Aktuálne správy SR v OECD

{scopeGroupId=[10182], ddm/11341/vseobecny_autor_be_BY=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ru_RU=[odbor], ddm/11341/priorita_hu_HU=[bezna], ddm/11341/ddm-db-select4560_ru_RU=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/newsletter_de_DE=[false], ddm/11341/anotacia_sl_SL=[Do rúk generálneho tajomníka Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Josého Ángela Gurríu odovzdala 16. januára 2018 kabinetný list veľvyslankyňa a stála predstaviteľka Slovenskej republiky (SR) pri OECD Ingrid Brocková.], ddm/11341/newsletter_fr_FR=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_en_US=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/datum_spravy_sl_SL=[20180116000000], ddm/11341/priorita_it_IT=[bezna], roleId=[10163, 10164], ddm/11341/newsletter_be_BY=[false], expirationDate=[2922789940817081255], ddm/11341/datum_spravy_uk_UA=[20180116000000], ddm/11341/anotacia_zh_CN=[Do rúk generálneho tajomníka Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Josého Ángela Gurríu odovzdala 16. januára 2018 kabinetný list veľvyslankyňa a stála predstaviteľka Slovenskej republiky (SR) pri OECD Ingrid Brocková.], entryClassPK=[2992429], ddm/11341/ddm-gallery-field_ko_KR=[2992396], ddm/11341/newsletter_vi_VN=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_ko_KR=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], content=[


Do rúk generálneho tajomníka Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Josého Ángela Gurríu odovzdala 16. januára 2018 kabinetný list veľvyslankyňa a stála predstaviteľka Slovenskej republiky (SR) pri OECD Ingrid Brocková. Nástup veľvyslankyne do funkcie bol príležitosťou prezentovať priority spolupráce SR a OECD, ktorými sú príspevok k udržateľnému a inkluzívnemu hospodárskemu rastu a vyššej konkurenčnej schopnosti SR; príspevok k príprave národnej stratégie SR v OSN Agende 2030 a príspevok k posilňovaniu integrity verejného sektora, ako aj k znižovaniu regionálnych rozdielov v SR. Veľvyslankyňa zároveň informovala generálneho tajomníka o ambícii priniesť „viac OECD“ do slovenského odborného prostredia komunikáciou výstupov analytickej kapacity organizácie. 

 

Generálny tajomník OECD informoval novú veľvyslankyňu a aktuálnych témach života OECD. Ide o proces potencionálneho rozširovania organizácie; prípravu na prvé externé hodnotenie činnosti organizácie, ako aj rozpočtové otázky spojené s činnosťou OECD. Obaja v závere rozhovoru venovali pozornosť prieniku aktivít v najbližšom období, ktorými sú najmä Svetové ekonomické fórum v Davose, konferencia OECD na ministerskej úrovni k rozvoju malých a stredných podnikov v Mexiku, špeciálne zasadnutie Rady OECD k Agende 2030.  

 

Ing. Ingrid Brocková, CSc., MIPP
V rokoch 2015-2017 bola generálnou riaditeľkou Sekcie hospodárskej spolupráce MZVaEZ SR, v rokoch 2011-2015 veľvyslankyňa a stála predstaviteľka SR pri OECD. Na MZVaEZ SR pracuje od roku 1993, po celý čas v oblasti ekonomickej diplomacie. V rokoch 1996-2000 pôsobila ako ekonomický diplomat na ZÚ SR vo Washingtone, v rokoch 2001-2008 bola predstaviteľkou Svetovej banky v SR. Ukončila Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave (Ing., CSc), Inštitút medzinárodných vzťahov PF UK v Bratislave a SAIS Johns Hopkins University vo Washingtone (MIPP). 

20180116000000 false odbor ["2992396"] ["bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31"] Do rúk generálneho tajomníka Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Josého Ángela Gurríu odovzdala 16. januára 2018 kabinetný list veľvyslankyňa a stála predstaviteľka Slovenskej republiky (SR) pri OECD Ingrid Brocková. null null null false bezna null ], ddm/11341/newsletter_en_US=[false], viewCount_sortable=[0], ddm/11341/anotacia_it_IT=[Do rúk generálneho tajomníka Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Josého Ángela Gurríu odovzdala 16. januára 2018 kabinetný list veľvyslankyňa a stála predstaviteľka Slovenskej republiky (SR) pri OECD Ingrid Brocková.], ddm/11341/text_ru_RU=[Do rúk generálneho tajomníka Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Josého Ángela Gurríu odovzdala 16. januára 2018 kabinetný list veľvyslankyňa a stála predstaviteľka Slovenskej republiky (SR) pri OECD Ingrid Brocková. Nástup veľvyslankyne do funkcie bol príležitosťou prezentovať priority spolupráce SR a OECD, ktorými sú príspevok k udržateľnému a inkluzívnemu hospodárskemu rastu a vyššej konkurenčnej schopnosti SR; príspevok k príprave národnej stratégie SR v OSN Agende 2030 a príspevok k posilňovaniu integrity verejného sektora, ako aj k znižovaniu regionálnych rozdielov v SR. Veľvyslankyňa zároveň informovala generálneho tajomníka o ambícii priniesť „viac OECD“ do slovenského odborného prostredia komunikáciou výstupov analytickej kapacity organizácie. Generálny tajomník OECD informoval novú veľvyslankyňu a aktuálnych témach života OECD. Ide o proces potencionálneho rozširovania organizácie; prípravu na prvé externé hodnotenie činnosti organizácie, ako aj rozpočtové otázky spojené s činnosťou OECD. Obaja v závere rozhovoru venovali pozornosť prieniku aktivít v najbližšom období, ktorými sú najmä Svetové ekonomické fórum v Davose, konferencia OECD na ministerskej úrovni k rozvoju malých a stredných podnikov v Mexiku, špeciálne zasadnutie Rady OECD k Agende 2030. Ing. Ingrid Brocková, CSc., MIPP V rokoch 2015-2017 bola generálnou riaditeľkou Sekcie hospodárskej spolupráce MZVaEZ SR, v rokoch 2011-2015 veľvyslankyňa a stála predstaviteľka SR pri OECD. Na MZVaEZ SR pracuje od roku 1993, po celý čas v oblasti ekonomickej diplomacie. V rokoch 1996-2000 pôsobila ako ekonomický diplomat na ZÚ SR vo Washingtone, v rokoch 2001-2008 bola predstaviteľkou Svetovej banky v SR. Ukončila Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave (Ing., CSc), Inštitút medzinárodných vzťahov PF UK v Bratislave a SAIS Johns Hopkins University vo Washingtone (MIPP). ], viewCount=[0], content_sk_SK=[


Do rúk generálneho tajomníka Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Josého Ángela Gurríu odovzdala 16. januára 2018 kabinetný list veľvyslankyňa a stála predstaviteľka Slovenskej republiky (SR) pri OECD Ingrid Brocková. Nástup veľvyslankyne do funkcie bol príležitosťou prezentovať priority spolupráce SR a OECD, ktorými sú príspevok k udržateľnému a inkluzívnemu hospodárskemu rastu a vyššej konkurenčnej schopnosti SR; príspevok k príprave národnej stratégie SR v OSN Agende 2030 a príspevok k posilňovaniu integrity verejného sektora, ako aj k znižovaniu regionálnych rozdielov v SR. Veľvyslankyňa zároveň informovala generálneho tajomníka o ambícii priniesť „viac OECD“ do slovenského odborného prostredia komunikáciou výstupov analytickej kapacity organizácie. 

 

Generálny tajomník OECD informoval novú veľvyslankyňu a aktuálnych témach života OECD. Ide o proces potencionálneho rozširovania organizácie; prípravu na prvé externé hodnotenie činnosti organizácie, ako aj rozpočtové otázky spojené s činnosťou OECD. Obaja v závere rozhovoru venovali pozornosť prieniku aktivít v najbližšom období, ktorými sú najmä Svetové ekonomické fórum v Davose, konferencia OECD na ministerskej úrovni k rozvoju malých a stredných podnikov v Mexiku, špeciálne zasadnutie Rady OECD k Agende 2030.  

 

Ing. Ingrid Brocková, CSc., MIPP
V rokoch 2015-2017 bola generálnou riaditeľkou Sekcie hospodárskej spolupráce MZVaEZ SR, v rokoch 2011-2015 veľvyslankyňa a stála predstaviteľka SR pri OECD. Na MZVaEZ SR pracuje od roku 1993, po celý čas v oblasti ekonomickej diplomacie. V rokoch 1996-2000 pôsobila ako ekonomický diplomat na ZÚ SR vo Washingtone, v rokoch 2001-2008 bola predstaviteľkou Svetovej banky v SR. Ukončila Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave (Ing., CSc), Inštitút medzinárodných vzťahov PF UK v Bratislave a SAIS Johns Hopkins University vo Washingtone (MIPP). 

