Aktuálne správy SR v OECD

Výhľad OECD pre oblasť medzinárodnej migrácie 2019

Výhľad OECD pre oblasť medzinárodnej migrácie 2019

25.9.2019 | Slovensko v OECD | Francúzsko

 

Predmetom štyridsiateho tretieho vydania Výhľadu OECD pre oblasť medzinárodnej migrácie (OECD International Migration Outlook 2019, publikované 18. septembra 2019) bola popri analýze aktuálnych trendov v medzinárodnej migrácii osôb aj integrácia prisťahovaleckých rodín do spoločnosti prijímajúcich krajín a vplyv dočasnej pracovnej migrácie na pracovné trhy krajín OECD. Podľa OECD súčasnú realitu medzinárodnej migrácie popisuje nárast dočasnej legálnej pracovnej migrácie, pokles humanitárne motivovanej migrácie a imigrácia s dlhodobým účinkom je dominovaná zlučovaním rodín. Tento stav je umožňovaný účinkom viacročnej hospodárskej konjunktúry v krajinách OECD, z ktorých niekoľko dosiahlo stav plnej zamestnanosti. V roku 2018 sa verejné opatrenia krajín vo veľkej miere sústredili na integráciu prisťahovalcov do svojej spoločnosti. Príkladom je podmieňovanie rozhodnutia o predĺžení platnosti povolenia na pobyt rešpektovaním predpisov a hodnôt cieľovej krajiny či nadobudnutím jazykovej spôsobilosti. OECD v správe dokumentuje okrem iného zvýšenú snahu krajín o dlhodobé zamestnanie zahraničných vysokoškolských študentov, ale aj nové reštrikcie pre imigráciu s cieľom zjednotenia rodiny.

 

Štatistiky za rok 2018 naznačujú mierny nárast medzinárodnej migrácie, a to o 2% v prípade trvalej migrácie a o 11% v prípade dočasnej pracovnej migrácie. Za veľkú časť tohto nárastu zodpovedá emigrácia občanov Ukrajiny do Poľska a emigrácia občanov Venezuely to susedných latinskoamerických krajín. Celkový počet vyslaných pracovníkov v rámci jednotného trhu EÚ sa v roku 2017 pohyboval na úrovni 1,7 milióna osôb. Počet žiadostí o azyl v krajinách OECD v roku 2018 medziročne poklesol o 13% na 1,1 milióna osôb a najviac podaní bolo zaznamenaných v USA, Nemecku a Turecku, najčastejšie občanmi Afganistanu, Sýrie, Iraku a Venezuely. V SR zostáva počet žiadostí o azyl stabilný na úrovni približne 200 podaní ročne.

 

Vplyv dočasnej pracovnej migrácie na zamestnanosť krajín je podľa predbežných prieskumov OECD nepatrný a výrazne závisí od povahy trhov a podnikateľských sektorov jednotlivých krajín. Zahraniční pracovníci tvoria významný podiel na celkovej pracovnej sile v Luxembursku, Švajčiarsku, Kórei, Izraeli a na Novom Zélande. Najviac ovplyvnenými sektormi sú stavebníctvo a priemyselná výroba. Priemerná miera zamestnanosti imigrantov v krajinách OECD je v porovnaní s domácim obyvateľstvom nižšia o 2,4 percentuálneho bodu, a u osôb do 24 rokov je rozdiel dokonca 7 percentuálnych bodov, pričom tento rozdiel je najvýraznejší v krajinách Európskej únie ako Francúzsko a Taliansko, kde je vysoká nezamestnanosť imigrantov najmä z krajín Blízkeho východu.

 

V Slovenskej republike bolo v roku 2017 podľa zverejnených štatistík zaznamenaných 14 000 pracovníkov dočasne vyslaných z inej krajiny EÚ, a 2 700 pracovníkov z tretích krajín. Emigrácia Slovákov do zahraničia poklesla v roku 2018 o 4 percentá na úroveň 33 000 osôb ročne, pričom najčastejšími cieľovými krajinami boli Nemecko, Česká republika a Rakúsko. Slovensko si za krajinu imigrácie najčastejšie zvolili občania Českej republiky, Maďarska, Rumunska a Ukrajiny. Rovnako ako v prípade Slovenskej republiky si OECD všíma pokles emigrácie a mierny nárast dočasnej legálnej pracovnej migrácie aj v prípade Poľska a Českej republiky.

 

Publikácia je dostupná online na stránkach OECD: https://www.oecd-ilibrary.org/social-issues-migration-health/international-migration-outlook-2019_c3e35eec-en a okrem štatistík obsahuje aj podrobnejšie analýzy legislatívnych a administratívnych opatrení členských krajín OECD v oblasti migrácie a integrácie osôb.