Teritórium strednej Európy bolo už od staroveku križovatkou dôležitých migračných a kultúrnych ciest. Dôsledkom je široká paleta dejinných udalostí, rozmanitý spoločenský, kultúrny a politický vývoj, ktorý ovplyvnil osudy obyvateľov dnešného územia Slovenska. Národy a spoločenstvá, najmä tie menšie, obklopené silnejšími susedmi, aby prežili, museli sa okrem vojenských zručností a bojovej taktiky, naučiť používať aj inú, možno ešte silnejšiu zbraň – umenie vyjednávať, taktizovať, rokovať, spájať sa s ďalšími, najmä silnejšími spojencami na obranu pred agresorom. Aj takto sa rodili korene diplomacie nielen vo svete, ale aj na našom teritóriu, na ktorom sa dnes nachádza Slovenská republika. Krátku výstavu tvoria najmä písomné, z najnovších dejín aj fotografické pramene, dokumentujúce rôzne formy diplomatických snažení štátnych útvarov a osobností, ktoré v diplomacii na našom teritóriu pôsobili.

Súčasťou výstavy sú aj verné napodobeniny originálov historických dokumentov - tzv. faksimile. Sú vzácnymi historickými prameňmi a tiež svedectvom diplomatických schopností ľudí, ktorí žili na území dnešného Slovenska. Už v 9. st. n. l. nitrianske knieža Svätopluk, využil pôsobenie Cyrila a Metoda, slovanských apoštolov, misionárov a spolupatrónov Európy,  cirkevných kazateľov z Byzancie, ktorí vytvorili nové slovanské písmo (hlaholiku) a praktizovali ho v rámci Veľkej Moravy prostredníctvom bohoslužieb a cirkevnej liturgie v jazyku domáceho slovanského obyvateľstva. Jazyk sa tak stal nástrojom diplomacie, čím Svätoplukovi pomohol politicky, diplomaticky a neskôr i vojensky ľahšie čeliť tlaku silnej Franskej ríše

Výsledky diplomatických rokovaní pri vojenských a územných sporoch, či vznikajúcich spojenectvách medzi štátnymi útvarmi, boli pisármi „zhmotnené“ vo forme dohôd, prehlásení, uzavretí prímeria, potvrdení spojenectva a iných písomných dokumentov. Často aj s bohatou výzdobou, vyhotovené spravidla kaligrafickým písmom na pergamene, sú takéto dokumenty aj vizuálne zaujímavým a vzácnym muzeálnym exponátom.

Posledné storočie rozšírilo formy prejavu a dokumentácie významných dejinných udalostí najmä o fotografie, či strojom a neskôr elektronicky spracované písomnosti, doklady, knihy a podobne. Vykonávateľmi politiky štátu a diplomacie už neboli len panovníci, šľachta alebo vysokí cirkevní hodnostári, ale stávali sa nimi čoraz častejšie vzdelaní ľudia, vedci, národovci, ktorí sa do vysokých štátnych funkcií vypracovali vlastnou húževnatosťou, šikovnosťou, vodcovskými a rečníckymi či diplomatickými schopnosťami  - ako napr. astronóm, vedec, generál francúzskej armády a jeden zo zakladateľov nášho spoločného štátu s Čechmi - Milan Rastislav Štefánik alebo právnik, diplomat, politik a univerzitný pedagóg Štefan Osuský.  

Posledné storočie bolo z pohľadu mimoriadnych udalostí na poli diplomacie charakterizované takými udalosťami ako  vznik Československa, vznik samostatnej Slovenskej republiky, či úspechy slovenskej diplomacie v podobe pôsobenia jednotlivcov vo vysokých funkciách medzinárodných organizácií a začleňovanie sa nášho nového štátu do medzinárodných politických, ekonomických, kultúrnych a športových štruktúr. Slovenská diplomacia si  v krátkom čase vybudovala kredit, vďaka ktorému pôsobila už aj ako sprostredkovateľ medzinárodného dialógu pri riešení konfliktov.