálnej edícii sa OECD zamerala na politiky a inštitucionálne zmeny, ktorých zmeny by mohli mať dlhodobý vplyv na hospodársky vývoj. OECD pripravila okrem základného scenára aj alternatívne scenáre, ktoré simulujú potenciálny strednodobý a dlhodobý dopad zmien politík. V prípade základného scenára, za predpokladu žiadnych inštitucionálnych zmien a zmien politík, OECD prognózuje: i) rast svetového reálneho HDP sa zníži z dnešnej úrovne cca 3,5% na 2% v roku 2060, najmä kvôli spomaleniu rozvíjajúcich sa ekonomík; ii) podiel Číny a Indie na svetovom HDP sa bude naďalej zvyšovať, čím sa centrum svetovej ekonomickej aktivity bude postupne presúvať zo Severnej Ameriky a Európy smerom k Ázii; iii) životná úroveň sa bude zlepšovať vo všetkých krajinách, aj keď rozdielnym tempom, najrýchlejšie v rýchlo rastúcich rozvíjajúcich sa krajinách a v krajinách východnej Európy; iv) HDP na obyvateľa však v krajinách BRIICS a v niektorých nízko-príjmových krajinách OECD ani v roku 2060 nedosiahne polovicu HDP na obyvateľa v USA; v) zvýšené výdavky na zdravotníctvo a demografické zmeny si budú vyžadovať v mediánovej krajine OECD zvýšenie primárnych príjmov o 6,5 p.b. do roku 2060, ak si bude chcieť udržať súčasnú úroveň dlhu; vi) súčasný globálny vývoj úspor tlačil smerom nadol reálne úrokové miery, tento trend môže pokračovať. V prípade alternatívnych scenárov za predpokladu inštitucionálnych zmien alebo reforiem politík OECD prognózuje: i) zlepšením regulácie trhu produktov v krajinách OECD do roku 2030 by sa mohla zvýšiť životná úroveň agregátne o 8%; ii) zlepšenie politík trhu práce v krajinách OECD by zvýšilo zamestnanosť o 6,5 p.b. do roku 2040, najmä vďaka vyššej účasti mladých a žien na trhu práce, zlepšilo životnú úroveň o 10% do 2060 a pomohlo znížiť negatívne dopady starnutia na ekonomiku; iii) naviazanie veku odchodu do dôchodku na priemernú dĺžku dožitia by zvýšilo agregátne zamestnanosť starších v OECD o viac ako 5 p.b. do roku 2060 a životnú úroveň o cca 2,5% do roku 2060; iv) vyššia podpora vedy a výskumu v krajinách OECD by agregátne zvýšila životnú úroveň o 6% do roku 2060; v) nárast verejných investícií v krajinách OECD o 6% by agregátne zvýšil životnú úroveň o viac ako 4% do roku 2060. vi) odklon od liberalizovaného obchodu a zavedenie obchodných taríf z roku 1990 by dlhodobo znížilo životnú úroveň vo svete o 14% a o 15-25% v najviac zasiahnutých krajinách; vii) krajiny BRIIC, v porovnaní s krajinami OECD, majú veľký priestor na zlepšenie kvality riadenia a zvýšenia vzdelanosti. V prípade, ak by krajiny BRIIC dosiahli priemer OECD v oboch ukazovateľoch do roku 2060, životná úroveň v krajinách BRIIC by bola o 30-50% vyššia ako v prípade baseline scenára. V období 2018 až 2060 sa môže podľa OECD zvýšiť reálne HDP na obyvateľa Slovenskej republiky o takmer 100%. Slovenskej republike by v dlhodobom horizonte najviac pomohla reforma trhu práce (cca 11% nárast reálneho HDP na obyvateľa do roku 2060 v porovnaní s baseline scenárom) a zvýšenie výdavkov na vedu a výskum (cca 12% nárast reálneho HDP na obyvateľa do roku 2060 v porovnaní s baseline scenárom). Slovensku by pomohla mierne liberalizácia trhu produktov (4% nárast HDP na obyvateľa v porovnaní s baseline scenárom) a nárast verejných investícií (cca 1% nárast HDP na obyvateľa). Zavedenie obchodných taríf na úroveň roka 1990 by Slovenskej republike znížilo rast HDP na obyvateľa o cca 4% do roku 2060, čo je však nižší pokles ako priemer OECD ( cca 6% pokles). Zdroj], ddm/11341/anotacia_en_US=[OECD 12.júla 2018 zverejnila dlhodobé scenáre vývoja svetovej ekonomiky do roku 2060. Ide o prvú aktualizáciu dlhodobých projekcií od roku 2014. V aktuálnej edícii sa OECD zamerala na politiky a inštitucionálne zmeny, ktorých zmeny by mohli mať dlhodobý vplyv na hospodársky vývoj.], ddm/11341/only-zu_ko_KR=[false], ddm/11341/newsletter_pt_BR=[false], ddm/11341/text_sr_RS=[OECD 12.júla 2018 zverejnila dlhodobé scenáre vývoja svetovej ekonomiky do roku 2060. Ide o prvú aktualizáciu dlhodobých projekcií od roku 2014. V aktuálnej edícii sa OECD zamerala na politiky a inštitucionálne zmeny, ktorých zmeny by mohli mať dlhodobý vplyv na hospodársky vývoj. OECD pripravila okrem základného scenára aj alternatívne scenáre, ktoré simulujú potenciálny strednodobý a dlhodobý dopad zmien politík. V prípade základného scenára, za predpokladu žiadnych inštitucionálnych zmien a zmien politík, OECD prognózuje: i) rast svetového reálneho HDP sa zníži z dnešnej úrovne cca 3,5% na 2% v roku 2060, najmä kvôli spomaleniu rozvíjajúcich sa ekonomík; ii) podiel Číny a Indie na svetovom HDP sa bude naďalej zvyšovať, čím sa centrum svetovej ekonomickej aktivity bude postupne presúvať zo Severnej Ameriky a Európy smerom k Ázii; iii) životná úroveň sa bude zlepšovať vo všetkých krajinách, aj keď rozdielnym tempom, najrýchlejšie v rýchlo rastúcich rozvíjajúcich sa krajinách a v krajinách východnej Európy; iv) HDP na obyvateľa však v krajinách BRIICS a v niektorých nízko-príjmových krajinách OECD ani v roku 2060 nedosiahne polovicu HDP na obyvateľa v USA; v) zvýšené výdavky na zdravotníctvo a demografické zmeny si budú vyžadovať v mediánovej krajine OECD zvýšenie primárnych príjmov o 6,5 p.b. do roku 2060, ak si bude chcieť udržať súčasnú úroveň dlhu; vi) súčasný globálny vývoj úspor tlačil smerom nadol reálne úrokové miery, tento trend môže pokračovať. V prípade alternatívnych scenárov za predpokladu inštitucionálnych zmien alebo reforiem politík OECD prognózuje: i) zlepšením regulácie trhu produktov v krajinách OECD do roku 2030 by sa mohla zvýšiť životná úroveň agregátne o 8%; ii) zlepšenie politík trhu práce v krajinách OECD by zvýšilo zamestnanosť o 6,5 p.b. do roku 2040, najmä vďaka vyššej účasti mladých a žien na trhu práce, zlepšilo životnú úroveň o 10% do 2060 a pomohlo znížiť negatívne dopady starnutia na ekonomiku; iii) naviazanie veku odchodu do dôchodku na priemernú dĺžku dožitia by zvýšilo agregátne zamestnanosť starších v OECD o viac ako 5 p.b. do roku 2060 a životnú úroveň o cca 2,5% do roku 2060; iv) vyššia podpora vedy a výskumu v krajinách OECD by agregátne zvýšila životnú úroveň o 6% do roku 2060; v) nárast verejných investícií v krajinách OECD o 6% by agregátne zvýšil životnú úroveň o viac ako 4% do roku 2060. vi) odklon od liberalizovaného obchodu a zavedenie obchodných taríf z roku 1990 by dlhodobo znížilo životnú úroveň vo svete o 14% a o 15-25% v najviac zasiahnutých krajinách; vii) krajiny BRIIC, v porovnaní s krajinami OECD, majú veľký priestor na zlepšenie kvality riadenia a zvýšenia vzdelanosti. V prípade, ak by krajiny BRIIC dosiahli priemer OECD v oboch ukazovateľoch do roku 2060, životná úroveň v krajinách BRIIC by bola o 30-50% vyššia ako v prípade baseline scenára. V období 2018 až 2060 sa môže podľa OECD zvýšiť reálne HDP na obyvateľa Slovenskej republiky o takmer 100%. Slovenskej republike by v dlhodobom horizonte najviac pomohla reforma trhu práce (cca 11% nárast reálneho HDP na obyvateľa do roku 2060 v porovnaní s baseline scenárom) a zvýšenie výdavkov na vedu a výskum (cca 12% nárast reálneho HDP na obyvateľa do roku 2060 v porovnaní s baseline scenárom). Slovensku by pomohla mierne liberalizácia trhu produktov (4% nárast HDP na obyvateľa v porovnaní s baseline scenárom) a nárast verejných investícií (cca 1% nárast HDP na obyvateľa). Zavedenie obchodných taríf na úroveň roka 1990 by Slovenskej republike znížilo rast HDP na obyvateľa o cca 4% do roku 2060, čo je však nižší pokles ako priemer OECD ( cca 6% pokles). Zdroj], ddm/11341/vseobecny_autor_hu_HU=[odbor], ddm/11341/newsletter_sr_RS=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_be_BY=[3301501], ddm/11341/priorita_fr_FR=[home_pravy], ddm/11341/ddm-gallery-field_vi_VN=[3301501], classNameId=[0], ddm/11341/priorita_de_DE=[home_pravy], priority=[0.0], ratings_sortable=[0.0], userName=[roman roth], ddm/11341/only-zu_ru_RU=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_zh_CN=[odbor], publishDate=[20180713134500], ddm/11341/anotacia_pt_BR=[OECD 12.júla 2018 zverejnila dlhodobé scenáre vývoja svetovej ekonomiky do roku 2060. Ide o prvú aktualizáciu dlhodobých projekcií od roku 2014. V aktuálnej edícii sa OECD zamerala na politiky a inštitucionálne zmeny, ktorých zmeny by mohli mať dlhodobý vplyv na hospodársky vývoj.], ddm/11341/datum_spravy_pt_BR=[20180712000000], ddm/11341/priorita_sk_SK=[home_pravy], ddm/11341/only-zu_vi_VN=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_sl_SL=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_uk_UA=[odbor], modified=[20180713134813], ddm/11341/vseobecny_autor_it_IT=[odbor], ddm/11341/anotacia_fr_FR=[OECD 12.júla 2018 zverejnila dlhodobé scenáre vývoja svetovej ekonomiky do roku 2060. Ide o prvú aktualizáciu dlhodobých projekcií od roku 2014. V aktuálnej edícii sa OECD zamerala na politiky a inštitucionálne zmeny, ktorých zmeny by mohli mať dlhodobý vplyv na hospodársky vývoj.], ddm/11341/ddm-gallery-field_tr_TR=[3301501], ddm/11341/datum_spravy_be_BY=[20180712000000], ddm/11341/anotacia_vi_VN=[OECD 12.júla 2018 zverejnila dlhodobé scenáre vývoja svetovej ekonomiky do roku 2060. Ide o prvú aktualizáciu dlhodobých projekcií od roku 2014. V aktuálnej edícii sa OECD zamerala na politiky a inštitucionálne zmeny, ktorých zmeny by mohli mať dlhodobý vplyv na hospodársky vývoj.], ddm/11341/ddm-gallery-field_fr_FR=[3301501], ddm/11341/text_pl_PL=[OECD 12.júla 2018 zverejnila dlhodobé scenáre vývoja svetovej ekonomiky do roku 2060. Ide o prvú aktualizáciu dlhodobých projekcií od roku 2014. V aktuálnej edícii sa OECD zamerala na politiky a inštitucionálne zmeny, ktorých zmeny by mohli mať dlhodobý vplyv na hospodársky vývoj. OECD pripravila okrem základného scenára aj alternatívne scenáre, ktoré simulujú potenciálny strednodobý a dlhodobý dopad zmien politík. V prípade základného scenára, za predpokladu žiadnych inštitucionálnych zmien a zmien politík, OECD prognózuje: i) rast svetového reálneho HDP sa zníži z dnešnej úrovne cca 3,5% na 2% v roku 2060, najmä kvôli spomaleniu rozvíjajúcich sa ekonomík; ii) podiel Číny a Indie na svetovom HDP sa bude naďalej zvyšovať, čím sa centrum svetovej ekonomickej aktivity bude postupne presúvať zo Severnej Ameriky a Európy smerom k Ázii; iii) životná úroveň sa bude zlepšovať vo všetkých krajinách, aj keď rozdielnym tempom, najrýchlejšie v rýchlo rastúcich rozvíjajúcich sa krajinách a v krajinách východnej Európy; iv) HDP na obyvateľa však v krajinách BRIICS a v niektorých nízko-príjmových krajinách OECD ani v roku 2060 nedosiahne polovicu HDP na obyvateľa v USA; v) zvýšené výdavky na zdravotníctvo a demografické zmeny si budú vyžadovať v mediánovej krajine OECD zvýšenie primárnych príjmov o 6,5 p.b. do roku 2060, ak si bude chcieť udržať súčasnú úroveň dlhu; vi) súčasný globálny vývoj úspor tlačil smerom nadol reálne úrokové miery, tento trend môže pokračovať. V prípade alternatívnych scenárov za predpokladu inštitucionálnych zmien alebo reforiem politík OECD prognózuje: i) zlepšením regulácie trhu produktov v krajinách OECD do roku 2030 by sa mohla zvýšiť životná úroveň agregátne o 8%; ii) zlepšenie politík trhu práce v krajinách OECD by zvýšilo zamestnanosť o 6,5 p.b. do roku 2040, najmä vďaka vyššej účasti mladých a žien na trhu práce, zlepšilo životnú úroveň o 10% do 2060 a pomohlo znížiť negatívne dopady starnutia na ekonomiku; iii) naviazanie veku odchodu do dôchodku na priemernú dĺžku dožitia by zvýšilo agregátne zamestnanosť starších v OECD o viac ako 5 p.b. do roku 2060 a životnú úroveň o cca 2,5% do roku 2060; iv) vyššia podpora vedy a výskumu v krajinách OECD by agregátne zvýšila životnú úroveň o 6% do roku 2060; v) nárast verejných investícií v krajinách OECD o 6% by agregátne zvýšil životnú úroveň o viac ako 4% do roku 2060. vi) odklon od liberalizovaného obchodu a zavedenie obchodných taríf z roku 1990 by dlhodobo znížilo životnú úroveň vo svete o 14% a o 15-25% v najviac zasiahnutých krajinách; vii) krajiny BRIIC, v porovnaní s krajinami OECD, majú veľký priestor na zlepšenie kvality riadenia a zvýšenia vzdelanosti. V prípade, ak by krajiny BRIIC dosiahli priemer OECD v oboch ukazovateľoch do roku 2060, životná úroveň v krajinách BRIIC by bola o 30-50% vyššia ako v prípade baseline scenára. V období 2018 až 2060 sa môže podľa OECD zvýšiť reálne HDP na obyvateľa Slovenskej republiky o takmer 100%. Slovenskej republike by v dlhodobom horizonte najviac pomohla reforma trhu práce (cca 11% nárast reálneho HDP na obyvateľa do roku 2060 v porovnaní s baseline scenárom) a zvýšenie výdavkov na vedu a výskum (cca 12% nárast reálneho HDP na obyvateľa do roku 2060 v porovnaní s baseline scenárom). Slovensku by pomohla mierne liberalizácia trhu produktov (4% nárast HDP na obyvateľa v porovnaní s baseline scenárom) a nárast verejných investícií (cca 1% nárast HDP na obyvateľa). Zavedenie obchodných taríf na úroveň roka 1990 by Slovenskej republike znížilo rast HDP na obyvateľa o cca 4% do roku 2060, čo je však nižší pokles ako priemer OECD ( cca 6% pokles). Zdroj], ddm/11341/ddm-db-select4560_uk_UA=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/vseobecny_autor_sr_RS=[odbor], ddm/11341/newsletter_hu_HU=[false], rootEntryClassPK=[3301548], ddm/11341/datum_spravy_pl_PL=[20180712000000], ddmTemplateKey=[19701], ddm/11341/only-zu_fr_FR=[false], ddm/11341/only-zu_tr_TR=[false], ddm/11341/text_es_ES=[OECD 12.júla 2018 zverejnila dlhodobé scenáre vývoja svetovej ekonomiky do roku 2060. Ide o prvú aktualizáciu dlhodobých projekcií od roku 2014. V aktuálnej edícii sa OECD zamerala na politiky a inštitucionálne zmeny, ktorých zmeny by mohli mať dlhodobý vplyv na hospodársky vývoj. OECD pripravila okrem základného scenára aj alternatívne scenáre, ktoré simulujú potenciálny strednodobý a dlhodobý dopad zmien politík. V prípade základného scenára, za predpokladu žiadnych inštitucionálnych zmien a zmien politík, OECD prognózuje: i) rast svetového reálneho HDP sa zníži z dnešnej úrovne cca 3,5% na 2% v roku 2060, najmä kvôli spomaleniu rozvíjajúcich sa ekonomík; ii) podiel Číny a Indie na svetovom HDP sa bude naďalej zvyšovať, čím sa centrum svetovej ekonomickej aktivity bude postupne presúvať zo Severnej Ameriky a Európy smerom k Ázii; iii) životná úroveň sa bude zlepšovať vo všetkých krajinách, aj keď rozdielnym tempom, najrýchlejšie v rýchlo rastúcich rozvíjajúcich sa krajinách a v krajinách východnej Európy; iv) HDP na obyvateľa však v krajinách BRIICS a v niektorých nízko-príjmových krajinách OECD ani v roku 2060 nedosiahne polovicu HDP na obyvateľa v USA; v) zvýšené výdavky na zdravotníctvo a demografické zmeny si budú vyžadovať v mediánovej krajine OECD zvýšenie primárnych príjmov o 6,5 p.b. do roku 2060, ak si bude chcieť udržať súčasnú úroveň dlhu; vi) súčasný globálny vývoj úspor tlačil smerom nadol reálne úrokové miery, tento trend môže pokračovať. V prípade alternatívnych scenárov za predpokladu inštitucionálnych zmien alebo reforiem politík OECD prognózuje: i) zlepšením regulácie trhu produktov v krajinách OECD do roku 2030 by sa mohla zvýšiť životná úroveň agregátne o 8%; ii) zlepšenie politík trhu práce v krajinách OECD by zvýšilo zamestnanosť o 6,5 p.b. do roku 2040, najmä vďaka vyššej účasti mladých a žien na trhu práce, zlepšilo životnú úroveň o 10% do 2060 a pomohlo znížiť negatívne dopady starnutia na ekonomiku; iii) naviazanie veku odchodu do dôchodku na priemernú dĺžku dožitia by zvýšilo agregátne zamestnanosť starších v OECD o viac ako 5 p.b. do roku 2060 a životnú úroveň o cca 2,5% do roku 2060; iv) vyššia podpora vedy a výskumu v krajinách OECD by agregátne zvýšila životnú úroveň o 6% do roku 2060; v) nárast verejných investícií v krajinách OECD o 6% by agregátne zvýšil životnú úroveň o viac ako 4% do roku 2060. vi) odklon od liberalizovaného obchodu a zavedenie obchodných taríf z roku 1990 by dlhodobo znížilo životnú úroveň vo svete o 14% a o 15-25% v najviac zasiahnutých krajinách; vii) krajiny BRIIC, v porovnaní s krajinami OECD, majú veľký priestor na zlepšenie kvality riadenia a zvýšenia vzdelanosti. V prípade, ak by krajiny BRIIC dosiahli priemer OECD v oboch ukazovateľoch do roku 2060, životná úroveň v krajinách BRIIC by bola o 30-50% vyššia ako v prípade baseline scenára. V období 2018 až 2060 sa môže podľa OECD zvýšiť reálne HDP na obyvateľa Slovenskej republiky o takmer 100%. Slovenskej republike by v dlhodobom horizonte najviac pomohla reforma trhu práce (cca 11% nárast reálneho HDP na obyvateľa do roku 2060 v porovnaní s baseline scenárom) a zvýšenie výdavkov na vedu a výskum (cca 12% nárast reálneho HDP na obyvateľa do roku 2060 v porovnaní s baseline scenárom). Slovensku by pomohla mierne liberalizácia trhu produktov (4% nárast HDP na obyvateľa v porovnaní s baseline scenárom) a nárast verejných investícií (cca 1% nárast HDP na obyvateľa). Zavedenie obchodných taríf na úroveň roka 1990 by Slovenskej republike znížilo rast HDP na obyvateľa o cca 4% do roku 2060, čo je však nižší pokles ako priemer OECD ( cca 6% pokles). Zdroj], ddm/11341/only-zu_hu_HU=[false], ddm/11341/datum_spravy_hu_HU=[20180712000000], ddm/11341/ddm-gallery-field_pt_BR=[3301501], ddm/11341/ddm-db-select4560_vi_VN=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], treePath=[30303, 1731033, 1731116], ddm/11341/only-zu_be_BY=[false], ddm/11341/priorita_pt_BR=[home_pravy], ddm/11341/ddm-db-select4560_hu_HU=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/datum_spravy_es_ES=[20180712000000], ddm/11341/text_be_BY=[OECD 12.júla 2018 zverejnila dlhodobé scenáre vývoja svetovej ekonomiky do roku 2060. Ide o prvú aktualizáciu dlhodobých projekcií od roku 2014. V aktuálnej edícii sa OECD zamerala na politiky a inštitucionálne zmeny, ktorých zmeny by mohli mať dlhodobý vplyv na hospodársky vývoj. OECD pripravila okrem základného scenára aj alternatívne scenáre, ktoré simulujú potenciálny strednodobý a dlhodobý dopad zmien politík. V prípade základného scenára, za predpokladu žiadnych inštitucionálnych zmien a zmien politík, OECD prognózuje: i) rast svetového reálneho HDP sa zníži z dnešnej úrovne cca 3,5% na 2% v roku 2060, najmä kvôli spomaleniu rozvíjajúcich sa ekonomík; ii) podiel Číny a Indie na svetovom HDP sa bude naďalej zvyšovať, čím sa centrum svetovej ekonomickej aktivity bude postupne presúvať zo Severnej Ameriky a Európy smerom k Ázii; iii) životná úroveň sa bude zlepšovať vo všetkých krajinách, aj keď rozdielnym tempom, najrýchlejšie v rýchlo rastúcich rozvíjajúcich sa krajinách a v krajinách východnej Európy; iv) HDP na obyvateľa však v krajinách BRIICS a v niektorých nízko-príjmových krajinách OECD ani v roku 2060 nedosiahne polovicu HDP na obyvateľa v USA; v) zvýšené výdavky na zdravotníctvo a demografické zmeny si budú vyžadovať v mediánovej krajine OECD zvýšenie primárnych príjmov o 6,5 p.b. do roku 2060, ak si bude chcieť udržať súčasnú úroveň dlhu; vi) súčasný globálny vývoj úspor tlačil smerom nadol reálne úrokové miery, tento trend môže pokračovať. V prípade alternatívnych scenárov za predpokladu inštitucionálnych zmien alebo reforiem politík OECD prognózuje: i) zlepšením regulácie trhu produktov v krajinách OECD do roku 2030 by sa mohla zvýšiť životná úroveň agregátne o 8%; ii) zlepšenie politík trhu práce v krajinách OECD by zvýšilo zamestnanosť o 6,5 p.b. do roku 2040, najmä vďaka vyššej účasti mladých a žien na trhu práce, zlepšilo životnú úroveň o 10% do 2060 a pomohlo znížiť negatívne dopady starnutia na ekonomiku; iii) naviazanie veku odchodu do dôchodku na priemernú dĺžku dožitia by zvýšilo agregátne zamestnanosť starších v OECD o viac ako 5 p.b. do roku 2060 a životnú úroveň o cca 2,5% do roku 2060; iv) vyššia podpora vedy a výskumu v krajinách OECD by agregátne zvýšila životnú úroveň o 6% do roku 2060; v) nárast verejných investícií v krajinách OECD o 6% by agregátne zvýšil životnú úroveň o viac ako 4% do roku 2060. vi) odklon od liberalizovaného obchodu a zavedenie obchodných taríf z roku 1990 by dlhodobo znížilo životnú úroveň vo svete o 14% a o 15-25% v najviac zasiahnutých krajinách; vii) krajiny BRIIC, v porovnaní s krajinami OECD, majú veľký priestor na zlepšenie kvality riadenia a zvýšenia vzdelanosti. V prípade, ak by krajiny BRIIC dosiahli priemer OECD v oboch ukazovateľoch do roku 2060, životná úroveň v krajinách BRIIC by bola o 30-50% vyššia ako v prípade baseline scenára. V období 2018 až 2060 sa môže podľa OECD zvýšiť reálne HDP na obyvateľa Slovenskej republiky o takmer 100%. Slovenskej republike by v dlhodobom horizonte najviac pomohla reforma trhu práce (cca 11% nárast reálneho HDP na obyvateľa do roku 2060 v porovnaní s baseline scenárom) a zvýšenie výdavkov na vedu a výskum (cca 12% nárast reálneho HDP na obyvateľa do roku 2060 v porovnaní s baseline scenárom). Slovensku by pomohla mierne liberalizácia trhu produktov (4% nárast HDP na obyvateľa v porovnaní s baseline scenárom) a nárast verejných investícií (cca 1% nárast HDP na obyvateľa). Zavedenie obchodných taríf na úroveň roka 1990 by Slovenskej republike znížilo rast HDP na obyvateľa o cca 4% do roku 2060, čo je však nižší pokles ako priemer OECD ( cca 6% pokles). Zdroj], ddm/11341/newsletter_sl_SL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_sl_SL=[3301501], ddm/11341/ddm-db-select4560_es_ES=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/anotacia_ko_KR=[OECD 12.júla 2018 zverejnila dlhodobé scenáre vývoja svetovej ekonomiky do roku 2060. Ide o prvú aktualizáciu dlhodobých projekcií od roku 2014. V aktuálnej edícii sa OECD zamerala na politiky a inštitucionálne zmeny, ktorých zmeny by mohli mať dlhodobý vplyv na hospodársky vývoj.], ddm/11341/text_en_US=[OECD 12.júla 2018 zverejnila dlhodobé scenáre vývoja svetovej ekonomiky do roku 2060. Ide o prvú aktualizáciu dlhodobých projekcií od roku 2014. V aktuálnej edícii sa OECD zamerala na politiky a inštitucionálne zmeny, ktorých zmeny by mohli mať dlhodobý vplyv na hospodársky vývoj. OECD pripravila okrem základného scenára aj alternatívne scenáre, ktoré simulujú potenciálny strednodobý a dlhodobý dopad zmien politík. V prípade základného scenára, za predpokladu žiadnych inštitucionálnych zmien a zmien politík, OECD prognózuje: i) rast svetového reálneho HDP sa zníži z dnešnej úrovne cca 3,5% na 2% v roku 2060, najmä kvôli spomaleniu rozvíjajúcich sa ekonomík; ii) podiel Číny a Indie na svetovom HDP sa bude naďalej zvyšovať, čím sa centrum svetovej ekonomickej aktivity bude postupne presúvať zo Severnej Ameriky a Európy smerom k Ázii; iii) životná úroveň sa bude zlepšovať vo všetkých krajinách, aj keď rozdielnym tempom, najrýchlejšie v rýchlo rastúcich rozvíjajúcich sa krajinách a v krajinách východnej Európy; iv) HDP na obyvateľa však v krajinách BRIICS a v niektorých nízko-príjmových krajinách OECD ani v roku 2060 nedosiahne polovicu HDP na obyvateľa v USA; v) zvýšené výdavky na zdravotníctvo a demografické zmeny si budú vyžadovať v mediánovej krajine OECD zvýšenie primárnych príjmov o 6,5 p.b. do roku 2060, ak si bude chcieť udržať súčasnú úroveň dlhu; vi) súčasný globálny vývoj úspor tlačil smerom nadol reálne úrokové miery, tento trend môže pokračovať. V prípade alternatívnych scenárov za predpokladu inštitucionálnych zmien alebo reforiem politík OECD prognózuje: i) zlepšením regulácie trhu produktov v krajinách OECD do roku 2030 by sa mohla zvýšiť životná úroveň agregátne o 8%; ii) zlepšenie politík trhu práce v krajinách OECD by zvýšilo zamestnanosť o 6,5 p.b. do roku 2040, najmä vďaka vyššej účasti mladých a žien na trhu práce, zlepšilo životnú úroveň o 10% do 2060 a pomohlo znížiť negatívne dopady starnutia na ekonomiku; iii) naviazanie veku odchodu do dôchodku na priemernú dĺžku dožitia by zvýšilo agregátne zamestnanosť starších v OECD o viac ako 5 p.b. do roku 2060 a životnú úroveň o cca 2,5% do roku 2060; iv) vyššia podpora vedy a výskumu v krajinách OECD by agregátne zvýšila životnú úroveň o 6% do roku 2060; v) nárast verejných investícií v krajinách OECD o 6% by agregátne zvýšil životnú úroveň o viac ako 4% do roku 2060. vi) odklon od liberalizovaného obchodu a zavedenie obchodných taríf z roku 1990 by dlhodobo znížilo životnú úroveň vo svete o 14% a o 15-25% v najviac zasiahnutých krajinách; vii) krajiny BRIIC, v porovnaní s krajinami OECD, majú veľký priestor na zlepšenie kvality riadenia a zvýšenia vzdelanosti. V prípade, ak by krajiny BRIIC dosiahli priemer OECD v oboch ukazovateľoch do roku 2060, životná úroveň v krajinách BRIIC by bola o 30-50% vyššia ako v prípade baseline scenára. V období 2018 až 2060 sa môže podľa OECD zvýšiť reálne HDP na obyvateľa Slovenskej republiky o takmer 100%. Slovenskej republike by v dlhodobom horizonte najviac pomohla reforma trhu práce (cca 11% nárast reálneho HDP na obyvateľa do roku 2060 v porovnaní s baseline scenárom) a zvýšenie výdavkov na vedu a výskum (cca 12% nárast reálneho HDP na obyvateľa do roku 2060 v porovnaní s baseline scenárom). Slovensku by pomohla mierne liberalizácia trhu produktov (4% nárast HDP na obyvateľa v porovnaní s baseline scenárom) a nárast verejných investícií (cca 1% nárast HDP na obyvateľa). Zavedenie obchodných taríf na úroveň roka 1990 by Slovenskej republike znížilo rast HDP na obyvateľa o cca 4% do roku 2060, čo je však nižší pokles ako priemer OECD ( cca 6% pokles). Zdroj], stagingGroup=[false], ddm/11341/only-zu_en_US=[false], ddm/11341/priorita_sl_SL=[home_pravy], ddm/11341/only-zu_uk_UA=[false], ddm/11341/priorita_en_US=[home_pravy], ddm/11341/ddm-gallery-field_en_US=[3301501], priority_sortable=[0.0], defaultLanguageId=[sk_SK], ddm/11341/text_uk_UA=[OECD 12.júla 2018 zverejnila dlhodobé scenáre vývoja svetovej ekonomiky do roku 2060. Ide o prvú aktualizáciu dlhodobých projekcií od roku 2014. V aktuálnej edícii sa OECD zamerala na politiky a inštitucionálne zmeny, ktorých zmeny by mohli mať dlhodobý vplyv na hospodársky vývoj. OECD pripravila okrem základného scenára aj alternatívne scenáre, ktoré simulujú potenciálny strednodobý a dlhodobý dopad zmien politík. V prípade základného scenára, za predpokladu žiadnych inštitucionálnych zmien a zmien politík, OECD prognózuje: i) rast svetového reálneho HDP sa zníži z dnešnej úrovne cca 3,5% na 2% v roku 2060, najmä kvôli spomaleniu rozvíjajúcich sa ekonomík; ii) podiel Číny a Indie na svetovom HDP sa bude naďalej zvyšovať, čím sa centrum svetovej ekonomickej aktivity bude postupne presúvať zo Severnej Ameriky a Európy smerom k Ázii; iii) životná úroveň sa bude zlepšovať vo všetkých krajinách, aj keď rozdielnym tempom, najrýchlejšie v rýchlo rastúcich rozvíjajúcich sa krajinách a v krajinách východnej Európy; iv) HDP na obyvateľa však v krajinách BRIICS a v niektorých nízko-príjmových krajinách OECD ani v roku 2060 nedosiahne polovicu HDP na obyvateľa v USA; v) zvýšené výdavky na zdravotníctvo a demografické zmeny si budú vyžadovať v mediánovej krajine OECD zvýšenie primárnych príjmov o 6,5 p.b. do roku 2060, ak si bude chcieť udržať súčasnú úroveň dlhu; vi) súčasný globálny vývoj úspor tlačil smerom nadol reálne úrokové miery, tento trend môže pokračovať. V prípade alternatívnych scenárov za predpokladu inštitucionálnych zmien alebo reforiem politík OECD prognózuje: i) zlepšením regulácie trhu produktov v krajinách OECD do roku 2030 by sa mohla zvýšiť životná úroveň agregátne o 8%; ii) zlepšenie politík trhu práce v krajinách OECD by zvýšilo zamestnanosť o 6,5 p.b. do roku 2040, najmä vďaka vyššej účasti mladých a žien na trhu práce, zlepšilo životnú úroveň o 10% do 2060 a pomohlo znížiť negatívne dopady starnutia na ekonomiku; iii) naviazanie veku odchodu do dôchodku na priemernú dĺžku dožitia by zvýšilo agregátne zamestnanosť starších v OECD o viac ako 5 p.b. do roku 2060 a životnú úroveň o cca 2,5% do roku 2060; iv) vyššia podpora vedy a výskumu v krajinách OECD by agregátne zvýšila životnú úroveň o 6% do roku 2060; v) nárast verejných investícií v krajinách OECD o 6% by agregátne zvýšil životnú úroveň o viac ako 4% do roku 2060. vi) odklon od liberalizovaného obchodu a zavedenie obchodných taríf z roku 1990 by dlhodobo znížilo životnú úroveň vo svete o 14% a o 15-25% v najviac zasiahnutých krajinách; vii) krajiny BRIIC, v porovnaní s krajinami OECD, majú veľký priestor na zlepšenie kvality riadenia a zvýšenia vzdelanosti. V prípade, ak by krajiny BRIIC dosiahli priemer OECD v oboch ukazovateľoch do roku 2060, životná úroveň v krajinách BRIIC by bola o 30-50% vyššia ako v prípade baseline scenára. V období 2018 až 2060 sa môže podľa OECD zvýšiť reálne HDP na obyvateľa Slovenskej republiky o takmer 100%. Slovenskej republike by v dlhodobom horizonte najviac pomohla reforma trhu práce (cca 11% nárast reálneho HDP na obyvateľa do roku 2060 v porovnaní s baseline scenárom) a zvýšenie výdavkov na vedu a výskum (cca 12% nárast reálneho HDP na obyvateľa do roku 2060 v porovnaní s baseline scenárom). Slovensku by pomohla mierne liberalizácia trhu produktov (4% nárast HDP na obyvateľa v porovnaní s baseline scenárom) a nárast verejných investícií (cca 1% nárast HDP na obyvateľa). Zavedenie obchodných taríf na úroveň roka 1990 by Slovenskej republike znížilo rast HDP na obyvateľa o cca 4% do roku 2060, čo je však nižší pokles ako priemer OECD ( cca 6% pokles). Zdroj], ddm/11341/ddm-gallery-field_sr_RS=[3301501], ddm/11341/vseobecny_autor_pl_PL=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_sr_RS=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/ddm-gallery-field_it_IT=[3301501], ddm/11341/only-zu_it_IT=[false], ddm/11341/newsletter_tr_TR=[false], portletId=[15], displayDate=[20180713134500], ddm/11341/ddm-db-select4560_de_DE=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/datum_spravy_vi_VN=[20180712000000], ddm/11341/priorita_tr_TR=[home_pravy], ddm/11341/only-zu_pl_PL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_zh_CN=[3301501], assetCategoryTitles=[slovensko v oecd], ddm/11341/newsletter_zh_CN=[false], assetCategoryIds=[22202], ddm/11341/ddm-db-select4560_pl_PL=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], assetCategoryTitles_sk_SK=[slovensko v oecd], ratings=[0.0], title_sk_SK=[OECD zverejnila dlhodobé scenáre vývoja svetovej ekonomiky do roku 2060], ddm/11341/priorita_pl_PL=[home_pravy], version=[1.0], folderId=[1731116], ddm/11341/ddm-gallery-field_hu_HU=[3301501], title=[OECD zverejnila dlhodobé scenáre vývoja svetovej ekonomiky do roku 2060], ddm/11341/only-zu_sr_RS=[false], ddm/11341/text_de_DE=[OECD 12.júla 2018 zverejnila dlhodobé scenáre vývoja svetovej ekonomiky do roku 2060. Ide o prvú aktualizáciu dlhodobých projekcií od roku 2014. V aktuálnej edícii sa OECD zamerala na politiky a inštitucionálne zmeny, ktorých zmeny by mohli mať dlhodobý vplyv na hospodársky vývoj. OECD pripravila okrem základného scenára aj alternatívne scenáre, ktoré simulujú potenciálny strednodobý a dlhodobý dopad zmien politík. V prípade základného scenára, za predpokladu žiadnych inštitucionálnych zmien a zmien politík, OECD prognózuje: i) rast svetového reálneho HDP sa zníži z dnešnej úrovne cca 3,5% na 2% v roku 2060, najmä kvôli spomaleniu rozvíjajúcich sa ekonomík; ii) podiel Číny a Indie na svetovom HDP sa bude naďalej zvyšovať, čím sa centrum svetovej ekonomickej aktivity bude postupne presúvať zo Severnej Ameriky a Európy smerom k Ázii; iii) životná úroveň sa bude zlepšovať vo všetkých krajinách, aj keď rozdielnym tempom, najrýchlejšie v rýchlo rastúcich rozvíjajúcich sa krajinách a v krajinách východnej Európy; iv) HDP na obyvateľa však v krajinách BRIICS a v niektorých nízko-príjmových krajinách OECD ani v roku 2060 nedosiahne polovicu HDP na obyvateľa v USA; v) zvýšené výdavky na zdravotníctvo a demografické zmeny si budú vyžadovať v mediánovej krajine OECD zvýšenie primárnych príjmov o 6,5 p.b. do roku 2060, ak si bude chcieť udržať súčasnú úroveň dlhu; vi) súčasný globálny vývoj úspor tlačil smerom nadol reálne úrokové miery, tento trend môže pokračovať. V prípade alternatívnych scenárov za predpokladu inštitucionálnych zmien alebo reforiem politík OECD prognózuje: i) zlepšením regulácie trhu produktov v krajinách OECD do roku 2030 by sa mohla zvýšiť životná úroveň agregátne o 8%; ii) zlepšenie politík trhu práce v krajinách OECD by zvýšilo zamestnanosť o 6,5 p.b. do roku 2040, najmä vďaka vyššej účasti mladých a žien na trhu práce, zlepšilo životnú úroveň o 10% do 2060 a pomohlo znížiť negatívne dopady starnutia na ekonomiku; iii) naviazanie veku odchodu do dôchodku na priemernú dĺžku dožitia by zvýšilo agregátne zamestnanosť starších v OECD o viac ako 5 p.b. do roku 2060 a životnú úroveň o cca 2,5% do roku 2060; iv) vyššia podpora vedy a výskumu v krajinách OECD by agregátne zvýšila životnú úroveň o 6% do roku 2060; v) nárast verejných investícií v krajinách OECD o 6% by agregátne zvýšil životnú úroveň o viac ako 4% do roku 2060. vi) odklon od liberalizovaného obchodu a zavedenie obchodných taríf z roku 1990 by dlhodobo znížilo životnú úroveň vo svete o 14% a o 15-25% v najviac zasiahnutých krajinách; vii) krajiny BRIIC, v porovnaní s krajinami OECD, majú veľký priestor na zlepšenie kvality riadenia a zvýšenia vzdelanosti. V prípade, ak by krajiny BRIIC dosiahli priemer OECD v oboch ukazovateľoch do roku 2060, životná úroveň v krajinách BRIIC by bola o 30-50% vyššia ako v prípade baseline scenára. V období 2018 až 2060 sa môže podľa OECD zvýšiť reálne HDP na obyvateľa Slovenskej republiky o takmer 100%. Slovenskej republike by v dlhodobom horizonte najviac pomohla reforma trhu práce (cca 11% nárast reálneho HDP na obyvateľa do roku 2060 v porovnaní s baseline scenárom) a zvýšenie výdavkov na vedu a výskum (cca 12% nárast reálneho HDP na obyvateľa do roku 2060 v porovnaní s baseline scenárom). Slovensku by pomohla mierne liberalizácia trhu produktov (4% nárast HDP na obyvateľa v porovnaní s baseline scenárom) a nárast verejných investícií (cca 1% nárast HDP na obyvateľa). Zavedenie obchodných taríf na úroveň roka 1990 by Slovenskej republike znížilo rast HDP na obyvateľa o cca 4% do roku 2060, čo je však nižší pokles ako priemer OECD ( cca 6% pokles). Zdroj], ddm/11341/priorita_uk_UA=[home_pravy], ddm/11341/ddm-db-select4560_fr_FR=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/text_fr_FR=[OECD 12.júla 2018 zverejnila dlhodobé scenáre vývoja svetovej ekonomiky do roku 2060. Ide o prvú aktualizáciu dlhodobých projekcií od roku 2014. V aktuálnej edícii sa OECD zamerala na politiky a inštitucionálne zmeny, ktorých zmeny by mohli mať dlhodobý vplyv na hospodársky vývoj. OECD pripravila okrem základného scenára aj alternatívne scenáre, ktoré simulujú potenciálny strednodobý a dlhodobý dopad zmien politík. V prípade základného scenára, za predpokladu žiadnych inštitucionálnych zmien a zmien politík, OECD prognózuje: i) rast svetového reálneho HDP sa zníži z dnešnej úrovne cca 3,5% na 2% v roku 2060, najmä kvôli spomaleniu rozvíjajúcich sa ekonomík; ii) podiel Číny a Indie na svetovom HDP sa bude naďalej zvyšovať, čím sa centrum svetovej ekonomickej aktivity bude postupne presúvať zo Severnej Ameriky a Európy smerom k Ázii; iii) životná úroveň sa bude zlepšovať vo všetkých krajinách, aj keď rozdielnym tempom, najrýchlejšie v rýchlo rastúcich rozvíjajúcich sa krajinách a v krajinách východnej Európy; iv) HDP na obyvateľa však v krajinách BRIICS a v niektorých nízko-príjmových krajinách OECD ani v roku 2060 nedosiahne polovicu HDP na obyvateľa v USA; v) zvýšené výdavky na zdravotníctvo a demografické zmeny si budú vyžadovať v mediánovej krajine OECD zvýšenie primárnych príjmov o 6,5 p.b. do roku 2060, ak si bude chcieť udržať súčasnú úroveň dlhu; vi) súčasný globálny vývoj úspor tlačil smerom nadol reálne úrokové miery, tento trend môže pokračovať. V prípade alternatívnych scenárov za predpokladu inštitucionálnych zmien alebo reforiem politík OECD prognózuje: i) zlepšením regulácie trhu produktov v krajinách OECD do roku 2030 by sa mohla zvýšiť životná úroveň agregátne o 8%; ii) zlepšenie politík trhu práce v krajinách OECD by zvýšilo zamestnanosť o 6,5 p.b. do roku 2040, najmä vďaka vyššej účasti mladých a žien na trhu práce, zlepšilo životnú úroveň o 10% do 2060 a pomohlo znížiť negatívne dopady starnutia na ekonomiku; iii) naviazanie veku odchodu do dôchodku na priemernú dĺžku dožitia by zvýšilo agregátne zamestnanosť starších v OECD o viac ako 5 p.b. do roku 2060 a životnú úroveň o cca 2,5% do roku 2060; iv) vyššia podpora vedy a výskumu v krajinách OECD by agregátne zvýšila životnú úroveň o 6% do roku 2060; v) nárast verejných investícií v krajinách OECD o 6% by agregátne zvýšil životnú úroveň o viac ako 4% do roku 2060. vi) odklon od liberalizovaného obchodu a zavedenie obchodných taríf z roku 1990 by dlhodobo znížilo životnú úroveň vo svete o 14% a o 15-25% v najviac zasiahnutých krajinách; vii) krajiny BRIIC, v porovnaní s krajinami OECD, majú veľký priestor na zlepšenie kvality riadenia a zvýšenia vzdelanosti. V prípade, ak by krajiny BRIIC dosiahli priemer OECD v oboch ukazovateľoch do roku 2060, životná úroveň v krajinách BRIIC by bola o 30-50% vyššia ako v prípade baseline scenára. V období 2018 až 2060 sa môže podľa OECD zvýšiť reálne HDP na obyvateľa Slovenskej republiky o takmer 100%. Slovenskej republike by v dlhodobom horizonte najviac pomohla reforma trhu práce (cca 11% nárast reálneho HDP na obyvateľa do roku 2060 v porovnaní s baseline scenárom) a zvýšenie výdavkov na vedu a výskum (cca 12% nárast reálneho HDP na obyvateľa do roku 2060 v porovnaní s baseline scenárom). Slovensku by pomohla mierne liberalizácia trhu produktov (4% nárast HDP na obyvateľa v porovnaní s baseline scenárom) a nárast verejných investícií (cca 1% nárast HDP na obyvateľa). Zavedenie obchodných taríf na úroveň roka 1990 by Slovenskej republike znížilo rast HDP na obyvateľa o cca 4% do roku 2060, čo je však nižší pokles ako priemer OECD ( cca 6% pokles). Zdroj], ddm/11341/ddm-db-select4560_sk_SK=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], title_sortable=[oecd zverejnila dlhodobé scenáre vývoja svetovej ekonomiky do roku 2060], createDate=[20180713134812], entryClassName=[com.liferay.portlet.journal.model.JournalArticle], ddm/11341/only-zu_sl_SL=[false], ddm/11341/anotacia_de_DE=[OECD 12.júla 2018 zverejnila dlhodobé scenáre vývoja svetovej ekonomiky do roku 2060. Ide o prvú aktualizáciu dlhodobých projekcií od roku 2014. V aktuálnej edícii sa OECD zamerala na politiky a inštitucionálne zmeny, ktorých zmeny by mohli mať dlhodobý vplyv na hospodársky vývoj.], ddm/11341/datum_spravy_de_DE=[20180712000000], ddm/11341/vseobecny_autor_pt_BR=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ko_KR=[odbor], ddm/11341/anotacia_tr_TR=[OECD 12.júla 2018 zverejnila dlhodobé scenáre vývoja svetovej ekonomiky do roku 2060. Ide o prvú aktualizáciu dlhodobých projekcií od roku 2014. V aktuálnej edícii sa OECD zamerala na politiky a inštitucionálne zmeny, ktorých zmeny by mohli mať dlhodobý vplyv na hospodársky vývoj.], groupId=[10182], ddm/11341/priorita_be_BY=[home_pravy], ddm/11341/datum_spravy_ru_RU=[20180712000000], ddm/11341/only-zu_zh_CN=[false], ddm/11341/datum_spravy_sr_RS=[20180712000000], ddm/11341/anotacia_sk_SK=[OECD 12.júla 2018 zverejnila dlhodobé scenáre vývoja svetovej ekonomiky do roku 2060. Ide o prvú aktualizáciu dlhodobých projekcií od roku 2014. V aktuálnej edícii sa OECD zamerala na politiky a inštitucionálne zmeny, ktorých zmeny by mohli mať dlhodobý vplyv na hospodársky vývoj.], ddm/11341/ddm-db-select4560_tr_TR=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/ddm-db-select4560_it_IT=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], uid=[15_PORTLET_3301547], ddm/11341/text_hu_HU=[OECD 12.júla 2018 zverejnila dlhodobé scenáre vývoja svetovej ekonomiky do roku 2060. Ide o prvú aktualizáciu dlhodobých projekcií od roku 2014. V aktuálnej edícii sa OECD zamerala na politiky a inštitucionálne zmeny, ktorých zmeny by mohli mať dlhodobý vplyv na hospodársky vývoj. OECD pripravila okrem základného scenára aj alternatívne scenáre, ktoré simulujú potenciálny strednodobý a dlhodobý dopad zmien politík. V prípade základného scenára, za predpokladu žiadnych inštitucionálnych zmien a zmien politík, OECD prognózuje: i) rast svetového reálneho HDP sa zníži z dnešnej úrovne cca 3,5% na 2% v roku 2060, najmä kvôli spomaleniu rozvíjajúcich sa ekonomík; ii) podiel Číny a Indie na svetovom HDP sa bude naďalej zvyšovať, čím sa centrum svetovej ekonomickej aktivity bude postupne presúvať zo Severnej Ameriky a Európy smerom k Ázii; iii) životná úroveň sa bude zlepšovať vo všetkých krajinách, aj keď rozdielnym tempom, najrýchlejšie v rýchlo rastúcich rozvíjajúcich sa krajinách a v krajinách východnej Európy; iv) HDP na obyvateľa však v krajinách BRIICS a v niektorých nízko-príjmových krajinách OECD ani v roku 2060 nedosiahne polovicu HDP na obyvateľa v USA; v) zvýšené výdavky na zdravotníctvo a demografické zmeny si budú vyžadovať v mediánovej krajine OECD zvýšenie primárnych príjmov o 6,5 p.b. do roku 2060, ak si bude chcieť udržať súčasnú úroveň dlhu; vi) súčasný globálny vývoj úspor tlačil smerom nadol reálne úrokové miery, tento trend môže pokračovať. V prípade alternatívnych scenárov za predpokladu inštitucionálnych zmien alebo reforiem politík OECD prognózuje: i) zlepšením regulácie trhu produktov v krajinách OECD do roku 2030 by sa mohla zvýšiť životná úroveň agregátne o 8%; ii) zlepšenie politík trhu práce v krajinách OECD by zvýšilo zamestnanosť o 6,5 p.b. do roku 2040, najmä vďaka vyššej účasti mladých a žien na trhu práce, zlepšilo životnú úroveň o 10% do 2060 a pomohlo znížiť negatívne dopady starnutia na ekonomiku; iii) naviazanie veku odchodu do dôchodku na priemernú dĺžku dožitia by zvýšilo agregátne zamestnanosť starších v OECD o viac ako 5 p.b. do roku 2060 a životnú úroveň o cca 2,5% do roku 2060; iv) vyššia podpora vedy a výskumu v krajinách OECD by agregátne zvýšila životnú úroveň o 6% do roku 2060; v) nárast verejných investícií v krajinách OECD o 6% by agregátne zvýšil životnú úroveň o viac ako 4% do roku 2060. vi) odklon od liberalizovaného obchodu a zavedenie obchodných taríf z roku 1990 by dlhodobo znížilo životnú úroveň vo svete o 14% a o 15-25% v najviac zasiahnutých krajinách; vii) krajiny BRIIC, v porovnaní s krajinami OECD, majú veľký priestor na zlepšenie kvality riadenia a zvýšenia vzdelanosti. V prípade, ak by krajiny BRIIC dosiahli priemer OECD v oboch ukazovateľoch do roku 2060, životná úroveň v krajinách BRIIC by bola o 30-50% vyššia ako v prípade baseline scenára. V období 2018 až 2060 sa môže podľa OECD zvýšiť reálne HDP na obyvateľa Slovenskej republiky o takmer 100%. Slovenskej republike by v dlhodobom horizonte najviac pomohla reforma trhu práce (cca 11% nárast reálneho HDP na obyvateľa do roku 2060 v porovnaní s baseline scenárom) a zvýšenie výdavkov na vedu a výskum (cca 12% nárast reálneho HDP na obyvateľa do roku 2060 v porovnaní s baseline scenárom). Slovensku by pomohla mierne liberalizácia trhu produktov (4% nárast HDP na obyvateľa v porovnaní s baseline scenárom) a nárast verejných investícií (cca 1% nárast HDP na obyvateľa). Zavedenie obchodných taríf na úroveň roka 1990 by Slovenskej republike znížilo rast HDP na obyvateľa o cca 4% do roku 2060, čo je však nižší pokles ako priemer OECD ( cca 6% pokles). Zdroj], ddm/11341/datum_spravy_sk_SK=[20180712000000], ddm/11341/anotacia_ru_RU=[OECD 12.júla 2018 zverejnila dlhodobé scenáre vývoja svetovej ekonomiky do roku 2060. Ide o prvú aktualizáciu dlhodobých projekcií od roku 2014. V aktuálnej edícii sa OECD zamerala na politiky a inštitucionálne zmeny, ktorých zmeny by mohli mať dlhodobý vplyv na hospodársky vývoj.], type=[general], articleId=[3301546], ddm/11341/priorita_ru_RU=[home_pravy], ddm/11341/newsletter_es_ES=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_ru_RU=[3301501], userId=[3261866], ddm/11341/datum_spravy_it_IT=[20180712000000], head=[true], ddm/11341/vseobecny_autor_en_US=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_de_DE=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_ko_KR=[20180712000000], ddm/11341/newsletter_it_IT=[false], status=[0], ddm/11341/vseobecny_autor_fr_FR=[odbor], ddm/11341/newsletter_pl_PL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_es_ES=[3301501], ddm/11341/datum_spravy_en_US=[20180712000000], ddm/11341/datum_spravy_tr_TR=[20180712000000], ddm/11341/anotacia_hu_HU=[OECD 12.júla 2018 zverejnila dlhodobé scenáre vývoja svetovej ekonomiky do roku 2060. Ide o prvú aktualizáciu dlhodobých projekcií od roku 2014. V aktuálnej edícii sa OECD zamerala na politiky a inštitucionálne zmeny, ktorých zmeny by mohli mať dlhodobý vplyv na hospodársky vývoj.], ddm/11341/ddm-db-select4560_sl_SL=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/newsletter_uk_UA=[false], ddm/11341/text_sl_SL=[OECD 12.júla 2018 zverejnila dlhodobé scenáre vývoja svetovej ekonomiky do roku 2060. Ide o prvú aktualizáciu dlhodobých projekcií od roku 2014. V aktuálnej edícii sa OECD zamerala na politiky a inštitucionálne zmeny, ktorých zmeny by mohli mať dlhodobý vplyv na hospodársky vývoj. OECD pripravila okrem základného scenára aj alternatívne scenáre, ktoré simulujú potenciálny strednodobý a dlhodobý dopad zmien politík. V prípade základného scenára, za predpokladu žiadnych inštitucionálnych zmien a zmien politík, OECD prognózuje: i) rast svetového reálneho HDP sa zníži z dnešnej úrovne cca 3,5% na 2% v roku 2060, najmä kvôli spomaleniu rozvíjajúcich sa ekonomík; ii) podiel Číny a Indie na svetovom HDP sa bude naďalej zvyšovať, čím sa centrum svetovej ekonomickej aktivity bude postupne presúvať zo Severnej Ameriky a Európy smerom k Ázii; iii) životná úroveň sa bude zlepšovať vo všetkých krajinách, aj keď rozdielnym tempom, najrýchlejšie v rýchlo rastúcich rozvíjajúcich sa krajinách a v krajinách východnej Európy; iv) HDP na obyvateľa však v krajinách BRIICS a v niektorých nízko-príjmových krajinách OECD ani v roku 2060 nedosiahne polovicu HDP na obyvateľa v USA; v) zvýšené výdavky na zdravotníctvo a demografické zmeny si budú vyžadovať v mediánovej krajine OECD zvýšenie primárnych príjmov o 6,5 p.b. do roku 2060, ak si bude chcieť udržať súčasnú úroveň dlhu; vi) súčasný globálny vývoj úspor tlačil smerom nadol reálne úrokové miery, tento trend môže pokračovať. V prípade alternatívnych scenárov za predpokladu inštitucionálnych zmien alebo reforiem politík OECD prognózuje: i) zlepšením regulácie trhu produktov v krajinách OECD do roku 2030 by sa mohla zvýšiť životná úroveň agregátne o 8%; ii) zlepšenie politík trhu práce v krajinách OECD by zvýšilo zamestnanosť o 6,5 p.b. do roku 2040, najmä vďaka vyššej účasti mladých a žien na trhu práce, zlepšilo životnú úroveň o 10% do 2060 a pomohlo znížiť negatívne dopady starnutia na ekonomiku; iii) naviazanie veku odchodu do dôchodku na priemernú dĺžku dožitia by zvýšilo agregátne zamestnanosť starších v OECD o viac ako 5 p.b. do roku 2060 a životnú úroveň o cca 2,5% do roku 2060; iv) vyššia podpora vedy a výskumu v krajinách OECD by agregátne zvýšila životnú úroveň o 6% do roku 2060; v) nárast verejných investícií v krajinách OECD o 6% by agregátne zvýšil životnú úroveň o viac ako 4% do roku 2060. vi) odklon od liberalizovaného obchodu a zavedenie obchodných taríf z roku 1990 by dlhodobo znížilo životnú úroveň vo svete o 14% a o 15-25% v najviac zasiahnutých krajinách; vii) krajiny BRIIC, v porovnaní s krajinami OECD, majú veľký priestor na zlepšenie kvality riadenia a zvýšenia vzdelanosti. V prípade, ak by krajiny BRIIC dosiahli priemer OECD v oboch ukazovateľoch do roku 2060, životná úroveň v krajinách BRIIC by bola o 30-50% vyššia ako v prípade baseline scenára. V období 2018 až 2060 sa môže podľa OECD zvýšiť reálne HDP na obyvateľa Slovenskej republiky o takmer 100%. Slovenskej republike by v dlhodobom horizonte najviac pomohla reforma trhu práce (cca 11% nárast reálneho HDP na obyvateľa do roku 2060 v porovnaní s baseline scenárom) a zvýšenie výdavkov na vedu a výskum (cca 12% nárast reálneho HDP na obyvateľa do roku 2060 v porovnaní s baseline scenárom). Slovensku by pomohla mierne liberalizácia trhu produktov (4% nárast HDP na obyvateľa v porovnaní s baseline scenárom) a nárast verejných investícií (cca 1% nárast HDP na obyvateľa). Zavedenie obchodných taríf na úroveň roka 1990 by Slovenskej republike znížilo rast HDP na obyvateľa o cca 4% do roku 2060, čo je však nižší pokles ako priemer OECD ( cca 6% pokles). Zdroj], ddm/11341/only-zu_es_ES=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_uk_UA=[3301501], ddm/11341/ddm-gallery-field_pl_PL=[3301501], ddm/11341/ddm-db-select4560_pt_BR=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/vseobecny_autor_sk_SK=[odbor], groupRoleId=[10182-10171], ddm/11341/text_zh_CN=[OECD 12.júla 2018 zverejnila dlhodobé scenáre vývoja svetovej ekonomiky do roku 2060. Ide o prvú aktualizáciu dlhodobých projekcií od roku 2014. V aktuálnej edícii sa OECD zamerala na politiky a inštitucionálne zmeny, ktorých zmeny by mohli mať dlhodobý vplyv na hospodársky vývoj. OECD pripravila okrem základného scenára aj alternatívne scenáre, ktoré simulujú potenciálny strednodobý a dlhodobý dopad zmien politík. V prípade základného scenára, za predpokladu žiadnych inštitucionálnych zmien a zmien politík, OECD prognózuje: i) rast svetového reálneho HDP sa zníži z dnešnej úrovne cca 3,5% na 2% v roku 2060, najmä kvôli spomaleniu rozvíjajúcich sa ekonomík; ii) podiel Číny a Indie na svetovom HDP sa bude naďalej zvyšovať, čím sa centrum svetovej ekonomickej aktivity bude postupne presúvať zo Severnej Ameriky a Európy smerom k Ázii; iii) životná úroveň sa bude zlepšovať vo všetkých krajinách, aj keď rozdielnym tempom, najrýchlejšie v rýchlo rastúcich rozvíjajúcich sa krajinách a v krajinách východnej Európy; iv) HDP na obyvateľa však v krajinách BRIICS a v niektorých nízko-príjmových krajinách OECD ani v roku 2060 nedosiahne polovicu HDP na obyvateľa v USA; v) zvýšené výdavky na zdravotníctvo a demografické zmeny si budú vyžadovať v mediánovej krajine OECD zvýšenie primárnych príjmov o 6,5 p.b. do roku 2060, ak si bude chcieť udržať súčasnú úroveň dlhu; vi) súčasný globálny vývoj úspor tlačil smerom nadol reálne úrokové miery, tento trend môže pokračovať. V prípade alternatívnych scenárov za predpokladu inštitucionálnych zmien alebo reforiem politík OECD prognózuje: i) zlepšením regulácie trhu produktov v krajinách OECD do roku 2030 by sa mohla zvýšiť životná úroveň agregátne o 8%; ii) zlepšenie politík trhu práce v krajinách OECD by zvýšilo zamestnanosť o 6,5 p.b. do roku 2040, najmä vďaka vyššej účasti mladých a žien na trhu práce, zlepšilo životnú úroveň o 10% do 2060 a pomohlo znížiť negatívne dopady starnutia na ekonomiku; iii) naviazanie veku odchodu do dôchodku na priemernú dĺžku dožitia by zvýšilo agregátne zamestnanosť starších v OECD o viac ako 5 p.b. do roku 2060 a životnú úroveň o cca 2,5% do roku 2060; iv) vyššia podpora vedy a výskumu v krajinách OECD by agregátne zvýšila životnú úroveň o 6% do roku 2060; v) nárast verejných investícií v krajinách OECD o 6% by agregátne zvýšil životnú úroveň o viac ako 4% do roku 2060. vi) odklon od liberalizovaného obchodu a zavedenie obchodných taríf z roku 1990 by dlhodobo znížilo životnú úroveň vo svete o 14% a o 15-25% v najviac zasiahnutých krajinách; vii) krajiny BRIIC, v porovnaní s krajinami OECD, majú veľký priestor na zlepšenie kvality riadenia a zvýšenia vzdelanosti. V prípade, ak by krajiny BRIIC dosiahli priemer OECD v oboch ukazovateľoch do roku 2060, životná úroveň v krajinách BRIIC by bola o 30-50% vyššia ako v prípade baseline scenára. V období 2018 až 2060 sa môže podľa OECD zvýšiť reálne HDP na obyvateľa Slovenskej republiky o takmer 100%. Slovenskej republike by v dlhodobom horizonte najviac pomohla reforma trhu práce (cca 11% nárast reálneho HDP na obyvateľa do roku 2060 v porovnaní s baseline scenárom) a zvýšenie výdavkov na vedu a výskum (cca 12% nárast reálneho HDP na obyvateľa do roku 2060 v porovnaní s baseline scenárom). Slovensku by pomohla mierne liberalizácia trhu produktov (4% nárast HDP na obyvateľa v porovnaní s baseline scenárom) a nárast verejných investícií (cca 1% nárast HDP na obyvateľa). Zavedenie obchodných taríf na úroveň roka 1990 by Slovenskej republike znížilo rast HDP na obyvateľa o cca 4% do roku 2060, čo je však nižší pokles ako priemer OECD ( cca 6% pokles). Zdroj], ddm/11341/text_it_IT=[OECD 12.júla 2018 zverejnila dlhodobé scenáre vývoja svetovej ekonomiky do roku 2060. Ide o prvú aktualizáciu dlhodobých projekcií od roku 2014. V aktuálnej edícii sa OECD zamerala na politiky a inštitucionálne zmeny, ktorých zmeny by mohli mať dlhodobý vplyv na hospodársky vývoj. OECD pripravila okrem základného scenára aj alternatívne scenáre, ktoré simulujú potenciálny strednodobý a dlhodobý dopad zmien politík. V prípade základného scenára, za predpokladu žiadnych inštitucionálnych zmien a zmien politík, OECD prognózuje: i) rast svetového reálneho HDP sa zníži z dnešnej úrovne cca 3,5% na 2% v roku 2060, najmä kvôli spomaleniu rozvíjajúcich sa ekonomík; ii) podiel Číny a Indie na svetovom HDP sa bude naďalej zvyšovať, čím sa centrum svetovej ekonomickej aktivity bude postupne presúvať zo Severnej Ameriky a Európy smerom k Ázii; iii) životná úroveň sa bude zlepšovať vo všetkých krajinách, aj keď rozdielnym tempom, najrýchlejšie v rýchlo rastúcich rozvíjajúcich sa krajinách a v krajinách východnej Európy; iv) HDP na obyvateľa však v krajinách BRIICS a v niektorých nízko-príjmových krajinách OECD ani v roku 2060 nedosiahne polovicu HDP na obyvateľa v USA; v) zvýšené výdavky na zdravotníctvo a demografické zmeny si budú vyžadovať v mediánovej krajine OECD zvýšenie primárnych príjmov o 6,5 p.b. do roku 2060, ak si bude chcieť udržať súčasnú úroveň dlhu; vi) súčasný globálny vývoj úspor tlačil smerom nadol reálne úrokové miery, tento trend môže pokračovať. V prípade alternatívnych scenárov za predpokladu inštitucionálnych zmien alebo reforiem politík OECD prognózuje: i) zlepšením regulácie trhu produktov v krajinách OECD do roku 2030 by sa mohla zvýšiť životná úroveň agregátne o 8%; ii) zlepšenie politík trhu práce v krajinách OECD by zvýšilo zamestnanosť o 6,5 p.b. do roku 2040, najmä vďaka vyššej účasti mladých a žien na trhu práce, zlepšilo životnú úroveň o 10% do 2060 a pomohlo znížiť negatívne dopady starnutia na ekonomiku; iii) naviazanie veku odchodu do dôchodku na priemernú dĺžku dožitia by zvýšilo agregátne zamestnanosť starších v OECD o viac ako 5 p.b. do roku 2060 a životnú úroveň o cca 2,5% do roku 2060; iv) vyššia podpora vedy a výskumu v krajinách OECD by agregátne zvýšila životnú úroveň o 6% do roku 2060; v) nárast verejných investícií v krajinách OECD o 6% by agregátne zvýšil životnú úroveň o viac ako 4% do roku 2060. vi) odklon od liberalizovaného obchodu a zavedenie obchodných taríf z roku 1990 by dlhodobo znížilo životnú úroveň vo svete o 14% a o 15-25% v najviac zasiahnutých krajinách; vii) krajiny BRIIC, v porovnaní s krajinami OECD, majú veľký priestor na zlepšenie kvality riadenia a zvýšenia vzdelanosti. V prípade, ak by krajiny BRIIC dosiahli priemer OECD v oboch ukazovateľoch do roku 2060, životná úroveň v krajinách BRIIC by bola o 30-50% vyššia ako v prípade baseline scenára. V období 2018 až 2060 sa môže podľa OECD zvýšiť reálne HDP na obyvateľa Slovenskej republiky o takmer 100%. Slovenskej republike by v dlhodobom horizonte najviac pomohla reforma trhu práce (cca 11% nárast reálneho HDP na obyvateľa do roku 2060 v porovnaní s baseline scenárom) a zvýšenie výdavkov na vedu a výskum (cca 12% nárast reálneho HDP na obyvateľa do roku 2060 v porovnaní s baseline scenárom). Slovensku by pomohla mierne liberalizácia trhu produktov (4% nárast HDP na obyvateľa v porovnaní s baseline scenárom) a nárast verejných investícií (cca 1% nárast HDP na obyvateľa). Zavedenie obchodných taríf na úroveň roka 1990 by Slovenskej republike znížilo rast HDP na obyvateľa o cca 4% do roku 2060, čo je však nižší pokles ako priemer OECD ( cca 6% pokles). Zdroj], ddm/11341/priorita_zh_CN=[home_pravy], ddm/11341/text_vi_VN=[OECD 12.júla 2018 zverejnila dlhodobé scenáre vývoja svetovej ekonomiky do roku 2060. Ide o prvú aktualizáciu dlhodobých projekcií od roku 2014. V aktuálnej edícii sa OECD zamerala na politiky a inštitucionálne zmeny, ktorých zmeny by mohli mať dlhodobý vplyv na hospodársky vývoj. OECD pripravila okrem základného scenára aj alternatívne scenáre, ktoré simulujú potenciálny strednodobý a dlhodobý dopad zmien politík. V prípade základného scenára, za predpokladu žiadnych inštitucionálnych zmien a zmien politík, OECD prognózuje: i) rast svetového reálneho HDP sa zníži z dnešnej úrovne cca 3,5% na 2% v roku 2060, najmä kvôli spomaleniu rozvíjajúcich sa ekonomík; ii) podiel Číny a Indie na svetovom HDP sa bude naďalej zvyšovať, čím sa centrum svetovej ekonomickej aktivity bude postupne presúvať zo Severnej Ameriky a Európy smerom k Ázii; iii) životná úroveň sa bude zlepšovať vo všetkých krajinách, aj keď rozdielnym tempom, najrýchlejšie v rýchlo rastúcich rozvíjajúcich sa krajinách a v krajinách východnej Európy; iv) HDP na obyvateľa však v krajinách BRIICS a v niektorých nízko-príjmových krajinách OECD ani v roku 2060 nedosiahne polovicu HDP na obyvateľa v USA; v) zvýšené výdavky na zdravotníctvo a demografické zmeny si budú vyžadovať v mediánovej krajine OECD zvýšenie primárnych príjmov o 6,5 p.b. do roku 2060, ak si bude chcieť udržať súčasnú úroveň dlhu; vi) súčasný globálny vývoj úspor tlačil smerom nadol reálne úrokové miery, tento trend môže pokračovať. V prípade alternatívnych scenárov za predpokladu inštitucionálnych zmien alebo reforiem politík OECD prognózuje: i) zlepšením regulácie trhu produktov v krajinách OECD do roku 2030 by sa mohla zvýšiť životná úroveň agregátne o 8%; ii) zlepšenie politík trhu práce v krajinách OECD by zvýšilo zamestnanosť o 6,5 p.b. do roku 2040, najmä vďaka vyššej účasti mladých a žien na trhu práce, zlepšilo životnú úroveň o 10% do 2060 a pomohlo znížiť negatívne dopady starnutia na ekonomiku; iii) naviazanie veku odchodu do dôchodku na priemernú dĺžku dožitia by zvýšilo agregátne zamestnanosť starších v OECD o viac ako 5 p.b. do roku 2060 a životnú úroveň o cca 2,5% do roku 2060; iv) vyššia podpora vedy a výskumu v krajinách OECD by agregátne zvýšila životnú úroveň o 6% do roku 2060; v) nárast verejných investícií v krajinách OECD o 6% by agregátne zvýšil životnú úroveň o viac ako 4% do roku 2060. vi) odklon od liberalizovaného obchodu a zavedenie obchodných taríf z roku 1990 by dlhodobo znížilo životnú úroveň vo svete o 14% a o 15-25% v najviac zasiahnutých krajinách; vii) krajiny BRIIC, v porovnaní s krajinami OECD, majú veľký priestor na zlepšenie kvality riadenia a zvýšenia vzdelanosti. V prípade, ak by krajiny BRIIC dosiahli priemer OECD v oboch ukazovateľoch do roku 2060, životná úroveň v krajinách BRIIC by bola o 30-50% vyššia ako v prípade baseline scenára. V období 2018 až 2060 sa môže podľa OECD zvýšiť reálne HDP na obyvateľa Slovenskej republiky o takmer 100%. Slovenskej republike by v dlhodobom horizonte najviac pomohla reforma trhu práce (cca 11% nárast reálneho HDP na obyvateľa do roku 2060 v porovnaní s baseline scenárom) a zvýšenie výdavkov na vedu a výskum (cca 12% nárast reálneho HDP na obyvateľa do roku 2060 v porovnaní s baseline scenárom). Slovensku by pomohla mierne liberalizácia trhu produktov (4% nárast HDP na obyvateľa v porovnaní s baseline scenárom) a nárast verejných investícií (cca 1% nárast HDP na obyvateľa). Zavedenie obchodných taríf na úroveň roka 1990 by Slovenskej republike znížilo rast HDP na obyvateľa o cca 4% do roku 2060, čo je však nižší pokles ako priemer OECD ( cca 6% pokles). Zdroj], ddmStructureKey=[19502], ddm/11341/anotacia_be_BY=[OECD 12.júla 2018 zverejnila dlhodobé scenáre vývoja svetovej ekonomiky do roku 2060. Ide o prvú aktualizáciu dlhodobých projekcií od roku 2014. V aktuálnej edícii sa OECD zamerala na politiky a inštitucionálne zmeny, ktorých zmeny by mohli mať dlhodobý vplyv na hospodársky vývoj.], ddm/11341/priorita_es_ES=[home_pravy], ddm/11341/priorita_sr_RS=[home_pravy], ddm/11341/priorita_vi_VN=[home_pravy], localized_title=[oecd zverejnila dlhodobé scenáre vývoja svetovej ekonomiky do roku 2060], ddm/11341/ddm-gallery-field_de_DE=[3301501], classTypeId=[11341], localized_title_sk_SK=[oecd zverejnila dlhodobé scenáre vývoja svetovej ekonomiky do roku 2060], ddm/11341/vseobecny_autor_vi_VN=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_zh_CN=[20180712000000], ddm/11341/newsletter_sk_SK=[false], ddm/11341/newsletter_ko_KR=[false], ddm/11341/only-zu_de_DE=[false], classPK=[0], companyId=[10155], ddm/11341/vseobecny_autor_tr_TR=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_zh_CN=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31]}
{scopeGroupId=[10182], ddm/11341/priorita_en_US=[bezna], ddm/11341/vseobecny_autor_be_BY=[odbor], priority_sortable=[0.0], ddm/11341/text_uk_UA=[Vlajková publikácia OECD pre posudzovanie vývoja a budúcnosti pracovných trhov – OECD Employment Outlook – po prvýkrát za uplynulých desať rokov konštatuje úplné ozdravenie trhov práce od účinkov globálnej hospodárskej a finančnej krízy. OECD predpovedá, že pozitívny trend v rozvoji zamestnanosti bude pokračovať minimálne do roku 2019, podporovaný stabilným hospodárskym rastom krajín OECD na priemernej úrovni 2,5%. Pod touto skutočnosťou sa však skrýva niekoľko nových štruktúrnych zmien, ktoré natrvalo ovplyvnili budúci vývoj zamestnanosti v niekoľkých krajinách OECD. Kvalita práce sa pomaly zlepšuje najmä vplyvom verejných opatrení na znižovanie nerovnosti platov medzi mužmi a ženami, odstraňovanie prekážok pri zamestnávaní znevýhodnených ľudí a predchádzaní ilegálnej neplatenej práci nad zákonom stanovený pracovný čas. Zhoršenie však bolo zaznamenané naprieč krajinami OECD v riziku straty zamestnania a v pokračujúcom náraste podielu zamestnancov v dočasnom pracovnom pomere alebo na neúplný pracovný úväzok. Práve Slovenská republika je v tomto ohľade ojedinelou výnimkou vďaka posilneniu udržateľnosti zamestnania vedúceho k zvýšeniu predvídateľnosti na trhu práce. Mnoho krajín OECD bolo postihnutých dlhodobým spomalením rastu miezd, ktorý poklesol v priemere o jeden percentuálny bod v porovnaní s rastom národného produktu. Podľa OECD sú za spomalenie rastu mzdovej úrovne zodpovedné prevažne dva faktory: nízky rast technologickej intenzity práce a nízky rast spotrebných cien (inflácia). Pokles miezd je pozorovateľný u zamestnancov na neúplné úväzky alebo v nepravidelných formách zamestnania, ako napr. samostatne zárobkovo činné osoby v závislom vzťahu od majoritného zadávateľa práce. Rast technologickej úrovne výrobných procesov má nerovnomerný vplyv na produktivitu práce, a čiastočne sa podieľa na poklese investícií firiem do pracovnej sily v prospech investícií do technológií. OECD v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť vzdelávania ľudí a prípravy ich relevantných zručností ako jediný spôsob, ktorým je možné spomaliť odklon investícií od rozvoja pracovných síl. OECD tiež varuje pred škodlivými účinkami oslabujúceho kolektívneho vyjednávania a na základe svojich analýz odporúča efektívnu kombináciu odborovej organizácie na úrovni odvetví s uspôsobením kolektívnych zmlúv individuálnym špecifikám zamestnávateľského podniku (tzv. organizovaná decentralizácia kolektívneho vyjednávania). OECD tiež prináša nové zistenia v oblasti ochrany ľudí pred nezamestnanosťou. Skúsenosti ukazujú, že ľuďom, ktorí stratia zamestnanie nie z osobných dôvodov, ale z dôvodu ekonomických faktorov odvetvia, v ktorom pracujú, štáty dokážu relatívne efektívnym spôsobom pomôcť pri návrate do zamestnania. Základným predpokladom toho je, aby zamestnávatelia vystavení tlaku na prepúšťanie zamestnancov bezodkladne svoju realitu konzultovali so štátnymi orgánmi zodpovednými za služby zamestnanosti i so sektorovými odborovými organizáciami, aby odkladaním tohto kroku nemrhali časom potrebným na pomoc ľuďom pri hľadaní zamestnania a prípadnej rekvalifikácii. Štáty môžu v tejto súvislosti napomôcť rýchlejším poskytovaním dávok v nezamestnanosti v opodstatnených prípadoch, a niekoľko krajín OECD úspešne zaviedlo osobitné dorovnávacie dávky pre zamestnancov, ktorí sa účinkom takýchto procesov zamestnajú na horšie platených pracovných miestach. OECD v tejto súvislosti poznamenáva, že relatívny prístup ľudí k dávkam v nezamestnanosti sa zhoršil naprieč členskými krajinami účinkom dvoch faktorov: na náraste zamestnanosti sa dlhodobo menej podieľajú dlhodobo nezamestnané osoby, ktoré spravidla nemajú nárok na dávky v nezamestnanosti, ako aj konsolidácia výdavkov verejných financií vedúca k znižovaniu dávok skupinám osôb, ktoré majú zvýšenú pravdepodobnosť zamestnania i bez využitia štátnych služieb zamestnanosti. Osobitná kapitola správy je venovaná skúmaniu faktorov ovplyvňujúcich nerovnosti v mzdových príjmoch mužov a žien po celú dobu kariéry. Zistenia naznačujú, že prvá polovica pracovného života je kľúčovou pre vznik či zabránenie vzniku týchto nerovností, a jej účinok sa neskoršej fáze pracovného života ďalej hromadí. Vzhľadom na obvyklú rodinnú dynamiku ženy vychovávajúce svoje deti musia prerušiť svoje úsilie v práci či celoživotnom vzdelávaní a z toho dôvodu často zažívajú druhý kariérny štart vo veku 30-34 rokov, v ktorom sú znevýhodnené voči mužom i voči mladším pracovníkom. Kombinovanie rodičovských dovoleniek s polovičnými úväzkami má na uvedené nerovnomerný vplyv, pretože u časti žien predstavuje príležitosť pokračovať v pracovnom rozvoji, avšak u druhej časti predstavuje pascu vedúcu k dlhodobej trajektórii neúplných pracovných úväzkov znižujúcich osobné príjmy. V tejto súvislosti OECD odporúča posilniť behaviorálne prístupy k rodinnej a sociálnej politike a podporovať v spoločnosti ochotu rodičov deliť sa o zodpovednosť podstupovať rodičovskú dovolenku. Publikácia je dostupná online.], defaultLanguageId=[sk_SK], ddm/11341/priorita_hu_HU=[bezna], ddm/11341/vseobecny_autor_ru_RU=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_ru_RU=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/vseobecny_autor_pl_PL=[odbor], ddm/11341/newsletter_de_DE=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_sr_RS=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/anotacia_sl_SL=[Vlajková publikácia OECD pre posudzovanie vývoja a budúcnosti pracovných trhov – OECD Employment Outlook – po prvýkrát za uplynulých desať rokov konštatuje úplné ozdravenie trhov práce od účinkov globálnej hospodárskej a finančnej krízy.], ddm/11341/only-zu_it_IT=[false], ddm/11341/newsletter_fr_FR=[false], ddm/11341/newsletter_tr_TR=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_en_US=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/datum_spravy_sl_SL=[20180704000000], portletId=[15], ddm/11341/priorita_it_IT=[bezna], roleId=[10163, 10164], displayDate=[20180704154600], ddm/11341/newsletter_be_BY=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_de_DE=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], expirationDate=[2922789940817081255], ddm/11341/datum_spravy_vi_VN=[20180704000000], ddm/11341/priorita_tr_TR=[bezna], ddm/11341/only-zu_pl_PL=[false], ddm/11341/datum_spravy_uk_UA=[20180704000000], ddm/11341/anotacia_zh_CN=[Vlajková publikácia OECD pre posudzovanie vývoja a budúcnosti pracovných trhov – OECD Employment Outlook – po prvýkrát za uplynulých desať rokov konštatuje úplné ozdravenie trhov práce od účinkov globálnej hospodárskej a finančnej krízy.], entryClassPK=[3295427], ddm/11341/newsletter_vi_VN=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_ko_KR=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], assetCategoryTitles=[slovensko v oecd], content=[