20180116000000 false odbor ["2992396"] ["bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31"] Do rúk generálneho tajomníka Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Josého Ángela Gurríu odovzdala 16. januára 2018 kabinetný list veľvyslankyňa a stála predstaviteľka Slovenskej republiky (SR) pri OECD Ingrid Brocková. null null null false bezna null ], ddm/11341/anotacia_sr_RS=[Do rúk generálneho tajomníka Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Josého Ángela Gurríu odovzdala 16. januára 2018 kabinetný list veľvyslankyňa a stála predstaviteľka Slovenskej republiky (SR) pri OECD Ingrid Brocková.], ddm/11341/text_sk_SK=[Do rúk generálneho tajomníka Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Josého Ángela Gurríu odovzdala 16. januára 2018 kabinetný list veľvyslankyňa a stála predstaviteľka Slovenskej republiky (SR) pri OECD Ingrid Brocková. Nástup veľvyslankyne do funkcie bol príležitosťou prezentovať priority spolupráce SR a OECD, ktorými sú príspevok k udržateľnému a inkluzívnemu hospodárskemu rastu a vyššej konkurenčnej schopnosti SR; príspevok k príprave národnej stratégie SR v OSN Agende 2030 a príspevok k posilňovaniu integrity verejného sektora, ako aj k znižovaniu regionálnych rozdielov v SR. Veľvyslankyňa zároveň informovala generálneho tajomníka o ambícii priniesť „viac OECD“ do slovenského odborného prostredia komunikáciou výstupov analytickej kapacity organizácie. Generálny tajomník OECD informoval novú veľvyslankyňu a aktuálnych témach života OECD. Ide o proces potencionálneho rozširovania organizácie; prípravu na prvé externé hodnotenie činnosti organizácie, ako aj rozpočtové otázky spojené s činnosťou OECD. Obaja v závere rozhovoru venovali pozornosť prieniku aktivít v najbližšom období, ktorými sú najmä Svetové ekonomické fórum v Davose, konferencia OECD na ministerskej úrovni k rozvoju malých a stredných podnikov v Mexiku, špeciálne zasadnutie Rady OECD k Agende 2030. Ing. Ingrid Brocková, CSc., MIPP V rokoch 2015-2017 bola generálnou riaditeľkou Sekcie hospodárskej spolupráce MZVaEZ SR, v rokoch 2011-2015 veľvyslankyňa a stála predstaviteľka SR pri OECD. Na MZVaEZ SR pracuje od roku 1993, po celý čas v oblasti ekonomickej diplomacie. V rokoch 1996-2000 pôsobila ako ekonomický diplomat na ZÚ SR vo Washingtone, v rokoch 2001-2008 bola predstaviteľkou Svetovej banky v SR. Ukončila Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave (Ing., CSc), Inštitút medzinárodných vzťahov PF UK v Bratislave a SAIS Johns Hopkins University vo Washingtone (MIPP). ], ddm/11341/only-zu_pt_BR=[false], ddm/11341/newsletter_ru_RU=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_be_BY=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/anotacia_uk_UA=[Do rúk generálneho tajomníka Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Josého Ángela Gurríu odovzdala 16. januára 2018 kabinetný list veľvyslankyňa a stála predstaviteľka Slovenskej republiky (SR) pri OECD Ingrid Brocková.], ddm/11341/anotacia_pl_PL=[Do rúk generálneho tajomníka Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Josého Ángela Gurríu odovzdala 16. januára 2018 kabinetný list veľvyslankyňa a stála predstaviteľka Slovenskej republiky (SR) pri OECD Ingrid Brocková.], ddm/11341/text_tr_TR=[Do rúk generálneho tajomníka Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Josého Ángela Gurríu odovzdala 16. januára 2018 kabinetný list veľvyslankyňa a stála predstaviteľka Slovenskej republiky (SR) pri OECD Ingrid Brocková. Nástup veľvyslankyne do funkcie bol príležitosťou prezentovať priority spolupráce SR a OECD, ktorými sú príspevok k udržateľnému a inkluzívnemu hospodárskemu rastu a vyššej konkurenčnej schopnosti SR; príspevok k príprave národnej stratégie SR v OSN Agende 2030 a príspevok k posilňovaniu integrity verejného sektora, ako aj k znižovaniu regionálnych rozdielov v SR. Veľvyslankyňa zároveň informovala generálneho tajomníka o ambícii priniesť „viac OECD“ do slovenského odborného prostredia komunikáciou výstupov analytickej kapacity organizácie. Generálny tajomník OECD informoval novú veľvyslankyňu a aktuálnych témach života OECD. Ide o proces potencionálneho rozširovania organizácie; prípravu na prvé externé hodnotenie činnosti organizácie, ako aj rozpočtové otázky spojené s činnosťou OECD. Obaja v závere rozhovoru venovali pozornosť prieniku aktivít v najbližšom období, ktorými sú najmä Svetové ekonomické fórum v Davose, konferencia OECD na ministerskej úrovni k rozvoju malých a stredných podnikov v Mexiku, špeciálne zasadnutie Rady OECD k Agende 2030. Ing. Ingrid Brocková, CSc., MIPP V rokoch 2015-2017 bola generálnou riaditeľkou Sekcie hospodárskej spolupráce MZVaEZ SR, v rokoch 2011-2015 veľvyslankyňa a stála predstaviteľka SR pri OECD. Na MZVaEZ SR pracuje od roku 1993, po celý čas v oblasti ekonomickej diplomacie. V rokoch 1996-2000 pôsobila ako ekonomický diplomat na ZÚ SR vo Washingtone, v rokoch 2001-2008 bola predstaviteľkou Svetovej banky v SR. Ukončila Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave (Ing., CSc), Inštitút medzinárodných vzťahov PF UK v Bratislave a SAIS Johns Hopkins University vo Washingtone (MIPP). ], ddm/11341/vseobecny_autor_es_ES=[odbor], ddm/11341/priorita_ko_KR=[bezna], ddm/11341/anotacia_es_ES=[Do rúk generálneho tajomníka Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Josého Ángela Gurríu odovzdala 16. januára 2018 kabinetný list veľvyslankyňa a stála predstaviteľka Slovenskej republiky (SR) pri OECD Ingrid Brocková.], ddm/11341/text_ko_KR=[Do rúk generálneho tajomníka Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Josého Ángela Gurríu odovzdala 16. januára 2018 kabinetný list veľvyslankyňa a stála predstaviteľka Slovenskej republiky (SR) pri OECD Ingrid Brocková. Nástup veľvyslankyne do funkcie bol príležitosťou prezentovať priority spolupráce SR a OECD, ktorými sú príspevok k udržateľnému a inkluzívnemu hospodárskemu rastu a vyššej konkurenčnej schopnosti SR; príspevok k príprave národnej stratégie SR v OSN Agende 2030 a príspevok k posilňovaniu integrity verejného sektora, ako aj k znižovaniu regionálnych rozdielov v SR. Veľvyslankyňa zároveň informovala generálneho tajomníka o ambícii priniesť „viac OECD“ do slovenského odborného prostredia komunikáciou výstupov analytickej kapacity organizácie. Generálny tajomník OECD informoval novú veľvyslankyňu a aktuálnych témach života OECD. Ide o proces potencionálneho rozširovania organizácie; prípravu na prvé externé hodnotenie činnosti organizácie, ako aj rozpočtové otázky spojené s činnosťou OECD. Obaja v závere rozhovoru venovali pozornosť prieniku aktivít v najbližšom období, ktorými sú najmä Svetové ekonomické fórum v Davose, konferencia OECD na ministerskej úrovni k rozvoju malých a stredných podnikov v Mexiku, špeciálne zasadnutie Rady OECD k Agende 2030. Ing. Ingrid Brocková, CSc., MIPP V rokoch 2015-2017 bola generálnou riaditeľkou Sekcie hospodárskej spolupráce MZVaEZ SR, v rokoch 2011-2015 veľvyslankyňa a stála predstaviteľka SR pri OECD. Na MZVaEZ SR pracuje od roku 1993, po celý čas v oblasti ekonomickej diplomacie. V rokoch 1996-2000 pôsobila ako ekonomický diplomat na ZÚ SR vo Washingtone, v rokoch 2001-2008 bola predstaviteľkou Svetovej banky v SR. Ukončila Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave (Ing., CSc), Inštitút medzinárodných vzťahov PF UK v Bratislave a SAIS Johns Hopkins University vo Washingtone (MIPP). ], ddm/11341/only-zu_sk_SK=[false], ddm/11341/datum_spravy_fr_FR=[20180116000000], ddm/11341/ddm-gallery-field_sk_SK=[2992396], ddm/11341/text_pt_BR=[Do rúk generálneho tajomníka Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Josého Ángela Gurríu odovzdala 16. januára 2018 kabinetný list veľvyslankyňa a stála predstaviteľka Slovenskej republiky (SR) pri OECD Ingrid Brocková. Nástup veľvyslankyne do funkcie bol príležitosťou prezentovať priority spolupráce SR a OECD, ktorými sú príspevok k udržateľnému a inkluzívnemu hospodárskemu rastu a vyššej konkurenčnej schopnosti SR; príspevok k príprave národnej stratégie SR v OSN Agende 2030 a príspevok k posilňovaniu integrity verejného sektora, ako aj k znižovaniu regionálnych rozdielov v SR. Veľvyslankyňa zároveň informovala generálneho tajomníka o ambícii priniesť „viac OECD“ do slovenského odborného prostredia komunikáciou výstupov analytickej kapacity organizácie. Generálny tajomník OECD informoval novú veľvyslankyňu a aktuálnych témach života OECD. Ide o proces potencionálneho rozširovania organizácie; prípravu na prvé externé hodnotenie činnosti organizácie, ako aj rozpočtové otázky spojené s činnosťou OECD. Obaja v závere rozhovoru venovali pozornosť prieniku aktivít v najbližšom období, ktorými sú najmä Svetové ekonomické fórum v Davose, konferencia OECD na ministerskej úrovni k rozvoju malých a stredných podnikov v Mexiku, špeciálne zasadnutie Rady OECD k Agende 2030. Ing. Ingrid Brocková, CSc., MIPP V rokoch 2015-2017 bola generálnou riaditeľkou Sekcie hospodárskej spolupráce MZVaEZ SR, v rokoch 2011-2015 veľvyslankyňa a stála predstaviteľka SR pri OECD. Na MZVaEZ SR pracuje od roku 1993, po celý čas v oblasti ekonomickej diplomacie. V rokoch 1996-2000 pôsobila ako ekonomický diplomat na ZÚ SR vo Washingtone, v rokoch 2001-2008 bola predstaviteľkou Svetovej banky v SR. Ukončila Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave (Ing., CSc), Inštitút medzinárodných vzťahov PF UK v Bratislave a SAIS Johns Hopkins University vo Washingtone (MIPP). ], ddm/11341/anotacia_en_US=[Do rúk generálneho tajomníka Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Josého Ángela Gurríu odovzdala 16. januára 2018 kabinetný list veľvyslankyňa a stála predstaviteľka Slovenskej republiky (SR) pri OECD Ingrid Brocková.], ddm/11341/only-zu_ko_KR=[false], ddm/11341/newsletter_pt_BR=[false], ddm/11341/text_sr_RS=[Do rúk generálneho tajomníka Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Josého Ángela Gurríu odovzdala 16. januára 2018 kabinetný list veľvyslankyňa a stála predstaviteľka Slovenskej republiky (SR) pri OECD Ingrid Brocková. Nástup veľvyslankyne do funkcie bol príležitosťou prezentovať priority spolupráce SR a OECD, ktorými sú príspevok k udržateľnému a inkluzívnemu hospodárskemu rastu a vyššej konkurenčnej schopnosti SR; príspevok k príprave národnej stratégie SR v OSN Agende 2030 a príspevok k posilňovaniu integrity verejného sektora, ako aj k znižovaniu regionálnych rozdielov v SR. Veľvyslankyňa zároveň informovala generálneho tajomníka o ambícii priniesť „viac OECD“ do slovenského odborného prostredia komunikáciou výstupov analytickej kapacity organizácie. Generálny tajomník OECD informoval novú veľvyslankyňu a aktuálnych témach života OECD. Ide o proces potencionálneho rozširovania organizácie; prípravu na prvé externé hodnotenie činnosti organizácie, ako aj rozpočtové otázky spojené s činnosťou OECD. Obaja v závere rozhovoru venovali pozornosť prieniku aktivít v najbližšom období, ktorými sú najmä Svetové ekonomické fórum v Davose, konferencia OECD na ministerskej úrovni k rozvoju malých a stredných podnikov v Mexiku, špeciálne zasadnutie Rady OECD k Agende 2030. Ing. Ingrid Brocková, CSc., MIPP V rokoch 2015-2017 bola generálnou riaditeľkou Sekcie hospodárskej spolupráce MZVaEZ SR, v rokoch 2011-2015 veľvyslankyňa a stála predstaviteľka SR pri OECD. Na MZVaEZ SR pracuje od roku 1993, po celý čas v oblasti ekonomickej diplomacie. V rokoch 1996-2000 pôsobila ako ekonomický diplomat na ZÚ SR vo Washingtone, v rokoch 2001-2008 bola predstaviteľkou Svetovej banky v SR. Ukončila Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave (Ing., CSc), Inštitút medzinárodných vzťahov PF UK v Bratislave a SAIS Johns Hopkins University vo Washingtone (MIPP). ], ddm/11341/vseobecny_autor_hu_HU=[odbor], ddm/11341/newsletter_sr_RS=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_be_BY=[2992396], ddm/11341/priorita_fr_FR=[bezna], ddm/11341/ddm-gallery-field_vi_VN=[2992396], classNameId=[0], ddm/11341/priorita_de_DE=[bezna], priority=[0.0], ratings_sortable=[0.0], userName=[ľudmila balogová], ddm/11341/only-zu_ru_RU=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_zh_CN=[odbor], publishDate=[20180117090300], ddm/11341/anotacia_pt_BR=[Do rúk generálneho tajomníka Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Josého Ángela Gurríu odovzdala 16. januára 2018 kabinetný list veľvyslankyňa a stála predstaviteľka Slovenskej republiky (SR) pri OECD Ingrid Brocková.], ddm/11341/datum_spravy_pt_BR=[20180116000000], ddm/11341/priorita_sk_SK=[bezna], ddm/11341/only-zu_vi_VN=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_sl_SL=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_uk_UA=[odbor], modified=[20180117090515], ddm/11341/vseobecny_autor_it_IT=[odbor], ddm/11341/anotacia_fr_FR=[Do rúk generálneho tajomníka Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Josého Ángela Gurríu odovzdala 16. januára 2018 kabinetný list veľvyslankyňa a stála predstaviteľka Slovenskej republiky (SR) pri OECD Ingrid Brocková.], ddm/11341/ddm-gallery-field_tr_TR=[2992396], ddm/11341/datum_spravy_be_BY=[20180116000000], ddm/11341/anotacia_vi_VN=[Do rúk generálneho tajomníka Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Josého Ángela Gurríu odovzdala 16. januára 2018 kabinetný list veľvyslankyňa a stála predstaviteľka Slovenskej republiky (SR) pri OECD Ingrid Brocková.], ddm/11341/ddm-gallery-field_fr_FR=[2992396], ddm/11341/text_pl_PL=[Do rúk generálneho tajomníka Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Josého Ángela Gurríu odovzdala 16. januára 2018 kabinetný list veľvyslankyňa a stála predstaviteľka Slovenskej republiky (SR) pri OECD Ingrid Brocková. Nástup veľvyslankyne do funkcie bol príležitosťou prezentovať priority spolupráce SR a OECD, ktorými sú príspevok k udržateľnému a inkluzívnemu hospodárskemu rastu a vyššej konkurenčnej schopnosti SR; príspevok k príprave národnej stratégie SR v OSN Agende 2030 a príspevok k posilňovaniu integrity verejného sektora, ako aj k znižovaniu regionálnych rozdielov v SR. Veľvyslankyňa zároveň informovala generálneho tajomníka o ambícii priniesť „viac OECD“ do slovenského odborného prostredia komunikáciou výstupov analytickej kapacity organizácie. Generálny tajomník OECD informoval novú veľvyslankyňu a aktuálnych témach života OECD. Ide o proces potencionálneho rozširovania organizácie; prípravu na prvé externé hodnotenie činnosti organizácie, ako aj rozpočtové otázky spojené s činnosťou OECD. Obaja v závere rozhovoru venovali pozornosť prieniku aktivít v najbližšom období, ktorými sú najmä Svetové ekonomické fórum v Davose, konferencia OECD na ministerskej úrovni k rozvoju malých a stredných podnikov v Mexiku, špeciálne zasadnutie Rady OECD k Agende 2030. Ing. Ingrid Brocková, CSc., MIPP V rokoch 2015-2017 bola generálnou riaditeľkou Sekcie hospodárskej spolupráce MZVaEZ SR, v rokoch 2011-2015 veľvyslankyňa a stála predstaviteľka SR pri OECD. Na MZVaEZ SR pracuje od roku 1993, po celý čas v oblasti ekonomickej diplomacie. V rokoch 1996-2000 pôsobila ako ekonomický diplomat na ZÚ SR vo Washingtone, v rokoch 2001-2008 bola predstaviteľkou Svetovej banky v SR. Ukončila Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave (Ing., CSc), Inštitút medzinárodných vzťahov PF UK v Bratislave a SAIS Johns Hopkins University vo Washingtone (MIPP). ], ddm/11341/ddm-db-select4560_uk_UA=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/vseobecny_autor_sr_RS=[odbor], ddm/11341/newsletter_hu_HU=[false], rootEntryClassPK=[2992429], ddm/11341/datum_spravy_pl_PL=[20180116000000], ddmTemplateKey=[19701], ddm/11341/only-zu_fr_FR=[false], ddm/11341/only-zu_tr_TR=[false], ddm/11341/text_es_ES=[Do rúk generálneho tajomníka Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Josého Ángela Gurríu odovzdala 16. januára 2018 kabinetný list veľvyslankyňa a stála predstaviteľka Slovenskej republiky (SR) pri OECD Ingrid Brocková. Nástup veľvyslankyne do funkcie bol príležitosťou prezentovať priority spolupráce SR a OECD, ktorými sú príspevok k udržateľnému a inkluzívnemu hospodárskemu rastu a vyššej konkurenčnej schopnosti SR; príspevok k príprave národnej stratégie SR v OSN Agende 2030 a príspevok k posilňovaniu integrity verejného sektora, ako aj k znižovaniu regionálnych rozdielov v SR. Veľvyslankyňa zároveň informovala generálneho tajomníka o ambícii priniesť „viac OECD“ do slovenského odborného prostredia komunikáciou výstupov analytickej kapacity organizácie. Generálny tajomník OECD informoval novú veľvyslankyňu a aktuálnych témach života OECD. Ide o proces potencionálneho rozširovania organizácie; prípravu na prvé externé hodnotenie činnosti organizácie, ako aj rozpočtové otázky spojené s činnosťou OECD. Obaja v závere rozhovoru venovali pozornosť prieniku aktivít v najbližšom období, ktorými sú najmä Svetové ekonomické fórum v Davose, konferencia OECD na ministerskej úrovni k rozvoju malých a stredných podnikov v Mexiku, špeciálne zasadnutie Rady OECD k Agende 2030. Ing. Ingrid Brocková, CSc., MIPP V rokoch 2015-2017 bola generálnou riaditeľkou Sekcie hospodárskej spolupráce MZVaEZ SR, v rokoch 2011-2015 veľvyslankyňa a stála predstaviteľka SR pri OECD. Na MZVaEZ SR pracuje od roku 1993, po celý čas v oblasti ekonomickej diplomacie. V rokoch 1996-2000 pôsobila ako ekonomický diplomat na ZÚ SR vo Washingtone, v rokoch 2001-2008 bola predstaviteľkou Svetovej banky v SR. Ukončila Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave (Ing., CSc), Inštitút medzinárodných vzťahov PF UK v Bratislave a SAIS Johns Hopkins University vo Washingtone (MIPP). ], ddm/11341/only-zu_hu_HU=[false], ddm/11341/datum_spravy_hu_HU=[20180116000000], ddm/11341/ddm-gallery-field_pt_BR=[2992396], ddm/11341/ddm-db-select4560_vi_VN=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], treePath=[30303, 1731033, 1731116], ddm/11341/only-zu_be_BY=[false], ddm/11341/priorita_pt_BR=[bezna], ddm/11341/ddm-db-select4560_hu_HU=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/datum_spravy_es_ES=[20180116000000], ddm/11341/text_be_BY=[Do rúk generálneho tajomníka Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Josého Ángela Gurríu odovzdala 16. januára 2018 kabinetný list veľvyslankyňa a stála predstaviteľka Slovenskej republiky (SR) pri OECD Ingrid Brocková. Nástup veľvyslankyne do funkcie bol príležitosťou prezentovať priority spolupráce SR a OECD, ktorými sú príspevok k udržateľnému a inkluzívnemu hospodárskemu rastu a vyššej konkurenčnej schopnosti SR; príspevok k príprave národnej stratégie SR v OSN Agende 2030 a príspevok k posilňovaniu integrity verejného sektora, ako aj k znižovaniu regionálnych rozdielov v SR. Veľvyslankyňa zároveň informovala generálneho tajomníka o ambícii priniesť „viac OECD“ do slovenského odborného prostredia komunikáciou výstupov analytickej kapacity organizácie. Generálny tajomník OECD informoval novú veľvyslankyňu a aktuálnych témach života OECD. Ide o proces potencionálneho rozširovania organizácie; prípravu na prvé externé hodnotenie činnosti organizácie, ako aj rozpočtové otázky spojené s činnosťou OECD. Obaja v závere rozhovoru venovali pozornosť prieniku aktivít v najbližšom období, ktorými sú najmä Svetové ekonomické fórum v Davose, konferencia OECD na ministerskej úrovni k rozvoju malých a stredných podnikov v Mexiku, špeciálne zasadnutie Rady OECD k Agende 2030. Ing. Ingrid Brocková, CSc., MIPP V rokoch 2015-2017 bola generálnou riaditeľkou Sekcie hospodárskej spolupráce MZVaEZ SR, v rokoch 2011-2015 veľvyslankyňa a stála predstaviteľka SR pri OECD. Na MZVaEZ SR pracuje od roku 1993, po celý čas v oblasti ekonomickej diplomacie. V rokoch 1996-2000 pôsobila ako ekonomický diplomat na ZÚ SR vo Washingtone, v rokoch 2001-2008 bola predstaviteľkou Svetovej banky v SR. Ukončila Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave (Ing., CSc), Inštitút medzinárodných vzťahov PF UK v Bratislave a SAIS Johns Hopkins University vo Washingtone (MIPP). ], ddm/11341/newsletter_sl_SL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_sl_SL=[2992396], ddm/11341/ddm-db-select4560_es_ES=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/anotacia_ko_KR=[Do rúk generálneho tajomníka Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Josého Ángela Gurríu odovzdala 16. januára 2018 kabinetný list veľvyslankyňa a stála predstaviteľka Slovenskej republiky (SR) pri OECD Ingrid Brocková.], ddm/11341/text_en_US=[Do rúk generálneho tajomníka Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Josého Ángela Gurríu odovzdala 16. januára 2018 kabinetný list veľvyslankyňa a stála predstaviteľka Slovenskej republiky (SR) pri OECD Ingrid Brocková. Nástup veľvyslankyne do funkcie bol príležitosťou prezentovať priority spolupráce SR a OECD, ktorými sú príspevok k udržateľnému a inkluzívnemu hospodárskemu rastu a vyššej konkurenčnej schopnosti SR; príspevok k príprave národnej stratégie SR v OSN Agende 2030 a príspevok k posilňovaniu integrity verejného sektora, ako aj k znižovaniu regionálnych rozdielov v SR. Veľvyslankyňa zároveň informovala generálneho tajomníka o ambícii priniesť „viac OECD“ do slovenského odborného prostredia komunikáciou výstupov analytickej kapacity organizácie. Generálny tajomník OECD informoval novú veľvyslankyňu a aktuálnych témach života OECD. Ide o proces potencionálneho rozširovania organizácie; prípravu na prvé externé hodnotenie činnosti organizácie, ako aj rozpočtové otázky spojené s činnosťou OECD. Obaja v závere rozhovoru venovali pozornosť prieniku aktivít v najbližšom období, ktorými sú najmä Svetové ekonomické fórum v Davose, konferencia OECD na ministerskej úrovni k rozvoju malých a stredných podnikov v Mexiku, špeciálne zasadnutie Rady OECD k Agende 2030. Ing. Ingrid Brocková, CSc., MIPP V rokoch 2015-2017 bola generálnou riaditeľkou Sekcie hospodárskej spolupráce MZVaEZ SR, v rokoch 2011-2015 veľvyslankyňa a stála predstaviteľka SR pri OECD. Na MZVaEZ SR pracuje od roku 1993, po celý čas v oblasti ekonomickej diplomacie. V rokoch 1996-2000 pôsobila ako ekonomický diplomat na ZÚ SR vo Washingtone, v rokoch 2001-2008 bola predstaviteľkou Svetovej banky v SR. Ukončila Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave (Ing., CSc), Inštitút medzinárodných vzťahov PF UK v Bratislave a SAIS Johns Hopkins University vo Washingtone (MIPP). ], stagingGroup=[false], ddm/11341/only-zu_en_US=[false], ddm/11341/priorita_sl_SL=[bezna], ddm/11341/only-zu_uk_UA=[false], ddm/11341/priorita_en_US=[bezna], ddm/11341/ddm-gallery-field_en_US=[2992396], priority_sortable=[0.0], defaultLanguageId=[sk_SK], ddm/11341/text_uk_UA=[Do rúk generálneho tajomníka Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Josého Ángela Gurríu odovzdala 16. januára 2018 kabinetný list veľvyslankyňa a stála predstaviteľka Slovenskej republiky (SR) pri OECD Ingrid Brocková. Nástup veľvyslankyne do funkcie bol príležitosťou prezentovať priority spolupráce SR a OECD, ktorými sú príspevok k udržateľnému a inkluzívnemu hospodárskemu rastu a vyššej konkurenčnej schopnosti SR; príspevok k príprave národnej stratégie SR v OSN Agende 2030 a príspevok k posilňovaniu integrity verejného sektora, ako aj k znižovaniu regionálnych rozdielov v SR. Veľvyslankyňa zároveň informovala generálneho tajomníka o ambícii priniesť „viac OECD“ do slovenského odborného prostredia komunikáciou výstupov analytickej kapacity organizácie. Generálny tajomník OECD informoval novú veľvyslankyňu a aktuálnych témach života OECD. Ide o proces potencionálneho rozširovania organizácie; prípravu na prvé externé hodnotenie činnosti organizácie, ako aj rozpočtové otázky spojené s činnosťou OECD. Obaja v závere rozhovoru venovali pozornosť prieniku aktivít v najbližšom období, ktorými sú najmä Svetové ekonomické fórum v Davose, konferencia OECD na ministerskej úrovni k rozvoju malých a stredných podnikov v Mexiku, špeciálne zasadnutie Rady OECD k Agende 2030. Ing. Ingrid Brocková, CSc., MIPP V rokoch 2015-2017 bola generálnou riaditeľkou Sekcie hospodárskej spolupráce MZVaEZ SR, v rokoch 2011-2015 veľvyslankyňa a stála predstaviteľka SR pri OECD. Na MZVaEZ SR pracuje od roku 1993, po celý čas v oblasti ekonomickej diplomacie. V rokoch 1996-2000 pôsobila ako ekonomický diplomat na ZÚ SR vo Washingtone, v rokoch 2001-2008 bola predstaviteľkou Svetovej banky v SR. Ukončila Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave (Ing., CSc), Inštitút medzinárodných vzťahov PF UK v Bratislave a SAIS Johns Hopkins University vo Washingtone (MIPP). ], ddm/11341/ddm-gallery-field_sr_RS=[2992396], ddm/11341/vseobecny_autor_pl_PL=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_sr_RS=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/ddm-gallery-field_it_IT=[2992396], ddm/11341/only-zu_it_IT=[false], ddm/11341/newsletter_tr_TR=[false], portletId=[15], displayDate=[20180117090300], ddm/11341/ddm-db-select4560_de_DE=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/datum_spravy_vi_VN=[20180116000000], ddm/11341/priorita_tr_TR=[bezna], ddm/11341/only-zu_pl_PL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_zh_CN=[2992396], assetCategoryTitles=[slovensko v oecd], ddm/11341/newsletter_zh_CN=[false], assetCategoryIds=[22202], ddm/11341/ddm-db-select4560_pl_PL=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], assetCategoryTitles_sk_SK=[slovensko v oecd], ratings=[0.0], title_sk_SK=[Generálny tajomník OECD prijal novú veľvyslankyňu a stálu predstaviteľku SR pri OECD I. Brockovú], ddm/11341/priorita_pl_PL=[bezna], version=[1.0], folderId=[1731116], ddm/11341/ddm-gallery-field_hu_HU=[2992396], title=[Generálny tajomník OECD prijal novú veľvyslankyňu a stálu predstaviteľku SR pri OECD I. Brockovú], ddm/11341/only-zu_sr_RS=[false], ddm/11341/text_de_DE=[Do rúk generálneho tajomníka Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Josého Ángela Gurríu odovzdala 16. januára 2018 kabinetný list veľvyslankyňa a stála predstaviteľka Slovenskej republiky (SR) pri OECD Ingrid Brocková. Nástup veľvyslankyne do funkcie bol príležitosťou prezentovať priority spolupráce SR a OECD, ktorými sú príspevok k udržateľnému a inkluzívnemu hospodárskemu rastu a vyššej konkurenčnej schopnosti SR; príspevok k príprave národnej stratégie SR v OSN Agende 2030 a príspevok k posilňovaniu integrity verejného sektora, ako aj k znižovaniu regionálnych rozdielov v SR. Veľvyslankyňa zároveň informovala generálneho tajomníka o ambícii priniesť „viac OECD“ do slovenského odborného prostredia komunikáciou výstupov analytickej kapacity organizácie. Generálny tajomník OECD informoval novú veľvyslankyňu a aktuálnych témach života OECD. Ide o proces potencionálneho rozširovania organizácie; prípravu na prvé externé hodnotenie činnosti organizácie, ako aj rozpočtové otázky spojené s činnosťou OECD. Obaja v závere rozhovoru venovali pozornosť prieniku aktivít v najbližšom období, ktorými sú najmä Svetové ekonomické fórum v Davose, konferencia OECD na ministerskej úrovni k rozvoju malých a stredných podnikov v Mexiku, špeciálne zasadnutie Rady OECD k Agende 2030. Ing. Ingrid Brocková, CSc., MIPP V rokoch 2015-2017 bola generálnou riaditeľkou Sekcie hospodárskej spolupráce MZVaEZ SR, v rokoch 2011-2015 veľvyslankyňa a stála predstaviteľka SR pri OECD. Na MZVaEZ SR pracuje od roku 1993, po celý čas v oblasti ekonomickej diplomacie. V rokoch 1996-2000 pôsobila ako ekonomický diplomat na ZÚ SR vo Washingtone, v rokoch 2001-2008 bola predstaviteľkou Svetovej banky v SR. Ukončila Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave (Ing., CSc), Inštitút medzinárodných vzťahov PF UK v Bratislave a SAIS Johns Hopkins University vo Washingtone (MIPP). ], ddm/11341/priorita_uk_UA=[bezna], ddm/11341/ddm-db-select4560_fr_FR=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/text_fr_FR=[Do rúk generálneho tajomníka Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Josého Ángela Gurríu odovzdala 16. januára 2018 kabinetný list veľvyslankyňa a stála predstaviteľka Slovenskej republiky (SR) pri OECD Ingrid Brocková. Nástup veľvyslankyne do funkcie bol príležitosťou prezentovať priority spolupráce SR a OECD, ktorými sú príspevok k udržateľnému a inkluzívnemu hospodárskemu rastu a vyššej konkurenčnej schopnosti SR; príspevok k príprave národnej stratégie SR v OSN Agende 2030 a príspevok k posilňovaniu integrity verejného sektora, ako aj k znižovaniu regionálnych rozdielov v SR. Veľvyslankyňa zároveň informovala generálneho tajomníka o ambícii priniesť „viac OECD“ do slovenského odborného prostredia komunikáciou výstupov analytickej kapacity organizácie. Generálny tajomník OECD informoval novú veľvyslankyňu a aktuálnych témach života OECD. Ide o proces potencionálneho rozširovania organizácie; prípravu na prvé externé hodnotenie činnosti organizácie, ako aj rozpočtové otázky spojené s činnosťou OECD. Obaja v závere rozhovoru venovali pozornosť prieniku aktivít v najbližšom období, ktorými sú najmä Svetové ekonomické fórum v Davose, konferencia OECD na ministerskej úrovni k rozvoju malých a stredných podnikov v Mexiku, špeciálne zasadnutie Rady OECD k Agende 2030. Ing. Ingrid Brocková, CSc., MIPP V rokoch 2015-2017 bola generálnou riaditeľkou Sekcie hospodárskej spolupráce MZVaEZ SR, v rokoch 2011-2015 veľvyslankyňa a stála predstaviteľka SR pri OECD. Na MZVaEZ SR pracuje od roku 1993, po celý čas v oblasti ekonomickej diplomacie. V rokoch 1996-2000 pôsobila ako ekonomický diplomat na ZÚ SR vo Washingtone, v rokoch 2001-2008 bola predstaviteľkou Svetovej banky v SR. Ukončila Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave (Ing., CSc), Inštitút medzinárodných vzťahov PF UK v Bratislave a SAIS Johns Hopkins University vo Washingtone (MIPP). ], ddm/11341/ddm-db-select4560_sk_SK=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], title_sortable=[generálny tajomník oecd prijal novú veľvyslankyňu a stálu predstaviteľku sr pri oecd i. brockovú], createDate=[20180117090515], entryClassName=[com.liferay.portlet.journal.model.JournalArticle], ddm/11341/only-zu_sl_SL=[false], ddm/11341/anotacia_de_DE=[Do rúk generálneho tajomníka Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Josého Ángela Gurríu odovzdala 16. januára 2018 kabinetný list veľvyslankyňa a stála predstaviteľka Slovenskej republiky (SR) pri OECD Ingrid Brocková.], ddm/11341/datum_spravy_de_DE=[20180116000000], ddm/11341/vseobecny_autor_pt_BR=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ko_KR=[odbor], ddm/11341/anotacia_tr_TR=[Do rúk generálneho tajomníka Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Josého Ángela Gurríu odovzdala 16. januára 2018 kabinetný list veľvyslankyňa a stála predstaviteľka Slovenskej republiky (SR) pri OECD Ingrid Brocková.], groupId=[10182], ddm/11341/priorita_be_BY=[bezna], ddm/11341/datum_spravy_ru_RU=[20180116000000], ddm/11341/only-zu_zh_CN=[false], ddm/11341/datum_spravy_sr_RS=[20180116000000], ddm/11341/anotacia_sk_SK=[Do rúk generálneho tajomníka Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Josého Ángela Gurríu odovzdala 16. januára 2018 kabinetný list veľvyslankyňa a stála predstaviteľka Slovenskej republiky (SR) pri OECD Ingrid Brocková.], ddm/11341/ddm-db-select4560_tr_TR=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/ddm-db-select4560_it_IT=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], uid=[15_PORTLET_2992428], ddm/11341/text_hu_HU=[Do rúk generálneho tajomníka Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Josého Ángela Gurríu odovzdala 16. januára 2018 kabinetný list veľvyslankyňa a stála predstaviteľka Slovenskej republiky (SR) pri OECD Ingrid Brocková. Nástup veľvyslankyne do funkcie bol príležitosťou prezentovať priority spolupráce SR a OECD, ktorými sú príspevok k udržateľnému a inkluzívnemu hospodárskemu rastu a vyššej konkurenčnej schopnosti SR; príspevok k príprave národnej stratégie SR v OSN Agende 2030 a príspevok k posilňovaniu integrity verejného sektora, ako aj k znižovaniu regionálnych rozdielov v SR. Veľvyslankyňa zároveň informovala generálneho tajomníka o ambícii priniesť „viac OECD“ do slovenského odborného prostredia komunikáciou výstupov analytickej kapacity organizácie. Generálny tajomník OECD informoval novú veľvyslankyňu a aktuálnych témach života OECD. Ide o proces potencionálneho rozširovania organizácie; prípravu na prvé externé hodnotenie činnosti organizácie, ako aj rozpočtové otázky spojené s činnosťou OECD. Obaja v závere rozhovoru venovali pozornosť prieniku aktivít v najbližšom období, ktorými sú najmä Svetové ekonomické fórum v Davose, konferencia OECD na ministerskej úrovni k rozvoju malých a stredných podnikov v Mexiku, špeciálne zasadnutie Rady OECD k Agende 2030. Ing. Ingrid Brocková, CSc., MIPP V rokoch 2015-2017 bola generálnou riaditeľkou Sekcie hospodárskej spolupráce MZVaEZ SR, v rokoch 2011-2015 veľvyslankyňa a stála predstaviteľka SR pri OECD. Na MZVaEZ SR pracuje od roku 1993, po celý čas v oblasti ekonomickej diplomacie. V rokoch 1996-2000 pôsobila ako ekonomický diplomat na ZÚ SR vo Washingtone, v rokoch 2001-2008 bola predstaviteľkou Svetovej banky v SR. Ukončila Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave (Ing., CSc), Inštitút medzinárodných vzťahov PF UK v Bratislave a SAIS Johns Hopkins University vo Washingtone (MIPP). ], ddm/11341/datum_spravy_sk_SK=[20180116000000], ddm/11341/anotacia_ru_RU=[Do rúk generálneho tajomníka Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Josého Ángela Gurríu odovzdala 16. januára 2018 kabinetný list veľvyslankyňa a stála predstaviteľka Slovenskej republiky (SR) pri OECD Ingrid Brocková.], type=[general], articleId=[2992427], ddm/11341/priorita_ru_RU=[bezna], ddm/11341/newsletter_es_ES=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_ru_RU=[2992396], userId=[1595336], ddm/11341/datum_spravy_it_IT=[20180116000000], head=[true], ddm/11341/vseobecny_autor_en_US=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_de_DE=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_ko_KR=[20180116000000], ddm/11341/newsletter_it_IT=[false], status=[0], ddm/11341/vseobecny_autor_fr_FR=[odbor], ddm/11341/newsletter_pl_PL=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_es_ES=[2992396], ddm/11341/datum_spravy_en_US=[20180116000000], ddm/11341/datum_spravy_tr_TR=[20180116000000], ddm/11341/anotacia_hu_HU=[Do rúk generálneho tajomníka Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Josého Ángela Gurríu odovzdala 16. januára 2018 kabinetný list veľvyslankyňa a stála predstaviteľka Slovenskej republiky (SR) pri OECD Ingrid Brocková.], ddm/11341/ddm-db-select4560_sl_SL=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/newsletter_uk_UA=[false], ddm/11341/text_sl_SL=[Do rúk generálneho tajomníka Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Josého Ángela Gurríu odovzdala 16. januára 2018 kabinetný list veľvyslankyňa a stála predstaviteľka Slovenskej republiky (SR) pri OECD Ingrid Brocková. Nástup veľvyslankyne do funkcie bol príležitosťou prezentovať priority spolupráce SR a OECD, ktorými sú príspevok k udržateľnému a inkluzívnemu hospodárskemu rastu a vyššej konkurenčnej schopnosti SR; príspevok k príprave národnej stratégie SR v OSN Agende 2030 a príspevok k posilňovaniu integrity verejného sektora, ako aj k znižovaniu regionálnych rozdielov v SR. Veľvyslankyňa zároveň informovala generálneho tajomníka o ambícii priniesť „viac OECD“ do slovenského odborného prostredia komunikáciou výstupov analytickej kapacity organizácie. Generálny tajomník OECD informoval novú veľvyslankyňu a aktuálnych témach života OECD. Ide o proces potencionálneho rozširovania organizácie; prípravu na prvé externé hodnotenie činnosti organizácie, ako aj rozpočtové otázky spojené s činnosťou OECD. Obaja v závere rozhovoru venovali pozornosť prieniku aktivít v najbližšom období, ktorými sú najmä Svetové ekonomické fórum v Davose, konferencia OECD na ministerskej úrovni k rozvoju malých a stredných podnikov v Mexiku, špeciálne zasadnutie Rady OECD k Agende 2030. Ing. Ingrid Brocková, CSc., MIPP V rokoch 2015-2017 bola generálnou riaditeľkou Sekcie hospodárskej spolupráce MZVaEZ SR, v rokoch 2011-2015 veľvyslankyňa a stála predstaviteľka SR pri OECD. Na MZVaEZ SR pracuje od roku 1993, po celý čas v oblasti ekonomickej diplomacie. V rokoch 1996-2000 pôsobila ako ekonomický diplomat na ZÚ SR vo Washingtone, v rokoch 2001-2008 bola predstaviteľkou Svetovej banky v SR. Ukončila Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave (Ing., CSc), Inštitút medzinárodných vzťahov PF UK v Bratislave a SAIS Johns Hopkins University vo Washingtone (MIPP). ], ddm/11341/only-zu_es_ES=[false], ddm/11341/ddm-gallery-field_uk_UA=[2992396], ddm/11341/ddm-gallery-field_pl_PL=[2992396], ddm/11341/ddm-db-select4560_pt_BR=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/vseobecny_autor_sk_SK=[odbor], groupRoleId=[10182-10171], ddm/11341/text_zh_CN=[Do rúk generálneho tajomníka Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Josého Ángela Gurríu odovzdala 16. januára 2018 kabinetný list veľvyslankyňa a stála predstaviteľka Slovenskej republiky (SR) pri OECD Ingrid Brocková. Nástup veľvyslankyne do funkcie bol príležitosťou prezentovať priority spolupráce SR a OECD, ktorými sú príspevok k udržateľnému a inkluzívnemu hospodárskemu rastu a vyššej konkurenčnej schopnosti SR; príspevok k príprave národnej stratégie SR v OSN Agende 2030 a príspevok k posilňovaniu integrity verejného sektora, ako aj k znižovaniu regionálnych rozdielov v SR. Veľvyslankyňa zároveň informovala generálneho tajomníka o ambícii priniesť „viac OECD“ do slovenského odborného prostredia komunikáciou výstupov analytickej kapacity organizácie. Generálny tajomník OECD informoval novú veľvyslankyňu a aktuálnych témach života OECD. Ide o proces potencionálneho rozširovania organizácie; prípravu na prvé externé hodnotenie činnosti organizácie, ako aj rozpočtové otázky spojené s činnosťou OECD. Obaja v závere rozhovoru venovali pozornosť prieniku aktivít v najbližšom období, ktorými sú najmä Svetové ekonomické fórum v Davose, konferencia OECD na ministerskej úrovni k rozvoju malých a stredných podnikov v Mexiku, špeciálne zasadnutie Rady OECD k Agende 2030. Ing. Ingrid Brocková, CSc., MIPP V rokoch 2015-2017 bola generálnou riaditeľkou Sekcie hospodárskej spolupráce MZVaEZ SR, v rokoch 2011-2015 veľvyslankyňa a stála predstaviteľka SR pri OECD. Na MZVaEZ SR pracuje od roku 1993, po celý čas v oblasti ekonomickej diplomacie. V rokoch 1996-2000 pôsobila ako ekonomický diplomat na ZÚ SR vo Washingtone, v rokoch 2001-2008 bola predstaviteľkou Svetovej banky v SR. Ukončila Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave (Ing., CSc), Inštitút medzinárodných vzťahov PF UK v Bratislave a SAIS Johns Hopkins University vo Washingtone (MIPP). ], ddm/11341/text_it_IT=[Do rúk generálneho tajomníka Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Josého Ángela Gurríu odovzdala 16. januára 2018 kabinetný list veľvyslankyňa a stála predstaviteľka Slovenskej republiky (SR) pri OECD Ingrid Brocková. Nástup veľvyslankyne do funkcie bol príležitosťou prezentovať priority spolupráce SR a OECD, ktorými sú príspevok k udržateľnému a inkluzívnemu hospodárskemu rastu a vyššej konkurenčnej schopnosti SR; príspevok k príprave národnej stratégie SR v OSN Agende 2030 a príspevok k posilňovaniu integrity verejného sektora, ako aj k znižovaniu regionálnych rozdielov v SR. Veľvyslankyňa zároveň informovala generálneho tajomníka o ambícii priniesť „viac OECD“ do slovenského odborného prostredia komunikáciou výstupov analytickej kapacity organizácie. Generálny tajomník OECD informoval novú veľvyslankyňu a aktuálnych témach života OECD. Ide o proces potencionálneho rozširovania organizácie; prípravu na prvé externé hodnotenie činnosti organizácie, ako aj rozpočtové otázky spojené s činnosťou OECD. Obaja v závere rozhovoru venovali pozornosť prieniku aktivít v najbližšom období, ktorými sú najmä Svetové ekonomické fórum v Davose, konferencia OECD na ministerskej úrovni k rozvoju malých a stredných podnikov v Mexiku, špeciálne zasadnutie Rady OECD k Agende 2030. Ing. Ingrid Brocková, CSc., MIPP V rokoch 2015-2017 bola generálnou riaditeľkou Sekcie hospodárskej spolupráce MZVaEZ SR, v rokoch 2011-2015 veľvyslankyňa a stála predstaviteľka SR pri OECD. Na MZVaEZ SR pracuje od roku 1993, po celý čas v oblasti ekonomickej diplomacie. V rokoch 1996-2000 pôsobila ako ekonomický diplomat na ZÚ SR vo Washingtone, v rokoch 2001-2008 bola predstaviteľkou Svetovej banky v SR. Ukončila Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave (Ing., CSc), Inštitút medzinárodných vzťahov PF UK v Bratislave a SAIS Johns Hopkins University vo Washingtone (MIPP). ], ddm/11341/priorita_zh_CN=[bezna], ddm/11341/text_vi_VN=[Do rúk generálneho tajomníka Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Josého Ángela Gurríu odovzdala 16. januára 2018 kabinetný list veľvyslankyňa a stála predstaviteľka Slovenskej republiky (SR) pri OECD Ingrid Brocková. Nástup veľvyslankyne do funkcie bol príležitosťou prezentovať priority spolupráce SR a OECD, ktorými sú príspevok k udržateľnému a inkluzívnemu hospodárskemu rastu a vyššej konkurenčnej schopnosti SR; príspevok k príprave národnej stratégie SR v OSN Agende 2030 a príspevok k posilňovaniu integrity verejného sektora, ako aj k znižovaniu regionálnych rozdielov v SR. Veľvyslankyňa zároveň informovala generálneho tajomníka o ambícii priniesť „viac OECD“ do slovenského odborného prostredia komunikáciou výstupov analytickej kapacity organizácie. Generálny tajomník OECD informoval novú veľvyslankyňu a aktuálnych témach života OECD. Ide o proces potencionálneho rozširovania organizácie; prípravu na prvé externé hodnotenie činnosti organizácie, ako aj rozpočtové otázky spojené s činnosťou OECD. Obaja v závere rozhovoru venovali pozornosť prieniku aktivít v najbližšom období, ktorými sú najmä Svetové ekonomické fórum v Davose, konferencia OECD na ministerskej úrovni k rozvoju malých a stredných podnikov v Mexiku, špeciálne zasadnutie Rady OECD k Agende 2030. Ing. Ingrid Brocková, CSc., MIPP V rokoch 2015-2017 bola generálnou riaditeľkou Sekcie hospodárskej spolupráce MZVaEZ SR, v rokoch 2011-2015 veľvyslankyňa a stála predstaviteľka SR pri OECD. Na MZVaEZ SR pracuje od roku 1993, po celý čas v oblasti ekonomickej diplomacie. V rokoch 1996-2000 pôsobila ako ekonomický diplomat na ZÚ SR vo Washingtone, v rokoch 2001-2008 bola predstaviteľkou Svetovej banky v SR. Ukončila Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave (Ing., CSc), Inštitút medzinárodných vzťahov PF UK v Bratislave a SAIS Johns Hopkins University vo Washingtone (MIPP). ], ddmStructureKey=[19502], ddm/11341/anotacia_be_BY=[Do rúk generálneho tajomníka Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Josého Ángela Gurríu odovzdala 16. januára 2018 kabinetný list veľvyslankyňa a stála predstaviteľka Slovenskej republiky (SR) pri OECD Ingrid Brocková.], ddm/11341/priorita_es_ES=[bezna], ddm/11341/priorita_sr_RS=[bezna], ddm/11341/priorita_vi_VN=[bezna], localized_title=[generálny tajomník oecd prijal novú veľvyslankyňu a stálu predstaviteľku sr pri oecd i. brockovú], ddm/11341/ddm-gallery-field_de_DE=[2992396], classTypeId=[11341], localized_title_sk_SK=[generálny tajomník oecd prijal novú veľvyslankyňu a stálu predstaviteľku sr pri oecd i. brockovú], ddm/11341/vseobecny_autor_vi_VN=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_zh_CN=[20180116000000], ddm/11341/newsletter_sk_SK=[false], ddm/11341/newsletter_ko_KR=[false], ddm/11341/only-zu_de_DE=[false], classPK=[0], companyId=[10155], ddm/11341/vseobecny_autor_tr_TR=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_zh_CN=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31]}
{scopeGroupId=[10182], ddm/11341/priorita_en_US=[bezna], ddm/11341/vseobecny_autor_be_BY=[odbor], priority_sortable=[0.0], defaultLanguageId=[sk_SK], ddm/11341/text_uk_UA=[Dvanáste vydanie štatistického zborníka OECD pre oblasť dôchodkov „Pohľad na dôchodkové systémy 2017“ (OECD Pensions at a Glance 2017) prináša nové informácie o dôchodkových systémoch a ich reformách na základe štatistík z rokov 2015 a 2016 v členských krajinách OECD a ďalších významných ekonomikách krajín skupiny G20. OECD konštatuje zmiernenie rozsahu a tempa dôchodkových reforiem v jej členských krajinách od roku 2015 a vysvetľuje to prevažne zlepšením situácie vo verejných financiách štátov. V polovici skúmaných krajín dochádza k postupnému nárastu dôchodkového veku, ktorý je podmienený dlhodobým rastom očakávaného veku dožitia a zlepšovaním zdravotných podmienok pri práci. V roku 2060 bude priemerný predpokladaný vek odchodu do dôchodku v krajinách OECD 66 rokov pre obe pohlavia. Najneskorší odchod do dôchodku sa podľa predpovede očakáva v Dánsku, Taliansku a Holandsku vo veku 68 rokov, a najnižší vo Francúzsku, Grécku, Luxembursku, Slovinsku a Turecku, kde sa očakáva dôchodkový vek 65 rokov. V piatich európskych krajinách vrátane Slovenska je tento vek priamo odvodzovaný od očakávaného veku dožitia obyvateľstva. V publikácii je venovaná osobitná pozornosť flexibilným režimom odchodu do dôchodku, najmä predčasným starobným dôchodkom a kombináciám pracovného pomeru na kratší než plný úväzok so starobným dôchodkom. Vo väčšine krajín, ktoré takéto kombinovanie umožňujú, je starobný dôchodok v takomto prípade krátený. OECD pozitívne hodnotí existenciu takýchto režimov, najmä ako spôsob vysporiadavania sa so starnúcim obyvateľstvom a využívania zručností starších pracovníkov. Na druhej strane však varuje pred rizikami sociálnych nerovností v starobe, ktoré môžu vzniknúť medzi osobami s výrazne odlišnými vymeriavacími základmi pre výšku starobného dôchodku. OECD preto apeluje na nevyhnutnosť osobnej finančnej gramotnosti, ktorú obyvatelia potrebujú pre správne rozhodnutie sa pre využitie či nevyužitie takýchto flexibilných režimov. Napriek tomu, že približne polovica osôb vo veku nad 65 rokov v nejakej podobe pracuje na čiastočný úväzok, iba 10% ľudí vo veku 60 až 69 rokov poberá popri takejto práci aj starobný dôchodok. Tento rozdiel je často spôsobený premenlivou mierou hospodárnosti udržiavania takýchto pracovných miest zo strany zamestnávateľov. Slovenský model starobných dôchodkov je z pohľadu OECD štandardným modelom blízkym ostatným európskym krajinám. Predčasný odchod do dôchodku je v oprávnených prípadoch umožnený dva roky pred štandardným termínom odchodu do dôchodku. V prípade ľudí vstupujúcich na pracovný trh SR v súčasnosti je to však najskôr v 66. roku života. Päť krajín OECD nemá univerzálne garantovanú minimálnu výšku dôchodku – napríklad v prípade SR je inštitút minimálneho dôchodku prístupný iba pre poberateľov, ktorí odvádzali starobné poistenie po dobu minimálne tridsať rokov. Starobné dôchodky v SR poberateľom nahrádzajú približne 61% výšky príjmu poberaného v produktívnom veku, bez rozdielu medzi pohlaviami. Najmenší rozdiel medzi platmi a dôchodkami má Dánsko, Holandsko a Izrael, a najväčší rozdiel Mexiko, Poľsko a Veľká Británia. Ďalšie informácie podrobnejšie charakterizujúce nastavenia dôchodkových systémov a ich pilierov či demografické štatistiky o ich prispievateľoch i poberateľoch sú dostupné v publikácii online na http://www.oecd-ilibrary.org/social-issues-migration-health/pensions-at-a-glance-2017_pension_glance-2017-en. ], ddm/11341/vseobecny_autor_ru_RU=[odbor], ddm/11341/priorita_hu_HU=[bezna], ddm/11341/ddm-db-select4560_ru_RU=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/vseobecny_autor_pl_PL=[odbor], ddm/11341/newsletter_de_DE=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_sr_RS=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/anotacia_sl_SL=[Dvanáste vydanie štatistického zborníka OECD pre oblasť dôchodkov „Pohľad na dôchodkové systémy 2017“ (OECD Pensions at a Glance 2017) prináša nové informácie o dôchodkových systémoch a ich reformách na základe štatistík z rokov 2015 a 2016 v členských krajinách OECD a ďalších významných ekonomikách krajín skupiny G20.], ddm/11341/only-zu_it_IT=[false], ddm/11341/newsletter_fr_FR=[false], ddm/11341/newsletter_tr_TR=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_en_US=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/datum_spravy_sl_SL=[20171211000000], portletId=[15], ddm/11341/priorita_it_IT=[bezna], roleId=[10163, 10164], displayDate=[20171211134100], ddm/11341/newsletter_be_BY=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_de_DE=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], expirationDate=[2922789940817081255], ddm/11341/datum_spravy_vi_VN=[20171211000000], ddm/11341/priorita_tr_TR=[bezna], ddm/11341/only-zu_pl_PL=[false], ddm/11341/datum_spravy_uk_UA=[20171211000000], ddm/11341/anotacia_zh_CN=[Dvanáste vydanie štatistického zborníka OECD pre oblasť dôchodkov „Pohľad na dôchodkové systémy 2017“ (OECD Pensions at a Glance 2017) prináša nové informácie o dôchodkových systémoch a ich reformách na základe štatistík z rokov 2015 a 2016 v členských krajinách OECD a ďalších významných ekonomikách krajín skupiny G20.], entryClassPK=[2968495], ddm/11341/newsletter_vi_VN=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_ko_KR=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], assetCategoryTitles=[slovensko v oecd], content=[

Dvanáste vydanie štatistického zborníka OECD pre oblasť dôchodkov „Pohľad na dôchodkové systémy 2017“ (OECD Pensions at a Glance 2017) prináša nové informácie o dôchodkových systémoch a ich reformách na základe štatistík z rokov 2015 a 2016 v členských krajinách OECD a ďalších významných ekonomikách krajín skupiny G20. OECD konštatuje zmiernenie rozsahu a tempa dôchodkových reforiem v jej členských krajinách od roku 2015 a vysvetľuje to prevažne zlepšením situácie vo verejných financiách štátov. V polovici skúmaných krajín dochádza k postupnému nárastu dôchodkového veku, ktorý je podmienený dlhodobým rastom očakávaného veku dožitia a zlepšovaním zdravotných podmienok pri práci. V roku 2060 bude priemerný predpokladaný vek odchodu do dôchodku v krajinách OECD 66 rokov pre obe pohlavia. Najneskorší odchod do dôchodku sa podľa predpovede očakáva v Dánsku, Taliansku a Holandsku vo veku 68 rokov, a najnižší vo Francúzsku, Grécku, Luxembursku, Slovinsku a Turecku, kde sa očakáva dôchodkový vek 65 rokov. V piatich európskych krajinách vrátane Slovenska je tento vek priamo odvodzovaný od očakávaného veku dožitia obyvateľstva.


