Členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii oprávňuje slovenské firmy a samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) poskytovať svoje služby v každom členskom štáte EÚ vrátane Rakúska. To znamená, že ak slovenskí podnikatelia vykonávajú oprávnene podnikateľskú činnosť na území Slovenskej republiky, ktorá spadá podľa rakúskeho práva pod živnostenskú činnosť, môžu túto činnosť v Rakúsku vykonávať dočasne a príležitostne za rovnakých podmienok ako rakúske podnikateľské subjekty.

Cezhraničné poskytovanie služieb sa však nevzťahuje na situácie, kedy zahraničný podnikateľský subjekt systematicky a ťažiskovo hľadá možnosti poskytovania služieb a výkon činnosti v Rakúsku. V takomto prípade je podnikateľský subjekt povinný sa v Rakúsku usadiť.

Najdôležitejším právnym predpisom regulujúcim cezhraničné poskytovanie služieb v Rakúsku je Zákon na boj proti mzdovému a sociálnemu dumpingu. Tento zákon vychádza z pravidla, že zamestnanci vyslaní na výkon služby do Rakúska musia po celú dobu dostávať od slovenského zamestnávateľa minimálnu mzdu podľa rakúskych zákonov resp. kolektívnych zmlúv. 

Pri vysielaní zamestnancov do Rakúska môže ísť o:

Klasické poskytovanie cezhraničných služieb

• Pri vyslaní pracovnej sily rozlišuje rakúskeho právo medzi vyslaním a prepožičaním pracovnej sily. Tomuto rozdielu treba venovať pozornosť ešte pred začatím prác a vyslaním pracovnej sily, keďže rôzne formy vyslania zakladajú rozdielne povinnosti;
• obvyklé miesto práce zamestnanca a ťažisko pracovného pomeru ostáva na Slovensku;
• právo udeľovať zamestnancovi pokyny ostáva u poskytovateľa služieb – slovenskej firmy alebo SZČO;
• vysielajúca slovenská firma alebo SZČO vykonáva so svojím personálom v rámci zmluvy o dielo / zmluvy o poskytnutí služby činnosť na vlastné riziko a na vlastný účet.

dočasné prepožičanie / pridelenie zamestnancov 

• Rakúsky obchodný partner využíva zamestnancov slovenskej firmy na vlastné podnikové účely, zákazky alebo projekty. Cezhraničné poskytovanie pracovnej sily sa riadi osobitnými pravidlami. Slovenská firma by si mala v prvom rade uvedomiť, že sa jedná o viazanú živnosť a aj ohlasovacie povinnosti sa líšia od klasického vyslania zamestnanca;
• zamestnanec plní zmluvne dohodnutú služby alebo dielo pre užívateľského zamestnávateľa, to znamená pre podnik, v ktorom dočasne vykonáva prácu;
• slovenský podnikateľský subjekt neprodukuje a/alebo neposkytuje služby odlišné od služieb poskytovaných rakúskym partnerom (klasický subdodávateľský pomer), a dielo, ktoré zhotovuje rakúsky partner sa neodlišuje od diela, ktoré zhotovuje slovenská firma a práca je vykonávaná prevažne s pracovným náradím a materiálom rakúskeho partnera;
• vyslaný zamestnanec podlieha a musí rešpektovať pokyny užívateľského zamestnávateľa a dochádza k začleneniu do prevádzky užívateľského zamestnávateľa;
• slovenská firma vysielajúca zamestnancov neručí za dielo alebo služby, poskytuje „iba“ zamestnancov alebo SZČO rakúskemu obchodnému partnerovi, ktorý ich potrebuje na zhotovenie diela alebo poskytnutie služby tretiemu subjektu alebo pre svoje vlastné podnikové účely.

Problematickou je oblasť vysielania živnostníkov, tzv. zdanlivo samostatne zárobková činnosť

K častým postihom slovenských firiem rakúskymi úradmi za porušenie právnych predpisov patrí oblasť angažovania SZČO (predovšetkým v stavebníctve). Živnostníci pracujú pre slovenskú firmu na základe zmluvy o dielo a nie sú v zamestnaneckom pomere. Pri vyslaní do Rakúska nie sú preto nahlasovaní na Finančnú políciu prostredníctvom formulárov ZKO-3 a výška ich odmeny je závislá od individuálnej dohody a nie od výšky minimálnej mzdy podľa rakúskych právnych predpisov. Podľa európskeho práva je hosťujúca členská krajina oprávnená rozhodnúť o klasifikácii zamestnanca a SZČO. Rakúske pracovné právo vychádza z toho, že pracovník je iba „zdanlivo samostatne zárobkovo činný“, ak vykonáva prácu, ktorá je porovnateľná s prácou zamestnanca. Rakúske úrady posudzujú obchodné vzťahy podľa ich skutočnej ekonomickej podstaty a náplne a nie podľa vonkajšieho prejavu (napr. názvu zmluvy). Rozhodujúci je spôsob výkonu činnosti resp. za akých podmienok je práca skutočne vykonávaná, na označenie zmluvy medzi SZČO a firmou sa neprihliada.