Vlajková publikácia OECD pre posudzovanie vývoja a budúcnosti pracovných trhov – OECD Employment Outlook – po prvýkrát za uplynulých desať rokov konštatuje úplné ozdravenie trhov práce od účinkov globálnej hospodárskej a finančnej krízy. OECD predpovedá, že pozitívny trend v rozvoji zamestnanosti bude pokračovať minimálne do roku 2019, podporovaný stabilným hospodárskym rastom krajín OECD na priemernej úrovni 2,5%.

 

Pod touto skutočnosťou sa však skrýva niekoľko nových štruktúrnych zmien, ktoré natrvalo ovplyvnili budúci vývoj zamestnanosti v niekoľkých krajinách OECD. Kvalita práce sa pomaly zlepšuje najmä vplyvom verejných opatrení na znižovanie nerovnosti platov medzi mužmi a ženami, odstraňovanie prekážok pri zamestnávaní znevýhodnených ľudí a predchádzaní ilegálnej neplatenej práci nad zákonom stanovený pracovný čas. Zhoršenie však bolo zaznamenané naprieč krajinami OECD v riziku straty zamestnania a v pokračujúcom náraste podielu zamestnancov v dočasnom pracovnom pomere alebo na neúplný pracovný úväzok. Práve Slovenská republika je v tomto ohľade ojedinelou výnimkou vďaka posilneniu udržateľnosti zamestnania vedúceho k zvýšeniu predvídateľnosti na trhu práce.

 

Mnoho krajín OECD bolo postihnutých dlhodobým spomalením rastu miezd, ktorý poklesol v priemere o jeden percentuálny bod v porovnaní s rastom národného produktu. Podľa OECD sú za spomalenie rastu mzdovej úrovne zodpovedné prevažne dva faktory: nízky rast technologickej intenzity práce a nízky rast spotrebných cien (inflácia). Pokles miezd je pozorovateľný u zamestnancov na neúplné úväzky alebo v nepravidelných formách zamestnania, ako napr. samostatne zárobkovo činné osoby v závislom vzťahu od majoritného zadávateľa práce. Rast technologickej úrovne výrobných procesov má nerovnomerný vplyv na produktivitu práce, a čiastočne sa podieľa na poklese investícií firiem do pracovnej sily v prospech investícií do technológií. OECD v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť vzdelávania ľudí a prípravy ich relevantných zručností ako jediný spôsob, ktorým je možné spomaliť odklon investícií od rozvoja pracovných síl. OECD tiež varuje pred škodlivými účinkami oslabujúceho kolektívneho vyjednávania a na základe svojich analýz odporúča efektívnu kombináciu odborovej organizácie na úrovni odvetví s uspôsobením kolektívnych zmlúv individuálnym špecifikám zamestnávateľského podniku (tzv. organizovaná decentralizácia kolektívneho vyjednávania).

 

OECD tiež prináša nové zistenia v oblasti ochrany ľudí pred nezamestnanosťou. Skúsenosti ukazujú, že ľuďom, ktorí stratia zamestnanie nie z osobných dôvodov, ale z dôvodu ekonomických faktorov odvetvia, v ktorom pracujú, štáty dokážu relatívne efektívnym spôsobom pomôcť pri návrate do zamestnania. Základným predpokladom toho je, aby zamestnávatelia vystavení tlaku na prepúšťanie zamestnancov bezodkladne svoju realitu konzultovali so štátnymi orgánmi zodpovednými za služby zamestnanosti i so sektorovými odborovými organizáciami, aby odkladaním tohto kroku nemrhali časom potrebným na pomoc ľuďom pri hľadaní zamestnania a prípadnej rekvalifikácii. Štáty môžu v tejto súvislosti napomôcť rýchlejším poskytovaním dávok v nezamestnanosti v opodstatnených prípadoch, a niekoľko krajín OECD úspešne zaviedlo osobitné dorovnávacie dávky pre zamestnancov, ktorí sa účinkom takýchto procesov zamestnajú na horšie platených pracovných miestach. OECD v tejto súvislosti poznamenáva, že relatívny prístup ľudí k dávkam v nezamestnanosti sa zhoršil naprieč členskými krajinami účinkom dvoch faktorov: na náraste zamestnanosti sa dlhodobo menej podieľajú dlhodobo nezamestnané osoby, ktoré spravidla nemajú nárok na dávky v nezamestnanosti, ako aj konsolidácia výdavkov verejných financií vedúca k znižovaniu dávok skupinám osôb, ktoré majú zvýšenú pravdepodobnosť zamestnania i bez využitia štátnych služieb zamestnanosti.

 

Osobitná kapitola správy je venovaná skúmaniu faktorov ovplyvňujúcich nerovnosti v mzdových príjmoch mužov a žien po celú dobu kariéry. Zistenia naznačujú, že prvá polovica pracovného života je kľúčovou pre vznik či zabránenie vzniku týchto nerovností, a jej účinok sa neskoršej fáze pracovného života ďalej hromadí. Vzhľadom na obvyklú rodinnú dynamiku ženy vychovávajúce svoje deti musia prerušiť svoje úsilie v práci či celoživotnom vzdelávaní a z toho dôvodu často zažívajú druhý kariérny štart vo veku 30-34 rokov, v ktorom sú znevýhodnené voči mužom i voči mladším pracovníkom. Kombinovanie rodičovských dovoleniek s polovičnými úväzkami má na uvedené nerovnomerný vplyv, pretože u časti žien predstavuje príležitosť pokračovať v pracovnom rozvoji, avšak u druhej časti predstavuje pascu vedúcu k dlhodobej trajektórii neúplných pracovných úväzkov znižujúcich osobné príjmy. V tejto súvislosti OECD odporúča posilniť behaviorálne prístupy k rodinnej a sociálnej politike a podporovať v spoločnosti ochotu rodičov deliť sa o zodpovednosť podstupovať rodičovskú dovolenku.