V publikácii je venovaná osobitná pozornosť flexibilným režimom odchodu do dôchodku, najmä predčasným starobným dôchodkom a kombináciám pracovného pomeru na kratší než plný úväzok so starobným dôchodkom. Vo väčšine krajín, ktoré takéto kombinovanie umožňujú, je starobný dôchodok v takomto prípade krátený. OECD pozitívne hodnotí existenciu takýchto režimov, najmä ako spôsob vysporiadavania sa so starnúcim obyvateľstvom a využívania zručností starších pracovníkov. Na druhej strane však varuje pred rizikami sociálnych nerovností v starobe, ktoré môžu vzniknúť medzi osobami s výrazne odlišnými vymeriavacími základmi pre výšku starobného dôchodku. OECD preto apeluje na nevyhnutnosť osobnej finančnej gramotnosti, ktorú obyvatelia potrebujú pre správne rozhodnutie sa pre využitie či nevyužitie takýchto flexibilných režimov. Napriek tomu, že približne polovica osôb vo veku nad 65 rokov v nejakej podobe pracuje na čiastočný úväzok, iba 10% ľudí vo veku 60 až 69 rokov poberá popri takejto práci aj starobný dôchodok. Tento rozdiel je často spôsobený premenlivou mierou hospodárnosti udržiavania takýchto pracovných miest zo strany zamestnávateľov. 


Slovenský model starobných dôchodkov je z pohľadu OECD štandardným modelom blízkym ostatným európskym krajinám. Predčasný odchod do dôchodku je v oprávnených prípadoch umožnený dva roky pred štandardným termínom odchodu do dôchodku. V prípade ľudí vstupujúcich na pracovný trh SR v súčasnosti je to však najskôr v 66. roku života. Päť krajín OECD nemá univerzálne garantovanú minimálnu výšku dôchodku – napríklad v prípade SR je inštitút minimálneho dôchodku prístupný iba pre poberateľov, ktorí odvádzali starobné poistenie po dobu minimálne tridsať rokov. Starobné dôchodky v SR poberateľom nahrádzajú približne 61% výšky príjmu poberaného v produktívnom veku, bez rozdielu medzi pohlaviami. Najmenší rozdiel medzi platmi a dôchodkami má Dánsko, Holandsko a Izrael, a najväčší rozdiel Mexiko, Poľsko a Veľká Británia. Ďalšie informácie podrobnejšie charakterizujúce nastavenia dôchodkových systémov a ich pilierov či demografické štatistiky o ich prispievateľoch i poberateľoch sú dostupné v publikácii online na http://www.oecd-ilibrary.org/social-issues-migration-health/pensions-at-a-glance-2017_pension_glance-2017-en

20171211000000 false odbor [""] ["bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31"] Dvanáste vydanie štatistického zborníka OECD pre oblasť dôchodkov „Pohľad na dôchodkové systémy 2017“ (OECD Pensions at a Glance 2017) prináša nové informácie o dôchodkových systémoch a ich reformách na základe štatistík z rokov 2015 a 2016 v členských krajinách OECD a ďalších významných ekonomikách krajín skupiny G20. null null null false bezna null ], ddm/11341/newsletter_zh_CN=[false], assetCategoryIds=[22202], ddm/11341/newsletter_en_US=[false], viewCount_sortable=[0], ddm/11341/anotacia_it_IT=[Dvanáste vydanie štatistického zborníka OECD pre oblasť dôchodkov „Pohľad na dôchodkové systémy 2017“ (OECD Pensions at a Glance 2017) prináša nové informácie o dôchodkových systémoch a ich reformách na základe štatistík z rokov 2015 a 2016 v členských krajinách OECD a ďalších významných ekonomikách krajín skupiny G20.], ddm/11341/ddm-db-select4560_pl_PL=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], assetCategoryTitles_sk_SK=[slovensko v oecd], ddm/11341/text_ru_RU=[Dvanáste vydanie štatistického zborníka OECD pre oblasť dôchodkov „Pohľad na dôchodkové systémy 2017“ (OECD Pensions at a Glance 2017) prináša nové informácie o dôchodkových systémoch a ich reformách na základe štatistík z rokov 2015 a 2016 v členských krajinách OECD a ďalších významných ekonomikách krajín skupiny G20. OECD konštatuje zmiernenie rozsahu a tempa dôchodkových reforiem v jej členských krajinách od roku 2015 a vysvetľuje to prevažne zlepšením situácie vo verejných financiách štátov. V polovici skúmaných krajín dochádza k postupnému nárastu dôchodkového veku, ktorý je podmienený dlhodobým rastom očakávaného veku dožitia a zlepšovaním zdravotných podmienok pri práci. V roku 2060 bude priemerný predpokladaný vek odchodu do dôchodku v krajinách OECD 66 rokov pre obe pohlavia. Najneskorší odchod do dôchodku sa podľa predpovede očakáva v Dánsku, Taliansku a Holandsku vo veku 68 rokov, a najnižší vo Francúzsku, Grécku, Luxembursku, Slovinsku a Turecku, kde sa očakáva dôchodkový vek 65 rokov. V piatich európskych krajinách vrátane Slovenska je tento vek priamo odvodzovaný od očakávaného veku dožitia obyvateľstva. V publikácii je venovaná osobitná pozornosť flexibilným režimom odchodu do dôchodku, najmä predčasným starobným dôchodkom a kombináciám pracovného pomeru na kratší než plný úväzok so starobným dôchodkom. Vo väčšine krajín, ktoré takéto kombinovanie umožňujú, je starobný dôchodok v takomto prípade krátený. OECD pozitívne hodnotí existenciu takýchto režimov, najmä ako spôsob vysporiadavania sa so starnúcim obyvateľstvom a využívania zručností starších pracovníkov. Na druhej strane však varuje pred rizikami sociálnych nerovností v starobe, ktoré môžu vzniknúť medzi osobami s výrazne odlišnými vymeriavacími základmi pre výšku starobného dôchodku. OECD preto apeluje na nevyhnutnosť osobnej finančnej gramotnosti, ktorú obyvatelia potrebujú pre správne rozhodnutie sa pre využitie či nevyužitie takýchto flexibilných režimov. Napriek tomu, že približne polovica osôb vo veku nad 65 rokov v nejakej podobe pracuje na čiastočný úväzok, iba 10% ľudí vo veku 60 až 69 rokov poberá popri takejto práci aj starobný dôchodok. Tento rozdiel je často spôsobený premenlivou mierou hospodárnosti udržiavania takýchto pracovných miest zo strany zamestnávateľov. Slovenský model starobných dôchodkov je z pohľadu OECD štandardným modelom blízkym ostatným európskym krajinám. Predčasný odchod do dôchodku je v oprávnených prípadoch umožnený dva roky pred štandardným termínom odchodu do dôchodku. V prípade ľudí vstupujúcich na pracovný trh SR v súčasnosti je to však najskôr v 66. roku života. Päť krajín OECD nemá univerzálne garantovanú minimálnu výšku dôchodku – napríklad v prípade SR je inštitút minimálneho dôchodku prístupný iba pre poberateľov, ktorí odvádzali starobné poistenie po dobu minimálne tridsať rokov. Starobné dôchodky v SR poberateľom nahrádzajú približne 61% výšky príjmu poberaného v produktívnom veku, bez rozdielu medzi pohlaviami. Najmenší rozdiel medzi platmi a dôchodkami má Dánsko, Holandsko a Izrael, a najväčší rozdiel Mexiko, Poľsko a Veľká Británia. Ďalšie informácie podrobnejšie charakterizujúce nastavenia dôchodkových systémov a ich pilierov či demografické štatistiky o ich prispievateľoch i poberateľoch sú dostupné v publikácii online na http://www.oecd-ilibrary.org/social-issues-migration-health/pensions-at-a-glance-2017_pension_glance-2017-en. ], ratings=[0.0], viewCount=[0], content_sk_SK=[

Dvanáste vydanie štatistického zborníka OECD pre oblasť dôchodkov „Pohľad na dôchodkové systémy 2017“ (OECD Pensions at a Glance 2017) prináša nové informácie o dôchodkových systémoch a ich reformách na základe štatistík z rokov 2015 a 2016 v členských krajinách OECD a ďalších významných ekonomikách krajín skupiny G20. OECD konštatuje zmiernenie rozsahu a tempa dôchodkových reforiem v jej členských krajinách od roku 2015 a vysvetľuje to prevažne zlepšením situácie vo verejných financiách štátov. V polovici skúmaných krajín dochádza k postupnému nárastu dôchodkového veku, ktorý je podmienený dlhodobým rastom očakávaného veku dožitia a zlepšovaním zdravotných podmienok pri práci. V roku 2060 bude priemerný predpokladaný vek odchodu do dôchodku v krajinách OECD 66 rokov pre obe pohlavia. Najneskorší odchod do dôchodku sa podľa predpovede očakáva v Dánsku, Taliansku a Holandsku vo veku 68 rokov, a najnižší vo Francúzsku, Grécku, Luxembursku, Slovinsku a Turecku, kde sa očakáva dôchodkový vek 65 rokov. V piatich európskych krajinách vrátane Slovenska je tento vek priamo odvodzovaný od očakávaného veku dožitia obyvateľstva.


V publikácii je venovaná osobitná pozornosť flexibilným režimom odchodu do dôchodku, najmä predčasným starobným dôchodkom a kombináciám pracovného pomeru na kratší než plný úväzok so starobným dôchodkom. Vo väčšine krajín, ktoré takéto kombinovanie umožňujú, je starobný dôchodok v takomto prípade krátený. OECD pozitívne hodnotí existenciu takýchto režimov, najmä ako spôsob vysporiadavania sa so starnúcim obyvateľstvom a využívania zručností starších pracovníkov. Na druhej strane však varuje pred rizikami sociálnych nerovností v starobe, ktoré môžu vzniknúť medzi osobami s výrazne odlišnými vymeriavacími základmi pre výšku starobného dôchodku. OECD preto apeluje na nevyhnutnosť osobnej finančnej gramotnosti, ktorú obyvatelia potrebujú pre správne rozhodnutie sa pre využitie či nevyužitie takýchto flexibilných režimov. Napriek tomu, že približne polovica osôb vo veku nad 65 rokov v nejakej podobe pracuje na čiastočný úväzok, iba 10% ľudí vo veku 60 až 69 rokov poberá popri takejto práci aj starobný dôchodok. Tento rozdiel je často spôsobený premenlivou mierou hospodárnosti udržiavania takýchto pracovných miest zo strany zamestnávateľov. 


Slovenský model starobných dôchodkov je z pohľadu OECD štandardným modelom blízkym ostatným európskym krajinám. Predčasný odchod do dôchodku je v oprávnených prípadoch umožnený dva roky pred štandardným termínom odchodu do dôchodku. V prípade ľudí vstupujúcich na pracovný trh SR v súčasnosti je to však najskôr v 66. roku života. Päť krajín OECD nemá univerzálne garantovanú minimálnu výšku dôchodku – napríklad v prípade SR je inštitút minimálneho dôchodku prístupný iba pre poberateľov, ktorí odvádzali starobné poistenie po dobu minimálne tridsať rokov. Starobné dôchodky v SR poberateľom nahrádzajú približne 61% výšky príjmu poberaného v produktívnom veku, bez rozdielu medzi pohlaviami. Najmenší rozdiel medzi platmi a dôchodkami má Dánsko, Holandsko a Izrael, a najväčší rozdiel Mexiko, Poľsko a Veľká Británia. Ďalšie informácie podrobnejšie charakterizujúce nastavenia dôchodkových systémov a ich pilierov či demografické štatistiky o ich prispievateľoch i poberateľoch sú dostupné v publikácii online na http://www.oecd-ilibrary.org/social-issues-migration-health/pensions-at-a-glance-2017_pension_glance-2017-en

