Súčasné predsedníctvo v Rade EÚ 

 
Priority rumunského predsedníctva sú:
 
1. Európa konvergencie
 
2. bezpečnejšia Európa
 
3. Európa ako silný globálny aktér
 
4. Európa spoločných hodnôt
 
 

#MYSMEEU

  • ​Projekt #MYSMEEU je iniciatívou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, ktorý má za cieľ obnoviť širokú spoločenskú diskusiu na Slovensku o aktuálnych témach týkajúcich sa Európskej únie s osobitným dôrazom na jej budúcnosť a miesto Slovenska v nej.
     
Voltar

Miroslav Lajčák sa zúčastnil na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci

Miroslav Lajčák sa zúčastnil na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci

10.12.2018 | Aktivity ministra | Slovensko a Európska únia

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák sa dnes (10. decembra 2018) zúčastnil na pravidelnom zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci (FAC) v Bruseli. Z politického hľadiska bola najdôležitejšou diskusia k aktuálnej situácii v Azovskom mori, v súvislosti ruským vojenským útokom na ukrajinské lode v Kerčskom prielive, ku ktorému došlo 25. novembra tohto roku. Ministri odsúdili tento útok, zdôraznili plnú podporu zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajine a apelovali na prepustenie zajatých a neprávom odsúdených ukrajinských námorníkov, ako aj na garantovanie voľného prechodu cez Kerčský prieliv pre všetky lode. „Incident v Kerčskom prielive bol priamym dôsledkom anexie Krymu. Slovensko ako nadchádzajúca predsednícka krajina OBSE má silný záujem na dosiahnutí udržateľného mierového riešenia, ktoré bude založené na Minských dohodách a územnej celistvosti Ukrajiny," uviedol v tejto súvislosti minister Lajčák. Situáciu následne detailne rozdiskutovali s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Pavlom Klimkinom, vrátane možností EÚ posilniť ekonomickú podporu pre regióny východnej Ukrajiny najviac postihnuté konfliktom.

 

V rámci hodnotenia politickej situácie v regióne Západného Balkánu sa ministri venovali primárne povolebnej situácii v Bosne a Hercegovine, vývoju dialógu medzi Belehradom a Prištinou, ako aj možnosti otvorenia prístupových rokovaní s Macedónskom a Albánskom, pričom zdôraznili, že je nevyhnutné, aby všetky krajiny Západného Balkánu pokračovali v reformnom procese. „Slovensko podporuje reformné úsilie a prístupové rokovania krajín Západného Balkánu v súlade s ich európskou perspektívou. Žiaľ v regióne je stále potenciál pre napätie a stagnáciu, preto sa EÚ musí naďalej silne angažovať," uviedol šéf slovenskej diplomacie.

 

Rada sa zaoberala aj situáciou vo Venezuele a návrhom vytvoriť osobitnú Medzinárodnú kontaktnú skupinu pre Venezuelu. „Podporujeme hľadanie politického mierového riešenia krízy obnovením národného dialógu medzi venezuelskou vládou a opozíciou pri rešpektovaní zákonnosti, ústavnosti a princípu inkluzívnosti. Zároveň hľadáme spôsob, ako pomôcť riešeniu humanitárnej krízy v krajine,“ skonštatoval M. Lajčák.

 

Ministri sa venovali aj obsahovej príprave januárového, vôbec prvého ministerského zasadania EÚ a Africkej únie (AÚ), ktoré sa má zamerať na posilnenie vzájomnej spolupráce v politicko-bezpečnostnej a ekonomickej oblasti a v rámci multilateralizmu.

 

Šéfovia európskych diplomacií nakoniec vyhodnotili stav relácie s Iránom, v súvislosti s udržaním platnosti jadrovej JCPOA dohody a pôsobením Iránu v regióne. V reakcii na nedávne nelegálne tzv. voľby v Doneckej a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny členské štáty rozšírili sankčný zoznam o ďalších deväť osôb. Na Rade prijali závery o stratégii EÚ k Indii, o Mjanmarsku, o Líbyi ako aj o ženách, mieri a bezpečnosti.