 

Publikácia je dostupná online.

20180704000000 false odbor [""] ["bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31"] Vlajková publikácia OECD pre posudzovanie vývoja a budúcnosti pracovných trhov – OECD Employment Outlook – po prvýkrát za uplynulých desať rokov konštatuje úplné ozdravenie trhov práce od účinkov globálnej hospodárskej a finančnej krízy. null null null false bezna null ], assetCategoryIds=[22202], ddm/11341/newsletter_zh_CN=[false], ddm/11341/newsletter_en_US=[false], ddm/11341/anotacia_it_IT=[Vlajková publikácia OECD pre posudzovanie vývoja a budúcnosti pracovných trhov – OECD Employment Outlook – po prvýkrát za uplynulých desať rokov konštatuje úplné ozdravenie trhov práce od účinkov globálnej hospodárskej a finančnej krízy.], viewCount_sortable=[17658], assetCategoryTitles_sk_SK=[slovensko v oecd], ddm/11341/ddm-db-select4560_pl_PL=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/text_ru_RU=[Vlajková publikácia OECD pre posudzovanie vývoja a budúcnosti pracovných trhov – OECD Employment Outlook – po prvýkrát za uplynulých desať rokov konštatuje úplné ozdravenie trhov práce od účinkov globálnej hospodárskej a finančnej krízy. OECD predpovedá, že pozitívny trend v rozvoji zamestnanosti bude pokračovať minimálne do roku 2019, podporovaný stabilným hospodárskym rastom krajín OECD na priemernej úrovni 2,5%. Pod touto skutočnosťou sa však skrýva niekoľko nových štruktúrnych zmien, ktoré natrvalo ovplyvnili budúci vývoj zamestnanosti v niekoľkých krajinách OECD. Kvalita práce sa pomaly zlepšuje najmä vplyvom verejných opatrení na znižovanie nerovnosti platov medzi mužmi a ženami, odstraňovanie prekážok pri zamestnávaní znevýhodnených ľudí a predchádzaní ilegálnej neplatenej práci nad zákonom stanovený pracovný čas. Zhoršenie však bolo zaznamenané naprieč krajinami OECD v riziku straty zamestnania a v pokračujúcom náraste podielu zamestnancov v dočasnom pracovnom pomere alebo na neúplný pracovný úväzok. Práve Slovenská republika je v tomto ohľade ojedinelou výnimkou vďaka posilneniu udržateľnosti zamestnania vedúceho k zvýšeniu predvídateľnosti na trhu práce. Mnoho krajín OECD bolo postihnutých dlhodobým spomalením rastu miezd, ktorý poklesol v priemere o jeden percentuálny bod v porovnaní s rastom národného produktu. Podľa OECD sú za spomalenie rastu mzdovej úrovne zodpovedné prevažne dva faktory: nízky rast technologickej intenzity práce a nízky rast spotrebných cien (inflácia). Pokles miezd je pozorovateľný u zamestnancov na neúplné úväzky alebo v nepravidelných formách zamestnania, ako napr. samostatne zárobkovo činné osoby v závislom vzťahu od majoritného zadávateľa práce. Rast technologickej úrovne výrobných procesov má nerovnomerný vplyv na produktivitu práce, a čiastočne sa podieľa na poklese investícií firiem do pracovnej sily v prospech investícií do technológií. OECD v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť vzdelávania ľudí a prípravy ich relevantných zručností ako jediný spôsob, ktorým je možné spomaliť odklon investícií od rozvoja pracovných síl. OECD tiež varuje pred škodlivými účinkami oslabujúceho kolektívneho vyjednávania a na základe svojich analýz odporúča efektívnu kombináciu odborovej organizácie na úrovni odvetví s uspôsobením kolektívnych zmlúv individuálnym špecifikám zamestnávateľského podniku (tzv. organizovaná decentralizácia kolektívneho vyjednávania). OECD tiež prináša nové zistenia v oblasti ochrany ľudí pred nezamestnanosťou. Skúsenosti ukazujú, že ľuďom, ktorí stratia zamestnanie nie z osobných dôvodov, ale z dôvodu ekonomických faktorov odvetvia, v ktorom pracujú, štáty dokážu relatívne efektívnym spôsobom pomôcť pri návrate do zamestnania. Základným predpokladom toho je, aby zamestnávatelia vystavení tlaku na prepúšťanie zamestnancov bezodkladne svoju realitu konzultovali so štátnymi orgánmi zodpovednými za služby zamestnanosti i so sektorovými odborovými organizáciami, aby odkladaním tohto kroku nemrhali časom potrebným na pomoc ľuďom pri hľadaní zamestnania a prípadnej rekvalifikácii. Štáty môžu v tejto súvislosti napomôcť rýchlejším poskytovaním dávok v nezamestnanosti v opodstatnených prípadoch, a niekoľko krajín OECD úspešne zaviedlo osobitné dorovnávacie dávky pre zamestnancov, ktorí sa účinkom takýchto procesov zamestnajú na horšie platených pracovných miestach. OECD v tejto súvislosti poznamenáva, že relatívny prístup ľudí k dávkam v nezamestnanosti sa zhoršil naprieč členskými krajinami účinkom dvoch faktorov: na náraste zamestnanosti sa dlhodobo menej podieľajú dlhodobo nezamestnané osoby, ktoré spravidla nemajú nárok na dávky v nezamestnanosti, ako aj konsolidácia výdavkov verejných financií vedúca k znižovaniu dávok skupinám osôb, ktoré majú zvýšenú pravdepodobnosť zamestnania i bez využitia štátnych služieb zamestnanosti. Osobitná kapitola správy je venovaná skúmaniu faktorov ovplyvňujúcich nerovnosti v mzdových príjmoch mužov a žien po celú dobu kariéry. Zistenia naznačujú, že prvá polovica pracovného života je kľúčovou pre vznik či zabránenie vzniku týchto nerovností, a jej účinok sa neskoršej fáze pracovného života ďalej hromadí. Vzhľadom na obvyklú rodinnú dynamiku ženy vychovávajúce svoje deti musia prerušiť svoje úsilie v práci či celoživotnom vzdelávaní a z toho dôvodu často zažívajú druhý kariérny štart vo veku 30-34 rokov, v ktorom sú znevýhodnené voči mužom i voči mladším pracovníkom. Kombinovanie rodičovských dovoleniek s polovičnými úväzkami má na uvedené nerovnomerný vplyv, pretože u časti žien predstavuje príležitosť pokračovať v pracovnom rozvoji, avšak u druhej časti predstavuje pascu vedúcu k dlhodobej trajektórii neúplných pracovných úväzkov znižujúcich osobné príjmy. V tejto súvislosti OECD odporúča posilniť behaviorálne prístupy k rodinnej a sociálnej politike a podporovať v spoločnosti ochotu rodičov deliť sa o zodpovednosť podstupovať rodičovskú dovolenku. Publikácia je dostupná online.], ratings=[0.0], viewCount=[17658], content_sk_SK=[

Vlajková publikácia OECD pre posudzovanie vývoja a budúcnosti pracovných trhov – OECD Employment Outlook – po prvýkrát za uplynulých desať rokov konštatuje úplné ozdravenie trhov práce od účinkov globálnej hospodárskej a finančnej krízy. OECD predpovedá, že pozitívny trend v rozvoji zamestnanosti bude pokračovať minimálne do roku 2019, podporovaný stabilným hospodárskym rastom krajín OECD na priemernej úrovni 2,5%.

 

Pod touto skutočnosťou sa však skrýva niekoľko nových štruktúrnych zmien, ktoré natrvalo ovplyvnili budúci vývoj zamestnanosti v niekoľkých krajinách OECD. Kvalita práce sa pomaly zlepšuje najmä vplyvom verejných opatrení na znižovanie nerovnosti platov medzi mužmi a ženami, odstraňovanie prekážok pri zamestnávaní znevýhodnených ľudí a predchádzaní ilegálnej neplatenej práci nad zákonom stanovený pracovný čas. Zhoršenie však bolo zaznamenané naprieč krajinami OECD v riziku straty zamestnania a v pokračujúcom náraste podielu zamestnancov v dočasnom pracovnom pomere alebo na neúplný pracovný úväzok. Práve Slovenská republika je v tomto ohľade ojedinelou výnimkou vďaka posilneniu udržateľnosti zamestnania vedúceho k zvýšeniu predvídateľnosti na trhu práce.

 

Mnoho krajín OECD bolo postihnutých dlhodobým spomalením rastu miezd, ktorý poklesol v priemere o jeden percentuálny bod v porovnaní s rastom národného produktu. Podľa OECD sú za spomalenie rastu mzdovej úrovne zodpovedné prevažne dva faktory: nízky rast technologickej intenzity práce a nízky rast spotrebných cien (inflácia). Pokles miezd je pozorovateľný u zamestnancov na neúplné úväzky alebo v nepravidelných formách zamestnania, ako napr. samostatne zárobkovo činné osoby v závislom vzťahu od majoritného zadávateľa práce. Rast technologickej úrovne výrobných procesov má nerovnomerný vplyv na produktivitu práce, a čiastočne sa podieľa na poklese investícií firiem do pracovnej sily v prospech investícií do technológií. OECD v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť vzdelávania ľudí a prípravy ich relevantných zručností ako jediný spôsob, ktorým je možné spomaliť odklon investícií od rozvoja pracovných síl. OECD tiež varuje pred škodlivými účinkami oslabujúceho kolektívneho vyjednávania a na základe svojich analýz odporúča efektívnu kombináciu odborovej organizácie na úrovni odvetví s uspôsobením kolektívnych zmlúv individuálnym špecifikám zamestnávateľského podniku (tzv. organizovaná decentralizácia kolektívneho vyjednávania).

 

OECD tiež prináša nové zistenia v oblasti ochrany ľudí pred nezamestnanosťou. Skúsenosti ukazujú, že ľuďom, ktorí stratia zamestnanie nie z osobných dôvodov, ale z dôvodu ekonomických faktorov odvetvia, v ktorom pracujú, štáty dokážu relatívne efektívnym spôsobom pomôcť pri návrate do zamestnania. Základným predpokladom toho je, aby zamestnávatelia vystavení tlaku na prepúšťanie zamestnancov bezodkladne svoju realitu konzultovali so štátnymi orgánmi zodpovednými za služby zamestnanosti i so sektorovými odborovými organizáciami, aby odkladaním tohto kroku nemrhali časom potrebným na pomoc ľuďom pri hľadaní zamestnania a prípadnej rekvalifikácii. Štáty môžu v tejto súvislosti napomôcť rýchlejším poskytovaním dávok v nezamestnanosti v opodstatnených prípadoch, a niekoľko krajín OECD úspešne zaviedlo osobitné dorovnávacie dávky pre zamestnancov, ktorí sa účinkom takýchto procesov zamestnajú na horšie platených pracovných miestach. OECD v tejto súvislosti poznamenáva, že relatívny prístup ľudí k dávkam v nezamestnanosti sa zhoršil naprieč členskými krajinami účinkom dvoch faktorov: na náraste zamestnanosti sa dlhodobo menej podieľajú dlhodobo nezamestnané osoby, ktoré spravidla nemajú nárok na dávky v nezamestnanosti, ako aj konsolidácia výdavkov verejných financií vedúca k znižovaniu dávok skupinám osôb, ktoré majú zvýšenú pravdepodobnosť zamestnania i bez využitia štátnych služieb zamestnanosti.

 

Osobitná kapitola správy je venovaná skúmaniu faktorov ovplyvňujúcich nerovnosti v mzdových príjmoch mužov a žien po celú dobu kariéry. Zistenia naznačujú, že prvá polovica pracovného života je kľúčovou pre vznik či zabránenie vzniku týchto nerovností, a jej účinok sa neskoršej fáze pracovného života ďalej hromadí. Vzhľadom na obvyklú rodinnú dynamiku ženy vychovávajúce svoje deti musia prerušiť svoje úsilie v práci či celoživotnom vzdelávaní a z toho dôvodu často zažívajú druhý kariérny štart vo veku 30-34 rokov, v ktorom sú znevýhodnené voči mužom i voči mladším pracovníkom. Kombinovanie rodičovských dovoleniek s polovičnými úväzkami má na uvedené nerovnomerný vplyv, pretože u časti žien predstavuje príležitosť pokračovať v pracovnom rozvoji, avšak u druhej časti predstavuje pascu vedúcu k dlhodobej trajektórii neúplných pracovných úväzkov znižujúcich osobné príjmy. V tejto súvislosti OECD odporúča posilniť behaviorálne prístupy k rodinnej a sociálnej politike a podporovať v spoločnosti ochotu rodičov deliť sa o zodpovednosť podstupovať rodičovskú dovolenku.

 

Publikácia je dostupná online.