20171211000000 false odbor [""] ["bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31"] Dvanáste vydanie štatistického zborníka OECD pre oblasť dôchodkov „Pohľad na dôchodkové systémy 2017“ (OECD Pensions at a Glance 2017) prináša nové informácie o dôchodkových systémoch a ich reformách na základe štatistík z rokov 2015 a 2016 v členských krajinách OECD a ďalších významných ekonomikách krajín skupiny G20. null null null false bezna null ], ddm/11341/anotacia_sr_RS=[Dvanáste vydanie štatistického zborníka OECD pre oblasť dôchodkov „Pohľad na dôchodkové systémy 2017“ (OECD Pensions at a Glance 2017) prináša nové informácie o dôchodkových systémoch a ich reformách na základe štatistík z rokov 2015 a 2016 v členských krajinách OECD a ďalších významných ekonomikách krajín skupiny G20.], title_sk_SK=[Aktuálne vydanie Pohľadu OECD na dôchodkové systémy], ddm/11341/text_sk_SK=[Dvanáste vydanie štatistického zborníka OECD pre oblasť dôchodkov „Pohľad na dôchodkové systémy 2017“ (OECD Pensions at a Glance 2017) prináša nové informácie o dôchodkových systémoch a ich reformách na základe štatistík z rokov 2015 a 2016 v členských krajinách OECD a ďalších významných ekonomikách krajín skupiny G20. OECD konštatuje zmiernenie rozsahu a tempa dôchodkových reforiem v jej členských krajinách od roku 2015 a vysvetľuje to prevažne zlepšením situácie vo verejných financiách štátov. V polovici skúmaných krajín dochádza k postupnému nárastu dôchodkového veku, ktorý je podmienený dlhodobým rastom očakávaného veku dožitia a zlepšovaním zdravotných podmienok pri práci. V roku 2060 bude priemerný predpokladaný vek odchodu do dôchodku v krajinách OECD 66 rokov pre obe pohlavia. Najneskorší odchod do dôchodku sa podľa predpovede očakáva v Dánsku, Taliansku a Holandsku vo veku 68 rokov, a najnižší vo Francúzsku, Grécku, Luxembursku, Slovinsku a Turecku, kde sa očakáva dôchodkový vek 65 rokov. V piatich európskych krajinách vrátane Slovenska je tento vek priamo odvodzovaný od očakávaného veku dožitia obyvateľstva. V publikácii je venovaná osobitná pozornosť flexibilným režimom odchodu do dôchodku, najmä predčasným starobným dôchodkom a kombináciám pracovného pomeru na kratší než plný úväzok so starobným dôchodkom. Vo väčšine krajín, ktoré takéto kombinovanie umožňujú, je starobný dôchodok v takomto prípade krátený. OECD pozitívne hodnotí existenciu takýchto režimov, najmä ako spôsob vysporiadavania sa so starnúcim obyvateľstvom a využívania zručností starších pracovníkov. Na druhej strane však varuje pred rizikami sociálnych nerovností v starobe, ktoré môžu vzniknúť medzi osobami s výrazne odlišnými vymeriavacími základmi pre výšku starobného dôchodku. OECD preto apeluje na nevyhnutnosť osobnej finančnej gramotnosti, ktorú obyvatelia potrebujú pre správne rozhodnutie sa pre využitie či nevyužitie takýchto flexibilných režimov. Napriek tomu, že približne polovica osôb vo veku nad 65 rokov v nejakej podobe pracuje na čiastočný úväzok, iba 10% ľudí vo veku 60 až 69 rokov poberá popri takejto práci aj starobný dôchodok. Tento rozdiel je často spôsobený premenlivou mierou hospodárnosti udržiavania takýchto pracovných miest zo strany zamestnávateľov. Slovenský model starobných dôchodkov je z pohľadu OECD štandardným modelom blízkym ostatným európskym krajinám. Predčasný odchod do dôchodku je v oprávnených prípadoch umožnený dva roky pred štandardným termínom odchodu do dôchodku. V prípade ľudí vstupujúcich na pracovný trh SR v súčasnosti je to však najskôr v 66. roku života. Päť krajín OECD nemá univerzálne garantovanú minimálnu výšku dôchodku – napríklad v prípade SR je inštitút minimálneho dôchodku prístupný iba pre poberateľov, ktorí odvádzali starobné poistenie po dobu minimálne tridsať rokov. Starobné dôchodky v SR poberateľom nahrádzajú približne 61% výšky príjmu poberaného v produktívnom veku, bez rozdielu medzi pohlaviami. Najmenší rozdiel medzi platmi a dôchodkami má Dánsko, Holandsko a Izrael, a najväčší rozdiel Mexiko, Poľsko a Veľká Británia. Ďalšie informácie podrobnejšie charakterizujúce nastavenia dôchodkových systémov a ich pilierov či demografické štatistiky o ich prispievateľoch i poberateľoch sú dostupné v publikácii online na http://www.oecd-ilibrary.org/social-issues-migration-health/pensions-at-a-glance-2017_pension_glance-2017-en. ], ddm/11341/priorita_pl_PL=[bezna], ddm/11341/only-zu_pt_BR=[false], version=[1.0], folderId=[1731116], ddm/11341/newsletter_ru_RU=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_be_BY=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], title=[Aktuálne vydanie Pohľadu OECD na dôchodkové systémy], ddm/11341/only-zu_sr_RS=[false], ddm/11341/text_de_DE=[Dvanáste vydanie štatistického zborníka OECD pre oblasť dôchodkov „Pohľad na dôchodkové systémy 2017“ (OECD Pensions at a Glance 2017) prináša nové informácie o dôchodkových systémoch a ich reformách na základe štatistík z rokov 2015 a 2016 v členských krajinách OECD a ďalších významných ekonomikách krajín skupiny G20. OECD konštatuje zmiernenie rozsahu a tempa dôchodkových reforiem v jej členských krajinách od roku 2015 a vysvetľuje to prevažne zlepšením situácie vo verejných financiách štátov. V polovici skúmaných krajín dochádza k postupnému nárastu dôchodkového veku, ktorý je podmienený dlhodobým rastom očakávaného veku dožitia a zlepšovaním zdravotných podmienok pri práci. V roku 2060 bude priemerný predpokladaný vek odchodu do dôchodku v krajinách OECD 66 rokov pre obe pohlavia. Najneskorší odchod do dôchodku sa podľa predpovede očakáva v Dánsku, Taliansku a Holandsku vo veku 68 rokov, a najnižší vo Francúzsku, Grécku, Luxembursku, Slovinsku a Turecku, kde sa očakáva dôchodkový vek 65 rokov. V piatich európskych krajinách vrátane Slovenska je tento vek priamo odvodzovaný od očakávaného veku dožitia obyvateľstva. V publikácii je venovaná osobitná pozornosť flexibilným režimom odchodu do dôchodku, najmä predčasným starobným dôchodkom a kombináciám pracovného pomeru na kratší než plný úväzok so starobným dôchodkom. Vo väčšine krajín, ktoré takéto kombinovanie umožňujú, je starobný dôchodok v takomto prípade krátený. OECD pozitívne hodnotí existenciu takýchto režimov, najmä ako spôsob vysporiadavania sa so starnúcim obyvateľstvom a využívania zručností starších pracovníkov. Na druhej strane však varuje pred rizikami sociálnych nerovností v starobe, ktoré môžu vzniknúť medzi osobami s výrazne odlišnými vymeriavacími základmi pre výšku starobného dôchodku. OECD preto apeluje na nevyhnutnosť osobnej finančnej gramotnosti, ktorú obyvatelia potrebujú pre správne rozhodnutie sa pre využitie či nevyužitie takýchto flexibilných režimov. Napriek tomu, že približne polovica osôb vo veku nad 65 rokov v nejakej podobe pracuje na čiastočný úväzok, iba 10% ľudí vo veku 60 až 69 rokov poberá popri takejto práci aj starobný dôchodok. Tento rozdiel je často spôsobený premenlivou mierou hospodárnosti udržiavania takýchto pracovných miest zo strany zamestnávateľov. Slovenský model starobných dôchodkov je z pohľadu OECD štandardným modelom blízkym ostatným európskym krajinám. Predčasný odchod do dôchodku je v oprávnených prípadoch umožnený dva roky pred štandardným termínom odchodu do dôchodku. V prípade ľudí vstupujúcich na pracovný trh SR v súčasnosti je to však najskôr v 66. roku života. Päť krajín OECD nemá univerzálne garantovanú minimálnu výšku dôchodku – napríklad v prípade SR je inštitút minimálneho dôchodku prístupný iba pre poberateľov, ktorí odvádzali starobné poistenie po dobu minimálne tridsať rokov. Starobné dôchodky v SR poberateľom nahrádzajú približne 61% výšky príjmu poberaného v produktívnom veku, bez rozdielu medzi pohlaviami. Najmenší rozdiel medzi platmi a dôchodkami má Dánsko, Holandsko a Izrael, a najväčší rozdiel Mexiko, Poľsko a Veľká Británia. Ďalšie informácie podrobnejšie charakterizujúce nastavenia dôchodkových systémov a ich pilierov či demografické štatistiky o ich prispievateľoch i poberateľoch sú dostupné v publikácii online na http://www.oecd-ilibrary.org/social-issues-migration-health/pensions-at-a-glance-2017_pension_glance-2017-en. ], ddm/11341/priorita_uk_UA=[bezna], ddm/11341/ddm-db-select4560_fr_FR=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/text_fr_FR=[Dvanáste vydanie štatistického zborníka OECD pre oblasť dôchodkov „Pohľad na dôchodkové systémy 2017“ (OECD Pensions at a Glance 2017) prináša nové informácie o dôchodkových systémoch a ich reformách na základe štatistík z rokov 2015 a 2016 v členských krajinách OECD a ďalších významných ekonomikách krajín skupiny G20. OECD konštatuje zmiernenie rozsahu a tempa dôchodkových reforiem v jej členských krajinách od roku 2015 a vysvetľuje to prevažne zlepšením situácie vo verejných financiách štátov. V polovici skúmaných krajín dochádza k postupnému nárastu dôchodkového veku, ktorý je podmienený dlhodobým rastom očakávaného veku dožitia a zlepšovaním zdravotných podmienok pri práci. V roku 2060 bude priemerný predpokladaný vek odchodu do dôchodku v krajinách OECD 66 rokov pre obe pohlavia. Najneskorší odchod do dôchodku sa podľa predpovede očakáva v Dánsku, Taliansku a Holandsku vo veku 68 rokov, a najnižší vo Francúzsku, Grécku, Luxembursku, Slovinsku a Turecku, kde sa očakáva dôchodkový vek 65 rokov. V piatich európskych krajinách vrátane Slovenska je tento vek priamo odvodzovaný od očakávaného veku dožitia obyvateľstva. V publikácii je venovaná osobitná pozornosť flexibilným režimom odchodu do dôchodku, najmä predčasným starobným dôchodkom a kombináciám pracovného pomeru na kratší než plný úväzok so starobným dôchodkom. Vo väčšine krajín, ktoré takéto kombinovanie umožňujú, je starobný dôchodok v takomto prípade krátený. OECD pozitívne hodnotí existenciu takýchto režimov, najmä ako spôsob vysporiadavania sa so starnúcim obyvateľstvom a využívania zručností starších pracovníkov. Na druhej strane však varuje pred rizikami sociálnych nerovností v starobe, ktoré môžu vzniknúť medzi osobami s výrazne odlišnými vymeriavacími základmi pre výšku starobného dôchodku. OECD preto apeluje na nevyhnutnosť osobnej finančnej gramotnosti, ktorú obyvatelia potrebujú pre správne rozhodnutie sa pre využitie či nevyužitie takýchto flexibilných režimov. Napriek tomu, že približne polovica osôb vo veku nad 65 rokov v nejakej podobe pracuje na čiastočný úväzok, iba 10% ľudí vo veku 60 až 69 rokov poberá popri takejto práci aj starobný dôchodok. Tento rozdiel je často spôsobený premenlivou mierou hospodárnosti udržiavania takýchto pracovných miest zo strany zamestnávateľov. Slovenský model starobných dôchodkov je z pohľadu OECD štandardným modelom blízkym ostatným európskym krajinám. Predčasný odchod do dôchodku je v oprávnených prípadoch umožnený dva roky pred štandardným termínom odchodu do dôchodku. V prípade ľudí vstupujúcich na pracovný trh SR v súčasnosti je to však najskôr v 66. roku života. Päť krajín OECD nemá univerzálne garantovanú minimálnu výšku dôchodku – napríklad v prípade SR je inštitút minimálneho dôchodku prístupný iba pre poberateľov, ktorí odvádzali starobné poistenie po dobu minimálne tridsať rokov. Starobné dôchodky v SR poberateľom nahrádzajú približne 61% výšky príjmu poberaného v produktívnom veku, bez rozdielu medzi pohlaviami. Najmenší rozdiel medzi platmi a dôchodkami má Dánsko, Holandsko a Izrael, a najväčší rozdiel Mexiko, Poľsko a Veľká Británia. Ďalšie informácie podrobnejšie charakterizujúce nastavenia dôchodkových systémov a ich pilierov či demografické štatistiky o ich prispievateľoch i poberateľoch sú dostupné v publikácii online na http://www.oecd-ilibrary.org/social-issues-migration-health/pensions-at-a-glance-2017_pension_glance-2017-en. ], ddm/11341/ddm-db-select4560_sk_SK=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/anotacia_uk_UA=[Dvanáste vydanie štatistického zborníka OECD pre oblasť dôchodkov „Pohľad na dôchodkové systémy 2017“ (OECD Pensions at a Glance 2017) prináša nové informácie o dôchodkových systémoch a ich reformách na základe štatistík z rokov 2015 a 2016 v členských krajinách OECD a ďalších významných ekonomikách krajín skupiny G20.], ddm/11341/anotacia_pl_PL=[Dvanáste vydanie štatistického zborníka OECD pre oblasť dôchodkov „Pohľad na dôchodkové systémy 2017“ (OECD Pensions at a Glance 2017) prináša nové informácie o dôchodkových systémoch a ich reformách na základe štatistík z rokov 2015 a 2016 v členských krajinách OECD a ďalších významných ekonomikách krajín skupiny G20.], title_sortable=[aktuálne vydanie pohľadu oecd na dôchodkové systémy], createDate=[20171211134252], ddm/11341/text_tr_TR=[Dvanáste vydanie štatistického zborníka OECD pre oblasť dôchodkov „Pohľad na dôchodkové systémy 2017“ (OECD Pensions at a Glance 2017) prináša nové informácie o dôchodkových systémoch a ich reformách na základe štatistík z rokov 2015 a 2016 v členských krajinách OECD a ďalších významných ekonomikách krajín skupiny G20. OECD konštatuje zmiernenie rozsahu a tempa dôchodkových reforiem v jej členských krajinách od roku 2015 a vysvetľuje to prevažne zlepšením situácie vo verejných financiách štátov. V polovici skúmaných krajín dochádza k postupnému nárastu dôchodkového veku, ktorý je podmienený dlhodobým rastom očakávaného veku dožitia a zlepšovaním zdravotných podmienok pri práci. V roku 2060 bude priemerný predpokladaný vek odchodu do dôchodku v krajinách OECD 66 rokov pre obe pohlavia. Najneskorší odchod do dôchodku sa podľa predpovede očakáva v Dánsku, Taliansku a Holandsku vo veku 68 rokov, a najnižší vo Francúzsku, Grécku, Luxembursku, Slovinsku a Turecku, kde sa očakáva dôchodkový vek 65 rokov. V piatich európskych krajinách vrátane Slovenska je tento vek priamo odvodzovaný od očakávaného veku dožitia obyvateľstva. V publikácii je venovaná osobitná pozornosť flexibilným režimom odchodu do dôchodku, najmä predčasným starobným dôchodkom a kombináciám pracovného pomeru na kratší než plný úväzok so starobným dôchodkom. Vo väčšine krajín, ktoré takéto kombinovanie umožňujú, je starobný dôchodok v takomto prípade krátený. OECD pozitívne hodnotí existenciu takýchto režimov, najmä ako spôsob vysporiadavania sa so starnúcim obyvateľstvom a využívania zručností starších pracovníkov. Na druhej strane však varuje pred rizikami sociálnych nerovností v starobe, ktoré môžu vzniknúť medzi osobami s výrazne odlišnými vymeriavacími základmi pre výšku starobného dôchodku. OECD preto apeluje na nevyhnutnosť osobnej finančnej gramotnosti, ktorú obyvatelia potrebujú pre správne rozhodnutie sa pre využitie či nevyužitie takýchto flexibilných režimov. Napriek tomu, že približne polovica osôb vo veku nad 65 rokov v nejakej podobe pracuje na čiastočný úväzok, iba 10% ľudí vo veku 60 až 69 rokov poberá popri takejto práci aj starobný dôchodok. Tento rozdiel je často spôsobený premenlivou mierou hospodárnosti udržiavania takýchto pracovných miest zo strany zamestnávateľov. Slovenský model starobných dôchodkov je z pohľadu OECD štandardným modelom blízkym ostatným európskym krajinám. Predčasný odchod do dôchodku je v oprávnených prípadoch umožnený dva roky pred štandardným termínom odchodu do dôchodku. V prípade ľudí vstupujúcich na pracovný trh SR v súčasnosti je to však najskôr v 66. roku života. Päť krajín OECD nemá univerzálne garantovanú minimálnu výšku dôchodku – napríklad v prípade SR je inštitút minimálneho dôchodku prístupný iba pre poberateľov, ktorí odvádzali starobné poistenie po dobu minimálne tridsať rokov. Starobné dôchodky v SR poberateľom nahrádzajú približne 61% výšky príjmu poberaného v produktívnom veku, bez rozdielu medzi pohlaviami. Najmenší rozdiel medzi platmi a dôchodkami má Dánsko, Holandsko a Izrael, a najväčší rozdiel Mexiko, Poľsko a Veľká Británia. Ďalšie informácie podrobnejšie charakterizujúce nastavenia dôchodkových systémov a ich pilierov či demografické štatistiky o ich prispievateľoch i poberateľoch sú dostupné v publikácii online na http://www.oecd-ilibrary.org/social-issues-migration-health/pensions-at-a-glance-2017_pension_glance-2017-en. ], entryClassName=[com.liferay.portlet.journal.model.JournalArticle], ddm/11341/only-zu_sl_SL=[false], ddm/11341/anotacia_de_DE=[Dvanáste vydanie štatistického zborníka OECD pre oblasť dôchodkov „Pohľad na dôchodkové systémy 2017“ (OECD Pensions at a Glance 2017) prináša nové informácie o dôchodkových systémoch a ich reformách na základe štatistík z rokov 2015 a 2016 v členských krajinách OECD a ďalších významných ekonomikách krajín skupiny G20.], ddm/11341/datum_spravy_de_DE=[20171211000000], ddm/11341/vseobecny_autor_es_ES=[odbor], ddm/11341/priorita_ko_KR=[bezna], ddm/11341/anotacia_es_ES=[Dvanáste vydanie štatistického zborníka OECD pre oblasť dôchodkov „Pohľad na dôchodkové systémy 2017“ (OECD Pensions at a Glance 2017) prináša nové informácie o dôchodkových systémoch a ich reformách na základe štatistík z rokov 2015 a 2016 v členských krajinách OECD a ďalších významných ekonomikách krajín skupiny G20.], ddm/11341/text_ko_KR=[Dvanáste vydanie štatistického zborníka OECD pre oblasť dôchodkov „Pohľad na dôchodkové systémy 2017“ (OECD Pensions at a Glance 2017) prináša nové informácie o dôchodkových systémoch a ich reformách na základe štatistík z rokov 2015 a 2016 v členských krajinách OECD a ďalších významných ekonomikách krajín skupiny G20. OECD konštatuje zmiernenie rozsahu a tempa dôchodkových reforiem v jej členských krajinách od roku 2015 a vysvetľuje to prevažne zlepšením situácie vo verejných financiách štátov. V polovici skúmaných krajín dochádza k postupnému nárastu dôchodkového veku, ktorý je podmienený dlhodobým rastom očakávaného veku dožitia a zlepšovaním zdravotných podmienok pri práci. V roku 2060 bude priemerný predpokladaný vek odchodu do dôchodku v krajinách OECD 66 rokov pre obe pohlavia. Najneskorší odchod do dôchodku sa podľa predpovede očakáva v Dánsku, Taliansku a Holandsku vo veku 68 rokov, a najnižší vo Francúzsku, Grécku, Luxembursku, Slovinsku a Turecku, kde sa očakáva dôchodkový vek 65 rokov. V piatich európskych krajinách vrátane Slovenska je tento vek priamo odvodzovaný od očakávaného veku dožitia obyvateľstva. V publikácii je venovaná osobitná pozornosť flexibilným režimom odchodu do dôchodku, najmä predčasným starobným dôchodkom a kombináciám pracovného pomeru na kratší než plný úväzok so starobným dôchodkom. Vo väčšine krajín, ktoré takéto kombinovanie umožňujú, je starobný dôchodok v takomto prípade krátený. OECD pozitívne hodnotí existenciu takýchto režimov, najmä ako spôsob vysporiadavania sa so starnúcim obyvateľstvom a využívania zručností starších pracovníkov. Na druhej strane však varuje pred rizikami sociálnych nerovností v starobe, ktoré môžu vzniknúť medzi osobami s výrazne odlišnými vymeriavacími základmi pre výšku starobného dôchodku. OECD preto apeluje na nevyhnutnosť osobnej finančnej gramotnosti, ktorú obyvatelia potrebujú pre správne rozhodnutie sa pre využitie či nevyužitie takýchto flexibilných režimov. Napriek tomu, že približne polovica osôb vo veku nad 65 rokov v nejakej podobe pracuje na čiastočný úväzok, iba 10% ľudí vo veku 60 až 69 rokov poberá popri takejto práci aj starobný dôchodok. Tento rozdiel je často spôsobený premenlivou mierou hospodárnosti udržiavania takýchto pracovných miest zo strany zamestnávateľov. Slovenský model starobných dôchodkov je z pohľadu OECD štandardným modelom blízkym ostatným európskym krajinám. Predčasný odchod do dôchodku je v oprávnených prípadoch umožnený dva roky pred štandardným termínom odchodu do dôchodku. V prípade ľudí vstupujúcich na pracovný trh SR v súčasnosti je to však najskôr v 66. roku života. Päť krajín OECD nemá univerzálne garantovanú minimálnu výšku dôchodku – napríklad v prípade SR je inštitút minimálneho dôchodku prístupný iba pre poberateľov, ktorí odvádzali starobné poistenie po dobu minimálne tridsať rokov. Starobné dôchodky v SR poberateľom nahrádzajú približne 61% výšky príjmu poberaného v produktívnom veku, bez rozdielu medzi pohlaviami. Najmenší rozdiel medzi platmi a dôchodkami má Dánsko, Holandsko a Izrael, a najväčší rozdiel Mexiko, Poľsko a Veľká Británia. Ďalšie informácie podrobnejšie charakterizujúce nastavenia dôchodkových systémov a ich pilierov či demografické štatistiky o ich prispievateľoch i poberateľoch sú dostupné v publikácii online na http://www.oecd-ilibrary.org/social-issues-migration-health/pensions-at-a-glance-2017_pension_glance-2017-en. ], ddm/11341/only-zu_sk_SK=[false], ddm/11341/datum_spravy_fr_FR=[20171211000000], ddm/11341/vseobecny_autor_pt_BR=[odbor], ddm/11341/text_pt_BR=[Dvanáste vydanie štatistického zborníka OECD pre oblasť dôchodkov „Pohľad na dôchodkové systémy 2017“ (OECD Pensions at a Glance 2017) prináša nové informácie o dôchodkových systémoch a ich reformách na základe štatistík z rokov 2015 a 2016 v členských krajinách OECD a ďalších významných ekonomikách krajín skupiny G20. OECD konštatuje zmiernenie rozsahu a tempa dôchodkových reforiem v jej členských krajinách od roku 2015 a vysvetľuje to prevažne zlepšením situácie vo verejných financiách štátov. V polovici skúmaných krajín dochádza k postupnému nárastu dôchodkového veku, ktorý je podmienený dlhodobým rastom očakávaného veku dožitia a zlepšovaním zdravotných podmienok pri práci. V roku 2060 bude priemerný predpokladaný vek odchodu do dôchodku v krajinách OECD 66 rokov pre obe pohlavia. Najneskorší odchod do dôchodku sa podľa predpovede očakáva v Dánsku, Taliansku a Holandsku vo veku 68 rokov, a najnižší vo Francúzsku, Grécku, Luxembursku, Slovinsku a Turecku, kde sa očakáva dôchodkový vek 65 rokov. V piatich európskych krajinách vrátane Slovenska je tento vek priamo odvodzovaný od očakávaného veku dožitia obyvateľstva. V publikácii je venovaná osobitná pozornosť flexibilným režimom odchodu do dôchodku, najmä predčasným starobným dôchodkom a kombináciám pracovného pomeru na kratší než plný úväzok so starobným dôchodkom. Vo väčšine krajín, ktoré takéto kombinovanie umožňujú, je starobný dôchodok v takomto prípade krátený. OECD pozitívne hodnotí existenciu takýchto režimov, najmä ako spôsob vysporiadavania sa so starnúcim obyvateľstvom a využívania zručností starších pracovníkov. Na druhej strane však varuje pred rizikami sociálnych nerovností v starobe, ktoré môžu vzniknúť medzi osobami s výrazne odlišnými vymeriavacími základmi pre výšku starobného dôchodku. OECD preto apeluje na nevyhnutnosť osobnej finančnej gramotnosti, ktorú obyvatelia potrebujú pre správne rozhodnutie sa pre využitie či nevyužitie takýchto flexibilných režimov. Napriek tomu, že približne polovica osôb vo veku nad 65 rokov v nejakej podobe pracuje na čiastočný úväzok, iba 10% ľudí vo veku 60 až 69 rokov poberá popri takejto práci aj starobný dôchodok. Tento rozdiel je často spôsobený premenlivou mierou hospodárnosti udržiavania takýchto pracovných miest zo strany zamestnávateľov. Slovenský model starobných dôchodkov je z pohľadu OECD štandardným modelom blízkym ostatným európskym krajinám. Predčasný odchod do dôchodku je v oprávnených prípadoch umožnený dva roky pred štandardným termínom odchodu do dôchodku. V prípade ľudí vstupujúcich na pracovný trh SR v súčasnosti je to však najskôr v 66. roku života. Päť krajín OECD nemá univerzálne garantovanú minimálnu výšku dôchodku – napríklad v prípade SR je inštitút minimálneho dôchodku prístupný iba pre poberateľov, ktorí odvádzali starobné poistenie po dobu minimálne tridsať rokov. Starobné dôchodky v SR poberateľom nahrádzajú približne 61% výšky príjmu poberaného v produktívnom veku, bez rozdielu medzi pohlaviami. Najmenší rozdiel medzi platmi a dôchodkami má Dánsko, Holandsko a Izrael, a najväčší rozdiel Mexiko, Poľsko a Veľká Británia. Ďalšie informácie podrobnejšie charakterizujúce nastavenia dôchodkových systémov a ich pilierov či demografické štatistiky o ich prispievateľoch i poberateľoch sú dostupné v publikácii online na http://www.oecd-ilibrary.org/social-issues-migration-health/pensions-at-a-glance-2017_pension_glance-2017-en. ], ddm/11341/vseobecny_autor_ko_KR=[odbor], ddm/11341/anotacia_en_US=[Dvanáste vydanie štatistického zborníka OECD pre oblasť dôchodkov „Pohľad na dôchodkové systémy 2017“ (OECD Pensions at a Glance 2017) prináša nové informácie o dôchodkových systémoch a ich reformách na základe štatistík z rokov 2015 a 2016 v členských krajinách OECD a ďalších významných ekonomikách krajín skupiny G20.], ddm/11341/anotacia_tr_TR=[Dvanáste vydanie štatistického zborníka OECD pre oblasť dôchodkov „Pohľad na dôchodkové systémy 2017“ (OECD Pensions at a Glance 2017) prináša nové informácie o dôchodkových systémoch a ich reformách na základe štatistík z rokov 2015 a 2016 v členských krajinách OECD a ďalších významných ekonomikách krajín skupiny G20.], groupId=[10182], ddm/11341/priorita_be_BY=[bezna], ddm/11341/only-zu_ko_KR=[false], ddm/11341/datum_spravy_ru_RU=[20171211000000], ddm/11341/only-zu_zh_CN=[false], ddm/11341/newsletter_pt_BR=[false], ddm/11341/text_sr_RS=[Dvanáste vydanie štatistického zborníka OECD pre oblasť dôchodkov „Pohľad na dôchodkové systémy 2017“ (OECD Pensions at a Glance 2017) prináša nové informácie o dôchodkových systémoch a ich reformách na základe štatistík z rokov 2015 a 2016 v členských krajinách OECD a ďalších významných ekonomikách krajín skupiny G20. OECD konštatuje zmiernenie rozsahu a tempa dôchodkových reforiem v jej členských krajinách od roku 2015 a vysvetľuje to prevažne zlepšením situácie vo verejných financiách štátov. V polovici skúmaných krajín dochádza k postupnému nárastu dôchodkového veku, ktorý je podmienený dlhodobým rastom očakávaného veku dožitia a zlepšovaním zdravotných podmienok pri práci. V roku 2060 bude priemerný predpokladaný vek odchodu do dôchodku v krajinách OECD 66 rokov pre obe pohlavia. Najneskorší odchod do dôchodku sa podľa predpovede očakáva v Dánsku, Taliansku a Holandsku vo veku 68 rokov, a najnižší vo Francúzsku, Grécku, Luxembursku, Slovinsku a Turecku, kde sa očakáva dôchodkový vek 65 rokov. V piatich európskych krajinách vrátane Slovenska je tento vek priamo odvodzovaný od očakávaného veku dožitia obyvateľstva. V publikácii je venovaná osobitná pozornosť flexibilným režimom odchodu do dôchodku, najmä predčasným starobným dôchodkom a kombináciám pracovného pomeru na kratší než plný úväzok so starobným dôchodkom. Vo väčšine krajín, ktoré takéto kombinovanie umožňujú, je starobný dôchodok v takomto prípade krátený. OECD pozitívne hodnotí existenciu takýchto režimov, najmä ako spôsob vysporiadavania sa so starnúcim obyvateľstvom a využívania zručností starších pracovníkov. Na druhej strane však varuje pred rizikami sociálnych nerovností v starobe, ktoré môžu vzniknúť medzi osobami s výrazne odlišnými vymeriavacími základmi pre výšku starobného dôchodku. OECD preto apeluje na nevyhnutnosť osobnej finančnej gramotnosti, ktorú obyvatelia potrebujú pre správne rozhodnutie sa pre využitie či nevyužitie takýchto flexibilných režimov. Napriek tomu, že približne polovica osôb vo veku nad 65 rokov v nejakej podobe pracuje na čiastočný úväzok, iba 10% ľudí vo veku 60 až 69 rokov poberá popri takejto práci aj starobný dôchodok. Tento rozdiel je často spôsobený premenlivou mierou hospodárnosti udržiavania takýchto pracovných miest zo strany zamestnávateľov. Slovenský model starobných dôchodkov je z pohľadu OECD štandardným modelom blízkym ostatným európskym krajinám. Predčasný odchod do dôchodku je v oprávnených prípadoch umožnený dva roky pred štandardným termínom odchodu do dôchodku. V prípade ľudí vstupujúcich na pracovný trh SR v súčasnosti je to však najskôr v 66. roku života. Päť krajín OECD nemá univerzálne garantovanú minimálnu výšku dôchodku – napríklad v prípade SR je inštitút minimálneho dôchodku prístupný iba pre poberateľov, ktorí odvádzali starobné poistenie po dobu minimálne tridsať rokov. Starobné dôchodky v SR poberateľom nahrádzajú približne 61% výšky príjmu poberaného v produktívnom veku, bez rozdielu medzi pohlaviami. Najmenší rozdiel medzi platmi a dôchodkami má Dánsko, Holandsko a Izrael, a najväčší rozdiel Mexiko, Poľsko a Veľká Británia. Ďalšie informácie podrobnejšie charakterizujúce nastavenia dôchodkových systémov a ich pilierov či demografické štatistiky o ich prispievateľoch i poberateľoch sú dostupné v publikácii online na http://www.oecd-ilibrary.org/social-issues-migration-health/pensions-at-a-glance-2017_pension_glance-2017-en. ], ddm/11341/datum_spravy_sr_RS=[20171211000000], ddm/11341/vseobecny_autor_hu_HU=[odbor], ddm/11341/anotacia_sk_SK=[Dvanáste vydanie štatistického zborníka OECD pre oblasť dôchodkov „Pohľad na dôchodkové systémy 2017“ (OECD Pensions at a Glance 2017) prináša nové informácie o dôchodkových systémoch a ich reformách na základe štatistík z rokov 2015 a 2016 v členských krajinách OECD a ďalších významných ekonomikách krajín skupiny G20.], ddm/11341/ddm-db-select4560_tr_TR=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/newsletter_sr_RS=[false], ddm/11341/priorita_fr_FR=[bezna], ddm/11341/ddm-db-select4560_it_IT=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], uid=[15_PORTLET_2968494], ddm/11341/text_hu_HU=[Dvanáste vydanie štatistického zborníka OECD pre oblasť dôchodkov „Pohľad na dôchodkové systémy 2017“ (OECD Pensions at a Glance 2017) prináša nové informácie o dôchodkových systémoch a ich reformách na základe štatistík z rokov 2015 a 2016 v členských krajinách OECD a ďalších významných ekonomikách krajín skupiny G20. OECD konštatuje zmiernenie rozsahu a tempa dôchodkových reforiem v jej členských krajinách od roku 2015 a vysvetľuje to prevažne zlepšením situácie vo verejných financiách štátov. V polovici skúmaných krajín dochádza k postupnému nárastu dôchodkového veku, ktorý je podmienený dlhodobým rastom očakávaného veku dožitia a zlepšovaním zdravotných podmienok pri práci. V roku 2060 bude priemerný predpokladaný vek odchodu do dôchodku v krajinách OECD 66 rokov pre obe pohlavia. Najneskorší odchod do dôchodku sa podľa predpovede očakáva v Dánsku, Taliansku a Holandsku vo veku 68 rokov, a najnižší vo Francúzsku, Grécku, Luxembursku, Slovinsku a Turecku, kde sa očakáva dôchodkový vek 65 rokov. V piatich európskych krajinách vrátane Slovenska je tento vek priamo odvodzovaný od očakávaného veku dožitia obyvateľstva. V publikácii je venovaná osobitná pozornosť flexibilným režimom odchodu do dôchodku, najmä predčasným starobným dôchodkom a kombináciám pracovného pomeru na kratší než plný úväzok so starobným dôchodkom. Vo väčšine krajín, ktoré takéto kombinovanie umožňujú, je starobný dôchodok v takomto prípade krátený. OECD pozitívne hodnotí existenciu takýchto režimov, najmä ako spôsob vysporiadavania sa so starnúcim obyvateľstvom a využívania zručností starších pracovníkov. Na druhej strane však varuje pred rizikami sociálnych nerovností v starobe, ktoré môžu vzniknúť medzi osobami s výrazne odlišnými vymeriavacími základmi pre výšku starobného dôchodku. OECD preto apeluje na nevyhnutnosť osobnej finančnej gramotnosti, ktorú obyvatelia potrebujú pre správne rozhodnutie sa pre využitie či nevyužitie takýchto flexibilných režimov. Napriek tomu, že približne polovica osôb vo veku nad 65 rokov v nejakej podobe pracuje na čiastočný úväzok, iba 10% ľudí vo veku 60 až 69 rokov poberá popri takejto práci aj starobný dôchodok. Tento rozdiel je často spôsobený premenlivou mierou hospodárnosti udržiavania takýchto pracovných miest zo strany zamestnávateľov. Slovenský model starobných dôchodkov je z pohľadu OECD štandardným modelom blízkym ostatným európskym krajinám. Predčasný odchod do dôchodku je v oprávnených prípadoch umožnený dva roky pred štandardným termínom odchodu do dôchodku. V prípade ľudí vstupujúcich na pracovný trh SR v súčasnosti je to však najskôr v 66. roku života. Päť krajín OECD nemá univerzálne garantovanú minimálnu výšku dôchodku – napríklad v prípade SR je inštitút minimálneho dôchodku prístupný iba pre poberateľov, ktorí odvádzali starobné poistenie po dobu minimálne tridsať rokov. Starobné dôchodky v SR poberateľom nahrádzajú približne 61% výšky príjmu poberaného v produktívnom veku, bez rozdielu medzi pohlaviami. Najmenší rozdiel medzi platmi a dôchodkami má Dánsko, Holandsko a Izrael, a najväčší rozdiel Mexiko, Poľsko a Veľká Británia. Ďalšie informácie podrobnejšie charakterizujúce nastavenia dôchodkových systémov a ich pilierov či demografické štatistiky o ich prispievateľoch i poberateľoch sú dostupné v publikácii online na http://www.oecd-ilibrary.org/social-issues-migration-health/pensions-at-a-glance-2017_pension_glance-2017-en. ], classNameId=[0], ddm/11341/datum_spravy_sk_SK=[20171211000000], ddm/11341/priorita_de_DE=[bezna], ddm/11341/anotacia_ru_RU=[Dvanáste vydanie štatistického zborníka OECD pre oblasť dôchodkov „Pohľad na dôchodkové systémy 2017“ (OECD Pensions at a Glance 2017) prináša nové informácie o dôchodkových systémoch a ich reformách na základe štatistík z rokov 2015 a 2016 v členských krajinách OECD a ďalších významných ekonomikách krajín skupiny G20.], type=[press-release], articleId=[2968493], ddm/11341/priorita_ru_RU=[bezna], ddm/11341/newsletter_es_ES=[false], priority=[0.0], userId=[1595347], ratings_sortable=[0.0], ddm/11341/datum_spravy_it_IT=[20171211000000], userName=[michaela dunajská], head=[true], ddm/11341/only-zu_ru_RU=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_en_US=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_zh_CN=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_de_DE=[odbor], publishDate=[20171211134100], ddm/11341/datum_spravy_ko_KR=[20171211000000], ddm/11341/anotacia_pt_BR=[Dvanáste vydanie štatistického zborníka OECD pre oblasť dôchodkov „Pohľad na dôchodkové systémy 2017“ (OECD Pensions at a Glance 2017) prináša nové informácie o dôchodkových systémoch a ich reformách na základe štatistík z rokov 2015 a 2016 v členských krajinách OECD a ďalších významných ekonomikách krajín skupiny G20.], ddm/11341/datum_spravy_pt_BR=[20171211000000], ddm/11341/priorita_sk_SK=[bezna], ddm/11341/only-zu_vi_VN=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_sl_SL=[odbor], ddm/11341/newsletter_it_IT=[false], status=[0], ddm/11341/vseobecny_autor_fr_FR=[odbor], ddm/11341/newsletter_pl_PL=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_uk_UA=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_en_US=[20171211000000], modified=[20171211134252], ddm/11341/datum_spravy_tr_TR=[20171211000000], ddm/11341/vseobecny_autor_it_IT=[odbor], ddm/11341/anotacia_fr_FR=[Dvanáste vydanie štatistického zborníka OECD pre oblasť dôchodkov „Pohľad na dôchodkové systémy 2017“ (OECD Pensions at a Glance 2017) prináša nové informácie o dôchodkových systémoch a ich reformách na základe štatistík z rokov 2015 a 2016 v členských krajinách OECD a ďalších významných ekonomikách krajín skupiny G20.], ddm/11341/anotacia_hu_HU=[Dvanáste vydanie štatistického zborníka OECD pre oblasť dôchodkov „Pohľad na dôchodkové systémy 2017“ (OECD Pensions at a Glance 2017) prináša nové informácie o dôchodkových systémoch a ich reformách na základe štatistík z rokov 2015 a 2016 v členských krajinách OECD a ďalších významných ekonomikách krajín skupiny G20.], ddm/11341/ddm-db-select4560_sl_SL=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/datum_spravy_be_BY=[20171211000000], ddm/11341/anotacia_vi_VN=[Dvanáste vydanie štatistického zborníka OECD pre oblasť dôchodkov „Pohľad na dôchodkové systémy 2017“ (OECD Pensions at a Glance 2017) prináša nové informácie o dôchodkových systémoch a ich reformách na základe štatistík z rokov 2015 a 2016 v členských krajinách OECD a ďalších významných ekonomikách krajín skupiny G20.], ddm/11341/newsletter_uk_UA=[false], ddm/11341/text_sl_SL=[Dvanáste vydanie štatistického zborníka OECD pre oblasť dôchodkov „Pohľad na dôchodkové systémy 2017“ (OECD Pensions at a Glance 2017) prináša nové informácie o dôchodkových systémoch a ich reformách na základe štatistík z rokov 2015 a 2016 v členských krajinách OECD a ďalších významných ekonomikách krajín skupiny G20. OECD konštatuje zmiernenie rozsahu a tempa dôchodkových reforiem v jej členských krajinách od roku 2015 a vysvetľuje to prevažne zlepšením situácie vo verejných financiách štátov. V polovici skúmaných krajín dochádza k postupnému nárastu dôchodkového veku, ktorý je podmienený dlhodobým rastom očakávaného veku dožitia a zlepšovaním zdravotných podmienok pri práci. V roku 2060 bude priemerný predpokladaný vek odchodu do dôchodku v krajinách OECD 66 rokov pre obe pohlavia. Najneskorší odchod do dôchodku sa podľa predpovede očakáva v Dánsku, Taliansku a Holandsku vo veku 68 rokov, a najnižší vo Francúzsku, Grécku, Luxembursku, Slovinsku a Turecku, kde sa očakáva dôchodkový vek 65 rokov. V piatich európskych krajinách vrátane Slovenska je tento vek priamo odvodzovaný od očakávaného veku dožitia obyvateľstva. V publikácii je venovaná osobitná pozornosť flexibilným režimom odchodu do dôchodku, najmä predčasným starobným dôchodkom a kombináciám pracovného pomeru na kratší než plný úväzok so starobným dôchodkom. Vo väčšine krajín, ktoré takéto kombinovanie umožňujú, je starobný dôchodok v takomto prípade krátený. OECD pozitívne hodnotí existenciu takýchto režimov, najmä ako spôsob vysporiadavania sa so starnúcim obyvateľstvom a využívania zručností starších pracovníkov. Na druhej strane však varuje pred rizikami sociálnych nerovností v starobe, ktoré môžu vzniknúť medzi osobami s výrazne odlišnými vymeriavacími základmi pre výšku starobného dôchodku. OECD preto apeluje na nevyhnutnosť osobnej finančnej gramotnosti, ktorú obyvatelia potrebujú pre správne rozhodnutie sa pre využitie či nevyužitie takýchto flexibilných režimov. Napriek tomu, že približne polovica osôb vo veku nad 65 rokov v nejakej podobe pracuje na čiastočný úväzok, iba 10% ľudí vo veku 60 až 69 rokov poberá popri takejto práci aj starobný dôchodok. Tento rozdiel je často spôsobený premenlivou mierou hospodárnosti udržiavania takýchto pracovných miest zo strany zamestnávateľov. Slovenský model starobných dôchodkov je z pohľadu OECD štandardným modelom blízkym ostatným európskym krajinám. Predčasný odchod do dôchodku je v oprávnených prípadoch umožnený dva roky pred štandardným termínom odchodu do dôchodku. V prípade ľudí vstupujúcich na pracovný trh SR v súčasnosti je to však najskôr v 66. roku života. Päť krajín OECD nemá univerzálne garantovanú minimálnu výšku dôchodku – napríklad v prípade SR je inštitút minimálneho dôchodku prístupný iba pre poberateľov, ktorí odvádzali starobné poistenie po dobu minimálne tridsať rokov. Starobné dôchodky v SR poberateľom nahrádzajú približne 61% výšky príjmu poberaného v produktívnom veku, bez rozdielu medzi pohlaviami. Najmenší rozdiel medzi platmi a dôchodkami má Dánsko, Holandsko a Izrael, a najväčší rozdiel Mexiko, Poľsko a Veľká Británia. Ďalšie informácie podrobnejšie charakterizujúce nastavenia dôchodkových systémov a ich pilierov či demografické štatistiky o ich prispievateľoch i poberateľoch sú dostupné v publikácii online na http://www.oecd-ilibrary.org/social-issues-migration-health/pensions-at-a-glance-2017_pension_glance-2017-en. ], ddm/11341/text_pl_PL=[Dvanáste vydanie štatistického zborníka OECD pre oblasť dôchodkov „Pohľad na dôchodkové systémy 2017“ (OECD Pensions at a Glance 2017) prináša nové informácie o dôchodkových systémoch a ich reformách na základe štatistík z rokov 2015 a 2016 v členských krajinách OECD a ďalších významných ekonomikách krajín skupiny G20. OECD konštatuje zmiernenie rozsahu a tempa dôchodkových reforiem v jej členských krajinách od roku 2015 a vysvetľuje to prevažne zlepšením situácie vo verejných financiách štátov. V polovici skúmaných krajín dochádza k postupnému nárastu dôchodkového veku, ktorý je podmienený dlhodobým rastom očakávaného veku dožitia a zlepšovaním zdravotných podmienok pri práci. V roku 2060 bude priemerný predpokladaný vek odchodu do dôchodku v krajinách OECD 66 rokov pre obe pohlavia. Najneskorší odchod do dôchodku sa podľa predpovede očakáva v Dánsku, Taliansku a Holandsku vo veku 68 rokov, a najnižší vo Francúzsku, Grécku, Luxembursku, Slovinsku a Turecku, kde sa očakáva dôchodkový vek 65 rokov. V piatich európskych krajinách vrátane Slovenska je tento vek priamo odvodzovaný od očakávaného veku dožitia obyvateľstva. V publikácii je venovaná osobitná pozornosť flexibilným režimom odchodu do dôchodku, najmä predčasným starobným dôchodkom a kombináciám pracovného pomeru na kratší než plný úväzok so starobným dôchodkom. Vo väčšine krajín, ktoré takéto kombinovanie umožňujú, je starobný dôchodok v takomto prípade krátený. OECD pozitívne hodnotí existenciu takýchto režimov, najmä ako spôsob vysporiadavania sa so starnúcim obyvateľstvom a využívania zručností starších pracovníkov. Na druhej strane však varuje pred rizikami sociálnych nerovností v starobe, ktoré môžu vzniknúť medzi osobami s výrazne odlišnými vymeriavacími základmi pre výšku starobného dôchodku. OECD preto apeluje na nevyhnutnosť osobnej finančnej gramotnosti, ktorú obyvatelia potrebujú pre správne rozhodnutie sa pre využitie či nevyužitie takýchto flexibilných režimov. Napriek tomu, že približne polovica osôb vo veku nad 65 rokov v nejakej podobe pracuje na čiastočný úväzok, iba 10% ľudí vo veku 60 až 69 rokov poberá popri takejto práci aj starobný dôchodok. Tento rozdiel je často spôsobený premenlivou mierou hospodárnosti udržiavania takýchto pracovných miest zo strany zamestnávateľov. Slovenský model starobných dôchodkov je z pohľadu OECD štandardným modelom blízkym ostatným európskym krajinám. Predčasný odchod do dôchodku je v oprávnených prípadoch umožnený dva roky pred štandardným termínom odchodu do dôchodku. V prípade ľudí vstupujúcich na pracovný trh SR v súčasnosti je to však najskôr v 66. roku života. Päť krajín OECD nemá univerzálne garantovanú minimálnu výšku dôchodku – napríklad v prípade SR je inštitút minimálneho dôchodku prístupný iba pre poberateľov, ktorí odvádzali starobné poistenie po dobu minimálne tridsať rokov. Starobné dôchodky v SR poberateľom nahrádzajú približne 61% výšky príjmu poberaného v produktívnom veku, bez rozdielu medzi pohlaviami. Najmenší rozdiel medzi platmi a dôchodkami má Dánsko, Holandsko a Izrael, a najväčší rozdiel Mexiko, Poľsko a Veľká Británia. Ďalšie informácie podrobnejšie charakterizujúce nastavenia dôchodkových systémov a ich pilierov či demografické štatistiky o ich prispievateľoch i poberateľoch sú dostupné v publikácii online na http://www.oecd-ilibrary.org/social-issues-migration-health/pensions-at-a-glance-2017_pension_glance-2017-en. ], ddm/11341/ddm-db-select4560_uk_UA=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/only-zu_es_ES=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_sr_RS=[odbor], ddm/11341/newsletter_hu_HU=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_pt_BR=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], rootEntryClassPK=[2968495], ddm/11341/datum_spravy_pl_PL=[20171211000000], ddm/11341/vseobecny_autor_sk_SK=[odbor], groupRoleId=[10182-10171], ddm/11341/text_zh_CN=[Dvanáste vydanie štatistického zborníka OECD pre oblasť dôchodkov „Pohľad na dôchodkové systémy 2017“ (OECD Pensions at a Glance 2017) prináša nové informácie o dôchodkových systémoch a ich reformách na základe štatistík z rokov 2015 a 2016 v členských krajinách OECD a ďalších významných ekonomikách krajín skupiny G20. OECD konštatuje zmiernenie rozsahu a tempa dôchodkových reforiem v jej členských krajinách od roku 2015 a vysvetľuje to prevažne zlepšením situácie vo verejných financiách štátov. V polovici skúmaných krajín dochádza k postupnému nárastu dôchodkového veku, ktorý je podmienený dlhodobým rastom očakávaného veku dožitia a zlepšovaním zdravotných podmienok pri práci. V roku 2060 bude priemerný predpokladaný vek odchodu do dôchodku v krajinách OECD 66 rokov pre obe pohlavia. Najneskorší odchod do dôchodku sa podľa predpovede očakáva v Dánsku, Taliansku a Holandsku vo veku 68 rokov, a najnižší vo Francúzsku, Grécku, Luxembursku, Slovinsku a Turecku, kde sa očakáva dôchodkový vek 65 rokov. V piatich európskych krajinách vrátane Slovenska je tento vek priamo odvodzovaný od očakávaného veku dožitia obyvateľstva. V publikácii je venovaná osobitná pozornosť flexibilným režimom odchodu do dôchodku, najmä predčasným starobným dôchodkom a kombináciám pracovného pomeru na kratší než plný úväzok so starobným dôchodkom. Vo väčšine krajín, ktoré takéto kombinovanie umožňujú, je starobný dôchodok v takomto prípade krátený. OECD pozitívne hodnotí existenciu takýchto režimov, najmä ako spôsob vysporiadavania sa so starnúcim obyvateľstvom a využívania zručností starších pracovníkov. Na druhej strane však varuje pred rizikami sociálnych nerovností v starobe, ktoré môžu vzniknúť medzi osobami s výrazne odlišnými vymeriavacími základmi pre výšku starobného dôchodku. OECD preto apeluje na nevyhnutnosť osobnej finančnej gramotnosti, ktorú obyvatelia potrebujú pre správne rozhodnutie sa pre využitie či nevyužitie takýchto flexibilných režimov. Napriek tomu, že približne polovica osôb vo veku nad 65 rokov v nejakej podobe pracuje na čiastočný úväzok, iba 10% ľudí vo veku 60 až 69 rokov poberá popri takejto práci aj starobný dôchodok. Tento rozdiel je často spôsobený premenlivou mierou hospodárnosti udržiavania takýchto pracovných miest zo strany zamestnávateľov. Slovenský model starobných dôchodkov je z pohľadu OECD štandardným modelom blízkym ostatným európskym krajinám. Predčasný odchod do dôchodku je v oprávnených prípadoch umožnený dva roky pred štandardným termínom odchodu do dôchodku. V prípade ľudí vstupujúcich na pracovný trh SR v súčasnosti je to však najskôr v 66. roku života. Päť krajín OECD nemá univerzálne garantovanú minimálnu výšku dôchodku – napríklad v prípade SR je inštitút minimálneho dôchodku prístupný iba pre poberateľov, ktorí odvádzali starobné poistenie po dobu minimálne tridsať rokov. Starobné dôchodky v SR poberateľom nahrádzajú približne 61% výšky príjmu poberaného v produktívnom veku, bez rozdielu medzi pohlaviami. Najmenší rozdiel medzi platmi a dôchodkami má Dánsko, Holandsko a Izrael, a najväčší rozdiel Mexiko, Poľsko a Veľká Británia. Ďalšie informácie podrobnejšie charakterizujúce nastavenia dôchodkových systémov a ich pilierov či demografické štatistiky o ich prispievateľoch i poberateľoch sú dostupné v publikácii online na http://www.oecd-ilibrary.org/social-issues-migration-health/pensions-at-a-glance-2017_pension_glance-2017-en. ], ddm/11341/text_it_IT=[Dvanáste vydanie štatistického zborníka OECD pre oblasť dôchodkov „Pohľad na dôchodkové systémy 2017“ (OECD Pensions at a Glance 2017) prináša nové informácie o dôchodkových systémoch a ich reformách na základe štatistík z rokov 2015 a 2016 v členských krajinách OECD a ďalších významných ekonomikách krajín skupiny G20. OECD konštatuje zmiernenie rozsahu a tempa dôchodkových reforiem v jej členských krajinách od roku 2015 a vysvetľuje to prevažne zlepšením situácie vo verejných financiách štátov. V polovici skúmaných krajín dochádza k postupnému nárastu dôchodkového veku, ktorý je podmienený dlhodobým rastom očakávaného veku dožitia a zlepšovaním zdravotných podmienok pri práci. V roku 2060 bude priemerný predpokladaný vek odchodu do dôchodku v krajinách OECD 66 rokov pre obe pohlavia. Najneskorší odchod do dôchodku sa podľa predpovede očakáva v Dánsku, Taliansku a Holandsku vo veku 68 rokov, a najnižší vo Francúzsku, Grécku, Luxembursku, Slovinsku a Turecku, kde sa očakáva dôchodkový vek 65 rokov. V piatich európskych krajinách vrátane Slovenska je tento vek priamo odvodzovaný od očakávaného veku dožitia obyvateľstva. V publikácii je venovaná osobitná pozornosť flexibilným režimom odchodu do dôchodku, najmä predčasným starobným dôchodkom a kombináciám pracovného pomeru na kratší než plný úväzok so starobným dôchodkom. Vo väčšine krajín, ktoré takéto kombinovanie umožňujú, je starobný dôchodok v takomto prípade krátený. OECD pozitívne hodnotí existenciu takýchto režimov, najmä ako spôsob vysporiadavania sa so starnúcim obyvateľstvom a využívania zručností starších pracovníkov. Na druhej strane však varuje pred rizikami sociálnych nerovností v starobe, ktoré môžu vzniknúť medzi osobami s výrazne odlišnými vymeriavacími základmi pre výšku starobného dôchodku. OECD preto apeluje na nevyhnutnosť osobnej finančnej gramotnosti, ktorú obyvatelia potrebujú pre správne rozhodnutie sa pre využitie či nevyužitie takýchto flexibilných režimov. Napriek tomu, že približne polovica osôb vo veku nad 65 rokov v nejakej podobe pracuje na čiastočný úväzok, iba 10% ľudí vo veku 60 až 69 rokov poberá popri takejto práci aj starobný dôchodok. Tento rozdiel je často spôsobený premenlivou mierou hospodárnosti udržiavania takýchto pracovných miest zo strany zamestnávateľov. Slovenský model starobných dôchodkov je z pohľadu OECD štandardným modelom blízkym ostatným európskym krajinám. Predčasný odchod do dôchodku je v oprávnených prípadoch umožnený dva roky pred štandardným termínom odchodu do dôchodku. V prípade ľudí vstupujúcich na pracovný trh SR v súčasnosti je to však najskôr v 66. roku života. Päť krajín OECD nemá univerzálne garantovanú minimálnu výšku dôchodku – napríklad v prípade SR je inštitút minimálneho dôchodku prístupný iba pre poberateľov, ktorí odvádzali starobné poistenie po dobu minimálne tridsať rokov. Starobné dôchodky v SR poberateľom nahrádzajú približne 61% výšky príjmu poberaného v produktívnom veku, bez rozdielu medzi pohlaviami. Najmenší rozdiel medzi platmi a dôchodkami má Dánsko, Holandsko a Izrael, a najväčší rozdiel Mexiko, Poľsko a Veľká Británia. Ďalšie informácie podrobnejšie charakterizujúce nastavenia dôchodkových systémov a ich pilierov či demografické štatistiky o ich prispievateľoch i poberateľoch sú dostupné v publikácii online na http://www.oecd-ilibrary.org/social-issues-migration-health/pensions-at-a-glance-2017_pension_glance-2017-en. ], ddmTemplateKey=[19701], ddm/11341/priorita_zh_CN=[bezna], ddm/11341/only-zu_fr_FR=[false], ddm/11341/text_vi_VN=[Dvanáste vydanie štatistického zborníka OECD pre oblasť dôchodkov „Pohľad na dôchodkové systémy 2017“ (OECD Pensions at a Glance 2017) prináša nové informácie o dôchodkových systémoch a ich reformách na základe štatistík z rokov 2015 a 2016 v členských krajinách OECD a ďalších významných ekonomikách krajín skupiny G20. OECD konštatuje zmiernenie rozsahu a tempa dôchodkových reforiem v jej členských krajinách od roku 2015 a vysvetľuje to prevažne zlepšením situácie vo verejných financiách štátov. V polovici skúmaných krajín dochádza k postupnému nárastu dôchodkového veku, ktorý je podmienený dlhodobým rastom očakávaného veku dožitia a zlepšovaním zdravotných podmienok pri práci. V roku 2060 bude priemerný predpokladaný vek odchodu do dôchodku v krajinách OECD 66 rokov pre obe pohlavia. Najneskorší odchod do dôchodku sa podľa predpovede očakáva v Dánsku, Taliansku a Holandsku vo veku 68 rokov, a najnižší vo Francúzsku, Grécku, Luxembursku, Slovinsku a Turecku, kde sa očakáva dôchodkový vek 65 rokov. V piatich európskych krajinách vrátane Slovenska je tento vek priamo odvodzovaný od očakávaného veku dožitia obyvateľstva. V publikácii je venovaná osobitná pozornosť flexibilným režimom odchodu do dôchodku, najmä predčasným starobným dôchodkom a kombináciám pracovného pomeru na kratší než plný úväzok so starobným dôchodkom. Vo väčšine krajín, ktoré takéto kombinovanie umožňujú, je starobný dôchodok v takomto prípade krátený. OECD pozitívne hodnotí existenciu takýchto režimov, najmä ako spôsob vysporiadavania sa so starnúcim obyvateľstvom a využívania zručností starších pracovníkov. Na druhej strane však varuje pred rizikami sociálnych nerovností v starobe, ktoré môžu vzniknúť medzi osobami s výrazne odlišnými vymeriavacími základmi pre výšku starobného dôchodku. OECD preto apeluje na nevyhnutnosť osobnej finančnej gramotnosti, ktorú obyvatelia potrebujú pre správne rozhodnutie sa pre využitie či nevyužitie takýchto flexibilných režimov. Napriek tomu, že približne polovica osôb vo veku nad 65 rokov v nejakej podobe pracuje na čiastočný úväzok, iba 10% ľudí vo veku 60 až 69 rokov poberá popri takejto práci aj starobný dôchodok. Tento rozdiel je často spôsobený premenlivou mierou hospodárnosti udržiavania takýchto pracovných miest zo strany zamestnávateľov. Slovenský model starobných dôchodkov je z pohľadu OECD štandardným modelom blízkym ostatným európskym krajinám. Predčasný odchod do dôchodku je v oprávnených prípadoch umožnený dva roky pred štandardným termínom odchodu do dôchodku. V prípade ľudí vstupujúcich na pracovný trh SR v súčasnosti je to však najskôr v 66. roku života. Päť krajín OECD nemá univerzálne garantovanú minimálnu výšku dôchodku – napríklad v prípade SR je inštitút minimálneho dôchodku prístupný iba pre poberateľov, ktorí odvádzali starobné poistenie po dobu minimálne tridsať rokov. Starobné dôchodky v SR poberateľom nahrádzajú približne 61% výšky príjmu poberaného v produktívnom veku, bez rozdielu medzi pohlaviami. Najmenší rozdiel medzi platmi a dôchodkami má Dánsko, Holandsko a Izrael, a najväčší rozdiel Mexiko, Poľsko a Veľká Británia. Ďalšie informácie podrobnejšie charakterizujúce nastavenia dôchodkových systémov a ich pilierov či demografické štatistiky o ich prispievateľoch i poberateľoch sú dostupné v publikácii online na http://www.oecd-ilibrary.org/social-issues-migration-health/pensions-at-a-glance-2017_pension_glance-2017-en. ], ddm/11341/only-zu_tr_TR=[false], ddmStructureKey=[19502], ddm/11341/text_es_ES=[Dvanáste vydanie štatistického zborníka OECD pre oblasť dôchodkov „Pohľad na dôchodkové systémy 2017“ (OECD Pensions at a Glance 2017) prináša nové informácie o dôchodkových systémoch a ich reformách na základe štatistík z rokov 2015 a 2016 v členských krajinách OECD a ďalších významných ekonomikách krajín skupiny G20. OECD konštatuje zmiernenie rozsahu a tempa dôchodkových reforiem v jej členských krajinách od roku 2015 a vysvetľuje to prevažne zlepšením situácie vo verejných financiách štátov. V polovici skúmaných krajín dochádza k postupnému nárastu dôchodkového veku, ktorý je podmienený dlhodobým rastom očakávaného veku dožitia a zlepšovaním zdravotných podmienok pri práci. V roku 2060 bude priemerný predpokladaný vek odchodu do dôchodku v krajinách OECD 66 rokov pre obe pohlavia. Najneskorší odchod do dôchodku sa podľa predpovede očakáva v Dánsku, Taliansku a Holandsku vo veku 68 rokov, a najnižší vo Francúzsku, Grécku, Luxembursku, Slovinsku a Turecku, kde sa očakáva dôchodkový vek 65 rokov. V piatich európskych krajinách vrátane Slovenska je tento vek priamo odvodzovaný od očakávaného veku dožitia obyvateľstva. V publikácii je venovaná osobitná pozornosť flexibilným režimom odchodu do dôchodku, najmä predčasným starobným dôchodkom a kombináciám pracovného pomeru na kratší než plný úväzok so starobným dôchodkom. Vo väčšine krajín, ktoré takéto kombinovanie umožňujú, je starobný dôchodok v takomto prípade krátený. OECD pozitívne hodnotí existenciu takýchto režimov, najmä ako spôsob vysporiadavania sa so starnúcim obyvateľstvom a využívania zručností starších pracovníkov. Na druhej strane však varuje pred rizikami sociálnych nerovností v starobe, ktoré môžu vzniknúť medzi osobami s výrazne odlišnými vymeriavacími základmi pre výšku starobného dôchodku. OECD preto apeluje na nevyhnutnosť osobnej finančnej gramotnosti, ktorú obyvatelia potrebujú pre správne rozhodnutie sa pre využitie či nevyužitie takýchto flexibilných režimov. Napriek tomu, že približne polovica osôb vo veku nad 65 rokov v nejakej podobe pracuje na čiastočný úväzok, iba 10% ľudí vo veku 60 až 69 rokov poberá popri takejto práci aj starobný dôchodok. Tento rozdiel je často spôsobený premenlivou mierou hospodárnosti udržiavania takýchto pracovných miest zo strany zamestnávateľov. Slovenský model starobných dôchodkov je z pohľadu OECD štandardným modelom blízkym ostatným európskym krajinám. Predčasný odchod do dôchodku je v oprávnených prípadoch umožnený dva roky pred štandardným termínom odchodu do dôchodku. V prípade ľudí vstupujúcich na pracovný trh SR v súčasnosti je to však najskôr v 66. roku života. Päť krajín OECD nemá univerzálne garantovanú minimálnu výšku dôchodku – napríklad v prípade SR je inštitút minimálneho dôchodku prístupný iba pre poberateľov, ktorí odvádzali starobné poistenie po dobu minimálne tridsať rokov. Starobné dôchodky v SR poberateľom nahrádzajú približne 61% výšky príjmu poberaného v produktívnom veku, bez rozdielu medzi pohlaviami. Najmenší rozdiel medzi platmi a dôchodkami má Dánsko, Holandsko a Izrael, a najväčší rozdiel Mexiko, Poľsko a Veľká Británia. Ďalšie informácie podrobnejšie charakterizujúce nastavenia dôchodkových systémov a ich pilierov či demografické štatistiky o ich prispievateľoch i poberateľoch sú dostupné v publikácii online na http://www.oecd-ilibrary.org/social-issues-migration-health/pensions-at-a-glance-2017_pension_glance-2017-en. ], ddm/11341/anotacia_be_BY=[Dvanáste vydanie štatistického zborníka OECD pre oblasť dôchodkov „Pohľad na dôchodkové systémy 2017“ (OECD Pensions at a Glance 2017) prináša nové informácie o dôchodkových systémoch a ich reformách na základe štatistík z rokov 2015 a 2016 v členských krajinách OECD a ďalších významných ekonomikách krajín skupiny G20.], ddm/11341/priorita_es_ES=[bezna], ddm/11341/only-zu_hu_HU=[false], ddm/11341/datum_spravy_hu_HU=[20171211000000], ddm/11341/priorita_sr_RS=[bezna], localized_title=[aktuálne vydanie pohľadu oecd na dôchodkové systémy], ddm/11341/priorita_vi_VN=[bezna], ddm/11341/ddm-db-select4560_vi_VN=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], treePath=[30303, 1731033, 1731116], classTypeId=[11341], ddm/11341/only-zu_be_BY=[false], ddm/11341/priorita_pt_BR=[bezna], ddm/11341/ddm-db-select4560_hu_HU=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], localized_title_sk_SK=[aktuálne vydanie pohľadu oecd na dôchodkové systémy], ddm/11341/datum_spravy_es_ES=[20171211000000], ddm/11341/text_be_BY=[Dvanáste vydanie štatistického zborníka OECD pre oblasť dôchodkov „Pohľad na dôchodkové systémy 2017“ (OECD Pensions at a Glance 2017) prináša nové informácie o dôchodkových systémoch a ich reformách na základe štatistík z rokov 2015 a 2016 v členských krajinách OECD a ďalších významných ekonomikách krajín skupiny G20. OECD konštatuje zmiernenie rozsahu a tempa dôchodkových reforiem v jej členských krajinách od roku 2015 a vysvetľuje to prevažne zlepšením situácie vo verejných financiách štátov. V polovici skúmaných krajín dochádza k postupnému nárastu dôchodkového veku, ktorý je podmienený dlhodobým rastom očakávaného veku dožitia a zlepšovaním zdravotných podmienok pri práci. V roku 2060 bude priemerný predpokladaný vek odchodu do dôchodku v krajinách OECD 66 rokov pre obe pohlavia. Najneskorší odchod do dôchodku sa podľa predpovede očakáva v Dánsku, Taliansku a Holandsku vo veku 68 rokov, a najnižší vo Francúzsku, Grécku, Luxembursku, Slovinsku a Turecku, kde sa očakáva dôchodkový vek 65 rokov. V piatich európskych krajinách vrátane Slovenska je tento vek priamo odvodzovaný od očakávaného veku dožitia obyvateľstva. V publikácii je venovaná osobitná pozornosť flexibilným režimom odchodu do dôchodku, najmä predčasným starobným dôchodkom a kombináciám pracovného pomeru na kratší než plný úväzok so starobným dôchodkom. Vo väčšine krajín, ktoré takéto kombinovanie umožňujú, je starobný dôchodok v takomto prípade krátený. OECD pozitívne hodnotí existenciu takýchto režimov, najmä ako spôsob vysporiadavania sa so starnúcim obyvateľstvom a využívania zručností starších pracovníkov. Na druhej strane však varuje pred rizikami sociálnych nerovností v starobe, ktoré môžu vzniknúť medzi osobami s výrazne odlišnými vymeriavacími základmi pre výšku starobného dôchodku. OECD preto apeluje na nevyhnutnosť osobnej finančnej gramotnosti, ktorú obyvatelia potrebujú pre správne rozhodnutie sa pre využitie či nevyužitie takýchto flexibilných režimov. Napriek tomu, že približne polovica osôb vo veku nad 65 rokov v nejakej podobe pracuje na čiastočný úväzok, iba 10% ľudí vo veku 60 až 69 rokov poberá popri takejto práci aj starobný dôchodok. Tento rozdiel je často spôsobený premenlivou mierou hospodárnosti udržiavania takýchto pracovných miest zo strany zamestnávateľov. Slovenský model starobných dôchodkov je z pohľadu OECD štandardným modelom blízkym ostatným európskym krajinám. Predčasný odchod do dôchodku je v oprávnených prípadoch umožnený dva roky pred štandardným termínom odchodu do dôchodku. V prípade ľudí vstupujúcich na pracovný trh SR v súčasnosti je to však najskôr v 66. roku života. Päť krajín OECD nemá univerzálne garantovanú minimálnu výšku dôchodku – napríklad v prípade SR je inštitút minimálneho dôchodku prístupný iba pre poberateľov, ktorí odvádzali starobné poistenie po dobu minimálne tridsať rokov. Starobné dôchodky v SR poberateľom nahrádzajú približne 61% výšky príjmu poberaného v produktívnom veku, bez rozdielu medzi pohlaviami. Najmenší rozdiel medzi platmi a dôchodkami má Dánsko, Holandsko a Izrael, a najväčší rozdiel Mexiko, Poľsko a Veľká Británia. Ďalšie informácie podrobnejšie charakterizujúce nastavenia dôchodkových systémov a ich pilierov či demografické štatistiky o ich prispievateľoch i poberateľoch sú dostupné v publikácii online na http://www.oecd-ilibrary.org/social-issues-migration-health/pensions-at-a-glance-2017_pension_glance-2017-en. ], ddm/11341/vseobecny_autor_vi_VN=[odbor], ddm/11341/newsletter_sl_SL=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_es_ES=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/datum_spravy_zh_CN=[20171211000000], ddm/11341/newsletter_sk_SK=[false], ddm/11341/anotacia_ko_KR=[Dvanáste vydanie štatistického zborníka OECD pre oblasť dôchodkov „Pohľad na dôchodkové systémy 2017“ (OECD Pensions at a Glance 2017) prináša nové informácie o dôchodkových systémoch a ich reformách na základe štatistík z rokov 2015 a 2016 v členských krajinách OECD a ďalších významných ekonomikách krajín skupiny G20.], ddm/11341/text_en_US=[Dvanáste vydanie štatistického zborníka OECD pre oblasť dôchodkov „Pohľad na dôchodkové systémy 2017“ (OECD Pensions at a Glance 2017) prináša nové informácie o dôchodkových systémoch a ich reformách na základe štatistík z rokov 2015 a 2016 v členských krajinách OECD a ďalších významných ekonomikách krajín skupiny G20. OECD konštatuje zmiernenie rozsahu a tempa dôchodkových reforiem v jej členských krajinách od roku 2015 a vysvetľuje to prevažne zlepšením situácie vo verejných financiách štátov. V polovici skúmaných krajín dochádza k postupnému nárastu dôchodkového veku, ktorý je podmienený dlhodobým rastom očakávaného veku dožitia a zlepšovaním zdravotných podmienok pri práci. V roku 2060 bude priemerný predpokladaný vek odchodu do dôchodku v krajinách OECD 66 rokov pre obe pohlavia. Najneskorší odchod do dôchodku sa podľa predpovede očakáva v Dánsku, Taliansku a Holandsku vo veku 68 rokov, a najnižší vo Francúzsku, Grécku, Luxembursku, Slovinsku a Turecku, kde sa očakáva dôchodkový vek 65 rokov. V piatich európskych krajinách vrátane Slovenska je tento vek priamo odvodzovaný od očakávaného veku dožitia obyvateľstva. V publikácii je venovaná osobitná pozornosť flexibilným režimom odchodu do dôchodku, najmä predčasným starobným dôchodkom a kombináciám pracovného pomeru na kratší než plný úväzok so starobným dôchodkom. Vo väčšine krajín, ktoré takéto kombinovanie umožňujú, je starobný dôchodok v takomto prípade krátený. OECD pozitívne hodnotí existenciu takýchto režimov, najmä ako spôsob vysporiadavania sa so starnúcim obyvateľstvom a využívania zručností starších pracovníkov. Na druhej strane však varuje pred rizikami sociálnych nerovností v starobe, ktoré môžu vzniknúť medzi osobami s výrazne odlišnými vymeriavacími základmi pre výšku starobného dôchodku. OECD preto apeluje na nevyhnutnosť osobnej finančnej gramotnosti, ktorú obyvatelia potrebujú pre správne rozhodnutie sa pre využitie či nevyužitie takýchto flexibilných režimov. Napriek tomu, že približne polovica osôb vo veku nad 65 rokov v nejakej podobe pracuje na čiastočný úväzok, iba 10% ľudí vo veku 60 až 69 rokov poberá popri takejto práci aj starobný dôchodok. Tento rozdiel je často spôsobený premenlivou mierou hospodárnosti udržiavania takýchto pracovných miest zo strany zamestnávateľov. Slovenský model starobných dôchodkov je z pohľadu OECD štandardným modelom blízkym ostatným európskym krajinám. Predčasný odchod do dôchodku je v oprávnených prípadoch umožnený dva roky pred štandardným termínom odchodu do dôchodku. V prípade ľudí vstupujúcich na pracovný trh SR v súčasnosti je to však najskôr v 66. roku života. Päť krajín OECD nemá univerzálne garantovanú minimálnu výšku dôchodku – napríklad v prípade SR je inštitút minimálneho dôchodku prístupný iba pre poberateľov, ktorí odvádzali starobné poistenie po dobu minimálne tridsať rokov. Starobné dôchodky v SR poberateľom nahrádzajú približne 61% výšky príjmu poberaného v produktívnom veku, bez rozdielu medzi pohlaviami. Najmenší rozdiel medzi platmi a dôchodkami má Dánsko, Holandsko a Izrael, a najväčší rozdiel Mexiko, Poľsko a Veľká Británia. Ďalšie informácie podrobnejšie charakterizujúce nastavenia dôchodkových systémov a ich pilierov či demografické štatistiky o ich prispievateľoch i poberateľoch sú dostupné v publikácii online na http://www.oecd-ilibrary.org/social-issues-migration-health/pensions-at-a-glance-2017_pension_glance-2017-en. ], stagingGroup=[false], ddm/11341/newsletter_ko_KR=[false], ddm/11341/only-zu_en_US=[false], classPK=[0], ddm/11341/only-zu_de_DE=[false], companyId=[10155], ddm/11341/priorita_sl_SL=[bezna], ddm/11341/only-zu_uk_UA=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_tr_TR=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_zh_CN=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31]}
{scopeGroupId=[10182], ddm/11341/vseobecny_autor_be_BY=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ru_RU=[odbor], ddm/11341/priorita_hu_HU=[bezna], ddm/11341/ddm-db-select4560_ru_RU=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/newsletter_de_DE=[false], ddm/11341/anotacia_sl_SL=[Počet voľne žijúcich ulovených rýb v je v členských štátoch OECD o 40% nižší než v 80-tych rokoch minulého storočia, a naďalej klesá. Naopak, produkcia akvakultúry od roku 2011 rastie tempom 2,1% ročne.], ddm/11341/newsletter_fr_FR=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_en_US=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/obrazok_media_ru_RU=[{"groupId":10182,"uuid":"eaced346-9891-40a9-954d-fd3ac62bb55e","version":"1.0"}], ddm/11341/datum_spravy_sl_SL=[20171205000000], ddm/11341/priorita_it_IT=[bezna], ddm/11341/obrazok_media_be_BY=[{"groupId":10182,"uuid":"eaced346-9891-40a9-954d-fd3ac62bb55e","version":"1.0"}], roleId=[10163, 10164], ddm/11341/newsletter_be_BY=[false], expirationDate=[2922789940817081255], ddm/11341/datum_spravy_uk_UA=[20171205000000], ddm/11341/anotacia_zh_CN=[Počet voľne žijúcich ulovených rýb v je v členských štátoch OECD o 40% nižší než v 80-tych rokoch minulého storočia, a naďalej klesá. Naopak, produkcia akvakultúry od roku 2011 rastie tempom 2,1% ročne.], entryClassPK=[2976904], ddm/11341/newsletter_vi_VN=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_ko_KR=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/obrazok_media_en_US=[{"groupId":10182,"uuid":"eaced346-9891-40a9-954d-fd3ac62bb55e","version":"1.0"}], content=[