20180704000000 false odbor [""] ["bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31"] Vlajková publikácia OECD pre posudzovanie vývoja a budúcnosti pracovných trhov – OECD Employment Outlook – po prvýkrát za uplynulých desať rokov konštatuje úplné ozdravenie trhov práce od účinkov globálnej hospodárskej a finančnej krízy. null null null false bezna null ], ddm/11341/anotacia_sr_RS=[Vlajková publikácia OECD pre posudzovanie vývoja a budúcnosti pracovných trhov – OECD Employment Outlook – po prvýkrát za uplynulých desať rokov konštatuje úplné ozdravenie trhov práce od účinkov globálnej hospodárskej a finančnej krízy.], title_sk_SK=[OECD - Výhľad zamestnanosti 2018], ddm/11341/text_sk_SK=[Vlajková publikácia OECD pre posudzovanie vývoja a budúcnosti pracovných trhov – OECD Employment Outlook – po prvýkrát za uplynulých desať rokov konštatuje úplné ozdravenie trhov práce od účinkov globálnej hospodárskej a finančnej krízy. OECD predpovedá, že pozitívny trend v rozvoji zamestnanosti bude pokračovať minimálne do roku 2019, podporovaný stabilným hospodárskym rastom krajín OECD na priemernej úrovni 2,5%. Pod touto skutočnosťou sa však skrýva niekoľko nových štruktúrnych zmien, ktoré natrvalo ovplyvnili budúci vývoj zamestnanosti v niekoľkých krajinách OECD. Kvalita práce sa pomaly zlepšuje najmä vplyvom verejných opatrení na znižovanie nerovnosti platov medzi mužmi a ženami, odstraňovanie prekážok pri zamestnávaní znevýhodnených ľudí a predchádzaní ilegálnej neplatenej práci nad zákonom stanovený pracovný čas. Zhoršenie však bolo zaznamenané naprieč krajinami OECD v riziku straty zamestnania a v pokračujúcom náraste podielu zamestnancov v dočasnom pracovnom pomere alebo na neúplný pracovný úväzok. Práve Slovenská republika je v tomto ohľade ojedinelou výnimkou vďaka posilneniu udržateľnosti zamestnania vedúceho k zvýšeniu predvídateľnosti na trhu práce. Mnoho krajín OECD bolo postihnutých dlhodobým spomalením rastu miezd, ktorý poklesol v priemere o jeden percentuálny bod v porovnaní s rastom národného produktu. Podľa OECD sú za spomalenie rastu mzdovej úrovne zodpovedné prevažne dva faktory: nízky rast technologickej intenzity práce a nízky rast spotrebných cien (inflácia). Pokles miezd je pozorovateľný u zamestnancov na neúplné úväzky alebo v nepravidelných formách zamestnania, ako napr. samostatne zárobkovo činné osoby v závislom vzťahu od majoritného zadávateľa práce. Rast technologickej úrovne výrobných procesov má nerovnomerný vplyv na produktivitu práce, a čiastočne sa podieľa na poklese investícií firiem do pracovnej sily v prospech investícií do technológií. OECD v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť vzdelávania ľudí a prípravy ich relevantných zručností ako jediný spôsob, ktorým je možné spomaliť odklon investícií od rozvoja pracovných síl. OECD tiež varuje pred škodlivými účinkami oslabujúceho kolektívneho vyjednávania a na základe svojich analýz odporúča efektívnu kombináciu odborovej organizácie na úrovni odvetví s uspôsobením kolektívnych zmlúv individuálnym špecifikám zamestnávateľského podniku (tzv. organizovaná decentralizácia kolektívneho vyjednávania). OECD tiež prináša nové zistenia v oblasti ochrany ľudí pred nezamestnanosťou. Skúsenosti ukazujú, že ľuďom, ktorí stratia zamestnanie nie z osobných dôvodov, ale z dôvodu ekonomických faktorov odvetvia, v ktorom pracujú, štáty dokážu relatívne efektívnym spôsobom pomôcť pri návrate do zamestnania. Základným predpokladom toho je, aby zamestnávatelia vystavení tlaku na prepúšťanie zamestnancov bezodkladne svoju realitu konzultovali so štátnymi orgánmi zodpovednými za služby zamestnanosti i so sektorovými odborovými organizáciami, aby odkladaním tohto kroku nemrhali časom potrebným na pomoc ľuďom pri hľadaní zamestnania a prípadnej rekvalifikácii. Štáty môžu v tejto súvislosti napomôcť rýchlejším poskytovaním dávok v nezamestnanosti v opodstatnených prípadoch, a niekoľko krajín OECD úspešne zaviedlo osobitné dorovnávacie dávky pre zamestnancov, ktorí sa účinkom takýchto procesov zamestnajú na horšie platených pracovných miestach. OECD v tejto súvislosti poznamenáva, že relatívny prístup ľudí k dávkam v nezamestnanosti sa zhoršil naprieč členskými krajinami účinkom dvoch faktorov: na náraste zamestnanosti sa dlhodobo menej podieľajú dlhodobo nezamestnané osoby, ktoré spravidla nemajú nárok na dávky v nezamestnanosti, ako aj konsolidácia výdavkov verejných financií vedúca k znižovaniu dávok skupinám osôb, ktoré majú zvýšenú pravdepodobnosť zamestnania i bez využitia štátnych služieb zamestnanosti. Osobitná kapitola správy je venovaná skúmaniu faktorov ovplyvňujúcich nerovnosti v mzdových príjmoch mužov a žien po celú dobu kariéry. Zistenia naznačujú, že prvá polovica pracovného života je kľúčovou pre vznik či zabránenie vzniku týchto nerovností, a jej účinok sa neskoršej fáze pracovného života ďalej hromadí. Vzhľadom na obvyklú rodinnú dynamiku ženy vychovávajúce svoje deti musia prerušiť svoje úsilie v práci či celoživotnom vzdelávaní a z toho dôvodu často zažívajú druhý kariérny štart vo veku 30-34 rokov, v ktorom sú znevýhodnené voči mužom i voči mladším pracovníkom. Kombinovanie rodičovských dovoleniek s polovičnými úväzkami má na uvedené nerovnomerný vplyv, pretože u časti žien predstavuje príležitosť pokračovať v pracovnom rozvoji, avšak u druhej časti predstavuje pascu vedúcu k dlhodobej trajektórii neúplných pracovných úväzkov znižujúcich osobné príjmy. V tejto súvislosti OECD odporúča posilniť behaviorálne prístupy k rodinnej a sociálnej politike a podporovať v spoločnosti ochotu rodičov deliť sa o zodpovednosť podstupovať rodičovskú dovolenku. Publikácia je dostupná online.], ddm/11341/priorita_pl_PL=[bezna], ddm/11341/only-zu_pt_BR=[false], folderId=[1731116], version=[1.0], ddm/11341/newsletter_ru_RU=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_be_BY=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/only-zu_sr_RS=[false], title=[OECD - Výhľad zamestnanosti 2018], ddm/11341/priorita_uk_UA=[bezna], ddm/11341/text_de_DE=[Vlajková publikácia OECD pre posudzovanie vývoja a budúcnosti pracovných trhov – OECD Employment Outlook – po prvýkrát za uplynulých desať rokov konštatuje úplné ozdravenie trhov práce od účinkov globálnej hospodárskej a finančnej krízy. OECD predpovedá, že pozitívny trend v rozvoji zamestnanosti bude pokračovať minimálne do roku 2019, podporovaný stabilným hospodárskym rastom krajín OECD na priemernej úrovni 2,5%. Pod touto skutočnosťou sa však skrýva niekoľko nových štruktúrnych zmien, ktoré natrvalo ovplyvnili budúci vývoj zamestnanosti v niekoľkých krajinách OECD. Kvalita práce sa pomaly zlepšuje najmä vplyvom verejných opatrení na znižovanie nerovnosti platov medzi mužmi a ženami, odstraňovanie prekážok pri zamestnávaní znevýhodnených ľudí a predchádzaní ilegálnej neplatenej práci nad zákonom stanovený pracovný čas. Zhoršenie však bolo zaznamenané naprieč krajinami OECD v riziku straty zamestnania a v pokračujúcom náraste podielu zamestnancov v dočasnom pracovnom pomere alebo na neúplný pracovný úväzok. Práve Slovenská republika je v tomto ohľade ojedinelou výnimkou vďaka posilneniu udržateľnosti zamestnania vedúceho k zvýšeniu predvídateľnosti na trhu práce. Mnoho krajín OECD bolo postihnutých dlhodobým spomalením rastu miezd, ktorý poklesol v priemere o jeden percentuálny bod v porovnaní s rastom národného produktu. Podľa OECD sú za spomalenie rastu mzdovej úrovne zodpovedné prevažne dva faktory: nízky rast technologickej intenzity práce a nízky rast spotrebných cien (inflácia). Pokles miezd je pozorovateľný u zamestnancov na neúplné úväzky alebo v nepravidelných formách zamestnania, ako napr. samostatne zárobkovo činné osoby v závislom vzťahu od majoritného zadávateľa práce. Rast technologickej úrovne výrobných procesov má nerovnomerný vplyv na produktivitu práce, a čiastočne sa podieľa na poklese investícií firiem do pracovnej sily v prospech investícií do technológií. OECD v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť vzdelávania ľudí a prípravy ich relevantných zručností ako jediný spôsob, ktorým je možné spomaliť odklon investícií od rozvoja pracovných síl. OECD tiež varuje pred škodlivými účinkami oslabujúceho kolektívneho vyjednávania a na základe svojich analýz odporúča efektívnu kombináciu odborovej organizácie na úrovni odvetví s uspôsobením kolektívnych zmlúv individuálnym špecifikám zamestnávateľského podniku (tzv. organizovaná decentralizácia kolektívneho vyjednávania). OECD tiež prináša nové zistenia v oblasti ochrany ľudí pred nezamestnanosťou. Skúsenosti ukazujú, že ľuďom, ktorí stratia zamestnanie nie z osobných dôvodov, ale z dôvodu ekonomických faktorov odvetvia, v ktorom pracujú, štáty dokážu relatívne efektívnym spôsobom pomôcť pri návrate do zamestnania. Základným predpokladom toho je, aby zamestnávatelia vystavení tlaku na prepúšťanie zamestnancov bezodkladne svoju realitu konzultovali so štátnymi orgánmi zodpovednými za služby zamestnanosti i so sektorovými odborovými organizáciami, aby odkladaním tohto kroku nemrhali časom potrebným na pomoc ľuďom pri hľadaní zamestnania a prípadnej rekvalifikácii. Štáty môžu v tejto súvislosti napomôcť rýchlejším poskytovaním dávok v nezamestnanosti v opodstatnených prípadoch, a niekoľko krajín OECD úspešne zaviedlo osobitné dorovnávacie dávky pre zamestnancov, ktorí sa účinkom takýchto procesov zamestnajú na horšie platených pracovných miestach. OECD v tejto súvislosti poznamenáva, že relatívny prístup ľudí k dávkam v nezamestnanosti sa zhoršil naprieč členskými krajinami účinkom dvoch faktorov: na náraste zamestnanosti sa dlhodobo menej podieľajú dlhodobo nezamestnané osoby, ktoré spravidla nemajú nárok na dávky v nezamestnanosti, ako aj konsolidácia výdavkov verejných financií vedúca k znižovaniu dávok skupinám osôb, ktoré majú zvýšenú pravdepodobnosť zamestnania i bez využitia štátnych služieb zamestnanosti. Osobitná kapitola správy je venovaná skúmaniu faktorov ovplyvňujúcich nerovnosti v mzdových príjmoch mužov a žien po celú dobu kariéry. Zistenia naznačujú, že prvá polovica pracovného života je kľúčovou pre vznik či zabránenie vzniku týchto nerovností, a jej účinok sa neskoršej fáze pracovného života ďalej hromadí. Vzhľadom na obvyklú rodinnú dynamiku ženy vychovávajúce svoje deti musia prerušiť svoje úsilie v práci či celoživotnom vzdelávaní a z toho dôvodu často zažívajú druhý kariérny štart vo veku 30-34 rokov, v ktorom sú znevýhodnené voči mužom i voči mladším pracovníkom. Kombinovanie rodičovských dovoleniek s polovičnými úväzkami má na uvedené nerovnomerný vplyv, pretože u časti žien predstavuje príležitosť pokračovať v pracovnom rozvoji, avšak u druhej časti predstavuje pascu vedúcu k dlhodobej trajektórii neúplných pracovných úväzkov znižujúcich osobné príjmy. V tejto súvislosti OECD odporúča posilniť behaviorálne prístupy k rodinnej a sociálnej politike a podporovať v spoločnosti ochotu rodičov deliť sa o zodpovednosť podstupovať rodičovskú dovolenku. Publikácia je dostupná online.], ddm/11341/text_fr_FR=[Vlajková publikácia OECD pre posudzovanie vývoja a budúcnosti pracovných trhov – OECD Employment Outlook – po prvýkrát za uplynulých desať rokov konštatuje úplné ozdravenie trhov práce od účinkov globálnej hospodárskej a finančnej krízy. OECD predpovedá, že pozitívny trend v rozvoji zamestnanosti bude pokračovať minimálne do roku 2019, podporovaný stabilným hospodárskym rastom krajín OECD na priemernej úrovni 2,5%. Pod touto skutočnosťou sa však skrýva niekoľko nových štruktúrnych zmien, ktoré natrvalo ovplyvnili budúci vývoj zamestnanosti v niekoľkých krajinách OECD. Kvalita práce sa pomaly zlepšuje najmä vplyvom verejných opatrení na znižovanie nerovnosti platov medzi mužmi a ženami, odstraňovanie prekážok pri zamestnávaní znevýhodnených ľudí a predchádzaní ilegálnej neplatenej práci nad zákonom stanovený pracovný čas. Zhoršenie však bolo zaznamenané naprieč krajinami OECD v riziku straty zamestnania a v pokračujúcom náraste podielu zamestnancov v dočasnom pracovnom pomere alebo na neúplný pracovný úväzok. Práve Slovenská republika je v tomto ohľade ojedinelou výnimkou vďaka posilneniu udržateľnosti zamestnania vedúceho k zvýšeniu predvídateľnosti na trhu práce. Mnoho krajín OECD bolo postihnutých dlhodobým spomalením rastu miezd, ktorý poklesol v priemere o jeden percentuálny bod v porovnaní s rastom národného produktu. Podľa OECD sú za spomalenie rastu mzdovej úrovne zodpovedné prevažne dva faktory: nízky rast technologickej intenzity práce a nízky rast spotrebných cien (inflácia). Pokles miezd je pozorovateľný u zamestnancov na neúplné úväzky alebo v nepravidelných formách zamestnania, ako napr. samostatne zárobkovo činné osoby v závislom vzťahu od majoritného zadávateľa práce. Rast technologickej úrovne výrobných procesov má nerovnomerný vplyv na produktivitu práce, a čiastočne sa podieľa na poklese investícií firiem do pracovnej sily v prospech investícií do technológií. OECD v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť vzdelávania ľudí a prípravy ich relevantných zručností ako jediný spôsob, ktorým je možné spomaliť odklon investícií od rozvoja pracovných síl. OECD tiež varuje pred škodlivými účinkami oslabujúceho kolektívneho vyjednávania a na základe svojich analýz odporúča efektívnu kombináciu odborovej organizácie na úrovni odvetví s uspôsobením kolektívnych zmlúv individuálnym špecifikám zamestnávateľského podniku (tzv. organizovaná decentralizácia kolektívneho vyjednávania). OECD tiež prináša nové zistenia v oblasti ochrany ľudí pred nezamestnanosťou. Skúsenosti ukazujú, že ľuďom, ktorí stratia zamestnanie nie z osobných dôvodov, ale z dôvodu ekonomických faktorov odvetvia, v ktorom pracujú, štáty dokážu relatívne efektívnym spôsobom pomôcť pri návrate do zamestnania. Základným predpokladom toho je, aby zamestnávatelia vystavení tlaku na prepúšťanie zamestnancov bezodkladne svoju realitu konzultovali so štátnymi orgánmi zodpovednými za služby zamestnanosti i so sektorovými odborovými organizáciami, aby odkladaním tohto kroku nemrhali časom potrebným na pomoc ľuďom pri hľadaní zamestnania a prípadnej rekvalifikácii. Štáty môžu v tejto súvislosti napomôcť rýchlejším poskytovaním dávok v nezamestnanosti v opodstatnených prípadoch, a niekoľko krajín OECD úspešne zaviedlo osobitné dorovnávacie dávky pre zamestnancov, ktorí sa účinkom takýchto procesov zamestnajú na horšie platených pracovných miestach. OECD v tejto súvislosti poznamenáva, že relatívny prístup ľudí k dávkam v nezamestnanosti sa zhoršil naprieč členskými krajinami účinkom dvoch faktorov: na náraste zamestnanosti sa dlhodobo menej podieľajú dlhodobo nezamestnané osoby, ktoré spravidla nemajú nárok na dávky v nezamestnanosti, ako aj konsolidácia výdavkov verejných financií vedúca k znižovaniu dávok skupinám osôb, ktoré majú zvýšenú pravdepodobnosť zamestnania i bez využitia štátnych služieb zamestnanosti. Osobitná kapitola správy je venovaná skúmaniu faktorov ovplyvňujúcich nerovnosti v mzdových príjmoch mužov a žien po celú dobu kariéry. Zistenia naznačujú, že prvá polovica pracovného života je kľúčovou pre vznik či zabránenie vzniku týchto nerovností, a jej účinok sa neskoršej fáze pracovného života ďalej hromadí. Vzhľadom na obvyklú rodinnú dynamiku ženy vychovávajúce svoje deti musia prerušiť svoje úsilie v práci či celoživotnom vzdelávaní a z toho dôvodu často zažívajú druhý kariérny štart vo veku 30-34 rokov, v ktorom sú znevýhodnené voči mužom i voči mladším pracovníkom. Kombinovanie rodičovských dovoleniek s polovičnými úväzkami má na uvedené nerovnomerný vplyv, pretože u časti žien predstavuje príležitosť pokračovať v pracovnom rozvoji, avšak u druhej časti predstavuje pascu vedúcu k dlhodobej trajektórii neúplných pracovných úväzkov znižujúcich osobné príjmy. V tejto súvislosti OECD odporúča posilniť behaviorálne prístupy k rodinnej a sociálnej politike a podporovať v spoločnosti ochotu rodičov deliť sa o zodpovednosť podstupovať rodičovskú dovolenku. Publikácia je dostupná online.], ddm/11341/ddm-db-select4560_fr_FR=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/ddm-db-select4560_sk_SK=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/anotacia_pl_PL=[Vlajková publikácia OECD pre posudzovanie vývoja a budúcnosti pracovných trhov – OECD Employment Outlook – po prvýkrát za uplynulých desať rokov konštatuje úplné ozdravenie trhov práce od účinkov globálnej hospodárskej a finančnej krízy.], ddm/11341/anotacia_uk_UA=[Vlajková publikácia OECD pre posudzovanie vývoja a budúcnosti pracovných trhov – OECD Employment Outlook – po prvýkrát za uplynulých desať rokov konštatuje úplné ozdravenie trhov práce od účinkov globálnej hospodárskej a finančnej krízy.], createDate=[20180704154950], title_sortable=[oecd - výhľad zamestnanosti 2018], ddm/11341/text_tr_TR=[Vlajková publikácia OECD pre posudzovanie vývoja a budúcnosti pracovných trhov – OECD Employment Outlook – po prvýkrát za uplynulých desať rokov konštatuje úplné ozdravenie trhov práce od účinkov globálnej hospodárskej a finančnej krízy. OECD predpovedá, že pozitívny trend v rozvoji zamestnanosti bude pokračovať minimálne do roku 2019, podporovaný stabilným hospodárskym rastom krajín OECD na priemernej úrovni 2,5%. Pod touto skutočnosťou sa však skrýva niekoľko nových štruktúrnych zmien, ktoré natrvalo ovplyvnili budúci vývoj zamestnanosti v niekoľkých krajinách OECD. Kvalita práce sa pomaly zlepšuje najmä vplyvom verejných opatrení na znižovanie nerovnosti platov medzi mužmi a ženami, odstraňovanie prekážok pri zamestnávaní znevýhodnených ľudí a predchádzaní ilegálnej neplatenej práci nad zákonom stanovený pracovný čas. Zhoršenie však bolo zaznamenané naprieč krajinami OECD v riziku straty zamestnania a v pokračujúcom náraste podielu zamestnancov v dočasnom pracovnom pomere alebo na neúplný pracovný úväzok. Práve Slovenská republika je v tomto ohľade ojedinelou výnimkou vďaka posilneniu udržateľnosti zamestnania vedúceho k zvýšeniu predvídateľnosti na trhu práce. Mnoho krajín OECD bolo postihnutých dlhodobým spomalením rastu miezd, ktorý poklesol v priemere o jeden percentuálny bod v porovnaní s rastom národného produktu. Podľa OECD sú za spomalenie rastu mzdovej úrovne zodpovedné prevažne dva faktory: nízky rast technologickej intenzity práce a nízky rast spotrebných cien (inflácia). Pokles miezd je pozorovateľný u zamestnancov na neúplné úväzky alebo v nepravidelných formách zamestnania, ako napr. samostatne zárobkovo činné osoby v závislom vzťahu od majoritného zadávateľa práce. Rast technologickej úrovne výrobných procesov má nerovnomerný vplyv na produktivitu práce, a čiastočne sa podieľa na poklese investícií firiem do pracovnej sily v prospech investícií do technológií. OECD v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť vzdelávania ľudí a prípravy ich relevantných zručností ako jediný spôsob, ktorým je možné spomaliť odklon investícií od rozvoja pracovných síl. OECD tiež varuje pred škodlivými účinkami oslabujúceho kolektívneho vyjednávania a na základe svojich analýz odporúča efektívnu kombináciu odborovej organizácie na úrovni odvetví s uspôsobením kolektívnych zmlúv individuálnym špecifikám zamestnávateľského podniku (tzv. organizovaná decentralizácia kolektívneho vyjednávania). OECD tiež prináša nové zistenia v oblasti ochrany ľudí pred nezamestnanosťou. Skúsenosti ukazujú, že ľuďom, ktorí stratia zamestnanie nie z osobných dôvodov, ale z dôvodu ekonomických faktorov odvetvia, v ktorom pracujú, štáty dokážu relatívne efektívnym spôsobom pomôcť pri návrate do zamestnania. Základným predpokladom toho je, aby zamestnávatelia vystavení tlaku na prepúšťanie zamestnancov bezodkladne svoju realitu konzultovali so štátnymi orgánmi zodpovednými za služby zamestnanosti i so sektorovými odborovými organizáciami, aby odkladaním tohto kroku nemrhali časom potrebným na pomoc ľuďom pri hľadaní zamestnania a prípadnej rekvalifikácii. Štáty môžu v tejto súvislosti napomôcť rýchlejším poskytovaním dávok v nezamestnanosti v opodstatnených prípadoch, a niekoľko krajín OECD úspešne zaviedlo osobitné dorovnávacie dávky pre zamestnancov, ktorí sa účinkom takýchto procesov zamestnajú na horšie platených pracovných miestach. OECD v tejto súvislosti poznamenáva, že relatívny prístup ľudí k dávkam v nezamestnanosti sa zhoršil naprieč členskými krajinami účinkom dvoch faktorov: na náraste zamestnanosti sa dlhodobo menej podieľajú dlhodobo nezamestnané osoby, ktoré spravidla nemajú nárok na dávky v nezamestnanosti, ako aj konsolidácia výdavkov verejných financií vedúca k znižovaniu dávok skupinám osôb, ktoré majú zvýšenú pravdepodobnosť zamestnania i bez využitia štátnych služieb zamestnanosti. Osobitná kapitola správy je venovaná skúmaniu faktorov ovplyvňujúcich nerovnosti v mzdových príjmoch mužov a žien po celú dobu kariéry. Zistenia naznačujú, že prvá polovica pracovného života je kľúčovou pre vznik či zabránenie vzniku týchto nerovností, a jej účinok sa neskoršej fáze pracovného života ďalej hromadí. Vzhľadom na obvyklú rodinnú dynamiku ženy vychovávajúce svoje deti musia prerušiť svoje úsilie v práci či celoživotnom vzdelávaní a z toho dôvodu často zažívajú druhý kariérny štart vo veku 30-34 rokov, v ktorom sú znevýhodnené voči mužom i voči mladším pracovníkom. Kombinovanie rodičovských dovoleniek s polovičnými úväzkami má na uvedené nerovnomerný vplyv, pretože u časti žien predstavuje príležitosť pokračovať v pracovnom rozvoji, avšak u druhej časti predstavuje pascu vedúcu k dlhodobej trajektórii neúplných pracovných úväzkov znižujúcich osobné príjmy. V tejto súvislosti OECD odporúča posilniť behaviorálne prístupy k rodinnej a sociálnej politike a podporovať v spoločnosti ochotu rodičov deliť sa o zodpovednosť podstupovať rodičovskú dovolenku. Publikácia je dostupná online.], ddm/11341/only-zu_sl_SL=[false], entryClassName=[com.liferay.portlet.journal.model.JournalArticle], ddm/11341/datum_spravy_de_DE=[20180704000000], ddm/11341/anotacia_de_DE=[Vlajková publikácia OECD pre posudzovanie vývoja a budúcnosti pracovných trhov – OECD Employment Outlook – po prvýkrát za uplynulých desať rokov konštatuje úplné ozdravenie trhov práce od účinkov globálnej hospodárskej a finančnej krízy.], ddm/11341/vseobecny_autor_es_ES=[odbor], ddm/11341/priorita_ko_KR=[bezna], ddm/11341/only-zu_sk_SK=[false], ddm/11341/text_ko_KR=[Vlajková publikácia OECD pre posudzovanie vývoja a budúcnosti pracovných trhov – OECD Employment Outlook – po prvýkrát za uplynulých desať rokov konštatuje úplné ozdravenie trhov práce od účinkov globálnej hospodárskej a finančnej krízy. OECD predpovedá, že pozitívny trend v rozvoji zamestnanosti bude pokračovať minimálne do roku 2019, podporovaný stabilným hospodárskym rastom krajín OECD na priemernej úrovni 2,5%. Pod touto skutočnosťou sa však skrýva niekoľko nových štruktúrnych zmien, ktoré natrvalo ovplyvnili budúci vývoj zamestnanosti v niekoľkých krajinách OECD. Kvalita práce sa pomaly zlepšuje najmä vplyvom verejných opatrení na znižovanie nerovnosti platov medzi mužmi a ženami, odstraňovanie prekážok pri zamestnávaní znevýhodnených ľudí a predchádzaní ilegálnej neplatenej práci nad zákonom stanovený pracovný čas. Zhoršenie však bolo zaznamenané naprieč krajinami OECD v riziku straty zamestnania a v pokračujúcom náraste podielu zamestnancov v dočasnom pracovnom pomere alebo na neúplný pracovný úväzok. Práve Slovenská republika je v tomto ohľade ojedinelou výnimkou vďaka posilneniu udržateľnosti zamestnania vedúceho k zvýšeniu predvídateľnosti na trhu práce. Mnoho krajín OECD bolo postihnutých dlhodobým spomalením rastu miezd, ktorý poklesol v priemere o jeden percentuálny bod v porovnaní s rastom národného produktu. Podľa OECD sú za spomalenie rastu mzdovej úrovne zodpovedné prevažne dva faktory: nízky rast technologickej intenzity práce a nízky rast spotrebných cien (inflácia). Pokles miezd je pozorovateľný u zamestnancov na neúplné úväzky alebo v nepravidelných formách zamestnania, ako napr. samostatne zárobkovo činné osoby v závislom vzťahu od majoritného zadávateľa práce. Rast technologickej úrovne výrobných procesov má nerovnomerný vplyv na produktivitu práce, a čiastočne sa podieľa na poklese investícií firiem do pracovnej sily v prospech investícií do technológií. OECD v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť vzdelávania ľudí a prípravy ich relevantných zručností ako jediný spôsob, ktorým je možné spomaliť odklon investícií od rozvoja pracovných síl. OECD tiež varuje pred škodlivými účinkami oslabujúceho kolektívneho vyjednávania a na základe svojich analýz odporúča efektívnu kombináciu odborovej organizácie na úrovni odvetví s uspôsobením kolektívnych zmlúv individuálnym špecifikám zamestnávateľského podniku (tzv. organizovaná decentralizácia kolektívneho vyjednávania). OECD tiež prináša nové zistenia v oblasti ochrany ľudí pred nezamestnanosťou. Skúsenosti ukazujú, že ľuďom, ktorí stratia zamestnanie nie z osobných dôvodov, ale z dôvodu ekonomických faktorov odvetvia, v ktorom pracujú, štáty dokážu relatívne efektívnym spôsobom pomôcť pri návrate do zamestnania. Základným predpokladom toho je, aby zamestnávatelia vystavení tlaku na prepúšťanie zamestnancov bezodkladne svoju realitu konzultovali so štátnymi orgánmi zodpovednými za služby zamestnanosti i so sektorovými odborovými organizáciami, aby odkladaním tohto kroku nemrhali časom potrebným na pomoc ľuďom pri hľadaní zamestnania a prípadnej rekvalifikácii. Štáty môžu v tejto súvislosti napomôcť rýchlejším poskytovaním dávok v nezamestnanosti v opodstatnených prípadoch, a niekoľko krajín OECD úspešne zaviedlo osobitné dorovnávacie dávky pre zamestnancov, ktorí sa účinkom takýchto procesov zamestnajú na horšie platených pracovných miestach. OECD v tejto súvislosti poznamenáva, že relatívny prístup ľudí k dávkam v nezamestnanosti sa zhoršil naprieč členskými krajinami účinkom dvoch faktorov: na náraste zamestnanosti sa dlhodobo menej podieľajú dlhodobo nezamestnané osoby, ktoré spravidla nemajú nárok na dávky v nezamestnanosti, ako aj konsolidácia výdavkov verejných financií vedúca k znižovaniu dávok skupinám osôb, ktoré majú zvýšenú pravdepodobnosť zamestnania i bez využitia štátnych služieb zamestnanosti. Osobitná kapitola správy je venovaná skúmaniu faktorov ovplyvňujúcich nerovnosti v mzdových príjmoch mužov a žien po celú dobu kariéry. Zistenia naznačujú, že prvá polovica pracovného života je kľúčovou pre vznik či zabránenie vzniku týchto nerovností, a jej účinok sa neskoršej fáze pracovného života ďalej hromadí. Vzhľadom na obvyklú rodinnú dynamiku ženy vychovávajúce svoje deti musia prerušiť svoje úsilie v práci či celoživotnom vzdelávaní a z toho dôvodu často zažívajú druhý kariérny štart vo veku 30-34 rokov, v ktorom sú znevýhodnené voči mužom i voči mladším pracovníkom. Kombinovanie rodičovských dovoleniek s polovičnými úväzkami má na uvedené nerovnomerný vplyv, pretože u časti žien predstavuje príležitosť pokračovať v pracovnom rozvoji, avšak u druhej časti predstavuje pascu vedúcu k dlhodobej trajektórii neúplných pracovných úväzkov znižujúcich osobné príjmy. V tejto súvislosti OECD odporúča posilniť behaviorálne prístupy k rodinnej a sociálnej politike a podporovať v spoločnosti ochotu rodičov deliť sa o zodpovednosť podstupovať rodičovskú dovolenku. Publikácia je dostupná online.], ddm/11341/anotacia_es_ES=[Vlajková publikácia OECD pre posudzovanie vývoja a budúcnosti pracovných trhov – OECD Employment Outlook – po prvýkrát za uplynulých desať rokov konštatuje úplné ozdravenie trhov práce od účinkov globálnej hospodárskej a finančnej krízy.], ddm/11341/datum_spravy_fr_FR=[20180704000000], ddm/11341/vseobecny_autor_pt_BR=[odbor], ddm/11341/text_pt_BR=[Vlajková publikácia OECD pre posudzovanie vývoja a budúcnosti pracovných trhov – OECD Employment Outlook – po prvýkrát za uplynulých desať rokov konštatuje úplné ozdravenie trhov práce od účinkov globálnej hospodárskej a finančnej krízy. OECD predpovedá, že pozitívny trend v rozvoji zamestnanosti bude pokračovať minimálne do roku 2019, podporovaný stabilným hospodárskym rastom krajín OECD na priemernej úrovni 2,5%. Pod touto skutočnosťou sa však skrýva niekoľko nových štruktúrnych zmien, ktoré natrvalo ovplyvnili budúci vývoj zamestnanosti v niekoľkých krajinách OECD. Kvalita práce sa pomaly zlepšuje najmä vplyvom verejných opatrení na znižovanie nerovnosti platov medzi mužmi a ženami, odstraňovanie prekážok pri zamestnávaní znevýhodnených ľudí a predchádzaní ilegálnej neplatenej práci nad zákonom stanovený pracovný čas. Zhoršenie však bolo zaznamenané naprieč krajinami OECD v riziku straty zamestnania a v pokračujúcom náraste podielu zamestnancov v dočasnom pracovnom pomere alebo na neúplný pracovný úväzok. Práve Slovenská republika je v tomto ohľade ojedinelou výnimkou vďaka posilneniu udržateľnosti zamestnania vedúceho k zvýšeniu predvídateľnosti na trhu práce. Mnoho krajín OECD bolo postihnutých dlhodobým spomalením rastu miezd, ktorý poklesol v priemere o jeden percentuálny bod v porovnaní s rastom národného produktu. Podľa OECD sú za spomalenie rastu mzdovej úrovne zodpovedné prevažne dva faktory: nízky rast technologickej intenzity práce a nízky rast spotrebných cien (inflácia). Pokles miezd je pozorovateľný u zamestnancov na neúplné úväzky alebo v nepravidelných formách zamestnania, ako napr. samostatne zárobkovo činné osoby v závislom vzťahu od majoritného zadávateľa práce. Rast technologickej úrovne výrobných procesov má nerovnomerný vplyv na produktivitu práce, a čiastočne sa podieľa na poklese investícií firiem do pracovnej sily v prospech investícií do technológií. OECD v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť vzdelávania ľudí a prípravy ich relevantných zručností ako jediný spôsob, ktorým je možné spomaliť odklon investícií od rozvoja pracovných síl. OECD tiež varuje pred škodlivými účinkami oslabujúceho kolektívneho vyjednávania a na základe svojich analýz odporúča efektívnu kombináciu odborovej organizácie na úrovni odvetví s uspôsobením kolektívnych zmlúv individuálnym špecifikám zamestnávateľského podniku (tzv. organizovaná decentralizácia kolektívneho vyjednávania). OECD tiež prináša nové zistenia v oblasti ochrany ľudí pred nezamestnanosťou. Skúsenosti ukazujú, že ľuďom, ktorí stratia zamestnanie nie z osobných dôvodov, ale z dôvodu ekonomických faktorov odvetvia, v ktorom pracujú, štáty dokážu relatívne efektívnym spôsobom pomôcť pri návrate do zamestnania. Základným predpokladom toho je, aby zamestnávatelia vystavení tlaku na prepúšťanie zamestnancov bezodkladne svoju realitu konzultovali so štátnymi orgánmi zodpovednými za služby zamestnanosti i so sektorovými odborovými organizáciami, aby odkladaním tohto kroku nemrhali časom potrebným na pomoc ľuďom pri hľadaní zamestnania a prípadnej rekvalifikácii. Štáty môžu v tejto súvislosti napomôcť rýchlejším poskytovaním dávok v nezamestnanosti v opodstatnených prípadoch, a niekoľko krajín OECD úspešne zaviedlo osobitné dorovnávacie dávky pre zamestnancov, ktorí sa účinkom takýchto procesov zamestnajú na horšie platených pracovných miestach. OECD v tejto súvislosti poznamenáva, že relatívny prístup ľudí k dávkam v nezamestnanosti sa zhoršil naprieč členskými krajinami účinkom dvoch faktorov: na náraste zamestnanosti sa dlhodobo menej podieľajú dlhodobo nezamestnané osoby, ktoré spravidla nemajú nárok na dávky v nezamestnanosti, ako aj konsolidácia výdavkov verejných financií vedúca k znižovaniu dávok skupinám osôb, ktoré majú zvýšenú pravdepodobnosť zamestnania i bez využitia štátnych služieb zamestnanosti. Osobitná kapitola správy je venovaná skúmaniu faktorov ovplyvňujúcich nerovnosti v mzdových príjmoch mužov a žien po celú dobu kariéry. Zistenia naznačujú, že prvá polovica pracovného života je kľúčovou pre vznik či zabránenie vzniku týchto nerovností, a jej účinok sa neskoršej fáze pracovného života ďalej hromadí. Vzhľadom na obvyklú rodinnú dynamiku ženy vychovávajúce svoje deti musia prerušiť svoje úsilie v práci či celoživotnom vzdelávaní a z toho dôvodu často zažívajú druhý kariérny štart vo veku 30-34 rokov, v ktorom sú znevýhodnené voči mužom i voči mladším pracovníkom. Kombinovanie rodičovských dovoleniek s polovičnými úväzkami má na uvedené nerovnomerný vplyv, pretože u časti žien predstavuje príležitosť pokračovať v pracovnom rozvoji, avšak u druhej časti predstavuje pascu vedúcu k dlhodobej trajektórii neúplných pracovných úväzkov znižujúcich osobné príjmy. V tejto súvislosti OECD odporúča posilniť behaviorálne prístupy k rodinnej a sociálnej politike a podporovať v spoločnosti ochotu rodičov deliť sa o zodpovednosť podstupovať rodičovskú dovolenku. Publikácia je dostupná online.], ddm/11341/vseobecny_autor_ko_KR=[odbor], ddm/11341/anotacia_en_US=[Vlajková publikácia OECD pre posudzovanie vývoja a budúcnosti pracovných trhov – OECD Employment Outlook – po prvýkrát za uplynulých desať rokov konštatuje úplné ozdravenie trhov práce od účinkov globálnej hospodárskej a finančnej krízy.], ddm/11341/anotacia_tr_TR=[Vlajková publikácia OECD pre posudzovanie vývoja a budúcnosti pracovných trhov – OECD Employment Outlook – po prvýkrát za uplynulých desať rokov konštatuje úplné ozdravenie trhov práce od účinkov globálnej hospodárskej a finančnej krízy.], ddm/11341/priorita_be_BY=[bezna], groupId=[10182], ddm/11341/only-zu_ko_KR=[false], ddm/11341/datum_spravy_ru_RU=[20180704000000], ddm/11341/only-zu_zh_CN=[false], ddm/11341/text_sr_RS=[Vlajková publikácia OECD pre posudzovanie vývoja a budúcnosti pracovných trhov – OECD Employment Outlook – po prvýkrát za uplynulých desať rokov konštatuje úplné ozdravenie trhov práce od účinkov globálnej hospodárskej a finančnej krízy. OECD predpovedá, že pozitívny trend v rozvoji zamestnanosti bude pokračovať minimálne do roku 2019, podporovaný stabilným hospodárskym rastom krajín OECD na priemernej úrovni 2,5%. Pod touto skutočnosťou sa však skrýva niekoľko nových štruktúrnych zmien, ktoré natrvalo ovplyvnili budúci vývoj zamestnanosti v niekoľkých krajinách OECD. Kvalita práce sa pomaly zlepšuje najmä vplyvom verejných opatrení na znižovanie nerovnosti platov medzi mužmi a ženami, odstraňovanie prekážok pri zamestnávaní znevýhodnených ľudí a predchádzaní ilegálnej neplatenej práci nad zákonom stanovený pracovný čas. Zhoršenie však bolo zaznamenané naprieč krajinami OECD v riziku straty zamestnania a v pokračujúcom náraste podielu zamestnancov v dočasnom pracovnom pomere alebo na neúplný pracovný úväzok. Práve Slovenská republika je v tomto ohľade ojedinelou výnimkou vďaka posilneniu udržateľnosti zamestnania vedúceho k zvýšeniu predvídateľnosti na trhu práce. Mnoho krajín OECD bolo postihnutých dlhodobým spomalením rastu miezd, ktorý poklesol v priemere o jeden percentuálny bod v porovnaní s rastom národného produktu. Podľa OECD sú za spomalenie rastu mzdovej úrovne zodpovedné prevažne dva faktory: nízky rast technologickej intenzity práce a nízky rast spotrebných cien (inflácia). Pokles miezd je pozorovateľný u zamestnancov na neúplné úväzky alebo v nepravidelných formách zamestnania, ako napr. samostatne zárobkovo činné osoby v závislom vzťahu od majoritného zadávateľa práce. Rast technologickej úrovne výrobných procesov má nerovnomerný vplyv na produktivitu práce, a čiastočne sa podieľa na poklese investícií firiem do pracovnej sily v prospech investícií do technológií. OECD v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť vzdelávania ľudí a prípravy ich relevantných zručností ako jediný spôsob, ktorým je možné spomaliť odklon investícií od rozvoja pracovných síl. OECD tiež varuje pred škodlivými účinkami oslabujúceho kolektívneho vyjednávania a na základe svojich analýz odporúča efektívnu kombináciu odborovej organizácie na úrovni odvetví s uspôsobením kolektívnych zmlúv individuálnym špecifikám zamestnávateľského podniku (tzv. organizovaná decentralizácia kolektívneho vyjednávania). OECD tiež prináša nové zistenia v oblasti ochrany ľudí pred nezamestnanosťou. Skúsenosti ukazujú, že ľuďom, ktorí stratia zamestnanie nie z osobných dôvodov, ale z dôvodu ekonomických faktorov odvetvia, v ktorom pracujú, štáty dokážu relatívne efektívnym spôsobom pomôcť pri návrate do zamestnania. Základným predpokladom toho je, aby zamestnávatelia vystavení tlaku na prepúšťanie zamestnancov bezodkladne svoju realitu konzultovali so štátnymi orgánmi zodpovednými za služby zamestnanosti i so sektorovými odborovými organizáciami, aby odkladaním tohto kroku nemrhali časom potrebným na pomoc ľuďom pri hľadaní zamestnania a prípadnej rekvalifikácii. Štáty môžu v tejto súvislosti napomôcť rýchlejším poskytovaním dávok v nezamestnanosti v opodstatnených prípadoch, a niekoľko krajín OECD úspešne zaviedlo osobitné dorovnávacie dávky pre zamestnancov, ktorí sa účinkom takýchto procesov zamestnajú na horšie platených pracovných miestach. OECD v tejto súvislosti poznamenáva, že relatívny prístup ľudí k dávkam v nezamestnanosti sa zhoršil naprieč členskými krajinami účinkom dvoch faktorov: na náraste zamestnanosti sa dlhodobo menej podieľajú dlhodobo nezamestnané osoby, ktoré spravidla nemajú nárok na dávky v nezamestnanosti, ako aj konsolidácia výdavkov verejných financií vedúca k znižovaniu dávok skupinám osôb, ktoré majú zvýšenú pravdepodobnosť zamestnania i bez využitia štátnych služieb zamestnanosti. Osobitná kapitola správy je venovaná skúmaniu faktorov ovplyvňujúcich nerovnosti v mzdových príjmoch mužov a žien po celú dobu kariéry. Zistenia naznačujú, že prvá polovica pracovného života je kľúčovou pre vznik či zabránenie vzniku týchto nerovností, a jej účinok sa neskoršej fáze pracovného života ďalej hromadí. Vzhľadom na obvyklú rodinnú dynamiku ženy vychovávajúce svoje deti musia prerušiť svoje úsilie v práci či celoživotnom vzdelávaní a z toho dôvodu často zažívajú druhý kariérny štart vo veku 30-34 rokov, v ktorom sú znevýhodnené voči mužom i voči mladším pracovníkom. Kombinovanie rodičovských dovoleniek s polovičnými úväzkami má na uvedené nerovnomerný vplyv, pretože u časti žien predstavuje príležitosť pokračovať v pracovnom rozvoji, avšak u druhej časti predstavuje pascu vedúcu k dlhodobej trajektórii neúplných pracovných úväzkov znižujúcich osobné príjmy. V tejto súvislosti OECD odporúča posilniť behaviorálne prístupy k rodinnej a sociálnej politike a podporovať v spoločnosti ochotu rodičov deliť sa o zodpovednosť podstupovať rodičovskú dovolenku. Publikácia je dostupná online.], ddm/11341/newsletter_pt_BR=[false], ddm/11341/datum_spravy_sr_RS=[20180704000000], ddm/11341/vseobecny_autor_hu_HU=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_tr_TR=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/anotacia_sk_SK=[Vlajková publikácia OECD pre posudzovanie vývoja a budúcnosti pracovných trhov – OECD Employment Outlook – po prvýkrát za uplynulých desať rokov konštatuje úplné ozdravenie trhov práce od účinkov globálnej hospodárskej a finančnej krízy.], ddm/11341/newsletter_sr_RS=[false], ddm/11341/priorita_fr_FR=[bezna], uid=[15_PORTLET_3295426], ddm/11341/ddm-db-select4560_it_IT=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/text_hu_HU=[Vlajková publikácia OECD pre posudzovanie vývoja a budúcnosti pracovných trhov – OECD Employment Outlook – po prvýkrát za uplynulých desať rokov konštatuje úplné ozdravenie trhov práce od účinkov globálnej hospodárskej a finančnej krízy. OECD predpovedá, že pozitívny trend v rozvoji zamestnanosti bude pokračovať minimálne do roku 2019, podporovaný stabilným hospodárskym rastom krajín OECD na priemernej úrovni 2,5%. Pod touto skutočnosťou sa však skrýva niekoľko nových štruktúrnych zmien, ktoré natrvalo ovplyvnili budúci vývoj zamestnanosti v niekoľkých krajinách OECD. Kvalita práce sa pomaly zlepšuje najmä vplyvom verejných opatrení na znižovanie nerovnosti platov medzi mužmi a ženami, odstraňovanie prekážok pri zamestnávaní znevýhodnených ľudí a predchádzaní ilegálnej neplatenej práci nad zákonom stanovený pracovný čas. Zhoršenie však bolo zaznamenané naprieč krajinami OECD v riziku straty zamestnania a v pokračujúcom náraste podielu zamestnancov v dočasnom pracovnom pomere alebo na neúplný pracovný úväzok. Práve Slovenská republika je v tomto ohľade ojedinelou výnimkou vďaka posilneniu udržateľnosti zamestnania vedúceho k zvýšeniu predvídateľnosti na trhu práce. Mnoho krajín OECD bolo postihnutých dlhodobým spomalením rastu miezd, ktorý poklesol v priemere o jeden percentuálny bod v porovnaní s rastom národného produktu. Podľa OECD sú za spomalenie rastu mzdovej úrovne zodpovedné prevažne dva faktory: nízky rast technologickej intenzity práce a nízky rast spotrebných cien (inflácia). Pokles miezd je pozorovateľný u zamestnancov na neúplné úväzky alebo v nepravidelných formách zamestnania, ako napr. samostatne zárobkovo činné osoby v závislom vzťahu od majoritného zadávateľa práce. Rast technologickej úrovne výrobných procesov má nerovnomerný vplyv na produktivitu práce, a čiastočne sa podieľa na poklese investícií firiem do pracovnej sily v prospech investícií do technológií. OECD v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť vzdelávania ľudí a prípravy ich relevantných zručností ako jediný spôsob, ktorým je možné spomaliť odklon investícií od rozvoja pracovných síl. OECD tiež varuje pred škodlivými účinkami oslabujúceho kolektívneho vyjednávania a na základe svojich analýz odporúča efektívnu kombináciu odborovej organizácie na úrovni odvetví s uspôsobením kolektívnych zmlúv individuálnym špecifikám zamestnávateľského podniku (tzv. organizovaná decentralizácia kolektívneho vyjednávania). OECD tiež prináša nové zistenia v oblasti ochrany ľudí pred nezamestnanosťou. Skúsenosti ukazujú, že ľuďom, ktorí stratia zamestnanie nie z osobných dôvodov, ale z dôvodu ekonomických faktorov odvetvia, v ktorom pracujú, štáty dokážu relatívne efektívnym spôsobom pomôcť pri návrate do zamestnania. Základným predpokladom toho je, aby zamestnávatelia vystavení tlaku na prepúšťanie zamestnancov bezodkladne svoju realitu konzultovali so štátnymi orgánmi zodpovednými za služby zamestnanosti i so sektorovými odborovými organizáciami, aby odkladaním tohto kroku nemrhali časom potrebným na pomoc ľuďom pri hľadaní zamestnania a prípadnej rekvalifikácii. Štáty môžu v tejto súvislosti napomôcť rýchlejším poskytovaním dávok v nezamestnanosti v opodstatnených prípadoch, a niekoľko krajín OECD úspešne zaviedlo osobitné dorovnávacie dávky pre zamestnancov, ktorí sa účinkom takýchto procesov zamestnajú na horšie platených pracovných miestach. OECD v tejto súvislosti poznamenáva, že relatívny prístup ľudí k dávkam v nezamestnanosti sa zhoršil naprieč členskými krajinami účinkom dvoch faktorov: na náraste zamestnanosti sa dlhodobo menej podieľajú dlhodobo nezamestnané osoby, ktoré spravidla nemajú nárok na dávky v nezamestnanosti, ako aj konsolidácia výdavkov verejných financií vedúca k znižovaniu dávok skupinám osôb, ktoré majú zvýšenú pravdepodobnosť zamestnania i bez využitia štátnych služieb zamestnanosti. Osobitná kapitola správy je venovaná skúmaniu faktorov ovplyvňujúcich nerovnosti v mzdových príjmoch mužov a žien po celú dobu kariéry. Zistenia naznačujú, že prvá polovica pracovného života je kľúčovou pre vznik či zabránenie vzniku týchto nerovností, a jej účinok sa neskoršej fáze pracovného života ďalej hromadí. Vzhľadom na obvyklú rodinnú dynamiku ženy vychovávajúce svoje deti musia prerušiť svoje úsilie v práci či celoživotnom vzdelávaní a z toho dôvodu často zažívajú druhý kariérny štart vo veku 30-34 rokov, v ktorom sú znevýhodnené voči mužom i voči mladším pracovníkom. Kombinovanie rodičovských dovoleniek s polovičnými úväzkami má na uvedené nerovnomerný vplyv, pretože u časti žien predstavuje príležitosť pokračovať v pracovnom rozvoji, avšak u druhej časti predstavuje pascu vedúcu k dlhodobej trajektórii neúplných pracovných úväzkov znižujúcich osobné príjmy. V tejto súvislosti OECD odporúča posilniť behaviorálne prístupy k rodinnej a sociálnej politike a podporovať v spoločnosti ochotu rodičov deliť sa o zodpovednosť podstupovať rodičovskú dovolenku. Publikácia je dostupná online.], classNameId=[0], ddm/11341/datum_spravy_sk_SK=[20180704000000], ddm/11341/priorita_de_DE=[bezna], type=[general], ddm/11341/anotacia_ru_RU=[Vlajková publikácia OECD pre posudzovanie vývoja a budúcnosti pracovných trhov – OECD Employment Outlook – po prvýkrát za uplynulých desať rokov konštatuje úplné ozdravenie trhov práce od účinkov globálnej hospodárskej a finančnej krízy.], ddm/11341/priorita_ru_RU=[bezna], articleId=[3295425], ddm/11341/newsletter_es_ES=[false], priority=[0.0], userId=[3261866], ratings_sortable=[0.0], ddm/11341/datum_spravy_it_IT=[20180704000000], userName=[roman roth], head=[true], ddm/11341/only-zu_ru_RU=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_en_US=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_zh_CN=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_de_DE=[odbor], publishDate=[20180704154600], ddm/11341/datum_spravy_ko_KR=[20180704000000], ddm/11341/anotacia_pt_BR=[Vlajková publikácia OECD pre posudzovanie vývoja a budúcnosti pracovných trhov – OECD Employment Outlook – po prvýkrát za uplynulých desať rokov konštatuje úplné ozdravenie trhov práce od účinkov globálnej hospodárskej a finančnej krízy.], ddm/11341/datum_spravy_pt_BR=[20180704000000], ddm/11341/priorita_sk_SK=[bezna], ddm/11341/only-zu_vi_VN=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_sl_SL=[odbor], status=[0], ddm/11341/newsletter_it_IT=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_fr_FR=[odbor], ddm/11341/newsletter_pl_PL=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_uk_UA=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_en_US=[20180704000000], modified=[20180704154951], ddm/11341/datum_spravy_tr_TR=[20180704000000], ddm/11341/anotacia_fr_FR=[Vlajková publikácia OECD pre posudzovanie vývoja a budúcnosti pracovných trhov – OECD Employment Outlook – po prvýkrát za uplynulých desať rokov konštatuje úplné ozdravenie trhov práce od účinkov globálnej hospodárskej a finančnej krízy.], ddm/11341/vseobecny_autor_it_IT=[odbor], ddm/11341/anotacia_hu_HU=[Vlajková publikácia OECD pre posudzovanie vývoja a budúcnosti pracovných trhov – OECD Employment Outlook – po prvýkrát za uplynulých desať rokov konštatuje úplné ozdravenie trhov práce od účinkov globálnej hospodárskej a finančnej krízy.], ddm/11341/ddm-db-select4560_sl_SL=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/datum_spravy_be_BY=[20180704000000], ddm/11341/anotacia_vi_VN=[Vlajková publikácia OECD pre posudzovanie vývoja a budúcnosti pracovných trhov – OECD Employment Outlook – po prvýkrát za uplynulých desať rokov konštatuje úplné ozdravenie trhov práce od účinkov globálnej hospodárskej a finančnej krízy.], ddm/11341/newsletter_uk_UA=[false], ddm/11341/text_sl_SL=[Vlajková publikácia OECD pre posudzovanie vývoja a budúcnosti pracovných trhov – OECD Employment Outlook – po prvýkrát za uplynulých desať rokov konštatuje úplné ozdravenie trhov práce od účinkov globálnej hospodárskej a finančnej krízy. OECD predpovedá, že pozitívny trend v rozvoji zamestnanosti bude pokračovať minimálne do roku 2019, podporovaný stabilným hospodárskym rastom krajín OECD na priemernej úrovni 2,5%. Pod touto skutočnosťou sa však skrýva niekoľko nových štruktúrnych zmien, ktoré natrvalo ovplyvnili budúci vývoj zamestnanosti v niekoľkých krajinách OECD. Kvalita práce sa pomaly zlepšuje najmä vplyvom verejných opatrení na znižovanie nerovnosti platov medzi mužmi a ženami, odstraňovanie prekážok pri zamestnávaní znevýhodnených ľudí a predchádzaní ilegálnej neplatenej práci nad zákonom stanovený pracovný čas. Zhoršenie však bolo zaznamenané naprieč krajinami OECD v riziku straty zamestnania a v pokračujúcom náraste podielu zamestnancov v dočasnom pracovnom pomere alebo na neúplný pracovný úväzok. Práve Slovenská republika je v tomto ohľade ojedinelou výnimkou vďaka posilneniu udržateľnosti zamestnania vedúceho k zvýšeniu predvídateľnosti na trhu práce. Mnoho krajín OECD bolo postihnutých dlhodobým spomalením rastu miezd, ktorý poklesol v priemere o jeden percentuálny bod v porovnaní s rastom národného produktu. Podľa OECD sú za spomalenie rastu mzdovej úrovne zodpovedné prevažne dva faktory: nízky rast technologickej intenzity práce a nízky rast spotrebných cien (inflácia). Pokles miezd je pozorovateľný u zamestnancov na neúplné úväzky alebo v nepravidelných formách zamestnania, ako napr. samostatne zárobkovo činné osoby v závislom vzťahu od majoritného zadávateľa práce. Rast technologickej úrovne výrobných procesov má nerovnomerný vplyv na produktivitu práce, a čiastočne sa podieľa na poklese investícií firiem do pracovnej sily v prospech investícií do technológií. OECD v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť vzdelávania ľudí a prípravy ich relevantných zručností ako jediný spôsob, ktorým je možné spomaliť odklon investícií od rozvoja pracovných síl. OECD tiež varuje pred škodlivými účinkami oslabujúceho kolektívneho vyjednávania a na základe svojich analýz odporúča efektívnu kombináciu odborovej organizácie na úrovni odvetví s uspôsobením kolektívnych zmlúv individuálnym špecifikám zamestnávateľského podniku (tzv. organizovaná decentralizácia kolektívneho vyjednávania). OECD tiež prináša nové zistenia v oblasti ochrany ľudí pred nezamestnanosťou. Skúsenosti ukazujú, že ľuďom, ktorí stratia zamestnanie nie z osobných dôvodov, ale z dôvodu ekonomických faktorov odvetvia, v ktorom pracujú, štáty dokážu relatívne efektívnym spôsobom pomôcť pri návrate do zamestnania. Základným predpokladom toho je, aby zamestnávatelia vystavení tlaku na prepúšťanie zamestnancov bezodkladne svoju realitu konzultovali so štátnymi orgánmi zodpovednými za služby zamestnanosti i so sektorovými odborovými organizáciami, aby odkladaním tohto kroku nemrhali časom potrebným na pomoc ľuďom pri hľadaní zamestnania a prípadnej rekvalifikácii. Štáty môžu v tejto súvislosti napomôcť rýchlejším poskytovaním dávok v nezamestnanosti v opodstatnených prípadoch, a niekoľko krajín OECD úspešne zaviedlo osobitné dorovnávacie dávky pre zamestnancov, ktorí sa účinkom takýchto procesov zamestnajú na horšie platených pracovných miestach. OECD v tejto súvislosti poznamenáva, že relatívny prístup ľudí k dávkam v nezamestnanosti sa zhoršil naprieč členskými krajinami účinkom dvoch faktorov: na náraste zamestnanosti sa dlhodobo menej podieľajú dlhodobo nezamestnané osoby, ktoré spravidla nemajú nárok na dávky v nezamestnanosti, ako aj konsolidácia výdavkov verejných financií vedúca k znižovaniu dávok skupinám osôb, ktoré majú zvýšenú pravdepodobnosť zamestnania i bez využitia štátnych služieb zamestnanosti. Osobitná kapitola správy je venovaná skúmaniu faktorov ovplyvňujúcich nerovnosti v mzdových príjmoch mužov a žien po celú dobu kariéry. Zistenia naznačujú, že prvá polovica pracovného života je kľúčovou pre vznik či zabránenie vzniku týchto nerovností, a jej účinok sa neskoršej fáze pracovného života ďalej hromadí. Vzhľadom na obvyklú rodinnú dynamiku ženy vychovávajúce svoje deti musia prerušiť svoje úsilie v práci či celoživotnom vzdelávaní a z toho dôvodu často zažívajú druhý kariérny štart vo veku 30-34 rokov, v ktorom sú znevýhodnené voči mužom i voči mladším pracovníkom. Kombinovanie rodičovských dovoleniek s polovičnými úväzkami má na uvedené nerovnomerný vplyv, pretože u časti žien predstavuje príležitosť pokračovať v pracovnom rozvoji, avšak u druhej časti predstavuje pascu vedúcu k dlhodobej trajektórii neúplných pracovných úväzkov znižujúcich osobné príjmy. V tejto súvislosti OECD odporúča posilniť behaviorálne prístupy k rodinnej a sociálnej politike a podporovať v spoločnosti ochotu rodičov deliť sa o zodpovednosť podstupovať rodičovskú dovolenku. Publikácia je dostupná online.], ddm/11341/ddm-db-select4560_uk_UA=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/text_pl_PL=[Vlajková publikácia OECD pre posudzovanie vývoja a budúcnosti pracovných trhov – OECD Employment Outlook – po prvýkrát za uplynulých desať rokov konštatuje úplné ozdravenie trhov práce od účinkov globálnej hospodárskej a finančnej krízy. OECD predpovedá, že pozitívny trend v rozvoji zamestnanosti bude pokračovať minimálne do roku 2019, podporovaný stabilným hospodárskym rastom krajín OECD na priemernej úrovni 2,5%. Pod touto skutočnosťou sa však skrýva niekoľko nových štruktúrnych zmien, ktoré natrvalo ovplyvnili budúci vývoj zamestnanosti v niekoľkých krajinách OECD. Kvalita práce sa pomaly zlepšuje najmä vplyvom verejných opatrení na znižovanie nerovnosti platov medzi mužmi a ženami, odstraňovanie prekážok pri zamestnávaní znevýhodnených ľudí a predchádzaní ilegálnej neplatenej práci nad zákonom stanovený pracovný čas. Zhoršenie však bolo zaznamenané naprieč krajinami OECD v riziku straty zamestnania a v pokračujúcom náraste podielu zamestnancov v dočasnom pracovnom pomere alebo na neúplný pracovný úväzok. Práve Slovenská republika je v tomto ohľade ojedinelou výnimkou vďaka posilneniu udržateľnosti zamestnania vedúceho k zvýšeniu predvídateľnosti na trhu práce. Mnoho krajín OECD bolo postihnutých dlhodobým spomalením rastu miezd, ktorý poklesol v priemere o jeden percentuálny bod v porovnaní s rastom národného produktu. Podľa OECD sú za spomalenie rastu mzdovej úrovne zodpovedné prevažne dva faktory: nízky rast technologickej intenzity práce a nízky rast spotrebných cien (inflácia). Pokles miezd je pozorovateľný u zamestnancov na neúplné úväzky alebo v nepravidelných formách zamestnania, ako napr. samostatne zárobkovo činné osoby v závislom vzťahu od majoritného zadávateľa práce. Rast technologickej úrovne výrobných procesov má nerovnomerný vplyv na produktivitu práce, a čiastočne sa podieľa na poklese investícií firiem do pracovnej sily v prospech investícií do technológií. OECD v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť vzdelávania ľudí a prípravy ich relevantných zručností ako jediný spôsob, ktorým je možné spomaliť odklon investícií od rozvoja pracovných síl. OECD tiež varuje pred škodlivými účinkami oslabujúceho kolektívneho vyjednávania a na základe svojich analýz odporúča efektívnu kombináciu odborovej organizácie na úrovni odvetví s uspôsobením kolektívnych zmlúv individuálnym špecifikám zamestnávateľského podniku (tzv. organizovaná decentralizácia kolektívneho vyjednávania). OECD tiež prináša nové zistenia v oblasti ochrany ľudí pred nezamestnanosťou. Skúsenosti ukazujú, že ľuďom, ktorí stratia zamestnanie nie z osobných dôvodov, ale z dôvodu ekonomických faktorov odvetvia, v ktorom pracujú, štáty dokážu relatívne efektívnym spôsobom pomôcť pri návrate do zamestnania. Základným predpokladom toho je, aby zamestnávatelia vystavení tlaku na prepúšťanie zamestnancov bezodkladne svoju realitu konzultovali so štátnymi orgánmi zodpovednými za služby zamestnanosti i so sektorovými odborovými organizáciami, aby odkladaním tohto kroku nemrhali časom potrebným na pomoc ľuďom pri hľadaní zamestnania a prípadnej rekvalifikácii. Štáty môžu v tejto súvislosti napomôcť rýchlejším poskytovaním dávok v nezamestnanosti v opodstatnených prípadoch, a niekoľko krajín OECD úspešne zaviedlo osobitné dorovnávacie dávky pre zamestnancov, ktorí sa účinkom takýchto procesov zamestnajú na horšie platených pracovných miestach. OECD v tejto súvislosti poznamenáva, že relatívny prístup ľudí k dávkam v nezamestnanosti sa zhoršil naprieč členskými krajinami účinkom dvoch faktorov: na náraste zamestnanosti sa dlhodobo menej podieľajú dlhodobo nezamestnané osoby, ktoré spravidla nemajú nárok na dávky v nezamestnanosti, ako aj konsolidácia výdavkov verejných financií vedúca k znižovaniu dávok skupinám osôb, ktoré majú zvýšenú pravdepodobnosť zamestnania i bez využitia štátnych služieb zamestnanosti. Osobitná kapitola správy je venovaná skúmaniu faktorov ovplyvňujúcich nerovnosti v mzdových príjmoch mužov a žien po celú dobu kariéry. Zistenia naznačujú, že prvá polovica pracovného života je kľúčovou pre vznik či zabránenie vzniku týchto nerovností, a jej účinok sa neskoršej fáze pracovného života ďalej hromadí. Vzhľadom na obvyklú rodinnú dynamiku ženy vychovávajúce svoje deti musia prerušiť svoje úsilie v práci či celoživotnom vzdelávaní a z toho dôvodu často zažívajú druhý kariérny štart vo veku 30-34 rokov, v ktorom sú znevýhodnené voči mužom i voči mladším pracovníkom. Kombinovanie rodičovských dovoleniek s polovičnými úväzkami má na uvedené nerovnomerný vplyv, pretože u časti žien predstavuje príležitosť pokračovať v pracovnom rozvoji, avšak u druhej časti predstavuje pascu vedúcu k dlhodobej trajektórii neúplných pracovných úväzkov znižujúcich osobné príjmy. V tejto súvislosti OECD odporúča posilniť behaviorálne prístupy k rodinnej a sociálnej politike a podporovať v spoločnosti ochotu rodičov deliť sa o zodpovednosť podstupovať rodičovskú dovolenku. Publikácia je dostupná online.], ddm/11341/only-zu_es_ES=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_sr_RS=[odbor], ddm/11341/newsletter_hu_HU=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_pt_BR=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], rootEntryClassPK=[3295427], ddm/11341/datum_spravy_pl_PL=[20180704000000], groupRoleId=[10182-10171], ddm/11341/vseobecny_autor_sk_SK=[odbor], ddm/11341/text_it_IT=[Vlajková publikácia OECD pre posudzovanie vývoja a budúcnosti pracovných trhov – OECD Employment Outlook – po prvýkrát za uplynulých desať rokov konštatuje úplné ozdravenie trhov práce od účinkov globálnej hospodárskej a finančnej krízy. OECD predpovedá, že pozitívny trend v rozvoji zamestnanosti bude pokračovať minimálne do roku 2019, podporovaný stabilným hospodárskym rastom krajín OECD na priemernej úrovni 2,5%. Pod touto skutočnosťou sa však skrýva niekoľko nových štruktúrnych zmien, ktoré natrvalo ovplyvnili budúci vývoj zamestnanosti v niekoľkých krajinách OECD. Kvalita práce sa pomaly zlepšuje najmä vplyvom verejných opatrení na znižovanie nerovnosti platov medzi mužmi a ženami, odstraňovanie prekážok pri zamestnávaní znevýhodnených ľudí a predchádzaní ilegálnej neplatenej práci nad zákonom stanovený pracovný čas. Zhoršenie však bolo zaznamenané naprieč krajinami OECD v riziku straty zamestnania a v pokračujúcom náraste podielu zamestnancov v dočasnom pracovnom pomere alebo na neúplný pracovný úväzok. Práve Slovenská republika je v tomto ohľade ojedinelou výnimkou vďaka posilneniu udržateľnosti zamestnania vedúceho k zvýšeniu predvídateľnosti na trhu práce. Mnoho krajín OECD bolo postihnutých dlhodobým spomalením rastu miezd, ktorý poklesol v priemere o jeden percentuálny bod v porovnaní s rastom národného produktu. Podľa OECD sú za spomalenie rastu mzdovej úrovne zodpovedné prevažne dva faktory: nízky rast technologickej intenzity práce a nízky rast spotrebných cien (inflácia). Pokles miezd je pozorovateľný u zamestnancov na neúplné úväzky alebo v nepravidelných formách zamestnania, ako napr. samostatne zárobkovo činné osoby v závislom vzťahu od majoritného zadávateľa práce. Rast technologickej úrovne výrobných procesov má nerovnomerný vplyv na produktivitu práce, a čiastočne sa podieľa na poklese investícií firiem do pracovnej sily v prospech investícií do technológií. OECD v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť vzdelávania ľudí a prípravy ich relevantných zručností ako jediný spôsob, ktorým je možné spomaliť odklon investícií od rozvoja pracovných síl. OECD tiež varuje pred škodlivými účinkami oslabujúceho kolektívneho vyjednávania a na základe svojich analýz odporúča efektívnu kombináciu odborovej organizácie na úrovni odvetví s uspôsobením kolektívnych zmlúv individuálnym špecifikám zamestnávateľského podniku (tzv. organizovaná decentralizácia kolektívneho vyjednávania). OECD tiež prináša nové zistenia v oblasti ochrany ľudí pred nezamestnanosťou. Skúsenosti ukazujú, že ľuďom, ktorí stratia zamestnanie nie z osobných dôvodov, ale z dôvodu ekonomických faktorov odvetvia, v ktorom pracujú, štáty dokážu relatívne efektívnym spôsobom pomôcť pri návrate do zamestnania. Základným predpokladom toho je, aby zamestnávatelia vystavení tlaku na prepúšťanie zamestnancov bezodkladne svoju realitu konzultovali so štátnymi orgánmi zodpovednými za služby zamestnanosti i so sektorovými odborovými organizáciami, aby odkladaním tohto kroku nemrhali časom potrebným na pomoc ľuďom pri hľadaní zamestnania a prípadnej rekvalifikácii. Štáty môžu v tejto súvislosti napomôcť rýchlejším poskytovaním dávok v nezamestnanosti v opodstatnených prípadoch, a niekoľko krajín OECD úspešne zaviedlo osobitné dorovnávacie dávky pre zamestnancov, ktorí sa účinkom takýchto procesov zamestnajú na horšie platených pracovných miestach. OECD v tejto súvislosti poznamenáva, že relatívny prístup ľudí k dávkam v nezamestnanosti sa zhoršil naprieč členskými krajinami účinkom dvoch faktorov: na náraste zamestnanosti sa dlhodobo menej podieľajú dlhodobo nezamestnané osoby, ktoré spravidla nemajú nárok na dávky v nezamestnanosti, ako aj konsolidácia výdavkov verejných financií vedúca k znižovaniu dávok skupinám osôb, ktoré majú zvýšenú pravdepodobnosť zamestnania i bez využitia štátnych služieb zamestnanosti. Osobitná kapitola správy je venovaná skúmaniu faktorov ovplyvňujúcich nerovnosti v mzdových príjmoch mužov a žien po celú dobu kariéry. Zistenia naznačujú, že prvá polovica pracovného života je kľúčovou pre vznik či zabránenie vzniku týchto nerovností, a jej účinok sa neskoršej fáze pracovného života ďalej hromadí. Vzhľadom na obvyklú rodinnú dynamiku ženy vychovávajúce svoje deti musia prerušiť svoje úsilie v práci či celoživotnom vzdelávaní a z toho dôvodu často zažívajú druhý kariérny štart vo veku 30-34 rokov, v ktorom sú znevýhodnené voči mužom i voči mladším pracovníkom. Kombinovanie rodičovských dovoleniek s polovičnými úväzkami má na uvedené nerovnomerný vplyv, pretože u časti žien predstavuje príležitosť pokračovať v pracovnom rozvoji, avšak u druhej časti predstavuje pascu vedúcu k dlhodobej trajektórii neúplných pracovných úväzkov znižujúcich osobné príjmy. V tejto súvislosti OECD odporúča posilniť behaviorálne prístupy k rodinnej a sociálnej politike a podporovať v spoločnosti ochotu rodičov deliť sa o zodpovednosť podstupovať rodičovskú dovolenku. Publikácia je dostupná online.], ddm/11341/text_zh_CN=[Vlajková publikácia OECD pre posudzovanie vývoja a budúcnosti pracovných trhov – OECD Employment Outlook – po prvýkrát za uplynulých desať rokov konštatuje úplné ozdravenie trhov práce od účinkov globálnej hospodárskej a finančnej krízy. OECD predpovedá, že pozitívny trend v rozvoji zamestnanosti bude pokračovať minimálne do roku 2019, podporovaný stabilným hospodárskym rastom krajín OECD na priemernej úrovni 2,5%. Pod touto skutočnosťou sa však skrýva niekoľko nových štruktúrnych zmien, ktoré natrvalo ovplyvnili budúci vývoj zamestnanosti v niekoľkých krajinách OECD. Kvalita práce sa pomaly zlepšuje najmä vplyvom verejných opatrení na znižovanie nerovnosti platov medzi mužmi a ženami, odstraňovanie prekážok pri zamestnávaní znevýhodnených ľudí a predchádzaní ilegálnej neplatenej práci nad zákonom stanovený pracovný čas. Zhoršenie však bolo zaznamenané naprieč krajinami OECD v riziku straty zamestnania a v pokračujúcom náraste podielu zamestnancov v dočasnom pracovnom pomere alebo na neúplný pracovný úväzok. Práve Slovenská republika je v tomto ohľade ojedinelou výnimkou vďaka posilneniu udržateľnosti zamestnania vedúceho k zvýšeniu predvídateľnosti na trhu práce. Mnoho krajín OECD bolo postihnutých dlhodobým spomalením rastu miezd, ktorý poklesol v priemere o jeden percentuálny bod v porovnaní s rastom národného produktu. Podľa OECD sú za spomalenie rastu mzdovej úrovne zodpovedné prevažne dva faktory: nízky rast technologickej intenzity práce a nízky rast spotrebných cien (inflácia). Pokles miezd je pozorovateľný u zamestnancov na neúplné úväzky alebo v nepravidelných formách zamestnania, ako napr. samostatne zárobkovo činné osoby v závislom vzťahu od majoritného zadávateľa práce. Rast technologickej úrovne výrobných procesov má nerovnomerný vplyv na produktivitu práce, a čiastočne sa podieľa na poklese investícií firiem do pracovnej sily v prospech investícií do technológií. OECD v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť vzdelávania ľudí a prípravy ich relevantných zručností ako jediný spôsob, ktorým je možné spomaliť odklon investícií od rozvoja pracovných síl. OECD tiež varuje pred škodlivými účinkami oslabujúceho kolektívneho vyjednávania a na základe svojich analýz odporúča efektívnu kombináciu odborovej organizácie na úrovni odvetví s uspôsobením kolektívnych zmlúv individuálnym špecifikám zamestnávateľského podniku (tzv. organizovaná decentralizácia kolektívneho vyjednávania). OECD tiež prináša nové zistenia v oblasti ochrany ľudí pred nezamestnanosťou. Skúsenosti ukazujú, že ľuďom, ktorí stratia zamestnanie nie z osobných dôvodov, ale z dôvodu ekonomických faktorov odvetvia, v ktorom pracujú, štáty dokážu relatívne efektívnym spôsobom pomôcť pri návrate do zamestnania. Základným predpokladom toho je, aby zamestnávatelia vystavení tlaku na prepúšťanie zamestnancov bezodkladne svoju realitu konzultovali so štátnymi orgánmi zodpovednými za služby zamestnanosti i so sektorovými odborovými organizáciami, aby odkladaním tohto kroku nemrhali časom potrebným na pomoc ľuďom pri hľadaní zamestnania a prípadnej rekvalifikácii. Štáty môžu v tejto súvislosti napomôcť rýchlejším poskytovaním dávok v nezamestnanosti v opodstatnených prípadoch, a niekoľko krajín OECD úspešne zaviedlo osobitné dorovnávacie dávky pre zamestnancov, ktorí sa účinkom takýchto procesov zamestnajú na horšie platených pracovných miestach. OECD v tejto súvislosti poznamenáva, že relatívny prístup ľudí k dávkam v nezamestnanosti sa zhoršil naprieč členskými krajinami účinkom dvoch faktorov: na náraste zamestnanosti sa dlhodobo menej podieľajú dlhodobo nezamestnané osoby, ktoré spravidla nemajú nárok na dávky v nezamestnanosti, ako aj konsolidácia výdavkov verejných financií vedúca k znižovaniu dávok skupinám osôb, ktoré majú zvýšenú pravdepodobnosť zamestnania i bez využitia štátnych služieb zamestnanosti. Osobitná kapitola správy je venovaná skúmaniu faktorov ovplyvňujúcich nerovnosti v mzdových príjmoch mužov a žien po celú dobu kariéry. Zistenia naznačujú, že prvá polovica pracovného života je kľúčovou pre vznik či zabránenie vzniku týchto nerovností, a jej účinok sa neskoršej fáze pracovného života ďalej hromadí. Vzhľadom na obvyklú rodinnú dynamiku ženy vychovávajúce svoje deti musia prerušiť svoje úsilie v práci či celoživotnom vzdelávaní a z toho dôvodu často zažívajú druhý kariérny štart vo veku 30-34 rokov, v ktorom sú znevýhodnené voči mužom i voči mladším pracovníkom. Kombinovanie rodičovských dovoleniek s polovičnými úväzkami má na uvedené nerovnomerný vplyv, pretože u časti žien predstavuje príležitosť pokračovať v pracovnom rozvoji, avšak u druhej časti predstavuje pascu vedúcu k dlhodobej trajektórii neúplných pracovných úväzkov znižujúcich osobné príjmy. V tejto súvislosti OECD odporúča posilniť behaviorálne prístupy k rodinnej a sociálnej politike a podporovať v spoločnosti ochotu rodičov deliť sa o zodpovednosť podstupovať rodičovskú dovolenku. Publikácia je dostupná online.], ddmTemplateKey=[19701], ddm/11341/priorita_zh_CN=[bezna], ddm/11341/only-zu_fr_FR=[false], ddm/11341/text_vi_VN=[Vlajková publikácia OECD pre posudzovanie vývoja a budúcnosti pracovných trhov – OECD Employment Outlook – po prvýkrát za uplynulých desať rokov konštatuje úplné ozdravenie trhov práce od účinkov globálnej hospodárskej a finančnej krízy. OECD predpovedá, že pozitívny trend v rozvoji zamestnanosti bude pokračovať minimálne do roku 2019, podporovaný stabilným hospodárskym rastom krajín OECD na priemernej úrovni 2,5%. Pod touto skutočnosťou sa však skrýva niekoľko nových štruktúrnych zmien, ktoré natrvalo ovplyvnili budúci vývoj zamestnanosti v niekoľkých krajinách OECD. Kvalita práce sa pomaly zlepšuje najmä vplyvom verejných opatrení na znižovanie nerovnosti platov medzi mužmi a ženami, odstraňovanie prekážok pri zamestnávaní znevýhodnených ľudí a predchádzaní ilegálnej neplatenej práci nad zákonom stanovený pracovný čas. Zhoršenie však bolo zaznamenané naprieč krajinami OECD v riziku straty zamestnania a v pokračujúcom náraste podielu zamestnancov v dočasnom pracovnom pomere alebo na neúplný pracovný úväzok. Práve Slovenská republika je v tomto ohľade ojedinelou výnimkou vďaka posilneniu udržateľnosti zamestnania vedúceho k zvýšeniu predvídateľnosti na trhu práce. Mnoho krajín OECD bolo postihnutých dlhodobým spomalením rastu miezd, ktorý poklesol v priemere o jeden percentuálny bod v porovnaní s rastom národného produktu. Podľa OECD sú za spomalenie rastu mzdovej úrovne zodpovedné prevažne dva faktory: nízky rast technologickej intenzity práce a nízky rast spotrebných cien (inflácia). Pokles miezd je pozorovateľný u zamestnancov na neúplné úväzky alebo v nepravidelných formách zamestnania, ako napr. samostatne zárobkovo činné osoby v závislom vzťahu od majoritného zadávateľa práce. Rast technologickej úrovne výrobných procesov má nerovnomerný vplyv na produktivitu práce, a čiastočne sa podieľa na poklese investícií firiem do pracovnej sily v prospech investícií do technológií. OECD v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť vzdelávania ľudí a prípravy ich relevantných zručností ako jediný spôsob, ktorým je možné spomaliť odklon investícií od rozvoja pracovných síl. OECD tiež varuje pred škodlivými účinkami oslabujúceho kolektívneho vyjednávania a na základe svojich analýz odporúča efektívnu kombináciu odborovej organizácie na úrovni odvetví s uspôsobením kolektívnych zmlúv individuálnym špecifikám zamestnávateľského podniku (tzv. organizovaná decentralizácia kolektívneho vyjednávania). OECD tiež prináša nové zistenia v oblasti ochrany ľudí pred nezamestnanosťou. Skúsenosti ukazujú, že ľuďom, ktorí stratia zamestnanie nie z osobných dôvodov, ale z dôvodu ekonomických faktorov odvetvia, v ktorom pracujú, štáty dokážu relatívne efektívnym spôsobom pomôcť pri návrate do zamestnania. Základným predpokladom toho je, aby zamestnávatelia vystavení tlaku na prepúšťanie zamestnancov bezodkladne svoju realitu konzultovali so štátnymi orgánmi zodpovednými za služby zamestnanosti i so sektorovými odborovými organizáciami, aby odkladaním tohto kroku nemrhali časom potrebným na pomoc ľuďom pri hľadaní zamestnania a prípadnej rekvalifikácii. Štáty môžu v tejto súvislosti napomôcť rýchlejším poskytovaním dávok v nezamestnanosti v opodstatnených prípadoch, a niekoľko krajín OECD úspešne zaviedlo osobitné dorovnávacie dávky pre zamestnancov, ktorí sa účinkom takýchto procesov zamestnajú na horšie platených pracovných miestach. OECD v tejto súvislosti poznamenáva, že relatívny prístup ľudí k dávkam v nezamestnanosti sa zhoršil naprieč členskými krajinami účinkom dvoch faktorov: na náraste zamestnanosti sa dlhodobo menej podieľajú dlhodobo nezamestnané osoby, ktoré spravidla nemajú nárok na dávky v nezamestnanosti, ako aj konsolidácia výdavkov verejných financií vedúca k znižovaniu dávok skupinám osôb, ktoré majú zvýšenú pravdepodobnosť zamestnania i bez využitia štátnych služieb zamestnanosti. Osobitná kapitola správy je venovaná skúmaniu faktorov ovplyvňujúcich nerovnosti v mzdových príjmoch mužov a žien po celú dobu kariéry. Zistenia naznačujú, že prvá polovica pracovného života je kľúčovou pre vznik či zabránenie vzniku týchto nerovností, a jej účinok sa neskoršej fáze pracovného života ďalej hromadí. Vzhľadom na obvyklú rodinnú dynamiku ženy vychovávajúce svoje deti musia prerušiť svoje úsilie v práci či celoživotnom vzdelávaní a z toho dôvodu často zažívajú druhý kariérny štart vo veku 30-34 rokov, v ktorom sú znevýhodnené voči mužom i voči mladším pracovníkom. Kombinovanie rodičovských dovoleniek s polovičnými úväzkami má na uvedené nerovnomerný vplyv, pretože u časti žien predstavuje príležitosť pokračovať v pracovnom rozvoji, avšak u druhej časti predstavuje pascu vedúcu k dlhodobej trajektórii neúplných pracovných úväzkov znižujúcich osobné príjmy. V tejto súvislosti OECD odporúča posilniť behaviorálne prístupy k rodinnej a sociálnej politike a podporovať v spoločnosti ochotu rodičov deliť sa o zodpovednosť podstupovať rodičovskú dovolenku. Publikácia je dostupná online.], ddm/11341/only-zu_tr_TR=[false], ddmStructureKey=[19502], ddm/11341/text_es_ES=[Vlajková publikácia OECD pre posudzovanie vývoja a budúcnosti pracovných trhov – OECD Employment Outlook – po prvýkrát za uplynulých desať rokov konštatuje úplné ozdravenie trhov práce od účinkov globálnej hospodárskej a finančnej krízy. OECD predpovedá, že pozitívny trend v rozvoji zamestnanosti bude pokračovať minimálne do roku 2019, podporovaný stabilným hospodárskym rastom krajín OECD na priemernej úrovni 2,5%. Pod touto skutočnosťou sa však skrýva niekoľko nových štruktúrnych zmien, ktoré natrvalo ovplyvnili budúci vývoj zamestnanosti v niekoľkých krajinách OECD. Kvalita práce sa pomaly zlepšuje najmä vplyvom verejných opatrení na znižovanie nerovnosti platov medzi mužmi a ženami, odstraňovanie prekážok pri zamestnávaní znevýhodnených ľudí a predchádzaní ilegálnej neplatenej práci nad zákonom stanovený pracovný čas. Zhoršenie však bolo zaznamenané naprieč krajinami OECD v riziku straty zamestnania a v pokračujúcom náraste podielu zamestnancov v dočasnom pracovnom pomere alebo na neúplný pracovný úväzok. Práve Slovenská republika je v tomto ohľade ojedinelou výnimkou vďaka posilneniu udržateľnosti zamestnania vedúceho k zvýšeniu predvídateľnosti na trhu práce. Mnoho krajín OECD bolo postihnutých dlhodobým spomalením rastu miezd, ktorý poklesol v priemere o jeden percentuálny bod v porovnaní s rastom národného produktu. Podľa OECD sú za spomalenie rastu mzdovej úrovne zodpovedné prevažne dva faktory: nízky rast technologickej intenzity práce a nízky rast spotrebných cien (inflácia). Pokles miezd je pozorovateľný u zamestnancov na neúplné úväzky alebo v nepravidelných formách zamestnania, ako napr. samostatne zárobkovo činné osoby v závislom vzťahu od majoritného zadávateľa práce. Rast technologickej úrovne výrobných procesov má nerovnomerný vplyv na produktivitu práce, a čiastočne sa podieľa na poklese investícií firiem do pracovnej sily v prospech investícií do technológií. OECD v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť vzdelávania ľudí a prípravy ich relevantných zručností ako jediný spôsob, ktorým je možné spomaliť odklon investícií od rozvoja pracovných síl. OECD tiež varuje pred škodlivými účinkami oslabujúceho kolektívneho vyjednávania a na základe svojich analýz odporúča efektívnu kombináciu odborovej organizácie na úrovni odvetví s uspôsobením kolektívnych zmlúv individuálnym špecifikám zamestnávateľského podniku (tzv. organizovaná decentralizácia kolektívneho vyjednávania). OECD tiež prináša nové zistenia v oblasti ochrany ľudí pred nezamestnanosťou. Skúsenosti ukazujú, že ľuďom, ktorí stratia zamestnanie nie z osobných dôvodov, ale z dôvodu ekonomických faktorov odvetvia, v ktorom pracujú, štáty dokážu relatívne efektívnym spôsobom pomôcť pri návrate do zamestnania. Základným predpokladom toho je, aby zamestnávatelia vystavení tlaku na prepúšťanie zamestnancov bezodkladne svoju realitu konzultovali so štátnymi orgánmi zodpovednými za služby zamestnanosti i so sektorovými odborovými organizáciami, aby odkladaním tohto kroku nemrhali časom potrebným na pomoc ľuďom pri hľadaní zamestnania a prípadnej rekvalifikácii. Štáty môžu v tejto súvislosti napomôcť rýchlejším poskytovaním dávok v nezamestnanosti v opodstatnených prípadoch, a niekoľko krajín OECD úspešne zaviedlo osobitné dorovnávacie dávky pre zamestnancov, ktorí sa účinkom takýchto procesov zamestnajú na horšie platených pracovných miestach. OECD v tejto súvislosti poznamenáva, že relatívny prístup ľudí k dávkam v nezamestnanosti sa zhoršil naprieč členskými krajinami účinkom dvoch faktorov: na náraste zamestnanosti sa dlhodobo menej podieľajú dlhodobo nezamestnané osoby, ktoré spravidla nemajú nárok na dávky v nezamestnanosti, ako aj konsolidácia výdavkov verejných financií vedúca k znižovaniu dávok skupinám osôb, ktoré majú zvýšenú pravdepodobnosť zamestnania i bez využitia štátnych služieb zamestnanosti. Osobitná kapitola správy je venovaná skúmaniu faktorov ovplyvňujúcich nerovnosti v mzdových príjmoch mužov a žien po celú dobu kariéry. Zistenia naznačujú, že prvá polovica pracovného života je kľúčovou pre vznik či zabránenie vzniku týchto nerovností, a jej účinok sa neskoršej fáze pracovného života ďalej hromadí. Vzhľadom na obvyklú rodinnú dynamiku ženy vychovávajúce svoje deti musia prerušiť svoje úsilie v práci či celoživotnom vzdelávaní a z toho dôvodu často zažívajú druhý kariérny štart vo veku 30-34 rokov, v ktorom sú znevýhodnené voči mužom i voči mladším pracovníkom. Kombinovanie rodičovských dovoleniek s polovičnými úväzkami má na uvedené nerovnomerný vplyv, pretože u časti žien predstavuje príležitosť pokračovať v pracovnom rozvoji, avšak u druhej časti predstavuje pascu vedúcu k dlhodobej trajektórii neúplných pracovných úväzkov znižujúcich osobné príjmy. V tejto súvislosti OECD odporúča posilniť behaviorálne prístupy k rodinnej a sociálnej politike a podporovať v spoločnosti ochotu rodičov deliť sa o zodpovednosť podstupovať rodičovskú dovolenku. Publikácia je dostupná online.], ddm/11341/anotacia_be_BY=[Vlajková publikácia OECD pre posudzovanie vývoja a budúcnosti pracovných trhov – OECD Employment Outlook – po prvýkrát za uplynulých desať rokov konštatuje úplné ozdravenie trhov práce od účinkov globálnej hospodárskej a finančnej krízy.], ddm/11341/priorita_es_ES=[bezna], ddm/11341/datum_spravy_hu_HU=[20180704000000], ddm/11341/only-zu_hu_HU=[false], ddm/11341/priorita_sr_RS=[bezna], ddm/11341/priorita_vi_VN=[bezna], localized_title=[oecd - výhľad zamestnanosti 2018], ddm/11341/ddm-db-select4560_vi_VN=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], treePath=[30303, 1731033, 1731116], classTypeId=[11341], ddm/11341/only-zu_be_BY=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_hu_HU=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/priorita_pt_BR=[bezna], localized_title_sk_SK=[oecd - výhľad zamestnanosti 2018], ddm/11341/text_be_BY=[Vlajková publikácia OECD pre posudzovanie vývoja a budúcnosti pracovných trhov – OECD Employment Outlook – po prvýkrát za uplynulých desať rokov konštatuje úplné ozdravenie trhov práce od účinkov globálnej hospodárskej a finančnej krízy. OECD predpovedá, že pozitívny trend v rozvoji zamestnanosti bude pokračovať minimálne do roku 2019, podporovaný stabilným hospodárskym rastom krajín OECD na priemernej úrovni 2,5%. Pod touto skutočnosťou sa však skrýva niekoľko nových štruktúrnych zmien, ktoré natrvalo ovplyvnili budúci vývoj zamestnanosti v niekoľkých krajinách OECD. Kvalita práce sa pomaly zlepšuje najmä vplyvom verejných opatrení na znižovanie nerovnosti platov medzi mužmi a ženami, odstraňovanie prekážok pri zamestnávaní znevýhodnených ľudí a predchádzaní ilegálnej neplatenej práci nad zákonom stanovený pracovný čas. Zhoršenie však bolo zaznamenané naprieč krajinami OECD v riziku straty zamestnania a v pokračujúcom náraste podielu zamestnancov v dočasnom pracovnom pomere alebo na neúplný pracovný úväzok. Práve Slovenská republika je v tomto ohľade ojedinelou výnimkou vďaka posilneniu udržateľnosti zamestnania vedúceho k zvýšeniu predvídateľnosti na trhu práce. Mnoho krajín OECD bolo postihnutých dlhodobým spomalením rastu miezd, ktorý poklesol v priemere o jeden percentuálny bod v porovnaní s rastom národného produktu. Podľa OECD sú za spomalenie rastu mzdovej úrovne zodpovedné prevažne dva faktory: nízky rast technologickej intenzity práce a nízky rast spotrebných cien (inflácia). Pokles miezd je pozorovateľný u zamestnancov na neúplné úväzky alebo v nepravidelných formách zamestnania, ako napr. samostatne zárobkovo činné osoby v závislom vzťahu od majoritného zadávateľa práce. Rast technologickej úrovne výrobných procesov má nerovnomerný vplyv na produktivitu práce, a čiastočne sa podieľa na poklese investícií firiem do pracovnej sily v prospech investícií do technológií. OECD v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť vzdelávania ľudí a prípravy ich relevantných zručností ako jediný spôsob, ktorým je možné spomaliť odklon investícií od rozvoja pracovných síl. OECD tiež varuje pred škodlivými účinkami oslabujúceho kolektívneho vyjednávania a na základe svojich analýz odporúča efektívnu kombináciu odborovej organizácie na úrovni odvetví s uspôsobením kolektívnych zmlúv individuálnym špecifikám zamestnávateľského podniku (tzv. organizovaná decentralizácia kolektívneho vyjednávania). OECD tiež prináša nové zistenia v oblasti ochrany ľudí pred nezamestnanosťou. Skúsenosti ukazujú, že ľuďom, ktorí stratia zamestnanie nie z osobných dôvodov, ale z dôvodu ekonomických faktorov odvetvia, v ktorom pracujú, štáty dokážu relatívne efektívnym spôsobom pomôcť pri návrate do zamestnania. Základným predpokladom toho je, aby zamestnávatelia vystavení tlaku na prepúšťanie zamestnancov bezodkladne svoju realitu konzultovali so štátnymi orgánmi zodpovednými za služby zamestnanosti i so sektorovými odborovými organizáciami, aby odkladaním tohto kroku nemrhali časom potrebným na pomoc ľuďom pri hľadaní zamestnania a prípadnej rekvalifikácii. Štáty môžu v tejto súvislosti napomôcť rýchlejším poskytovaním dávok v nezamestnanosti v opodstatnených prípadoch, a niekoľko krajín OECD úspešne zaviedlo osobitné dorovnávacie dávky pre zamestnancov, ktorí sa účinkom takýchto procesov zamestnajú na horšie platených pracovných miestach. OECD v tejto súvislosti poznamenáva, že relatívny prístup ľudí k dávkam v nezamestnanosti sa zhoršil naprieč členskými krajinami účinkom dvoch faktorov: na náraste zamestnanosti sa dlhodobo menej podieľajú dlhodobo nezamestnané osoby, ktoré spravidla nemajú nárok na dávky v nezamestnanosti, ako aj konsolidácia výdavkov verejných financií vedúca k znižovaniu dávok skupinám osôb, ktoré majú zvýšenú pravdepodobnosť zamestnania i bez využitia štátnych služieb zamestnanosti. Osobitná kapitola správy je venovaná skúmaniu faktorov ovplyvňujúcich nerovnosti v mzdových príjmoch mužov a žien po celú dobu kariéry. Zistenia naznačujú, že prvá polovica pracovného života je kľúčovou pre vznik či zabránenie vzniku týchto nerovností, a jej účinok sa neskoršej fáze pracovného života ďalej hromadí. Vzhľadom na obvyklú rodinnú dynamiku ženy vychovávajúce svoje deti musia prerušiť svoje úsilie v práci či celoživotnom vzdelávaní a z toho dôvodu často zažívajú druhý kariérny štart vo veku 30-34 rokov, v ktorom sú znevýhodnené voči mužom i voči mladším pracovníkom. Kombinovanie rodičovských dovoleniek s polovičnými úväzkami má na uvedené nerovnomerný vplyv, pretože u časti žien predstavuje príležitosť pokračovať v pracovnom rozvoji, avšak u druhej časti predstavuje pascu vedúcu k dlhodobej trajektórii neúplných pracovných úväzkov znižujúcich osobné príjmy. V tejto súvislosti OECD odporúča posilniť behaviorálne prístupy k rodinnej a sociálnej politike a podporovať v spoločnosti ochotu rodičov deliť sa o zodpovednosť podstupovať rodičovskú dovolenku. Publikácia je dostupná online.], ddm/11341/datum_spravy_es_ES=[20180704000000], ddm/11341/vseobecny_autor_vi_VN=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_es_ES=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/newsletter_sl_SL=[false], ddm/11341/datum_spravy_zh_CN=[20180704000000], ddm/11341/newsletter_sk_SK=[false], ddm/11341/anotacia_ko_KR=[Vlajková publikácia OECD pre posudzovanie vývoja a budúcnosti pracovných trhov – OECD Employment Outlook – po prvýkrát za uplynulých desať rokov konštatuje úplné ozdravenie trhov práce od účinkov globálnej hospodárskej a finančnej krízy.], ddm/11341/text_en_US=[Vlajková publikácia OECD pre posudzovanie vývoja a budúcnosti pracovných trhov – OECD Employment Outlook – po prvýkrát za uplynulých desať rokov konštatuje úplné ozdravenie trhov práce od účinkov globálnej hospodárskej a finančnej krízy. OECD predpovedá, že pozitívny trend v rozvoji zamestnanosti bude pokračovať minimálne do roku 2019, podporovaný stabilným hospodárskym rastom krajín OECD na priemernej úrovni 2,5%. Pod touto skutočnosťou sa však skrýva niekoľko nových štruktúrnych zmien, ktoré natrvalo ovplyvnili budúci vývoj zamestnanosti v niekoľkých krajinách OECD. Kvalita práce sa pomaly zlepšuje najmä vplyvom verejných opatrení na znižovanie nerovnosti platov medzi mužmi a ženami, odstraňovanie prekážok pri zamestnávaní znevýhodnených ľudí a predchádzaní ilegálnej neplatenej práci nad zákonom stanovený pracovný čas. Zhoršenie však bolo zaznamenané naprieč krajinami OECD v riziku straty zamestnania a v pokračujúcom náraste podielu zamestnancov v dočasnom pracovnom pomere alebo na neúplný pracovný úväzok. Práve Slovenská republika je v tomto ohľade ojedinelou výnimkou vďaka posilneniu udržateľnosti zamestnania vedúceho k zvýšeniu predvídateľnosti na trhu práce. Mnoho krajín OECD bolo postihnutých dlhodobým spomalením rastu miezd, ktorý poklesol v priemere o jeden percentuálny bod v porovnaní s rastom národného produktu. Podľa OECD sú za spomalenie rastu mzdovej úrovne zodpovedné prevažne dva faktory: nízky rast technologickej intenzity práce a nízky rast spotrebných cien (inflácia). Pokles miezd je pozorovateľný u zamestnancov na neúplné úväzky alebo v nepravidelných formách zamestnania, ako napr. samostatne zárobkovo činné osoby v závislom vzťahu od majoritného zadávateľa práce. Rast technologickej úrovne výrobných procesov má nerovnomerný vplyv na produktivitu práce, a čiastočne sa podieľa na poklese investícií firiem do pracovnej sily v prospech investícií do technológií. OECD v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť vzdelávania ľudí a prípravy ich relevantných zručností ako jediný spôsob, ktorým je možné spomaliť odklon investícií od rozvoja pracovných síl. OECD tiež varuje pred škodlivými účinkami oslabujúceho kolektívneho vyjednávania a na základe svojich analýz odporúča efektívnu kombináciu odborovej organizácie na úrovni odvetví s uspôsobením kolektívnych zmlúv individuálnym špecifikám zamestnávateľského podniku (tzv. organizovaná decentralizácia kolektívneho vyjednávania). OECD tiež prináša nové zistenia v oblasti ochrany ľudí pred nezamestnanosťou. Skúsenosti ukazujú, že ľuďom, ktorí stratia zamestnanie nie z osobných dôvodov, ale z dôvodu ekonomických faktorov odvetvia, v ktorom pracujú, štáty dokážu relatívne efektívnym spôsobom pomôcť pri návrate do zamestnania. Základným predpokladom toho je, aby zamestnávatelia vystavení tlaku na prepúšťanie zamestnancov bezodkladne svoju realitu konzultovali so štátnymi orgánmi zodpovednými za služby zamestnanosti i so sektorovými odborovými organizáciami, aby odkladaním tohto kroku nemrhali časom potrebným na pomoc ľuďom pri hľadaní zamestnania a prípadnej rekvalifikácii. Štáty môžu v tejto súvislosti napomôcť rýchlejším poskytovaním dávok v nezamestnanosti v opodstatnených prípadoch, a niekoľko krajín OECD úspešne zaviedlo osobitné dorovnávacie dávky pre zamestnancov, ktorí sa účinkom takýchto procesov zamestnajú na horšie platených pracovných miestach. OECD v tejto súvislosti poznamenáva, že relatívny prístup ľudí k dávkam v nezamestnanosti sa zhoršil naprieč členskými krajinami účinkom dvoch faktorov: na náraste zamestnanosti sa dlhodobo menej podieľajú dlhodobo nezamestnané osoby, ktoré spravidla nemajú nárok na dávky v nezamestnanosti, ako aj konsolidácia výdavkov verejných financií vedúca k znižovaniu dávok skupinám osôb, ktoré majú zvýšenú pravdepodobnosť zamestnania i bez využitia štátnych služieb zamestnanosti. Osobitná kapitola správy je venovaná skúmaniu faktorov ovplyvňujúcich nerovnosti v mzdových príjmoch mužov a žien po celú dobu kariéry. Zistenia naznačujú, že prvá polovica pracovného života je kľúčovou pre vznik či zabránenie vzniku týchto nerovností, a jej účinok sa neskoršej fáze pracovného života ďalej hromadí. Vzhľadom na obvyklú rodinnú dynamiku ženy vychovávajúce svoje deti musia prerušiť svoje úsilie v práci či celoživotnom vzdelávaní a z toho dôvodu často zažívajú druhý kariérny štart vo veku 30-34 rokov, v ktorom sú znevýhodnené voči mužom i voči mladším pracovníkom. Kombinovanie rodičovských dovoleniek s polovičnými úväzkami má na uvedené nerovnomerný vplyv, pretože u časti žien predstavuje príležitosť pokračovať v pracovnom rozvoji, avšak u druhej časti predstavuje pascu vedúcu k dlhodobej trajektórii neúplných pracovných úväzkov znižujúcich osobné príjmy. V tejto súvislosti OECD odporúča posilniť behaviorálne prístupy k rodinnej a sociálnej politike a podporovať v spoločnosti ochotu rodičov deliť sa o zodpovednosť podstupovať rodičovskú dovolenku. Publikácia je dostupná online.], stagingGroup=[false], ddm/11341/newsletter_ko_KR=[false], ddm/11341/only-zu_en_US=[false], ddm/11341/only-zu_de_DE=[false], classPK=[0], companyId=[10155], ddm/11341/priorita_sl_SL=[bezna], ddm/11341/only-zu_uk_UA=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_tr_TR=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_zh_CN=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31]}
{scopeGroupId=[10182], ddm/11341/priorita_en_US=[bezna], ddm/11341/ddm-gallery-field_en_US=[3296914], ddm/11341/vseobecny_autor_be_BY=[odbor], priority_sortable=[0.0], defaultLanguageId=[sk_SK], ddm/11341/text_uk_UA=[ OECD a FAO (Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo, Food and Agriculture Organization/FAO) zverejnili 3. júla 2018 v poradí už 14. Spoločný strednodobý poľnohospodársky výhľad pre roky 2018-2027 s prognózami rastu poľnohospodárskej produkcie a posúdením očakávaného vývoja globálnych komodít a obchodu s potravinami. obsahujúci trhové prognózy pre najdôležitejšie poľnohospodárske komodity, biopalivá a ryby pre nadchádzajúcu dekádu. Publikácia zdôrazňuje fakt, že obchod s poľnohospodárskymi výrobkami hrá kľúčovú úlohu pri podpore potravinovej bezpečnosti, a že je potrebné vytvoriť priaznivé prostredie pre obchodnú politiku v oblasti poľnohospodárstva. Globálna poľnohospodárska výroba väčšiny komodít neustále rastie, a v roku 2017 dosiahla rekordnú úroveň pre väčšinu obilnín, druhov mäsa, mliečnych výrobkov a rýb. Množstvo zásob obilnín je taktiež najvyššie v histórii. Počas najbližších 10 rokov sa na jednej strane očakáva oslabenie rastu globálneho dopytu po agrokomoditách a potravinách, na strane druhej sa však predvída zlepšenie produktivity v sektore. Výsledkom by mali byť trvalo nízke ceny hlavných poľnohospodárskych komodít počas najbližších 10 rokov. Publikácia, zverejnená v sídle OECD v Paríži generálnym tajomníkom OECD A. Gurríom a generálnym riaditeľom FAO J. Graziano da Silvom pripisuje pokles dopytu spomaleniu rastu dopytu v najdôležitejších rozvíjajúcich sa hospodárstvach, stagnujúcej spotrebe základných potravín na jedného obyvateľa a postupnému poklesu miery rastu svetovej populácie. Klesajúci dopyt po mäsových výrobkoch zabrzdí aj dopyt po obilninách a proteínových múkach využívaných v krmivách pre zvieratá. Výhľad uvádza, že globálna poľnohospodárska produkcia a chov rýb by mali počas najbližších 10 rokov vzrásť o 20%, avšak so značnými rozdielmi medzi jednotlivými regiónmi. Očakáva sa silný rast v rozvíjajúcich sa regiónoch s rýchlejším rastom populácie, zahŕňajúci subsaharskú Afriku, južnú a východnú Áziu, a Stredný východ a severnú Afriku. Oveľa nižší rast produkcie sa očakáva v rozvinutých krajinách, najmä v západnej Európe. S pomalším rastom spotreby a výroby porastie poľnohospodársky obchod a obchod s rybami o polovicu pomalšie, než v predošlej dekáde. Čistý vývoz by mal porásť v krajinách a regiónoch s dostatkom pôdy, najmä v severnej a južnej Amerike, a poklesnúť v rozvíjajúcich sa regiónoch. GT OECD A. Gurría uviedol: „Zatiaľ čo celkový vývoz z krajín a regiónov s dostatkom pôdy vzrastie, mnoho chudobnejších krajín s rastúcou populáciou a obmedzenými zdrojmi pôdy budú čím ďalej, tým závislejšie od dovozu potravín v záujme nakŕmenia obyvateľov. Bude preto dôležité, aby vývozcovia aj dovozcovia mali prístup k otvorenému a predvídateľnému prostrediu obchodnej politiky.“ Generálny riaditeľ FAO, J. Graciano da Silva doplnil: „Zelená revolúcia posledného storočia významne zvýšila schopnosť sveta nakŕmiť sa, teraz však potrebujeme revolúciu udržateľnosti. Tá zahŕňa boj proti poľnohospodárskym systémom náročným na zdroje a s vysokými vstupnými nákladmi, ktoré majú negatívny vplyv na životné prostredie. Pôda, lesy, voda, kvalita ovzdušia a biodiverzita naďalej degradujú. Potrebujeme také udržateľné a produktívne potravinové systémy, ktoré ponúkajú zdravé a výživné potraviny, a takisto chránia životné prostredie a biodiverzitu.“ Dopyt po obilninách a rastlinných olejoch pre výrobu biopalív neočakáva výrazné zmeny počas najbližších 10 rokov, v porovnaní s posledným desaťročím, kedy expanzia biopalív viedla k dopytu po dodatočných viac ako 120 miliónoch ton obilnín, najmä kukurice. S existujúcimi politikami v rozvinutých krajinách, ktoré nepodporujú rozšírenie biopalív, väčšina rastu dopytu príde z rozvíjajúcich sa krajín, ktoré prijali politiky na ich podporu. Očakáva sa, že porastie najmä využitie cukrovej trstiny pre výrobu biopalív. Každoročne obsahuje Výhľad špeciálnu kapitolu, ktorá je v edícii 2018 zameraná na vývoj poľnohospodárstva v regióne MENA - Stredný východ a severná Afrika. Tento región čelí výzvam ako potravinová bezpečnosť, rastúca podvýživa, vojnové konflikty, zmena klímy, nesprávne nastavenie poľnohospodárskych politík, či riadenie obmedzených prírodných zdrojov. Podvýživa je koncentrovaná v krajinách s prebiehajúcim vojnovým konfliktom či politickou nestabilitou. V ostatných krajinách regiónu rastie dopyt po potravinách rýchlym tempom, a to najmä z dôvodu rastu populácie. Extrémne vysoké úrovne spotreby pšenice s nepretržitým rastom spotreby cukru a tuku vedie k alarmujúcemu šíreniu nadváhy a obezity v regióne. Zatiaľ čo by mala poľnohospodárska produkcia a produkcia rýb v regióne podľa očakávaní vzrásť o 1,5% ročne, bude čeliť obmedzenej ploche pozemkov a obmedzeným vodným zdrojom, ako aj očakávanému negatívnemu dopadu čím ďalej, tým častejších extrémnych prírodných katastrof spojených so zmenou klímy. Výsledkom bude vysoká miera závislosti od importu pre väčšinu komodít. Výhľad odporúča, aby krajiny v regióne presmerovali svoje politiky podporujúce pestovanie „smädných“ obilnín k väčšej podpore rozvoja vidieka, znižovania chudoby a pestovania záhradníckych výrobkov vyššej hodnoty. Spoločný poľnohospodársky výhľad OECD a FAO je každoročne jednou z najočakávanejších publikácií v sektore poľnohospodárstva vzhľadom na fakt, že prináša predpovede poľnohospodárskej výroby, spotreby, zásob a cien potravín, a obsahuje prognózy vývinu situácie na svetových poľnohospodárskych trhoch pre všetky dôležité agrokomodity pre obdobie nadchádzajúcich 10 rokov. Viac informácii je dostupných na webstránke. Publikácia je dostupná na webstránke.], ddm/11341/ddm-gallery-field_sr_RS=[3296914], ddm/11341/priorita_hu_HU=[bezna], ddm/11341/vseobecny_autor_ru_RU=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_ru_RU=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/newsletter_de_DE=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_pl_PL=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_sr_RS=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/ddm-gallery-field_it_IT=[3296914], ddm/11341/only-zu_it_IT=[false], ddm/11341/newsletter_fr_FR=[false], ddm/11341/newsletter_tr_TR=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_en_US=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/datum_spravy_sl_SL=[20180703000000], portletId=[15], ddm/11341/priorita_it_IT=[bezna], roleId=[10163, 10164], displayDate=[20180709083600], ddm/11341/newsletter_be_BY=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_de_DE=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], expirationDate=[2922789940817081255], ddm/11341/datum_spravy_vi_VN=[20180703000000], ddm/11341/priorita_tr_TR=[bezna], ddm/11341/only-zu_pl_PL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_zh_CN=[3296914], ddm/11341/datum_spravy_uk_UA=[20180703000000], ddm/11341/ddm-gallery-field_ko_KR=[3296914], entryClassPK=[3296970], ddm/11341/newsletter_vi_VN=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_ko_KR=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], assetCategoryTitles=[slovensko v oecd], content=[