 

Počet voľne žijúcich ulovených rýb v je v členských štátoch OECD o 40% nižší než v 80-tych rokoch minulého storočia, a naďalej klesá. Naopak, produkcia akvakultúry od roku 2011 rastie tempom 2,1% ročne. 

 

Prehľad rybného hospodárstva OECD 2017 odhaduje, že sa hodnota produkcie akvakultúry od roku 2006 zvýšila v priemere o 6% ročne. Podľa údajov publikácie sa očakáva, že produkcia v akvakultúre bude dlhodobo rásť, zatiaľ čo rybolov zaznamená v najlepšom prípade mierne oživenie.

 

Znižujúce sa množstvo voľne ulovených rýb v krajinách OECD je výsledkom poklesu rybolovných zdrojov, ako aj zavedenie prísnejších rybolovných politík, ktorých cieľom je zabezpečenie udržateľného využívania zdrojov rybného hospodárstva. Ceny voľne ulovených rýb zároveň už nie sú také vysoké, aby predišli poklesu hodnoty vykládok rýb v krajinách OECD, čo platilo ešte do roku 2011.

 

Prehľad rybného hospodárstva OECD pre rok 2017 pokrýva 28 členských štátov OECD, a tiež Argentínu, Čínu, Kolumbiu, Indonéziu, Litvu, čínsky Tchaj-pej a Thajsko, ktoré spoločne predstavujú takmer polovicu svetovej produkcie v oblasti rybného hospodárstva a väčšinu produkcie akvakultúry. Podľa publikácie sú ciele stanovené pre riadenie zásob dosahované len na 61% z počtu 1182 vykazovaných zásob rýb.  Prehľad poskytuje hĺbkové údaje o podpore poskytnutej sektoru rybného hospodárstva - spoločne poskytli rybárom tieto ekonomiky v roku 2015 13 miliárd USD, čo zodpovedá jednej šestine celkovej hodnoty ich vykládok rýb. Z 13 miliárd US bolo v ČŠ OECD poskytnutých 7 miliárd USD, zatiaľ čo odvetvie rybolovu v Číne – najväčšie na svete – obdŕžalo v roku 2015 5,7 miliárd USD. 

 

Vo väčšine krajín obsiahnutých v správe v súčasnosti prebieha proces prehodnotenia a revidovania procedúr prideľovania a administrácie rybolovných práv a kvót. Krajiny sú taktiež aktívne zapojené do podpory udržateľného rozvoja v akvakultúre, ktorý je vo všeobecnosti považovaný za primárny zdroj budúceho rastu v produkcii rýb. 

 

K. Ash, riaditeľ Direktoriátu OECD pre obchod a poľnohospodárstvo, počas zverejnenia publikácie uviedol: „Naša práca potvrdzuje narastajúcu dôležitosť produkcie akvakultúry, ktorá pri započítaní vodných rastlín už v súčasnosti predbehla rybolov. Stavajúc na údajoch uvedených v tejto správe očakávame pokračovanie tohto trendu. Takmer 40% hodnotených populácií rýb však nedosiahlo ciele v oblasti riadenia, a mnoho populácií nie je ohodnotených. Existuje tak dostatočne veľký priestor na zlepšenie, a OECD víta doplňujúce opatrenia prijaté vládami jednotlivých krajín v záujme získania kontroly nad nadmerným rybolovom. [...] Existujú obavy o dopade podpory rybolovu na nadbytočnú kapacitu a nadmerný výlov. Naše údaje poukazujú na to, že značná časť tejto podpory môže potenciálne mať škodlivé dopady, a tiež na to, že jestvujú príležitosti na presmerovanie tejto podpory takým spôsobom, ktorý by rybárom pomohol bez poškodenia dlhodobej udržateľnosti zdroja.“

 

Prehľad rybného hospodárstva OECD poskytuje údaje o vývoji politík a aktivít v sektore rybolovu a akvakultúry v ČŠ OECD a v zúčastňujúcich sa ekonomikách, najmä počas obdobia 2015-2016. Prehľad je najnovším medzi dlhodobo vydávanou sériou správ OECD pokrývajúcich vývoj výroby a politík v oblasti rybolovu a akvakultúry.

 

Tohtoročné vydanie má novú štruktúru a má rozšírený obsah v porovnaní s predchádzajúcimi vydaniami. Taktiež obsahuje kompletne revidovanú a rozšírenú prezentáciu databázy Odhadovanej podpory rybného hospodárstva OECD (Fisheries Support Estimate – FSE). FSE je súpis politík podporujúcich rybárov a sektor rybolovu, ktorý poukazuje na rozličné spôsoby, akými sú navrhované a realizované rozpočtové politiky. Táto databáza je jediným komplexným a hodnoverným zdrojom aktuálnych údajov o týchto druhoch politík, a je užitočným zdrojom pre tvorcov politík a akademických pracovníkov.  

 

 

20171205000000 false odbor [""] ["bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31"] Počet voľne žijúcich ulovených rýb v je v členských štátoch OECD o 40% nižší než v 80-tych rokoch minulého storočia, a naďalej klesá. Naopak, produkcia akvakultúry od roku 2011 rastie tempom 2,1% ročne. null {"groupId":10182,"uuid":"eaced346-9891-40a9-954d-fd3ac62bb55e","version":"1.0"} null false bezna null ], ddm/11341/newsletter_en_US=[false], ddm/11341/anotacia_it_IT=[Počet voľne žijúcich ulovených rýb v je v členských štátoch OECD o 40% nižší než v 80-tych rokoch minulého storočia, a naďalej klesá. Naopak, produkcia akvakultúry od roku 2011 rastie tempom 2,1% ročne.], viewCount_sortable=[0], ddm/11341/text_ru_RU=[ Počet voľne žijúcich ulovených rýb v je v členských štátoch OECD o 40% nižší než v 80-tych rokoch minulého storočia, a naďalej klesá. Naopak, produkcia akvakultúry od roku 2011 rastie tempom 2,1% ročne. Prehľad rybného hospodárstva OECD 2017 odhaduje, že sa hodnota produkcie akvakultúry od roku 2006 zvýšila v priemere o 6% ročne. Podľa údajov publikácie sa očakáva, že produkcia v akvakultúre bude dlhodobo rásť, zatiaľ čo rybolov zaznamená v najlepšom prípade mierne oživenie. Znižujúce sa množstvo voľne ulovených rýb v krajinách OECD je výsledkom poklesu rybolovných zdrojov, ako aj zavedenie prísnejších rybolovných politík, ktorých cieľom je zabezpečenie udržateľného využívania zdrojov rybného hospodárstva. Ceny voľne ulovených rýb zároveň už nie sú také vysoké, aby predišli poklesu hodnoty vykládok rýb v krajinách OECD, čo platilo ešte do roku 2011. Prehľad rybného hospodárstva OECD pre rok 2017 pokrýva 28 členských štátov OECD, a tiež Argentínu, Čínu, Kolumbiu, Indonéziu, Litvu, čínsky Tchaj-pej a Thajsko, ktoré spoločne predstavujú takmer polovicu svetovej produkcie v oblasti rybného hospodárstva a väčšinu produkcie akvakultúry. Podľa publikácie sú ciele stanovené pre riadenie zásob dosahované len na 61% z počtu 1182 vykazovaných zásob rýb. Prehľad poskytuje hĺbkové údaje o podpore poskytnutej sektoru rybného hospodárstva - spoločne poskytli rybárom tieto ekonomiky v roku 2015 13 miliárd USD, čo zodpovedá jednej šestine celkovej hodnoty ich vykládok rýb. Z 13 miliárd US bolo v ČŠ OECD poskytnutých 7 miliárd USD, zatiaľ čo odvetvie rybolovu v Číne – najväčšie na svete – obdŕžalo v roku 2015 5,7 miliárd USD. Vo väčšine krajín obsiahnutých v správe v súčasnosti prebieha proces prehodnotenia a revidovania procedúr prideľovania a administrácie rybolovných práv a kvót. Krajiny sú taktiež aktívne zapojené do podpory udržateľného rozvoja v akvakultúre, ktorý je vo všeobecnosti považovaný za primárny zdroj budúceho rastu v produkcii rýb. K. Ash, riaditeľ Direktoriátu OECD pre obchod a poľnohospodárstvo, počas zverejnenia publikácie uviedol: „Naša práca potvrdzuje narastajúcu dôležitosť produkcie akvakultúry, ktorá pri započítaní vodných rastlín už v súčasnosti predbehla rybolov. Stavajúc na údajoch uvedených v tejto správe očakávame pokračovanie tohto trendu. Takmer 40% hodnotených populácií rýb však nedosiahlo ciele v oblasti riadenia, a mnoho populácií nie je ohodnotených. Existuje tak dostatočne veľký priestor na zlepšenie, a OECD víta doplňujúce opatrenia prijaté vládami jednotlivých krajín v záujme získania kontroly nad nadmerným rybolovom. [...] Existujú obavy o dopade podpory rybolovu na nadbytočnú kapacitu a nadmerný výlov. Naše údaje poukazujú na to, že značná časť tejto podpory môže potenciálne mať škodlivé dopady, a tiež na to, že jestvujú príležitosti na presmerovanie tejto podpory takým spôsobom, ktorý by rybárom pomohol bez poškodenia dlhodobej udržateľnosti zdroja.“ Prehľad rybného hospodárstva OECD poskytuje údaje o vývoji politík a aktivít v sektore rybolovu a akvakultúry v ČŠ OECD a v zúčastňujúcich sa ekonomikách, najmä počas obdobia 2015-2016. Prehľad je najnovším medzi dlhodobo vydávanou sériou správ OECD pokrývajúcich vývoj výroby a politík v oblasti rybolovu a akvakultúry. Tohtoročné vydanie má novú štruktúru a má rozšírený obsah v porovnaní s predchádzajúcimi vydaniami. Taktiež obsahuje kompletne revidovanú a rozšírenú prezentáciu databázy Odhadovanej podpory rybného hospodárstva OECD (Fisheries Support Estimate – FSE). FSE je súpis politík podporujúcich rybárov a sektor rybolovu, ktorý poukazuje na rozličné spôsoby, akými sú navrhované a realizované rozpočtové politiky. Táto databáza je jediným komplexným a hodnoverným zdrojom aktuálnych údajov o týchto druhoch politík, a je užitočným zdrojom pre tvorcov politík a akademických pracovníkov. ], viewCount=[0], content_sk_SK=[

 

Počet voľne žijúcich ulovených rýb v je v členských štátoch OECD o 40% nižší než v 80-tych rokoch minulého storočia, a naďalej klesá. Naopak, produkcia akvakultúry od roku 2011 rastie tempom 2,1% ročne. 

 

Prehľad rybného hospodárstva OECD 2017 odhaduje, že sa hodnota produkcie akvakultúry od roku 2006 zvýšila v priemere o 6% ročne. Podľa údajov publikácie sa očakáva, že produkcia v akvakultúre bude dlhodobo rásť, zatiaľ čo rybolov zaznamená v najlepšom prípade mierne oživenie.

 

Znižujúce sa množstvo voľne ulovených rýb v krajinách OECD je výsledkom poklesu rybolovných zdrojov, ako aj zavedenie prísnejších rybolovných politík, ktorých cieľom je zabezpečenie udržateľného využívania zdrojov rybného hospodárstva. Ceny voľne ulovených rýb zároveň už nie sú také vysoké, aby predišli poklesu hodnoty vykládok rýb v krajinách OECD, čo platilo ešte do roku 2011.

 

Prehľad rybného hospodárstva OECD pre rok 2017 pokrýva 28 členských štátov OECD, a tiež Argentínu, Čínu, Kolumbiu, Indonéziu, Litvu, čínsky Tchaj-pej a Thajsko, ktoré spoločne predstavujú takmer polovicu svetovej produkcie v oblasti rybného hospodárstva a väčšinu produkcie akvakultúry. Podľa publikácie sú ciele stanovené pre riadenie zásob dosahované len na 61% z počtu 1182 vykazovaných zásob rýb.  Prehľad poskytuje hĺbkové údaje o podpore poskytnutej sektoru rybného hospodárstva - spoločne poskytli rybárom tieto ekonomiky v roku 2015 13 miliárd USD, čo zodpovedá jednej šestine celkovej hodnoty ich vykládok rýb. Z 13 miliárd US bolo v ČŠ OECD poskytnutých 7 miliárd USD, zatiaľ čo odvetvie rybolovu v Číne – najväčšie na svete – obdŕžalo v roku 2015 5,7 miliárd USD. 

 

Vo väčšine krajín obsiahnutých v správe v súčasnosti prebieha proces prehodnotenia a revidovania procedúr prideľovania a administrácie rybolovných práv a kvót. Krajiny sú taktiež aktívne zapojené do podpory udržateľného rozvoja v akvakultúre, ktorý je vo všeobecnosti považovaný za primárny zdroj budúceho rastu v produkcii rýb. 

 

K. Ash, riaditeľ Direktoriátu OECD pre obchod a poľnohospodárstvo, počas zverejnenia publikácie uviedol: „Naša práca potvrdzuje narastajúcu dôležitosť produkcie akvakultúry, ktorá pri započítaní vodných rastlín už v súčasnosti predbehla rybolov. Stavajúc na údajoch uvedených v tejto správe očakávame pokračovanie tohto trendu. Takmer 40% hodnotených populácií rýb však nedosiahlo ciele v oblasti riadenia, a mnoho populácií nie je ohodnotených. Existuje tak dostatočne veľký priestor na zlepšenie, a OECD víta doplňujúce opatrenia prijaté vládami jednotlivých krajín v záujme získania kontroly nad nadmerným rybolovom. [...] Existujú obavy o dopade podpory rybolovu na nadbytočnú kapacitu a nadmerný výlov. Naše údaje poukazujú na to, že značná časť tejto podpory môže potenciálne mať škodlivé dopady, a tiež na to, že jestvujú príležitosti na presmerovanie tejto podpory takým spôsobom, ktorý by rybárom pomohol bez poškodenia dlhodobej udržateľnosti zdroja.“

 

Prehľad rybného hospodárstva OECD poskytuje údaje o vývoji politík a aktivít v sektore rybolovu a akvakultúry v ČŠ OECD a v zúčastňujúcich sa ekonomikách, najmä počas obdobia 2015-2016. Prehľad je najnovším medzi dlhodobo vydávanou sériou správ OECD pokrývajúcich vývoj výroby a politík v oblasti rybolovu a akvakultúry.

 

Tohtoročné vydanie má novú štruktúru a má rozšírený obsah v porovnaní s predchádzajúcimi vydaniami. Taktiež obsahuje kompletne revidovanú a rozšírenú prezentáciu databázy Odhadovanej podpory rybného hospodárstva OECD (Fisheries Support Estimate – FSE). FSE je súpis politík podporujúcich rybárov a sektor rybolovu, ktorý poukazuje na rozličné spôsoby, akými sú navrhované a realizované rozpočtové politiky. Táto databáza je jediným komplexným a hodnoverným zdrojom aktuálnych údajov o týchto druhoch politík, a je užitočným zdrojom pre tvorcov politík a akademických pracovníkov.  

 

 