 

OECD a FAO (Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo, Food and Agriculture Organization/FAO) zverejnili 3. júla 2018 v poradí už 14. Spoločný strednodobý poľnohospodársky výhľad pre roky 2018-2027 s prognózami rastu poľnohospodárskej produkcie a posúdením očakávaného vývoja globálnych komodít a obchodu s potravinami. obsahujúci trhové prognózy pre najdôležitejšie poľnohospodárske komodity, biopalivá a ryby pre nadchádzajúcu dekádu. Publikácia zdôrazňuje fakt, že obchod s poľnohospodárskymi výrobkami hrá kľúčovú úlohu pri podpore potravinovej bezpečnosti, a že je potrebné vytvoriť priaznivé prostredie pre obchodnú politiku v oblasti poľnohospodárstva.

 

Globálna poľnohospodárska výroba väčšiny komodít neustále rastie, a v roku 2017 dosiahla rekordnú úroveň pre väčšinu obilnín, druhov mäsa, mliečnych výrobkov a rýb. Množstvo zásob obilnín je taktiež najvyššie v histórii.

 

Počas najbližších 10 rokov sa na jednej strane očakáva oslabenie rastu globálneho dopytu po agrokomoditách a potravinách, na strane druhej sa však predvída zlepšenie produktivity v sektore. Výsledkom by mali byť trvalo nízke ceny hlavných poľnohospodárskych komodít počas najbližších 10 rokov.

 

Publikácia, zverejnená v sídle OECD v Paríži generálnym tajomníkom OECD A. Gurríom a generálnym riaditeľom FAO J. Graziano da Silvom pripisuje pokles dopytu spomaleniu rastu dopytu v najdôležitejších rozvíjajúcich sa hospodárstvach, stagnujúcej spotrebe základných potravín na jedného obyvateľa a postupnému poklesu miery rastu svetovej populácie. Klesajúci dopyt po mäsových výrobkoch zabrzdí aj dopyt po obilninách a proteínových múkach využívaných v krmivách pre zvieratá.

 

Výhľad uvádza, že globálna poľnohospodárska produkcia a chov rýb by mali počas najbližších 10 rokov vzrásť o 20%, avšak so značnými rozdielmi medzi jednotlivými regiónmi. Očakáva sa silný rast v rozvíjajúcich sa regiónoch s rýchlejším rastom populácie, zahŕňajúci subsaharskú Afriku, južnú a východnú Áziu, a Stredný východ a severnú Afriku. Oveľa nižší rast produkcie sa očakáva v rozvinutých krajinách, najmä v západnej Európe.

 

S pomalším rastom spotreby a výroby porastie poľnohospodársky obchod a obchod s rybami o polovicu pomalšie, než v predošlej dekáde. Čistý vývoz by mal porásť v krajinách a regiónoch s dostatkom pôdy, najmä v severnej a južnej Amerike, a poklesnúť v rozvíjajúcich sa regiónoch. GT OECD A. Gurría uviedol: „Zatiaľ čo celkový vývoz z krajín a regiónov s dostatkom pôdy vzrastie, mnoho chudobnejších krajín s rastúcou populáciou a obmedzenými zdrojmi pôdy budú čím ďalej, tým závislejšie od dovozu potravín v záujme nakŕmenia obyvateľov. Bude preto dôležité, aby vývozcovia aj dovozcovia mali prístup k otvorenému a predvídateľnému prostrediu obchodnej politiky.“ 

Generálny riaditeľ FAO, J. Graciano da Silva doplnil: „Zelená revolúcia posledného storočia významne zvýšila schopnosť sveta nakŕmiť sa, teraz však potrebujeme revolúciu udržateľnosti. Tá zahŕňa boj proti poľnohospodárskym systémom náročným na zdroje a s vysokými vstupnými nákladmi, ktoré majú negatívny vplyv na životné prostredie. Pôda, lesy, voda, kvalita ovzdušia a biodiverzita naďalej degradujú. Potrebujeme také udržateľné a produktívne potravinové systémy, ktoré ponúkajú zdravé a výživné potraviny, a takisto chránia životné prostredie a biodiverzitu.“

 

Dopyt po obilninách a rastlinných olejoch pre výrobu biopalív neočakáva výrazné zmeny počas najbližších 10 rokov, v porovnaní s posledným desaťročím, kedy expanzia biopalív viedla k dopytu po dodatočných viac ako 120 miliónoch ton obilnín, najmä kukurice. S existujúcimi politikami v rozvinutých krajinách, ktoré nepodporujú rozšírenie biopalív, väčšina rastu dopytu príde z rozvíjajúcich sa krajín, ktoré prijali politiky na ich podporu. Očakáva sa, že porastie najmä využitie cukrovej trstiny pre výrobu biopalív.

 

Každoročne obsahuje Výhľad špeciálnu kapitolu, ktorá je v edícii 2018 zameraná na vývoj poľnohospodárstva v regióne MENA - Stredný východ a severná Afrika. Tento región čelí výzvam ako potravinová bezpečnosť, rastúca podvýživa, vojnové konflikty, zmena klímy, nesprávne nastavenie poľnohospodárskych politík, či riadenie obmedzených prírodných zdrojov. Podvýživa je koncentrovaná v krajinách s prebiehajúcim vojnovým konfliktom či politickou nestabilitou. V ostatných krajinách regiónu rastie dopyt po potravinách rýchlym tempom, a to najmä z dôvodu rastu populácie. Extrémne vysoké úrovne spotreby pšenice s nepretržitým rastom spotreby cukru a tuku vedie k alarmujúcemu šíreniu nadváhy a obezity v regióne. Zatiaľ čo by mala poľnohospodárska produkcia a produkcia rýb v regióne podľa očakávaní vzrásť o 1,5% ročne, bude čeliť obmedzenej ploche pozemkov a obmedzeným vodným zdrojom, ako aj očakávanému negatívnemu dopadu čím ďalej, tým častejších extrémnych prírodných katastrof spojených so zmenou klímy. Výsledkom bude vysoká miera závislosti od importu pre väčšinu komodít. Výhľad odporúča, aby krajiny v regióne presmerovali svoje politiky podporujúce pestovanie „smädných“ obilnín k väčšej podpore rozvoja vidieka, znižovania chudoby a pestovania záhradníckych výrobkov vyššej hodnoty.

 

Spoločný poľnohospodársky výhľad OECD a FAO je každoročne jednou z najočakávanejších publikácií v sektore poľnohospodárstva vzhľadom na fakt, že prináša predpovede poľnohospodárskej výroby, spotreby, zásob a cien potravín, a  obsahuje prognózy vývinu situácie na svetových poľnohospodárskych trhoch pre všetky dôležité agrokomodity pre obdobie nadchádzajúcich 10 rokov.

 

Viac informácii je dostupných na webstránke. Publikácia je dostupná na webstránke.

20180703000000 false odbor ["3296914"] ["bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31"] null null null false bezna null ], assetCategoryIds=[22202], ddm/11341/newsletter_zh_CN=[false], ddm/11341/newsletter_en_US=[false], viewCount_sortable=[8238], assetCategoryTitles_sk_SK=[slovensko v oecd], ddm/11341/ddm-db-select4560_pl_PL=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/text_ru_RU=[ OECD a FAO (Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo, Food and Agriculture Organization/FAO) zverejnili 3. júla 2018 v poradí už 14. Spoločný strednodobý poľnohospodársky výhľad pre roky 2018-2027 s prognózami rastu poľnohospodárskej produkcie a posúdením očakávaného vývoja globálnych komodít a obchodu s potravinami. obsahujúci trhové prognózy pre najdôležitejšie poľnohospodárske komodity, biopalivá a ryby pre nadchádzajúcu dekádu. Publikácia zdôrazňuje fakt, že obchod s poľnohospodárskymi výrobkami hrá kľúčovú úlohu pri podpore potravinovej bezpečnosti, a že je potrebné vytvoriť priaznivé prostredie pre obchodnú politiku v oblasti poľnohospodárstva. Globálna poľnohospodárska výroba väčšiny komodít neustále rastie, a v roku 2017 dosiahla rekordnú úroveň pre väčšinu obilnín, druhov mäsa, mliečnych výrobkov a rýb. Množstvo zásob obilnín je taktiež najvyššie v histórii. Počas najbližších 10 rokov sa na jednej strane očakáva oslabenie rastu globálneho dopytu po agrokomoditách a potravinách, na strane druhej sa však predvída zlepšenie produktivity v sektore. Výsledkom by mali byť trvalo nízke ceny hlavných poľnohospodárskych komodít počas najbližších 10 rokov. Publikácia, zverejnená v sídle OECD v Paríži generálnym tajomníkom OECD A. Gurríom a generálnym riaditeľom FAO J. Graziano da Silvom pripisuje pokles dopytu spomaleniu rastu dopytu v najdôležitejších rozvíjajúcich sa hospodárstvach, stagnujúcej spotrebe základných potravín na jedného obyvateľa a postupnému poklesu miery rastu svetovej populácie. Klesajúci dopyt po mäsových výrobkoch zabrzdí aj dopyt po obilninách a proteínových múkach využívaných v krmivách pre zvieratá. Výhľad uvádza, že globálna poľnohospodárska produkcia a chov rýb by mali počas najbližších 10 rokov vzrásť o 20%, avšak so značnými rozdielmi medzi jednotlivými regiónmi. Očakáva sa silný rast v rozvíjajúcich sa regiónoch s rýchlejším rastom populácie, zahŕňajúci subsaharskú Afriku, južnú a východnú Áziu, a Stredný východ a severnú Afriku. Oveľa nižší rast produkcie sa očakáva v rozvinutých krajinách, najmä v západnej Európe. S pomalším rastom spotreby a výroby porastie poľnohospodársky obchod a obchod s rybami o polovicu pomalšie, než v predošlej dekáde. Čistý vývoz by mal porásť v krajinách a regiónoch s dostatkom pôdy, najmä v severnej a južnej Amerike, a poklesnúť v rozvíjajúcich sa regiónoch. GT OECD A. Gurría uviedol: „Zatiaľ čo celkový vývoz z krajín a regiónov s dostatkom pôdy vzrastie, mnoho chudobnejších krajín s rastúcou populáciou a obmedzenými zdrojmi pôdy budú čím ďalej, tým závislejšie od dovozu potravín v záujme nakŕmenia obyvateľov. Bude preto dôležité, aby vývozcovia aj dovozcovia mali prístup k otvorenému a predvídateľnému prostrediu obchodnej politiky.“ Generálny riaditeľ FAO, J. Graciano da Silva doplnil: „Zelená revolúcia posledného storočia významne zvýšila schopnosť sveta nakŕmiť sa, teraz však potrebujeme revolúciu udržateľnosti. Tá zahŕňa boj proti poľnohospodárskym systémom náročným na zdroje a s vysokými vstupnými nákladmi, ktoré majú negatívny vplyv na životné prostredie. Pôda, lesy, voda, kvalita ovzdušia a biodiverzita naďalej degradujú. Potrebujeme také udržateľné a produktívne potravinové systémy, ktoré ponúkajú zdravé a výživné potraviny, a takisto chránia životné prostredie a biodiverzitu.“ Dopyt po obilninách a rastlinných olejoch pre výrobu biopalív neočakáva výrazné zmeny počas najbližších 10 rokov, v porovnaní s posledným desaťročím, kedy expanzia biopalív viedla k dopytu po dodatočných viac ako 120 miliónoch ton obilnín, najmä kukurice. S existujúcimi politikami v rozvinutých krajinách, ktoré nepodporujú rozšírenie biopalív, väčšina rastu dopytu príde z rozvíjajúcich sa krajín, ktoré prijali politiky na ich podporu. Očakáva sa, že porastie najmä využitie cukrovej trstiny pre výrobu biopalív. Každoročne obsahuje Výhľad špeciálnu kapitolu, ktorá je v edícii 2018 zameraná na vývoj poľnohospodárstva v regióne MENA - Stredný východ a severná Afrika. Tento región čelí výzvam ako potravinová bezpečnosť, rastúca podvýživa, vojnové konflikty, zmena klímy, nesprávne nastavenie poľnohospodárskych politík, či riadenie obmedzených prírodných zdrojov. Podvýživa je koncentrovaná v krajinách s prebiehajúcim vojnovým konfliktom či politickou nestabilitou. V ostatných krajinách regiónu rastie dopyt po potravinách rýchlym tempom, a to najmä z dôvodu rastu populácie. Extrémne vysoké úrovne spotreby pšenice s nepretržitým rastom spotreby cukru a tuku vedie k alarmujúcemu šíreniu nadváhy a obezity v regióne. Zatiaľ čo by mala poľnohospodárska produkcia a produkcia rýb v regióne podľa očakávaní vzrásť o 1,5% ročne, bude čeliť obmedzenej ploche pozemkov a obmedzeným vodným zdrojom, ako aj očakávanému negatívnemu dopadu čím ďalej, tým častejších extrémnych prírodných katastrof spojených so zmenou klímy. Výsledkom bude vysoká miera závislosti od importu pre väčšinu komodít. Výhľad odporúča, aby krajiny v regióne presmerovali svoje politiky podporujúce pestovanie „smädných“ obilnín k väčšej podpore rozvoja vidieka, znižovania chudoby a pestovania záhradníckych výrobkov vyššej hodnoty. Spoločný poľnohospodársky výhľad OECD a FAO je každoročne jednou z najočakávanejších publikácií v sektore poľnohospodárstva vzhľadom na fakt, že prináša predpovede poľnohospodárskej výroby, spotreby, zásob a cien potravín, a obsahuje prognózy vývinu situácie na svetových poľnohospodárskych trhoch pre všetky dôležité agrokomodity pre obdobie nadchádzajúcich 10 rokov. Viac informácii je dostupných na webstránke. Publikácia je dostupná na webstránke.], ratings=[0.0], viewCount=[8238], content_sk_SK=[

 

OECD a FAO (Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo, Food and Agriculture Organization/FAO) zverejnili 3. júla 2018 v poradí už 14. Spoločný strednodobý poľnohospodársky výhľad pre roky 2018-2027 s prognózami rastu poľnohospodárskej produkcie a posúdením očakávaného vývoja globálnych komodít a obchodu s potravinami. obsahujúci trhové prognózy pre najdôležitejšie poľnohospodárske komodity, biopalivá a ryby pre nadchádzajúcu dekádu. Publikácia zdôrazňuje fakt, že obchod s poľnohospodárskymi výrobkami hrá kľúčovú úlohu pri podpore potravinovej bezpečnosti, a že je potrebné vytvoriť priaznivé prostredie pre obchodnú politiku v oblasti poľnohospodárstva.

 

Globálna poľnohospodárska výroba väčšiny komodít neustále rastie, a v roku 2017 dosiahla rekordnú úroveň pre väčšinu obilnín, druhov mäsa, mliečnych výrobkov a rýb. Množstvo zásob obilnín je taktiež najvyššie v histórii.

 

Počas najbližších 10 rokov sa na jednej strane očakáva oslabenie rastu globálneho dopytu po agrokomoditách a potravinách, na strane druhej sa však predvída zlepšenie produktivity v sektore. Výsledkom by mali byť trvalo nízke ceny hlavných poľnohospodárskych komodít počas najbližších 10 rokov.

 

Publikácia, zverejnená v sídle OECD v Paríži generálnym tajomníkom OECD A. Gurríom a generálnym riaditeľom FAO J. Graziano da Silvom pripisuje pokles dopytu spomaleniu rastu dopytu v najdôležitejších rozvíjajúcich sa hospodárstvach, stagnujúcej spotrebe základných potravín na jedného obyvateľa a postupnému poklesu miery rastu svetovej populácie. Klesajúci dopyt po mäsových výrobkoch zabrzdí aj dopyt po obilninách a proteínových múkach využívaných v krmivách pre zvieratá.

 

Výhľad uvádza, že globálna poľnohospodárska produkcia a chov rýb by mali počas najbližších 10 rokov vzrásť o 20%, avšak so značnými rozdielmi medzi jednotlivými regiónmi. Očakáva sa silný rast v rozvíjajúcich sa regiónoch s rýchlejším rastom populácie, zahŕňajúci subsaharskú Afriku, južnú a východnú Áziu, a Stredný východ a severnú Afriku. Oveľa nižší rast produkcie sa očakáva v rozvinutých krajinách, najmä v západnej Európe.

 

S pomalším rastom spotreby a výroby porastie poľnohospodársky obchod a obchod s rybami o polovicu pomalšie, než v predošlej dekáde. Čistý vývoz by mal porásť v krajinách a regiónoch s dostatkom pôdy, najmä v severnej a južnej Amerike, a poklesnúť v rozvíjajúcich sa regiónoch. GT OECD A. Gurría uviedol: „Zatiaľ čo celkový vývoz z krajín a regiónov s dostatkom pôdy vzrastie, mnoho chudobnejších krajín s rastúcou populáciou a obmedzenými zdrojmi pôdy budú čím ďalej, tým závislejšie od dovozu potravín v záujme nakŕmenia obyvateľov. Bude preto dôležité, aby vývozcovia aj dovozcovia mali prístup k otvorenému a predvídateľnému prostrediu obchodnej politiky.“ 

Generálny riaditeľ FAO, J. Graciano da Silva doplnil: „Zelená revolúcia posledného storočia významne zvýšila schopnosť sveta nakŕmiť sa, teraz však potrebujeme revolúciu udržateľnosti. Tá zahŕňa boj proti poľnohospodárskym systémom náročným na zdroje a s vysokými vstupnými nákladmi, ktoré majú negatívny vplyv na životné prostredie. Pôda, lesy, voda, kvalita ovzdušia a biodiverzita naďalej degradujú. Potrebujeme také udržateľné a produktívne potravinové systémy, ktoré ponúkajú zdravé a výživné potraviny, a takisto chránia životné prostredie a biodiverzitu.“

 

Dopyt po obilninách a rastlinných olejoch pre výrobu biopalív neočakáva výrazné zmeny počas najbližších 10 rokov, v porovnaní s posledným desaťročím, kedy expanzia biopalív viedla k dopytu po dodatočných viac ako 120 miliónoch ton obilnín, najmä kukurice. S existujúcimi politikami v rozvinutých krajinách, ktoré nepodporujú rozšírenie biopalív, väčšina rastu dopytu príde z rozvíjajúcich sa krajín, ktoré prijali politiky na ich podporu. Očakáva sa, že porastie najmä využitie cukrovej trstiny pre výrobu biopalív.

 

Každoročne obsahuje Výhľad špeciálnu kapitolu, ktorá je v edícii 2018 zameraná na vývoj poľnohospodárstva v regióne MENA - Stredný východ a severná Afrika. Tento región čelí výzvam ako potravinová bezpečnosť, rastúca podvýživa, vojnové konflikty, zmena klímy, nesprávne nastavenie poľnohospodárskych politík, či riadenie obmedzených prírodných zdrojov. Podvýživa je koncentrovaná v krajinách s prebiehajúcim vojnovým konfliktom či politickou nestabilitou. V ostatných krajinách regiónu rastie dopyt po potravinách rýchlym tempom, a to najmä z dôvodu rastu populácie. Extrémne vysoké úrovne spotreby pšenice s nepretržitým rastom spotreby cukru a tuku vedie k alarmujúcemu šíreniu nadváhy a obezity v regióne. Zatiaľ čo by mala poľnohospodárska produkcia a produkcia rýb v regióne podľa očakávaní vzrásť o 1,5% ročne, bude čeliť obmedzenej ploche pozemkov a obmedzeným vodným zdrojom, ako aj očakávanému negatívnemu dopadu čím ďalej, tým častejších extrémnych prírodných katastrof spojených so zmenou klímy. Výsledkom bude vysoká miera závislosti od importu pre väčšinu komodít. Výhľad odporúča, aby krajiny v regióne presmerovali svoje politiky podporujúce pestovanie „smädných“ obilnín k väčšej podpore rozvoja vidieka, znižovania chudoby a pestovania záhradníckych výrobkov vyššej hodnoty.

 

Spoločný poľnohospodársky výhľad OECD a FAO je každoročne jednou z najočakávanejších publikácií v sektore poľnohospodárstva vzhľadom na fakt, že prináša predpovede poľnohospodárskej výroby, spotreby, zásob a cien potravín, a  obsahuje prognózy vývinu situácie na svetových poľnohospodárskych trhoch pre všetky dôležité agrokomodity pre obdobie nadchádzajúcich 10 rokov.

 

Viac informácii je dostupných na webstránke. Publikácia je dostupná na webstránke.