20171205000000 false odbor [""] ["bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31"] Počet voľne žijúcich ulovených rýb v je v členských štátoch OECD o 40% nižší než v 80-tych rokoch minulého storočia, a naďalej klesá. Naopak, produkcia akvakultúry od roku 2011 rastie tempom 2,1% ročne. null {"groupId":10182,"uuid":"eaced346-9891-40a9-954d-fd3ac62bb55e","version":"1.0"} null false bezna null ], ddm/11341/obrazok_media_es_ES=[{"groupId":10182,"uuid":"eaced346-9891-40a9-954d-fd3ac62bb55e","version":"1.0"}], ddm/11341/anotacia_sr_RS=[Počet voľne žijúcich ulovených rýb v je v členských štátoch OECD o 40% nižší než v 80-tych rokoch minulého storočia, a naďalej klesá. Naopak, produkcia akvakultúry od roku 2011 rastie tempom 2,1% ročne.], ddm/11341/text_sk_SK=[ Počet voľne žijúcich ulovených rýb v je v členských štátoch OECD o 40% nižší než v 80-tych rokoch minulého storočia, a naďalej klesá. Naopak, produkcia akvakultúry od roku 2011 rastie tempom 2,1% ročne. Prehľad rybného hospodárstva OECD 2017 odhaduje, že sa hodnota produkcie akvakultúry od roku 2006 zvýšila v priemere o 6% ročne. Podľa údajov publikácie sa očakáva, že produkcia v akvakultúre bude dlhodobo rásť, zatiaľ čo rybolov zaznamená v najlepšom prípade mierne oživenie. Znižujúce sa množstvo voľne ulovených rýb v krajinách OECD je výsledkom poklesu rybolovných zdrojov, ako aj zavedenie prísnejších rybolovných politík, ktorých cieľom je zabezpečenie udržateľného využívania zdrojov rybného hospodárstva. Ceny voľne ulovených rýb zároveň už nie sú také vysoké, aby predišli poklesu hodnoty vykládok rýb v krajinách OECD, čo platilo ešte do roku 2011. Prehľad rybného hospodárstva OECD pre rok 2017 pokrýva 28 členských štátov OECD, a tiež Argentínu, Čínu, Kolumbiu, Indonéziu, Litvu, čínsky Tchaj-pej a Thajsko, ktoré spoločne predstavujú takmer polovicu svetovej produkcie v oblasti rybného hospodárstva a väčšinu produkcie akvakultúry. Podľa publikácie sú ciele stanovené pre riadenie zásob dosahované len na 61% z počtu 1182 vykazovaných zásob rýb. Prehľad poskytuje hĺbkové údaje o podpore poskytnutej sektoru rybného hospodárstva - spoločne poskytli rybárom tieto ekonomiky v roku 2015 13 miliárd USD, čo zodpovedá jednej šestine celkovej hodnoty ich vykládok rýb. Z 13 miliárd US bolo v ČŠ OECD poskytnutých 7 miliárd USD, zatiaľ čo odvetvie rybolovu v Číne – najväčšie na svete – obdŕžalo v roku 2015 5,7 miliárd USD. Vo väčšine krajín obsiahnutých v správe v súčasnosti prebieha proces prehodnotenia a revidovania procedúr prideľovania a administrácie rybolovných práv a kvót. Krajiny sú taktiež aktívne zapojené do podpory udržateľného rozvoja v akvakultúre, ktorý je vo všeobecnosti považovaný za primárny zdroj budúceho rastu v produkcii rýb. K. Ash, riaditeľ Direktoriátu OECD pre obchod a poľnohospodárstvo, počas zverejnenia publikácie uviedol: „Naša práca potvrdzuje narastajúcu dôležitosť produkcie akvakultúry, ktorá pri započítaní vodných rastlín už v súčasnosti predbehla rybolov. Stavajúc na údajoch uvedených v tejto správe očakávame pokračovanie tohto trendu. Takmer 40% hodnotených populácií rýb však nedosiahlo ciele v oblasti riadenia, a mnoho populácií nie je ohodnotených. Existuje tak dostatočne veľký priestor na zlepšenie, a OECD víta doplňujúce opatrenia prijaté vládami jednotlivých krajín v záujme získania kontroly nad nadmerným rybolovom. [...] Existujú obavy o dopade podpory rybolovu na nadbytočnú kapacitu a nadmerný výlov. Naše údaje poukazujú na to, že značná časť tejto podpory môže potenciálne mať škodlivé dopady, a tiež na to, že jestvujú príležitosti na presmerovanie tejto podpory takým spôsobom, ktorý by rybárom pomohol bez poškodenia dlhodobej udržateľnosti zdroja.“ Prehľad rybného hospodárstva OECD poskytuje údaje o vývoji politík a aktivít v sektore rybolovu a akvakultúry v ČŠ OECD a v zúčastňujúcich sa ekonomikách, najmä počas obdobia 2015-2016. Prehľad je najnovším medzi dlhodobo vydávanou sériou správ OECD pokrývajúcich vývoj výroby a politík v oblasti rybolovu a akvakultúry. Tohtoročné vydanie má novú štruktúru a má rozšírený obsah v porovnaní s predchádzajúcimi vydaniami. Taktiež obsahuje kompletne revidovanú a rozšírenú prezentáciu databázy Odhadovanej podpory rybného hospodárstva OECD (Fisheries Support Estimate – FSE). FSE je súpis politík podporujúcich rybárov a sektor rybolovu, ktorý poukazuje na rozličné spôsoby, akými sú navrhované a realizované rozpočtové politiky. Táto databáza je jediným komplexným a hodnoverným zdrojom aktuálnych údajov o týchto druhoch politík, a je užitočným zdrojom pre tvorcov politík a akademických pracovníkov. ], ddm/11341/only-zu_pt_BR=[false], ddm/11341/obrazok_media_hu_HU=[{"groupId":10182,"uuid":"eaced346-9891-40a9-954d-fd3ac62bb55e","version":"1.0"}], ddm/11341/newsletter_ru_RU=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_be_BY=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/anotacia_uk_UA=[Počet voľne žijúcich ulovených rýb v je v členských štátoch OECD o 40% nižší než v 80-tych rokoch minulého storočia, a naďalej klesá. Naopak, produkcia akvakultúry od roku 2011 rastie tempom 2,1% ročne.], ddm/11341/anotacia_pl_PL=[Počet voľne žijúcich ulovených rýb v je v členských štátoch OECD o 40% nižší než v 80-tych rokoch minulého storočia, a naďalej klesá. Naopak, produkcia akvakultúry od roku 2011 rastie tempom 2,1% ročne.], ddm/11341/text_tr_TR=[ Počet voľne žijúcich ulovených rýb v je v členských štátoch OECD o 40% nižší než v 80-tych rokoch minulého storočia, a naďalej klesá. Naopak, produkcia akvakultúry od roku 2011 rastie tempom 2,1% ročne. Prehľad rybného hospodárstva OECD 2017 odhaduje, že sa hodnota produkcie akvakultúry od roku 2006 zvýšila v priemere o 6% ročne. Podľa údajov publikácie sa očakáva, že produkcia v akvakultúre bude dlhodobo rásť, zatiaľ čo rybolov zaznamená v najlepšom prípade mierne oživenie. Znižujúce sa množstvo voľne ulovených rýb v krajinách OECD je výsledkom poklesu rybolovných zdrojov, ako aj zavedenie prísnejších rybolovných politík, ktorých cieľom je zabezpečenie udržateľného využívania zdrojov rybného hospodárstva. Ceny voľne ulovených rýb zároveň už nie sú také vysoké, aby predišli poklesu hodnoty vykládok rýb v krajinách OECD, čo platilo ešte do roku 2011. Prehľad rybného hospodárstva OECD pre rok 2017 pokrýva 28 členských štátov OECD, a tiež Argentínu, Čínu, Kolumbiu, Indonéziu, Litvu, čínsky Tchaj-pej a Thajsko, ktoré spoločne predstavujú takmer polovicu svetovej produkcie v oblasti rybného hospodárstva a väčšinu produkcie akvakultúry. Podľa publikácie sú ciele stanovené pre riadenie zásob dosahované len na 61% z počtu 1182 vykazovaných zásob rýb. Prehľad poskytuje hĺbkové údaje o podpore poskytnutej sektoru rybného hospodárstva - spoločne poskytli rybárom tieto ekonomiky v roku 2015 13 miliárd USD, čo zodpovedá jednej šestine celkovej hodnoty ich vykládok rýb. Z 13 miliárd US bolo v ČŠ OECD poskytnutých 7 miliárd USD, zatiaľ čo odvetvie rybolovu v Číne – najväčšie na svete – obdŕžalo v roku 2015 5,7 miliárd USD. Vo väčšine krajín obsiahnutých v správe v súčasnosti prebieha proces prehodnotenia a revidovania procedúr prideľovania a administrácie rybolovných práv a kvót. Krajiny sú taktiež aktívne zapojené do podpory udržateľného rozvoja v akvakultúre, ktorý je vo všeobecnosti považovaný za primárny zdroj budúceho rastu v produkcii rýb. K. Ash, riaditeľ Direktoriátu OECD pre obchod a poľnohospodárstvo, počas zverejnenia publikácie uviedol: „Naša práca potvrdzuje narastajúcu dôležitosť produkcie akvakultúry, ktorá pri započítaní vodných rastlín už v súčasnosti predbehla rybolov. Stavajúc na údajoch uvedených v tejto správe očakávame pokračovanie tohto trendu. Takmer 40% hodnotených populácií rýb však nedosiahlo ciele v oblasti riadenia, a mnoho populácií nie je ohodnotených. Existuje tak dostatočne veľký priestor na zlepšenie, a OECD víta doplňujúce opatrenia prijaté vládami jednotlivých krajín v záujme získania kontroly nad nadmerným rybolovom. [...] Existujú obavy o dopade podpory rybolovu na nadbytočnú kapacitu a nadmerný výlov. Naše údaje poukazujú na to, že značná časť tejto podpory môže potenciálne mať škodlivé dopady, a tiež na to, že jestvujú príležitosti na presmerovanie tejto podpory takým spôsobom, ktorý by rybárom pomohol bez poškodenia dlhodobej udržateľnosti zdroja.“ Prehľad rybného hospodárstva OECD poskytuje údaje o vývoji politík a aktivít v sektore rybolovu a akvakultúry v ČŠ OECD a v zúčastňujúcich sa ekonomikách, najmä počas obdobia 2015-2016. Prehľad je najnovším medzi dlhodobo vydávanou sériou správ OECD pokrývajúcich vývoj výroby a politík v oblasti rybolovu a akvakultúry. Tohtoročné vydanie má novú štruktúru a má rozšírený obsah v porovnaní s predchádzajúcimi vydaniami. Taktiež obsahuje kompletne revidovanú a rozšírenú prezentáciu databázy Odhadovanej podpory rybného hospodárstva OECD (Fisheries Support Estimate – FSE). FSE je súpis politík podporujúcich rybárov a sektor rybolovu, ktorý poukazuje na rozličné spôsoby, akými sú navrhované a realizované rozpočtové politiky. Táto databáza je jediným komplexným a hodnoverným zdrojom aktuálnych údajov o týchto druhoch politík, a je užitočným zdrojom pre tvorcov politík a akademických pracovníkov. ], ddm/11341/vseobecny_autor_es_ES=[odbor], ddm/11341/priorita_ko_KR=[bezna], ddm/11341/anotacia_es_ES=[Počet voľne žijúcich ulovených rýb v je v členských štátoch OECD o 40% nižší než v 80-tych rokoch minulého storočia, a naďalej klesá. Naopak, produkcia akvakultúry od roku 2011 rastie tempom 2,1% ročne.], ddm/11341/text_ko_KR=[ Počet voľne žijúcich ulovených rýb v je v členských štátoch OECD o 40% nižší než v 80-tych rokoch minulého storočia, a naďalej klesá. Naopak, produkcia akvakultúry od roku 2011 rastie tempom 2,1% ročne. Prehľad rybného hospodárstva OECD 2017 odhaduje, že sa hodnota produkcie akvakultúry od roku 2006 zvýšila v priemere o 6% ročne. Podľa údajov publikácie sa očakáva, že produkcia v akvakultúre bude dlhodobo rásť, zatiaľ čo rybolov zaznamená v najlepšom prípade mierne oživenie. Znižujúce sa množstvo voľne ulovených rýb v krajinách OECD je výsledkom poklesu rybolovných zdrojov, ako aj zavedenie prísnejších rybolovných politík, ktorých cieľom je zabezpečenie udržateľného využívania zdrojov rybného hospodárstva. Ceny voľne ulovených rýb zároveň už nie sú také vysoké, aby predišli poklesu hodnoty vykládok rýb v krajinách OECD, čo platilo ešte do roku 2011. Prehľad rybného hospodárstva OECD pre rok 2017 pokrýva 28 členských štátov OECD, a tiež Argentínu, Čínu, Kolumbiu, Indonéziu, Litvu, čínsky Tchaj-pej a Thajsko, ktoré spoločne predstavujú takmer polovicu svetovej produkcie v oblasti rybného hospodárstva a väčšinu produkcie akvakultúry. Podľa publikácie sú ciele stanovené pre riadenie zásob dosahované len na 61% z počtu 1182 vykazovaných zásob rýb. Prehľad poskytuje hĺbkové údaje o podpore poskytnutej sektoru rybného hospodárstva - spoločne poskytli rybárom tieto ekonomiky v roku 2015 13 miliárd USD, čo zodpovedá jednej šestine celkovej hodnoty ich vykládok rýb. Z 13 miliárd US bolo v ČŠ OECD poskytnutých 7 miliárd USD, zatiaľ čo odvetvie rybolovu v Číne – najväčšie na svete – obdŕžalo v roku 2015 5,7 miliárd USD. Vo väčšine krajín obsiahnutých v správe v súčasnosti prebieha proces prehodnotenia a revidovania procedúr prideľovania a administrácie rybolovných práv a kvót. Krajiny sú taktiež aktívne zapojené do podpory udržateľného rozvoja v akvakultúre, ktorý je vo všeobecnosti považovaný za primárny zdroj budúceho rastu v produkcii rýb. K. Ash, riaditeľ Direktoriátu OECD pre obchod a poľnohospodárstvo, počas zverejnenia publikácie uviedol: „Naša práca potvrdzuje narastajúcu dôležitosť produkcie akvakultúry, ktorá pri započítaní vodných rastlín už v súčasnosti predbehla rybolov. Stavajúc na údajoch uvedených v tejto správe očakávame pokračovanie tohto trendu. Takmer 40% hodnotených populácií rýb však nedosiahlo ciele v oblasti riadenia, a mnoho populácií nie je ohodnotených. Existuje tak dostatočne veľký priestor na zlepšenie, a OECD víta doplňujúce opatrenia prijaté vládami jednotlivých krajín v záujme získania kontroly nad nadmerným rybolovom. [...] Existujú obavy o dopade podpory rybolovu na nadbytočnú kapacitu a nadmerný výlov. Naše údaje poukazujú na to, že značná časť tejto podpory môže potenciálne mať škodlivé dopady, a tiež na to, že jestvujú príležitosti na presmerovanie tejto podpory takým spôsobom, ktorý by rybárom pomohol bez poškodenia dlhodobej udržateľnosti zdroja.“ Prehľad rybného hospodárstva OECD poskytuje údaje o vývoji politík a aktivít v sektore rybolovu a akvakultúry v ČŠ OECD a v zúčastňujúcich sa ekonomikách, najmä počas obdobia 2015-2016. Prehľad je najnovším medzi dlhodobo vydávanou sériou správ OECD pokrývajúcich vývoj výroby a politík v oblasti rybolovu a akvakultúry. Tohtoročné vydanie má novú štruktúru a má rozšírený obsah v porovnaní s predchádzajúcimi vydaniami. Taktiež obsahuje kompletne revidovanú a rozšírenú prezentáciu databázy Odhadovanej podpory rybného hospodárstva OECD (Fisheries Support Estimate – FSE). FSE je súpis politík podporujúcich rybárov a sektor rybolovu, ktorý poukazuje na rozličné spôsoby, akými sú navrhované a realizované rozpočtové politiky. Táto databáza je jediným komplexným a hodnoverným zdrojom aktuálnych údajov o týchto druhoch politík, a je užitočným zdrojom pre tvorcov politík a akademických pracovníkov. ], ddm/11341/only-zu_sk_SK=[false], ddm/11341/datum_spravy_fr_FR=[20171205000000], ddm/11341/text_pt_BR=[ Počet voľne žijúcich ulovených rýb v je v členských štátoch OECD o 40% nižší než v 80-tych rokoch minulého storočia, a naďalej klesá. Naopak, produkcia akvakultúry od roku 2011 rastie tempom 2,1% ročne. Prehľad rybného hospodárstva OECD 2017 odhaduje, že sa hodnota produkcie akvakultúry od roku 2006 zvýšila v priemere o 6% ročne. Podľa údajov publikácie sa očakáva, že produkcia v akvakultúre bude dlhodobo rásť, zatiaľ čo rybolov zaznamená v najlepšom prípade mierne oživenie. Znižujúce sa množstvo voľne ulovených rýb v krajinách OECD je výsledkom poklesu rybolovných zdrojov, ako aj zavedenie prísnejších rybolovných politík, ktorých cieľom je zabezpečenie udržateľného využívania zdrojov rybného hospodárstva. Ceny voľne ulovených rýb zároveň už nie sú také vysoké, aby predišli poklesu hodnoty vykládok rýb v krajinách OECD, čo platilo ešte do roku 2011. Prehľad rybného hospodárstva OECD pre rok 2017 pokrýva 28 členských štátov OECD, a tiež Argentínu, Čínu, Kolumbiu, Indonéziu, Litvu, čínsky Tchaj-pej a Thajsko, ktoré spoločne predstavujú takmer polovicu svetovej produkcie v oblasti rybného hospodárstva a väčšinu produkcie akvakultúry. Podľa publikácie sú ciele stanovené pre riadenie zásob dosahované len na 61% z počtu 1182 vykazovaných zásob rýb. Prehľad poskytuje hĺbkové údaje o podpore poskytnutej sektoru rybného hospodárstva - spoločne poskytli rybárom tieto ekonomiky v roku 2015 13 miliárd USD, čo zodpovedá jednej šestine celkovej hodnoty ich vykládok rýb. Z 13 miliárd US bolo v ČŠ OECD poskytnutých 7 miliárd USD, zatiaľ čo odvetvie rybolovu v Číne – najväčšie na svete – obdŕžalo v roku 2015 5,7 miliárd USD. Vo väčšine krajín obsiahnutých v správe v súčasnosti prebieha proces prehodnotenia a revidovania procedúr prideľovania a administrácie rybolovných práv a kvót. Krajiny sú taktiež aktívne zapojené do podpory udržateľného rozvoja v akvakultúre, ktorý je vo všeobecnosti považovaný za primárny zdroj budúceho rastu v produkcii rýb. K. Ash, riaditeľ Direktoriátu OECD pre obchod a poľnohospodárstvo, počas zverejnenia publikácie uviedol: „Naša práca potvrdzuje narastajúcu dôležitosť produkcie akvakultúry, ktorá pri započítaní vodných rastlín už v súčasnosti predbehla rybolov. Stavajúc na údajoch uvedených v tejto správe očakávame pokračovanie tohto trendu. Takmer 40% hodnotených populácií rýb však nedosiahlo ciele v oblasti riadenia, a mnoho populácií nie je ohodnotených. Existuje tak dostatočne veľký priestor na zlepšenie, a OECD víta doplňujúce opatrenia prijaté vládami jednotlivých krajín v záujme získania kontroly nad nadmerným rybolovom. [...] Existujú obavy o dopade podpory rybolovu na nadbytočnú kapacitu a nadmerný výlov. Naše údaje poukazujú na to, že značná časť tejto podpory môže potenciálne mať škodlivé dopady, a tiež na to, že jestvujú príležitosti na presmerovanie tejto podpory takým spôsobom, ktorý by rybárom pomohol bez poškodenia dlhodobej udržateľnosti zdroja.“ Prehľad rybného hospodárstva OECD poskytuje údaje o vývoji politík a aktivít v sektore rybolovu a akvakultúry v ČŠ OECD a v zúčastňujúcich sa ekonomikách, najmä počas obdobia 2015-2016. Prehľad je najnovším medzi dlhodobo vydávanou sériou správ OECD pokrývajúcich vývoj výroby a politík v oblasti rybolovu a akvakultúry. Tohtoročné vydanie má novú štruktúru a má rozšírený obsah v porovnaní s predchádzajúcimi vydaniami. Taktiež obsahuje kompletne revidovanú a rozšírenú prezentáciu databázy Odhadovanej podpory rybného hospodárstva OECD (Fisheries Support Estimate – FSE). FSE je súpis politík podporujúcich rybárov a sektor rybolovu, ktorý poukazuje na rozličné spôsoby, akými sú navrhované a realizované rozpočtové politiky. Táto databáza je jediným komplexným a hodnoverným zdrojom aktuálnych údajov o týchto druhoch politík, a je užitočným zdrojom pre tvorcov politík a akademických pracovníkov. ], ddm/11341/anotacia_en_US=[Počet voľne žijúcich ulovených rýb v je v členských štátoch OECD o 40% nižší než v 80-tych rokoch minulého storočia, a naďalej klesá. Naopak, produkcia akvakultúry od roku 2011 rastie tempom 2,1% ročne.], ddm/11341/only-zu_ko_KR=[false], ddm/11341/text_sr_RS=[ Počet voľne žijúcich ulovených rýb v je v členských štátoch OECD o 40% nižší než v 80-tych rokoch minulého storočia, a naďalej klesá. Naopak, produkcia akvakultúry od roku 2011 rastie tempom 2,1% ročne. Prehľad rybného hospodárstva OECD 2017 odhaduje, že sa hodnota produkcie akvakultúry od roku 2006 zvýšila v priemere o 6% ročne. Podľa údajov publikácie sa očakáva, že produkcia v akvakultúre bude dlhodobo rásť, zatiaľ čo rybolov zaznamená v najlepšom prípade mierne oživenie. Znižujúce sa množstvo voľne ulovených rýb v krajinách OECD je výsledkom poklesu rybolovných zdrojov, ako aj zavedenie prísnejších rybolovných politík, ktorých cieľom je zabezpečenie udržateľného využívania zdrojov rybného hospodárstva. Ceny voľne ulovených rýb zároveň už nie sú také vysoké, aby predišli poklesu hodnoty vykládok rýb v krajinách OECD, čo platilo ešte do roku 2011. Prehľad rybného hospodárstva OECD pre rok 2017 pokrýva 28 členských štátov OECD, a tiež Argentínu, Čínu, Kolumbiu, Indonéziu, Litvu, čínsky Tchaj-pej a Thajsko, ktoré spoločne predstavujú takmer polovicu svetovej produkcie v oblasti rybného hospodárstva a väčšinu produkcie akvakultúry. Podľa publikácie sú ciele stanovené pre riadenie zásob dosahované len na 61% z počtu 1182 vykazovaných zásob rýb. Prehľad poskytuje hĺbkové údaje o podpore poskytnutej sektoru rybného hospodárstva - spoločne poskytli rybárom tieto ekonomiky v roku 2015 13 miliárd USD, čo zodpovedá jednej šestine celkovej hodnoty ich vykládok rýb. Z 13 miliárd US bolo v ČŠ OECD poskytnutých 7 miliárd USD, zatiaľ čo odvetvie rybolovu v Číne – najväčšie na svete – obdŕžalo v roku 2015 5,7 miliárd USD. Vo väčšine krajín obsiahnutých v správe v súčasnosti prebieha proces prehodnotenia a revidovania procedúr prideľovania a administrácie rybolovných práv a kvót. Krajiny sú taktiež aktívne zapojené do podpory udržateľného rozvoja v akvakultúre, ktorý je vo všeobecnosti považovaný za primárny zdroj budúceho rastu v produkcii rýb. K. Ash, riaditeľ Direktoriátu OECD pre obchod a poľnohospodárstvo, počas zverejnenia publikácie uviedol: „Naša práca potvrdzuje narastajúcu dôležitosť produkcie akvakultúry, ktorá pri započítaní vodných rastlín už v súčasnosti predbehla rybolov. Stavajúc na údajoch uvedených v tejto správe očakávame pokračovanie tohto trendu. Takmer 40% hodnotených populácií rýb však nedosiahlo ciele v oblasti riadenia, a mnoho populácií nie je ohodnotených. Existuje tak dostatočne veľký priestor na zlepšenie, a OECD víta doplňujúce opatrenia prijaté vládami jednotlivých krajín v záujme získania kontroly nad nadmerným rybolovom. [...] Existujú obavy o dopade podpory rybolovu na nadbytočnú kapacitu a nadmerný výlov. Naše údaje poukazujú na to, že značná časť tejto podpory môže potenciálne mať škodlivé dopady, a tiež na to, že jestvujú príležitosti na presmerovanie tejto podpory takým spôsobom, ktorý by rybárom pomohol bez poškodenia dlhodobej udržateľnosti zdroja.“ Prehľad rybného hospodárstva OECD poskytuje údaje o vývoji politík a aktivít v sektore rybolovu a akvakultúry v ČŠ OECD a v zúčastňujúcich sa ekonomikách, najmä počas obdobia 2015-2016. Prehľad je najnovším medzi dlhodobo vydávanou sériou správ OECD pokrývajúcich vývoj výroby a politík v oblasti rybolovu a akvakultúry. Tohtoročné vydanie má novú štruktúru a má rozšírený obsah v porovnaní s predchádzajúcimi vydaniami. Taktiež obsahuje kompletne revidovanú a rozšírenú prezentáciu databázy Odhadovanej podpory rybného hospodárstva OECD (Fisheries Support Estimate – FSE). FSE je súpis politík podporujúcich rybárov a sektor rybolovu, ktorý poukazuje na rozličné spôsoby, akými sú navrhované a realizované rozpočtové politiky. Táto databáza je jediným komplexným a hodnoverným zdrojom aktuálnych údajov o týchto druhoch politík, a je užitočným zdrojom pre tvorcov politík a akademických pracovníkov. ], ddm/11341/newsletter_pt_BR=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_hu_HU=[odbor], ddm/11341/newsletter_sr_RS=[false], ddm/11341/priorita_fr_FR=[bezna], classNameId=[0], ddm/11341/priorita_de_DE=[bezna], priority=[0.0], ratings_sortable=[0.0], userName=[michaela dunajská], ddm/11341/obrazok_media_uk_UA=[{"groupId":10182,"uuid":"eaced346-9891-40a9-954d-fd3ac62bb55e","version":"1.0"}], ddm/11341/only-zu_ru_RU=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_zh_CN=[odbor], publishDate=[20171219105500], ddm/11341/anotacia_pt_BR=[Počet voľne žijúcich ulovených rýb v je v členských štátoch OECD o 40% nižší než v 80-tych rokoch minulého storočia, a naďalej klesá. Naopak, produkcia akvakultúry od roku 2011 rastie tempom 2,1% ročne.], ddm/11341/datum_spravy_pt_BR=[20171205000000], ddm/11341/priorita_sk_SK=[bezna], ddm/11341/only-zu_vi_VN=[false], ddm/11341/vseobecny_autor_sl_SL=[odbor], ddm/11341/obrazok_media_zh_CN=[{"groupId":10182,"uuid":"eaced346-9891-40a9-954d-fd3ac62bb55e","version":"1.0"}], ddm/11341/obrazok_media_pl_PL=[{"groupId":10182,"uuid":"eaced346-9891-40a9-954d-fd3ac62bb55e","version":"1.0"}], ddm/11341/vseobecny_autor_uk_UA=[odbor], modified=[20171219105725], ddm/11341/vseobecny_autor_it_IT=[odbor], ddm/11341/anotacia_fr_FR=[Počet voľne žijúcich ulovených rýb v je v členských štátoch OECD o 40% nižší než v 80-tych rokoch minulého storočia, a naďalej klesá. Naopak, produkcia akvakultúry od roku 2011 rastie tempom 2,1% ročne.], ddm/11341/datum_spravy_be_BY=[20171205000000], ddm/11341/anotacia_vi_VN=[Počet voľne žijúcich ulovených rýb v je v členských štátoch OECD o 40% nižší než v 80-tych rokoch minulého storočia, a naďalej klesá. Naopak, produkcia akvakultúry od roku 2011 rastie tempom 2,1% ročne.], ddm/11341/obrazok_media_sl_SL=[{"groupId":10182,"uuid":"eaced346-9891-40a9-954d-fd3ac62bb55e","version":"1.0"}], ddm/11341/text_pl_PL=[ Počet voľne žijúcich ulovených rýb v je v členských štátoch OECD o 40% nižší než v 80-tych rokoch minulého storočia, a naďalej klesá. Naopak, produkcia akvakultúry od roku 2011 rastie tempom 2,1% ročne. Prehľad rybného hospodárstva OECD 2017 odhaduje, že sa hodnota produkcie akvakultúry od roku 2006 zvýšila v priemere o 6% ročne. Podľa údajov publikácie sa očakáva, že produkcia v akvakultúre bude dlhodobo rásť, zatiaľ čo rybolov zaznamená v najlepšom prípade mierne oživenie. Znižujúce sa množstvo voľne ulovených rýb v krajinách OECD je výsledkom poklesu rybolovných zdrojov, ako aj zavedenie prísnejších rybolovných politík, ktorých cieľom je zabezpečenie udržateľného využívania zdrojov rybného hospodárstva. Ceny voľne ulovených rýb zároveň už nie sú také vysoké, aby predišli poklesu hodnoty vykládok rýb v krajinách OECD, čo platilo ešte do roku 2011. Prehľad rybného hospodárstva OECD pre rok 2017 pokrýva 28 členských štátov OECD, a tiež Argentínu, Čínu, Kolumbiu, Indonéziu, Litvu, čínsky Tchaj-pej a Thajsko, ktoré spoločne predstavujú takmer polovicu svetovej produkcie v oblasti rybného hospodárstva a väčšinu produkcie akvakultúry. Podľa publikácie sú ciele stanovené pre riadenie zásob dosahované len na 61% z počtu 1182 vykazovaných zásob rýb. Prehľad poskytuje hĺbkové údaje o podpore poskytnutej sektoru rybného hospodárstva - spoločne poskytli rybárom tieto ekonomiky v roku 2015 13 miliárd USD, čo zodpovedá jednej šestine celkovej hodnoty ich vykládok rýb. Z 13 miliárd US bolo v ČŠ OECD poskytnutých 7 miliárd USD, zatiaľ čo odvetvie rybolovu v Číne – najväčšie na svete – obdŕžalo v roku 2015 5,7 miliárd USD. Vo väčšine krajín obsiahnutých v správe v súčasnosti prebieha proces prehodnotenia a revidovania procedúr prideľovania a administrácie rybolovných práv a kvót. Krajiny sú taktiež aktívne zapojené do podpory udržateľného rozvoja v akvakultúre, ktorý je vo všeobecnosti považovaný za primárny zdroj budúceho rastu v produkcii rýb. K. Ash, riaditeľ Direktoriátu OECD pre obchod a poľnohospodárstvo, počas zverejnenia publikácie uviedol: „Naša práca potvrdzuje narastajúcu dôležitosť produkcie akvakultúry, ktorá pri započítaní vodných rastlín už v súčasnosti predbehla rybolov. Stavajúc na údajoch uvedených v tejto správe očakávame pokračovanie tohto trendu. Takmer 40% hodnotených populácií rýb však nedosiahlo ciele v oblasti riadenia, a mnoho populácií nie je ohodnotených. Existuje tak dostatočne veľký priestor na zlepšenie, a OECD víta doplňujúce opatrenia prijaté vládami jednotlivých krajín v záujme získania kontroly nad nadmerným rybolovom. [...] Existujú obavy o dopade podpory rybolovu na nadbytočnú kapacitu a nadmerný výlov. Naše údaje poukazujú na to, že značná časť tejto podpory môže potenciálne mať škodlivé dopady, a tiež na to, že jestvujú príležitosti na presmerovanie tejto podpory takým spôsobom, ktorý by rybárom pomohol bez poškodenia dlhodobej udržateľnosti zdroja.“ Prehľad rybného hospodárstva OECD poskytuje údaje o vývoji politík a aktivít v sektore rybolovu a akvakultúry v ČŠ OECD a v zúčastňujúcich sa ekonomikách, najmä počas obdobia 2015-2016. Prehľad je najnovším medzi dlhodobo vydávanou sériou správ OECD pokrývajúcich vývoj výroby a politík v oblasti rybolovu a akvakultúry. Tohtoročné vydanie má novú štruktúru a má rozšírený obsah v porovnaní s predchádzajúcimi vydaniami. Taktiež obsahuje kompletne revidovanú a rozšírenú prezentáciu databázy Odhadovanej podpory rybného hospodárstva OECD (Fisheries Support Estimate – FSE). FSE je súpis politík podporujúcich rybárov a sektor rybolovu, ktorý poukazuje na rozličné spôsoby, akými sú navrhované a realizované rozpočtové politiky. Táto databáza je jediným komplexným a hodnoverným zdrojom aktuálnych údajov o týchto druhoch politík, a je užitočným zdrojom pre tvorcov politík a akademických pracovníkov. ], ddm/11341/ddm-db-select4560_uk_UA=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/vseobecny_autor_sr_RS=[odbor], ddm/11341/newsletter_hu_HU=[false], rootEntryClassPK=[2976904], ddm/11341/datum_spravy_pl_PL=[20171205000000], ddmTemplateKey=[19701], ddm/11341/only-zu_fr_FR=[false], ddm/11341/only-zu_tr_TR=[false], ddm/11341/text_es_ES=[ Počet voľne žijúcich ulovených rýb v je v členských štátoch OECD o 40% nižší než v 80-tych rokoch minulého storočia, a naďalej klesá. Naopak, produkcia akvakultúry od roku 2011 rastie tempom 2,1% ročne. Prehľad rybného hospodárstva OECD 2017 odhaduje, že sa hodnota produkcie akvakultúry od roku 2006 zvýšila v priemere o 6% ročne. Podľa údajov publikácie sa očakáva, že produkcia v akvakultúre bude dlhodobo rásť, zatiaľ čo rybolov zaznamená v najlepšom prípade mierne oživenie. Znižujúce sa množstvo voľne ulovených rýb v krajinách OECD je výsledkom poklesu rybolovných zdrojov, ako aj zavedenie prísnejších rybolovných politík, ktorých cieľom je zabezpečenie udržateľného využívania zdrojov rybného hospodárstva. Ceny voľne ulovených rýb zároveň už nie sú také vysoké, aby predišli poklesu hodnoty vykládok rýb v krajinách OECD, čo platilo ešte do roku 2011. Prehľad rybného hospodárstva OECD pre rok 2017 pokrýva 28 členských štátov OECD, a tiež Argentínu, Čínu, Kolumbiu, Indonéziu, Litvu, čínsky Tchaj-pej a Thajsko, ktoré spoločne predstavujú takmer polovicu svetovej produkcie v oblasti rybného hospodárstva a väčšinu produkcie akvakultúry. Podľa publikácie sú ciele stanovené pre riadenie zásob dosahované len na 61% z počtu 1182 vykazovaných zásob rýb. Prehľad poskytuje hĺbkové údaje o podpore poskytnutej sektoru rybného hospodárstva - spoločne poskytli rybárom tieto ekonomiky v roku 2015 13 miliárd USD, čo zodpovedá jednej šestine celkovej hodnoty ich vykládok rýb. Z 13 miliárd US bolo v ČŠ OECD poskytnutých 7 miliárd USD, zatiaľ čo odvetvie rybolovu v Číne – najväčšie na svete – obdŕžalo v roku 2015 5,7 miliárd USD. Vo väčšine krajín obsiahnutých v správe v súčasnosti prebieha proces prehodnotenia a revidovania procedúr prideľovania a administrácie rybolovných práv a kvót. Krajiny sú taktiež aktívne zapojené do podpory udržateľného rozvoja v akvakultúre, ktorý je vo všeobecnosti považovaný za primárny zdroj budúceho rastu v produkcii rýb. K. Ash, riaditeľ Direktoriátu OECD pre obchod a poľnohospodárstvo, počas zverejnenia publikácie uviedol: „Naša práca potvrdzuje narastajúcu dôležitosť produkcie akvakultúry, ktorá pri započítaní vodných rastlín už v súčasnosti predbehla rybolov. Stavajúc na údajoch uvedených v tejto správe očakávame pokračovanie tohto trendu. Takmer 40% hodnotených populácií rýb však nedosiahlo ciele v oblasti riadenia, a mnoho populácií nie je ohodnotených. Existuje tak dostatočne veľký priestor na zlepšenie, a OECD víta doplňujúce opatrenia prijaté vládami jednotlivých krajín v záujme získania kontroly nad nadmerným rybolovom. [...] Existujú obavy o dopade podpory rybolovu na nadbytočnú kapacitu a nadmerný výlov. Naše údaje poukazujú na to, že značná časť tejto podpory môže potenciálne mať škodlivé dopady, a tiež na to, že jestvujú príležitosti na presmerovanie tejto podpory takým spôsobom, ktorý by rybárom pomohol bez poškodenia dlhodobej udržateľnosti zdroja.“ Prehľad rybného hospodárstva OECD poskytuje údaje o vývoji politík a aktivít v sektore rybolovu a akvakultúry v ČŠ OECD a v zúčastňujúcich sa ekonomikách, najmä počas obdobia 2015-2016. Prehľad je najnovším medzi dlhodobo vydávanou sériou správ OECD pokrývajúcich vývoj výroby a politík v oblasti rybolovu a akvakultúry. Tohtoročné vydanie má novú štruktúru a má rozšírený obsah v porovnaní s predchádzajúcimi vydaniami. Taktiež obsahuje kompletne revidovanú a rozšírenú prezentáciu databázy Odhadovanej podpory rybného hospodárstva OECD (Fisheries Support Estimate – FSE). FSE je súpis politík podporujúcich rybárov a sektor rybolovu, ktorý poukazuje na rozličné spôsoby, akými sú navrhované a realizované rozpočtové politiky. Táto databáza je jediným komplexným a hodnoverným zdrojom aktuálnych údajov o týchto druhoch politík, a je užitočným zdrojom pre tvorcov politík a akademických pracovníkov. ], ddm/11341/obrazok_media_sr_RS=[{"groupId":10182,"uuid":"eaced346-9891-40a9-954d-fd3ac62bb55e","version":"1.0"}], ddm/11341/only-zu_hu_HU=[false], ddm/11341/datum_spravy_hu_HU=[20171205000000], ddm/11341/ddm-db-select4560_vi_VN=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], treePath=[30303, 1731033, 1731116], ddm/11341/only-zu_be_BY=[false], ddm/11341/priorita_pt_BR=[bezna], ddm/11341/ddm-db-select4560_hu_HU=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/datum_spravy_es_ES=[20171205000000], ddm/11341/text_be_BY=[ Počet voľne žijúcich ulovených rýb v je v členských štátoch OECD o 40% nižší než v 80-tych rokoch minulého storočia, a naďalej klesá. Naopak, produkcia akvakultúry od roku 2011 rastie tempom 2,1% ročne. Prehľad rybného hospodárstva OECD 2017 odhaduje, že sa hodnota produkcie akvakultúry od roku 2006 zvýšila v priemere o 6% ročne. Podľa údajov publikácie sa očakáva, že produkcia v akvakultúre bude dlhodobo rásť, zatiaľ čo rybolov zaznamená v najlepšom prípade mierne oživenie. Znižujúce sa množstvo voľne ulovených rýb v krajinách OECD je výsledkom poklesu rybolovných zdrojov, ako aj zavedenie prísnejších rybolovných politík, ktorých cieľom je zabezpečenie udržateľného využívania zdrojov rybného hospodárstva. Ceny voľne ulovených rýb zároveň už nie sú také vysoké, aby predišli poklesu hodnoty vykládok rýb v krajinách OECD, čo platilo ešte do roku 2011. Prehľad rybného hospodárstva OECD pre rok 2017 pokrýva 28 členských štátov OECD, a tiež Argentínu, Čínu, Kolumbiu, Indonéziu, Litvu, čínsky Tchaj-pej a Thajsko, ktoré spoločne predstavujú takmer polovicu svetovej produkcie v oblasti rybného hospodárstva a väčšinu produkcie akvakultúry. Podľa publikácie sú ciele stanovené pre riadenie zásob dosahované len na 61% z počtu 1182 vykazovaných zásob rýb. Prehľad poskytuje hĺbkové údaje o podpore poskytnutej sektoru rybného hospodárstva - spoločne poskytli rybárom tieto ekonomiky v roku 2015 13 miliárd USD, čo zodpovedá jednej šestine celkovej hodnoty ich vykládok rýb. Z 13 miliárd US bolo v ČŠ OECD poskytnutých 7 miliárd USD, zatiaľ čo odvetvie rybolovu v Číne – najväčšie na svete – obdŕžalo v roku 2015 5,7 miliárd USD. Vo väčšine krajín obsiahnutých v správe v súčasnosti prebieha proces prehodnotenia a revidovania procedúr prideľovania a administrácie rybolovných práv a kvót. Krajiny sú taktiež aktívne zapojené do podpory udržateľného rozvoja v akvakultúre, ktorý je vo všeobecnosti považovaný za primárny zdroj budúceho rastu v produkcii rýb. K. Ash, riaditeľ Direktoriátu OECD pre obchod a poľnohospodárstvo, počas zverejnenia publikácie uviedol: „Naša práca potvrdzuje narastajúcu dôležitosť produkcie akvakultúry, ktorá pri započítaní vodných rastlín už v súčasnosti predbehla rybolov. Stavajúc na údajoch uvedených v tejto správe očakávame pokračovanie tohto trendu. Takmer 40% hodnotených populácií rýb však nedosiahlo ciele v oblasti riadenia, a mnoho populácií nie je ohodnotených. Existuje tak dostatočne veľký priestor na zlepšenie, a OECD víta doplňujúce opatrenia prijaté vládami jednotlivých krajín v záujme získania kontroly nad nadmerným rybolovom. [...] Existujú obavy o dopade podpory rybolovu na nadbytočnú kapacitu a nadmerný výlov. Naše údaje poukazujú na to, že značná časť tejto podpory môže potenciálne mať škodlivé dopady, a tiež na to, že jestvujú príležitosti na presmerovanie tejto podpory takým spôsobom, ktorý by rybárom pomohol bez poškodenia dlhodobej udržateľnosti zdroja.“ Prehľad rybného hospodárstva OECD poskytuje údaje o vývoji politík a aktivít v sektore rybolovu a akvakultúry v ČŠ OECD a v zúčastňujúcich sa ekonomikách, najmä počas obdobia 2015-2016. Prehľad je najnovším medzi dlhodobo vydávanou sériou správ OECD pokrývajúcich vývoj výroby a politík v oblasti rybolovu a akvakultúry. Tohtoročné vydanie má novú štruktúru a má rozšírený obsah v porovnaní s predchádzajúcimi vydaniami. Taktiež obsahuje kompletne revidovanú a rozšírenú prezentáciu databázy Odhadovanej podpory rybného hospodárstva OECD (Fisheries Support Estimate – FSE). FSE je súpis politík podporujúcich rybárov a sektor rybolovu, ktorý poukazuje na rozličné spôsoby, akými sú navrhované a realizované rozpočtové politiky. Táto databáza je jediným komplexným a hodnoverným zdrojom aktuálnych údajov o týchto druhoch politík, a je užitočným zdrojom pre tvorcov politík a akademických pracovníkov. ], ddm/11341/ddm-db-select4560_es_ES=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/newsletter_sl_SL=[false], ddm/11341/anotacia_ko_KR=[Počet voľne žijúcich ulovených rýb v je v členských štátoch OECD o 40% nižší než v 80-tych rokoch minulého storočia, a naďalej klesá. Naopak, produkcia akvakultúry od roku 2011 rastie tempom 2,1% ročne.], ddm/11341/obrazok_media_it_IT=[{"groupId":10182,"uuid":"eaced346-9891-40a9-954d-fd3ac62bb55e","version":"1.0"}], ddm/11341/text_en_US=[ Počet voľne žijúcich ulovených rýb v je v členských štátoch OECD o 40% nižší než v 80-tych rokoch minulého storočia, a naďalej klesá. Naopak, produkcia akvakultúry od roku 2011 rastie tempom 2,1% ročne. Prehľad rybného hospodárstva OECD 2017 odhaduje, že sa hodnota produkcie akvakultúry od roku 2006 zvýšila v priemere o 6% ročne. Podľa údajov publikácie sa očakáva, že produkcia v akvakultúre bude dlhodobo rásť, zatiaľ čo rybolov zaznamená v najlepšom prípade mierne oživenie. Znižujúce sa množstvo voľne ulovených rýb v krajinách OECD je výsledkom poklesu rybolovných zdrojov, ako aj zavedenie prísnejších rybolovných politík, ktorých cieľom je zabezpečenie udržateľného využívania zdrojov rybného hospodárstva. Ceny voľne ulovených rýb zároveň už nie sú také vysoké, aby predišli poklesu hodnoty vykládok rýb v krajinách OECD, čo platilo ešte do roku 2011. Prehľad rybného hospodárstva OECD pre rok 2017 pokrýva 28 členských štátov OECD, a tiež Argentínu, Čínu, Kolumbiu, Indonéziu, Litvu, čínsky Tchaj-pej a Thajsko, ktoré spoločne predstavujú takmer polovicu svetovej produkcie v oblasti rybného hospodárstva a väčšinu produkcie akvakultúry. Podľa publikácie sú ciele stanovené pre riadenie zásob dosahované len na 61% z počtu 1182 vykazovaných zásob rýb. Prehľad poskytuje hĺbkové údaje o podpore poskytnutej sektoru rybného hospodárstva - spoločne poskytli rybárom tieto ekonomiky v roku 2015 13 miliárd USD, čo zodpovedá jednej šestine celkovej hodnoty ich vykládok rýb. Z 13 miliárd US bolo v ČŠ OECD poskytnutých 7 miliárd USD, zatiaľ čo odvetvie rybolovu v Číne – najväčšie na svete – obdŕžalo v roku 2015 5,7 miliárd USD. Vo väčšine krajín obsiahnutých v správe v súčasnosti prebieha proces prehodnotenia a revidovania procedúr prideľovania a administrácie rybolovných práv a kvót. Krajiny sú taktiež aktívne zapojené do podpory udržateľného rozvoja v akvakultúre, ktorý je vo všeobecnosti považovaný za primárny zdroj budúceho rastu v produkcii rýb. K. Ash, riaditeľ Direktoriátu OECD pre obchod a poľnohospodárstvo, počas zverejnenia publikácie uviedol: „Naša práca potvrdzuje narastajúcu dôležitosť produkcie akvakultúry, ktorá pri započítaní vodných rastlín už v súčasnosti predbehla rybolov. Stavajúc na údajoch uvedených v tejto správe očakávame pokračovanie tohto trendu. Takmer 40% hodnotených populácií rýb však nedosiahlo ciele v oblasti riadenia, a mnoho populácií nie je ohodnotených. Existuje tak dostatočne veľký priestor na zlepšenie, a OECD víta doplňujúce opatrenia prijaté vládami jednotlivých krajín v záujme získania kontroly nad nadmerným rybolovom. [...] Existujú obavy o dopade podpory rybolovu na nadbytočnú kapacitu a nadmerný výlov. Naše údaje poukazujú na to, že značná časť tejto podpory môže potenciálne mať škodlivé dopady, a tiež na to, že jestvujú príležitosti na presmerovanie tejto podpory takým spôsobom, ktorý by rybárom pomohol bez poškodenia dlhodobej udržateľnosti zdroja.