20180703000000 false odbor ["3296914"] ["bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31"] null null null false bezna null ], title_sk_SK=[Podľa Poľnohospodárskeho výhľadu OECD a FAO by mali predvídateľné obchodné podmienky čeliť výzvam spojeným s globálnou potravinovou bezpečnosťou], ddm/11341/text_sk_SK=[ OECD a FAO (Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo, Food and Agriculture Organization/FAO) zverejnili 3. júla 2018 v poradí už 14. Spoločný strednodobý poľnohospodársky výhľad pre roky 2018-2027 s prognózami rastu poľnohospodárskej produkcie a posúdením očakávaného vývoja globálnych komodít a obchodu s potravinami. obsahujúci trhové prognózy pre najdôležitejšie poľnohospodárske komodity, biopalivá a ryby pre nadchádzajúcu dekádu. Publikácia zdôrazňuje fakt, že obchod s poľnohospodárskymi výrobkami hrá kľúčovú úlohu pri podpore potravinovej bezpečnosti, a že je potrebné vytvoriť priaznivé prostredie pre obchodnú politiku v oblasti poľnohospodárstva. Globálna poľnohospodárska výroba väčšiny komodít neustále rastie, a v roku 2017 dosiahla rekordnú úroveň pre väčšinu obilnín, druhov mäsa, mliečnych výrobkov a rýb. Množstvo zásob obilnín je taktiež najvyššie v histórii. Počas najbližších 10 rokov sa na jednej strane očakáva oslabenie rastu globálneho dopytu po agrokomoditách a potravinách, na strane druhej sa však predvída zlepšenie produktivity v sektore. Výsledkom by mali byť trvalo nízke ceny hlavných poľnohospodárskych komodít počas najbližších 10 rokov. Publikácia, zverejnená v sídle OECD v Paríži generálnym tajomníkom OECD A. Gurríom a generálnym riaditeľom FAO J. Graziano da Silvom pripisuje pokles dopytu spomaleniu rastu dopytu v najdôležitejších rozvíjajúcich sa hospodárstvach, stagnujúcej spotrebe základných potravín na jedného obyvateľa a postupnému poklesu miery rastu svetovej populácie. Klesajúci dopyt po mäsových výrobkoch zabrzdí aj dopyt po obilninách a proteínových múkach využívaných v krmivách pre zvieratá. Výhľad uvádza, že globálna poľnohospodárska produkcia a chov rýb by mali počas najbližších 10 rokov vzrásť o 20%, avšak so značnými rozdielmi medzi jednotlivými regiónmi. Očakáva sa silný rast v rozvíjajúcich sa regiónoch s rýchlejším rastom populácie, zahŕňajúci subsaharskú Afriku, južnú a východnú Áziu, a Stredný východ a severnú Afriku. Oveľa nižší rast produkcie sa očakáva v rozvinutých krajinách, najmä v západnej Európe. S pomalším rastom spotreby a výroby porastie poľnohospodársky obchod a obchod s rybami o polovicu pomalšie, než v predošlej dekáde. Čistý vývoz by mal porásť v krajinách a regiónoch s dostatkom pôdy, najmä v severnej a južnej Amerike, a poklesnúť v rozvíjajúcich sa regiónoch. GT OECD A. Gurría uviedol: „Zatiaľ čo celkový vývoz z krajín a regiónov s dostatkom pôdy vzrastie, mnoho chudobnejších krajín s rastúcou populáciou a obmedzenými zdrojmi pôdy budú čím ďalej, tým závislejšie od dovozu potravín v záujme nakŕmenia obyvateľov. Bude preto dôležité, aby vývozcovia aj dovozcovia mali prístup k otvorenému a predvídateľnému prostrediu obchodnej politiky.“ Generálny riaditeľ FAO, J. Graciano da Silva doplnil: „Zelená revolúcia posledného storočia významne zvýšila schopnosť sveta nakŕmiť sa, teraz však potrebujeme revolúciu udržateľnosti. Tá zahŕňa boj proti poľnohospodárskym systémom náročným na zdroje a s vysokými vstupnými nákladmi, ktoré majú negatívny vplyv na životné prostredie. Pôda, lesy, voda, kvalita ovzdušia a biodiverzita naďalej degradujú. Potrebujeme také udržateľné a produktívne potravinové systémy, ktoré ponúkajú zdravé a výživné potraviny, a takisto chránia životné prostredie a biodiverzitu.“ Dopyt po obilninách a rastlinných olejoch pre výrobu biopalív neočakáva výrazné zmeny počas najbližších 10 rokov, v porovnaní s posledným desaťročím, kedy expanzia biopalív viedla k dopytu po dodatočných viac ako 120 miliónoch ton obilnín, najmä kukurice. S existujúcimi politikami v rozvinutých krajinách, ktoré nepodporujú rozšírenie biopalív, väčšina rastu dopytu príde z rozvíjajúcich sa krajín, ktoré prijali politiky na ich podporu. Očakáva sa, že porastie najmä využitie cukrovej trstiny pre výrobu biopalív. Každoročne obsahuje Výhľad špeciálnu kapitolu, ktorá je v edícii 2018 zameraná na vývoj poľnohospodárstva v regióne MENA - Stredný východ a severná Afrika. Tento región čelí výzvam ako potravinová bezpečnosť, rastúca podvýživa, vojnové konflikty, zmena klímy, nesprávne nastavenie poľnohospodárskych politík, či riadenie obmedzených prírodných zdrojov. Podvýživa je koncentrovaná v krajinách s prebiehajúcim vojnovým konfliktom či politickou nestabilitou. V ostatných krajinách regiónu rastie dopyt po potravinách rýchlym tempom, a to najmä z dôvodu rastu populácie. Extrémne vysoké úrovne spotreby pšenice s nepretržitým rastom spotreby cukru a tuku vedie k alarmujúcemu šíreniu nadváhy a obezity v regióne. Zatiaľ čo by mala poľnohospodárska produkcia a produkcia rýb v regióne podľa očakávaní vzrásť o 1,5% ročne, bude čeliť obmedzenej ploche pozemkov a obmedzeným vodným zdrojom, ako aj očakávanému negatívnemu dopadu čím ďalej, tým častejších extrémnych prírodných katastrof spojených so zmenou klímy. Výsledkom bude vysoká miera závislosti od importu pre väčšinu komodít. Výhľad odporúča, aby krajiny v regióne presmerovali svoje politiky podporujúce pestovanie „smädných“ obilnín k väčšej podpore rozvoja vidieka, znižovania chudoby a pestovania záhradníckych výrobkov vyššej hodnoty. Spoločný poľnohospodársky výhľad OECD a FAO je každoročne jednou z najočakávanejších publikácií v sektore poľnohospodárstva vzhľadom na fakt, že prináša predpovede poľnohospodárskej výroby, spotreby, zásob a cien potravín, a obsahuje prognózy vývinu situácie na svetových poľnohospodárskych trhoch pre všetky dôležité agrokomodity pre obdobie nadchádzajúcich 10 rokov. Viac informácii je dostupných na webstránke. Publikácia je dostupná na webstránke.], ddm/11341/priorita_pl_PL=[bezna], ddm/11341/only-zu_pt_BR=[false], folderId=[1731116], version=[1.0], ddm/11341/ddm-gallery-field_hu_HU=[3296914], ddm/11341/newsletter_ru_RU=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_be_BY=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/only-zu_sr_RS=[false], title=[Podľa Poľnohospodárskeho výhľadu OECD a FAO by mali predvídateľné obchodné podmienky čeliť výzvam spojeným s globálnou potravinovou bezpečnosťou], ddm/11341/priorita_uk_UA=[bezna], ddm/11341/text_de_DE=[ OECD a FAO (Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo, Food and Agriculture Organization/FAO) zverejnili 3. júla 2018 v poradí už 14. Spoločný strednodobý poľnohospodársky výhľad pre roky 2018-2027 s prognózami rastu poľnohospodárskej produkcie a posúdením očakávaného vývoja globálnych komodít a obchodu s potravinami. obsahujúci trhové prognózy pre najdôležitejšie poľnohospodárske komodity, biopalivá a ryby pre nadchádzajúcu dekádu. Publikácia zdôrazňuje fakt, že obchod s poľnohospodárskymi výrobkami hrá kľúčovú úlohu pri podpore potravinovej bezpečnosti, a že je potrebné vytvoriť priaznivé prostredie pre obchodnú politiku v oblasti poľnohospodárstva. Globálna poľnohospodárska výroba väčšiny komodít neustále rastie, a v roku 2017 dosiahla rekordnú úroveň pre väčšinu obilnín, druhov mäsa, mliečnych výrobkov a rýb. Množstvo zásob obilnín je taktiež najvyššie v histórii. Počas najbližších 10 rokov sa na jednej strane očakáva oslabenie rastu globálneho dopytu po agrokomoditách a potravinách, na strane druhej sa však predvída zlepšenie produktivity v sektore. Výsledkom by mali byť trvalo nízke ceny hlavných poľnohospodárskych komodít počas najbližších 10 rokov. Publikácia, zverejnená v sídle OECD v Paríži generálnym tajomníkom OECD A. Gurríom a generálnym riaditeľom FAO J. Graziano da Silvom pripisuje pokles dopytu spomaleniu rastu dopytu v najdôležitejších rozvíjajúcich sa hospodárstvach, stagnujúcej spotrebe základných potravín na jedného obyvateľa a postupnému poklesu miery rastu svetovej populácie. Klesajúci dopyt po mäsových výrobkoch zabrzdí aj dopyt po obilninách a proteínových múkach využívaných v krmivách pre zvieratá. Výhľad uvádza, že globálna poľnohospodárska produkcia a chov rýb by mali počas najbližších 10 rokov vzrásť o 20%, avšak so značnými rozdielmi medzi jednotlivými regiónmi. Očakáva sa silný rast v rozvíjajúcich sa regiónoch s rýchlejším rastom populácie, zahŕňajúci subsaharskú Afriku, južnú a východnú Áziu, a Stredný východ a severnú Afriku. Oveľa nižší rast produkcie sa očakáva v rozvinutých krajinách, najmä v západnej Európe. S pomalším rastom spotreby a výroby porastie poľnohospodársky obchod a obchod s rybami o polovicu pomalšie, než v predošlej dekáde. Čistý vývoz by mal porásť v krajinách a regiónoch s dostatkom pôdy, najmä v severnej a južnej Amerike, a poklesnúť v rozvíjajúcich sa regiónoch. GT OECD A. Gurría uviedol: „Zatiaľ čo celkový vývoz z krajín a regiónov s dostatkom pôdy vzrastie, mnoho chudobnejších krajín s rastúcou populáciou a obmedzenými zdrojmi pôdy budú čím ďalej, tým závislejšie od dovozu potravín v záujme nakŕmenia obyvateľov. Bude preto dôležité, aby vývozcovia aj dovozcovia mali prístup k otvorenému a predvídateľnému prostrediu obchodnej politiky.“ Generálny riaditeľ FAO, J. Graciano da Silva doplnil: „Zelená revolúcia posledného storočia významne zvýšila schopnosť sveta nakŕmiť sa, teraz však potrebujeme revolúciu udržateľnosti. Tá zahŕňa boj proti poľnohospodárskym systémom náročným na zdroje a s vysokými vstupnými nákladmi, ktoré majú negatívny vplyv na životné prostredie. Pôda, lesy, voda, kvalita ovzdušia a biodiverzita naďalej degradujú. Potrebujeme také udržateľné a produktívne potravinové systémy, ktoré ponúkajú zdravé a výživné potraviny, a takisto chránia životné prostredie a biodiverzitu.“ Dopyt po obilninách a rastlinných olejoch pre výrobu biopalív neočakáva výrazné zmeny počas najbližších 10 rokov, v porovnaní s posledným desaťročím, kedy expanzia biopalív viedla k dopytu po dodatočných viac ako 120 miliónoch ton obilnín, najmä kukurice. S existujúcimi politikami v rozvinutých krajinách, ktoré nepodporujú rozšírenie biopalív, väčšina rastu dopytu príde z rozvíjajúcich sa krajín, ktoré prijali politiky na ich podporu. Očakáva sa, že porastie najmä využitie cukrovej trstiny pre výrobu biopalív. Každoročne obsahuje Výhľad špeciálnu kapitolu, ktorá je v edícii 2018 zameraná na vývoj poľnohospodárstva v regióne MENA - Stredný východ a severná Afrika. Tento región čelí výzvam ako potravinová bezpečnosť, rastúca podvýživa, vojnové konflikty, zmena klímy, nesprávne nastavenie poľnohospodárskych politík, či riadenie obmedzených prírodných zdrojov. Podvýživa je koncentrovaná v krajinách s prebiehajúcim vojnovým konfliktom či politickou nestabilitou. V ostatných krajinách regiónu rastie dopyt po potravinách rýchlym tempom, a to najmä z dôvodu rastu populácie. Extrémne vysoké úrovne spotreby pšenice s nepretržitým rastom spotreby cukru a tuku vedie k alarmujúcemu šíreniu nadváhy a obezity v regióne. Zatiaľ čo by mala poľnohospodárska produkcia a produkcia rýb v regióne podľa očakávaní vzrásť o 1,5% ročne, bude čeliť obmedzenej ploche pozemkov a obmedzeným vodným zdrojom, ako aj očakávanému negatívnemu dopadu čím ďalej, tým častejších extrémnych prírodných katastrof spojených so zmenou klímy. Výsledkom bude vysoká miera závislosti od importu pre väčšinu komodít. Výhľad odporúča, aby krajiny v regióne presmerovali svoje politiky podporujúce pestovanie „smädných“ obilnín k väčšej podpore rozvoja vidieka, znižovania chudoby a pestovania záhradníckych výrobkov vyššej hodnoty. Spoločný poľnohospodársky výhľad OECD a FAO je každoročne jednou z najočakávanejších publikácií v sektore poľnohospodárstva vzhľadom na fakt, že prináša predpovede poľnohospodárskej výroby, spotreby, zásob a cien potravín, a obsahuje prognózy vývinu situácie na svetových poľnohospodárskych trhoch pre všetky dôležité agrokomodity pre obdobie nadchádzajúcich 10 rokov. Viac informácii je dostupných na webstránke. Publikácia je dostupná na webstránke.], ddm/11341/text_fr_FR=[ OECD a FAO (Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo, Food and Agriculture Organization/FAO) zverejnili 3. júla 2018 v poradí už 14. Spoločný strednodobý poľnohospodársky výhľad pre roky 2018-2027 s prognózami rastu poľnohospodárskej produkcie a posúdením očakávaného vývoja globálnych komodít a obchodu s potravinami. obsahujúci trhové prognózy pre najdôležitejšie poľnohospodárske komodity, biopalivá a ryby pre nadchádzajúcu dekádu. Publikácia zdôrazňuje fakt, že obchod s poľnohospodárskymi výrobkami hrá kľúčovú úlohu pri podpore potravinovej bezpečnosti, a že je potrebné vytvoriť priaznivé prostredie pre obchodnú politiku v oblasti poľnohospodárstva. Globálna poľnohospodárska výroba väčšiny komodít neustále rastie, a v roku 2017 dosiahla rekordnú úroveň pre väčšinu obilnín, druhov mäsa, mliečnych výrobkov a rýb. Množstvo zásob obilnín je taktiež najvyššie v histórii. Počas najbližších 10 rokov sa na jednej strane očakáva oslabenie rastu globálneho dopytu po agrokomoditách a potravinách, na strane druhej sa však predvída zlepšenie produktivity v sektore. Výsledkom by mali byť trvalo nízke ceny hlavných poľnohospodárskych komodít počas najbližších 10 rokov. Publikácia, zverejnená v sídle OECD v Paríži generálnym tajomníkom OECD A. Gurríom a generálnym riaditeľom FAO J. Graziano da Silvom pripisuje pokles dopytu spomaleniu rastu dopytu v najdôležitejších rozvíjajúcich sa hospodárstvach, stagnujúcej spotrebe základných potravín na jedného obyvateľa a postupnému poklesu miery rastu svetovej populácie. Klesajúci dopyt po mäsových výrobkoch zabrzdí aj dopyt po obilninách a proteínových múkach využívaných v krmivách pre zvieratá. Výhľad uvádza, že globálna poľnohospodárska produkcia a chov rýb by mali počas najbližších 10 rokov vzrásť o 20%, avšak so značnými rozdielmi medzi jednotlivými regiónmi. Očakáva sa silný rast v rozvíjajúcich sa regiónoch s rýchlejším rastom populácie, zahŕňajúci subsaharskú Afriku, južnú a východnú Áziu, a Stredný východ a severnú Afriku. Oveľa nižší rast produkcie sa očakáva v rozvinutých krajinách, najmä v západnej Európe. S pomalším rastom spotreby a výroby porastie poľnohospodársky obchod a obchod s rybami o polovicu pomalšie, než v predošlej dekáde. Čistý vývoz by mal porásť v krajinách a regiónoch s dostatkom pôdy, najmä v severnej a južnej Amerike, a poklesnúť v rozvíjajúcich sa regiónoch. GT OECD A. Gurría uviedol: „Zatiaľ čo celkový vývoz z krajín a regiónov s dostatkom pôdy vzrastie, mnoho chudobnejších krajín s rastúcou populáciou a obmedzenými zdrojmi pôdy budú čím ďalej, tým závislejšie od dovozu potravín v záujme nakŕmenia obyvateľov. Bude preto dôležité, aby vývozcovia aj dovozcovia mali prístup k otvorenému a predvídateľnému prostrediu obchodnej politiky.“ Generálny riaditeľ FAO, J. Graciano da Silva doplnil: „Zelená revolúcia posledného storočia významne zvýšila schopnosť sveta nakŕmiť sa, teraz však potrebujeme revolúciu udržateľnosti. Tá zahŕňa boj proti poľnohospodárskym systémom náročným na zdroje a s vysokými vstupnými nákladmi, ktoré majú negatívny vplyv na životné prostredie. Pôda, lesy, voda, kvalita ovzdušia a biodiverzita naďalej degradujú. Potrebujeme také udržateľné a produktívne potravinové systémy, ktoré ponúkajú zdravé a výživné potraviny, a takisto chránia životné prostredie a biodiverzitu.“ Dopyt po obilninách a rastlinných olejoch pre výrobu biopalív neočakáva výrazné zmeny počas najbližších 10 rokov, v porovnaní s posledným desaťročím, kedy expanzia biopalív viedla k dopytu po dodatočných viac ako 120 miliónoch ton obilnín, najmä kukurice. S existujúcimi politikami v rozvinutých krajinách, ktoré nepodporujú rozšírenie biopalív, väčšina rastu dopytu príde z rozvíjajúcich sa krajín, ktoré prijali politiky na ich podporu. Očakáva sa, že porastie najmä využitie cukrovej trstiny pre výrobu biopalív. Každoročne obsahuje Výhľad špeciálnu kapitolu, ktorá je v edícii 2018 zameraná na vývoj poľnohospodárstva v regióne MENA - Stredný východ a severná Afrika. Tento región čelí výzvam ako potravinová bezpečnosť, rastúca podvýživa, vojnové konflikty, zmena klímy, nesprávne nastavenie poľnohospodárskych politík, či riadenie obmedzených prírodných zdrojov. Podvýživa je koncentrovaná v krajinách s prebiehajúcim vojnovým konfliktom či politickou nestabilitou. V ostatných krajinách regiónu rastie dopyt po potravinách rýchlym tempom, a to najmä z dôvodu rastu populácie. Extrémne vysoké úrovne spotreby pšenice s nepretržitým rastom spotreby cukru a tuku vedie k alarmujúcemu šíreniu nadváhy a obezity v regióne. Zatiaľ čo by mala poľnohospodárska produkcia a produkcia rýb v regióne podľa očakávaní vzrásť o 1,5% ročne, bude čeliť obmedzenej ploche pozemkov a obmedzeným vodným zdrojom, ako aj očakávanému negatívnemu dopadu čím ďalej, tým častejších extrémnych prírodných katastrof spojených so zmenou klímy. Výsledkom bude vysoká miera závislosti od importu pre väčšinu komodít. Výhľad odporúča, aby krajiny v regióne presmerovali svoje politiky podporujúce pestovanie „smädných“ obilnín k väčšej podpore rozvoja vidieka, znižovania chudoby a pestovania záhradníckych výrobkov vyššej hodnoty. Spoločný poľnohospodársky výhľad OECD a FAO je každoročne jednou z najočakávanejších publikácií v sektore poľnohospodárstva vzhľadom na fakt, že prináša predpovede poľnohospodárskej výroby, spotreby, zásob a cien potravín, a obsahuje prognózy vývinu situácie na svetových poľnohospodárskych trhoch pre všetky dôležité agrokomodity pre obdobie nadchádzajúcich 10 rokov. Viac informácii je dostupných na webstránke. Publikácia je dostupná na webstránke.], ddm/11341/ddm-db-select4560_fr_FR=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/ddm-db-select4560_sk_SK=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], createDate=[20180709084034], title_sortable=[podľa poľnohospodárskeho výhľadu oecd a fao by mali predvídateľné obchodné podmienky čeliť výzvam spojeným s globálnou potravinovou bezpečnosťou], ddm/11341/text_tr_TR=[ OECD a FAO (Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo, Food and Agriculture Organization/FAO) zverejnili 3. júla 2018 v poradí už 14. Spoločný strednodobý poľnohospodársky výhľad pre roky 2018-2027 s prognózami rastu poľnohospodárskej produkcie a posúdením očakávaného vývoja globálnych komodít a obchodu s potravinami. obsahujúci trhové prognózy pre najdôležitejšie poľnohospodárske komodity, biopalivá a ryby pre nadchádzajúcu dekádu. Publikácia zdôrazňuje fakt, že obchod s poľnohospodárskymi výrobkami hrá kľúčovú úlohu pri podpore potravinovej bezpečnosti, a že je potrebné vytvoriť priaznivé prostredie pre obchodnú politiku v oblasti poľnohospodárstva. Globálna poľnohospodárska výroba väčšiny komodít neustále rastie, a v roku 2017 dosiahla rekordnú úroveň pre väčšinu obilnín, druhov mäsa, mliečnych výrobkov a rýb. Množstvo zásob obilnín je taktiež najvyššie v histórii. Počas najbližších 10 rokov sa na jednej strane očakáva oslabenie rastu globálneho dopytu po agrokomoditách a potravinách, na strane druhej sa však predvída zlepšenie produktivity v sektore. Výsledkom by mali byť trvalo nízke ceny hlavných poľnohospodárskych komodít počas najbližších 10 rokov. Publikácia, zverejnená v sídle OECD v Paríži generálnym tajomníkom OECD A. Gurríom a generálnym riaditeľom FAO J. Graziano da Silvom pripisuje pokles dopytu spomaleniu rastu dopytu v najdôležitejších rozvíjajúcich sa hospodárstvach, stagnujúcej spotrebe základných potravín na jedného obyvateľa a postupnému poklesu miery rastu svetovej populácie. Klesajúci dopyt po mäsových výrobkoch zabrzdí aj dopyt po obilninách a proteínových múkach využívaných v krmivách pre zvieratá. Výhľad uvádza, že globálna poľnohospodárska produkcia a chov rýb by mali počas najbližších 10 rokov vzrásť o 20%, avšak so značnými rozdielmi medzi jednotlivými regiónmi. Očakáva sa silný rast v rozvíjajúcich sa regiónoch s rýchlejším rastom populácie, zahŕňajúci subsaharskú Afriku, južnú a východnú Áziu, a Stredný východ a severnú Afriku. Oveľa nižší rast produkcie sa očakáva v rozvinutých krajinách, najmä v západnej Európe. S pomalším rastom spotreby a výroby porastie poľnohospodársky obchod a obchod s rybami o polovicu pomalšie, než v predošlej dekáde. Čistý vývoz by mal porásť v krajinách a regiónoch s dostatkom pôdy, najmä v severnej a južnej Amerike, a poklesnúť v rozvíjajúcich sa regiónoch. GT OECD A. Gurría uviedol: „Zatiaľ čo celkový vývoz z krajín a regiónov s dostatkom pôdy vzrastie, mnoho chudobnejších krajín s rastúcou populáciou a obmedzenými zdrojmi pôdy budú čím ďalej, tým závislejšie od dovozu potravín v záujme nakŕmenia obyvateľov. Bude preto dôležité, aby vývozcovia aj dovozcovia mali prístup k otvorenému a predvídateľnému prostrediu obchodnej politiky.“ Generálny riaditeľ FAO, J. Graciano da Silva doplnil: „Zelená revolúcia posledného storočia významne zvýšila schopnosť sveta nakŕmiť sa, teraz však potrebujeme revolúciu udržateľnosti. Tá zahŕňa boj proti poľnohospodárskym systémom náročným na zdroje a s vysokými vstupnými nákladmi, ktoré majú negatívny vplyv na životné prostredie. Pôda, lesy, voda, kvalita ovzdušia a biodiverzita naďalej degradujú. Potrebujeme také udržateľné a produktívne potravinové systémy, ktoré ponúkajú zdravé a výživné potraviny, a takisto chránia životné prostredie a biodiverzitu.“ Dopyt po obilninách a rastlinných olejoch pre výrobu biopalív neočakáva výrazné zmeny počas najbližších 10 rokov, v porovnaní s posledným desaťročím, kedy expanzia biopalív viedla k dopytu po dodatočných viac ako 120 miliónoch ton obilnín, najmä kukurice. S existujúcimi politikami v rozvinutých krajinách, ktoré nepodporujú rozšírenie biopalív, väčšina rastu dopytu príde z rozvíjajúcich sa krajín, ktoré prijali politiky na ich podporu. Očakáva sa, že porastie najmä využitie cukrovej trstiny pre výrobu biopalív. Každoročne obsahuje Výhľad špeciálnu kapitolu, ktorá je v edícii 2018 zameraná na vývoj poľnohospodárstva v regióne MENA - Stredný východ a severná Afrika. Tento región čelí výzvam ako potravinová bezpečnosť, rastúca podvýživa, vojnové konflikty, zmena klímy, nesprávne nastavenie poľnohospodárskych politík, či riadenie obmedzených prírodných zdrojov. Podvýživa je koncentrovaná v krajinách s prebiehajúcim vojnovým konfliktom či politickou nestabilitou. V ostatných krajinách regiónu rastie dopyt po potravinách rýchlym tempom, a to najmä z dôvodu rastu populácie. Extrémne vysoké úrovne spotreby pšenice s nepretržitým rastom spotreby cukru a tuku vedie k alarmujúcemu šíreniu nadváhy a obezity v regióne. Zatiaľ čo by mala poľnohospodárska produkcia a produkcia rýb v regióne podľa očakávaní vzrásť o 1,5% ročne, bude čeliť obmedzenej ploche pozemkov a obmedzeným vodným zdrojom, ako aj očakávanému negatívnemu dopadu čím ďalej, tým častejších extrémnych prírodných katastrof spojených so zmenou klímy. Výsledkom bude vysoká miera závislosti od importu pre väčšinu komodít. Výhľad odporúča, aby krajiny v regióne presmerovali svoje politiky podporujúce pestovanie „smädných“ obilnín k väčšej podpore rozvoja vidieka, znižovania chudoby a pestovania záhradníckych výrobkov vyššej hodnoty. Spoločný poľnohospodársky výhľad OECD a FAO je každoročne jednou z najočakávanejších publikácií v sektore poľnohospodárstva vzhľadom na fakt, že prináša predpovede poľnohospodárskej výroby, spotreby, zásob a cien potravín, a obsahuje prognózy vývinu situácie na svetových poľnohospodárskych trhoch pre všetky dôležité agrokomodity pre obdobie nadchádzajúcich 10 rokov. Viac informácii je dostupných na webstránke. Publikácia je dostupná na webstránke.], ddm/11341/only-zu_sl_SL=[false], entryClassName=[com.liferay.portlet.journal.model.JournalArticle], ddm/11341/datum_spravy_de_DE=[20180703000000], ddm/11341/vseobecny_autor_es_ES=[odbor], ddm/11341/priorita_ko_KR=[bezna], ddm/11341/only-zu_sk_SK=[false], ddm/11341/text_ko_KR=[ OECD a FAO (Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo, Food and Agriculture Organization/FAO) zverejnili 3. júla 2018 v poradí už 14. Spoločný strednodobý poľnohospodársky výhľad pre roky 2018-2027 s prognózami rastu poľnohospodárskej produkcie a posúdením očakávaného vývoja globálnych komodít a obchodu s potravinami. obsahujúci trhové prognózy pre najdôležitejšie poľnohospodárske komodity, biopalivá a ryby pre nadchádzajúcu dekádu. Publikácia zdôrazňuje fakt, že obchod s poľnohospodárskymi výrobkami hrá kľúčovú úlohu pri podpore potravinovej bezpečnosti, a že je potrebné vytvoriť priaznivé prostredie pre obchodnú politiku v oblasti poľnohospodárstva. Globálna poľnohospodárska výroba väčšiny komodít neustále rastie, a v roku 2017 dosiahla rekordnú úroveň pre väčšinu obilnín, druhov mäsa, mliečnych výrobkov a rýb. Množstvo zásob obilnín je taktiež najvyššie v histórii. Počas najbližších 10 rokov sa na jednej strane očakáva oslabenie rastu globálneho dopytu po agrokomoditách a potravinách, na strane druhej sa však predvída zlepšenie produktivity v sektore. Výsledkom by mali byť trvalo nízke ceny hlavných poľnohospodárskych komodít počas najbližších 10 rokov. Publikácia, zverejnená v sídle OECD v Paríži generálnym tajomníkom OECD A. Gurríom a generálnym riaditeľom FAO J. Graziano da Silvom pripisuje pokles dopytu spomaleniu rastu dopytu v najdôležitejších rozvíjajúcich sa hospodárstvach, stagnujúcej spotrebe základných potravín na jedného obyvateľa a postupnému poklesu miery rastu svetovej populácie. Klesajúci dopyt po mäsových výrobkoch zabrzdí aj dopyt po obilninách a proteínových múkach využívaných v krmivách pre zvieratá. Výhľad uvádza, že globálna poľnohospodárska produkcia a chov rýb by mali počas najbližších 10 rokov vzrásť o 20%, avšak so značnými rozdielmi medzi jednotlivými regiónmi. Očakáva sa silný rast v rozvíjajúcich sa regiónoch s rýchlejším rastom populácie, zahŕňajúci subsaharskú Afriku, južnú a východnú Áziu, a Stredný východ a severnú Afriku. Oveľa nižší rast produkcie sa očakáva v rozvinutých krajinách, najmä v západnej Európe. S pomalším rastom spotreby a výroby porastie poľnohospodársky obchod a obchod s rybami o polovicu pomalšie, než v predošlej dekáde. Čistý vývoz by mal porásť v krajinách a regiónoch s dostatkom pôdy, najmä v severnej a južnej Amerike, a poklesnúť v rozvíjajúcich sa regiónoch. GT OECD A. Gurría uviedol: „Zatiaľ čo celkový vývoz z krajín a regiónov s dostatkom pôdy vzrastie, mnoho chudobnejších krajín s rastúcou populáciou a obmedzenými zdrojmi pôdy budú čím ďalej, tým závislejšie od dovozu potravín v záujme nakŕmenia obyvateľov. Bude preto dôležité, aby vývozcovia aj dovozcovia mali prístup k otvorenému a predvídateľnému prostrediu obchodnej politiky.“ Generálny riaditeľ FAO, J. Graciano da Silva doplnil: „Zelená revolúcia posledného storočia významne zvýšila schopnosť sveta nakŕmiť sa, teraz však potrebujeme revolúciu udržateľnosti. Tá zahŕňa boj proti poľnohospodárskym systémom náročným na zdroje a s vysokými vstupnými nákladmi, ktoré majú negatívny vplyv na životné prostredie. Pôda, lesy, voda, kvalita ovzdušia a biodiverzita naďalej degradujú. Potrebujeme také udržateľné a produktívne potravinové systémy, ktoré ponúkajú zdravé a výživné potraviny, a takisto chránia životné prostredie a biodiverzitu.“ Dopyt po obilninách a rastlinných olejoch pre výrobu biopalív neočakáva výrazné zmeny počas najbližších 10 rokov, v porovnaní s posledným desaťročím, kedy expanzia biopalív viedla k dopytu po dodatočných viac ako 120 miliónoch ton obilnín, najmä kukurice. S existujúcimi politikami v rozvinutých krajinách, ktoré nepodporujú rozšírenie biopalív, väčšina rastu dopytu príde z rozvíjajúcich sa krajín, ktoré prijali politiky na ich podporu. Očakáva sa, že porastie najmä využitie cukrovej trstiny pre výrobu biopalív. Každoročne obsahuje Výhľad špeciálnu kapitolu, ktorá je v edícii 2018 zameraná na vývoj poľnohospodárstva v regióne MENA - Stredný východ a severná Afrika. Tento región čelí výzvam ako potravinová bezpečnosť, rastúca podvýživa, vojnové konflikty, zmena klímy, nesprávne nastavenie poľnohospodárskych politík, či riadenie obmedzených prírodných zdrojov. Podvýživa je koncentrovaná v krajinách s prebiehajúcim vojnovým konfliktom či politickou nestabilitou. V ostatných krajinách regiónu rastie dopyt po potravinách rýchlym tempom, a to najmä z dôvodu rastu populácie. Extrémne vysoké úrovne spotreby pšenice s nepretržitým rastom spotreby cukru a tuku vedie k alarmujúcemu šíreniu nadváhy a obezity v regióne. Zatiaľ čo by mala poľnohospodárska produkcia a produkcia rýb v regióne podľa očakávaní vzrásť o 1,5% ročne, bude čeliť obmedzenej ploche pozemkov a obmedzeným vodným zdrojom, ako aj očakávanému negatívnemu dopadu čím ďalej, tým častejších extrémnych prírodných katastrof spojených so zmenou klímy. Výsledkom bude vysoká miera závislosti od importu pre väčšinu komodít. Výhľad odporúča, aby krajiny v regióne presmerovali svoje politiky podporujúce pestovanie „smädných“ obilnín k väčšej podpore rozvoja vidieka, znižovania chudoby a pestovania záhradníckych výrobkov vyššej hodnoty. Spoločný poľnohospodársky výhľad OECD a FAO je každoročne jednou z najočakávanejších publikácií v sektore poľnohospodárstva vzhľadom na fakt, že prináša predpovede poľnohospodárskej výroby, spotreby, zásob a cien potravín, a obsahuje prognózy vývinu situácie na svetových poľnohospodárskych trhoch pre všetky dôležité agrokomodity pre obdobie nadchádzajúcich 10 rokov. Viac informácii je dostupných na webstránke. Publikácia je dostupná na webstránke.], ddm/11341/datum_spravy_fr_FR=[20180703000000], ddm/11341/vseobecny_autor_pt_BR=[odbor], ddm/11341/text_pt_BR=[ OECD a FAO (Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo, Food and Agriculture Organization/FAO) zverejnili 3. júla 2018 v poradí už 14. Spoločný strednodobý poľnohospodársky výhľad pre roky 2018-2027 s prognózami rastu poľnohospodárskej produkcie a posúdením očakávaného vývoja globálnych komodít a obchodu s potravinami. obsahujúci trhové prognózy pre najdôležitejšie poľnohospodárske komodity, biopalivá a ryby pre nadchádzajúcu dekádu. Publikácia zdôrazňuje fakt, že obchod s poľnohospodárskymi výrobkami hrá kľúčovú úlohu pri podpore potravinovej bezpečnosti, a že je potrebné vytvoriť priaznivé prostredie pre obchodnú politiku v oblasti poľnohospodárstva. Globálna poľnohospodárska výroba väčšiny komodít neustále rastie, a v roku 2017 dosiahla rekordnú úroveň pre väčšinu obilnín, druhov mäsa, mliečnych výrobkov a rýb. Množstvo zásob obilnín je taktiež najvyššie v histórii. Počas najbližších 10 rokov sa na jednej strane očakáva oslabenie rastu globálneho dopytu po agrokomoditách a potravinách, na strane druhej sa však predvída zlepšenie produktivity v sektore. Výsledkom by mali byť trvalo nízke ceny hlavných poľnohospodárskych komodít počas najbližších 10 rokov. Publikácia, zverejnená v sídle OECD v Paríži generálnym tajomníkom OECD A. Gurríom a generálnym riaditeľom FAO J. Graziano da Silvom pripisuje pokles dopytu spomaleniu rastu dopytu v najdôležitejších rozvíjajúcich sa hospodárstvach, stagnujúcej spotrebe základných potravín na jedného obyvateľa a postupnému poklesu miery rastu svetovej populácie. Klesajúci dopyt po mäsových výrobkoch zabrzdí aj dopyt po obilninách a proteínových múkach využívaných v krmivách pre zvieratá. Výhľad uvádza, že globálna poľnohospodárska produkcia a chov rýb by mali počas najbližších 10 rokov vzrásť o 20%, avšak so značnými rozdielmi medzi jednotlivými regiónmi. Očakáva sa silný rast v rozvíjajúcich sa regiónoch s rýchlejším rastom populácie, zahŕňajúci subsaharskú Afriku, južnú a východnú Áziu, a Stredný východ a severnú Afriku. Oveľa nižší rast produkcie sa očakáva v rozvinutých krajinách, najmä v západnej Európe. S pomalším rastom spotreby a výroby porastie poľnohospodársky obchod a obchod s rybami o polovicu pomalšie, než v predošlej dekáde. Čistý vývoz by mal porásť v krajinách a regiónoch s dostatkom pôdy, najmä v severnej a južnej Amerike, a poklesnúť v rozvíjajúcich sa regiónoch. GT OECD A. Gurría uviedol: „Zatiaľ čo celkový vývoz z krajín a regiónov s dostatkom pôdy vzrastie, mnoho chudobnejších krajín s rastúcou populáciou a obmedzenými zdrojmi pôdy budú čím ďalej, tým závislejšie od dovozu potravín v záujme nakŕmenia obyvateľov. Bude preto dôležité, aby vývozcovia aj dovozcovia mali prístup k otvorenému a predvídateľnému prostrediu obchodnej politiky.“ Generálny riaditeľ FAO, J. Graciano da Silva doplnil: „Zelená revolúcia posledného storočia významne zvýšila schopnosť sveta nakŕmiť sa, teraz však potrebujeme revolúciu udržateľnosti. Tá zahŕňa boj proti poľnohospodárskym systémom náročným na zdroje a s vysokými vstupnými nákladmi, ktoré majú negatívny vplyv na životné prostredie. Pôda, lesy, voda, kvalita ovzdušia a biodiverzita naďalej degradujú. Potrebujeme také udržateľné a produktívne potravinové systémy, ktoré ponúkajú zdravé a výživné potraviny, a takisto chránia životné prostredie a biodiverzitu.“ Dopyt po obilninách a rastlinných olejoch pre výrobu biopalív neočakáva výrazné zmeny počas najbližších 10 rokov, v porovnaní s posledným desaťročím, kedy expanzia biopalív viedla k dopytu po dodatočných viac ako 120 miliónoch ton obilnín, najmä kukurice. S existujúcimi politikami v rozvinutých krajinách, ktoré nepodporujú rozšírenie biopalív, väčšina rastu dopytu príde z rozvíjajúcich sa krajín, ktoré prijali politiky na ich podporu. Očakáva sa, že porastie najmä využitie cukrovej trstiny pre výrobu biopalív. Každoročne obsahuje Výhľad špeciálnu kapitolu, ktorá je v edícii 2018 zameraná na vývoj poľnohospodárstva v regióne MENA - Stredný východ a severná Afrika. Tento región čelí výzvam ako potravinová bezpečnosť, rastúca podvýživa, vojnové konflikty, zmena klímy, nesprávne nastavenie poľnohospodárskych politík, či riadenie obmedzených prírodných zdrojov. Podvýživa je koncentrovaná v krajinách s prebiehajúcim vojnovým konfliktom či politickou nestabilitou. V ostatných krajinách regiónu rastie dopyt po potravinách rýchlym tempom, a to najmä z dôvodu rastu populácie. Extrémne vysoké úrovne spotreby pšenice s nepretržitým rastom spotreby cukru a tuku vedie k alarmujúcemu šíreniu nadváhy a obezity v regióne. Zatiaľ čo by mala poľnohospodárska produkcia a produkcia rýb v regióne podľa očakávaní vzrásť o 1,5% ročne, bude čeliť obmedzenej ploche pozemkov a obmedzeným vodným zdrojom, ako aj očakávanému negatívnemu dopadu čím ďalej, tým častejších extrémnych prírodných katastrof spojených so zmenou klímy. Výsledkom bude vysoká miera závislosti od importu pre väčšinu komodít. Výhľad odporúča, aby krajiny v regióne presmerovali svoje politiky podporujúce pestovanie „smädných“ obilnín k väčšej podpore rozvoja vidieka, znižovania chudoby a pestovania záhradníckych výrobkov vyššej hodnoty. Spoločný poľnohospodársky výhľad OECD a FAO je každoročne jednou z najočakávanejších publikácií v sektore poľnohospodárstva vzhľadom na fakt, že prináša predpovede poľnohospodárskej výroby, spotreby, zásob a cien potravín, a obsahuje prognózy vývinu situácie na svetových poľnohospodárskych trhoch pre všetky dôležité agrokomodity pre obdobie nadchádzajúcich 10 rokov. Viac informácii je dostupných na webstránke. Publikácia je dostupná na webstránke.], ddm/11341/ddm-gallery-field_sk_SK=[3296914], ddm/11341/vseobecny_autor_ko_KR=[odbor], ddm/11341/priorita_be_BY=[bezna], groupId=[10182], ddm/11341/only-zu_ko_KR=[false], ddm/11341/datum_spravy_ru_RU=[20180703000000], ddm/11341/only-zu_zh_CN=[false], ddm/11341/text_sr_RS=[ OECD a FAO (Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo, Food and Agriculture Organization/FAO) zverejnili 3. júla 2018 v poradí už 14. Spoločný strednodobý poľnohospodársky výhľad pre roky 2018-2027 s prognózami rastu poľnohospodárskej produkcie a posúdením očakávaného vývoja globálnych komodít a obchodu s potravinami. obsahujúci trhové prognózy pre najdôležitejšie poľnohospodárske komodity, biopalivá a ryby pre nadchádzajúcu dekádu. Publikácia zdôrazňuje fakt, že obchod s poľnohospodárskymi výrobkami hrá kľúčovú úlohu pri podpore potravinovej bezpečnosti, a že je potrebné vytvoriť priaznivé prostredie pre obchodnú politiku v oblasti poľnohospodárstva. Globálna poľnohospodárska výroba väčšiny komodít neustále rastie, a v roku 2017 dosiahla rekordnú úroveň pre väčšinu obilnín, druhov mäsa, mliečnych výrobkov a rýb. Množstvo zásob obilnín je taktiež najvyššie v histórii. Počas najbližších 10 rokov sa na jednej strane očakáva oslabenie rastu globálneho dopytu po agrokomoditách a potravinách, na strane druhej sa však predvída zlepšenie produktivity v sektore. Výsledkom by mali byť trvalo nízke ceny hlavných poľnohospodárskych komodít počas najbližších 10 rokov. Publikácia, zverejnená v sídle OECD v Paríži generálnym tajomníkom OECD A. Gurríom a generálnym riaditeľom FAO J. Graziano da Silvom pripisuje pokles dopytu spomaleniu rastu dopytu v najdôležitejších rozvíjajúcich sa hospodárstvach, stagnujúcej spotrebe základných potravín na jedného obyvateľa a postupnému poklesu miery rastu svetovej populácie. Klesajúci dopyt po mäsových výrobkoch zabrzdí aj dopyt po obilninách a proteínových múkach využívaných v krmivách pre zvieratá. Výhľad uvádza, že globálna poľnohospodárska produkcia a chov rýb by mali počas najbližších 10 rokov vzrásť o 20%, avšak so značnými rozdielmi medzi jednotlivými regiónmi. Očakáva sa silný rast v rozvíjajúcich sa regiónoch s rýchlejším rastom populácie, zahŕňajúci subsaharskú Afriku, južnú a východnú Áziu, a Stredný východ a severnú Afriku. Oveľa nižší rast produkcie sa očakáva v rozvinutých krajinách, najmä v západnej Európe. S pomalším rastom spotreby a výroby porastie poľnohospodársky obchod a obchod s rybami o polovicu pomalšie, než v predošlej dekáde. Čistý vývoz by mal porásť v krajinách a regiónoch s dostatkom pôdy, najmä v severnej a južnej Amerike, a poklesnúť v rozvíjajúcich sa regiónoch. GT OECD A. Gurría uviedol: „Zatiaľ čo celkový vývoz z krajín a regiónov s dostatkom pôdy vzrastie, mnoho chudobnejších krajín s rastúcou populáciou a obmedzenými zdrojmi pôdy budú čím ďalej, tým závislejšie od dovozu potravín v záujme nakŕmenia obyvateľov. Bude preto dôležité, aby vývozcovia aj dovozcovia mali prístup k otvorenému a predvídateľnému prostrediu obchodnej politiky.“ Generálny riaditeľ FAO, J. Graciano da Silva doplnil: „Zelená revolúcia posledného storočia významne zvýšila schopnosť sveta nakŕmiť sa, teraz však potrebujeme revolúciu udržateľnosti. Tá zahŕňa boj proti poľnohospodárskym systémom náročným na zdroje a s vysokými vstupnými nákladmi, ktoré majú negatívny vplyv na životné prostredie. Pôda, lesy, voda, kvalita ovzdušia a biodiverzita naďalej degradujú. Potrebujeme také udržateľné a produktívne potravinové systémy, ktoré ponúkajú zdravé a výživné potraviny, a takisto chránia životné prostredie a biodiverzitu.“ Dopyt po obilninách a rastlinných olejoch pre výrobu biopalív neočakáva výrazné zmeny počas najbližších 10 rokov, v porovnaní s posledným desaťročím, kedy expanzia biopalív viedla k dopytu po dodatočných viac ako 120 miliónoch ton obilnín, najmä kukurice. S existujúcimi politikami v rozvinutých krajinách, ktoré nepodporujú rozšírenie biopalív, väčšina rastu dopytu príde z rozvíjajúcich sa krajín, ktoré prijali politiky na ich podporu. Očakáva sa, že porastie najmä využitie cukrovej trstiny pre výrobu biopalív. Každoročne obsahuje Výhľad špeciálnu kapitolu, ktorá je v edícii 2018 zameraná na vývoj poľnohospodárstva v regióne MENA - Stredný východ a severná Afrika. Tento región čelí výzvam ako potravinová bezpečnosť, rastúca podvýživa, vojnové konflikty, zmena klímy, nesprávne nastavenie poľnohospodárskych politík, či riadenie obmedzených prírodných zdrojov. Podvýživa je koncentrovaná v krajinách s prebiehajúcim vojnovým konfliktom či politickou nestabilitou. V ostatných krajinách regiónu rastie dopyt po potravinách rýchlym tempom, a to najmä z dôvodu rastu populácie. Extrémne vysoké úrovne spotreby pšenice s nepretržitým rastom spotreby cukru a tuku vedie k alarmujúcemu šíreniu nadváhy a obezity v regióne. Zatiaľ čo by mala poľnohospodárska produkcia a produkcia rýb v regióne podľa očakávaní vzrásť o 1,5% ročne, bude čeliť obmedzenej ploche pozemkov a obmedzeným vodným zdrojom, ako aj očakávanému negatívnemu dopadu čím ďalej, tým častejších extrémnych prírodných katastrof spojených so zmenou klímy. Výsledkom bude vysoká miera závislosti od importu pre väčšinu komodít. Výhľad odporúča, aby krajiny v regióne presmerovali svoje politiky podporujúce pestovanie „smädných“ obilnín k väčšej podpore rozvoja vidieka, znižovania chudoby a pestovania záhradníckych výrobkov vyššej hodnoty. Spoločný poľnohospodársky výhľad OECD a FAO je každoročne jednou z najočakávanejších publikácií v sektore poľnohospodárstva vzhľadom na fakt, že prináša predpovede poľnohospodárskej výroby, spotreby, zásob a cien potravín, a obsahuje prognózy vývinu situácie na svetových poľnohospodárskych trhoch pre všetky dôležité agrokomodity pre obdobie nadchádzajúcich 10 rokov. Viac informácii je dostupných na webstránke. Publikácia je dostupná na webstránke.], ddm/11341/newsletter_pt_BR=[false], ddm/11341/datum_spravy_sr_RS=[20180703000000], ddm/11341/vseobecny_autor_hu_HU=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_tr_TR=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/newsletter_sr_RS=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_be_BY=[3296914], ddm/11341/priorita_fr_FR=[bezna], uid=[15_PORTLET_3296969], ddm/11341/ddm-db-select4560_it_IT=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/text_hu_HU=[ OECD a FAO (Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo, Food and Agriculture Organization/FAO) zverejnili 3. júla 2018 v poradí už 14. Spoločný strednodobý poľnohospodársky výhľad pre roky 2018-2027 s prognózami rastu poľnohospodárskej produkcie a posúdením očakávaného vývoja globálnych komodít a obchodu s potravinami. obsahujúci trhové prognózy pre najdôležitejšie poľnohospodárske komodity, biopalivá a ryby pre nadchádzajúcu dekádu. Publikácia zdôrazňuje fakt, že obchod s poľnohospodárskymi výrobkami hrá kľúčovú úlohu pri podpore potravinovej bezpečnosti, a že je potrebné vytvoriť priaznivé prostredie pre obchodnú politiku v oblasti poľnohospodárstva. Globálna poľnohospodárska výroba väčšiny komodít neustále rastie, a v roku 2017 dosiahla rekordnú úroveň pre väčšinu obilnín, druhov mäsa, mliečnych výrobkov a rýb. Množstvo zásob obilnín je taktiež najvyššie v histórii. Počas najbližších 10 rokov sa na jednej strane očakáva oslabenie rastu globálneho dopytu po agrokomoditách a potravinách, na strane druhej sa však predvída zlepšenie produktivity v sektore. Výsledkom by mali byť trvalo nízke ceny hlavných poľnohospodárskych komodít počas najbližších 10 rokov. Publikácia, zverejnená v sídle OECD v Paríži generálnym tajomníkom OECD A. Gurríom a generálnym riaditeľom FAO J. Graziano da Silvom pripisuje pokles dopytu spomaleniu rastu dopytu v najdôležitejších rozvíjajúcich sa hospodárstvach, stagnujúcej spotrebe základných potravín na jedného obyvateľa a postupnému poklesu miery rastu svetovej populácie. Klesajúci dopyt po mäsových výrobkoch zabrzdí aj dopyt po obilninách a proteínových múkach využívaných v krmivách pre zvieratá. Výhľad uvádza, že globálna poľnohospodárska produkcia a chov rýb by mali počas najbližších 10 rokov vzrásť o 20%, avšak so značnými rozdielmi medzi jednotlivými regiónmi. Očakáva sa silný rast v rozvíjajúcich sa regiónoch s rýchlejším rastom populácie, zahŕňajúci subsaharskú Afriku, južnú a východnú Áziu, a Stredný východ a severnú Afriku. Oveľa nižší rast produkcie sa očakáva v rozvinutých krajinách, najmä v západnej Európe. S pomalším rastom spotreby a výroby porastie poľnohospodársky obchod a obchod s rybami o polovicu pomalšie, než v predošlej dekáde. Čistý vývoz by mal porásť v krajinách a regiónoch s dostatkom pôdy, najmä v severnej a južnej Amerike, a poklesnúť v rozvíjajúcich sa regiónoch. GT OECD A. Gurría uviedol: „Zatiaľ čo celkový vývoz z krajín a regiónov s dostatkom pôdy vzrastie, mnoho chudobnejších krajín s rastúcou populáciou a obmedzenými zdrojmi pôdy budú čím ďalej, tým závislejšie od dovozu potravín v záujme nakŕmenia obyvateľov. Bude preto dôležité, aby vývozcovia aj dovozcovia mali prístup k otvorenému a predvídateľnému prostrediu obchodnej politiky.“ Generálny riaditeľ FAO, J. Graciano da Silva doplnil: „Zelená revolúcia posledného storočia významne zvýšila schopnosť sveta nakŕmiť sa, teraz však potrebujeme revolúciu udržateľnosti. Tá zahŕňa boj proti poľnohospodárskym systémom náročným na zdroje a s vysokými vstupnými nákladmi, ktoré majú negatívny vplyv na životné prostredie. Pôda, lesy, voda, kvalita ovzdušia a biodiverzita naďalej degradujú. Potrebujeme také udržateľné a produktívne potravinové systémy, ktoré ponúkajú zdravé a výživné potraviny, a takisto chránia životné prostredie a biodiverzitu.“ Dopyt po obilninách a rastlinných olejoch pre výrobu biopalív neočakáva výrazné zmeny počas najbližších 10 rokov, v porovnaní s posledným desaťročím, kedy expanzia biopalív viedla k dopytu po dodatočných viac ako 120 miliónoch ton obilnín, najmä kukurice. S existujúcimi politikami v rozvinutých krajinách, ktoré nepodporujú rozšírenie biopalív, väčšina rastu dopytu príde z rozvíjajúcich sa krajín, ktoré prijali politiky na ich podporu. Očakáva sa, že porastie najmä využitie cukrovej trstiny pre výrobu biopalív. Každoročne obsahuje Výhľad špeciálnu kapitolu, ktorá je v edícii 2018 zameraná na vývoj poľnohospodárstva v regióne MENA - Stredný východ a severná Afrika. Tento región čelí výzvam ako potravinová bezpečnosť, rastúca podvýživa, vojnové konflikty, zmena klímy, nesprávne nastavenie poľnohospodárskych politík, či riadenie obmedzených prírodných zdrojov. Podvýživa je koncentrovaná v krajinách s prebiehajúcim vojnovým konfliktom či politickou nestabilitou. V ostatných krajinách regiónu rastie dopyt po potravinách rýchlym tempom, a to najmä z dôvodu rastu populácie. Extrémne vysoké úrovne spotreby pšenice s nepretržitým rastom spotreby cukru a tuku vedie k alarmujúcemu šíreniu nadváhy a obezity v regióne. Zatiaľ čo by mala poľnohospodárska produkcia a produkcia rýb v regióne podľa očakávaní vzrásť o 1,5% ročne, bude čeliť obmedzenej ploche pozemkov a obmedzeným vodným zdrojom, ako aj očakávanému negatívnemu dopadu čím ďalej, tým častejších extrémnych prírodných katastrof spojených so zmenou klímy. Výsledkom bude vysoká miera závislosti od importu pre väčšinu komodít. Výhľad odporúča, aby krajiny v regióne presmerovali svoje politiky podporujúce pestovanie „smädných“ obilnín k väčšej podpore rozvoja vidieka, znižovania chudoby a pestovania záhradníckych výrobkov vyššej hodnoty. Spoločný poľnohospodársky výhľad OECD a FAO je každoročne jednou z najočakávanejších publikácií v sektore poľnohospodárstva vzhľadom na fakt, že prináša predpovede poľnohospodárskej výroby, spotreby, zásob a cien potravín, a obsahuje prognózy vývinu situácie na svetových poľnohospodárskych trhoch pre všetky dôležité agrokomodity pre obdobie nadchádzajúcich 10 rokov. Viac informácii je dostupných na webstránke. Publikácia je dostupná na webstránke.], ddm/11341/ddm-gallery-field_vi_VN=[3296914], classNameId=[0], ddm/11341/datum_spravy_sk_SK=[20180703000000], ddm/11341/priorita_de_DE=[bezna], type=[general], ddm/11341/priorita_ru_RU=[bezna], articleId=[3296968], ddm/11341/newsletter_es_ES=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_ru_RU=[3296914], priority=[0.0], userId=[3261866], ratings_sortable=[0.0], ddm/11341/datum_spravy_it_IT=[20180703000000], userName=[roman roth], head=[true], ddm/11341/only-zu_ru_RU=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_en_US=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_zh_CN=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_de_DE=[odbor], publishDate=[20180709083600], ddm/11341/datum_spravy_ko_KR=[20180703000000], ddm/11341/datum_spravy_pt_BR=[20180703000000], ddm/11341/priorita_sk_SK=[bezna], ddm/11341/only-zu_vi_VN=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_sl_SL=[odbor], status=[0], ddm/11341/newsletter_it_IT=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_fr_FR=[odbor], ddm/11341/newsletter_pl_PL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_es_ES=[3296914], ddm/11341/vseobecny_autor_uk_UA=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_en_US=[20180703000000], modified=[20180709084035], ddm/11341/datum_spravy_tr_TR=[20180703000000], ddm/11341/vseobecny_autor_it_IT=[odbor], ddm/11341/ddm-gallery-field_tr_TR=[3296914], ddm/11341/ddm-db-select4560_sl_SL=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/datum_spravy_be_BY=[20180703000000], ddm/11341/newsletter_uk_UA=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_fr_FR=[3296914], ddm/11341/text_sl_SL=[ OECD a FAO (Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo, Food and Agriculture Organization/FAO) zverejnili 3. júla 2018 v poradí už 14. Spoločný strednodobý poľnohospodársky výhľad pre roky 2018-2027 s prognózami rastu poľnohospodárskej produkcie a posúdením očakávaného vývoja globálnych komodít a obchodu s potravinami. obsahujúci trhové prognózy pre najdôležitejšie poľnohospodárske komodity, biopalivá a ryby pre nadchádzajúcu dekádu. Publikácia zdôrazňuje fakt, že obchod s poľnohospodárskymi výrobkami hrá kľúčovú úlohu pri podpore potravinovej bezpečnosti, a že je potrebné vytvoriť priaznivé prostredie pre obchodnú politiku v oblasti poľnohospodárstva. Globálna poľnohospodárska výroba väčšiny komodít neustále rastie, a v roku 2017 dosiahla rekordnú úroveň pre väčšinu obilnín, druhov mäsa, mliečnych výrobkov a rýb. Množstvo zásob obilnín je taktiež najvyššie v histórii. Počas najbližších 10 rokov sa na jednej strane očakáva oslabenie rastu globálneho dopytu po agrokomoditách a potravinách, na strane druhej sa však predvída zlepšenie produktivity v sektore. Výsledkom by mali byť trvalo nízke ceny hlavných poľnohospodárskych komodít počas najbližších 10 rokov. Publikácia, zverejnená v sídle OECD v Paríži generálnym tajomníkom OECD A. Gurríom a generálnym riaditeľom FAO J. Graziano da Silvom pripisuje pokles dopytu spomaleniu rastu dopytu v najdôležitejších rozvíjajúcich sa hospodárstvach, stagnujúcej spotrebe základných potravín na jedného obyvateľa a postupnému poklesu miery rastu svetovej populácie. Klesajúci dopyt po mäsových výrobkoch zabrzdí aj dopyt po obilninách a proteínových múkach využívaných v krmivách pre zvieratá. Výhľad uvádza, že globálna poľnohospodárska produkcia a chov rýb by mali počas najbližších 10 rokov vzrásť o 20%, avšak so značnými rozdielmi medzi jednotlivými regiónmi. Očakáva sa silný rast v rozvíjajúcich sa regiónoch s rýchlejším rastom populácie, zahŕňajúci subsaharskú Afriku, južnú a východnú Áziu, a Stredný východ a severnú Afriku. Oveľa nižší rast produkcie sa očakáva v rozvinutých krajinách, najmä v západnej Európe. S pomalším rastom spotreby a výroby porastie poľnohospodársky obchod a obchod s rybami o polovicu pomalšie, než v predošlej dekáde. Čistý vývoz by mal porásť v krajinách a regiónoch s dostatkom pôdy, najmä v severnej a južnej Amerike, a poklesnúť v rozvíjajúcich sa regiónoch. GT OECD A. Gurría uviedol: „Zatiaľ čo celkový vývoz z krajín a regiónov s dostatkom pôdy vzrastie, mnoho chudobnejších krajín s rastúcou populáciou a obmedzenými zdrojmi pôdy budú čím ďalej, tým závislejšie od dovozu potravín v záujme nakŕmenia obyvateľov. Bude preto dôležité, aby vývozcovia aj dovozcovia mali prístup k otvorenému a predvídateľnému prostrediu obchodnej politiky.“ Generálny riaditeľ FAO, J. Graciano da Silva doplnil: „Zelená revolúcia posledného storočia významne zvýšila schopnosť sveta nakŕmiť sa, teraz však potrebujeme revolúciu udržateľnosti. Tá zahŕňa boj proti poľnohospodárskym systémom náročným na zdroje a s vysokými vstupnými nákladmi, ktoré majú negatívny vplyv na životné prostredie. Pôda, lesy, voda, kvalita ovzdušia a biodiverzita naďalej degradujú. Potrebujeme také udržateľné a produktívne potravinové systémy, ktoré ponúkajú zdravé a výživné potraviny, a takisto chránia životné prostredie a biodiverzitu.“ Dopyt po obilninách a rastlinných olejoch pre výrobu biopalív neočakáva výrazné zmeny počas najbližších 10 rokov, v porovnaní s posledným desaťročím, kedy expanzia biopalív viedla k dopytu po dodatočných viac ako 120 miliónoch ton obilnín, najmä kukurice. S existujúcimi politikami v rozvinutých krajinách, ktoré nepodporujú rozšírenie biopalív, väčšina rastu dopytu príde z rozvíjajúcich sa krajín, ktoré prijali politiky na ich podporu. Očakáva sa, že porastie najmä využitie cukrovej trstiny pre výrobu biopalív. Každoročne obsahuje Výhľad špeciálnu kapitolu, ktorá je v edícii 2018 zameraná na vývoj poľnohospodárstva v regióne MENA - Stredný východ a severná Afrika. Tento región čelí výzvam ako potravinová bezpečnosť, rastúca podvýživa, vojnové konflikty, zmena klímy, nesprávne nastavenie poľnohospodárskych politík, či riadenie obmedzených prírodných zdrojov. Podvýživa je koncentrovaná v krajinách s prebiehajúcim vojnovým konfliktom či politickou nestabilitou. V ostatných krajinách regiónu rastie dopyt po potravinách rýchlym tempom, a to najmä z dôvodu rastu populácie. Extrémne vysoké úrovne spotreby pšenice s nepretržitým rastom spotreby cukru a tuku vedie k alarmujúcemu šíreniu nadváhy a obezity v regióne. Zatiaľ čo by mala poľnohospodárska produkcia a produkcia rýb v regióne podľa očakávaní vzrásť o 1,5% ročne, bude čeliť obmedzenej ploche pozemkov a obmedzeným vodným zdrojom, ako aj očakávanému negatívnemu dopadu čím ďalej, tým častejších extrémnych prírodných katastrof spojených so zmenou klímy. Výsledkom bude vysoká miera závislosti od importu pre väčšinu komodít. Výhľad odporúča, aby krajiny v regióne presmerovali svoje politiky podporujúce pestovanie „smädných“ obilnín k väčšej podpore rozvoja vidieka, znižovania chudoby a pestovania záhradníckych výrobkov vyššej hodnoty. Spoločný poľnohospodársky výhľad OECD a FAO je každoročne jednou z najočakávanejších publikácií v sektore poľnohospodárstva vzhľadom na fakt, že prináša predpovede poľnohospodárskej výroby, spotreby, zásob a cien potravín, a obsahuje prognózy vývinu situácie na svetových poľnohospodárskych trhoch pre všetky dôležité agrokomodity pre obdobie nadchádzajúcich 10 rokov. Viac informácii je dostupných na webstránke. Publikácia je dostupná na webstránke.], ddm/11341/ddm-db-select4560_uk_UA=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/text_pl_PL=[ OECD a FAO (Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo, Food and Agriculture Organization/FAO) zverejnili 3. júla 2018 v poradí už 14. Spoločný strednodobý poľnohospodársky výhľad pre roky 2018-2027 s prognózami rastu poľnohospodárskej produkcie a posúdením očakávaného vývoja globálnych komodít a obchodu s potravinami. obsahujúci trhové prognózy pre najdôležitejšie poľnohospodárske komodity, biopalivá a ryby pre nadchádzajúcu dekádu. Publikácia zdôrazňuje fakt, že obchod s poľnohospodárskymi výrobkami hrá kľúčovú úlohu pri podpore potravinovej bezpečnosti, a že je potrebné vytvoriť priaznivé prostredie pre obchodnú politiku v oblasti poľnohospodárstva. Globálna poľnohospodárska výroba väčšiny komodít neustále rastie, a v roku 2017 dosiahla rekordnú úroveň pre väčšinu obilnín, druhov mäsa, mliečnych výrobkov a rýb. Množstvo zásob obilnín je taktiež najvyššie v histórii. Počas najbližších 10 rokov sa na jednej strane očakáva oslabenie rastu globálneho dopytu po agrokomoditách a potravinách, na strane druhej sa však predvída zlepšenie produktivity v sektore. Výsledkom by mali byť trvalo nízke ceny hlavných poľnohospodárskych komodít počas najbližších 10 rokov. Publikácia, zverejnená v sídle OECD v Paríži generálnym tajomníkom OECD A. Gurríom a generálnym riaditeľom FAO J. Graziano da Silvom pripisuje pokles dopytu spomaleniu rastu dopytu v najdôležitejších rozvíjajúcich sa hospodárstvach, stagnujúcej spotrebe základných potravín na jedného obyvateľa a postupnému poklesu miery rastu svetovej populácie. Klesajúci dopyt po mäsových výrobkoch zabrzdí aj dopyt po obilninách a proteínových múkach využívaných v krmivách pre zvieratá. Výhľad uvádza, že globálna poľnohospodárska produkcia a chov rýb by mali počas najbližších 10 rokov vzrásť o 20%, avšak so značnými rozdielmi medzi jednotlivými regiónmi. Očakáva sa silný rast v rozvíjajúcich sa regiónoch s rýchlejším rastom populácie, zahŕňajúci subsaharskú Afriku, južnú a východnú Áziu, a Stredný východ a severnú Afriku. Oveľa nižší rast produkcie sa očakáva v rozvinutých krajinách, najmä v západnej Európe. S pomalším rastom spotreby a výroby porastie poľnohospodársky obchod a obchod s rybami o polovicu pomalšie, než v predošlej dekáde. Čistý vývoz by mal porásť v krajinách a regiónoch s dostatkom pôdy, najmä v severnej a južnej Amerike, a poklesnúť v rozvíjajúcich sa regiónoch. GT OECD A. Gurría uviedol: „Zatiaľ čo celkový vývoz z krajín a regiónov s dostatkom pôdy vzrastie, mnoho chudobnejších krajín s rastúcou populáciou a obmedzenými zdrojmi pôdy budú čím ďalej, tým závislejšie od dovozu potravín v záujme nakŕmenia obyvateľov. Bude preto dôležité, aby vývozcovia aj dovozcovia mali prístup k otvorenému a predvídateľnému prostrediu obchodnej politiky.“ Generálny riaditeľ FAO, J. Graciano da Silva doplnil: „Zelená revolúcia posledného storočia významne zvýšila schopnosť sveta nakŕmiť sa, teraz však potrebujeme revolúciu udržateľnosti. Tá zahŕňa boj proti poľnohospodárskym systémom náročným na zdroje a s vysokými vstupnými nákladmi, ktoré majú negatívny vplyv na životné prostredie. Pôda, lesy, voda, kvalita ovzdušia a biodiverzita naďalej degradujú. Potrebujeme také udržateľné a produktívne potravinové systémy, ktoré ponúkajú zdravé a výživné potraviny, a takisto chránia životné prostredie a biodiverzitu.“ Dopyt po obilninách a rastlinných olejoch pre výrobu biopalív neočakáva výrazné zmeny počas najbližších 10 rokov, v porovnaní s posledným desaťročím, kedy expanzia biopalív viedla k dopytu po dodatočných viac ako 120 miliónoch ton obilnín, najmä kukurice. S existujúcimi politikami v rozvinutých krajinách, ktoré nepodporujú rozšírenie biopalív, väčšina rastu dopytu príde z rozvíjajúcich sa krajín, ktoré prijali politiky na ich podporu. Očakáva sa, že porastie najmä využitie cukrovej trstiny pre výrobu biopalív. Každoročne obsahuje Výhľad špeciálnu kapitolu, ktorá je v edícii 2018 zameraná na vývoj poľnohospodárstva v regióne MENA - Stredný východ a severná Afrika. Tento región čelí výzvam ako potravinová bezpečnosť, rastúca podvýživa, vojnové konflikty, zmena klímy, nesprávne nastavenie poľnohospodárskych politík, či riadenie obmedzených prírodných zdrojov. Podvýživa je koncentrovaná v krajinách s prebiehajúcim vojnovým konfliktom či politickou nestabilitou. V ostatných krajinách regiónu rastie dopyt po potravinách rýchlym tempom, a to najmä z dôvodu rastu populácie. Extrémne vysoké úrovne spotreby pšenice s nepretržitým rastom spotreby cukru a tuku vedie k alarmujúcemu šíreniu nadváhy a obezity v regióne. Zatiaľ čo by mala poľnohospodárska produkcia a produkcia rýb v regióne podľa očakávaní vzrásť o 1,5% ročne, bude čeliť obmedzenej ploche pozemkov a obmedzeným vodným zdrojom, ako aj očakávanému negatívnemu dopadu čím ďalej, tým častejších extrémnych prírodných katastrof spojených so zmenou klímy. Výsledkom bude vysoká miera závislosti od importu pre väčšinu komodít. Výhľad odporúča, aby krajiny v regióne presmerovali svoje politiky podporujúce pestovanie „smädných“ obilnín k väčšej podpore rozvoja vidieka, znižovania chudoby a pestovania záhradníckych výrobkov vyššej hodnoty. Spoločný poľnohospodársky výhľad OECD a FAO je každoročne jednou z najočakávanejších publikácií v sektore poľnohospodárstva vzhľadom na fakt, že prináša predpovede poľnohospodárskej výroby, spotreby, zásob a cien potravín, a obsahuje prognózy vývinu situácie na svetových poľnohospodárskych trhoch pre všetky dôležité agrokomodity pre obdobie nadchádzajúcich 10 rokov. Viac informácii je dostupných na webstránke. Publikácia je dostupná na webstránke.], ddm/11341/only-zu_es_ES=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_sr_RS=[odbor], ddm/11341/ddm-gallery-field_pl_PL=[3296914], ddm/11341/ddm-gallery-field_uk_UA=[3296914], ddm/11341/newsletter_hu_HU=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_pt_BR=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], rootEntryClassPK=[3296970], ddm/11341/datum_spravy_pl_PL=[20180703000000], groupRoleId=[10182-10171], ddm/11341/vseobecny_autor_sk_SK=[odbor], ddm/11341/text_it_IT=[ OECD a FAO (Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo, Food and Agriculture Organization/FAO) zverejnili 3. júla 2018 v poradí už 14. Spoločný strednodobý poľnohospodársky výhľad pre roky 2018-2027 s prognózami rastu poľnohospodárskej produkcie a posúdením očakávaného vývoja globálnych komodít a obchodu s potravinami. obsahujúci trhové prognózy pre najdôležitejšie poľnohospodárske komodity, biopalivá a ryby pre nadchádzajúcu dekádu. Publikácia zdôrazňuje fakt, že obchod s poľnohospodárskymi výrobkami hrá kľúčovú úlohu pri podpore potravinovej bezpečnosti, a že je potrebné vytvoriť priaznivé prostredie pre obchodnú politiku v oblasti poľnohospodárstva. Globálna poľnohospodárska výroba väčšiny komodít neustále rastie, a v roku 2017 dosiahla rekordnú úroveň pre väčšinu obilnín, druhov mäsa, mliečnych výrobkov a rýb. Množstvo zásob obilnín je taktiež najvyššie v histórii. Počas najbližších 10 rokov sa na jednej strane očakáva oslabenie rastu globálneho dopytu po agrokomoditách a potravinách, na strane druhej sa však predvída zlepšenie produktivity v sektore. Výsledkom by mali byť trvalo nízke ceny hlavných poľnohospodárskych komodít počas najbližších 10 rokov. Publikácia, zverejnená v sídle OECD v Paríži generálnym tajomníkom OECD A. Gurríom a generálnym riaditeľom FAO J. Graziano da Silvom pripisuje pokles dopytu spomaleniu rastu dopytu v najdôležitejších rozvíjajúcich sa hospodárstvach, stagnujúcej spotrebe základných potravín na jedného obyvateľa a postupnému poklesu miery rastu svetovej populácie. Klesajúci dopyt po mäsových výrobkoch zabrzdí aj dopyt po obilninách a proteínových múkach využívaných v krmivách pre zvieratá. Výhľad uvádza, že globálna poľnohospodárska produkcia a chov rýb by mali počas najbližších 10 rokov vzrásť o 20%, avšak so značnými rozdielmi medzi jednotlivými regiónmi. Očakáva sa silný rast v rozvíjajúcich sa regiónoch s rýchlejším rastom populácie, zahŕňajúci subsaharskú Afriku, južnú a východnú Áziu, a Stredný východ a severnú Afriku. Oveľa nižší rast produkcie sa očakáva v rozvinutých krajinách, najmä v západnej Európe. S pomalším rastom spotreby a výroby porastie poľnohospodársky obchod a obchod s rybami o polovicu pomalšie, než v predošlej dekáde. Čistý vývoz by mal porásť v krajinách a regiónoch s dostatkom pôdy, najmä v severnej a južnej Amerike, a poklesnúť v rozvíjajúcich sa regiónoch. GT OECD A. Gurría uviedol: „Zatiaľ čo celkový vývoz z krajín a regiónov s dostatkom pôdy vzrastie, mnoho chudobnejších krajín s rastúcou populáciou a obmedzenými zdrojmi pôdy budú čím ďalej, tým závislejšie od dovozu potravín v záujme nakŕmenia obyvateľov. Bude preto dôležité, aby vývozcovia aj dovozcovia mali prístup k otvorenému a predvídateľnému prostrediu obchodnej politiky.“ Generálny riaditeľ FAO, J. Graciano da Silva doplnil: „Zelená revolúcia posledného storočia významne zvýšila schopnosť sveta nakŕmiť sa, teraz však potrebujeme revolúciu udržateľnosti. Tá zahŕňa boj proti poľnohospodárskym systémom náročným na zdroje a s vysokými vstupnými nákladmi, ktoré majú negatívny vplyv na životné prostredie. Pôda, lesy, voda, kvalita ovzdušia a biodiverzita naďalej degradujú. Potrebujeme také udržateľné a produktívne potravinové systémy, ktoré ponúkajú zdravé a výživné potraviny, a takisto chránia životné prostredie a biodiverzitu.“ Dopyt po obilninách a rastlinných olejoch pre výrobu biopalív neočakáva výrazné zmeny počas najbližších 10 rokov, v porovnaní s posledným desaťročím, kedy expanzia biopalív viedla k dopytu po dodatočných viac ako 120 miliónoch ton obilnín, najmä kukurice. S existujúcimi politikami v rozvinutých krajinách, ktoré nepodporujú rozšírenie biopalív, väčšina rastu dopytu príde z rozvíjajúcich sa krajín, ktoré prijali politiky na ich podporu. Očakáva sa, že porastie najmä využitie cukrovej trstiny pre výrobu biopalív. Každoročne obsahuje Výhľad špeciálnu kapitolu, ktorá je v edícii 2018 zameraná na vývoj poľnohospodárstva v regióne MENA - Stredný východ a severná Afrika. Tento región čelí výzvam ako potravinová bezpečnosť, rastúca podvýživa, vojnové konflikty, zmena klímy, nesprávne nastavenie poľnohospodárskych politík, či riadenie obmedzených prírodných zdrojov. Podvýživa je koncentrovaná v krajinách s prebiehajúcim vojnovým konfliktom či politickou nestabilitou. V ostatných krajinách regiónu rastie dopyt po potravinách rýchlym tempom, a to najmä z dôvodu rastu populácie. Extrémne vysoké úrovne spotreby pšenice s nepretržitým rastom spotreby cukru a tuku vedie k alarmujúcemu šíreniu nadváhy a obezity v regióne. Zatiaľ čo by mala poľnohospodárska produkcia a produkcia rýb v regióne podľa očakávaní vzrásť o 1,5% ročne, bude čeliť obmedzenej ploche pozemkov a obmedzeným vodným zdrojom, ako aj očakávanému negatívnemu dopadu čím ďalej, tým častejších extrémnych prírodných katastrof spojených so zmenou klímy. Výsledkom bude vysoká miera závislosti od importu pre väčšinu komodít. Výhľad odporúča, aby krajiny v regióne presmerovali svoje politiky podporujúce pestovanie „smädných“ obilnín k väčšej podpore rozvoja vidieka, znižovania chudoby a pestovania záhradníckych výrobkov vyššej hodnoty. Spoločný poľnohospodársky výhľad OECD a FAO je každoročne jednou z najočakávanejších publikácií v sektore poľnohospodárstva vzhľadom na fakt, že prináša predpovede poľnohospodárskej výroby, spotreby, zásob a cien potravín, a obsahuje prognózy vývinu situácie na svetových poľnohospodárskych trhoch pre všetky dôležité agrokomodity pre obdobie nadchádzajúcich 10 rokov. Viac informácii je dostupných na webstránke. Publikácia je dostupná na webstránke.], ddm/11341/text_zh_CN=[ OECD a FAO (Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo, Food and Agriculture Organization/FAO) zverejnili 3. júla 2018 v poradí už 14. Spoločný strednodobý poľnohospodársky výhľad pre roky 2018-2027 s prognózami rastu poľnohospodárskej produkcie a posúdením očakávaného vývoja globálnych komodít a obchodu s potravinami. obsahujúci trhové prognózy pre najdôležitejšie poľnohospodárske komodity, biopalivá a ryby pre nadchádzajúcu dekádu. Publikácia zdôrazňuje fakt, že obchod s poľnohospodárskymi výrobkami hrá kľúčovú úlohu pri podpore potravinovej bezpečnosti, a že je potrebné vytvoriť priaznivé prostredie pre obchodnú politiku v oblasti poľnohospodárstva. Globálna poľnohospodárska výroba väčšiny komodít neustále rastie, a v roku 2017 dosiahla rekordnú úroveň pre väčšinu obilnín, druhov mäsa, mliečnych výrobkov a rýb. Množstvo zásob obilnín je taktiež najvyššie v histórii. Počas najbližších 10 rokov sa na jednej strane očakáva oslabenie rastu globálneho dopytu po agrokomoditách a potravinách, na strane druhej sa však predvída zlepšenie produktivity v sektore. Výsledkom by mali byť trvalo nízke ceny hlavných poľnohospodárskych komodít počas najbližších 10 rokov. Publikácia, zverejnená v sídle OECD v Paríži generálnym tajomníkom OECD A. Gurríom a generálnym riaditeľom FAO J. Graziano da Silvom pripisuje pokles dopytu spomaleniu rastu dopytu v najdôležitejších rozvíjajúcich sa hospodárstvach, stagnujúcej spotrebe základných potravín na jedného obyvateľa a postupnému poklesu miery rastu svetovej populácie. Klesajúci dopyt po mäsových výrobkoch zabrzdí aj dopyt po obilninách a proteínových múkach využívaných v krmivách pre zvieratá. Výhľad uvádza, že globálna poľnohospodárska produkcia a chov rýb by mali počas najbližších 10 rokov vzrásť o 20%, avšak so značnými rozdielmi medzi jednotlivými regiónmi. Očakáva sa silný rast v rozvíjajúcich sa regiónoch s rýchlejším rastom populácie, zahŕňajúci subsaharskú Afriku, južnú a východnú Áziu, a Stredný východ a severnú Afriku. Oveľa nižší rast produkcie sa očakáva v rozvinutých krajinách, najmä v západnej Európe. S pomalším rastom spotreby a výroby porastie poľnohospodársky obchod a obchod s rybami o polovicu pomalšie, než v predošlej dekáde. Čistý vývoz by mal porásť v krajinách a regiónoch s dostatkom pôdy, najmä v severnej a južnej Amerike, a poklesnúť v rozvíjajúcich sa regiónoch. GT OECD A. Gurría uviedol: „Zatiaľ čo celkový vývoz z krajín a regiónov s dostatkom pôdy vzrastie, mnoho chudobnejších krajín s rastúcou populáciou a obmedzenými zdrojmi pôdy budú čím ďalej, tým závislejšie od dovozu potravín v záujme nakŕmenia obyvateľov. Bude preto dôležité, aby vývozcovia aj dovozcovia mali prístup k otvorenému a predvídateľnému prostrediu obchodnej politiky.“ Generálny riaditeľ FAO, J. Graciano da Silva doplnil: „Zelená revolúcia posledného storočia významne zvýšila schopnosť sveta nakŕmiť sa, teraz však potrebujeme revolúciu udržateľnosti. Tá zahŕňa boj proti poľnohospodárskym systémom náročným na zdroje a s vysokými vstupnými nákladmi, ktoré majú negatívny vplyv na životné prostredie. Pôda, lesy, voda, kvalita ovzdušia a biodiverzita naďalej degradujú. Potrebujeme také udržateľné a produktívne potravinové systémy, ktoré ponúkajú zdravé a výživné potraviny, a takisto chránia životné prostredie a biodiverzitu.“ Dopyt po obilninách a rastlinných olejoch pre výrobu biopalív neočakáva výrazné zmeny počas najbližších 10 rokov, v porovnaní s posledným desaťročím, kedy expanzia biopalív viedla k dopytu po dodatočných viac ako 120 miliónoch ton obilnín, najmä kukurice. S existujúcimi politikami v rozvinutých krajinách, ktoré nepodporujú rozšírenie biopalív, väčšina rastu dopytu príde z rozvíjajúcich sa krajín, ktoré prijali politiky na ich podporu. Očakáva sa, že porastie najmä využitie cukrovej trstiny pre výrobu biopalív. Každoročne obsahuje Výhľad špeciálnu kapitolu, ktorá je v edícii 2018 zameraná na vývoj poľnohospodárstva v regióne MENA - Stredný východ a severná Afrika. Tento región čelí výzvam ako potravinová bezpečnosť, rastúca podvýživa, vojnové konflikty, zmena klímy, nesprávne nastavenie poľnohospodárskych politík, či riadenie obmedzených prírodných zdrojov. Podvýživa je koncentrovaná v krajinách s prebiehajúcim vojnovým konfliktom či politickou nestabilitou. V ostatných krajinách regiónu rastie dopyt po potravinách rýchlym tempom, a to najmä z dôvodu rastu populácie. Extrémne vysoké úrovne spotreby pšenice s nepretržitým rastom spotreby cukru a tuku vedie k alarmujúcemu šíreniu nadváhy a obezity v regióne. Zatiaľ čo by mala poľnohospodárska produkcia a produkcia rýb v regióne podľa očakávaní vzrásť o 1,5% ročne, bude čeliť obmedzenej ploche pozemkov a obmedzeným vodným zdrojom, ako aj očakávanému negatívnemu dopadu čím ďalej, tým častejších extrémnych prírodných katastrof spojených so zmenou klímy. Výsledkom bude vysoká miera závislosti od importu pre väčšinu komodít. Výhľad odporúča, aby krajiny v regióne presmerovali svoje politiky podporujúce pestovanie „smädných“ obilnín k väčšej podpore rozvoja vidieka, znižovania chudoby a pestovania záhradníckych výrobkov vyššej hodnoty. Spoločný poľnohospodársky výhľad OECD a FAO je každoročne jednou z najočakávanejších publikácií v sektore poľnohospodárstva vzhľadom na fakt, že prináša predpovede poľnohospodárskej výroby, spotreby, zásob a cien potravín, a obsahuje prognózy vývinu situácie na svetových poľnohospodárskych trhoch pre všetky dôležité agrokomodity pre obdobie nadchádzajúcich 10 rokov. Viac informácii je dostupných na webstránke. Publikácia je dostupná na webstránke.], ddmTemplateKey=[19701], ddm/11341/priorita_zh_CN=[bezna], ddm/11341/only-zu_fr_FR=[false], ddm/11341/text_vi_VN=[ OECD a FAO (Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo, Food and Agriculture Organization/FAO) zverejnili 3. júla 2018 v poradí už 14. Spoločný strednodobý poľnohospodársky výhľad pre roky 2018-2027 s prognózami rastu poľnohospodárskej produkcie a posúdením očakávaného vývoja globálnych komodít a obchodu s potravinami. obsahujúci trhové prognózy pre najdôležitejšie poľnohospodárske komodity, biopalivá a ryby pre nadchádzajúcu dekádu. Publikácia zdôrazňuje fakt, že obchod s poľnohospodárskymi výrobkami hrá kľúčovú úlohu pri podpore potravinovej bezpečnosti, a že je potrebné vytvoriť priaznivé prostredie pre obchodnú politiku v oblasti poľnohospodárstva. Globálna poľnohospodárska výroba väčšiny komodít neustále rastie, a v roku 2017 dosiahla rekordnú úroveň pre väčšinu obilnín, druhov mäsa, mliečnych výrobkov a rýb. Množstvo zásob obilnín je taktiež najvyššie v histórii. Počas najbližších 10 rokov sa na jednej strane očakáva oslabenie rastu globálneho dopytu po agrokomoditách a potravinách, na strane druhej sa však predvída zlepšenie produktivity v sektore. Výsledkom by mali byť trvalo nízke ceny hlavných poľnohospodárskych komodít počas najbližších 10 rokov. Publikácia, zverejnená v sídle OECD v Paríži generálnym tajomníkom OECD A. Gurríom a generálnym riaditeľom FAO J. Graziano da Silvom pripisuje pokles dopytu spomaleniu rastu dopytu v najdôležitejších rozvíjajúcich sa hospodárstvach, stagnujúcej spotrebe základných potravín na jedného obyvateľa a postupnému poklesu miery rastu svetovej populácie. Klesajúci dopyt po mäsových výrobkoch zabrzdí aj dopyt po obilninách a proteínových múkach využívaných v krmivách pre zvieratá. Výhľad uvádza, že globálna poľnohospodárska produkcia a chov rýb by mali počas najbližších 10 rokov vzrásť o 20%, avšak so značnými rozdielmi medzi jednotlivými regiónmi. Očakáva sa silný rast v rozvíjajúcich sa regiónoch s rýchlejším rastom populácie, zahŕňajúci subsaharskú Afriku, južnú a východnú Áziu, a Stredný východ a severnú Afriku. Oveľa nižší rast produkcie sa očakáva v rozvinutých krajinách, najmä v západnej Európe. S pomalším rastom spotreby a výroby porastie poľnohospodársky obchod a obchod s rybami o polovicu pomalšie, než v predošlej dekáde. Čistý vývoz by mal porásť v krajinách a regiónoch s dostatkom pôdy, najmä v severnej a južnej Amerike, a poklesnúť v rozvíjajúcich sa regiónoch. GT OECD A. Gurría uviedol: „Zatiaľ čo celkový vývoz z krajín a regiónov s dostatkom pôdy vzrastie, mnoho chudobnejších krajín s rastúcou populáciou a obmedzenými zdrojmi pôdy budú čím ďalej, tým závislejšie od dovozu potravín v záujme nakŕmenia obyvateľov. Bude preto dôležité, aby vývozcovia aj dovozcovia mali prístup k otvorenému a predvídateľnému prostrediu obchodnej politiky.“ Generálny riaditeľ FAO, J. Graciano da Silva doplnil: „Zelená revolúcia posledného storočia významne zvýšila schopnosť sveta nakŕmiť sa, teraz však potrebujeme revolúciu udržateľnosti. Tá zahŕňa boj proti poľnohospodárskym systémom náročným na zdroje a s vysokými vstupnými nákladmi, ktoré majú negatívny vplyv na životné prostredie. Pôda, lesy, voda, kvalita ovzdušia a biodiverzita naďalej degradujú. Potrebujeme také udržateľné a produktívne potravinové systémy, ktoré ponúkajú zdravé a výživné potraviny, a takisto chránia životné prostredie a biodiverzitu.“ Dopyt po obilninách a rastlinných olejoch pre výrobu biopalív neočakáva výrazné zmeny počas najbližších 10 rokov, v porovnaní s posledným desaťročím, kedy expanzia biopalív viedla k dopytu po dodatočných viac ako 120 miliónoch ton obilnín, najmä kukurice. S existujúcimi politikami v rozvinutých krajinách, ktoré nepodporujú rozšírenie biopalív, väčšina rastu dopytu príde z rozvíjajúcich sa krajín, ktoré prijali politiky na ich podporu. Očakáva sa, že porastie najmä využitie cukrovej trstiny pre výrobu biopalív. Každoročne obsahuje Výhľad špeciálnu kapitolu, ktorá je v edícii 2018 zameraná na vývoj poľnohospodárstva v regióne MENA - Stredný východ a severná Afrika. Tento región čelí výzvam ako potravinová bezpečnosť, rastúca podvýživa, vojnové konflikty, zmena klímy, nesprávne nastavenie poľnohospodárskych politík, či riadenie obmedzených prírodných zdrojov. Podvýživa je koncentrovaná v krajinách s prebiehajúcim vojnovým konfliktom či politickou nestabilitou. V ostatných krajinách regiónu rastie dopyt po potravinách rýchlym tempom, a to najmä z dôvodu rastu populácie. Extrémne vysoké úrovne spotreby pšenice s nepretržitým rastom spotreby cukru a tuku vedie k alarmujúcemu šíreniu nadváhy a obezity v regióne. Zatiaľ čo by mala poľnohospodárska produkcia a produkcia rýb v regióne podľa očakávaní vzrásť o 1,5% ročne, bude čeliť obmedzenej ploche pozemkov a obmedzeným vodným zdrojom, ako aj očakávanému negatívnemu dopadu čím ďalej, tým častejších extrémnych prírodných katastrof spojených so zmenou klímy. Výsledkom bude vysoká miera závislosti od importu pre väčšinu komodít. Výhľad odporúča, aby krajiny v regióne presmerovali svoje politiky podporujúce pestovanie „smädných“ obilnín k väčšej podpore rozvoja vidieka, znižovania chudoby a pestovania záhradníckych výrobkov vyššej hodnoty. Spoločný poľnohospodársky výhľad OECD a FAO je každoročne jednou z najočakávanejších publikácií v sektore poľnohospodárstva vzhľadom na fakt, že prináša predpovede poľnohospodárskej výroby, spotreby, zásob a cien potravín, a obsahuje prognózy vývinu situácie na svetových poľnohospodárskych trhoch pre všetky dôležité agrokomodity pre obdobie nadchádzajúcich 10 rokov. Viac informácii je dostupných na webstránke. Publikácia je dostupná na webstránke.], ddm/11341/only-zu_tr_TR=[false], ddmStructureKey=[19502], ddm/11341/text_es_ES=[ OECD a FAO (Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo, Food and Agriculture Organization/FAO) zverejnili 3. júla 2018 v poradí už 14. Spoločný strednodobý poľnohospodársky výhľad pre roky 2018-2027 s prognózami rastu poľnohospodárskej produkcie a posúdením očakávaného vývoja globálnych komodít a obchodu s potravinami. obsahujúci trhové prognózy pre najdôležitejšie poľnohospodárske komodity, biopalivá a ryby pre nadchádzajúcu dekádu. Publikácia zdôrazňuje fakt, že obchod s poľnohospodárskymi výrobkami hrá kľúčovú úlohu pri podpore potravinovej bezpečnosti, a že je potrebné vytvoriť priaznivé prostredie pre obchodnú politiku v oblasti poľnohospodárstva. Globálna poľnohospodárska výroba väčšiny komodít neustále rastie, a v roku 2017 dosiahla rekordnú úroveň pre väčšinu obilnín, druhov mäsa, mliečnych výrobkov a rýb. Množstvo zásob obilnín je taktiež najvyššie v histórii. Počas najbližších 10 rokov sa na jednej strane očakáva oslabenie rastu globálneho dopytu po agrokomoditách a potravinách, na strane druhej sa však predvída zlepšenie produktivity v sektore. Výsledkom by mali byť trvalo nízke ceny hlavných poľnohospodárskych komodít počas najbližších 10 rokov. Publikácia, zverejnená v sídle OECD v Paríži generálnym tajomníkom OECD A. Gurríom a generálnym riaditeľom FAO J. Graziano da Silvom pripisuje pokles dopytu spomaleniu rastu dopytu v najdôležitejších rozvíjajúcich sa hospodárstvach, stagnujúcej spotrebe základných potravín na jedného obyvateľa a postupnému poklesu miery rastu svetovej populácie. Klesajúci dopyt po mäsových výrobkoch zabrzdí aj dopyt po obilninách a proteínových múkach využívaných v krmivách pre zvieratá. Výhľad uvádza, že globálna poľnohospodárska produkcia a chov rýb by mali počas najbližších 10 rokov vzrásť o 20%, avšak so značnými rozdielmi medzi jednotlivými regiónmi. Očakáva sa silný rast v rozvíjajúcich sa regiónoch s rýchlejším rastom populácie, zahŕňajúci subsaharskú Afriku, južnú a východnú Áziu, a Stredný východ a severnú Afriku. Oveľa nižší rast produkcie sa očakáva v rozvinutých krajinách, najmä v západnej Európe. S pomalším rastom spotreby a výroby porastie poľnohospodársky obchod a obchod s rybami o polovicu pomalšie, než v predošlej dekáde. Čistý vývoz by mal porásť v krajinách a regiónoch s dostatkom pôdy, najmä v severnej a južnej Amerike, a poklesnúť v rozvíjajúcich sa regiónoch. GT OECD A. Gurría uviedol: „Zatiaľ čo celkový vývoz z krajín a regiónov s dostatkom pôdy vzrastie, mnoho chudobnejších krajín s rastúcou populáciou a obmedzenými zdrojmi pôdy budú čím ďalej, tým závislejšie od dovozu potravín v záujme nakŕmenia obyvateľov. Bude preto dôležité, aby vývozcovia aj dovozcovia mali prístup k otvorenému a predvídateľnému prostrediu obchodnej politiky.“ Generálny riaditeľ FAO, J. Graciano da Silva doplnil: „Zelená revolúcia posledného storočia významne zvýšila schopnosť sveta nakŕmiť sa, teraz však potrebujeme revolúciu udržateľnosti. Tá zahŕňa boj proti poľnohospodárskym systémom náročným na zdroje a s vysokými vstupnými nákladmi, ktoré majú negatívny vplyv na životné prostredie. Pôda, lesy, voda, kvalita ovzdušia a biodiverzita naďalej degradujú. Potrebujeme také udržateľné a produktívne potravinové systémy, ktoré ponúkajú zdravé a výživné potraviny, a takisto chránia životné prostredie a biodiverzitu.“ Dopyt po obilninách a rastlinných olejoch pre výrobu biopalív neočakáva výrazné zmeny počas najbližších 10 rokov, v porovnaní s posledným desaťročím, kedy expanzia biopalív viedla k dopytu po dodatočných viac ako 120 miliónoch ton obilnín, najmä kukurice. S existujúcimi politikami v rozvinutých krajinách, ktoré nepodporujú rozšírenie biopalív, väčšina rastu dopytu príde z rozvíjajúcich sa krajín, ktoré prijali politiky na ich podporu. Očakáva sa, že porastie najmä využitie cukrovej trstiny pre výrobu biopalív. Každoročne obsahuje Výhľad špeciálnu kapitolu, ktorá je v edícii 2018 zameraná na vývoj poľnohospodárstva v regióne MENA - Stredný východ a severná Afrika. Tento región čelí výzvam ako potravinová bezpečnosť, rastúca podvýživa, vojnové konflikty, zmena klímy, nesprávne nastavenie poľnohospodárskych politík, či riadenie obmedzených prírodných zdrojov. Podvýživa je koncentrovaná v krajinách s prebiehajúcim vojnovým konfliktom či politickou nestabilitou. V ostatných krajinách regiónu rastie dopyt po potravinách rýchlym tempom, a to najmä z dôvodu rastu populácie. Extrémne vysoké úrovne spotreby pšenice s nepretržitým rastom spotreby cukru a tuku vedie k alarmujúcemu šíreniu nadváhy a obezity v regióne. Zatiaľ čo by mala poľnohospodárska produkcia a produkcia rýb v regióne podľa očakávaní vzrásť o 1,5% ročne, bude čeliť obmedzenej ploche pozemkov a obmedzeným vodným zdrojom, ako aj očakávanému negatívnemu dopadu čím ďalej, tým častejších extrémnych prírodných katastrof spojených so zmenou klímy. Výsledkom bude vysoká miera závislosti od importu pre väčšinu komodít. Výhľad odporúča, aby krajiny v regióne presmerovali svoje politiky podporujúce pestovanie „smädných“ obilnín k väčšej podpore rozvoja vidieka, znižovania chudoby a pestovania záhradníckych výrobkov vyššej hodnoty. Spoločný poľnohospodársky výhľad OECD a FAO je každoročne jednou z najočakávanejších publikácií v sektore poľnohospodárstva vzhľadom na fakt, že prináša predpovede poľnohospodárskej výroby, spotreby, zásob a cien potravín, a obsahuje prognózy vývinu situácie na svetových poľnohospodárskych trhoch pre všetky dôležité agrokomodity pre obdobie nadchádzajúcich 10 rokov. Viac informácii je dostupných na webstránke. Publikácia je dostupná na webstránke.], ddm/11341/priorita_es_ES=[bezna], ddm/11341/datum_spravy_hu_HU=[20180703000000], ddm/11341/only-zu_hu_HU=[false], ddm/11341/priorita_sr_RS=[bezna], ddm/11341/priorita_vi_VN=[bezna], localized_title=[podľa poľnohospodárskeho výhľadu oecd a fao by mali predvídateľné obchodné podmienky čeliť výzvam spojeným s globálnou potravinovou bezpečnosťou], ddm/11341/ddm-db-select4560_vi_VN=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/ddm-gallery-field_pt_BR=[3296914], ddm/11341/ddm-gallery-field_de_DE=[3296914], treePath=[30303, 1731033, 1731116], classTypeId=[11341], ddm/11341/only-zu_be_BY=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_hu_HU=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/priorita_pt_BR=[bezna], localized_title_sk_SK=[podľa poľnohospodárskeho výhľadu oecd a fao by mali predvídateľné obchodné podmienky čeliť výzvam spojeným s globálnou potravinovou bezpečnosťou], ddm/11341/text_be_BY=[ OECD a FAO (Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo, Food and Agriculture Organization/FAO) zverejnili 3. júla 2018 v poradí už 14. Spoločný strednodobý poľnohospodársky výhľad pre roky 2018-2027 s prognózami rastu poľnohospodárskej produkcie a posúdením očakávaného vývoja globálnych komodít a obchodu s potravinami. obsahujúci trhové prognózy pre najdôležitejšie poľnohospodárske komodity, biopalivá a ryby pre nadchádzajúcu dekádu. Publikácia zdôrazňuje fakt, že obchod s poľnohospodárskymi výrobkami hrá kľúčovú úlohu pri podpore potravinovej bezpečnosti, a že je potrebné vytvoriť priaznivé prostredie pre obchodnú politiku v oblasti poľnohospodárstva. Globálna poľnohospodárska výroba väčšiny komodít neustále rastie, a v roku 2017 dosiahla rekordnú úroveň pre väčšinu obilnín, druhov mäsa, mliečnych výrobkov a rýb. Množstvo zásob obilnín je taktiež najvyššie v histórii. Počas najbližších 10 rokov sa na jednej strane očakáva oslabenie rastu globálneho dopytu po agrokomoditách a potravinách, na strane druhej sa však predvída zlepšenie produktivity v sektore. Výsledkom by mali byť trvalo nízke ceny hlavných poľnohospodárskych komodít počas najbližších 10 rokov. Publikácia, zverejnená v sídle OECD v Paríži generálnym tajomníkom OECD A. Gurríom a generálnym riaditeľom FAO J. Graziano da Silvom pripisuje pokles dopytu spomaleniu rastu dopytu v najdôležitejších rozvíjajúcich sa hospodárstvach, stagnujúcej spotrebe základných potravín na jedného obyvateľa a postupnému poklesu miery rastu svetovej populácie. Klesajúci dopyt po mäsových výrobkoch zabrzdí aj dopyt po obilninách a proteínových múkach využívaných v krmivách pre zvieratá. Výhľad uvádza, že globálna poľnohospodárska produkcia a chov rýb by mali počas najbližších 10 rokov vzrásť o 20%, avšak so značnými rozdielmi medzi jednotlivými regiónmi. Očakáva sa silný rast v rozvíjajúcich sa regiónoch s rýchlejším rastom populácie, zahŕňajúci subsaharskú Afriku, južnú a východnú Áziu, a Stredný východ a severnú Afriku. Oveľa nižší rast produkcie sa očakáva v rozvinutých krajinách, najmä v západnej Európe. S pomalším rastom spotreby a výroby porastie poľnohospodársky obchod a obchod s rybami o polovicu pomalšie, než v predošlej dekáde. Čistý vývoz by mal porásť v krajinách a regiónoch s dostatkom pôdy, najmä v severnej a južnej Amerike, a poklesnúť v rozvíjajúcich sa regiónoch. GT OECD A. Gurría uviedol: „Zatiaľ čo celkový vývoz z krajín a regiónov s dostatkom pôdy vzrastie, mnoho chudobnejších krajín s rastúcou populáciou a obmedzenými zdrojmi pôdy budú čím ďalej, tým závislejšie od dovozu potravín v záujme nakŕmenia obyvateľov. Bude preto dôležité, aby vývozcovia aj dovozcovia mali prístup k otvorenému a predvídateľnému prostrediu obchodnej politiky.“ Generálny riaditeľ FAO, J. Graciano da Silva doplnil: „Zelená revolúcia posledného storočia významne zvýšila schopnosť sveta nakŕmiť sa, teraz však potrebujeme revolúciu udržateľnosti. Tá zahŕňa boj proti poľnohospodárskym systémom náročným na zdroje a s vysokými vstupnými nákladmi, ktoré majú negatívny vplyv na životné prostredie. Pôda, lesy, voda, kvalita ovzdušia a biodiverzita naďalej degradujú. Potrebujeme také udržateľné a produktívne potravinové systémy, ktoré ponúkajú zdravé a výživné potraviny, a takisto chránia životné prostredie a biodiverzitu.“ Dopyt po obilninách a rastlinných olejoch pre výrobu biopalív neočakáva výrazné zmeny počas najbližších 10 rokov, v porovnaní s posledným desaťročím, kedy expanzia biopalív viedla k dopytu po dodatočných viac ako 120 miliónoch ton obilnín, najmä kukurice. S existujúcimi politikami v rozvinutých krajinách, ktoré nepodporujú rozšírenie biopalív, väčšina rastu dopytu príde z rozvíjajúcich sa krajín, ktoré prijali politiky na ich podporu. Očakáva sa, že porastie najmä využitie cukrovej trstiny pre výrobu biopalív. Každoročne obsahuje Výhľad špeciálnu kapitolu, ktorá je v edícii 2018 zameraná na vývoj poľnohospodárstva v regióne MENA - Stredný východ a severná Afrika. Tento región čelí výzvam ako potravinová bezpečnosť, rastúca podvýživa, vojnové konflikty, zmena klímy, nesprávne nastavenie poľnohospodárskych politík, či riadenie obmedzených prírodných zdrojov. Podvýživa je koncentrovaná v krajinách s prebiehajúcim vojnovým konfliktom či politickou nestabilitou. V ostatných krajinách regiónu rastie dopyt po potravinách rýchlym tempom, a to najmä z dôvodu rastu populácie. Extrémne vysoké úrovne spotreby pšenice s nepretržitým rastom spotreby cukru a tuku vedie k alarmujúcemu šíreniu nadváhy a obezity v regióne. Zatiaľ čo by mala poľnohospodárska produkcia a produkcia rýb v regióne podľa očakávaní vzrásť o 1,5% ročne, bude čeliť obmedzenej ploche pozemkov a obmedzeným vodným zdrojom, ako aj očakávanému negatívnemu dopadu čím ďalej, tým častejších extrémnych prírodných katastrof spojených so zmenou klímy. Výsledkom bude vysoká miera závislosti od importu pre väčšinu komodít. Výhľad odporúča, aby krajiny v regióne presmerovali svoje politiky podporujúce pestovanie „smädných“ obilnín k väčšej podpore rozvoja vidieka, znižovania chudoby a pestovania záhradníckych výrobkov vyššej hodnoty. Spoločný poľnohospodársky výhľad OECD a FAO je každoročne jednou z najočakávanejších publikácií v sektore poľnohospodárstva vzhľadom na fakt, že prináša predpovede poľnohospodárskej výroby, spotreby, zásob a cien potravín, a obsahuje prognózy vývinu situácie na svetových poľnohospodárskych trhoch pre všetky dôležité agrokomodity pre obdobie nadchádzajúcich 10 rokov. Viac informácii je dostupných na webstránke. Publikácia je dostupná na webstránke.], ddm/11341/datum_spravy_es_ES=[20180703000000], ddm/11341/vseobecny_autor_vi_VN=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_es_ES=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/ddm-gallery-field_sl_SL=[3296914], ddm/11341/newsletter_sl_SL=[false], ddm/11341/datum_spravy_zh_CN=[20180703000000], ddm/11341/newsletter_sk_SK=[false], ddm/11341/text_en_US=[ OECD a FAO (Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo, Food and Agriculture Organization/FAO) zverejnili 3. júla 2018 v poradí už 14. Spoločný strednodobý poľnohospodársky výhľad pre roky 2018-2027 s prognózami rastu poľnohospodárskej produkcie a posúdením očakávaného vývoja globálnych komodít a obchodu s potravinami. obsahujúci trhové prognózy pre najdôležitejšie poľnohospodárske komodity, biopalivá a ryby pre nadchádzajúcu dekádu. Publikácia zdôrazňuje fakt, že obchod s poľnohospodárskymi výrobkami hrá kľúčovú úlohu pri podpore potravinovej bezpečnosti, a že je potrebné vytvoriť priaznivé prostredie pre obchodnú politiku v oblasti poľnohospodárstva. Globálna poľnohospodárska výroba väčšiny komodít neustále rastie, a v roku 2017 dosiahla rekordnú úroveň pre väčšinu obilnín, druhov mäsa, mliečnych výrobkov a rýb. Množstvo zásob obilnín je taktiež najvyššie v histórii. Počas najbližších 10 rokov sa na jednej strane očakáva oslabenie rastu globálneho dopytu po agrokomoditách a potravinách, na strane druhej sa však predvída zlepšenie produktivity v sektore. Výsledkom by mali byť trvalo nízke ceny hlavných poľnohospodárskych komodít počas najbližších 10 rokov. Publikácia, zverejnená v sídle OECD v Paríži generálnym tajomníkom OECD A. Gurríom a generálnym riaditeľom FAO J. Graziano da Silvom pripisuje pokles dopytu spomaleniu rastu dopytu v najdôležitejších rozvíjajúcich sa hospodárstvach, stagnujúcej spotrebe základných potravín na jedného obyvateľa a postupnému poklesu miery rastu svetovej populácie. Klesajúci dopyt po mäsových výrobkoch zabrzdí aj dopyt po obilninách a proteínových múkach využívaných v krmivách pre zvieratá. Výhľad uvádza, že globálna poľnohospodárska produkcia a chov rýb by mali počas najbližších 10 rokov vzrásť o 20%, avšak so značnými rozdielmi medzi jednotlivými regiónmi. Očakáva sa silný rast v rozvíjajúcich sa regiónoch s rýchlejším rastom populácie, zahŕňajúci subsaharskú Afriku, južnú a východnú Áziu, a Stredný východ a severnú Afriku. Oveľa nižší rast produkcie sa očakáva v rozvinutých krajinách, najmä v západnej Európe. S pomalším rastom spotreby a výroby porastie poľnohospodársky obchod a obchod s rybami o polovicu pomalšie, než v predošlej dekáde. Čistý vývoz by mal porásť v krajinách a regiónoch s dostatkom pôdy, najmä v severnej a južnej Amerike, a poklesnúť v rozvíjajúcich sa regiónoch. GT OECD A. Gurría uviedol: „Zatiaľ čo celkový vývoz z krajín a regiónov s dostatkom pôdy vzrastie, mnoho chudobnejších krajín s rastúcou populáciou a obmedzenými zdrojmi pôdy budú čím ďalej, tým závislejšie od dovozu potravín v záujme nakŕmenia obyvateľov. Bude preto dôležité, aby vývozcovia aj dovozcovia mali prístup k otvorenému a predvídateľnému prostrediu obchodnej politiky.“ Generálny riaditeľ FAO, J. Graciano da Silva doplnil: „Zelená revolúcia posledného storočia významne zvýšila schopnosť sveta nakŕmiť sa, teraz však potrebujeme revolúciu udržateľnosti. Tá zahŕňa boj proti poľnohospodárskym systémom náročným na zdroje a s vysokými vstupnými nákladmi, ktoré majú negatívny vplyv na životné prostredie. Pôda, lesy, voda, kvalita ovzdušia a biodiverzita naďalej degradujú. Potrebujeme také udržateľné a produktívne potravinové systémy, ktoré ponúkajú zdravé a výživné potraviny, a takisto chránia životné prostredie a biodiverzitu.“ Dopyt po obilninách a rastlinných olejoch pre výrobu biopalív neočakáva výrazné zmeny počas najbližších 10 rokov, v porovnaní s posledným desaťročím, kedy expanzia biopalív viedla k dopytu po dodatočných viac ako 120 miliónoch ton obilnín, najmä kukurice. S existujúcimi politikami v rozvinutých krajinách, ktoré nepodporujú rozšírenie biopalív, väčšina rastu dopytu príde z rozvíjajúcich sa krajín, ktoré prijali politiky na ich podporu. Očakáva sa, že porastie najmä využitie cukrovej trstiny pre výrobu biopalív. Každoročne obsahuje Výhľad špeciálnu kapitolu, ktorá je v edícii 2018 zameraná na vývoj poľnohospodárstva v regióne MENA - Stredný východ a severná Afrika. Tento región čelí výzvam ako potravinová bezpečnosť, rastúca podvýživa, vojnové konflikty, zmena klímy, nesprávne nastavenie poľnohospodárskych politík, či riadenie obmedzených prírodných zdrojov. Podvýživa je koncentrovaná v krajinách s prebiehajúcim vojnovým konfliktom či politickou nestabilitou. V ostatných krajinách regiónu rastie dopyt po potravinách rýchlym tempom, a to najmä z dôvodu rastu populácie. Extrémne vysoké úrovne spotreby pšenice s nepretržitým rastom spotreby cukru a tuku vedie k alarmujúcemu šíreniu nadváhy a obezity v regióne. Zatiaľ čo by mala poľnohospodárska produkcia a produkcia rýb v regióne podľa očakávaní vzrásť o 1,5% ročne, bude čeliť obmedzenej ploche pozemkov a obmedzeným vodným zdrojom, ako aj očakávanému negatívnemu dopadu čím ďalej, tým častejších extrémnych prírodných katastrof spojených so zmenou klímy. Výsledkom bude vysoká miera závislosti od importu pre väčšinu komodít. Výhľad odporúča, aby krajiny v regióne presmerovali svoje politiky podporujúce pestovanie „smädných“ obilnín k väčšej podpore rozvoja vidieka, znižovania chudoby a pestovania záhradníckych výrobkov vyššej hodnoty. Spoločný poľnohospodársky výhľad OECD a FAO je každoročne jednou z najočakávanejších publikácií v sektore poľnohospodárstva vzhľadom na fakt, že prináša predpovede poľnohospodárskej výroby, spotreby, zásob a cien potravín, a obsahuje prognózy vývinu situácie na svetových poľnohospodárskych trhoch pre všetky dôležité agrokomodity pre obdobie nadchádzajúcich 10 rokov. Viac informácii je dostupných na webstránke. Publikácia je dostupná na webstránke.], stagingGroup=[false], ddm/11341/newsletter_ko_KR=[false], ddm/11341/only-zu_en_US=[false], ddm/11341/only-zu_de_DE=[false], classPK=[0], companyId=[10155], ddm/11341/priorita_sl_SL=[bezna], ddm/11341/only-zu_uk_UA=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_tr_TR=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_zh_CN=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31]}
  • ikonka galerie
    12.07.2018
    | Slovensko v OECD
    OECD 12.júla 2018 zverejnila dlhodobé scenáre vývoja svetovej ekonomiky do roku 2060. Ide o prvú aktualizáciu dlhodobých projekcií od roku 2014. V aktuálnej edícii sa OECD zamerala na politiky a inštitucionálne zmeny, ktorých zmeny by mohli mať dlhodobý vplyv na hospodársky vývoj.
  • 04.07.2018
    | Slovensko v OECD
    Vlajková publikácia OECD pre posudzovanie vývoja a budúcnosti pracovných trhov – OECD Employment Outlook – po prvýkrát za uplynulých desať rokov konštatuje úplné ozdravenie trhov práce od účinkov globálnej hospodárskej a finančnej krízy.
  • ikonka galerie
    03.07.2018
    | Slovensko v OECD
  • ikonka galerie
    29.06.2018
    | Slovensko v OECD
    Na pôde Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) OECD 28. júna 2018 uskutočnilo medzinárodné zasadnutie na vysokej úrovni o jadrovej energii.
  • 28.06.2018
    | Slovensko v OECD
    OECD publikovala 26. júna 2018 správu OECD Súhrn ukazovateľov produktivity 2018. Táto správa predstavuje ucelený prehľad súčasných a dlhodobých trendov produktivity a jej rastu v krajinách OECD, pristupujúcich krajinách, kľúčových partneroch a niektorých krajinách G20. Obsahuje taktiež opatrenia zamerané na rast produktivity práce, produktivitu kapitálu a multifaktorovú produktivitu.
  • 26.06.2018
    | Slovensko v OECD
    OECD publikovala 26. júna 2018 správu Zjednodušenie obchodu a globálna ekonomika (Trade Facilitation and the Global Economy). V globalizovanom svete, kde tovar prekračuje mnohokrát hranice, je uľahčenie obchodu nevyhnutné na zníženie celkových obchodných nákladov a zvýšenie hospodárskeho blahobytu najmä v rozvojových a rozvíjajúcich sa ekonomikách. Snahy o uľahčenie obchodu, ktoré podnikli rôzne krajiny na celom svete, tiež ukazujú, že prínos takýchto opatrení jasne kompenzuje náklady a výzvy spojené s ich implementáciou.
  • ikonka galerie
    26.06.2018
    | Slovensko v OECD
    OECD vydala 26. júna 2018 svoju vlajkovú publikáciu v oblasti poľnohospodárstva, podľa ktorej potrebujú byť politiky na podporu poľnohospodárstva zredukované a zároveň presnejšie zamerané na udržateľný rast produktivity, posilnenie environmentálnej výkonnosti v kontexte zmeny klímy a zlepšenie schopností farmárov pri riadení rizík spôsobených počasím, trhmi či inými šokmi, ktoré nie je možné predpovedať.
  • 20.06.2018
    | Slovensko v OECD
    OECD venuje svoje štyridsiate druhé vydanie Výhľadu medzinárodnej migrácie (OECD International Migration Outlook 2018, publikované 20. júna 2018) skúmaniu dopadov medzinárodnej migrácie na trh práce a sociálne podmienky v jej členských krajinách.
  • ikonka galerie
    01.06.2018
    | Slovensko v OECD
    V Paríži sa 30. a 31. mája 2018 uskutočnilo Ministerské zasadnutie Rady (MCM) OECD s hlavnou témou Pretvorenie základov multilateralizmu pre zodpovednejšie, efektívnejšie a inkluzívnejšie výstupy. Predsedníckou krajinou MCM bolo Francúzsko, podpredsedníckymi krajinami boli Lotyšsko a Nový Zéland.
  • 29.05.2018
    | Slovensko v OECD
    V dňoch 30.-31. mája 2018 sa uskutoční Ministerské zasadnutie Rady OECD (MCM), ktorého hlavnou témou bude Pretvorenie základov multilateralizmu pre zodpovednejšie, efektívnejšie a inkluzívnejšie výstupy.