“ Prehľad rybného hospodárstva OECD poskytuje údaje o vývoji politík a aktivít v sektore rybolovu a akvakultúry v ČŠ OECD a v zúčastňujúcich sa ekonomikách, najmä počas obdobia 2015-2016. Prehľad je najnovším medzi dlhodobo vydávanou sériou správ OECD pokrývajúcich vývoj výroby a politík v oblasti rybolovu a akvakultúry. Tohtoročné vydanie má novú štruktúru a má rozšírený obsah v porovnaní s predchádzajúcimi vydaniami. Taktiež obsahuje kompletne revidovanú a rozšírenú prezentáciu databázy Odhadovanej podpory rybného hospodárstva OECD (Fisheries Support Estimate – FSE). FSE je súpis politík podporujúcich rybárov a sektor rybolovu, ktorý poukazuje na rozličné spôsoby, akými sú navrhované a realizované rozpočtové politiky. Táto databáza je jediným komplexným a hodnoverným zdrojom aktuálnych údajov o týchto druhoch politík, a je užitočným zdrojom pre tvorcov politík a akademických pracovníkov. ], stagingGroup=[false], ddm/11341/only-zu_en_US=[false], ddm/11341/priorita_sl_SL=[bezna], ddm/11341/only-zu_uk_UA=[false], ddm/11341/priorita_en_US=[bezna], priority_sortable=[0.0], defaultLanguageId=[sk_SK], ddm/11341/text_uk_UA=[ Počet voľne žijúcich ulovených rýb v je v členských štátoch OECD o 40% nižší než v 80-tych rokoch minulého storočia, a naďalej klesá. Naopak, produkcia akvakultúry od roku 2011 rastie tempom 2,1% ročne. Prehľad rybného hospodárstva OECD 2017 odhaduje, že sa hodnota produkcie akvakultúry od roku 2006 zvýšila v priemere o 6% ročne. Podľa údajov publikácie sa očakáva, že produkcia v akvakultúre bude dlhodobo rásť, zatiaľ čo rybolov zaznamená v najlepšom prípade mierne oživenie. Znižujúce sa množstvo voľne ulovených rýb v krajinách OECD je výsledkom poklesu rybolovných zdrojov, ako aj zavedenie prísnejších rybolovných politík, ktorých cieľom je zabezpečenie udržateľného využívania zdrojov rybného hospodárstva. Ceny voľne ulovených rýb zároveň už nie sú také vysoké, aby predišli poklesu hodnoty vykládok rýb v krajinách OECD, čo platilo ešte do roku 2011. Prehľad rybného hospodárstva OECD pre rok 2017 pokrýva 28 členských štátov OECD, a tiež Argentínu, Čínu, Kolumbiu, Indonéziu, Litvu, čínsky Tchaj-pej a Thajsko, ktoré spoločne predstavujú takmer polovicu svetovej produkcie v oblasti rybného hospodárstva a väčšinu produkcie akvakultúry. Podľa publikácie sú ciele stanovené pre riadenie zásob dosahované len na 61% z počtu 1182 vykazovaných zásob rýb. Prehľad poskytuje hĺbkové údaje o podpore poskytnutej sektoru rybného hospodárstva - spoločne poskytli rybárom tieto ekonomiky v roku 2015 13 miliárd USD, čo zodpovedá jednej šestine celkovej hodnoty ich vykládok rýb. Z 13 miliárd US bolo v ČŠ OECD poskytnutých 7 miliárd USD, zatiaľ čo odvetvie rybolovu v Číne – najväčšie na svete – obdŕžalo v roku 2015 5,7 miliárd USD. Vo väčšine krajín obsiahnutých v správe v súčasnosti prebieha proces prehodnotenia a revidovania procedúr prideľovania a administrácie rybolovných práv a kvót. Krajiny sú taktiež aktívne zapojené do podpory udržateľného rozvoja v akvakultúre, ktorý je vo všeobecnosti považovaný za primárny zdroj budúceho rastu v produkcii rýb. K. Ash, riaditeľ Direktoriátu OECD pre obchod a poľnohospodárstvo, počas zverejnenia publikácie uviedol: „Naša práca potvrdzuje narastajúcu dôležitosť produkcie akvakultúry, ktorá pri započítaní vodných rastlín už v súčasnosti predbehla rybolov. Stavajúc na údajoch uvedených v tejto správe očakávame pokračovanie tohto trendu. Takmer 40% hodnotených populácií rýb však nedosiahlo ciele v oblasti riadenia, a mnoho populácií nie je ohodnotených. Existuje tak dostatočne veľký priestor na zlepšenie, a OECD víta doplňujúce opatrenia prijaté vládami jednotlivých krajín v záujme získania kontroly nad nadmerným rybolovom. [...] Existujú obavy o dopade podpory rybolovu na nadbytočnú kapacitu a nadmerný výlov. Naše údaje poukazujú na to, že značná časť tejto podpory môže potenciálne mať škodlivé dopady, a tiež na to, že jestvujú príležitosti na presmerovanie tejto podpory takým spôsobom, ktorý by rybárom pomohol bez poškodenia dlhodobej udržateľnosti zdroja.“ Prehľad rybného hospodárstva OECD poskytuje údaje o vývoji politík a aktivít v sektore rybolovu a akvakultúry v ČŠ OECD a v zúčastňujúcich sa ekonomikách, najmä počas obdobia 2015-2016. Prehľad je najnovším medzi dlhodobo vydávanou sériou správ OECD pokrývajúcich vývoj výroby a politík v oblasti rybolovu a akvakultúry. Tohtoročné vydanie má novú štruktúru a má rozšírený obsah v porovnaní s predchádzajúcimi vydaniami. Taktiež obsahuje kompletne revidovanú a rozšírenú prezentáciu databázy Odhadovanej podpory rybného hospodárstva OECD (Fisheries Support Estimate – FSE). FSE je súpis politík podporujúcich rybárov a sektor rybolovu, ktorý poukazuje na rozličné spôsoby, akými sú navrhované a realizované rozpočtové politiky. Táto databáza je jediným komplexným a hodnoverným zdrojom aktuálnych údajov o týchto druhoch politík, a je užitočným zdrojom pre tvorcov politík a akademických pracovníkov. ], ddm/11341/vseobecny_autor_pl_PL=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_sr_RS=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/only-zu_it_IT=[false], ddm/11341/newsletter_tr_TR=[false], portletId=[15], ddm/11341/obrazok_media_de_DE=[{"groupId":10182,"uuid":"eaced346-9891-40a9-954d-fd3ac62bb55e","version":"1.0"}], displayDate=[20171219105500], ddm/11341/ddm-db-select4560_de_DE=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/datum_spravy_vi_VN=[20171205000000], ddm/11341/priorita_tr_TR=[bezna], ddm/11341/only-zu_pl_PL=[false], assetCategoryTitles=[slovensko v oecd], ddm/11341/newsletter_zh_CN=[false], assetCategoryIds=[22202], ddm/11341/ddm-db-select4560_pl_PL=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], assetCategoryTitles_sk_SK=[slovensko v oecd], ratings=[0.0], ddm/11341/obrazok_media_fr_FR=[{"groupId":10182,"uuid":"eaced346-9891-40a9-954d-fd3ac62bb55e","version":"1.0"}], title_sk_SK=[Podľa OECD lov voľne žijúcich rýb klesá, zatiaľ čo akvakultúra prudko rastie], ddm/11341/priorita_pl_PL=[bezna], version=[1.0], folderId=[1731116], title=[Podľa OECD lov voľne žijúcich rýb klesá, zatiaľ čo akvakultúra prudko rastie], ddm/11341/only-zu_sr_RS=[false], ddm/11341/text_de_DE=[ Počet voľne žijúcich ulovených rýb v je v členských štátoch OECD o 40% nižší než v 80-tych rokoch minulého storočia, a naďalej klesá. Naopak, produkcia akvakultúry od roku 2011 rastie tempom 2,1% ročne. Prehľad rybného hospodárstva OECD 2017 odhaduje, že sa hodnota produkcie akvakultúry od roku 2006 zvýšila v priemere o 6% ročne. Podľa údajov publikácie sa očakáva, že produkcia v akvakultúre bude dlhodobo rásť, zatiaľ čo rybolov zaznamená v najlepšom prípade mierne oživenie. Znižujúce sa množstvo voľne ulovených rýb v krajinách OECD je výsledkom poklesu rybolovných zdrojov, ako aj zavedenie prísnejších rybolovných politík, ktorých cieľom je zabezpečenie udržateľného využívania zdrojov rybného hospodárstva. Ceny voľne ulovených rýb zároveň už nie sú také vysoké, aby predišli poklesu hodnoty vykládok rýb v krajinách OECD, čo platilo ešte do roku 2011. Prehľad rybného hospodárstva OECD pre rok 2017 pokrýva 28 členských štátov OECD, a tiež Argentínu, Čínu, Kolumbiu, Indonéziu, Litvu, čínsky Tchaj-pej a Thajsko, ktoré spoločne predstavujú takmer polovicu svetovej produkcie v oblasti rybného hospodárstva a väčšinu produkcie akvakultúry. Podľa publikácie sú ciele stanovené pre riadenie zásob dosahované len na 61% z počtu 1182 vykazovaných zásob rýb. Prehľad poskytuje hĺbkové údaje o podpore poskytnutej sektoru rybného hospodárstva - spoločne poskytli rybárom tieto ekonomiky v roku 2015 13 miliárd USD, čo zodpovedá jednej šestine celkovej hodnoty ich vykládok rýb. Z 13 miliárd US bolo v ČŠ OECD poskytnutých 7 miliárd USD, zatiaľ čo odvetvie rybolovu v Číne – najväčšie na svete – obdŕžalo v roku 2015 5,7 miliárd USD. Vo väčšine krajín obsiahnutých v správe v súčasnosti prebieha proces prehodnotenia a revidovania procedúr prideľovania a administrácie rybolovných práv a kvót. Krajiny sú taktiež aktívne zapojené do podpory udržateľného rozvoja v akvakultúre, ktorý je vo všeobecnosti považovaný za primárny zdroj budúceho rastu v produkcii rýb. K. Ash, riaditeľ Direktoriátu OECD pre obchod a poľnohospodárstvo, počas zverejnenia publikácie uviedol: „Naša práca potvrdzuje narastajúcu dôležitosť produkcie akvakultúry, ktorá pri započítaní vodných rastlín už v súčasnosti predbehla rybolov. Stavajúc na údajoch uvedených v tejto správe očakávame pokračovanie tohto trendu. Takmer 40% hodnotených populácií rýb však nedosiahlo ciele v oblasti riadenia, a mnoho populácií nie je ohodnotených. Existuje tak dostatočne veľký priestor na zlepšenie, a OECD víta doplňujúce opatrenia prijaté vládami jednotlivých krajín v záujme získania kontroly nad nadmerným rybolovom. [...] Existujú obavy o dopade podpory rybolovu na nadbytočnú kapacitu a nadmerný výlov. Naše údaje poukazujú na to, že značná časť tejto podpory môže potenciálne mať škodlivé dopady, a tiež na to, že jestvujú príležitosti na presmerovanie tejto podpory takým spôsobom, ktorý by rybárom pomohol bez poškodenia dlhodobej udržateľnosti zdroja.“ Prehľad rybného hospodárstva OECD poskytuje údaje o vývoji politík a aktivít v sektore rybolovu a akvakultúry v ČŠ OECD a v zúčastňujúcich sa ekonomikách, najmä počas obdobia 2015-2016. Prehľad je najnovším medzi dlhodobo vydávanou sériou správ OECD pokrývajúcich vývoj výroby a politík v oblasti rybolovu a akvakultúry. Tohtoročné vydanie má novú štruktúru a má rozšírený obsah v porovnaní s predchádzajúcimi vydaniami. Taktiež obsahuje kompletne revidovanú a rozšírenú prezentáciu databázy Odhadovanej podpory rybného hospodárstva OECD (Fisheries Support Estimate – FSE). FSE je súpis politík podporujúcich rybárov a sektor rybolovu, ktorý poukazuje na rozličné spôsoby, akými sú navrhované a realizované rozpočtové politiky. Táto databáza je jediným komplexným a hodnoverným zdrojom aktuálnych údajov o týchto druhoch politík, a je užitočným zdrojom pre tvorcov politík a akademických pracovníkov. ], ddm/11341/priorita_uk_UA=[bezna], ddm/11341/ddm-db-select4560_fr_FR=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/text_fr_FR=[ Počet voľne žijúcich ulovených rýb v je v členských štátoch OECD o 40% nižší než v 80-tych rokoch minulého storočia, a naďalej klesá. Naopak, produkcia akvakultúry od roku 2011 rastie tempom 2,1% ročne. Prehľad rybného hospodárstva OECD 2017 odhaduje, že sa hodnota produkcie akvakultúry od roku 2006 zvýšila v priemere o 6% ročne. Podľa údajov publikácie sa očakáva, že produkcia v akvakultúre bude dlhodobo rásť, zatiaľ čo rybolov zaznamená v najlepšom prípade mierne oživenie. Znižujúce sa množstvo voľne ulovených rýb v krajinách OECD je výsledkom poklesu rybolovných zdrojov, ako aj zavedenie prísnejších rybolovných politík, ktorých cieľom je zabezpečenie udržateľného využívania zdrojov rybného hospodárstva. Ceny voľne ulovených rýb zároveň už nie sú také vysoké, aby predišli poklesu hodnoty vykládok rýb v krajinách OECD, čo platilo ešte do roku 2011. Prehľad rybného hospodárstva OECD pre rok 2017 pokrýva 28 členských štátov OECD, a tiež Argentínu, Čínu, Kolumbiu, Indonéziu, Litvu, čínsky Tchaj-pej a Thajsko, ktoré spoločne predstavujú takmer polovicu svetovej produkcie v oblasti rybného hospodárstva a väčšinu produkcie akvakultúry. Podľa publikácie sú ciele stanovené pre riadenie zásob dosahované len na 61% z počtu 1182 vykazovaných zásob rýb. Prehľad poskytuje hĺbkové údaje o podpore poskytnutej sektoru rybného hospodárstva - spoločne poskytli rybárom tieto ekonomiky v roku 2015 13 miliárd USD, čo zodpovedá jednej šestine celkovej hodnoty ich vykládok rýb. Z 13 miliárd US bolo v ČŠ OECD poskytnutých 7 miliárd USD, zatiaľ čo odvetvie rybolovu v Číne – najväčšie na svete – obdŕžalo v roku 2015 5,7 miliárd USD. Vo väčšine krajín obsiahnutých v správe v súčasnosti prebieha proces prehodnotenia a revidovania procedúr prideľovania a administrácie rybolovných práv a kvót. Krajiny sú taktiež aktívne zapojené do podpory udržateľného rozvoja v akvakultúre, ktorý je vo všeobecnosti považovaný za primárny zdroj budúceho rastu v produkcii rýb. K. Ash, riaditeľ Direktoriátu OECD pre obchod a poľnohospodárstvo, počas zverejnenia publikácie uviedol: „Naša práca potvrdzuje narastajúcu dôležitosť produkcie akvakultúry, ktorá pri započítaní vodných rastlín už v súčasnosti predbehla rybolov. Stavajúc na údajoch uvedených v tejto správe očakávame pokračovanie tohto trendu. Takmer 40% hodnotených populácií rýb však nedosiahlo ciele v oblasti riadenia, a mnoho populácií nie je ohodnotených. Existuje tak dostatočne veľký priestor na zlepšenie, a OECD víta doplňujúce opatrenia prijaté vládami jednotlivých krajín v záujme získania kontroly nad nadmerným rybolovom. [...] Existujú obavy o dopade podpory rybolovu na nadbytočnú kapacitu a nadmerný výlov. Naše údaje poukazujú na to, že značná časť tejto podpory môže potenciálne mať škodlivé dopady, a tiež na to, že jestvujú príležitosti na presmerovanie tejto podpory takým spôsobom, ktorý by rybárom pomohol bez poškodenia dlhodobej udržateľnosti zdroja.“ Prehľad rybného hospodárstva OECD poskytuje údaje o vývoji politík a aktivít v sektore rybolovu a akvakultúry v ČŠ OECD a v zúčastňujúcich sa ekonomikách, najmä počas obdobia 2015-2016. Prehľad je najnovším medzi dlhodobo vydávanou sériou správ OECD pokrývajúcich vývoj výroby a politík v oblasti rybolovu a akvakultúry. Tohtoročné vydanie má novú štruktúru a má rozšírený obsah v porovnaní s predchádzajúcimi vydaniami. Taktiež obsahuje kompletne revidovanú a rozšírenú prezentáciu databázy Odhadovanej podpory rybného hospodárstva OECD (Fisheries Support Estimate – FSE). FSE je súpis politík podporujúcich rybárov a sektor rybolovu, ktorý poukazuje na rozličné spôsoby, akými sú navrhované a realizované rozpočtové politiky. Táto databáza je jediným komplexným a hodnoverným zdrojom aktuálnych údajov o týchto druhoch politík, a je užitočným zdrojom pre tvorcov politík a akademických pracovníkov. ], ddm/11341/ddm-db-select4560_sk_SK=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], title_sortable=[podľa oecd lov voľne žijúcich rýb klesá, zatiaľ čo akvakultúra prudko rastie], createDate=[20171219105725], entryClassName=[com.liferay.portlet.journal.model.JournalArticle], ddm/11341/only-zu_sl_SL=[false], ddm/11341/anotacia_de_DE=[Počet voľne žijúcich ulovených rýb v je v členských štátoch OECD o 40% nižší než v 80-tych rokoch minulého storočia, a naďalej klesá. Naopak, produkcia akvakultúry od roku 2011 rastie tempom 2,1% ročne.], ddm/11341/datum_spravy_de_DE=[20171205000000], ddm/11341/vseobecny_autor_pt_BR=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_ko_KR=[odbor], ddm/11341/anotacia_tr_TR=[Počet voľne žijúcich ulovených rýb v je v členských štátoch OECD o 40% nižší než v 80-tych rokoch minulého storočia, a naďalej klesá. Naopak, produkcia akvakultúry od roku 2011 rastie tempom 2,1% ročne.], groupId=[10182], ddm/11341/priorita_be_BY=[bezna], ddm/11341/datum_spravy_ru_RU=[20171205000000], ddm/11341/only-zu_zh_CN=[false], ddm/11341/datum_spravy_sr_RS=[20171205000000], ddm/11341/obrazok_media_ko_KR=[{"groupId":10182,"uuid":"eaced346-9891-40a9-954d-fd3ac62bb55e","version":"1.0"}], ddm/11341/anotacia_sk_SK=[Počet voľne žijúcich ulovených rýb v je v členských štátoch OECD o 40% nižší než v 80-tych rokoch minulého storočia, a naďalej klesá. Naopak, produkcia akvakultúry od roku 2011 rastie tempom 2,1% ročne.], ddm/11341/ddm-db-select4560_tr_TR=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/obrazok_media_vi_VN=[{"groupId":10182,"uuid":"eaced346-9891-40a9-954d-fd3ac62bb55e","version":"1.0"}], ddm/11341/ddm-db-select4560_it_IT=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], uid=[15_PORTLET_2976903], ddm/11341/text_hu_HU=[ Počet voľne žijúcich ulovených rýb v je v členských štátoch OECD o 40% nižší než v 80-tych rokoch minulého storočia, a naďalej klesá. Naopak, produkcia akvakultúry od roku 2011 rastie tempom 2,1% ročne. Prehľad rybného hospodárstva OECD 2017 odhaduje, že sa hodnota produkcie akvakultúry od roku 2006 zvýšila v priemere o 6% ročne. Podľa údajov publikácie sa očakáva, že produkcia v akvakultúre bude dlhodobo rásť, zatiaľ čo rybolov zaznamená v najlepšom prípade mierne oživenie. Znižujúce sa množstvo voľne ulovených rýb v krajinách OECD je výsledkom poklesu rybolovných zdrojov, ako aj zavedenie prísnejších rybolovných politík, ktorých cieľom je zabezpečenie udržateľného využívania zdrojov rybného hospodárstva. Ceny voľne ulovených rýb zároveň už nie sú také vysoké, aby predišli poklesu hodnoty vykládok rýb v krajinách OECD, čo platilo ešte do roku 2011. Prehľad rybného hospodárstva OECD pre rok 2017 pokrýva 28 členských štátov OECD, a tiež Argentínu, Čínu, Kolumbiu, Indonéziu, Litvu, čínsky Tchaj-pej a Thajsko, ktoré spoločne predstavujú takmer polovicu svetovej produkcie v oblasti rybného hospodárstva a väčšinu produkcie akvakultúry. Podľa publikácie sú ciele stanovené pre riadenie zásob dosahované len na 61% z počtu 1182 vykazovaných zásob rýb. Prehľad poskytuje hĺbkové údaje o podpore poskytnutej sektoru rybného hospodárstva - spoločne poskytli rybárom tieto ekonomiky v roku 2015 13 miliárd USD, čo zodpovedá jednej šestine celkovej hodnoty ich vykládok rýb. Z 13 miliárd US bolo v ČŠ OECD poskytnutých 7 miliárd USD, zatiaľ čo odvetvie rybolovu v Číne – najväčšie na svete – obdŕžalo v roku 2015 5,7 miliárd USD. Vo väčšine krajín obsiahnutých v správe v súčasnosti prebieha proces prehodnotenia a revidovania procedúr prideľovania a administrácie rybolovných práv a kvót. Krajiny sú taktiež aktívne zapojené do podpory udržateľného rozvoja v akvakultúre, ktorý je vo všeobecnosti považovaný za primárny zdroj budúceho rastu v produkcii rýb. K. Ash, riaditeľ Direktoriátu OECD pre obchod a poľnohospodárstvo, počas zverejnenia publikácie uviedol: „Naša práca potvrdzuje narastajúcu dôležitosť produkcie akvakultúry, ktorá pri započítaní vodných rastlín už v súčasnosti predbehla rybolov. Stavajúc na údajoch uvedených v tejto správe očakávame pokračovanie tohto trendu. Takmer 40% hodnotených populácií rýb však nedosiahlo ciele v oblasti riadenia, a mnoho populácií nie je ohodnotených. Existuje tak dostatočne veľký priestor na zlepšenie, a OECD víta doplňujúce opatrenia prijaté vládami jednotlivých krajín v záujme získania kontroly nad nadmerným rybolovom. [...] Existujú obavy o dopade podpory rybolovu na nadbytočnú kapacitu a nadmerný výlov. Naše údaje poukazujú na to, že značná časť tejto podpory môže potenciálne mať škodlivé dopady, a tiež na to, že jestvujú príležitosti na presmerovanie tejto podpory takým spôsobom, ktorý by rybárom pomohol bez poškodenia dlhodobej udržateľnosti zdroja.“ Prehľad rybného hospodárstva OECD poskytuje údaje o vývoji politík a aktivít v sektore rybolovu a akvakultúry v ČŠ OECD a v zúčastňujúcich sa ekonomikách, najmä počas obdobia 2015-2016. Prehľad je najnovším medzi dlhodobo vydávanou sériou správ OECD pokrývajúcich vývoj výroby a politík v oblasti rybolovu a akvakultúry. Tohtoročné vydanie má novú štruktúru a má rozšírený obsah v porovnaní s predchádzajúcimi vydaniami. Taktiež obsahuje kompletne revidovanú a rozšírenú prezentáciu databázy Odhadovanej podpory rybného hospodárstva OECD (Fisheries Support Estimate – FSE). FSE je súpis politík podporujúcich rybárov a sektor rybolovu, ktorý poukazuje na rozličné spôsoby, akými sú navrhované a realizované rozpočtové politiky. Táto databáza je jediným komplexným a hodnoverným zdrojom aktuálnych údajov o týchto druhoch politík, a je užitočným zdrojom pre tvorcov politík a akademických pracovníkov. ], ddm/11341/datum_spravy_sk_SK=[20171205000000], ddm/11341/anotacia_ru_RU=[Počet voľne žijúcich ulovených rýb v je v členských štátoch OECD o 40% nižší než v 80-tych rokoch minulého storočia, a naďalej klesá. Naopak, produkcia akvakultúry od roku 2011 rastie tempom 2,1% ročne.], type=[press-release], articleId=[2976902], ddm/11341/priorita_ru_RU=[bezna], ddm/11341/newsletter_es_ES=[false], userId=[1595347], ddm/11341/obrazok_media_pt_BR=[{"groupId":10182,"uuid":"eaced346-9891-40a9-954d-fd3ac62bb55e","version":"1.0"}], ddm/11341/datum_spravy_it_IT=[20171205000000], head=[true], ddm/11341/vseobecny_autor_en_US=[odbor], ddm/11341/vseobecny_autor_de_DE=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_ko_KR=[20171205000000], ddm/11341/obrazok_media_tr_TR=[{"groupId":10182,"uuid":"eaced346-9891-40a9-954d-fd3ac62bb55e","version":"1.0"}], ddm/11341/newsletter_it_IT=[false], status=[0], ddm/11341/vseobecny_autor_fr_FR=[odbor], ddm/11341/newsletter_pl_PL=[false], ddm/11341/datum_spravy_en_US=[20171205000000], ddm/11341/datum_spravy_tr_TR=[20171205000000], ddm/11341/anotacia_hu_HU=[Počet voľne žijúcich ulovených rýb v je v členských štátoch OECD o 40% nižší než v 80-tych rokoch minulého storočia, a naďalej klesá. Naopak, produkcia akvakultúry od roku 2011 rastie tempom 2,1% ročne.], ddm/11341/obrazok_media_sk_SK=[{"groupId":10182,"uuid":"eaced346-9891-40a9-954d-fd3ac62bb55e","version":"1.0"}], ddm/11341/ddm-db-select4560_sl_SL=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/newsletter_uk_UA=[false], ddm/11341/text_sl_SL=[ Počet voľne žijúcich ulovených rýb v je v členských štátoch OECD o 40% nižší než v 80-tych rokoch minulého storočia, a naďalej klesá. Naopak, produkcia akvakultúry od roku 2011 rastie tempom 2,1% ročne. Prehľad rybného hospodárstva OECD 2017 odhaduje, že sa hodnota produkcie akvakultúry od roku 2006 zvýšila v priemere o 6% ročne. Podľa údajov publikácie sa očakáva, že produkcia v akvakultúre bude dlhodobo rásť, zatiaľ čo rybolov zaznamená v najlepšom prípade mierne oživenie. Znižujúce sa množstvo voľne ulovených rýb v krajinách OECD je výsledkom poklesu rybolovných zdrojov, ako aj zavedenie prísnejších rybolovných politík, ktorých cieľom je zabezpečenie udržateľného využívania zdrojov rybného hospodárstva. Ceny voľne ulovených rýb zároveň už nie sú také vysoké, aby predišli poklesu hodnoty vykládok rýb v krajinách OECD, čo platilo ešte do roku 2011. Prehľad rybného hospodárstva OECD pre rok 2017 pokrýva 28 členských štátov OECD, a tiež Argentínu, Čínu, Kolumbiu, Indonéziu, Litvu, čínsky Tchaj-pej a Thajsko, ktoré spoločne predstavujú takmer polovicu svetovej produkcie v oblasti rybného hospodárstva a väčšinu produkcie akvakultúry. Podľa publikácie sú ciele stanovené pre riadenie zásob dosahované len na 61% z počtu 1182 vykazovaných zásob rýb. Prehľad poskytuje hĺbkové údaje o podpore poskytnutej sektoru rybného hospodárstva - spoločne poskytli rybárom tieto ekonomiky v roku 2015 13 miliárd USD, čo zodpovedá jednej šestine celkovej hodnoty ich vykládok rýb. Z 13 miliárd US bolo v ČŠ OECD poskytnutých 7 miliárd USD, zatiaľ čo odvetvie rybolovu v Číne – najväčšie na svete – obdŕžalo v roku 2015 5,7 miliárd USD. Vo väčšine krajín obsiahnutých v správe v súčasnosti prebieha proces prehodnotenia a revidovania procedúr prideľovania a administrácie rybolovných práv a kvót. Krajiny sú taktiež aktívne zapojené do podpory udržateľného rozvoja v akvakultúre, ktorý je vo všeobecnosti považovaný za primárny zdroj budúceho rastu v produkcii rýb. K. Ash, riaditeľ Direktoriátu OECD pre obchod a poľnohospodárstvo, počas zverejnenia publikácie uviedol: „Naša práca potvrdzuje narastajúcu dôležitosť produkcie akvakultúry, ktorá pri započítaní vodných rastlín už v súčasnosti predbehla rybolov. Stavajúc na údajoch uvedených v tejto správe očakávame pokračovanie tohto trendu. Takmer 40% hodnotených populácií rýb však nedosiahlo ciele v oblasti riadenia, a mnoho populácií nie je ohodnotených. Existuje tak dostatočne veľký priestor na zlepšenie, a OECD víta doplňujúce opatrenia prijaté vládami jednotlivých krajín v záujme získania kontroly nad nadmerným rybolovom. [...] Existujú obavy o dopade podpory rybolovu na nadbytočnú kapacitu a nadmerný výlov. Naše údaje poukazujú na to, že značná časť tejto podpory môže potenciálne mať škodlivé dopady, a tiež na to, že jestvujú príležitosti na presmerovanie tejto podpory takým spôsobom, ktorý by rybárom pomohol bez poškodenia dlhodobej udržateľnosti zdroja.“ Prehľad rybného hospodárstva OECD poskytuje údaje o vývoji politík a aktivít v sektore rybolovu a akvakultúry v ČŠ OECD a v zúčastňujúcich sa ekonomikách, najmä počas obdobia 2015-2016. Prehľad je najnovším medzi dlhodobo vydávanou sériou správ OECD pokrývajúcich vývoj výroby a politík v oblasti rybolovu a akvakultúry. Tohtoročné vydanie má novú štruktúru a má rozšírený obsah v porovnaní s predchádzajúcimi vydaniami. Taktiež obsahuje kompletne revidovanú a rozšírenú prezentáciu databázy Odhadovanej podpory rybného hospodárstva OECD (Fisheries Support Estimate – FSE). FSE je súpis politík podporujúcich rybárov a sektor rybolovu, ktorý poukazuje na rozličné spôsoby, akými sú navrhované a realizované rozpočtové politiky. Táto databáza je jediným komplexným a hodnoverným zdrojom aktuálnych údajov o týchto druhoch politík, a je užitočným zdrojom pre tvorcov politík a akademických pracovníkov. ], ddm/11341/only-zu_es_ES=[false], ddm/11341/ddm-db-select4560_pt_BR=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31], ddm/11341/vseobecny_autor_sk_SK=[odbor], groupRoleId=[10182-10171], ddm/11341/text_zh_CN=[ Počet voľne žijúcich ulovených rýb v je v členských štátoch OECD o 40% nižší než v 80-tych rokoch minulého storočia, a naďalej klesá. Naopak, produkcia akvakultúry od roku 2011 rastie tempom 2,1% ročne. Prehľad rybného hospodárstva OECD 2017 odhaduje, že sa hodnota produkcie akvakultúry od roku 2006 zvýšila v priemere o 6% ročne. Podľa údajov publikácie sa očakáva, že produkcia v akvakultúre bude dlhodobo rásť, zatiaľ čo rybolov zaznamená v najlepšom prípade mierne oživenie. Znižujúce sa množstvo voľne ulovených rýb v krajinách OECD je výsledkom poklesu rybolovných zdrojov, ako aj zavedenie prísnejších rybolovných politík, ktorých cieľom je zabezpečenie udržateľného využívania zdrojov rybného hospodárstva. Ceny voľne ulovených rýb zároveň už nie sú také vysoké, aby predišli poklesu hodnoty vykládok rýb v krajinách OECD, čo platilo ešte do roku 2011. Prehľad rybného hospodárstva OECD pre rok 2017 pokrýva 28 členských štátov OECD, a tiež Argentínu, Čínu, Kolumbiu, Indonéziu, Litvu, čínsky Tchaj-pej a Thajsko, ktoré spoločne predstavujú takmer polovicu svetovej produkcie v oblasti rybného hospodárstva a väčšinu produkcie akvakultúry. Podľa publikácie sú ciele stanovené pre riadenie zásob dosahované len na 61% z počtu 1182 vykazovaných zásob rýb. Prehľad poskytuje hĺbkové údaje o podpore poskytnutej sektoru rybného hospodárstva - spoločne poskytli rybárom tieto ekonomiky v roku 2015 13 miliárd USD, čo zodpovedá jednej šestine celkovej hodnoty ich vykládok rýb. Z 13 miliárd US bolo v ČŠ OECD poskytnutých 7 miliárd USD, zatiaľ čo odvetvie rybolovu v Číne – najväčšie na svete – obdŕžalo v roku 2015 5,7 miliárd USD. Vo väčšine krajín obsiahnutých v správe v súčasnosti prebieha proces prehodnotenia a revidovania procedúr prideľovania a administrácie rybolovných práv a kvót. Krajiny sú taktiež aktívne zapojené do podpory udržateľného rozvoja v akvakultúre, ktorý je vo všeobecnosti považovaný za primárny zdroj budúceho rastu v produkcii rýb. K. Ash, riaditeľ Direktoriátu OECD pre obchod a poľnohospodárstvo, počas zverejnenia publikácie uviedol: „Naša práca potvrdzuje narastajúcu dôležitosť produkcie akvakultúry, ktorá pri započítaní vodných rastlín už v súčasnosti predbehla rybolov. Stavajúc na údajoch uvedených v tejto správe očakávame pokračovanie tohto trendu. Takmer 40% hodnotených populácií rýb však nedosiahlo ciele v oblasti riadenia, a mnoho populácií nie je ohodnotených. Existuje tak dostatočne veľký priestor na zlepšenie, a OECD víta doplňujúce opatrenia prijaté vládami jednotlivých krajín v záujme získania kontroly nad nadmerným rybolovom. [...] Existujú obavy o dopade podpory rybolovu na nadbytočnú kapacitu a nadmerný výlov. Naše údaje poukazujú na to, že značná časť tejto podpory môže potenciálne mať škodlivé dopady, a tiež na to, že jestvujú príležitosti na presmerovanie tejto podpory takým spôsobom, ktorý by rybárom pomohol bez poškodenia dlhodobej udržateľnosti zdroja.“ Prehľad rybného hospodárstva OECD poskytuje údaje o vývoji politík a aktivít v sektore rybolovu a akvakultúry v ČŠ OECD a v zúčastňujúcich sa ekonomikách, najmä počas obdobia 2015-2016. Prehľad je najnovším medzi dlhodobo vydávanou sériou správ OECD pokrývajúcich vývoj výroby a politík v oblasti rybolovu a akvakultúry. Tohtoročné vydanie má novú štruktúru a má rozšírený obsah v porovnaní s predchádzajúcimi vydaniami. Taktiež obsahuje kompletne revidovanú a rozšírenú prezentáciu databázy Odhadovanej podpory rybného hospodárstva OECD (Fisheries Support Estimate – FSE). FSE je súpis politík podporujúcich rybárov a sektor rybolovu, ktorý poukazuje na rozličné spôsoby, akými sú navrhované a realizované rozpočtové politiky. Táto databáza je jediným komplexným a hodnoverným zdrojom aktuálnych údajov o týchto druhoch politík, a je užitočným zdrojom pre tvorcov politík a akademických pracovníkov. ], ddm/11341/text_it_IT=[ Počet voľne žijúcich ulovených rýb v je v členských štátoch OECD o 40% nižší než v 80-tych rokoch minulého storočia, a naďalej klesá. Naopak, produkcia akvakultúry od roku 2011 rastie tempom 2,1% ročne. Prehľad rybného hospodárstva OECD 2017 odhaduje, že sa hodnota produkcie akvakultúry od roku 2006 zvýšila v priemere o 6% ročne. Podľa údajov publikácie sa očakáva, že produkcia v akvakultúre bude dlhodobo rásť, zatiaľ čo rybolov zaznamená v najlepšom prípade mierne oživenie. Znižujúce sa množstvo voľne ulovených rýb v krajinách OECD je výsledkom poklesu rybolovných zdrojov, ako aj zavedenie prísnejších rybolovných politík, ktorých cieľom je zabezpečenie udržateľného využívania zdrojov rybného hospodárstva. Ceny voľne ulovených rýb zároveň už nie sú také vysoké, aby predišli poklesu hodnoty vykládok rýb v krajinách OECD, čo platilo ešte do roku 2011. Prehľad rybného hospodárstva OECD pre rok 2017 pokrýva 28 členských štátov OECD, a tiež Argentínu, Čínu, Kolumbiu, Indonéziu, Litvu, čínsky Tchaj-pej a Thajsko, ktoré spoločne predstavujú takmer polovicu svetovej produkcie v oblasti rybného hospodárstva a väčšinu produkcie akvakultúry. Podľa publikácie sú ciele stanovené pre riadenie zásob dosahované len na 61% z počtu 1182 vykazovaných zásob rýb. Prehľad poskytuje hĺbkové údaje o podpore poskytnutej sektoru rybného hospodárstva - spoločne poskytli rybárom tieto ekonomiky v roku 2015 13 miliárd USD, čo zodpovedá jednej šestine celkovej hodnoty ich vykládok rýb. Z 13 miliárd US bolo v ČŠ OECD poskytnutých 7 miliárd USD, zatiaľ čo odvetvie rybolovu v Číne – najväčšie na svete – obdŕžalo v roku 2015 5,7 miliárd USD. Vo väčšine krajín obsiahnutých v správe v súčasnosti prebieha proces prehodnotenia a revidovania procedúr prideľovania a administrácie rybolovných práv a kvót. Krajiny sú taktiež aktívne zapojené do podpory udržateľného rozvoja v akvakultúre, ktorý je vo všeobecnosti považovaný za primárny zdroj budúceho rastu v produkcii rýb. K. Ash, riaditeľ Direktoriátu OECD pre obchod a poľnohospodárstvo, počas zverejnenia publikácie uviedol: „Naša práca potvrdzuje narastajúcu dôležitosť produkcie akvakultúry, ktorá pri započítaní vodných rastlín už v súčasnosti predbehla rybolov. Stavajúc na údajoch uvedených v tejto správe očakávame pokračovanie tohto trendu. Takmer 40% hodnotených populácií rýb však nedosiahlo ciele v oblasti riadenia, a mnoho populácií nie je ohodnotených. Existuje tak dostatočne veľký priestor na zlepšenie, a OECD víta doplňujúce opatrenia prijaté vládami jednotlivých krajín v záujme získania kontroly nad nadmerným rybolovom. [...] Existujú obavy o dopade podpory rybolovu na nadbytočnú kapacitu a nadmerný výlov. Naše údaje poukazujú na to, že značná časť tejto podpory môže potenciálne mať škodlivé dopady, a tiež na to, že jestvujú príležitosti na presmerovanie tejto podpory takým spôsobom, ktorý by rybárom pomohol bez poškodenia dlhodobej udržateľnosti zdroja.“ Prehľad rybného hospodárstva OECD poskytuje údaje o vývoji politík a aktivít v sektore rybolovu a akvakultúry v ČŠ OECD a v zúčastňujúcich sa ekonomikách, najmä počas obdobia 2015-2016. Prehľad je najnovším medzi dlhodobo vydávanou sériou správ OECD pokrývajúcich vývoj výroby a politík v oblasti rybolovu a akvakultúry. Tohtoročné vydanie má novú štruktúru a má rozšírený obsah v porovnaní s predchádzajúcimi vydaniami. Taktiež obsahuje kompletne revidovanú a rozšírenú prezentáciu databázy Odhadovanej podpory rybného hospodárstva OECD (Fisheries Support Estimate – FSE). FSE je súpis politík podporujúcich rybárov a sektor rybolovu, ktorý poukazuje na rozličné spôsoby, akými sú navrhované a realizované rozpočtové politiky. Táto databáza je jediným komplexným a hodnoverným zdrojom aktuálnych údajov o týchto druhoch politík, a je užitočným zdrojom pre tvorcov politík a akademických pracovníkov. ], ddm/11341/priorita_zh_CN=[bezna], ddm/11341/text_vi_VN=[ Počet voľne žijúcich ulovených rýb v je v členských štátoch OECD o 40% nižší než v 80-tych rokoch minulého storočia, a naďalej klesá. Naopak, produkcia akvakultúry od roku 2011 rastie tempom 2,1% ročne. Prehľad rybného hospodárstva OECD 2017 odhaduje, že sa hodnota produkcie akvakultúry od roku 2006 zvýšila v priemere o 6% ročne. Podľa údajov publikácie sa očakáva, že produkcia v akvakultúre bude dlhodobo rásť, zatiaľ čo rybolov zaznamená v najlepšom prípade mierne oživenie. Znižujúce sa množstvo voľne ulovených rýb v krajinách OECD je výsledkom poklesu rybolovných zdrojov, ako aj zavedenie prísnejších rybolovných politík, ktorých cieľom je zabezpečenie udržateľného využívania zdrojov rybného hospodárstva. Ceny voľne ulovených rýb zároveň už nie sú také vysoké, aby predišli poklesu hodnoty vykládok rýb v krajinách OECD, čo platilo ešte do roku 2011. Prehľad rybného hospodárstva OECD pre rok 2017 pokrýva 28 členských štátov OECD, a tiež Argentínu, Čínu, Kolumbiu, Indonéziu, Litvu, čínsky Tchaj-pej a Thajsko, ktoré spoločne predstavujú takmer polovicu svetovej produkcie v oblasti rybného hospodárstva a väčšinu produkcie akvakultúry. Podľa publikácie sú ciele stanovené pre riadenie zásob dosahované len na 61% z počtu 1182 vykazovaných zásob rýb. Prehľad poskytuje hĺbkové údaje o podpore poskytnutej sektoru rybného hospodárstva - spoločne poskytli rybárom tieto ekonomiky v roku 2015 13 miliárd USD, čo zodpovedá jednej šestine celkovej hodnoty ich vykládok rýb. Z 13 miliárd US bolo v ČŠ OECD poskytnutých 7 miliárd USD, zatiaľ čo odvetvie rybolovu v Číne – najväčšie na svete – obdŕžalo v roku 2015 5,7 miliárd USD. Vo väčšine krajín obsiahnutých v správe v súčasnosti prebieha proces prehodnotenia a revidovania procedúr prideľovania a administrácie rybolovných práv a kvót. Krajiny sú taktiež aktívne zapojené do podpory udržateľného rozvoja v akvakultúre, ktorý je vo všeobecnosti považovaný za primárny zdroj budúceho rastu v produkcii rýb. K. Ash, riaditeľ Direktoriátu OECD pre obchod a poľnohospodárstvo, počas zverejnenia publikácie uviedol: „Naša práca potvrdzuje narastajúcu dôležitosť produkcie akvakultúry, ktorá pri započítaní vodných rastlín už v súčasnosti predbehla rybolov. Stavajúc na údajoch uvedených v tejto správe očakávame pokračovanie tohto trendu. Takmer 40% hodnotených populácií rýb však nedosiahlo ciele v oblasti riadenia, a mnoho populácií nie je ohodnotených. Existuje tak dostatočne veľký priestor na zlepšenie, a OECD víta doplňujúce opatrenia prijaté vládami jednotlivých krajín v záujme získania kontroly nad nadmerným rybolovom. [...] Existujú obavy o dopade podpory rybolovu na nadbytočnú kapacitu a nadmerný výlov. Naše údaje poukazujú na to, že značná časť tejto podpory môže potenciálne mať škodlivé dopady, a tiež na to, že jestvujú príležitosti na presmerovanie tejto podpory takým spôsobom, ktorý by rybárom pomohol bez poškodenia dlhodobej udržateľnosti zdroja.“ Prehľad rybného hospodárstva OECD poskytuje údaje o vývoji politík a aktivít v sektore rybolovu a akvakultúry v ČŠ OECD a v zúčastňujúcich sa ekonomikách, najmä počas obdobia 2015-2016. Prehľad je najnovším medzi dlhodobo vydávanou sériou správ OECD pokrývajúcich vývoj výroby a politík v oblasti rybolovu a akvakultúry. Tohtoročné vydanie má novú štruktúru a má rozšírený obsah v porovnaní s predchádzajúcimi vydaniami. Taktiež obsahuje kompletne revidovanú a rozšírenú prezentáciu databázy Odhadovanej podpory rybného hospodárstva OECD (Fisheries Support Estimate – FSE). FSE je súpis politík podporujúcich rybárov a sektor rybolovu, ktorý poukazuje na rozličné spôsoby, akými sú navrhované a realizované rozpočtové politiky. Táto databáza je jediným komplexným a hodnoverným zdrojom aktuálnych údajov o týchto druhoch politík, a je užitočným zdrojom pre tvorcov politík a akademických pracovníkov. ], ddmStructureKey=[19502], ddm/11341/anotacia_be_BY=[Počet voľne žijúcich ulovených rýb v je v členských štátoch OECD o 40% nižší než v 80-tych rokoch minulého storočia, a naďalej klesá. Naopak, produkcia akvakultúry od roku 2011 rastie tempom 2,1% ročne.], ddm/11341/priorita_es_ES=[bezna], ddm/11341/priorita_sr_RS=[bezna], ddm/11341/priorita_vi_VN=[bezna], localized_title=[podľa oecd lov voľne žijúcich rýb klesá, zatiaľ čo akvakultúra prudko rastie], classTypeId=[11341], localized_title_sk_SK=[podľa oecd lov voľne žijúcich rýb klesá, zatiaľ čo akvakultúra prudko rastie], ddm/11341/vseobecny_autor_vi_VN=[odbor], ddm/11341/datum_spravy_zh_CN=[20171205000000], ddm/11341/newsletter_sk_SK=[false], ddm/11341/newsletter_ko_KR=[false], ddm/11341/only-zu_de_DE=[false], classPK=[0], companyId=[10155], ddm/11341/vseobecny_autor_tr_TR=[odbor], ddm/11341/ddm-db-select4560_zh_CN=[bb57bbd5-3a36-4538-bff4-6999aadedb31]}